Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Ako sa vyrieši napätie medzi Chrisom a Ronom?..... Všetci odchádzajú do Rokfortu a príchod do školy je sprevádzaný prekvapením. Kto bude novým učiteľom Obrany proti čiernej mágii?

„Ahoj Ron, môžem sa s Tebou pozhovárať?“ pýtal sa Chris svojho najlepšieho priateľa, ktorého našiel sedieť v kuchyni, keď prišiel na raňajky.

„Prepáč Chris, nemám čas. Sľúbil som Ginny, že ju naučím nové ťahy v šachu,“ odvetil Ron tónom, ktorý jasne hovoril, že klame a ani sa naňho nepozrel.

„Ron prosím ťa neklam. Ginny je jediná, kto ťa v šachu dokáže poraziť, žiadne ťahy ju učiť netreba,“ povedal Chris. Ron zodvihol hlavu a zahľadel sa na kamaráta.

„Ako to, že si vlastne tu? Nemáš byť dnes s Arielle, alebo s otcom, alebo so Siriusom? Čo odo mňa vlastne chceš?“ jedovato sa pýtal.

„Ron! Čo ťa tak žerie? To, že mám konečne rodinu? Že prvý krát v živote cítim, že niekam naozaj patrím? Že mám kam prísť cez prázdniny?“ už kričal Chris. „Keď ti tu tak strašne vadím, stačí povedať. Môžem sa zbaliť a odísť. Si môj najlepší kamarát, vieš o tom, však? Mal by si sa tešiť z toho, že mám súrodencov a nie na nich žiarliť. Ty so svojimi bratmi a sestrou vyrastáš od malička, no ja nie. Tak mi dopraj aspoň chvíľu v ich spoločnosti.“

„Samozrejme. Ty vždy dostaneš čo chceš. Ja ti už zjavne nestačím pretože ako náhle sa objaví niekto, komu na tebe údajne záleží, vykašleš sa aj na najlepšieho kamaráta.“

„Ja som sa na nikoho nevykašľal. Áno máš pravdu, vždy dostanem, čo chcem. Môj život je jednoducho úžasný. Desať rokov žijem s príbuznými, ktorí sa ku mne správajú ako k odpadu. Od jedenástich trávim desať mesiacov v roku v škole, kde si polovica ľudí myslí, že som šialenec. Až do nedávna po mne išiel masový vrah, ktorý by ma najradšej zabil hneď pri prvej príležitosti, ktorá by sa mu naskytla. Nedávno môj krstný otec skoro zomrel. Máš pravdu, kto má lepší život ako ja?“ reval Chris z plných pľúc a v jeho prejave nechýbal sarkazmus.

To už Ron nevydržal, postavil sa, pozrel na Chrisa pohľadom plným odporu a odišiel.

Chris si sadol k stolu a hlavu si chytil do dlaní. Nechápal to. Ron ho vždy podporoval, boli nerozlučný kamaráti, ktorý sa dokázali rozprávať o všetkom. On aj Hermiona stále vedeli veci, o ktorých nemal tušenie ani Sirius. A teraz sa všetko pokazilo. Len kvôli tomu, že Chris má rodinu. Jednoducho žiarli na jeho vlastnú sestru.

Takto sedieť ho našla Hermiona, keď vošla do kuchyne. Bez slova si prisadla a objala svojho kamaráta.

„To nič. On si uvedomí, čo vlastne robí. Tým ako sa správa ubližuje nielen tebe, ale aj sebe, hoci si to nevie priznať. Sám vie, že sa správa hlúpo ale nevie sa prinútiť priznať to pred tebou,“ šepkala mu Hermiona a hladila ho po chrbte. Tak sa napokon aj ukľudnil. Zodvihol hlavu a vlhkými očami pozrel na svoju kamarátku.

„Ďakujem za všetko Hermiona. Že si ostala pri mne, aj po tom všetkom, čo sa stalo toto leto. Neviem, čo by som spravil v škole, keby si ma opustila aj ty,“ priznal sa Chris a ešte raz ju objal.

„Ron ťa neopustil. Potrebuje len čas,“ ticho povedala Hermiona. „Vieš dobre, že nikdy by nevyzradil žiadne z tvojich tajomstiev aby ťa ohrozil alebo ti ublížil len preto, lebo žiarli. Je pravý kamarát, aj keď teraz má taký menší výpadok.“

„Viem Hermiona. Len ma mrzí, že kvôli mne sa cíti byť menejcenný,“ povedal Chris po chvíľke tak ticho, že to Hermiona skoro prepočula. Nič na to nepovedala, len mu stisla ruku a povzbudivo sa usmiala.

Po tomto rannom výstupe sa Ron Chrisovi oblúkom vyhýbal. Keď na seba náhodou narazili v niektorej z izieb, Ron sklonil hlavu a bez slova miestnosť opustil. Dokonca nevošiel do svojej vlastnej izby, kým sa Chris nepobalil a nevyšiel von. Až potom si šiel kufor na zajtra zbaliť on.

Pri večeri tí dvaja sedeli na opačných koncoch stola a ani na seba nepozreli. Všetkým bolo ich správanie čudné, no nechali to tak. Mysleli si, že sa len nepohodli v nejakej maličkosti a že po večeri, keď sa Ronald naje a upokojí, bude všetko v pohode. Hermiona však vedela, že také jednoduché to nebude. Neustále jej oči behali z jedného na druhého a čakala, či niektorý z nich niečo povie. Ale tí sa tvárili. Ako keby tam ten druhý ani nebol.

Keď sa o dve hodiny neskôr Chris rozhodol ísť spať, v izbe ho čakalo prekvapenie.

Ronove veci boli preč. Odišiel z vlastnej izby, len aby v nej s ním nemusel byť sám.

„Je v izbe Freda a Georgea. Snažila som sa mu dohovoriť, no mám pocit, že ma ani nepočúval. Je mi to ľúto. Viem, ako sa cítiš. Aj mne sa vyhýba od vtedy, čo som mu povedala že je egocentrický sebec. Asi som to tým vyhlásením trošku prehnala,“ zvesila hlavu Hermiona, ktorá stála vo dverách Ronovej izby.

Chris nevedel, čo na to povedať, tak len smutne prikývol a ľahol si do postele. Hermiona sa naňho zahľadela a zaumienila si, že tých dvoch dá znova dokopy, aj keby ju to malo stáť more síl a trpezlivosti. Vedela, že to nebude jednoduché vďaka ich tvrdohlavosti, no už nemohla ďalej sledovať ako sa trápia. S týmito myšlienkami si aj ona líhala do postele a pomaly zaspala.

 

***

„Chris, zlatko, kedy že sa to máme stretnúť s tvojou sestrou?“ pýtala sa pani Weasleyová na druhý deň pri raňajkách.

„O tri štvrte na jedenásť,“ pokojne odpovedal Chris s pohľadom upretým na slaninu na tanieri.

„Kto ju vlastne privedie?“

„Myslím, že príde s Malfoyovcami. Rodičia prísť nemôžu tak príde s nimi.“

„Dobre, ako povieš. Ste zbalení? Máte všetko?“ pýtala sa ďalej pani Weasleyová a pohľadom sa presúvala od jedného k druhému. Keď všetci prikývli a dojedli, šli si zobrať kufre z izieb a nastúpili do pristavených áut ministerstva, ktoré opäť vybavil pán Weasley. Ron si dal záležať aby nastúpil do auta, v ktorom nesedí Chris.

Chris nemal náladu a nemal chuť sa s nikým rozprávať. Tak celá cesta ubehla v tichosti. Rozlúčka tiež nebola Bohviečo. Ron vyletel z auta ako vystrelený, pobozkal mamu na líce, krátko objal otca a odišiel do vlaku. Na Siriusa sa ani nepozrel. Ten hodil pohľad na Chrisa, ktorým sa dožadoval vysvetlenia, čo sa to vlastne medzi nimi stalo. Ten len pokýval hlavou na znak toho, že sa o tom nechce baviť. Objal svojho krstného otca, usmial sa naňho a povedal, že mu bude písať tak často, ako len bude možné. Sirius sa tiež usmial a povedal, že sa uvidia skôr ako si myslí. Keď sa naňho synovec nechápavo pozrel, jeho úsmev sa len ešte viac roztiahol, no nič nepovedal.

Potom Chris objal pani Weasleyovú, ktorá sa naňho usmiala a povedala, že je u nich vítaný aj na Vianoce. Povedal, že na Vianoce už má nejaké plány, no nič konkrétne neprezradil. Podal ruku pánovi Weasleymu, ešte raz sa otočil na Siriusa, vzal Arielle a Hermionu za ruku a spolu s Dracom, ktorý sa z ničoho nič za nimi objavil, nastúpili do vlaku. Vybrali sa hľadať prázdne kupé. Asi v polovici vlaku Chris zbadal svojich spolubývajúcich- Nevilla, Seamusa, Deana a prekvapivo Rona. Ten sa nezapojil do konverzácie. Len ticho sedel a pozeral z okna. Hermiona otvorila dvere a spýtala sa Rona:

„Ron, ideš si sadnúť k nám?“

„Nie, ja už som si spolusediacich našiel. Nemám chuť byť zavretý v jednom kupé s tamtými,“ odvetil hrubo a kývol smerom ku Chrisovi, Arielle a Dracovi. Potom sa bez slova otočil a na ďalšie otázky nereagoval. Keď Hermiona sklamane zavrela dvere, započula Deana, ako sa vypytuje čo sa medzi nimi stalo a kde vlastne je Harry. Odpoveď však už nepočula.

Tak sa pohli po chodbe ďalej a Dracovi sa nakoniec podarilo nájsť prázdne kupé, úplne na konci vlaku.

Chris bol smutný a naštvaný zároveň. Bez Rona ešte nikdy vlakom necestoval, ale to hrubé verejné odmietnutie ho dorazilo. Síce nikto z Ronových prisediacich ani len netušil, že ten neznámy chlapec je ich kamarát Harry Potter. Arielle s Dracom sa rozprávali o Rokforte a metlobale a Hermiona sa snažila rozptýliť Chrisa. Ten sa tváril, že číta, pretože nemal chuť s nikým sa baviť, len rozmýšľať, no podarilo sa jej ho od toho odpútať, keď mu položila otázku, kto bude podľa neho učiť obranu.

„Neviem, ale úprimne dúfam, že to bude niekto schopný,“ zamyslene odpovedal. Po Umbridgeke by si aj normálneho učiteľa zaslúžili. Typovali rôznych ľudí z Rádu, ktorým by Dumbledore dal ponuku na to miesto. Neskôr sa do tejto debaty zapojil aj Draco a Arielle sa len prizerala, pretože nechápala o čom je reč. Tak jej vysvetlili, že od prvého ročníka nemali učiteľa, ktorý by vydržal viac ako jeden školský rok. Tiež jej povedali, že za celých päť rokov mali len jedného dobrého učiteľa, ktorým bol Remus Lupin. Želali si, aby znova učil tento predmet, no tým že na verejnosť sa dostala informácia o tom, že je vlkolak, mu bolo znemožnené nastúpiť do školy ako učiteľ. Veľa rodičov bolo proti tomu. Podobnými rozhovormi strávili skoro celú cestu, ktorá ubehla pomerne rýchlo. Tesne pred príchodom na Rokvillskú stanicu sa prezliekli do habitov a prútiky si dali do vreciek.

Keď vystúpili, Arielle prekvapene zhíkla. Priamo pred ňou totižto stál Hagrid.

„Ahoj Hagrid,“ dvojhlasne zakričali Hermiona s Chrisom. Ten si až po Hagridovom divnom pohľade uvedomil, že Hagrid ho vlastne nepozná, lebo teraz je Christopher Riddle, ktorý má s Harrym Potterom spoločnú jedine minulosť.

Arielle sa hneď začala vypytovať kto je ten poloobor a čo tu robí. Tak jej vysvetlili, že Hagrid vozí nových študentov do školy cez jazero.

„Prečo ja nemusím ísť člnom?“ chcela vedieť.

„Neviem, ale v podstate by sme tým člnom mali ísť obaja, keďže aj ja som vlastne nový študent,“ odpovedal Chris.

„Nevadí. Ja som len rada, že nemusím ísť s tými krpcami. Ako by to vyzeralo?“ smiala sa.

„Vyzeralo by to príšerne a žiadny Malfoy by sa takto nestrápnil. Voziť sa člnom s prvákmi. Ešte to tak. Otec to vybavil. Pre vás oboch,“ poznamenal Draco s úškrnom.

„Osobne mu poďakujem,“ povedal Chris a zaškľabil sa na Draca. Ten na ten výraz zdvihol pravé obočie a ďalej to neriešil.

„Arielle, nezabudni. Si Malfoyová a ty Chris nezabúdaj, že v hrade si po prvý krát. Nieže sa vyberieš rovno k chrabromilskému stolu a usadíš sa. Najprv triedenie. Dúfam, že ostaneš v Chrabromile, aj keď rovnaká, keď nie väčšia šanca je, že pôjdeš do Slizolinu,“ so smutným úsmevom poznamenala Hermiona. Nechcela aby Chris odišiel do Slizolinu. S kým by trávila v klubovni čas, keď sa s ňou Ron nebaví? A keby Chris ozaj išiel do Slizolinu, bolo by už takmer nemožné dať tých dvoch znova dohromady. Povzdychla si a už sa tomu nevenovala. Aj tak sa to dozvie až pri triedení.

Všetci sa strhli a prekvapene pozreli na Arielle, ktorá híkala pri pohľade z okienka koča.

„To je nádhera,“ uchvátene vydýchla, keď po prvý krát zbadala Rokfort. Tmavá silueta hradu s vysvietenými oknami vo východnej časti.

„Áno, ten pohľad je nádherný. Nikdy nezabudnem na svoje pocity, keď som ho zbadal prvýkrát,“ zaspomínal s úsmevom Chris.

„Ten hrad som videla na fotkách, no v skutočnosti je oveľa krajší,“ nadchýnala sa ďalej a nespúšťala z neho oči.

„Zastavujeme,“ oznámila Hermiona a o pár sekúnd neskôr koč ozaj zastavil. Vystúpili a pobrali sa smerom k hradu. Keď vošli cez hlavnú bránu na pozemky a následne do hradu, Arielle bola uchvátená ešte viac. Nestačila otáčať hlavu, tak sa jej hrad páčil.

„Ani vo sne by mi nenapadlo, že je to tu také krásne. V knihách, ktoré som o tomto hrade prečítala bolo napísané, že je to obyčajný hrad a jediné, čo stojí za zmienku je strop vo veľkej sieni. Ale toto je úžasné. Mágiu hradu cítim až v kostiach,“ nadchýnala sa.

„Počkaj až uvidíš ten povestný strop,“ zasmial sa Draco a otvoril dvere do Veľkej siene. Arielle znova zhíkla, tentokrát však súčasne s Chrisom. Arielle ri pohľade na už spomínaný strop a Chris od prekvapenia zmiešaného so šokom po tom, čo uvidel, kto sedí na mieste učiteľa proti čiernej mágii.

25.05.2011 22:18:07
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one