Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Čo robí Sirius v Rokforte? Do ktorej fakulty bude Chris zaradený?

A/N: Inšpiráciu na túto kapitolu mám z poviedky „Rok ako žiaden iný“. V čom konkrétne sa dozviete, keď si to prečítate.

 

Až keď Chris prekonal počiatočný šok, bol schopný pohnúť sa ďalej. Nevnímal hlasné protesty študentov, ktorý sa nemohli dostať do siene, pretože on úspešne blokoval dvere. Pohol sa až na Hermionine ťahanie za ruku. Znova sa pozrel smerom k učiteľskému stolu, spoza ktorého sa naňho usmieval jeho krstný otec. Ten mu veselo zakýval a mal čo robiť, aby sa nerozosmial. Pobavil ho pohľad na svojho krstného syna, ktorý sa naňho pozeral šokovaným pohľadom.

„Hermiona, ty si o tom vedela?“ pýtal sa ešte vždy prekvapený Chris kamarátky.

„O čom by som mala vedieť?“ bez záujmu sa spýtala Hermiona a pohľadom hľadala Rona. Tá si doposiaľ nevšimla Siriusa Blacka sediaceho na mieste určenom učiteľovi obrany proti čiernej mágii.

„Pozri sa, kto bude tento rok učiť obranu.“

„Čo... pre Merlina! Sirius...prečo nič nepovedal?“ všimla si ho už aj Hermiona a oči sa jej od prekvapenia takisto rozšírili.

„Netuším, ale hneď po večeri si naňho počkáme,“ zaumienil si Chris, keď sa konečne dokázal pohnúť z miesta bez niečej pomoci.

„Pán Riddle, slečna Malfoyová, poďte prosím so mnou. Postavíte sa tuto a počkáte, kým nepríde Hagrid s prvákmi. Budete zaradení ako prví, ešte pred prvákmi,“ ozval sa za nimi hlas profesorky McGonagallovej. Oni obaja prikývli a odišli na kraj siene tak, aby stáli pred všetkými študentmi no zároveň aj tak, aby sa vedľa nich mohli postaviť aj práve prichádzajúci prváci.

Všetci ostatní študenti už sedeli na miestach a rozprávali sa. Tak vládol v sieni šum, ktorý utíchol, ako náhle sa riaditeľ postavil.

„Dobrí večer milí študenti. Vítam Vás späť v Rokforte a tak isto vítam aj Vás, budúcich študentov,“ usmial sa svojim typickým deduškovským úsmevom na vystrašených prváčikov, stojacich v polkruhu po jeho ľavej ruke.

„Skôr, než sa pustíme do jedenia, vypočujeme si školskú hymnu a ku každej fakulte náš Múdry klobúk priradí nové posily. Ešte pred tým, by som Vám rád predstavil- aj keď si myslím, že väčšina z Vás ho už pozná- novú posilu učiteľského zboru, pána Siriusa Blacka, ktorý prijal miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii,“ dopovedal riaditeľ a Sirius sa postavil, mierne uklonil a s úsmevom si sadol späť na miesto. Keď potlesk na uvítanie utíchol, riaditeľ opäť prehovoril.

„Tento rok sa na našu školu rozhodli prestúpiť aj dvaja študenti z talianskej školy. Budú taktiež zaradení do jednej z fakúlt a nastúpia do šiesteho ročníka. Triedenie môže začať,“ skončil a posadil sa.

„Malfoyová, Arielle,“ zvolala profesorka McGonagallová a Arielle nesmelo podišla dopredu, sadla si na stoličku a na hlavu položila klobúk, ktorý po pár sekundách vykríkol:

„SLIZOLIN“

Neprekvapená Arielle sa s úsmevom rozbehla k slizolinskému stolu k Dracovi, ktorý jej už držal miesto. Tiež sa usmial na svoju ´sestru´ a potom sa jeho pohľad obrátil späť do prednej časti siene, k prvákom.

„Riddle, Christopher,“ vyslovila nahlas profesorka McGonagallová, keď utíchol aplauz, ktorý sa niesol smerom od stola slizolinskej fakulty po zaradení Arielle.

Chris si sadol na stoličku a trochu s obavami si nasadil na hlavu Múdry klobúk. Na jednej strane dúfal, že ho zaradí do Chrabromilu, kam patril už od prvého ročníka, no na druhej strane cítil, že svoje miesto by mal mať aj v Slizoline. Nečudo, veď bol potomkom samotného jej zakladateľa.

„Hmm, Potter či Riddle, osobnosť sa nezmenila. Snáď si trochu viac sebavedomý ako pred piatimi rokmi a tiež vidím, že si zmenil názor na Slizolin. Krvou aj mysľou patríš tam, no srdcom si chrabromilčan. Kam ťa len dám?“ zamyslel sa klobúk a Chris tŕpol, ako sa rozhodne. Klobúk mal pravdu, teraz už Slizolin neodsudzoval tak, ako keď pred piatimi rokmi prosil, aby ho neposlal do Slizolinu.

Mal pocit, že tu sedí už niekoľko desiatok minút, keď zrazu klobúk ticho povedal:

„Už to mám. Je to síce nezvyčajné rozhodnutie, no myslím, že na výnimky si si vo svojom živote už zvykol. Takže- CHRABROMIL a SLIZOLIN,“ posledné tri slová vykríkol nahlas, aby jeho rozhodnutie počula celá sieň, v ktorej zrazu nastalo ticho, akoby nikto ani nedýchal a so zatajeným dychom všetci čakali, čo sa bude diať.

Chris si zložil klobúk a nevedel, čo robiť. Tak ostal čakať a svoj pohľad uprel na učiteľský stôl. Sirius sa naňho pozeral prekvapene, ale keď si všimol jeho pohľad, povzbudzujúco sa usmial. Ostatní učitelia na čele s riaditeľom boli takisto šokovaní. Nakoniec sa Dumbledore postavil.

„No, je to veľmi zaujímavé a nezvyčajné rozhodnutie, aké sme tu ešte nemali. Nevadí však. Nateraz poprosím pána Riddlea, aby si vybral jeden zo stolov a sadol si. Podrobnosti tohto rozhodnutia dohodneme neskôr s vedúcimi oboch vybraných fakúlt. Triedenie pokračuje,“ skončil riaditeľ a Chris sa okamžite pohol smerom k chrabromilskému stolu. Ani na sekundu ho nenapadlo, žeby si šiel sadnúť k slizolinčanom.

Sadol si vedľa Hermiony, ktorá sa naňho zmätene dívala, no nahlas nič nepovedala, pretože ako povedal Dumbledore, triedenie pokračovalo a ona nechcela vyrušovať. Ron, ktorý sedel na druhej strane stola naňho hnusne pozrel a otočil sa mu chrbtom.  Po zaradení všetkých nových študentov sa na stoloch objavilo jedlo. Veľa jedla. Dnes sa však Chris nepustil do jedla s chuťou a nedočkavosťou ako ostatné roky. Rozmýšľal nad rozhodnutím klobúka a riešil dilemu. Na jednej strane bol rád, že to dopadlo tak, ako to dopadlo, no na druhej strane mu vadilo, že je znova jedinou výnimkou vymykajúcou sa pravidlám.

„Nemaj strach, je to dobré. Myslím si, že klobúk sa rozhodol správne,“ povedala Hermiona.

„Ja si to myslím tiež, ale znova som niečím iný a to už ani nie som Harry Potter,“ ticho zamrmlal Chris a vidličkou pichal do zemiakovej kaše, ktorú mal na tanieri. Hermiona sa zasmiala a povedala, že je zvedavá ako to s ním teraz bude. Kde bude spať a tak podobne. Netušila, ako sa dohodnú Snape s McGonagallovou. Sama pochybovala, že tí dvaja sa na ničom dohodnú.

Keď zmizli zo stola aj múčniky a sieňou sa rozľahol hovor študentov, riaditeľ znova vstal a postavil sa pred stôl, za ktorým sedeli učitelia.

„Pred tým, ako sa všetci odoberiete do svojich postelí, rád by som vám oznámil pár vecí. Po prvé- Zakázaný les je stále zakázaný. Všetci študenti bez výnimky budú za vstup doň potrestaní. Ďalej mi pán Filch pripomenul, aby som Vám oznámil, že zoznam zakázaných predmetov nájdete na nástenách v každej klubovni. A nakoniec ešte jedna smutná správa pre Rokfort: Pán Harry Potter sa rozhodol prestúpiť na inú školu,“ povedal Dumbledore a sieňou sa rozľahol šepot. Všetci sa čudovali a nedokázali pochopiť, že by dobrovoľne odišiel z Rokfortu.

„Áno, je to smutná správa. Je to však Harryho rozhodnutie, ktoré musíme akceptovať. Prajem Vám dobrú noc. Vyspite sa dobre, aby ste ráno boli svieži a pripravení vykročiť do nového školského roka tou správnou nohou,“ dokončil riaditeľ a pokynul Chrisovi, aby ho nasledoval do miestnosti vedľa učiteľského stola.

Keď sa Chrisovi podarilo odtrhnúť od davu ľudí smerujúceho von zo siene, zaklopal a vstúpil do malej miestnosti, kde už čakali profesor Dumbledore, Snape, McGonagallová a Sirius. Chris neváhal a postavil sa ku krstnému otcovi, ktorý ho objal a ubezpečil, že je všetko v poriadku.

„Vy pána Riddla poznáte, Sirius?“ prekvapene sa ho pýtala Minerva.

„Samozrejme, je to môj krstný syn.“

„Ale...naozaj? Nevedela som, že máte ďalšieho krstného syna.“

„Tak teraz to už viete,“ s úsmevom odpovedal a dodal: „Vie o tom len skutočne málo ľudí. Krstným otcom som sa stal tesne pred mojim zatknutím a po ňom sa nikto nechválil, že masový vrah zavretý v Azkabane je niečí krstný otec.“

„Prepáčte, nechcela som, aby to vyznelo takto,“ zahanbene povedala Minerva a ďalej sa nevypytovala. Pohľadom skúmala Chrisa, ktorý čakal, čo s ním bude ďalej.

„Tak, viete prečo sme tu. Ani vy ani ja sme sa ešte nestretli s takýmto rozhodnutím Múdreho klobúka, aj keď ten mal určite dôvod, prečo sa rozhodol zaradiť pána Riddlea do oboch fakúlt. Čo navrhujete?“ ujal sa slova riaditeľ.

„Navrhujem, aby trávil vždy jeden týždeň v jednej klubovni a nasledujúci v druhej. Tak sa to bude striedať celý rok. Takže by sme mu mali vybaviť posteľ aj v slizolinskej spálni šiesteho ročníka,“ povedal Snape svoj návrh a riaditeľ súhlasne prikývol.

„Čo predmety? S ktorou fakultou bude chodiť na vyučovanie? A metlobal?“ pýtala sa McGonagallová.

„Vyučovanie nebude problém, pretože tento rok majú šiestaci slizolinu a chrabromilu spoločné všetky hodiny,“ odvetil riaditeľ. „A čo sa týka metlobalu, po čase sa pán Riddle môže rozhodnúť, za ktorú fakultu bude hrať. Ak teda bude chcieť vôbec hrať. Ešte nejaké otázky?“

Keď nikto z učiteľov nepovedal nič, Chris sa opýtal:

„A čo moje habity a odznak?“

„Tento problém môžeme vyriešiť teraz hneď. Akú farebnú kombináciu by si chcel na oblečenie? Šarlátovo-striebornú alebo zeleno-zlatú?“ s úsmevom sa pýtal Sirius.

„Je mi to jedno. Ale radšej by som si vybral tú červeno-striebornú,“ odvetil Chris napokon.

„Výborne, napíšem pani Malkinovej a zajtra večer budeš mať hotové nové habity, šály, čiapky, rukavice a kabát. S odznakom tiež nebude problém. Sleduj,“ povedal Chrisov krstný otec, pár krát zložito mávol prútikom a za okamih mu v dlani ležal rokfortský odznak, na ktorom bol zlatý lev a vedľa neho strieborný had. Okraje mali striedavo zelenú a červenú farbu.

„Vďaka Sirius,“ usmial sa na krstného otca a so záujmom si prezeral nový odznak.

„Je to všetko, pán riaditeľ?“ pýtal sa Snape, ktorý mal zjavne na práci niečo iné ako postávanie. Chris bol na jeho názor na celú túto vec s dvoma fakultami zvedavý, no Snape k tomu nič iné nepovedal.

„Áno, môžete ísť. Myslím, že všetko dôležité sme dohodli. A ešte na záver, aby som nezabudol. Body  pána Riddlea budú v rovnakom počte udeľované aj odoberané obom fakultám,“ povedal riaditeľ, učitelia prikývli a odišli. Otočil sa späť ku chlapcovi, s ktorým sa chcel porozprávať o tom, čo sa tu stalo, no všimol si, že kým hovoril o bodoch Snapeovi a McGonagallovej, Christopher aj so svojím krstným otcom stihli odísť. Nazlostene vyšiel z miestnosti a pobral sa do svojej pracovne.

Chris sa cestou   do chrabromilskej klubovne rozprával so Siriusom, ktorý ho šiel odprevadiť.

„Prečo si mi nepovedal, že ti Dumbledore ponúkol miesto?“

„Malo to byť prekvapenie. Bol som zvedavý na tvoj výraz, keď ma uvidíš sedieť pri stole. Poviem ti, že jednoznačne stál za to,“ chechtal sa Sirius.

„Som rád, že si sa pobavil. Čo si myslíš o tom s tými dvoma fakultami?“ chcel vedieť Chris názor svojho krstného otca.

„Myslím si, že klobúk vybral dobre. Sám dobre vieš, že Slizolin je normálna fakulta, ako aj ostatné a ty tam patríš tak isto ako do Chrabromilu. Mimochodom, nemýlim sa, keď si myslím, že metlobal budeš hrať za Chrabromil. Ten teraz bude hľadať nového stíhača, keďže Harry Potter prestúpil na inú školu. A viem, že si svoje miesto v týme budeš chcieť obhájiť,“ povedal Sirius.

„Áno, myslím že skúsim znova sa dostať do týmu. Ozaj, nevieš náhodou, kto je novým kapitánom chrabromilského metlobalového týmu?“ pýtal sa Chris so záujmom.

„Náhodou viem. Ron.“

„Tak to je fajn. S mojím prijatím do metlobalového týmu by nemal byť problém,“ zamyslene povedal Chris a dúfal, že aj keď je teraz s Ronom na nože, čochvíľa to prejde a všetko bude ako predtým. Nakoniec došli k obrazu Tučnej paní, za ktorým bol skrytý vchod do chrabromilskej klubovne. Rozlúčil sa s krstným otcom a vošiel dovnútra. Ako predpokladal, v kresle pri krbe ho čakala zvedavá Hermiona. Ešte si ani poriadne nesadol do kresla oproti tomu jej a hneď ho začala bombardovať otázkami.

„Tak čo? Hovor ako to dopadlo,“ pýtala sa.

„Každý druhý týždeň budem musieť tráviť v slizolinskej klubovni a moje body budú pridávané a strhávané obom fakultám. Metlobal môžem hrať za fakultu, ktorú si sám vyberiem a oblečenie budem mať ladené do šarlátovo-striebornej. A to je môj odznak,“ povedal Chris kamarátke jedným dychom a podával jej nový odznak.

„Teda, nemyslela som, že to vyriešia takto. Čakala som že Dumbledore, keď vie kto vlastne v skutočnosti si, ťa nechá v Chrabromile a na Slizolin sa vykašle. Hlavne preto, pretože sám dobre vieš ako rád s každým manipuluje. No myslím, že si to nemohol dovoliť pri Snapeovi, ktorý je určite šťastím celý bez seba, že ťa má vo svojej fakulte,“ rozmýšľala Hermiona a zívla. Až teraz si uvedomila, koľko je hodín a že je unavená. Chris tiež vyzeral, že sa potrebuje poriadne vyspať.

„Kde je vlastne Ron,“ prepušil Hermionine myšlienky Chris.

„Hneď ako prišiel z Veľkej siene odišiel do spálne. Dean s ním šiel tiež a Seamus s Nevillom asi pol hodinu po nich,“ odpovedala Hermiona automaticky.

„Fajn, myslím, že si pôjdem tiež ľahnúť,“ povedal a vstal.

„Výborný nápad, vidíme sa zajtra,“ zívla Hermiona a aj ona sa vybrala do svojej spálne.

Keď Chris vyšiel hore k dverám s nápisom ‘6. ročník‘, zhlboka sa nadýchol a stlačil kľučku. Prvé, ne čo mu padol pohľad boli zatiahnuté závesy na Ronovej posteli. Takže z dnešného pokusu o zmierenie nebude nič, trpko si pomyslel Chris a otočil sa smerom k svojej posteli, kde ho už čakal kufor. Keď vošiel do izby, hovor medzi zvyšnými troma chlapcami utíchol a zvedavo si nového spolubývajúceho obzerali.

„Ahoj, ja som Neville Longbottom, toto je Seamus Finnigan a Dean Thomas,“ predstavil sa jeden z nich a ukázal aj na ostatných dvoch menovaných. Chris ich samozrejme všetkých poznal, no nemohol sa prezradiť. Tak sa na každého z nich usmial a predstavil sa tiež. Hneď sa ho začali pýtať odkiaľ je, kde chodil do školy a kto sú jeho rodičia. Povedal, že je z Británie ale spolu so súrodencami chodil do školy v Taliansku, a pritom snažil sa rozpamätať na všetky podrobnosti, ktoré o tej škole počul od Arielle. Otázke, kto sú jeho rodičia sa šikovne vyhol. Chalani pokračovali vyzvedaním a bavili sa vymýšľaním názorov, prečo zaradil Múdry klobúk nového chlapca do dvoch fakúlt. Ten im odpovedal, že netuší, vyhovoril sa na únavu a ľahol si do postele. Nechcel sa o tom viac s nikým baviť. Mal toho akurát dosť. Keď za sebou zatiahol závesy, počul, že tí traja už komentujú Ronove divné správanie. Podľa ich názoru bol taký nespoločenský a smutný preto, lebo Harry odišiel zo školy a on tak prišiel o najlepšieho kamaráta.

Chrisove myšlienky sa preto opäť stočili smerom ku chlapcovi ležiacemu vo vedľajšej posteli. Rozmýšľal nad spôsobom, ako sa s ním zmieriť. Po pár minútach však zaspal tvrdým spánkom.

A/N: Určite ste si všimli, že poviedka Roku ma inšpirovala v zaradení Chrisa do dvoch fakúlt a tiež k vzhľadu jeho odznaku. Inak si myslím, že s tou poviedkou tu nič totožné nie je.

To s tým výkrikom klobúka že CHRABROMIL a SLIZOLIN som tam dala preto, lebo som nevedela ako inak zariadiť, aby Chris patril do oboch fakúlt. Nemohla a ani nechcela som ho nechať len v Chrabromile, pretože je slizolinovým potomkom, no taktiež som nemala to srdce urobiť z neho pravého slizolinčana a nechať ho bez Hermiony a Rona, aj keď ten sa sním teraz nebaví. Tak som ho zaradila do oboch fakúlt. Chcela som síce, aby to rozhodnutie klobúka znelo inak, no nemohla som ho nechať zvolať Slizomil alebo Chrabrolin, to by bolo strašné... tak je to nakoniec tak, ako to je.

25.05.2011 21:41:55
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one