Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Ako prebehne prvý deň v Rokforte? Ako sa bude Ron správať teraz?

„Vstávaj Chris, zaspíš raňajky. No tak, nechceš predsa meškať hneď prvý deň!“ začul Chris Nevillov hlas hneď ako sa zobudil. Pozrel na budík, ktorý mal položený na nočnom stolíku vedľa okuliarov  a keď uvidel, koľko je hodín vyskočil z postele a začal na seba hádzať prvé oblečenie, ktoré vytiahol z kufra. Od večera sa ešte ani nevybalil.

„Kde sú ostatný Neville?“ pýtal sa Chris, pretože ho zaujímalo, kde by našiel Rona. Premyslel si všetko, čo mu chce povedať a dúfal, že to zaberie.

„Všetci už sú na raňajkách. Dean a Seamus nás čakajú dole v klubovni a Ron odišiel ešte pred hodinou. Myslím, že počkal na Hermionu a spolu šli raňajkovať. Vieš, obaja sú teraz dosť smutní, pretože náš spolužiak, teraz už bývalý, odišiel zo školy. Bol to Ronov najlepší kamoš a myslím, že sa ešte nezmieril s tým, že tu už nie je,“ pokrčil plecami Neville a ďalej sa tým nezaoberal.

Keď spolu vošli do Veľkej siene, okamžite začal pohľadom prečesávať chrabromilský stôl. Hľadal Rona a Hermionu, no ani jedného z nich tam nevidel. Bolo to čudné. Pohľadom sa zastavil pri slizolinskom stole a našiel Arielle. Bavila sa s nejakým dievčaťom- kučeravou čiernovláskou z piateho ročníka. Chris nepoznal jej meno, no zdalo sa, že jeho sestra sa v jej prítomnosti cíti dobre, keďže sa usmieva. Draco tam bol tiež. Ten sa snažil niečo vysvetliť Crabbovi a Goylovi, svojim dvom gorilám, no tí dvaja sa tvárili ako by im Draco vysvetľoval učivo Kvantovej fyziky. No možno aj vysvetľoval, kto vie.

Neostávalo mu nič iné, len si sadnúť vedľa Nevilla a pustiť sa do raňajok. Už o chvíľku pri nich bola profesorka McGonagallová a podávala im rozvrhy. Zahľadel sa na ten svoj. Pondelok vyzeral byť v pohode. Dvojhodinovka čarovania, potom takisto dvojhodinovka transfigurácie a poobede ešte jedna hodina dejín mágie a dve hodiny obrany. Keď Chris doštudoval rozvrh, bol celkom spokojný. Minimálne jedna voľná hodina každý deň a žiadne veštenie. Obranu proti čiernej mágii so Siriusom mal v pondelok, stredu a piatok a elixíry, na ktoré bol obzvlášť zvedavý v utorok, štvrtok a v piatok. Chcel vedieť, ako sa bude teraz k nemu Snape správať. Pochyboval že tak, ako k ostatným slizolinčanom, ku ktorým teraz čiastočne patril aj on, pretože predsa len sa nedá tak ľahko zabudnúť na 5 rokov vzájomného urážania sa a nenávisti. Aj keď mu Snape vysvetlil, že ho ne nenávidel, neveril, že sa teraz zmení. Pravdu sa však dozvie až zajtra.

Potom sa obzrel okolo seba a zistil, že je tu už skoro posledný. Mal päť minút na to, aby dobehol k učebni čarovania, pretože malo zvoniť. Pomyslel si, že pred hodinou sa s Ronom porozprávať nestihne, no hneď po nej si ho odchytí. S touto myšlienkou si vzal veci a vybehol zo siene. Do učebne dobehol asi desať sekúnd pred zvonením. Zarazene ostal stáť vo dverách. Na mieste, kde vždy sedával spolu s Ronom a Hermionou, teraz sedel Ron, Hermiona a Seamus Finnigan. Zrejme predpokladal, že to miesto je teraz voľné, keď Harry zo školy odišiel a vôbec netušil, ako sa mýli. Hermiona aj Ron si všimli jeho pohľad. Kamarátka sa naňho smutne pozrela a pokývala hlavou. Ronald sa len víťazne zaškľabil a preniesol svoju pozornosť na nového prísediaceho.

Chris sa poobzeral po triede a hľadal nejaké voľné miesto. To bolo už len pri Dracovi a Zabinim. Draco naňho kývol aby prišiel a sadol si k nim. Blaise naňho zhrozene pozrel, no nič nepovedal. Arielle, ktorá sedela v lavici za Dracom a Blaisom spolu s dvoma slizolinčankami sa naňho povzbudzujúco usmiala. Tak Chrisovi neostávalo nič iné, len si sadnúť na to vľné miesto. Celý čas bol ticho, ignoroval všetky pohľady a tváril sa, že počúva výklad profesora Flitwicka. Dnes sa učili, ako kúzlom prinútiť obrázky na papieri hýbať sa. To neplatilo samozrejme na muklovské fotografie. Len na rukou kreslené obrázky. Zaklínadlo bolo jednoduché- transfere. No Chris sa nemohol sústrediť a ani jeden pokus na panáčikovi nakreslenom na kuse pergamenu nevyšiel. Stále musel myslieť na Ronovu zradu. Keď to tak pôjde ďalej, prejde ho chuť na zmierenie. Zrazu ho za plece chytil Draco.

„Zle mávaš tým prútikom. A tiež sa dostatočne nesústredíš. Si duchom úplne mimo,“ prehovoril.

„Čo je teba do toho? Je to moja vec,“ odsekol Chris. „Nechápem, prečo si ma vôbec všímaš. Vykašli sa na mňa a venuj sa svojmu pavúkovi, ktorý ti už pomaly vylieza z pergamenu.“

„Prestaň na mňa ziapať. Snažím sa len byť priateľský,“ pokrčil plecami Draco.

„Čo to robíš Draco?“ spýtal sa ho Blaise Zabini, ktorého už nebavilo sa len prizerať a tiež bol veľmi zvedavý, prečo práve on, Draco Malfoy, pomáha nejakému chrabromilčanovi.

„Nepleť sa do toho Blaise,“ odvrkol a ani sa naňho nepozrel.

„Budem sa do toho pliesť sakra. Je to len nejaký pako, ktorý zjavne nevie ako sa používa prútik, tak nechápem, prečo sa s ním vôbec bavíš,“ dohovoril Blaise.

„Ten pako je tiež slizolinčan, aj keď len polovičný. Nehovoril by si o ňom tak, keby si vedel kto sú jeho rodičia,“ začal Draco, no potom si rýchlo uvedomil, čo vlastne trepe a pozrel sa do šokovaných očí Chrisa a aj Arielle.

„Vážne? No tak počúvam, kto sú jeho rodičia?“ chcel hneď vedieť Blaise.

„Zisti si to sám,“ odvrkol Draco a ospravedlňujúco pozrel na Chrisa. Ten mu pohľad opätoval a Draco z neho vyčítal, že s ním Chris bude chcieť ešte hovoriť. Každý potom už len čakal v napätí na koniec hodiny. Keď zazvonilo, Chris zúrivo schmatol Draca za habit a doslova dotiahol do prázdnej učebne oproti učebni čarovania. Draca to správanie naštvalo a vytrhol sa mu. S Malfoyom takto predsa nikto zaobchádzať nebude.

„Si normálny ty idiot? Vieš, čo sa mohlo stať, keby si prezradil všetko? Čo keď teraz začne pátrať a príde na to, že Tom Riddle, môj otec je Lord Voldemort? Myslel si vôbec na to, čo by sa potom stalo? Nechceš mu ísť náhodou povedať, že ja som v skutočnosti Harry Potter?“ reval Chris na Draca a tomu nebolo všetko jedno. Chcel mať Chrisa za priateľa. Nie kvôli tomu, že mu to prikázal otec, ale preto lebo on sám to chce. Nemá dobrých priateľov, len tých, čo sa mu podlizujú. To nie je skutočné priateľstvo. Už od prvého ročníka závidel Potterovi dvoch najlepších priateľov, ktorý s ním vždy boli a mohol im plne dôverovať. Teraz aj on zatúžil po skutočnom priateľovi a Christopher Riddle bol presne taký typ človeka, ktorému by bol ochotný veriť. Myslel si, že teraz, kým je dokonca pohádaný s Weasleym to bude ľahké, spriateliť sa s ním. No by samozrejme nesmel všetko pobabrať.

„Ukľudni sa a nerev na mňa. Nič viac by som nepovedal. Jednoducho som sa nechal uniesť. Naozaj ma to mrzí. Chcel som len pomôcť. Aby si prežil, keď budeš žiť aj v Slizoline,“ povedal Draco a Chris sa trochu upokojil.

„Nechcem, aby si mi pomáhal. Nestojím ani o teba ani o nikoho zo slizolinčanov. Nepotrebujem, aby ma uznávali pre to, kým je môj otec, tak sa láskavo prestaň tváriť ako môj priateľ.“

„Fajn, ako chceš,“ povedal Draco a odišiel z miestnosti. Zaumienil si však, že Chrisovu dôveru aj tak získa.

Chris si zmučene sadol na lavicu. Nechápal Dracove správanie, ale skoro všetko pokazil. Nechcel ani myslieť na to, čo by sa stalo, keby sa všetci v škole dozvedeli, kto je jeho otec. Z myšlienok ho vytrhlo hlasné zvonenie. Dopekla, pomyslel si. Mešká na transfiguráciu s McGonagallovou a ani sa neporozprával s Ronom. Deň sa začal fakt úžasne.

Keď v rekordnom čase dobehol do učebne, vydýchol si, lebo profesorka tam ešte nebola. Na jeho prekvapenie našiel sedieť Hermionu v poslednej lavici a vedľa seba mala voľné miesto. Preňho. Ron sedel na opačnom konci učebne s Nevillom a urazene na Hermionu pozeral.

„Prepáč mi to ráno Chris, chcela som ťa počkať a ísť s tebou na raňajky, ale Ron ma prehovoril aby som šla s ním, s tým, že mi chce niečo povedať. Pýtal sa ma, či sa s tebou plánujem aj naďalej kamarátiť. Vraj si to mám poriadne premyslieť. Dal mi čas do konca prvej hodiny. Keď som mu oznámila že áno, zhrozene na mňa pozrel a na tvoje miesto v učebni zavolal Seamusa. Celú hodinu sa so mnou nebavil a keď skončilo čarovanie, povedal že so mnou skončil,“ smutne hovorila Hermiona a utrápene pozrela na Chrisa.

„Je mi to ľúto Hermiona. Ale ak nechceš prísť o Ronove priateľstvo, nezazlievam ti to. Choď za ním a na mňa zabudni,“ ešte smutnejšie povedal Chris, no kamarátke do očí nepozrel.

„Čo to trepeš Chris. Počúvaš sa vôbec? Kým si Ronald neuvedomí ako sa správa, neplánujem s ním hovoriť ani ja,“ povedala Hermiona a pohladila ho po pleci. Už po hodine čarovania sa rozhodla, že ona ich dvoch do kopy dávať nebude. Nemalo by to zmysel a oni by sa s ňou akurát prestali baviť obaja. Toto si musia vyriešiť sami medzi sebou. Teda, ako to nie je už nemožné.

Chris jej chcel odpovedať, no v tej chvíli vošla do triedy profesorka. Ospravedlnila sa za meškanie a okamžite začala študentom vysvetľovať nové učivo. Dnes sa mali naučiť premeniť lavicu na nejakého magického tvora.

„Prečo je tento druh transfigurácie ťažší ako transfigurácia neživej veci na obyčajné zviera?“

Hermionina ruka vyletela samozrejme do vzduchu a ponáhľala sa s odpoveďou.

„Je to ťažšie hlavne preto, lebo magické tvory disponujú určitým druhom mágie alebo magických schopností. A správne transfigurovaný magický tvor musí mať presne takéto vlastnosti a schopnosti.“

„Výborne slečna Grangerová, päť bodov pre chrabromil. Dnes začneme teóriou a na ďalšej hodine si vyskúšate premenu vašej lavice na ňucháča. Ten je jeden z najjednoduchších na transfiguráciu,“ povedala profesorka a všetci študenti si začali vypisovať z knihy poznámky. Chris sa nemohol dočkať konca. Povedal si, že toto je posledná šanca pohovoriť si s Ronom a všetko si vysvetliť. Tak keď zazvonilo, vyskočil zo svojho miesta a rozbehol sa za Ronom, ktorý bol ešte rýchlejší ako on. Nakoniec ho dostihol na konci chodby.

„Ron počkaj prosím,“ dychčal Chris.

"Čo odo mňa chceš, Riddle?“

„Ron, to som predsa ja Harry, čo sa to s nami stalo. Som tvoj najlepší priateľ.“

„Nie, nie si. Bol si môj najlepší priateľ ešte na začiatku leta. Potom Harry Potter zomrel. Pre mňa zomrel a nikdy sa nevráti. Môžeš všetkým nahovárať, že si to stále ty len pod iným vzhľadom no mňa neoklameš. Nechápem, načo so mnou vlastne strácaš čas. Som len obyčajný krvizrádca z chrabromilu tak sa so mnou nebav a vypadni ku svojim slizolinským kamošom,“ zúrivo syčal Ron a z očí mu šľahali plamene.

„SI normálny? Počúvaš sa vôbec? Keď si si náhodou nevšimol, Malfoy ma nezaujíma. A nikdy by som ťa nenazval krvizrádcom. Tebe muselo úplne preskočiť!“ rozhorčene konštatoval Chris.

„Zatiaľ nie. No o chvíľku pod vplyvom tvojej úžasnej slizolinskej rodinky bude z teba tiež odporný slizolinčan. Ako tvoj otec. Obyčajný vrah,“ nedal sa zastaviť Ron.

„To už stačilo Ronald Weasley. Nikoho z mojej rodiny predo mnou urážať nebudeš. Nevieš ani o čo tu ide. Nevieš prečo to môj otec robí, tak sa do toho nepleť. Nechceš mať so mnou nič spoločné? Tak fajn. Zabudni že existujem,“ ešte viac zúrivo syčal Chris, otočil sa na päte a odchádzal. Ron tam zostal stáť a neveriacky sa za ním díval. Ako chceš, pomyslel si. Ešte ti spravím zo života peklo. S tým sa otočil opačným smerom, akým šiel Chris a namieril si to do Dumbledoreovej pracovne. Mal v pláne povedať mu celú pravdu o vzťahu Chrisa s jeho otcom. Prišiel až ku kamennej oblude a skúšal uhádnuť heslo. Takto typoval rôzne druhy sladkostí už asi dvadsať minút a neuveriteľne pri tom nadával. Načo len ľudia vymysleli toľko cukroviniek. Na jeho šťastie sa však kamenná obluda odsunula, keď vyslovil názov JOJO cukríkov. Riaditeľ mal zrejme slabosť nie len pre čarodejnícke cukríky, ale aj pre tie muklovské. Stúpil na prvý schod a vyviezol sa točitým schodišťom až priamo pred dvere riaditeľa. Zaklopal a Dumbledorov hlas ho pozval dovnútra.

„Ach, pán Weasley, čo Vás sem privádza?“

„Dobrý deň. Prišiel som sa s Vami porozprávať o Chrisovi. Myslím, že by ste sa mal všetko dozvedieť. Pre jeho vlastné dobro a pre dobro všetkých ostatných. On a jeho otec...“ začal Ronald no nemohol pokračovať. Chcel mu povedať všetko o tom, ako Chrisa jeho rodina prijala a ako on prijal ich a chcel spomenúť aj Slizolinov zvitok. No nemohol. Niečo mu v tom bránilo. Nechápal čo sa deje, no riaditeľ však zjavne pochopil a povedal Ronovi:

„Pán Weasley, niečo mi chcete povedať, ale nemôžete, je to tak?“ pýtal sa a Ron prikývol. „Nevadí, s Vašim dovolením vstúpim do Vašej mysle a tú spomienku si prezriem. Ale bude to trochu nepríjemné.“

Ron znova prikývol a pozrel riaditeľovi do očí. Zrazu zacítil v hlave tlak z toho, ako sa mu riaditeľ snažil prehrabávať v spomienkach. Zrazu sa bolesť ešte zväčšila a bola takmer neznesiteľná. Riaditeľ sa zamračil, no v ligilimencii nepoľavil. Po pár minútach však prestal.

„Kto Vám to urobil pán Weasley?“

„Urobil čo?“ nechápal Ron a držal si hlavu rukami.

„Vo vašej mysli je na spomienky na ten deň a všetko čo s ním súvisí uvalená ochrana magických hradieb, alebo inak povedané ochranné bariéry. Podotýkam, že veľmi silné, nedokážem sa cez ne dostať,“ priznal naštvane riaditeľ a pokračoval. „A keďže o tom nemôžete ani hovoriť, predpokladám, že na Vás tiež bolo uvalené zaklínadlo, ktoré Vám znemožňuje prezradiť niečo z tých spomienok.“

„To nie je možné, určite by som si všimol, keby sa mi niekto špáral v hlave. A dobre viem, že je pri tom potrebný dlhodobý očný kontakt. A som si istý, že ten som nemal s nikým dostatočne dlhý, aby to stihol,“ rýchlo povedal Ron, no riaditeľ pokrútil hlavou.

„Silní majstri ligilimencie dokážu s mysľou človeka urobiť neuveriteľné veci za krátky čas. A dokonca nie je potrebný ani očný kontakt. Vedel som, že Tom je v mágii mysle majstrom, no netušil som, že jedným z najlepších. Nevadí pán Weasley. Ďalej pána Riddlea sledujte a podávajte mi informácie. Dávajte hlavne pozor na to, s kým sa stretáva. Keby Vás pristihol, všetko poprite.V najhoršom prípade máte povolenie omráčiť ho, keby sa o niečo pokúšal,“ dopovedal Dumbledore a zamyslene si hladil svoju dlhú bradu. „Ja skúsim vymyslieť niečo, čím tie bariéry vo vašej mysli zničím.“

Chvíľu na to už Ron kráčal do klubovne a vymýšľal ako zničiť Chrisa. Bol posadnutý pomstou za priateľa, ktorého si myslel, že stratil. Nechápal ako si niekto môže myslieť, že Harry je stále niekde vo vnútri toho chlapca, ktorý je synom najtemnejšieho z temných mágov. Na vyučovanie už nešiel.

25.05.2011 22:20:46
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one