Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Hádka na hodine obrany.

Christopher Riddle sa ako-tak spamätal z hádky so svojim zrejme už bývalým najlepším kamarátom a ponáhľal sa na obed. Keď vošiel do siene, zamieril k svojmu zvyčajnému miestu kde sedával teraz už len s Hermionou, no keď ju zbadal ako niečo zúrivo vysvetľuje Ronovi, prešla ho chuť na obed. Otočil sa, že pôjde pred učebňu dejín mágie a tam počká na Hermionu, keď ho zrazu niekto jemne chytil za plece. Otočil sa a zbadal Arielle, ktorú sa naňho usmievala.

„Poď Chris, sadni si dnes ku mne. Chcem sa s tebou konečne porozprávať,“ povedala a viedla ho smerom k slizolinskému stolu. Nie žeby sa mu chcelo jesť práve pri slizolinčanoch, no je to vlastne aj jeho fakulta tak usúdil, že sa tu bude zrejme musieť najesť častejšie. Tiež sa však chcel porozprávať so sestrou. Od včera s ňou poriadne nebol a tak si nemohli ani pohovoriť. Bol celkom zvedavý na jej dojmy z prvého dňa. Tak sa usadili k už pomaly dojedajúcemu Dracovi, s ktorým sa Chris pozdravil len pokývaním hlavy.

„Je mi ľúto to s Ronaldom,“ začala Arielle a smutne pozerala smerom k chrabromilskému stolu, kde sa ešte vždy hádal s Hermionou. „Celkom som ho mala rada, no on nás zjavne nie. Aspoň že Hermiona má rozum.“

„Ako vieš, že Hermiona sa na mňa nehnevá a ako vieš o hádke s Ronom?“ chcel vedieť začudovaný Chris.

„Pred obedom som stretla Hermionu a tá mi všetko povedala. Povedala mi všetko o tom, čo si Ron myslí a tiež ma ubezpečovala, že ona proti našej rodine nič nemá. Ozaj ma prekvapila. Aj keď Ron ešte viac,“ hovorila Chrisovi, ktorému nechýbal v hlase smútok.

„Nechápem, ako si Ron môže myslieť o mne také strašné veci. Nikdy by som nič z toho, z čoho ma obvinil nespravil. Ale jemu sa to vysvetliť nedá. Definitívne so mnou skončil,“ povedal Chris a začal jesť, len aby jeho sestra nevidela smútok a sklamanie, ktoré sa mu zrkadlilo tiež v očiach.

„Snáď ešte dostane rozum. No tak, neboj sa, všetko bude fajn. Máš predsa ešte mňa, Hermionu, Siriusa a celú rodinu, ktorá ťa podporuje. Taktiež Dracovi a Severusovi na tebe záleží, aj keď sa to možno nezdá. A to je druhá vec Chris. Draco by sa s tebou rád spriatelil. Nie z tých dôvodov, na ktoré myslíš, ale chýbajú mu priatelia. Dalo by sa povedať, že okrem mňa, Kristabell a Jareda nemá iných ozajstných priateľov. Všetci slizolinčania sú len niečo ako sluhovia, ktorí sa mu chcú votrieť do priazne. Nevravím, že sa mu máš hneď vrhnúť okolo krku, no skús o tom porozmýšľať,“ usmiala sa Arielle a Chris na ňu len neveriacky díval. Rozhodol sa nijako to nekomentovať a radšej sa začal pýtať sestry, ako sa jej páči Rokfort.

„Je to tu úžasné, oveľa lepšie ako som čakala. Celý hrad sa mi neuveriteľne páči. Od pohybujúcich sa schodov po obrazy a brnenia. Spolužiaci sú celkom v pohode, aj keď nechápem, čo majú všetci proti slizolinčanom. Nevadí... Predmety a učitelia sú tiež super, som strašne zvedavá na Siriusove hodiny a tiež na Severusove. Čo si myslíš, aký bude Sirius ako učiteľ?“

„Som si istý, že skvelý. Je to výborný čarodejník, ktorý by nás toho mohol veľa naučiť. Teším sa na jeho hodinu,“ povedal Chris a už sa tiež usmieval. Predstavoval si Siriusa ako vážne sa tvári pri vyučovaní.

„Áno aj ja. Myslím, že prvú hodinu máme hneď po dejinách, však?“

„Máš pravdu. Neviem, ako prežijem dejiny. Upozorňujem ťa, že tento predmet učí duch, pri výklade ktorého zaspíš v priebehu pár minút,“ oznamoval.

„Výborne, potrebujem dospať noc. Skoro do druhej sme sedeli s Dracom v klubovni a rozprávali sa. Ozaj, písal ti už otec?“

„Nie, prečo? Tebe písal?“

„Nie, ale som si istá že dnes večer, najneskôr zajtra môžeme očakávať listy. No nič, myslím že by sme mali ísť ak chceme prísť na hodinu načas. Ideš?“ dohovorila Arielle, postavila sa a spolu s bratom sa vybrali z Veľkej siene na hodinu Dejín mágie.

Hodina bola presne taká nudná, ako povedal Chris. Už pár minút po začatí hodiny väčšina študentov spala, len Hermiona sa snažila zapísať si všetky podľa nej dôležité údaje. Keď konečne zazvonilo na koniec hodiny, študenti si ospalo pozbierali svoje veci a presunuli sa do učebne Obrany proti čiernej mágii. Chris prišiel medzi prvými a tak si sadol na jedno z dvoch voľných miest v prvej lavici pri Hermione. Jedno miesto v lavici- kedysi bývalo Ronove- bolo voľné, nie však nadlho.

Neville, ktorý prišiel posledný si sadol k nim a hodina mohla začať. Pár sekúnd po zvonení vyšiel zo svojho kabinetu Sirius Black. Chris si pomyslel, že učiteľovanie mu pristane. Vyzeral, že si to užíva, no aj napriek tomu prehovoril vážnym hlasom.

„Vítam Vás na hodine Obrany proti čiernej mágii. Myslím, že predstavovať sa nemusím, no pre tých, ktorí ma nepoznajú, som profesor Black. Teraz by som však rád vedel, kto ste vy. Po prečítaní vášho mena sa prihlásite,“ povedal na úvod nový profesor a Chris sa v duchu usmial. Ozaj to berie vážne. Predstavovanie prebehlo v pokoji, na počudovanie aj zo strany slizolinských. Zrejme mali strach pohnevať si masového vraha Siriusa Blacka.

„Po minuloročných hodinách, počas ktorých ste vôbec nevyužívali naučenú teóriu v praxi, som sa rozhodol, že tento rok to bude úplne opačne. Za domácu úlohu budete mať vždy naštudovať jednu kapitolu, ktorú budeme potom cez hodinu precvičovať. Dnes začneme opakovaním kúzel, ktoré ste preberali- hoci len teoreticky- minulý školský rok. Začneme precvičovaním spútavacích   a omračujúcich zaklínadiel. Kto by mi vedel povedať, aké zväzujúce zaklínadlá poznáme?“ položil prvú otázku Sirius a Hermionina ruka okamžite vyletela do vzduchu. Sirius sa usmial a vyzval ju k odpovedi, za ktorú Chrabromil získal 5 bodov. Pansy Parkinsonová neodolala a začala napodobňovať Hermionu, ako netrpezlivo trasie vztýčenou rukou, aby zaujala profesorovu pozornosť. Začala sa pri tom smiať ako šialená a keď Hermione vstúpili do očí slzy, Chris to už nevydržal.

„Okamžite sklapni ty otrasná koza. Každý vie, že Hermione môžeš všetko len závidieť, pretože jej nesiahaš ani len po členky. No ta tvojom mieste by som tú závisť tak neukazoval,“ postavil sa Chris za kamarátku.

„A čo také môžem závidieť tej odpornej humusáčke?“ vyškierala sa Pansy na Hermionu.

„To odvoláš!“

„Sklapni Pansy!“

„Okamžite prestaň!“ ozvalo sa trojhlasne. Chris ostal šokovaný keď začul hlas Arielle, ktorá sa postavila a ešte viac ostal šokovaný pri pohľade na Draca Malfoya, ktorý sa tiež sám sebe čudoval, že sa zastal nejakej Grangerovej.

„Ale Arielle, Draco, čo to robíte? Je to predsa chrabromilská humusáčka Grangerová...“ no koniec Pansinej vety nikto nevnímal. Všetky oči sa totiž stočili na Rona Weasleyho , ktorý si s nenávistným úškľabkom premeriaval Chrisa.

„Prečo by teba zaujímala nejaká humusáčka? Si predsa slizolinčan a tí humusákov neznášajú. Nechápem, čo za divadlo sa to tu snažíš hrať.“

„Tak to by stačilo, všetci si sadnite na svoje miesta a bude tu ticho. Slečna Parkinsonová okamžite sa ospravedlníte slečne Grangerovej. Čo sa týka Vás, pán Weasley, žiadam Vás, aby ste si odpustil takéto poznámky. Pokiaľ viem, pán Riddle je takisto členom Chrabromilu ako aj Slizolinu. A keď ste si náhodou nevšimli, pán Malfoy spolu so svojou sestrou sú tiež slizolinčania a nevšimol som si, aby akýmkoľvek spôsobom prejavili nenávisť voči slečne Grangerovej. Práve naopak!“ poučoval Sirius vážnym hlasom a v očiach sa mu blýskalo. Ron naňho vrhol zhnusený pohľad, no ostal ticho. „Ešte raz sa stane niečo podobné, bude to za strhnuté body. Vyberte si prútiky a rozdeľte sa do dvojíc chrabromilčan so slizolinčanom!“

Nikto sa neodvážil neposlúchnuť a tak sa triedou rozľahol šum hlasov. Arielle prišla ku Hermione, ktorá vďačne prijala ponuku byť s ňou vo dvojici. Chris sa priblížil zozadu k Dracovi a položil mu ruku na rameno, aby upútal jeho pozornosť. Ten sa okamžite otočil a prekvapenie sa usadilo v jeho tvári, keď videl Chrisa.

„Budeš so mnou vo dvojici?“ pýtal sa Chris zjavne reči neschopného Draca. Ten len stroho prikývol a obaja sa presunuli do rohu učebne.

„Prečo si sa zastal Hermiony? Nedávno ti nevadilo nazývať ju humusáčkou, tak prečo zrazu toľká starostlivosť?“

„Vlastne ani sám neviem. Prišlo mi to správne...vieš čo, zabudni na to. Nechcem sa o tom baviť, jasné?“ roztržito poznamenal Draco a nedíval sa pritom Chrisovi do očí. Ten si blonďáka podozrievavo premeral, no nič viac k tomu nepovedal. V duchu ho potešil Dracov zásah. Spomenul si na sestrine slová o Dracovi, ktorý údajne len hľadal priateľov. Skoro však myšlienky prerušil, pretože Draco vypálil omračujúce zaklínadlo. Odklonil ho a on zase zo svojho prútika vystrelil pútacie zaklínadlo. Takto si precvičovali svoje kúzla celú hodinu, na konci ktorej boli značne unavení, no spokojní.

Profesor Black bol príjemne prekvapený z úrovne kúzel väčšiny študentov, ktorá bola prekvapivo vysoká. Rovnako spokojný ukončil hodinu a pokynul Chrisovi, Hermione, Arielle a prekvapivo tiež Dracovi aby ostali v učebni. Ron sa na nich všetkých ešte raz nenávistne pozrel a odišiel spolu s ostatnými.

„Čo to malo znamenať? Ron sa ešte stále nespamätal?“ zaujímal sa Sirius a pozrel na štyroch študentov, ktorí poslušne stáli pred katedrou. Chris smutne pokýval hlavou na znak nesúhlasu a Hermiona smutne prehovorila.

„Nie, ešte stále nie a nemyslím si, že ho to tak skoro prejde.“

„Dúfam, že sa mýliš. Čo keď sa rozhodne niekomu povedať o Slizolinovom zvitku?“ už s obavami sa pýtal Chrisov krstný otec.

„To nebude možné. Otec sa u každého, kto o tom vie poistil. Nemôže o tom s nikým hovoriť ani písať. Tiež nie je možné prehliadať si spomienky, ktoré čo i len okrajovo súvisia so zvitkom,“ povedala Arielle s úsmevom.

„Výborne, aspoň jedna dobrá správa. Chris, možno sa čuduješ, prečo tu ostal aj Draco, no upozorňujem ťa, že o všetkom vie. Voldemort sa rozhodol, že môže byť užitočný pri pátraní v Rokforte. Teda ak samozrejme nezmenil názor,“ spýtavo mrkol na slizolinského chlapca, ktorý záporne pokrútil hlavou. „S tým sa vynára ďalšia otázka. Kedy plánujete ísť do Tajomnej komnaty?“

„Ešte sme nad tým nemali čas premýšľať. No pôjdeme tam hneď ako si zvyknem na nový režim v škole,“ poznamenal Chris a rozmýšľal nad svojim pobytom v slizolinskej klubovni.

„Dobre, keď budeš chcieť, môžem vás sprevádzať.“

„Porozmýšľam. Ďakujem Sirius, no myslím, že už pôjdeme. Ak ti to nebude vadiť, zajtra po večeri sa za tebou na chvíľku zastavím,“ povedal Chris svojmu krstnému otcovi a rozlúčil sa s ním. Potom sa otočil k ostatným trom spolužiakom.

„Som rád, že ste ochotní ísť so mnou do Tajomnej komnaty, no nemôžem to po vás chcieť. Predsa len neviem, čo všetko tam môžeme nájsť. Je to nebezpečné,“ povedal Chris odhodlane.

„Chris, všetci traja sme sa rozhodli pomôcť, tak pomôžeme. Čím viac nás bude, tým rýchlejšie sa nám podarí prehľadať komnatu. Je to naše rozhodnutie,“ povedala Hermiona a Draco   s Arielle súhlasne prikývli.

„Odkiaľ vlastne vieš o tom zvitku?“ pýtal sa Chris Draca.

„Temný pán povedal otcovi, aby mi dal všetky informácie o tom zvitku aby som vám mohol pomôcť s hľadaním. Ale nemysli si, že to robím len preto, lebo mi to prikázal otec. Moje dôvody sú oveľa sebeckejšie,“ ticho odpovedal Draco a sledoval špičku svojej pravej topánky. Chris vedel o čom hovorí a Arielle sa len usmiala. Hermiona chvíľu nechápavo krútila hlavou no potom chytila Draca za plece.

„Ďakujem. Aj tebe Arielle. Nemuseli   ste to pre mňa urobiť. Čo bude teraz s Vami? Pansy je predsa vaša kamarátka zo Slizolinu, ako jej vysvetlíte to, že ste sa postavili za chrabromilčanku, ktorej rodičia sú muklovia?“

„Neboj sa Hermiona, Malfoyovci si môžu robiť čo chcú. Si predsa kamarátka, čo sa o Pansy nedá povedať,“ usmiala sa Arielle a objala Hermionu. Tá sa ponad plece zadívala do očí Dracovi, ktorý jej pohľad opätoval s malým úsmevom a takmer nebadane prikývol. Následne Chris s Hermionou odišli do chrabromilskej klubovne a Draco s Arielle opačným smerom. Keď prví dvaja zmieňovaní vošli otvorom do vnútra okrúhlej miestnosti, zbadali hlúčik chrabromilčanov natlačených pri okne.

„Hej Chris, priletela nejaká sova s listom pre teba. Chceli sme ho od nej vziať a dať ti ho hneď keď prídeš, aby sova mohla odletieť do soviarne, no tá nenechá nikoho na seba siahnuť,“ zvolal Seamus keď si všimol Chrisa stojaceho pri vchode do klubovne. Ten sa pohol smerom k o oknu, kde si všimol veľkého, hrozivo pôsobiaceho čierneho výra. Načiahol sa za listom a odviazal mu ho z nohy. Vták spokojne húkol a okamžite odletel. Chrisovi spolubývajúci sa začali vypytovať od koho je list, ktorý priniesla táto strašidelná sova. Ignoroval ich otázky, ako náhle spoznal písmo svojho otca. Arielle mala pravdu s tým, že otec čoskoro napíše. Prešiel ku Hermione, ktorá ho čakala v kresle v zadu v miestnosti a otvoril list. Hermiona sa nahla k jeho plecu a spolu si prečítali list.

A/N: Snáď sa Vám kapitola páčila :) K vzťahu Chrisa a Draca- pomaly by som tých dvoch chcela zmieriť, pretože s Dracom mám nejaké plány :))

25.05.2011 22:21:43
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one