Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Chrabromilská klubovňa, ospravedlnenia a hrozný útok...na záver prichádza na scénu Tom :)

Chris si mohol konečne vydýchnuť. Vyučovanie sa pre tento deň skončilo. Transfigurácia sa dnes ešte dala vydržať, pretože pri profesorke McGonagallovej sa neodváži len tak hocikto vyskakovať. Horšie to však bolo na herbológii. Chris pracoval spolu s Hermionou pri jednom kvetináči. Mali presadiť Popínavky tŕňovité, ktoré sa pri neopatrnom zaobchádzaní zmenili na zabijakov. Keď sa ich niekto dotkne nechránenou časťou kože, rastlinka okamžite ožije a jej tŕne sa začnú vrážať do kože päť násobne zväčšené a napustené jedom.

Hermiona už presádzala poslednú rastlinu, keď zrazu zbadala, že niekto sa snaží nenápadne odlevitovať jednu z rastliniek smerom ku Chrisovmu krku. Preto okamžite zabudla na presádzanie a vrhla sa ku Chrisovi. Cestou sa však nešťastne potkla a spolu s Chrisom spadli na zem. Letiaca Popínavka sa jej zamotala do vlasov no našťastie nezaútočila, pretože sa jej dotýkali len vlasy a nie ľudská koža. Profesorka Sproutová musela Hermione tú popínavku z vlasov vybrať a nebola dvakrát nadšená z toho, čo sa tu udialo. Avšak ona si myslela, že to bola len nehoda, preto celá trieda dostala kázanie o opatrnosti a pozornosti. Nenapadlo jej, že by to mohol byť cielený útok na Christophera Riddlea. Po hodine sa k nim pridali Draco s Arielle, ktorí pracovali na opačnom konci skleníka a povedali, že videli Rona ako rastlinu levituje no nestihli zasiahnuť, pretože Hermiona ich predbehla. Keď Chris počul, že za tým je Ron, nereagoval nijak. Iba pokrčil ramenami a neriešil to. Snažil sa zvyknúť si na fakt, že Ronald Weasley, jeho bývalý najlepší kamoš ho chce zabiť.

 Nakoniec sa odšuchtali zo skleníka a keďže herbológia bola posledná z poobedňajších hodín, mali až do večere voľno. Chris sa trochu obával návratu do chrabromilskej klubovne lebo nevedel, čo ho čaká. Keď prešiel spolu s Hermionou otvorom v stene zistil, že obavy boli oprávnené. Ako náhle ho zbadali chrabromilčania, ktorí sa práve v miestnosti nachádzali začali naňho vrhať nenávistné pohľady a nejeden sa už už načahoval po prútiku. Hermiona však včas zasiahla a postavila sa pred Chrisa.

„Okamžite prestaňte a dajte mu pokoj. Uvedomte si čo robíte. Kým ste nevedeli, kto je Chrisov otec nevadilo vám na ňom nič, dokonca ste sa s ním priatelili. A teraz sa ho snažíte zabiť. Nemáte žiadne právo útočiť naňho. On na vás prútikom nemieri tak sa spamätajte. Mali by ste sa zamyslieť sami nad sebou a ospravedlniť sa mu,“ zúrivo ho obraňovala Hermiona.

„To je v poriadku Hermiona, oni si predsa myslia, že som ako môj otec. Nečudujem sa im, no aj tak ma niektorí prekvapili. Tí, ktorí ma poznali a tvárili sa, že sú to priatelia. Teraz však vidím pravdu,“ povedal hlasno Chris a niekoľko pohľadov sa zmiernilo. Na veľké prekvapenie všetkých dopredu prišiel Neville Longbottom a pozrel Chrisovi do očí.

„Prepáč Chris, ja viem, že ty nie si ako tvoj otec. Prepáč, že som si to   myslel. Sám na vlastnej koži viem, aké to je keď každý očakáva, že budeš ako jeho rodičia. No nie vždy je to pravda,“ povedal zmierlivo Neville a usmial sa. Chris mu úsmev opätoval a bol ozaj prekvapený. Práve Neville za ním prišiel a povedal mu, že ho chápe. On má síce opačný problém ale podstata je rovnaká. Každý od neho očakáva, že bude výborný bojovník ako jeho otec, no on je pritom tichý a plachý chlapec, ktorý má rád rastliny.

Avšak ani po tomto vyhlásení sa názor väčšiny chrabromilčanov nezmenil. Tak Chris vošiel do spálne aby si vzal knihy a chcel sa vrátiť späť do klubovne k Hermione, keď sa dvere do miestnosti otvorili. Stáli v nich Dean, Seamus a Neville. Prví dvaja sa dosť neisto pozerali smerom k nemu, no v ich pohľadoch už nebola nenávisť. Nakoniec ako prvý nesmelo prehovoril Dean.

„Myslím že Neville má pravdu. Správali sme sa ako hlupáci a pritom vieme, že ty určite nie si ako Veď –Vieš-Kto. Keby si bol ako on, už by som bol ja a tiež Hermiona najskôr mŕtvy kvôli muklovským rodičom. Ty si však nepovedal proti mne jediné slovo a tak nemám dôvod myslieť si o tebe niečo zlé. Prepáč Chris, snáď nám to môžeš odpustiť.“

„Dean má ravdu Chris, správali sme sa ako idioti. Prepáč,“ pridal sa k nemu aj Seamus a Neville sa na nich usmieval.

„Nemusíte sa ospravedlňovať, ja to chápem a takú reakciu som aj očakával. Preto som sa snažil držať to v tajnosti, no všimol som si, že informácia sa dostala do nebezpečných rúk. Ale to už je aj tak jedno... ďakujem že ste mi to povedali, ani neviete ako veľa to pre mňa znamená,“ usmial sa tiež Chris a spolu zišli dole do klubovne. Keď ich všetkých usmievajúcich sa zbadal Ron, vzkypel v ňom hnev a postavil sa s prútikom vytiahnutým.

„Čo si im spravil?“ zreval naňho a opäť sa všetky pohľady stočili smerom k nim.

„Ron upokoj sa, Chris nám nič nespravil. Naopak, my sme ublížili jemu našim správaním a tak sme sa mu ospravedlnili. Vidíš, nezabil nás a to akosi popiera tvoju teóriu že je vrah,“ postavil sa k nemu Seamus a Neville s Deanom prikývli.

„Ste normálny, určite na vás vrhol imperius alebo nejakú podobnú kliatbu aby vás zmanipuloval hlupáci,“ jačal Ron ako zmyslov zbavený a z prútika mu vylietavali iskry. To sa však ku Chrisovi so vztýčenými prútikmi postavili aj Neville, Dean a Hermiona.

„Neopováž sa naňho zaútočiť Ron,“ povedal Neville a Chris jeho hlas nespoznával. Teraz v ňom bolo počuť autoritatívny tón.

„Ty mi nebudeš nič prikazovať. Uhnite, lebo prekľajem aj Vás,“  povedal Ron smerom k Seamusovi, Deanovi, Nevillovi a Hermione. Neskôr, keď sa nikto z nich ani len nepohol stratil trpezlivosť a vypálil prvú kliatbu.

Chris zodvihol pravú ruku a sústredil sa na štít.

„Protego“ povedal nahlas a pred ním a jeho zástancami sa objavil silný štít. Pre istotu aby vyčaroval dosť silný štít kúzlo vyslovil nahlas. Nebol si totiž istý, či by sa mu len myšlienkou naň podarilo vyčarovať ho.

„Nikto nebude ubližovať nikomu v mojej blízkosti. A už vôbec nie mojim priateľom. Tak si to zapamätaj Ron,“ povedal naštvane no ten ho akoby ani nepočul. Všetky Ronove kliatby ktoré k nim leteli bez problémov odrazil. Nakoniec Ginny vstala a Rona omráčila. Ginny si zrejme tiež uvedomila svoj chybný úsudok, čo sa týkalo Chrisa, pretože od kedy zistila že Voldemort je jeho otec, tiež s ním prestala hovoriť. Aj napriek tomu, že vedela že on je Harry. Teraz sa však naňho smutne pozrela a za všetko sa ospravedlnila. Nechápala ako to mohol Ron Harrymu urobiť. Trochu jasnejšiu predstavu získala keď jej Chris povedal, čo sa všetko vlastne medzi nimi udialo a povedalo. Ginny neverila vlastným ušiam. Ubezpečila Chrisa, že zvyšok Weasleyovcov ho ne nenávidia a vedia, že nie je ako Voldemort, keďže tiež vedia, že to je ich Harry len s novou podobou. Chrisovi nesmierne odľahlo keď sa to dozvedel.

Ron sa po chvíľke prebral a neveriacky sa díval na Ginny. Útočiť však už nezačal lebo vedel, že sám proti nemu nemá šancu. Veď on mu to spočíta, stretnutie po večeri tak skoro nerozchodí. S týmito myšlienkami odišiel z klubovne. Ostatní chrabromilčania boli prekvapení z jeho bezprútikového kúzlenia a netrúfali si naňho zaútočiť. Nechali útoky útokmi a len si ho ďalej premeriavali zlostnými pohľadmi.

Hermiona Chrisa dotiahla do kúta a chcela sa s ním rozprávať práve o tej bezprútikovej mágii.

„Ako si to urobil? Len tak si povedal zaklínadlo a ono sa ti to vydarilo. Vravel si predsa, že to kúzlenie bez prútika ti nejde.“

„Veď ani nejde. Keď sa snažím bez neho čarovať pri cvičeniach, nefunguje to. Dokážem to len keď som nahnevaný alebo v nebezpečenstve. A tiež ak ste v ohrození vy,“ povedal Chris a hovoril pravdu. Každý deň cvičil kúzlenie bez prútika na jednoduchých zaklínadlách, no nedarilo sa mu.

„Je to dosť možné, emócie totiž znásobujú silu. Aj tak je to dosť veľký pokrok, postupne by si sa mal naučiť vykúzliť všetky kúzla bez zosilňovača, ktorým je prútik, no zo začiatku budú slabšie. Typujem, že tak do troch mesiacov by si mal to mal zvládnuť aj bez negatívnych emócií,“ zamyslene hovorila Hermiona a potom stíšila hlas.

„Viem, že to teraz nie je vhodné, ale musíme ísť do tej komnaty. Nevieme kedy nás čaká ten boj alebo čo to bude, no práve preto by sme sa mali začať čím skôr pripravovať.“

„Máš pravdu Hermiona, v sobotu pôjdeme. Musíme to oznámiť Dracovi a Arielle. Mylsím si, že by sme mali vzať aj dospelých, predsa len by nám mohli uľahčiť hľadanie. Čo si o tom myslíš?“ chcel vedieť kamarátkin názor Chris.

„Je to dobrý nápad, som si istá že s ich pomocou sa tam na druhý krát vracať nebudeme musieť,“ povedala Hermiona a chvíľku sa ešte rozprávali. Preberali všetky možnosti, čo by tam mohli nájsť a čo si vezmú so sebou ako pomôcky a tiež sa rozhodovali, ktoré kúzla by im mohli pomôcť. Skončili až keď bol čas ísť na večeru. Tam sa mali ako vždy stretnúť s Dracom a Arielle, ktorým chceli povedať o svojom pláne na sobotu. Spoločne vyšli z klubovne a tesne pred vstupom do siene narazili na druhú časť ich pomerne novej partie. Všetci štyria sa usadili k slizolinskému stolu- na Hermionu si tam už každý zvykol- a popri jedení oboznámil Chris svojich dvoch blonďavých priateľov, lepšie povedané priateľa a sestru- o nadchádzajúcej návšteve Tajomnej komnaty. Obaja boli zjavne prekvapení, no hneď sa im na tvári začalo črtať vzrušenie. Do Tajomnej komnaty sa predsa nedá ísť len tak a preto sa na výlet celkom tešili. Sieň opúšťali poslední, pretože rozprávaním si ani neuvedomili ako rýchlo čas beží.


Dohodli sa, že ešte pred večierkou skočia do knižnice a skúsia nájsť nejaké užitočné zaklínadla. Keď však vošli do jednej chodby už takmer pred cieľom, niekto ich všetkých odzbrojil. Ako tam tak stáli bez prútikov a obzerali sa po útočníkoch, srdcia im začal napĺňať strach. Odrazu pred nich z tieňa vystúpili štyria siedmaci z Bastrohlavu na čele s Ronom. Keď na nich namierili prútiky, Chris neváhal a vyčaroval pred nimi štít. Siedmaci však neboli prekvapení, že to urobil bez prútika- Ron ich zrejme varoval- a práve preto sa mu to zdalo čudné. Keď vedeli, že môže čarovať aj bez prútika, aký zmysel malo odzbrojiť ho? Odpoveď však dostal takmer okamžite- odlákanie pozornosti. Zozadu ho niečo zasiahlo práve do ľavej nohy. Otočil sa a uvidel ďalších dvoch bystrohlavčanov, ktorí po ňom pálili kliatby. Musel sa im uhýbať a štít medzi tým zmizol. Arielle, Draco a Hermiona však nestratili hlavu a najbližších útočníkov napadli fyzicky. Strhla sa bitka a Chris sa snažil ostať v strehu. Stále však musel sledovať, či sa niečo jeho kamarátom nestalo. Keď zbadal Hermionu ako ju do hrude trafil fialový lúč, vrhol sa k nej a to sa mu stalo osudným. Zasiahla ho totiž kliatba, po ktorej cítil takú bolesť, že sa mu zatmelo pred očami a viac nevnímal.

***

Keď Chris otvoril oči, oslepilo ho ostré svetlo. Privrel ich a snažil sa rozpamätať. Vybavila sa mu cesta zo Siene a bitka na chodbe. Keď si však spomenul na Hermionu ako leží na zemi, otvoril oči a chcel jej pomôcť. Nestihol si ani uvedomiť že leží na ošetrovni. Keď sa skúsil pohnúť, zistil, že nemôže. Nemohol hýbať ani rukami ani nohami. Otvoril oči, ktoré si už privykli na svetlo a pomaly otočil hlavu. Odľahlo mu keď videl na vedľajšej posteli ležať Hermionu.

„Á, pán Riddle, vidím že ste sa už prebral. Ako sa cítite?“ pýtala sa ho Madam Pomfreyová, ktorá sa znenazdajky objavila z druhej strany jeho postele.

„Nemôžem hýbať rukami ani nohami. Čo sa mi stalo? A čo je s Hermionou?“

„Upokojte sa prosím. Vaša kamarátka je v poriadku, len ešte spí. Zasiahlo ju veľmi silné omračujúce zaklínadlo a tak jej bude trvať dlhšie, kým sa preberie. Vy ste na tom však oveľa horšie. Máte zlomené všetky kosti v horných aj dolných končatinách. Potrvá asi dva dni kým sa opäť zocelia. Dovtedy budú znehybnené...Viete, kto Vám to urobil?“

„Nie, nevidel som nikoho, prebehlo to totiž veľmi rýchlo,“ pohotovo zaklamal Chris. Už mal dosť všetkých tých nenávistných prejavov. Nechcel žalovať učiteľom, tí by s tým aj tak nič nespravili. Maximálne pár bodov dole a týždenný trest. Chcel sa pomstiť sám. Za seba a za jeho priateľov.  Ronovi by však aj napriek všetkému ublížiť nedokázal. Ale tí bystrohlavčania sa môžu tešiť na odvetu.

Z myšlienok o pomste ho vytrhol zvuk otvárajúcich sa dverí. Keď sa mu podarilo otočiť hlavu tým smerom, zbadal Arielle a Draca ako vchádzajú. Obaja vyzerali ako bohovia pomsty.

„Ahoj Chris,   ako sa cítiš?“ zaujímala sa Arielle a jej pohľad zmäkol pri pohľade na brata.

„Necítim si ani nohy ani ruky, inak v pohode,“ odpovedal Chris a snažil sa aby to vyznelo pokojne, hoci k pokojnému mal ďaleko. Sám sa totiž necítil dobre keď ležal ako ochrnutý a nemohol sa hýbať.

„Neboj sa, to bude v poriadku. A ako je na tom Hermiona?“

„Len spí. A čo vy dvaja? Kde ste boli? Ako ste sa odtiaľ dostali?“ pýtal sa Chris a odpovede sa tento krát ujal Draco.

„Sme v poriadku. Tých pár modrín nám Severus vyliečil, keď nás našiel. Tí zbabelci zdrhli, len čo počuli kroky. Mali sme šťastie, Severus vedel čo robiť. Teba bez pohnutia odlevitoval do nemocničného krídla a Hemionu potom tiež. Nás dvoch vzal do kabinetu a chcel vedieť čo sa stalo. Mal si ho vidieť, keď sa to dozvedel. Nechcel by som teraz byť na mieste tých idiotských bystrohlavčanov. Ešte nikdy som totiž nevidel Severusa takého naštvaného. Som si istý že už len jeho zúrivý pohľad by ich dokázal zabiť. Som zvedaví, čo s nimi spraví,“ rozhovoril sa Draco a v očiach mu svietilo, akoby mal práve dostať nejaký darček.

„Áno, Draco má pravdu. Potom nás však vzal k Dumbledoreovi aby sme všetko zopakovali. Keď Severus žiadal vylúčenie, ten starý hlupák len povedal, že bez dôkazov nič nezmôže. Ani žiadne dôkazy nehľadal. Bolo mu jedno, že ty si skoro zomrel. Najradšej by som ho sama poctila nejakou peknou kliatbičkou. Vôbec sa nečudujem, že ho otec nenávidí,“ pridala sa aj Arielle, no zrazu stíchla a na tvári sa jej objavil víťazný úškrn.

„Čo je?“ spýtali sa naraz Chris aj Draco.

„Otec. Som zvedavá, čo s nimi urobí, ak sa to dozvie. A dozvie sa to Chris, Severus alebo Sirius mu to určite napíšu,“ dodala, keď videla Chrisov pohľad, ktorý naznačoval že o tomto „drobnom“ incidente plánoval pomlčať.

„Kde vlastne je Sirius?“ pýtal sa Chris. Nechcel sa baviť na tému otec. Musel vymyslieť ako ho presvedčiť, aby Ronovi neublížil.

„Zastaví sa neskôr. Teraz si vybíja zlosť niekde v Zakázanom lese. Keď totiž zistil čo sa stalo, plánoval spáchať sedemnásobnú vraždu. A to sme nemohli dovoliť,“ povedala Arielle a Chrisa zahrialo pri srdci. Ani netušil aký krásny je to pocit, keď sa oňho stará toľko ľudí. Nemyslel tým vražedné chute svojich priateľov a rodiny, no to že sa oňho zaujímali a robili si starosti.

Hermiona sa prebrala na druhý deň ráno. Cítila sa dobre a nič jej v podstate nebolo, tak ju Madam Pomfreyová prepustila. S Chrisom to však nebolo také dobré. Musel v nemocničnom krídle ostať ešte týždeň, takže sa zrušil aj naplánovaný výlet do Tajomnej komnaty. No pomyslel si, že komnata im neujde a vydajú sa tam na budúci víkend.

Každý deň Chrisa navštevovali priatelia, nosili mu sladkosti a úlohy, alebo sa len tak rozprávali. Zastavili sa dokonca aj Neville, Dean, Seamus a Ginny.

Napriek tomu však bol rád, keď mohol konečne z ošetrovne odísť a vrátiť sa na vyučovanie. Práve vchádzal do učebne obrany proti čiernej mágii, keď ho za ruku chytil Sirius a doviedol do kabinetu, hneď vedľa triedy. Pýtal sa Chrisa na jeho zdravotný stav a či je už v poriadku. Ešte mu povedal, že včera napísal list jeho otcovi a ten má v pláne ho dnes navštíviť. Presný čas však Sirius nevedel a preto poprosil Chrisa aby dnes všetci štyria ostali uňho v byte a mohli počkať na Voldemorta. Chris prikývol, no nebol dva krát nadšený. Čaká ho veľa prehovárania, aby zabránil ďalším vraždám jeho otca. Dúfal, že príde čím neskôr, aby tak mal čas pripraviť si presvedčivý monológ. Jeho prianie sa však nenaplnilo...

Nakoniec Chris spolu so svojim krstným otcom vošli späť do učebne. Sirius sa naňho usmial a chlapec si sadol na svoje miesto. Zrazu sa ozvalo:

„Ale, ale. Nevedela som že sa ti páčia starší muži Riddle. To je Tvoj otec tiež obyčajný buzerant?“ posmešne sa spýtala Lavender, ktorá sedela vedľa spokojne sa uškŕňajúceho Rona.

„Slečna Brownová, čo keby ste sa ho spýtala sama?“ so žiarivým úsmevom povedal Sirius a v tom momente sa dvere do učebne rozleteli. Dnu vošla postava za ktorou vial plášť ako uprostred víchrice. Keď postava zamierila ku Chrisovi, ten sa usmial a postavil sa. Objal svojho otca, ktorý sa potom otočil k triede. Nikto netušil kto to je, samozrejme okrem Arielle, Draca a Hermiony a tí sa tvárili prekvapene.  Ostatní tiež, no len dovtedy kým tento neznámy, mladý, sympatický muž neprehovoril:

„Chcel sa ma tu niekto niečo spýtať?“

 


A/N: No tak? Čo na to hovoríte? Páčila sa kapitola??? Dúfam, že aspoň trochu :) Ak to nebude problém, nechajte komentár ... ďakujeeem :)
25.05.2011 22:31:40
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one