Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Ospravedlňujem sa za dĺžku tejto kapitoly. je až príliš krátka a jednoduchá, no lepšie ako nič. Dúfam, že si ju aj tak radi prečítate....

Kapitolu venujem všetkým, ktorí radi čítajú túto poviedku :)


„Chce sa ma niekto niečo opýtať?“

Lavender zozelenela a Ron sa tiež netváril nijako svetaborne. Sklonil hlavu tváril sa že tam nie je. Akokoľvek nemal problém urážať Chrisa pred učiteľmi, predsa len v spoločnosti Voldemorta si nič nedovolil.

„No tak Brownová, chcela si sa Chrisovho otca niečo spýtať, nie?“ s úsmevom sa pýtal Draco a škodoradostne sa vyškieral.

„Ja n-nie, nič som ne-nechcela...“ koktala Lavender a na tvári mala zdesený výraz. Sirius a Draco sa na seba uškrnuli.

„Tak si láskavo nabudúce rozmyslite akým tónom sa rozprávate s mojim synom. Nemuselo by sa Vám to totiž vyplatiť,“ výhražne povedal Voldemort a otočil sa k Siriusovi. Ten kývol hlavou a otvoril dvere do svojho kabinetu.

„Tom, vezmi Chrisa a choďte. Som si istý, že sa máte o čom rozprávať,“ povedal a usmial sa.

„Ďakujem Sirius. Draco, Arielle, slečna Grangerová, budem rád ak sa k nám pripojíte keď dorazí Lucius. To by malo byť tak o dvadsať minút,“ otočil sa Voldemort smerom ku Chrisovým kamarátom, ktorí prekvapene prikývli a viedol svojho syna do Siriusovho kabinetu.

Ako náhle sa dvere zatvorili, triedou sa rozľahol šum. Všetci boli ešte stále v šoku. Je to ale pochopiteľné pretože sa nestáva každý deň, že šiestackú hodinu OPČM naruší príchod Lorda Voldemorta.

„Videl si, ako vyzerá?“

„Toto bol Veď-Viete-Kto?“

„Myslíte si, že by nás zabil keby ho Chris o to požiadal?“

Takéto, a mnohé podobné otázky sa niesli triedou, keď Siriusa prešla trpezlivosť a okamžite žiadal žiakov aby sa utíšili.

„Pán profesor, možno ste si nevšimli, no práve tu bol Veď-Viete-Kto. Prečo ste mu nezabránili sem vojsť?“ pýtala sa Parvati.

„Pretože je to Chrisov otec. A vyprosujem si tieto nemiestne poznámky na neho a taktiež na Chrisa,“ zamračil sa Sirius na Parvati, ale tá sa nedala.

„Nemali by ste radšej pred ním ochraňovať nás ako jeho? Christopher Riddle je nebezpečný a som si istá, že sa nás pokúsi zabiť.“

„Tak to by stačilo slečna Patilová. Rozmyslite si akým tónom rozprávate o mojom krstnom synovi a jeho rodine. Mohlo by Vás to vyjsť draho!“ zavrčal Sirius, ktorý už okrem trpezlivosti strácal aj nervy. Po tomto vyhlásení nastalo opäť ticho. Takže Sirius Black, údajný masový vrah je krstným otcom chlapca, ktorého otcom je Voldemort. Všetci si uvedomili, že hnev Chrisovej rodiny by nemuseli prežiť keby mu akokoľvek ublížili.

„Ale vy ste profesor, nemali by ste prehliadať nebezpečenstvo, ktoré pre nás predstavuje Christopher Riddle.“

„Slečna Patilová, v prvom rade som Chrisov krstný otec až potom profesor. No to nie je vaša vec. Stŕham Vám 20 bodov za neustále vyrušovanie a komandovanie člena profesorského zboru.“

Parvati konečne zmĺkla a na Siriusa vrhla naštvaný pohľad. Po tomto už hodina prebiehala normálne skoro až do konca. Tesne pred zvonením sa totiž dvere znova otvorili a študenti zbadali prichádzať vysokého blonďáka, z ktorého sršala moc, elegancia, prirodzená autorita a v zvýšenej miere aj arogancia. Lucius Malfoy pozdravil Siriusa kývnutím hlavy a bez slov pokynul Hermione, Arielle a Dracovi aby sa presunuli vedľa do kabinetu. Potom sa otočil k triede a so zúrivosťou a nenávisťou pozrel na Rona. Všetkým, ktorí si to všimli prebehol mráz po chrbte. Pár sekúnd na to zazvonilo a žiaci konečne odišli. Sirius sa pridal k zvyšku vo svojom vlastnom kabinete. Našiel tam Luciusa ako sa víta so svojím synom a tiež Lorda Voldemorta ako sa dohaduje s Chrisom.

„Chris vieš tak dobre ako ja, že to urobil ten Weasley. Nezabil som ho len preto, že by ti to ublížilo. Ale ak dnes stretnem tých ostatných z Bystrohlavu, tak ľahko stretnutie so mnou nerozchodia.“

„Ja chápem, že si naštvaný, ale prosím ťa nedaj Dumbledoreovi dôvod na to, aby mohol ublížiť našej rodine a priateľom,“ trval na svojom Chris.

„Nechaj to na mňa. Som rád, že si v poriadku. Aj ty, aj Arielle. Prepáčte, že som sa teraz dlhšie neozval ale stretnutie v Amerike sa predĺžilo. No to teraz nie je dôležité. Mali ste na sobotu naplánované ísť do Tajomnej komnaty, však?“ pýtal sa Voldemort a decká mu to prikývnutím hlavy potvrdili. „Náhradný termín?“

„Zajtra po raňajkách. Pridáte sa?“ pýtala sa Arielle Siriusa, Voldemorta a Luciusa.

„Áno, určite so mnou počítaj,“ usmieval sa Sirius.

„Bude mi cťou navštíviť Salazarovu komnatu,“ povedal Lucius.

„Samozrejme. Už dlho som tam nebol, no aj tak to tam celkom poznám, takže by sme tak mohli urýchliť hľadanie,“ prikývol na súhlas aj Tom. Potom sa ešte chvíľu rozprávali no Chrisov a Ariellin otec už musel odísť. Oboch ich objal a Chrisovi pošepkal, aby si na seba dával pozor. A ak naňho ešte raz niekto zaútočí, nebude brať ohľad na to, či to spravili jeho priatelia. Chris prikývol a ubezpečil ho, že si bude dávať pozor. Lucius sa tiež rozlúčil. Mal totiž v pláne ísť ešte za Dumbledoreom kvôli nejakej veci, ktorú bol vybaviť ako člen Školskej rady. Naši štyria priatelia sa ešte chvíľu bavili opisovaním výrazov hrôzy, ktoré sa objavili na tvárach ich spolužiakov, keď sa dozvedeli že stoja v jednej miestnosti s obávaným Temným pánom, no po chvíľke si vzali svoje veci, rozlúčili sa so Siriusom a vybrali sa na obed. Pred veľkou sieňou však narazili na skupinu asi 200 študentov, ktorý s obavami hľadeli na niečo v prostriedku. Podarilo sa im predrať davom a naskytol sa im strašidelný pohľad. Šiesti bystrohlavský študenti, ktorí napadli Chrisa a jeho priateľov doslova lietali vo vzduchu a triasli sa pod výzorom a hlasom čarodejníka, ktorý ich tam držal.

Hlas Lorda Voldemorta sa rozliehal celou chodbou a študenti vydesene cúvali.

„Zapamätajte si, že stále som Temným pánom a v priebehu jednej sekundy som schopný zabiť Vás všetkých naraz. Neurobím tak len na žiadosť môjho syna no varujem Vás. Toto bolo posledný krát čo ste naňho a na jeho priateľov zaútočili. Sú pod mojou ochranou a tiež pod ochranou Luciusa Malfoya, Siriusa Blacka a Severusa Snapea,“ výhražne vrčal Tom a jeho oči metali blesky. Bolo jasné že sa premáha aby nevrhol jednu či dve Avady na tých spratkov, ktorý ktorí si dovolili napadnúť jeho syna a dcéru.

Lucius Malfoy stál hneď vedľa neho a pohľad plný chladnej zúrivosti vyžaroval z každého kúska jeho tela. Sám by najradšej poslal na druhý svet tých imbecilov z Bystrohlavu, ktorí napadli Draca. Odrazu však videli ako sa blíži Dumbledore so Snapeom a McGonallovou. Lucius preto odložil prútik a spolu s Voldemortom opustili hrad. Stretnutie zúrivého Luciusa Malfoya a Lorda Voldemorta spolu s riaditeľom by pravdepodobne skončilo smrťou spomínaného riaditeľa.

Keď sa všetci ako tak upokojili, profesorka McGonagallová poslala ešte stále rozklepaných bystrohlavčanov do nemocničného krídla a Snape zvyšok obecenstva zahnal do siene. Dumbledore to všetko len sledoval a premýšľal. Veci sa totiž nevyvíjali podľa jeho predstáv. Dnes si vypočul čo sa stalo na hodine OPČM a naštvalo ho, keď sa dopočul ako reagoval Chris na stretnutie s Voldemortom. Zistil, že celá tá Chrisova vec o nenávisti bola bohapustou lžou a jemu sa tak zrútili plány na porazenie svojho soka. Vedel totiž, že Chris by svojho otca dobrovoľne nezabil. No neskôr sa upokojil, keď si pripomenul udalosť, ktorá by mu mala zabezpečiť miesto najväčšieho kúzelníka sveta.

***

Obed a poobedňajšie vyučovanie prebiehalo úplne pokojne. Po výstupe Chrisovho otca a Luciusa Malfoya sa nikto neodvážil ani len skriviť vlások na hlave ich zverencom. Pohľady síce stále boli, aj tie s prímesou nenávisti, no nikto si z toho nič nerobil. Chris bol už aj celkom unavený, keď spolu s Arielle a Dracom vstúpil do Slizolinskej klubovne. Tam sa naňho vrhli takmer všetci slizolinčania a vyjadrovali svoj úžas nad predstavením jeho otca pri Veľkej sieni. Chris sa snažil nereagovať a ťahal za sebou Draca a Arielle smerom k ich spálni. Abby a Sam boli trochu sklamané, že sa so svojím novým kamarátom nemôžu rozprávať o tom, čo zažili a aké to bolo úžasné.

Keď vošli do spálne, zbadali že vo vnútri na jednej z postelí sedí Blaise. Keď ich zbadal, venoval im všetkým škaredý pohľad a odišiel.

„Čo mu je?“ pýtal sa Chris

„Je len naštvaný z toho, že tvoj otec je Temný pán a nič si teba na teba nesmie dovoliť. Neviem prečo, no neznáša ťa od prvej chvíle. Na tvojom mieste by som sa tým však netrápil,“ mávol rukou Draco a sadol si na svoju posteľ.

„Ste si ozaj stopercentne istí, že zajtra chcete ísť do tej komnaty?“ zmenil tému Chris a hneď videl, že to je zbytočná otázka. Draco a Arielle totiž okamžite prikyvovali a tak mu neostávalo nič iné len si spolu s nimi ešte raz prejsť plán na zajtra. Nakoniec po pár hodinách padli únavou do perín a zaspali. Čakal ich totiž náročný a možno aj trochu nebezpečný deň.

 

A/N: No, tá vec s Voldemortom a Luciusom mala byť vypracovaná lepšie, takto mi to príde veľmi suché, ale bohužiaľ lepšie to nebude. Dnes som totiž veľmi vyťažená a unavená. Snáď sa Vám táto kapitola aspoň trošilinku páčila aj napriek tomu že je taká krátka a jednoduchá. Komentáre potešia a snáď povzbudia do ďalšej práce :)

Isté je, že od teraz sa dej pohne opäť trochu viac tak nezabudnite prísť aj na ďalšie pokračovanie :)

26.05.2011 21:54:39
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one