Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Sirius sa dozvedá pravd. Ako na ňu zareaguje?

Keď v nedeľu večer vošiel Harry do kúpeľne a zdvihol hlavu k zrkadlu, s híknutím ostal zízať na svoj odraz. Hneď mu bolo jasné, že premena skončila. Už počas uplynulého týždňa si všímal zmeny na svojom tele. Výška sa mu veľmi nezmenila, stále ostal taký malý akým bol doteraz, no jeho zrak sa vylepšil tak, že už nepotreboval okuliare. A taktiež už na čele nemal žiadnu jazvu. Zbavil sa tej prekliatej značky Chlapca-ktorý-prežil. Ďalej sa mu zvýraznili lícne kosti, pery viac vyplnili a nos ostal veľmi podobný tomu pôvodnému, aj keď bol trošku užší.  

  No dnešná, a zrejme aj posledná zmena ho dorazila. Jeho zelené oči už nemali farbu smaragdu, ale boli žiarivo hnedé. Uvedomil si, že ako jediné z Voldemortových detí má oči po otcovi. On o Voldemortovi uvažuje už ako o otcovi. Na tom je niečo zle. Och, musí sa o tom s niekým porozprávať. Sirius.  

  Už zajtra príde Sirius a on nevie, ako mu všetko povedať. Skúšal si prehrať ten dialóg v hlave: ,,Ahoj Sirius, to som ja Harry, viem že si ma nespoznal, pretože som zistil, že v skutočnosti nie som synom tvojho najlepšieho priateľa ale jeho vraha.“ Znie to absurdne už nevyslovené.   

  Ako tak premýšľal, nevšimol si Hedvigu, ktorá mu už asi 5 minút ťukala zobákom na okno. Nakoniec si ju všimol a cez mrežu si od nej vzal list. Potom ju poslal späť k pani Figgovej. Bol to list od Siriusa. Harry dúfal, že mu nepíše preto, aby mu povedal že nemôže prísť. To by nezvládol. Veď od začiatku prázdnin sa nevie dočkať momentu, kedy ho príde navštíviť krstný otec. S trasúcimi rukami sa snažil otvoriť list a keď sa mu to podarilo, začal čítať:  

           

Ahoj Harry,  

Určite sa čuduješ prečo Ti píšem teraz, deň pred mojou návštevou. Neboj sa, nechcem Ti oznámiť, že neprídem. Bohužiaľ zajtra dal Dumbledore mne a Remusovi nejakú ulohu a budeme musieť odísť do zahraničia. Pravdepodobne sa vrátime niekedy pred koncom prázdnin.   

Dúfam že Ti nebude vadiť, keď sa za tebou zastavím dnes. Čakaj ma vo svojej izbe niekedy okolo šiestej večer. Budem sa snažiť nemeškať.   

              Tak sa maj Harry, vidíme sa večer.  

                                                                       Sirius  

   

  No výborne. A je to tu. Sirius dnes príde a on nevie, ako mu povie, kto v skutočnosti je. Do šiestej ostáva už len pol hodina. Nestihne si ani vymyslieť nejakú teóriu. Bude musieť s pravdou von. Je najvyšší čas pustiť sa do upratovania izby, aby Sirius neskolaboval, keď sa objaví uprostred tohto bordelu. Všade naokolo ležali knihy, zlomené brká, pergameny a prázdne fľaštičky od atramentu. Bolo už za 2 minúty šesť, keď vyhodil posledný pergamen. Ostáva mu už len obliecť si to najlepšie čo má (čo sú v jeho prípade staré, vyblednuté a vyťahané džínsy, čierne tričko a sivú mikinu, väčšiu asi o 5 čísel ako by bolo treba) a pripraviť sa na Siriusa a jeho reakciu.  

  Nestihol sa ani len postaviť z postele, keď sa ozvalo hlasné !PUK! a Harry sa našiel v objatí svojho krstného otca.   

  ,,Harry“ povedal Sirius, ,,ako sa ... KTO SI A ČO TU CHCEŠ???“ zreval Sirius, keď si všimol, že osoba, ktorú objíma nie je jeho synovec ale niekto úplne cudzí.  

  ,,Upokoj sa Siri, to som ja, Harry“ povedal mu Harry smutným hlasom.  

   ,,Neverím. Odpovedz na otázku: Čo sa nachádza v dome na Grimauldovom námestí?“ skríkol Sirius a prútikom mieril na Harryho hruď.   

  ,,Hlavný stan Fénixovho rádu.“ Odvetil Harry pokojne a hľadel mu pri tom do očí.   

  ,,Čo sa ti stalo Harry? Prečo vyzeráš tak...tak nepotterovsky? Skúšal si nejaký elixír, ktorý sa ti zjavne nepodaril, alebo čo???“  

  ,,Nie, tu máš, pozri si to a pochopíš. Srius prosím ťa nezačni ma nenávidieť. Nie je to moja chyba. Si moja jediná rodina a ja ťa potrebujem“ , smutným hlasom povedal Harry a podával krstnému otcovi pergamen.  

  ,,Čo to je?“ spýtal sa Sirius a váhavo si vzal pergamen, ktorý mu Harry podával. ,,Kde si sa dostal ku Slizolinovmu rodokmeňu? Si si istý, že je pravý?“  

  ,,Som si istý“ povedal Harry. ,,Všetko ti poviem, len si prečítaj ten rodokmeň.“  

  Nasledujúce minúty čakal Harry so stiahnutým žalúdkom. Čakal Siriusovu búrlivú reakciu no nedočkal sa. Zdvihol hlavu so smutnými očami, keď pocítil ruku na svojom ramene. O chvíľku už vzlykal do Siriusovej bundy a ten ho hladil po chrbte a šepkal upokojujúce slová.  

  ,,No tak Harry, všetko sa vysvetlí. To je určite nejaký podvod. Ty nemôžeš byť Voldemortov syn. To je absurdné. Niečo také by mi James určite povedal.“ Hovoril Sirius smerom ku Harry uchu. ,,Ako si vlastne prišiel k tomu pergamenu?“

,,Tak tomu neuveríš. Náhodou som ho našiel v knihe, ktorú som si požičal z Rokfortu. A potom mi prišiel list od mojej mami. Teda od Lilly. Sirius, ja neviem, čo si o tom mám myslieť. Ja nechcem byť Voldemortov syn. Veď on ma chce zabiť.“ Vzlykal Harry ďalej.   

  ,,Neboj sa, to sa vyrieši. Hneď keď odtiaľto odídem, pôjdem za Dumbledoreom a všetko mu poviem. On už zistí pravdu.“  

  ,,Nie, nehovor o tom Dumbledoreovi. Teraz ešte nie. Už mu neverím. Nechcem aby to vedel. Oznámime mu to, ale až pred nástupom do školy. Tak nebude môcť vymyslieť žiaden z jeho šialených plánov na využitie tohto zistenia na zabitie môjho otca.“  

  ,,Neveríš Dumbledoreovi? No tak fajn. Nepoviem mu to. Raz mi určite budeš chcieť povedať, prečo mu neveríš. Teraz sa tým netráp, všetko bude fajn. Plánuješ to niekomu povedať? Teda pravdu o tom, kto sú Tvoji rodičia?“  

  ,,Ronovi a Hermione. Ostatným Weasleyovcom poviem, že moja nová podoba je súčasťou plánu na zmiatnutie Voldemorta. Nechcem aby to vedeli.“  

  ,,Ako chceš Harry, podporím ťa vo všetkom.   Stále som tvoj krstný otec a navždy ním aj budem. Inak, tá Adrienne Malfoyová mi niečo hovorí. “ zamyslel sa Sirius.  

  „Je to sestra Luciusa Malfoya. Viac o nej neviem, “ odvetil Harry.  

  ,,No jasné, už si spomínam. Chodila o ročník vyššie ako my s tvojím ... s Jamesom. Bola veľmi milá, teda tak spoň pôsobila, nepoznal som sa s ňou osobne, ale pár krát bola aj u nás na večierku. Vieš, rodičia boli snobskí aristokrati, ktorí poriadali večierky každý druhý týždeň. A tam som ju videl.   Bola taká tichá. Úplný opak Luciusa. No viac ti k tomu nepoviem “ povedal Harryho krstnný otec a pozrel naňho chápavým pohľadom. „Už musím ísť Harry, rád som ťa videl. Ozaj, ako ťa mám volať? Harry? Chris? Alebo Christopher?“  

  ,,Neviem Siri, som zmätený. Do školy nastúpim ako Christopher, tak si musím zvyknúť na to meno. Môžeš ma tak volať. Ale nezabudni. Stále som to ja, Harry. Len Harry...“  

  ,,Rozumiem. Ja viem že si to stále ty. Vždy budeš môj najobľúbenejší synovec.“ Usmial sa Harry a postrapatil Harrymu vlasy.  

  ,,Siri, som Tvoj jediný synovec“ pozrel naňho Harry so zdvihnutým obočím a krivým úsmevom. Tomuto pohľadu Sirius neodolal, a začal sa rehotať. Harry, teraz si na mňa pozrel ako Snape. Tento výraz používala aj Adrienne, keď som povedal niečo absolútne nevhodné, na pomery našej vznešenej rodiny“   

  To Harrymu zdvihlo náladu a s úsmevom na tvári sa rozlúčil so Siriusom. Potom si ľahol na posteľ a rozmýšľal. O svojej novej mame, o smútku v jej očiach keď sa dozvedela že jej dieťa niekde žije bez nej, o Voldemortovej starosti oňho a o slovách súrodencov, ktorí ho pravdepodobne túžia spoznať. No napriek tomu bol rozhodnutý, že sa o tom nikto z nich nedozvie. Teda aspoň nie od neho. Voldemort nakoniec určite príde na niečo, ako ho nájsť. Ale teraz ho to trápilo najmenej. O týždeň má narodeniny a o tri týždne ide do Brlohu. Snáď tam príde na iné myšlienky.   

 

***

 

  ,,Tom, a čo Slizolinov rodokmeň? Tam sa predsa každý Salazarov potomok zapisuje automaticky hneď po narodení“, s nádejov v hlase dobehla Adrienne za svojim manželom.   

  „Už som na to myslel, ale neviem, kde sa nachádza ten rodokmeň. Mal by byť v Rokforte, ale viem určite, že nie je tam, kde by mal byť. Možno ho niekde má ten starý hlupák. To sa naňho podobá.“ Odfrkol Voldemort. „Ale čo keby som skúsil zaklínadlo podobné tomu, ktoré sme skúšali, ale teraz sa zameriame na zobrazenie celej vetvy môjho rodu.“  

  „To by mohlo fungovať“ súhlasila jeho manželka. „Ale skúsime to až zajtra. Dnes som vyčerpaná a už je neskoro. Poďme spať.“  

  „Dobre, ako povieš“ odvetil Voldemort neprítomne, a rozmýšľal nad svojím najmladším potomkom. Koniec koncov, ako vždy za posledný týždeň. Už aj smrťožrúti si všimli, že nie je vo svojej koži. Samozrejme sa nikto neodváži nič povedať. Snáď okrem Luciusa. Ten chcel vedieť čo sa deje. Keď sa nič nedozvedel od neho, išiel za svojou sestrou. Tá mu samozrejme nič nepovedala. Len mu naznačila, že keď pôjde všetko tak ako by malo, dozvie sa pravdu ako prvý. S takýmito myšlienkami sa nakoniec aj on ponoril do spánku.  

 

***

 

 Harry si uvedomil, že tento týždeň prešiel veľmi rýchlo. Dnes má predsa narodeniny. 16 rokov. „Všeko najlepšie Harry“ povedal si a posadil sa na posteľ.   


Priatelia samozrejme nesklamali a hneď po raňajkách už držal v rukách 4 balíčky. Ako prvý otvoril Hermionin darček. Posielala mu ho z Rakúska, kde je práve na dovolenke. Preto nemohla písať tak často, ako mala v pláne. Jeho najlepšia kamarátka nesklamala a podarovala mu knihu.   

  "No teda, Hermiona.“ Pomyslel si Harry, keď uvidel nadpis na knihe: „Obranné kúzla a štíty čiernej mágie“ . Nikdy by nepovedal, že Hermiona mu daruje niečo také. Ale v podstate súhlasil s odkazom, ktorý bol pribalený k darčeku a želacej karte. Písala, že len tieto kúzla a štíty čiernej mágie dokážu zablokovať kliatby práve tohto druhu mágie. Samozrejme, na neodpustiteľné kliatby neplatí nič. Možno okrem imperiusu. Proti nemu sa dá brániť mysľou.   

   V duchu sa Hermione poďakoval a vrhol sa na Hagridov darček. Ten mu poslal krabičku jeho kamenných koláčov a tiež mu poslal skrinku, ktorú môže otvoriť len majiteľ. ,,Užitočné“ pomyslel si a položil ju vedľa Hermioninej knihy.   

  Balík od Rona obsahoval tradičnú zásobu jedla od pani Weasleyovej- tortu, mäsové koláčiky a vrecko čokoládových žabiek. Ron mu poslal nejakú šnúrku, na ktorej visel zelený kamienok. Písal, že nositeľ prívesku je chránený pred útokmi na jeho myseľ. Samozrejme majstri ligilimencie ako sú Snape, Dumbledore či Voldemort dokážu túto ochranu prelomiť. Vďačne sa pousmial a prívesok si zavesil okolo krku a schoval pod tričko.   

  Posledný balíček bol od Siriusa. Ten mu posielal tiež prívesok, ale tento bol strieborný a mal tvar erbu Blackovcov. Sirius mu napísal, že s týmto príveskom má prístup do všetkých sídel a trezorov rodiny Blackovcov. Nevedel síce, na čo mu to bude, ale bol svojmu krstnému otcovi vďačný. Keď chcel všetky papiere z balíkov vyhodiť, všimol si, že strieborný prívesok nie je všetko, čo mu Sirius poslal. Predtým si nevšimol rámček s fotografiou schovaný pod príveskom. Na tej fotke bola Adrienne Malfoyová. Harry odhadoval, že vtedy mohla mať tak 18 rokov. Bezpochyby to však bola ona. Črty tváre podobné tej jeho. Prečítal si odkaz, ktorý bol priložený k fotke a Sirius mu vysvetlil, že táto fotka bola medzi tým, čo sa Kreacherovi podarilo zachrániť počas upratovania v dome na Grimauldovom námestí.  

  Harry si fotku pozorne prezrel a položil ju na nočný stolík.   

25.05.2011 21:27:50
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one