Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Chrisa navštívi sestra a padne konečné rozhodnutie ohľadne jeho návštevy Temného sídla :)

„To nemyslíš vážne, že Voldemort je tvoj otec!“

Christopher sa na ňu pozrel a odpovedal: „Je to pravda Hermiona. Nemohol som tomu uveriť, ale Slizolinov rodokmeň bol pravý.“

„Slizolinov rodokmeň? Ako si sa k nemu dostal?“ začudovane sa pýtala Hermiona. „Veď ten je majetkom Rokfortu, je uložený na tajnom mieste, o ktorom vie len riaditeľ školy. Tak mi vysvetli ako si ho mohol vidieť?“

„Ja neviem. Bol v jednej knihe, ktorú som si požičal z Rokfortu. Vieš, tie na obranu... No a v jednej z nich bol ten pergamen. Myslím že to bola len náhoda, pretože nikto iný to dovtedy nevedel. Ani Sirius.“ Odvetil zamyslene Chris.

„Neverím, že to bola obyčajná náhoda. Ale to je teraz jedno. Povedz, ako sa cítiš? Čo máš v pláne urobiť? Komu si o tom povedal?“ zasypala ho otázkami priateľka.

„Nechaj ho trochu vydýchnuť Hermiona,“ prehovoril Ron prvý krát v ten deň. „Inak Harry, vyzeráš fakt dobre.“

„Vďaka Ron“ usmial sa na svojho najlepšieho kamaráta Christopher a začal odpovedať na Hermionine otázky: „Neviem presne, ako sa cítim. Na jednej strane túžim po tom, aby som mohol svojich súrodencov a rodičov spoznať, no na druhej strane mám strach. Strach z toho, ako to prijmete vy dvaja a tiež ostatní, na ktorých mi záleží. Len pár ľudí bude vedieť celú pravdu o tom, kto sú moji rodičia. Bojím sa toho, že už so mnou nebudú chcieť mať nič spoločné. Tiež neviem, ako to bude s mojim nástupom do školy. Je jasné, že nemôžem prísť a povedať: Ahoj, to som ja Harry Potter, Chlapec-ktorý-prežil. Nebojte sa, naozaj som to ja, len sa mi zmenila podoba po tom, čo som zistil že Veď-Viete-Kto je môj otec. Neviem, čo na to všetko povie Dumbledore. Nemôže ma vyhodiť zo školy, však nie?“ Ustráchane sa pýtal Chris svojich najlepších priateľov.

Ron aj Hermiona ho objali a ubezpečili ho, že všetko bude fajn a ľudia, na ktorých mu záleží ho budú mať radi aj tak. Veď on nie je Voldemort, stále je to ten istý chlapec, ktorého všetci poznali pod menom Harry Potter. Len teraz vyzerá trochu inak.

„Okrem vás dvoch vie pravdu iba Sirius, Voldemort, moja biologická mama, súrodenci a Snape.“

„Snape“ vyvalil oči Ron a tváril sa nechápavo.

„Áno, Snape“ povedal Harry. „Môj otec ho poslal, aby mi odovzdal odkaz.“ Keď sa naňho obaja začudovane pozreli, povzdychol si a povedal im všetko o Snapovej návšteve, Voldemortovom odkaze aj o víziách a snoch v ktorom sa ho snažila jeho rodina vypátrať.

„Vyzerá to tak, že máš veľmi milú rodinu“ povedala zamyslene Hermiona. „Chcela by som spoznať Tvoju mamu, brata aj sestry. Ale to je teraz vedľajšie. Čo ty na to Harry? Plánuješ sa im ozvať, alebo za nimi prísť?“

„Neviem. Neviem, čo mám robiť. Naozaj ich chcem spoznať, ale mám strach. Čo ak ma odmietnú? Čo ak sa im nebudem páčiť?“

„Harry to je blbosť. Sám si vravel, že robili všetko pre to, aby ťa našli. Na tvojom mieste by som uvažovala o stretnutí.“ Dohovorila Hermiona a chvíľu bolo ticho, ktoré nakoniec prelomil Ron.

„Vážne je Draco Malfoy tvoj bratranec?“

„Obávam sa, že áno. Ale nič to nemení na tom, že ho neznášam. A vážne pochybujem, že by on zmenil názor na mňa. Nemusíš sa báť, nezačnem sa kamarátiť so slizolinčanmi len preto, leno som potomkom zakladateľa ich fakulty.“

„To je dobre. Ja som vedel že si to stále ty. Hoci vyzeráš inak, ale stále si   to ty. Prepáč, že som si chvíľu myslel, že keď si Voldemortov syn, tak si ako on.“ S kajúcnym pohľadom sa ospravedlňoval.

„A čo ty Hermiona, chceš sa so mnou kamarátiť aj naďalej?“ pýtal sa Chris s otáznikom vpísaným v tmavých očiach svojej kamarátky.

„Och Harry, ako ti len mohlo napadnúť, že by som ťa prestala mať rada. Vždy budeš môj najlepší kamarát.“ Odpovedala mu s úsmevom Hermiona a objala ho.

„To som veľmi rád. Ja by som asi nezvládol, keby ste sa na mňa vykašľali. Ale dosť už o tom. Rád by som sa predstavil. Som Christopher Riddle, ale budem rád ak ma budete volať Chris.“ Povedal s úsmevom a naťahoval ruku smerom ku kamarátom.

„Teší ma Chris, ja som Hermiona,“ naoko vážne sa tváriac odpovedala a stisla mu ruku.

„Ja som Ronald Weasley, som rád že ťa spoznávam.“ Opätoval Chrisovi priateľské gesto a potom sa už všetci traja váľali od smiechu po sposteli.

„Decká, mamka vás volá dole. Ide sa obedovať, tak nech nečakáme príliš dlho“ zakričal spoza dverí Bill a vrátil sa dole do kuchyne.

Ako Chris dúfal, v Brlohu prišiel na iné myšlienky a užíval si prázdniny, ako každý teenager. Doobeda pomáhali pani Weasleyovej v domácnosti alebo v záhrade a poobedie si krátili hraním metlobalu či prechádzkami po okolí. Túto idylku narušil príchod dvoch ľudí. Keď ich Chris zbadal, od prekvapenia stratil reč. Blížil sa k nim Severus Snape spolu s nejakým dievčaťom. Harry ju spoznal. Strieborné oči a dlhé, plavé vlasy. Bola to Arielle, jeho sestra. Vyzerala presne tak, ako v tej vízii.

„Čo tu robí Snape? A kto je to dievča pri ňom?“ chcela okamžite vedieť Hermiona, keď zbadala prichádzajúcich.

„To je moja sestra. Tá mladšia. Volá sa Arielle. Len nechápem čo tu chce. Podľa mňa je divné, že ju Voldemort pustil sem k Vám, len aby prišla za mnou na priateľskú návštevu.“ Odvetil Chris.

Ako sa tak blížili k sebe, Arielle sa rozbehla a zastavila sa až v jeho náručí. „Ahoj Christopher. Konečne ťa vidím. Vyzeráš očarujúco. Ja som Arielle, tvoja sestra.“ Začala dievčina zvonivým hlasom. Chris bol v šoku. Takéto zoznámenie rozhodne nečakal. Ako prvý sa spamätal prekvapivo Ronald.

„Ahoj. My sme Christopherovi priatelia. Ja som Ron Weasley a toto je Hermiona Grangerová.“

Dievča sa naňho so záujmom pozrelo, na chvíľku sa zamyslelo a s úsmevom odpovedalo.

„Ach áno, už viem kto ste. Draco mi o Vás rozprával. Nebojte sa, nebudem Vám nadávať do zradcov krvi a humusákov. Naopak, som rada, že Vás spoznávam.“

Po týchto slovách ostalo ticho. Ron s Hermionou na ňu pozerali s vyvalenými očami, zjavne boli príjemne prekvapení. Harry sa už spamätal a dievčinu si lepšie obzrel. Oblečené mala tmavé džínsy a modrý svetrík a dlhé svetlé vlasy mala zopnuté v cope. Zistil, že má úplne rovnaký nos a pery ako ona. Nakoniec sa na ňu usmial, a spýtal sa jej, čo tu robí.

Odpoveď na túto otázku však dostal od obďaleč stojaceho profesora elixírov.

„Vaša sestra ma otravovala s prosbou, že Vás chce navštíviť a neprestala, kým som jej nevyhovel. Pán zla o tejto návšteve samozrejme nevie a tak sa nemôžeme zdržať veľmi dlho. Dávam Vám 15 minút, “ povedal, otočil sa na päte a odišiel.

„Viem, že sa cítiš zvláštne. Doteraz si žil ako jedináčik a zrazu máš dokonca troch súrodencov, z ktorých jedna som ja. Dúfam, že som ťa príliš nevydesila tým, ako som sa na teba vrhla. Som len veľmi rada, že som ťa spoznala. Kristabell a Jared sú na teba tiež náramne zvedaví, ale budú musieť počkať, kým sa nerozhodneš ukázať doma. Vieš o tom, že je to aj tvoj dom, však? Otec by ťa rád spoznal. Mrzí ho všetko to, čo ti spôsobil a preto by bol rád, keby si mu dal ešte jednu šancu.“

„Spomaľ Arielle“ usmial sa Chris na sestru. „Ešte som sa nerozhodol, či prídem k vám, teda k nám domov. Je to zvláštne, vyrastať sám a zrazu zistiť, že má rodinu, ktorá by ho mohla mať rada.“

„Ako to myslíš? Nebýval si u svojej tety a strýka?“ spýtala sa ho sestra.

„No áno, to je pravda, ale žeby ma mali radi, to sa povedať nedá. Ale to je už minulosť. Potešila si ma tým, že si za mnou prišla. Som rád že som ťa spoznal. Keď ti mám povedať pravdu, predstavoval som si ťa ako tiché, plaché dievča a ty si pritom pravý opak.“

„Ja viem, to si myslelo veľa ľudí, no keď ma spoznali, okamžite zmenili názor. Prepáč Chris, ale už budem musieť ísť. Môžem ti aspoň napísať?“ s nádejou v očiach sa pýtala Arielle svojho brata.

„Iste, budem veľmi rád. Ak by si chcela, môžeš ma ešte prísť navštíviť. Myslím si, že Weasleyovcom to vadiť nebude. Však Ron?“ Obrátil sa na kamaráta.

„Určite nie, budeme veľmi radi ak ešte prídeš. Snáď sa budeš môcť zdržať dlhšie. Som si istý, že moja rodina by ťa rada spoznala. Chris je skoro ako môj brat, celá rodina ho tak berie, preto si myslím, že ostatní sa s tebou radi zoznámia.“ Odpovedal Ron a podával jej ruku.

Arielle sa však usmiala a objala ho, to isté zopakovala pri Hermione a povedala im, že ich veľmi rada spoznala a teší sa na ďalšie stretnutie. Potom sa otočila ku svojmu bratovi a tiež sa mu hodila do náručia. Bola o pol hlavy nižšia ako on a taká chudá, že by okolo nej obtočil ruky snáď aj dva krát.

„Som šťastná, že som ťa konečne videla. Hneď zajtra ti napíšem a budem ťa presviedčať tak dlho, kým ťa neprehovorím aby si nás prišiel pozrieť všetkých. Mama je na teba veľmi zvedavá. Ostatne, ako všetci.“ Týmito slovami sa s ním rozlúčila, vtisla mu malý bozk na líca, usmiala sa a odišla.

Hermiona prehovorila ako prvá. „Páči sa mi. Myslím, že si budete rozumieť. Ozaj by som nepovedala, že toto je dcéra Lorda Voldemorta. Ale vlastne ja by som ani nepovedala, že ty si jeho syn.“ Povedala so smiechom.

„Áno, súhlasím. Je veľmi milá. Ani s nevieš predstaviť, aký som šťastný, že mám takú sestru. Ktovie kde chodí do školy. Musím sa jej na to spýtať.“ Zamyslene povedal Chris.

„Podľa mňa ste vy dvaja úplne rovnaký. Čo sa týka povahy samozrejme. Ty si možno trochu menej ukecaný, ale inak ste obaja rovnako dobrosrdeční a milí. Páčilo sa mi, že sa na nás nepozerala ako na krvizrádcov alebo humusákov, ale prijala nás takých akí sme. To ma prekvapilo.“ Zapojil sa do debaty aj Ron.

Ešte chvíľu sa rozprávali o novo spoznanej dievčine a keď sa zotmelo, vrátili sa dovnútra. Hneď ako vošli sa ich pýtala pani Weasleyová, kto bolo to pekné dievča, s ktorým sa rozprávali na dvore. Keď jej povedali, že je to Harryho, vlastne Chrisova sestra navrhla, aby ju pozvali o pár dni na návštevu. Chris sľúbil, že jej o tom napíše a vybral sa do postele. Pred spaním si ešte prehrával v hlave dnešné stretnutie a cítil sa šťastne. Bol rád, že má takú milú sestru.

Rozmýšľal nad tým, žeby prijal pozvanie na návštevu (znie to smiešne ísť na návštevu do domu, v ktorom máte žiť) ale ešte sa nerozhodol. Pocit neistoty ešte prevládal nad pocitmi z objavenia sestry.

***

Na druhý deň ráno vstal Chris v dobrej nálade. Keď prišiel dole do kuchyne, bola tam len pani Weasleyová a Hermiona, ktorá sa tvárila úplne zdesene. V rukách držala list.

„Hermiona, čo to je? Čo sa ti stalo?“ pýtal sa Chris kamarátky.

„Chris, prišli nám výsledky VČÚ. Mám strach. Určite som nič nespravila. Čo budem robiť?“

„To nevieš, kým to neotvoríš. No tak, ukáž.“ Povedal jej a natiahol ruku. Podala mu list a čakala kým jej oznámi, z koľkých predmetov prepadla.

„No Hermiona, je mi to ľúto. Okrem jedného predmetu si zo všetkých....“ pomaly naťahoval Chris a snažil sa udržať vážnu tvár... „dostala najlepšie známky. Gratulujem Hermiona. Som na teba hrdý.“

„Ach Chris, takto ma vydesiť. To kamaráti nerobia“, povedala   urazene, ale hneď nato ho objala.

„A ako si dopadol ty?“ pýtala sa Chrisa, ktorý medzi tým otvoril svoju obálku a študoval výsledky. „Mám všetko okrem veštenia a dejín. To je lepšie ako som očakával.“ Smial sa a bol potešený a spokojný sám so sebou.

„Prišli nám aj zoznamy kníh, ktoré budeme potrebovať. Hmm, kto vie, kto bude učiť tento rok Obranu. Dúfam že to bude niekto schopný.“ Uvažovala Hermiona.

„Aj ja dúfam. Nevieš náhodou, kedy pôjdeme nakupovať? Chcel by som sa stretnúť s Arielle, keby sa to dalo. Dúfam, že si nájde čas.“

„Neviem, ale môžeme sa potom dohodnúť. Rada ju znovu uvidím.“

O chvíľku každý ticho študoval listy zo školy, keď tu zrazu Chris povedal:

„Hermiona, myslím že chcem tam chcem ísť. Napíšem Snapeovi a zistím, kedy by ma tam mohol zobrať. Čo si o tom myslíš?“ pýtal sa kamarátky a ona z tónu jeho hlasu vycítila, že chce úprimný názor.

„Myslím si, že si sa rozhodol dobre. Koniec koncov, je to tvoja rodina. Majú ťa radi a chcú ťa spoznať. O týždeň odchádzame do Rokfortu a potom sa už s nimi stretnúť nebudeš môcť. Ja som jednoznačne za. Ale pre istotu si dávaj na seba pozor.“ Povedala Hermiona a nechala ho v kuchyni, aby si mohol všetko ešte raz poriadne premyslieť a napísať odkaz Snapevi.

Vzal pergamen do ruky, napísal krátky odkaz a poslal ho po Hedvige. Potom sa posadil k oknu a rozmýšľal o nadchádzajúcej návšteve. Ako sa má správať? Čo má hovoriť?

***

Po dvoch hodinách našiel na svojej posteli odkaz od Snapea:

           

            Zajtra o 10:00 Vás čakám pred domom. SS
25.05.2011 21:30:33
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one