Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Čo je napísané v tajomnom zvitku, ktorý ležal v Slizolinovej skrinke?
A/N: Pridávam siedmu kapitolu. Tá akože ,,rýmovačka,, v úvode je strašná, ale na nič lepšie som sa nezmohla. Dúfam že sa Vám táto kapitolka bude aspoň trochu páčiť. Je síce trošku kratšia ako ostatné, ale je pomerne dôležitá. Hlavne tá prvá časť. Tak, dosť bolo rečí, hor sa do čítania :)

Strieborná žiara obklopila celé jeho telo a po krátkej chvíľke zhasla a všetko bolo ako predtým. V otvorenej skrinke ostal ležať pergamen. Vzal ho do rúk a začal čítať.

               

Keď otvoril si skrinku práve v tento čas, krutá vláda by mala nastať zas.

Starobylou mocou som ťa obdaril, aby si to zlo zastavil.

Moc mysle a živlov ovládnuť musíš, predtým než o víťazstvo sa pokúsiš.

Len tak je možné démonov poraziť a do stredu Zeme ich navždy zaraziť.

Slizolinov potomok, ktorý parselčinu ovláda, dokáže si podmaniť silu hada.

Naučte sa všetko potrebné, len v parselčine čarujte.

Inak nič iné nezachráni vás, príde koniec sveta- smrti čas.

Zaklínadlá zakladateľov sa musíš naučiť a potom meno moje očistiť.

Dokázať, že skazu nevypustil som ja, ale ten, ktorého vždy všetci slávia.

Jeden z nás armádu si stvoril, démonov a staroveké zvieratá si podvolil.

Keď všetko toto pochopíš, knihu zakladateľov určite nájsť sa pokúsiš.

V komnate mojej nájdeš kľúč, ponáhľaj sa, nesmieš zabudnúť.

 

Po prečítaní tohto krátkeho, ale desivého textu sa Chrisovi zatočila hlava. Pomyslel si, že to sa môže stať len jemu. Keď nemá zachrániť čarodejnícky svet pred Voldemortom, tak pre zmenu pred ešte horšími démonmi a obludami. Teraz mu aspoň môže niekto pomôcť. Ale len ten, kto ovláda parselčinu. Takže...

„Prečítaj si to.“ Povedal Chris a podal pergamen Voldemortovi. Ten si ho vzal a začal čítať. Hovorí sa, že Voldemorta nič nevydesí, ale to nikto nevidel pohľad, ktorým obdaroval svojho syna, keď prečítal posledný riadok Slizolinovho odkazu. Ešte len teraz našiel svojho syna  a nevedel si predstaviť, žeby oňho znova prišiel. Toto sa predsa zvládnuť nedá. Poraziť starobylých démonov a zvieratá. Ako pre Merlina má 16-ročný čarodejník vedieť, ako proti nim bojovať. Ale pomyslel si, že on sa nevzdá a bude hľadať odpovede po boku svojho syna.

„Čo je tam napísané?“ Chceli vedieť aj ostatní. Voldemort im podal pergamen a znova sa zahľadel na svojho najmladšieho syna.

„Ale to sa nedá prečítať. Sú tu len nejaké znaky, ktorým nerozumiem. Myslím si, že je to písané v parselčine, lebo také isté znaky sú na tej skrinke.“ Povedala Kristabell a pohľadom sa dožadovala vysvetlenia.

„Toto sami nezvládneme.“ Zašepkal Chris smerom k otcovi a ignoroval otázky svojich súrodencov.

„Musíme. Pomôžu nám všetci silní kúzelníci, ktorých poznám. Severus a Lucius snáď na niečo prídu.“ Hovoril Voldemort a pritom premýšľal, čo robiť.

„Sirius tiež pomôže. Je jeden z najsilnejších kúzelníkov, akých poznám. A Hermiona mi pomôže s tým odkazom. Je veľmi múdra a o Rokforte vie všetko.“ Pridal sa k vymýšľaniu stratégie Chris.

„Teraz toho veľa nevymyslíme. Mali by sme o tom povedať všetkých, ktorý by boli schopný pomôcť nám v boji. Stretneme sa o dva dni. Priveď aj Blacka a svoju kamarátku. Všetko im povieme a dohodneme sa, kto bude mať čo na starosť. Musíme sa pripraviť, lebo nevieme, kedy má prísť k boju.“ Povedal Voldemort Chrisovi. „Keď sa vrátiš do Brlohu, nehovor nikomu nič konkrétne. Nevieš, kto by ťa mohol počuť. Len im povedz, že o dva dni sa stretneme a všetko sa dozvedia.“

„Dobre tati.“ Povedal Chris a ani si neuvedomil čo vlastne povedal. Oslovil Voldemorta tati. Menovaný ostal stáť a keby to nebolo nevhodné, určite by mal vyvalené oči a ústa dokorán. Keď Chrisovi došlo, čo povedal, začervenal sa a musel si v duchu priznať, že ho potešil fakt, že jeho otec mu je ochotný pomôcť. Uvedomil si, že ho má rád a preto neľutoval to oslovenie. Nakoniec sa mu podarilo prekonať rozpaky a uvedomil si, koľko je vlastne hodín.

„Už by som mal ísť. Je neskoro a som unavený. Som rád, že som sa s Vami stretol. Uvidíme sa o dva dni. Mohli by ste povedať Snapeovi, aby prišiel pozajtra o desiatej ráno? Potom sa môžeme dohodnúť, ako ďalej. Zajtra sa stretnem s Dumbledoreom ohľadom môjho nástupu do Rokfortu. Myslím si, že by si za ním mal čím skôr poslať aj Luciusa, aby vybavil prestup pre Arielle. Ozvem sa ako som dopadol.“ Dopovedal s pohľadom upretým na otca a objatím sa s každým rozlúčil. Prešiel do vstupnej haly a pomocou kamienka už o pár sekúnd neskôr kráčal hore dvorom do Brlohu.

Ako náhle ho zbadali Weasleyovci, zasypali ho otázkami. Ako bolo? Aký sú jeho súrodenci? A čo rodičia? Chris postupne odpovedal a dával si pritom pozor na to, aby neprezradil identitu svojich rodičov.

Po uplynutí celej dlhej hodiny, počas ktorej opisoval svoju novú rodinu, významne žmurkol na Hermionu a Rona a naznačil im, že im chce hore niečo povedať. Tak sa všetci traja vyhovorili, že sú unavení a odišli hore. Keď sa zavreli v Ronovej izbe, ktorú zabezpečili proti odpočúvaniu, Chris im oznámil:

„O dva dni idete so mnou do Temného sídla. Vyskytol sa jeden problém, ktorý musíme čím skôr vyriešiť. Ale o tom Vám teraz nemôžem nič viac povedať. Ron, nespomínali vaši , či sa už Sirius s Remusom vrátili?“ obrátil sa s otázkou na kamaráta.

„Áno, dnes spomínali niečo o tom, že včera skoro ráno sa vrátili a vraj vyzerali ako keby bojovali s armádou smrťožrútov. Ale nezahováraj. Ako to, že nám nemôžeš povedať, čo sa stalo?“ Chcel vedieť kamarát.

„Nie je to tu bezpečné. Nesmie o tom vedieť príliš veľa ľudí. Ja viem, že je to ťažké, ale musíte počkať. Len dva dni. Potom sa všetko dozviete. Inak, včera som písal Dumbledoreovi a poprosil ho o stretnutie. Naznačil som mu, že sa s ním potrebujem porozprávať niečom dôležitom. Dúfam, že nebude mať námietky, proti môjmu nástupu do Rokfortu.“

„Určite nie. Vieš predsa, aký je. Nenechá si ujsť možnosť ako ťa držať pri sebe. Ako by potom z teba vychoval zbraň na zničenie Voldemorta? Čo mu vlastne povieš? Povieš mu o svojom vzťahu k Veď-vieš-komu? Alebo sa budete tváriť, že sa navzájom nenávidíte?“ Zaujímala sa Hermiona.

„Musím sa tváriť, že otca nenávidím, inak by sa ma snažil tiež zbaviť. Bol by som len ďalšou jeho prekážkou. Ozaj, Arielle nastupuje do   Rokfortu.“ S úsmevom oznámil Chris a smial sa z prekvapených výrazov svojich priateľov.

„Vážne? Ale veď to je super. Tešíš sa? Myslím si, že si s ňou užijeme kopec zábavy.“ Tešila sa Hermiona a Ron súhlasne prikyvoval.

„Jasné, že sa teším. Som si istý, že sa dostane do Slizolinu. Hmm, som zvedavý, ako to všetko vezme Draco. Otec mu určite povie o mne celú pravdu. Aj keď si nemyslím, že by svoj názor na mňa zmenil. Predsa len, na dlhoročnú nenávisť len tak nezabudneš. Ale myslím, že s Arielle majú dobrý vzťah. Nezabudnite však, že ona do Rokfortu nastupuje ako Malfoyová. Nie že sa prerieknete, že je to moja sestra. To by bolo zlé a všetko by sa pobabralo.“ Varoval Chris Rona aj Hermionu.

„Neboj sa. Všetko chápeme a vieme aké je dôležité udržať niektoré fakty len medzi nami. Aj tak som strašne zvedavá na to, kvôli čomu ideme pozajtra do domu tvojich rodičov.“ Zamyslela sa Hermiona.

„Decká, neviem ako vy, ale ja som strašne unavený. Zajtra ma čaká dôležitý rozhovor s Dumbledoreom a ešte chcem napísať Siriusovi, aby pozajtra ráno prišiel sem.“ Zívol Christopher a jeho priatelia sa naňho usmiali a nechali ho, nech sa vyspí.

Netrebalo mu dva krát hovoriť. Rýchlo napísal list, umyl sa a podarilo sa mu zaspať už 10 centimetrov nad posteľou.

 

***

„Dobrý deň, profesor Dumbledore.“ Povedal Christopher ráno prekvapenému riaditeľovi, keď ho našiel sedieť v obývačke.

„Dobré ráno chlapče. Môžem vedieť, kto ste?“ Pýtal sa Dumbledore Chrisa so sileným úsmevom na zvráskavenej tvári.

„Nespoznávate ma, však? To som ja, Harry.“ Odvetil chlapec a usmial sa.

„To je vskutku pozoruhodné. Môžeš mi vysvetliť tvoj nový vzhľad?“ Okamžite zareagoval starý muž.

A tak neostávalo Chrisovi nič iné, len mu povedať celý príbeh pekne od začiatku. Dumbledore pozorne počúval, sem-tam ho prerušil , keď chcel vedieť nejaký detail. Nakoniec sa ho spýtal na jeho názor na Voldemorta. Chcel vedieť, či to Voldemort vie, či ho nejak kontaktoval a aký názor na to všetko má on. Chris mu poslušne odpovedal. Povedal, že Voldemort   tom vie, ale nijak to nezmenilo jeho správanie voči nemu. Tiež mu povedal, že Voldemorta za otca nechce a nenávidí ho ešte viac. Dumbledore sa zdal byť spokojný, s úsmevom Harrymu odobril rozhodnutia a povedal mu, že v seprembri nastúpi ako Christopher Riddle, ktorý prestúpil z inej školy. Tiež mu oznámil, že bude musieť ešte raz absolvovať triedenie, ale že by to nemal byť problém. Potom Chrisa prepustil a ponoril sa do vlastných myšlienok.

Bol neuveriteľne naštvaný z toho, čo sa práve dozvedel. Jeho Harry Potter je synom čarodejníka, ktorého má zničiť. Nechápal ako sa to mohlo stať a dokonca to pred ním ostať utajené. No jeho rozčarovanie trochu zmiernil fakt, že Harryho postoj k Tomovi sa nezmenil. Predsa len je ten chlapec taký naivný. Jedno šťastie. No napriek tomu si prisľúbil, že na Christophera Riddlea dohliadne.

Ďalej sa zamyslel nad dnešným stretnutím s Luciusom Malfoyom. Druhá vec, ktorá pred ním ostala utajená. Šmukelská sestra mocného a vznešeného Luciusa má dcéru, ktorej sa on musel ujať, keď jej matka nedávno umrela. Musel ju prijať do školy, pretože si nechcel pohnevať ministra, na ktorého mal Lucius veľký vplyv. Ministra bude ešte potrebovať pre seba a tak sa musel pre tento krát podvoliť.

Jeho myšlienkové pochody prerušila Molly, keď ho pozývala na obed, ktorý musel s ľútosťou odmietnuť kvôli vopred dohodnutému stretnutiu.

 

***

„Ahoj Sirius, som rád, že si prišiel. Nemôžem ti teraz všetko vysvetliť ale oznamujem ti, že o dve hodiny odchádzame. Ideme do Temného sídla za mojím otcom. Vyskytol sa totiž dosť veľký problém. Idú aj Ron s Hermionou.“ Bez obalu povedal Chris svojmu krstnému otcovi, hneď ako sa s ním zvítal.

„Nerozumiem tomu Chris. Si si istý? No tak, povedz mi o čo ide“

„Nie tu .“ Odvetil jednoducho. „A áno Siri, som si istý. Vieš že teba ani Rona s Hermionou by som nikdy nebezpečenstvu nevystavil.“

„To je mi jasné, prepáč. Čo máš nové? Chcem vedieť všetko, veď sme sa nevideli skoro mesiac.“ Povedal Sirius a so záujmom čakal na synovcovu odpoveď. Ten mu porozprával o stretnutí s Arielle, ich rozhovoroch. Ďalej mu povedal všetko o návšteve svojej rodiny (samozrejme vynechal Slizolinov zvitok) a tiež o rozhovore so Snapeom a Dumbledoreom. Príjemným rozhovorom im ubehol čas, ktorý ostával do odchodu a prerušili ich Ron s Hermionou, keď prišli Chrisovi oznámiť, že dorazil Snape a môžu sa odmiestniť.

25.05.2011 22:09:57
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one