Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Vymýšľanie stratégie v Temnom sídle a Voldemortov darček pre Chrisa.

Po hlasnom !PUK! sa so vstupnej hale Temného sídla zjavili dve osoby. Severus   Snape, ktorý sa však hneď odmiestnil, aby mohol priviesť ostatné tri osoby a Christopher Riddle. Na druhého menovaného hneď zavolala sestra, ktorá čakala hostí. Keď sa títo dvaja zvítali, primiestnil sa Snape znova, tento krát s Hermionou.

„Ahoj Hermiona, veľmi rada ťa vidím,“ s úsmevom povedala Arielle a mladšiu čarodejnicu objala.

„Tiež ťa rada vidím, Arielle,“ opätovala objatie Hermiona. To tu však bol už aj Ron, ktorému sa dostalo rovnakého privítania od Arielle. Keď sa s posledným puknutím objavil Snape spolu s Chrisovým krstným otcom, z Arielle opadla radosť a ticho stála po boku svojho brata. Čakala, kým ju brat predstaví Siriusovi Blackovi, ktorý si ju dosť podozrievavo obzeral.

„Siri, toto je moja mladšia staršia sestra Arielle,“ pokojne začal Chris a sledoval, ako sa Sirius postupne uvoľnil a usmial sa na dievčinu. Podal jej ruku a ona ju bez váhania, aj keď s neistým úsmevom stisla. Bála sa jeho reakcie. Jasné, že vedela, že nie je masový vrah ako si myslí zvyšok kúzelníckeho sveta, no počula, ako ďaleko je schopný zájsť pri ochrane synovca. Síce nemal dôvod ho pred ňou ochraňovať, ale to nevedel a preto radšej čakala na prijatie.

„Sirius Black, Chrisov krstný otec. Som rád, že ťa spoznávam. Chris mi o tebe veľa rozprával. Jednoznačne si ťa obľúbil,“ povedal s úsmevom adresujúcim Arielle. Tá si po tomto vyhlásení uvedomila, že nie je čoho sa obávať a úsmev opätovala.

„Arielle Riddleová, teší ma. Chris mi o Vás tiež veľa rozprával,“ povedala a pokynula ostatným, ktorí si zatiaľ obzerali miestnosť, v ktorej sa nachádzali, aby ju nasledovali. Všetkých troch nových návštevníkov prepadol pocit neistoty a možno aj strachu, keď náhle zastali pred dverami vedúcimi do pracovne obávaného Temného pána- Lorda Voldemorta.

„Nebojte sa, je to len náš otec. Ste tu ako hostia, nie ako väzni, tak sa nemáte čoho obávať,“ veselo poznamenala Arielle a otvorila dvere.

Ako tak vošli do miestnosti, ostali šokovane stáť. Najprv ich prekvapila samotná miestnosť. Nečakali svetlo-hnedý nábytok, ktorý ladil s tmavými doplnkami, ako napríklad veľký, pohodlne vyzerajúci gauč, či obrovský kozub, ktorý zaberal polovicu jednej zo stien.

Ďalej ich šokoval vzhľad kúzelníka, ktorý sedel za masívnym, draho vyzerajúcim stolom. Ani v najdivokejších snoch by si nepredstavovali Lorda Voldemorta ako pohľadného a priateľsky pôsobiaceho mladého muža, ktorý vyzeral asi tak na tridsať. Tiež ich zarazila skutočnosť, že Chris po ňom zdedil vlasy a oči, ako jediný zo štyroch detí.

A ako posledný ich prekvapil pohľad na štyroch ďalších ľudí sediacich pred kozubom, ako sa na niečom smejú a úplne prirodzene konverzujú. Ono by to nebolo až také prekvapivé, keby jednou z týchto osobností nebol vždy prísne sa tváriaci a vznešene pôsobiaci Lucius Malfoy. Aj teraz z neho síce sršala elegancia a vznešenosť, no s úsmevom na tvári vyzeral   veľmi príťažlivo. Potom sa pohľad našich návštevníkov presunul na ďalšie tri osoby. Jedna z nich mala veľmi podobné črty ako Lucius, aj keď v jej očiach, bolo na rozdiel od tých jeho teplo a láska. Vlasy a oči mali dokonca úplne rovnaké a tak usúdili, že to je Adrienne, Chrisova matka a zároveň aj Luciusova sestra. Ostatné dve smejúce sa osoby museli byť určite Kristabell a Jared.

Z úvah ich vytrhol príjemný hlas Lorda Voldemorta.

„Vitajte v Temnom sídle. Predstavovať sa hádam nemusím,“ povedal vstávajúc a pohol sa smerom k nim.

„Sirius Black, krstný otec môjho syna. Som rád, že ste prišli,“ podal ruku prekvapenému Siriusovi, ktorý ju s menším váhaním prijal.

„Keď ide o pomoc pre môjho synovca, neváham,“ odpovedal.

„A vy musíte byť slečna Grangerová a pán Weasley. Chris nám o Vás rozprával. Nech sa páči, sadnite si,“ dopovedal s pohľadom upretým na synových priateľoch a ukázal rukou na pohovku, kde   si prisadli k už nerozprávajúcim sa Riddleovcom a Malfoyovi.

Ešte vždy šokovaní sa posadili a s otvorenými ústami sledovali, ako Voldemort prišiel k svojmu synovi a objal ho. Ten sa naňho usmial a objatie mu opätoval. Potom sa aj oni usadili- Chris k Siriusovi na pohovku a Voldemort do čierneho, koženého kresla. Slova sa ujal najprv Chris.

„Ron, Hermiona, toto je moja druhá sestra Kristabell a môj brat Jared,“ predstavil súrodencov svojim priateľom. Tí sa na seba usmiali, ale hneď potom ich pozornosť zaujal Sirius, ktorý sa vybral smerom ku Adrienne a objal ju.

„Ahoj Adrienne, som rád, že ťa znovu vidím. Nikdy by som si nebol myslel, že to poviem. A že to dokonca budem myslieť vážne nehovoriac,“ bez rozpakov povedal Sirius Chrisovej matke.

„Ahoj Sirius, rozumiem, čo tým chceš povedať. Musím sa Ti poďakovať, že si dával pozor na môjho syna, keď ja som nemohla. Som ti veľmi vďačná,“ úprimne povedala Adrienne a stisla Siriusovi ruku.

„Samozrejme, je to predsa môj krstný syn. Nikdy by som však nepovedal, že ty budeš jeho matka,“ priznal Sirius ale nemyslel to zle. Práve naopak. „Som rád, že našiel svoju rodinu a už nebude musieť byť sám. Hlavne keď ja nemôžem nikam ísť bez toho aby ma okamžite zavreli. Ale to je teraz vedľajšie. Prečo sme tu?“

Slova sa ujal Voldemort. Povedal im všetko o Slizolinovej skrinke, ktorú môže otvoriť len najmladší žijúci dedič, o tom, ako ju Arielle nemohla otvoriť a ako vďaka tomu prišli na to, že majú ešte jedno dieťa, ktoré potom našli.

„Keď tu bol Chris pred dvoma dňami, podarilo sa mu tú skrinku otvoriť,“ povedal a vysvetlil im, čo sa dialo po tom. Ako sa doňho vpila strieborná žiara a tiež im prečítal text zo Slizolinovho zvitku.

„Nevieme presne, proti čomu budeme bojovať, no isté je, že proti tomu budú fungovať len kúzla z Knihy zakladateľov.“

„Ale tá je predsa stratená. Nikto od čias zakladateľov ju nevidel,“ neudržala sa Hermiona.

„Áno, to je. Ale v tom zvitku je napísané, že v Slizolinovej komnate nájdeme kľúč k tomu, kde ju nájsť. Predpokladám, že tou svojou komnatou myslí Tajomnú komnatu,“ rozmýšľal Chris.

„Určite je to ona, ale tam sa dostaneš najskôr v septembri. Musíš to však urobiť tajne. Nevieme ani, čo ten kľúč je a kde presne v komnate je skrytý. Sám dobre vieš, že komnata je obrovská,“ poznamenal Voldemort.

„Máš pravdu. Budeme to riešiť neskôr. Teraz informácie k tomu, prečo sme zavolali vás,“ povedal Chris. „Hermiona, ty s Ronom a Arielle mi pomôžete nájsť všetko o zakladateľoch Rokfortu, hneď ako prídeme do školy. Musíme zistiť, čo Slizolin myslel tou skazou a tiež musíme zistiť, kto ju vypustil,“ objasnil Chris priateľom a tí okamžite prikývli.

„Keďže vo zvitku sa píše, že kúzliť môžeme len v parselčine, v konečnom boji budeme môcť kúzliť len ja s otcom. Ale rozmýšľali sme, že kúzla z parselčiny by sme mohli preložiť do latinčiny, aby ste mohli   čarovať aj vy. No domnievame sa, že preložené kúzla nebudú také účinné a že používať ich zvládnu len veľmi silní čarodejníci, pretože mágia v čase zakladateľov bola oveľa silnejšia. Pre to sme na pomoc zavolali Vás, pán Malfoy, profesor Snape, Sirius. Samozrejme ak neodmietnete a máte záujem sa tie kúzla naučiť,“ dopovedal Christopher a čakal na odpoveď od dvoch menovaných čarodejníkov.

„So mnou počítaj. Jasné, že Ti pomôžem,“ pohotovo zareagoval animágus a povzbudzujúco sa usmial na svojho synovca. Snape iba prikývol a nič nepovedal.

„Rád Vám pomôžem. Nikdy nie je na škodu, naučiť sa nové kúzla. A tiež nemám záujem o to, aby celý kúzelnícky svet zanikol. Christopher, som si istý, že budete v Rokforte potrebovať každú pomocnú ruku. Môj syn Vám určite rád pomôže,“ povedal Lucius Malofy a svojím vyjadrením ho prekvapil.

„Nie som si istý, či Vášmu synovi dôverujem. Ale ďakujem za ponuku, popremýšľam,“ pokojne odvetil Chris no v skutočnosti si bol istý, že ani on, ani Draco nemá záujem o spoluprácu. Nevedel si predstaviť Draca Malfoya, ako pomáha Harrymu Potterovi. Aj keď teraz vyzerá inak a dozvedel sa, že sú bratranci. A tiež si bol istý, že by s Dracom nevydržal ani pol hodiny v jednej miestnosti bez toho, aby sa vzájomne nepokúsili zabiť.

„Bude to ťažké, ale verím, že spolu to zvládneme,“ prerušil ticho Sirius a zahľadel sa na všetkých okolo. Keď nikto neoponoval, spokojne sa oprel a čakal, čo bude ďalej.

„Čo vlastne znamená, že musíš ovládnuť silu mysle a živlov?“ po prvý krát prehovoril Ron. Hermiona nesklamala a pohotovo zareagovala.

„Ak sa nemýlim, tá strieborná žiara bola Slizolinova moc, ktorú prenechal svojmu potomkovi na porazenie skazy jeho doby, ktorá sa má objaviť niekedy teraz. Vieš Chris, každý zo zakladateľov mal moc nad niečím nezvyčajným. Bystrohlavová mala silu ducha a ňou ovládala všetkých duchov a mŕtve duše. Bifľomorová mala silu času, ktorý dokázala zastaviť dokonca na celý deň a tiež ovládala čítanie budúcnosti a minulosti. A Chrabromil ovládal všetky zvieratá a magické tvory. Čítala som, že Slizolin bol najväčším majstrom ligilimencie a oklumencie, čiže ovládal mágiu mysle. Tiež som čítala, že si dokázal podmaniť silu všetkých štyroch živlov Zeme. To znamená oheň, vodu, vzduch a zem. Myslím si, že ti prenechal svoje výnimočné schopnosti, aby ti dopomohol k víťazstvu. Musíš sa však naučiť ovládať túto silu a vedieť ju používať.“

„Myslím, že slečna Grangerová má pravdu. Neklamal si, ozaj je veľmi všímavá a inteligentná,“ bez mihnutia oka povedal Voldemort s pohľadom upretým na svojho syna a všetci ostatní zabudli od prekvapenia zavrieť ústa. Hermiona ostala šokovane zírať a začala sa červenať.

„Ja viem... Myslím si, že je zatiaľ všetko. Napadlo ešte niekoho niečo?“ pýtal sa Chris a rozmýšľal, či niečo nevynechal. Hodnú chvíľu bolo ticho, kým všetci premýšľali, či na niečo nezabudli alebo neprehliadli, ale nikto na nič také neprišiel.

„Ak je to všetko, ja už pôjdem. Severus, potrebujem s Tebou niečo prebrať, ideš?“ postavil sa Lucius Malfoy a čakal, kým sa Snape postaví. Potom sa so všetkými rozlúčili a opustili miestnosť.

„Ja už tiež musím ísť. Remus ma čaká doma a rád by som sa vyspal. Decká, idete tiež? Mám vás vzať do Brlohu?“ pýtal sa Sirius svojho synovca a jeho priateľov.

„Chris, boli by sme radi ak by si ešte chvíľu zostal. Samozrejme aj s priateľmi,“ prehovorila Adrienne a usmiala sa.

„To je v poriadku Sirius, ostaneme. Arielle nás potom môže premiestniť,“ odvetil Harry a Sirius prikývol a chystal sa odísť.

„Sirius,“ zadržala ho Adrienne. „Budem rada, ak nás niekedy s Chrisom navštíviš.“

Opýtaný prikývol a odišiel. Voldemort tiež opustil pracovňu s tým, že si musí niečo vybaviť a potom Kristabell navrhla:

„Čo keby sme šli do mojej izby? Tam sa môžeme rozprávať, čo vy na to?“

„Jasné, to je dobrý nápad. Poviem škriatkom, aby pripravili večeru,“ povedala Adrienne a odišla. Všetci si ako na povel umedomili, že rozhovorom strávili takmer polovicu dňa a sú už poriadne hladní. Potom sa presunuli do Bellinej izby a rozhovor bez rozpakov začal. Chrisovi priatelia a súrodenci si padli do oka a rozhovorili sa. Kristabell rozprávala zvedavej Hermione o jej škole a Jared sa k nim neskôr pridal. Ron sa venoval Arielle a rozprával jej o Rokforte. Popísal jej všetko, od stropu vo veľkej sieni až po kuchyňu. Christopher sa usmial. Bol rád, že si všetci tak dobre rozumejú. Po chvíľke sa postavil a vyšiel z izby. Chcel sa porozprávať s otcom, no nevedel, kde ho hľadať. Ako na zavolanie sa objavil škriatok s jedlom a ten mu povedal, kadiaľ má ísť.

Zaklopal a otec ho pozval dnu. Bol zjavne prekvapený, že za ním jeho syn prišiel. Pokynul mu, aby si sadol a čakal, čo sa bude diať.

„Chcem sa Ti poďakovať. Som rád, že to pre mňa všetko robíš. Vážim si to,“ povedal Chris a pohľadom sa vpíjal do otcových očí, ktoré boli úplne rovnaké, ako ti jeho. Ten sa usmial a odpovedal:

„Nemusíš mi ďakovať, to je samozrejmosť. Vieš, že si tu vždy vítaný. Aj tvoj krstný otec a priatelia. Som rád, že si ešte zostal a dokonca za mnou prišiel,“ dopovedal Voldemort a tváril sa, ako by mal ešte niečo na srdci, no nič viac nepovedal.

„Aj tak ďakujem. Moji priatelia tiež sú nadšený. Z celej mojej novej rodiny, z tvojho sídla... proste zo všetkého. A Sirius, aj keď to nahlas nepovie, teší sa z toho, že ste ma prijali. Mrzelo ho, že sa o mňa nemohol starať a musel som žiť s Dursleyovcami. No to je teraz jedno. Sám vieš, že si to nemusel robiť. Mohol si sa tváriť, že nie som Tvoj syn a ďalej ma nenávidieť,“ povedal Chris otcovi a bol rád, že mu nahlas povedal to, čo ho trápilo.

„Mohol, ale neurobil som to. Chceš vedieť prečo? Pretože pre mňa je rodina niečo, čo som nikdy nemal. Všetky moje deti by mali vyrastať s rodinou,“ odpovedal Voldemort.

„Vieš, to isté si myslím aj ja, no z tvojich úst to znie dosť neuveriteľne. Veď ty aj so svojimi smrťožrútmi ste vyvraždili veľký počet nevinných rodín.“

„Neboli to nevinné rodiny. Keby som nezabil ja ich, pokúsili by sa zabiť oni mňa a moju rodinu. A to nedopustím. Nikto nebude ubližovať žiadnemu z členov mojej rodiny. Do tej patrí aj Lucius, mimochodom. Nemysli si, že mám potešenie v zabíjaní, ako ti vtĺkal do hlavy Dumbledore. Už nemám záujem ani o to, aby som ovládol čarodejnícky svet v Británii. Chcem len pokojne žiť so svojou rodinou. Tak isto ako moji smrťožrúti. Čo mám z toho, že ma podporujú skoro všetky vplyvné rodiny, keď tým, že sú so mnou sa aj oni dostávajú do nebezpečenstva. Nechcem trhať ich rodiny viac, ako už sú. Ale dosť už o tom. Mám pre teba niečo. Bol by som rád, keby si nosil toto,“ povedal Voldemort  rýchlo meniac tému. Zo zásuvky svojho stola vybral malú krabičku a podal ju synovi. Ten ju otvoril a z jej vnútra vybral nádherný prsteň. Celý z bieleho zlata s krásnym smaragdom a ozdobným, čiernym písmenom S.

„To je dedičný Slizolinov prsteň. Dedia ho najmladší potomkovia nášho rodu. Niekedy som ho nosil ja, no teraz je tvoj.“

Chrisovi sa v očiach zaleskli slzy.

„Budem ho nosiť veľmi rád. Nikdy som nič také cenné nemal, myslím cenné pre rodinu. Proste rodinný šperk,“ priznal Chris a nasadil si prsteň.

„Je očarovaný. Nikto bez tvojho dovolenia ti ho nemôže zložiť z prsta a tiež posilňuje magické schopnosti. Som zvedavý, čo to spraví s tvojimi schopnosťami. Už teraz si asi najsilnejším kúzelníkom, akého poznám. Pomohla tomu vo veľkej miere aj Slizolinova moc. Musíš sa však naučiť vedieť ju využiť naplno. Ten prsteň ti pomôže,“ povedal Voldemort a vo svojom vnútri pocítil hrdosť. Bol hrdý na to, že je otcom takého mocného kúzelníka.

„Najsilnejší? To nie je možné. Určite nie som taký silný ako ty, alebo Dumbledore,“ neveril Chris.

„Ty to necítiš, ale máš okolo seba neuveriteľne silnú magickú auru. Iste si si to všimol u mňa alebo ako hovoríš u Dumbledorea, ale ty si podstatne silnejší,“ odpovedal mu otec. „myslím, že by si mal skúsiť bezprútikovú mágiu. Ak chceš, naučím ťa to.“

„To naozaj? Nebudem musieť používať prútik?“ začudoval sa Chris. „Prečo tak nekúzlia všetci?“

„Pretože je to veľmi ťažké a zvládajú to len najsilnejší čarodejníci. Napríklad ja, Lucius, Severus a určite aj Tvoj krstný otec. Vieš, prútik je len akýmsi zosilňovačom mágie. Pomocou neho sa mágia dostane von z tvojho tela. Bezprútiková mágia je zo začiatku náročná a nečakaj, že hneď budeš môcť bez prútika použiť všetky kúzla. Preto aj čarodejníci, ktorý ovládajú bezprútikovú mágiu často používajú prútik, lebo bez neho nie je kúzlo také silné,“ vysvetlil mu otec.

„Aha, už rozumiem. Vážne ma to budeš učiť? Ale kedy? O týždeň nastupujem do Rokfortu,“ odpovedal zaujatý Chris.

„Stačí tomu venovať jeden deň. Ja ti vysvetlím ako na to a potom môžeš cvičiť sám hoci aj v Rokforte. Čím viac budeš cvičiť, tým ťažšie kúzla budeš môcť postupne používať,“ povedal Voldemort.

„Ďakujem. Zajtra sa chystáme do Šikmej uličky, ale v stredu prídem veľmi rád,“ povedal Chris a usmial sa. „Už je neskoro, myslím, že by som mal ísť.“

„Samozrejme. Zavediem ťa k ostatným. Som rád, že si prišiel,“ odpovedal mu otec a vstal. Spolu s Chrisom vyšli z pracovne a zastali až pred Kristabellinou izbou, kde Voldemort položil ruku synovi na plece a zadržal ho.

„Mám pre teba ešte jeden darček, ale až zajtra sa dozvieš, čo to je. Pozri si ráno Denného proroka, predpokladám, že to bude hneď na titulke,“ tajomne povedal Voldemort a Chris nevedel, čo si o tom myslieť. Nakoniec to nechal tak, rozlúčil sa s otcom a s pomocou Arielle sa on, Hermiona a Ron premiestnili až pred Brloh. Boli takí unavení z celého dňa, že spolu ani neprebrali novinky, ktoré sa dozvedeli, ale šli rovno spať.

A/N: Dúfam, že sa Vám kapitola páčila. Komentáre potešia :) Ak ste tam našli nejaké veci, ktoré potrebujú viac vysvetliť, napíšte komentár a ja sa k tomu vrátim a vysvetlím to. Síce som sa snažila písať čo najmenej chaoticky, ale nie vždy sa zámer zhoduje s výsledkom :))

25.05.2011 21:36:51
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one