Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Je tu môj dnešný príspevok v podobe novej kapitoly k poviedke Všetko to začalo návštevou Gringottbanky. Dnes je kapitola výnimočne neskontrolovaná, ale len neprečítaná, takže mi prosím odpustite chyby, preklepy a aj početné chybné slovosledy a súvetia. Kapitola bude ešte dodatočne opravená, no ja na to dnes už nemám čas. Nájsť v dnešnej dobe schopnú Betu nie je vôbec také ľahké.

Aj tak dúfam, že napriek možným chybám sa vám bude kapitola páčiť a pochopíte všetko, o čo tam ide. Hoci niekedy s pochopením vety mám problém aj ja (už som vám písala a autorkinom štýle písania) . Kapitolu venujem komentujúcim minulej kapitoly - Saskya, Mononoke, Rankl, Kejt, Kik, Lucka, Nade, Monaz, Sonick, Lily, Caira. Dúfam, že aj dnes mi niečo napíšete :)

Tak už nebudem zdržiavať, nech sa páči, kapitola je vaša :)


P.S: Teraz sa chvíľu plánujem venovať novému designu, takže môžete očakávať v najbližšch dňoch zmenu vzhľadu (ak sa to podarí). Môžem vám povedať, že tentokrát bude logo s obrázkami Toma Riddla a celkovo bude design tmavší :)

Harry sa zobudil s tupou bolesťou. Bolelo ho celé telo. Myseľ mal zahmlenú a snažil sa ju usporiadať. Spomínal si na Poppy, ako ho obvinila z vraždy, spomenul si na kliatbu Crucio letiacu priamo na Ogdena, spomenul si na Poppy a jej čiernu kliatbu, ktorú naňho vrhla, spomenul si na bolesť. Okolo seba nepočul žiadne zvuky, takže už muselo byť po útoku. Pomaly otvoril oči; bol v miestnosti, ktorá pripomínala Nemocničné krídlo a mágiu okolo seba cítil ako v Rokforte. Takže predpokladal, že je v súkromnej nemocničnej izbe v Rokforte.

Otočil sa na druhú stranu a zbadal Severusa, ktorý zaspal na stoličke vedľa postele. Mal oblečené čierne tričko a nohavice. Bolo to prvý krát, čo ho Harry videl bez habitu a všimol si, že má naozaj štíhle, no vypracované telo, presne také, ako si vždy predstavoval. Opieral sa o jednu stranu kresla a ruky mal založené; hlavu mal opretú o bok kresla, vlasy mu padali do tváre a dlhé nohy mal natiahnuté pred sebou... hmm, pekné, pomyslel si Harry. To čo videl, sa mu páčilo. V spánku vyzeral oveľa mladšie, jeho tvár postrádala starosti, nemal žiadne vrásky či zamračenie, jeho nos z tohto uhla nevyzeral zlomene a jeho ústa... jeho ústa boli mierne pootvorené. Ružovo sfarbené, ale zvodné pery. Harry si prešiel jazykom po perách. Nechcel nič viac len uväzniť tie pery svojimi a ochutnať ich... zastonal.

Severus otvoril oči a videl Harryho, ako sa naňho díva so zvláštnym výrazom v tvári; vyzeralo to takmer ako žiadostivý pohľad, ale Severus sa musel mýliť. Počul ho stonať; určite má bolesti, „Harry, ako sa cítiš? Bolí ťa niečo?“

Harry sa pokúsil odpovedať, ale bolelo ho hrdlo a bolo veľmi ťažké niečo povedať.

Severus utekal k vedľajšiemu stolíku kde stál džbán s vodou, ktorú hneď nalial do pohára. Priniesol Harrymu pohár a pomaly mu pomohol zodvihnúť hlavu a napiť sa.

Pip – domáci škriatok, ktorý patril k ošetrovni (lojálny Rokfortu, nie Poppy) – videl, že Harry sa zobudil a čiel zavolať liečiteľa, ktorý sa práve nachádzal v hrade, aby Harryho prezrel. Liečiteľ dal Pip pokyn, aby kontaktovala riaditeľku a liečiteľku Marchackú.

Liečiteľ vošiel dovnútra a prehliadal Harryho. Severus mu pomohol vypiť ďalší pohár vody, ktorou zapíjal elixír proti bolesti a priniesol mu vlhkú handru na tvár. V priebehu desiatich minút prišla Justína spolu s Minervou a Filiusom, pričom posledný dvaja mali pod habitom ešte šaty na spanie.

Justína chvíľu hovorila s liečiteľom a potom Harryho ešte raz prehliadla.

„Ako sa cítiš, Harry? Máš bolesti?“ spýtala sa.

„No, ani nie,“ odpovedal Harry chrapľavým hlasom.

Severus si odfrkol, vedel, že Harry má prah bolesti posunutý vysoko a len veľmi zriedka sa prizná, ak ho niečo bolí.

„Poppy?“

„Mŕtva,“ odpovedala Minerva keď si sadla na kraj jeho postele.

„Ogden?“ dokonca aj v takom stave saHarry viac zaujímal o ostatných, ako o seba.

„Je v poriadku, okrem Poppy nebol nikto zranený,“ povedala Minerva.

Filius sa obrátil k Minerve, „Ako sa mu darí? Zotavovanie ide tak ako má?“

„Ako sa dalo očakávať, jeho telo je stále veľmi slabé a magické jadro príliš vyčerpané. S najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť ostať na lôžku  ešte minimálne týždeň. Dokonca aj potom môže trvať ďalší týždeň, kým sa mu vráti všetka sila.“

Harry zastonal, nikdy mu nerobilo dobre, keď musel ostať na ošetrovni príliš dlho. Vydržal nanajvýš deň – dva a potom bol vždy pripravený na odchod. Nemyslel si, že by zvládol dokonca celý týždeň.

„Samozrejme, že tu ostane,“ povedal Severus prísne, takmer akoby presne vedel, o čom Harry premýšľa.

Harry sa len zachichotal a povedal, „Áno, pane.“

Po chvíli sa však spýtal, „Čo sa mi vlastne stalo, čo to bolo za kliatbu?“

V priebehu niekoľkých minút mu traja profesori spolu s Justínou vyrozprávali všetko čo sa stalo, vrátane zistenia, že Ginny je parselan a že im pomohla otvoriť Tajomnú komnatu.

Harry povytiahol obočie a potom povedal, „Mohlo by to byť celkom fajn, niekedy si len tak pokecať v haďom jazyku s iným človekom.“

Severus zavrčal, „Ona sa k tebe už nikdy nepriblíži, ak k tomu môžem niečo povedať.“ Minerva mu venovala široký úsmev a ostatní z neho nespúšťali oči.

Povedali mu, ako všetci pracovali na vynájdení lieku, o Nevillovom podiely a o pomoci Billa a Charlieho. Filius mu povedal, že Brian Watson tu bol takmer celý ten čas a porozprával, ako Justína zapojila do práce aj liečiteľov zo Sv. Munga.

Harry bol rád. Nikdy sa mu nepáčila predstava toho, že každý musel byť taký tajnostkársky, naopak, páčilo sa mu keď mohol ostatným veriť.

Harry bol vo vytržení, keď mu povedali, že DNA kúzlo bolo nakoniec zrušené. Narástol o celé tri palce, jeho vlasy získali gaštanový nádych a črty tváre sa mu jemne pozmenili. Keď mu podali zrkadlo a Harry sa na seba pozrel, videl, že jeho tvár bola takmer rovnaká, no predsa len trochu iná. Stále sa dal jednudocho spoznať, ale ak by sa naňho človek pozornejšie zadíval, všimol by si zopár drobných zmien. Mal trochu výraznejšie lícne kosti, okrúhlejšiu tvár, plnšie pery a v lícach jamky. Minerva mu povedala, že to všetko sú Liline črty.

Potom Justína jasne naznačila, že Harry by mal ísť spať, pretože jeho telo potrebuje k úplnému uzdraveniu veľa odpočinku. Povedala im, že pri ňom zopár hodín zostane a potom by ho mala zobudiť na neskoré raňajky. Dala mu slabý elixír na spanie, ktorý by ho mal ľahšie uspať.

Minerva a Filius sa vrátili do svojich komnát a sľúbili, že sa vrátia neskôr. Harry bol príjemne prekvapený, keď ho Minerva pred tým než odišla poriadne poprikrývala. Justína odišla spolu s ostatnými liečiteľmi do zadnej časti miestnosti, aby napísali správu o priebehu zotavovania.

Severus zostal s Harrym a díval sa, ako zavrel oči.

Potom Severus vstal a odhrnul Harrymu vlasy z tváre, „Čo mám s tebou robiť, vždy priťahuješ samé problémy a tá tvoja vec, ktorá ťa núti každého zachraňovať... Myslím, že vďaka nej budeš problémy priťahovať asi vždy.“

Prekvapilo ho, keď Harry ticho odpovedal, „To preto, lebo viem, že ty tu vždy budeš, aby si ma z tých problémov dostal.“

Severus sa zasmial, naklonil sa a pobozkal ho na čelo. Harry sa usmial, a keď sa Severus usadil späť do kresla, zaspal.


Keď sa Harry nasledujúce ráno zobudil, Severus tam už nebol a časť z neho bola kvôli tomu sklamaná. Páčila sa mu predstava prebúdzania sa so Severusom po boku. Ale jeho sklamanie netrvalo dlho, keď zbadal, že prišla Hermiona s Nevillom.

Všetci sa usadili a viac ako hodinu diskutovali o udalostiach minulých dní. Harry a Neville preberali Rokfortský rituál, a keď mu Neville porozprával, čo mu povedal Severus, musel sa usmiať. Hermiona mu pomohla naraňajkovať sa - jedol nejakú riedku kašovitú vec, tekvicový džús a veľa elixírov.

Vyvrcholením návštevy bolo, keď Hermiona Harrymu priniesla výtlačok Denného proroka spred dvoch dní. Titulnej strane kraľoval nadpis ´Svadba Pottera a Weasleyovej odložená´ a obrázok Harryho prihovárajúceho sa ľuďom a Ginny sediacej vedľa neho. Článok bol prevažne zápisom Harryho príhovoru; na Denný prorok to bol ten článok celkom dobre napísaný. Ale bol to práve malý obrázok a krátky popisok dole pod článkom, ktorý Harryho rozosmial, až ho pichalo v boku. V žiarivozelenom habite bol na obrázku zachytený smejúci sa Severus Snape spolu s Minervou McGonagallovou a nadpis hlásil ´Áno ľudia, peklo skutočne zamŕza´.

Potom prišla Justína a zdvorilo povedala Hermione a Nevillovi aby dali Harrymu tak polhodinu na umytie. Najprv bol Harry trochu v rozpakoch, ale Justína mu povedala, že ako liečiteľka je zvyknutá vidieť nahých mužov a tiež im pomáhať s ich potrebami. S Kreachovou  a Justíninou pomocou sa už o chvíľu Harry cítil čisto a sviežo, a už ani necítil žiadne rozpaky, pretože Justína bola ohľadne týchto vecí veľmi profesionálna. Oblečený do červenozlatého pyžama sa Harry posadil podopretý niekoľkými vankúšmi.

V to ráno mal Harry mnoho návštevníkov, vrátane Minervy, Filiusa, Augusty Longbottomovej a Briana Watsona, ale Severus neprišiel.

Brian Harrymu povedal, že Dawlish, Blake a ostatní Aurori, ktorí ich napadli, boli suspendovaní bez nároku na mzdu až do skončenia vyšetrovania, ktorého výsledok môže viesť až k ich prepusteniu z oddelenia Aurorov.

Brian mu tiež povedal, že bol oficiálne zbavený všetkých obvinení týkajúcich sa Arabelly Figgovej. Za Arabellinu vraždu obvinili Poppy, taktiež ju uznali vinnou pre pokus o Harryho vraždu, niekoľkých podvodov a zneužívania zdravotníckych financií.

Na Harryho úľavu ho Brian informoval, že Fireforge nebude stíhaný, keďže len ochraňoval Harryho a zachránil mu život, ale aj tak musel vypracovať správu pre Oddelenie pre riadenie a kontrolu čarovných tvorov, ale nezdá sa, že by mali byť nejaké problémy. Obaja mladší Aurori dostali vyznamenanie a boli navrhnutí na povýšenie.

Potom Brian odovzdal Harrymu Bazový prútik a Harry sa rozhodol nechať si ho, aj keď len preto, aby sa nedostal do nesprávnych rúk. Tí dvaja sa ešte dlho rozprávali, keď Harry Brianovi opisoval všetko, čo sa posledné dni dialo a požiadal Kreachera, aby priniesol všetky dokumenty, ktoré mu dali v Gringottbanke. Povedal mu všetko o Riddlovom liste a o tom, že zdedil všetko Voldemortovo vlastníctvo, na čo sa Briana spýtal, či by mohla byť väčšina temných artefaktov poslaná na Oddelenie záhad. Harry súhlasil. Povedal mu všetko o Dumbledorovi a Poppy a o tom, čo všetko urobili .

Tiež Briana informoval o účasti Weasleyovcov v celej tejto záležitosti a o svojom rozhodnutí, ktoré bolo podporené Ministrom, že nevznesie žiadne obvinenia a že sa uchýlili k starým tradíciám čistokrvných rodín, podľa ktorých sa o trest postará rodina. Hoci bol Brian trochu naštvaný, rešpektoval Harryho rozhodnutie ako obete trestného činu a naznačil, že čistokrvné tradície sú ešte stále v rámci zákona. Povedal mu, že si cení fakt, že mu Harry prejavil dôveru tým, že mu všetko povedal a že bude rešpekovať aj jeho rozhodnutie neinformovať o ničom z toho verejnosť. Avšak  musel založiť zložku, v ktorej by boli všetky detaily a výsledky incidentu podrobne zaznamenané, no zapečatil to tak, aby sa k tomu mohli dostať len  nadriadený OpUČP. Malo by to zabrániť tomu, aby niekto v budúcnosti obvinil Arthura alebo Kingsleyho z nevhodného správania – teda z utajovania zločinu (čím sa museli teraz po Fudgeovej vláde zaoberať).

Po Brianovom odchode sa Harry cítil oveľa lepšie. Brian vyzeral ako dobrý muž; ako Amelia Bonesová – bol to človek, ktorý sa riadil zákonmi a nikde nebol ani náznak toho, že by bol skorumpovaný alebo niečo také; vlastne od Aurorov odišiel vtedy, keď sa Ministerstva ujal Voldemortov človek. Teraz pracoval na navrátení poriadku v čarodejníckom svete a Harry veril, že mu môže dôverovať.

Po tom, čo si Harry zdriemol, znova sa musel najesť a Kreacher mu priniesol nejaké dokumenty týkajúce sa jeho majetku, ktoré mu poslali z Gringottbanky. Harry povedal Kreacherovi, aby napísal do Gringottbanky, či by sa dalo to naplánované stretnutie spred dvoch dní preložiť na niektorý z nasledujúcich dní a či by sa nemohlo konať tu v Rokforte. Harry chcel Fireforgeovi osobne poďakovať a taktiež by rád začal s nejakými opatreniami ohľadne svojho majetku.

Neskôr popoludní ho prišli navštíviť Bill s Charliem. Bolo skvelé oboch ich vidieť a Harry im poďakoval za pomoc. Bill Harrymu povedal, že urobiť niečo také bola normálna, bratská vec.

„Tak,  a čo sa stane s Ronom a Ginny?“ spýtal sa nakoniec Harry.

„Tatko sa rozhodol vrátiť všetky peniaze," povedal Bill a zodvihol ruku, aby zastavil Harryho, keď začal protestovať, "Ide o princíp, Harry, musíme si udržať svoju hrdosť," keď Hartry prikývol, Bill pokračoval, "ale teta Muriel ho predbehla. Hneď ráno po tej večeri poslala do Potterovského trezoru 100 000 galeónov. Povedala tatkovi, že to strhla z nášho dedičstva. Dnes sme vzali Ginny a Rona do Gringottbanky, vyprázdnili ich trezory a peniaze poslali späť do Potterovských trezorov ako úrok,“ povedal Bill Harrymu.

Charlie, ktorý sedel na konci Harryho postele pokračoval, "Rozhodli sme sa, že Ron pôjde so mnou do Rumunska a bude pracovať v dračej rezervácii, môžeme ho nechať začať na vstupnej úrovni, čo je v podstate právca v stajniach. Manuálna práca ho zamestná na dlhé hodiny. Nebudú tam žiadne párty, žiaden metlobal, žiadny fotografi a nikto, koho by zaujímalo, že má Merlinov rád prvého stupňa; bude len Ron Weasley, čeľadník. V rezervácii si posudzovaný len podľa toho, ako tvrdo pracuješ. Ostane tam minimálne rok a potom uvidíme, či sa polepšil. Možno tvrdá práca za poctivo zarobenú mzdu ho prinúti ceniť si majetok ostatných ľudí. Jeho prútik budem mať u seba ja a nebude ho môcť používať. Dám mu ho len v prípade núdze."

Harry len prikývol, vediac, že pre Rona by to bol spravodlivý trest a pomôže mu trochu dospieť.

"Ginny pôjde žiť ku mne a Fleur, takže Fleur bude môcž naučiť Ginny niečo o zdvorilosti a slušnosti, aby sa správala viac ako dáma; trvala na tom teta Muriel," povedal Bill Harrymu, ktorý si spomenul na slová Lady Walburgy, ktorá trvala na tom, že Ginny sa musí naučiť nejakej slušnosti.

"Okrem toho, všetky Ginnine šaty, ktoré si kúpila za tvoje peniaze boli poslané na charitu a šperky, ktoré kúpila, poslané do Potterovských trezorov. Dúfam, že počas budúceho roka ju dostaneme k práci pre nejakú charitu."

"Chystám sa otvoriť sirotinec - na ktorý využijem starý Riddle manor - pre čarodejnícke deti, ktoré sa počas vojny stali sirotami. Možno by sme tam pre Ginny mohli niečo nájsť," poznamenal Harry a Bill s Charliem súhlasili.

"Tak, kedy sa vraciaš do Rumunska, Charlie?" spýtal sa Harry.

"Vraciam sa na budúci týždeň, čo pre Rona ani nebude príliš skoro. Nemal ani chvíľu pokoja, pretože dvojičky sa rozhodli využiť ho ako svoj osobný testovací predmet pre svoje nové vynálezy a tentokrát im to tatko dovolil," smial sa Charlie.

Bill sa zachichotal, „Áno a potom si budú obaja, on aj Ginny, môcť znova poriadne sadnúť."

Všetci sa zasmiali.

Potom Harry dvom bratom povedal, že informoval Watsona o všetkých udalostiach a že ten prijal ich závery. Tiež im povedal,  že Brian vytvorí zložku so záznamom, ktorá bude zapečatená. Harry bol trochu nervózny, ale uľavilo sa mu, keď mu Bill s Charliem povedali, že to bol šikovný ťah. Keby to teraz niekto zistil, ani by na vydieranie Arthura a Kingsleyho nepomyslel.

Potom sa Charile rozlúčil, lebo musel ísť vybaviť, aby so sebou do Rumunska mohol priviesť Rona.

„Bill, bol by som rád, keby si mi mohol pomôcť pri skontrolovaní majetku, ktorý som zdedil, niektorých Blackovských domov a tiež tých, ktoré patrili Smrťožrútom, lebo môžu byť buď prekliate, alebo tam budú aspoň nejaké artefakty Čiernej mágie,“ pýtal sa Harry Billa po Charlieho odchode.

„Samozrejme Harry, bude mi potešením, predsa nemôžem nechať žiť jedného zo svojich bratov v prekliatom dome.“

„Nie Bill, chcem si ťa najať, ako nezávislého pracovníka, ak súhlasíš. Tej práce je veľa a rád by som si ťa formálne najal za príslušnú mzdu.“

„Harry, vieš, že to urobím zadarmo po to všetkom, čo moja matka a súrodenci...“

„Zaplatili za svoje zločiny; aj ja mám svoju hrdosť a nebudem zneužívať výhody vašej viny, Nechcem, aby ste sa ty a tvoji bratia voči mne cítili akokoľvek finančne zaviazaní. Platbu prijmem, ale teraz považujem záležitosť za uzavretú. Bil, máš mladú rodinu, ktorá sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou ešte rozrastať, budeš musieť zarobiť dosť peňazí, aby si im zabezpečil dobrý život. Neponúkam ti charitu, chcem si ťa najať pretože som počul, že vo svojom odbore si jedným z najlepších.“

„Ďakujem ti Harry a prijímam,“ povedal Bill s úsmevom.

„Dobre, poslal som po Fireforgea. Ten pripraví papiere a pošle ti ich,“ povedal Harry svojim najobchodníckejším hlasom.

Po veľkej večeri pozostávajúcej zo sentimentálnych výlevov  mal Harryho opäť na starosti Kreacher a Harry potom spal niekoľko hodín. Bol trochu unavený a Justína povedala, že to aj očakávala -  nasledujúcich pár dní toho nebude schpný urobiť veľa.

Bolo to niekedy v noci, keď sa Harry prebudil a zbadal Severusa sediaceho vo svojom kresle vedľa postele, ako číta knihu. Harry sa usmial, „Ahoj.“

Severus vzhliadol od knihy, „Ako sa cítiš? Máš stále bolesti?“

„Nie, len sa cítim veľmi slabo a unavene.“

„To sme očakávali.“

„Kde si bol celý deň, čakal som, že prídeš.“

Severus sa usmial, „Môj domáci škriatok sa rozhodol strčiť ma do postele na tak dlho, až kým sa nerozhodol, že som už odpočíval dosť. Misty dokáže byť veľmi odhodlaná.“

Harry sa rozosmial.

„Tiež som sa rozhodol pokračovať v nejakých experimentoch ohľadne nášho výsledného elixíru, či by to mohlo mať nejaké alternatívne využitia,“ povedal Severus.

„A prišiel si na niečo?“ spýtal sa Harry naozaj zaujato.

„Nie, ešte nie, ale existuje veľa možností; vlastne mi s niektorými dokumentmi pomohli Hermiona a Neville, tí dvaja majú tiež veľa nápadov,“ povedal Severus s úsmevom.

Harry sa opäť zasmial, ale Severus mohol povedať, že mu dobre ani zďaleka nie je. Podal mu pohár vody, no Harry z neho odpil len veľmi málo.

„Čo to čítaš?“ pýtal sa Harry s pohľadom upretým na knihu v Severusových rukách.

„Je to román od jedného čarodejníka, ktorý je vlastne veľmi známy aj v muklovskom svete, volá sa to Hobbit.“

„V skutočnosti jeden poznám; Tolkien, áno, napísal aj Pána prsteňov.“

Severus prikývol, „Chceš, aby som ti niečo prečítal?“

„Hmm, to by bolo fajn.“

Harry ležal na posteli, počúval, čo mu Severus čítal a cítil teplý, upokojujúci pocit domova.

Nasledujúci deň Harryho opäť navštívila Hermiona a Neville, ktorí s ním strávili väčšinu rána. Rozprávali mu o svojej práci so Severusom a Harry sa smial, keď mu Neville povedal, že si teraz varenie elixírov vlastne užíva. Severus mu povedal, že dnes by mu mohol venovať nejaký čas na experimentovanie, ak by chcel a Neville bol úplne nadšený.

Po ďalšom krátkom zdriemnutí ho prišla prehliadnuť Justína spolu s ďalším liečiteľom od Sv. Munga. Aj Kingsley sa pri ňom zastavil a priniesol mu kôš plný exotického ovocia, ktoré, ako Harry zistil, mu naozaj chutilo. Prišli aj Arthur so svojimi synmi, s výnimkou Rona a Charlieho, a samozrejme Fred s Georgom mu priniesli ich najnovšie sladkosti (ale nemal ich chutnať, až kým mu nebude lepšie – v tomto boli naozaj vážny).

Harry zistil, že Percy uvažuje nad tým, že požiada o ruku svoju priateľku Audrey, ale je prílišnervózny.

„Prečo je nevezmeš niekam na dovolenku a nepožiadaš tam,“ navrhol Harry.

„Mám nejaké voľno, ktoré by som si mohol vziať, ale nie som si istý. Chcem zaplatiť zálohu za dom a chcem sa uistiť, že mám dosť,“ povedal Percy veľmi vážnym hlasom.

„No, vieš, Fred a ja vám s radosťou cestu zaplatíme, ak tak dostaneme ďalšiu sestru,“ povedal George.

„Alebo ďalšiu neter,“ žmurkol Fred.

Harry sa zasmial, keď obaja dostali od Arthura a Billa pohlavok. Bolo dobré mať ľudí, s ktorými sa môžete smiať a zažívať normálne rodinné chvíle.

„Percy, vieš že...“ začal Harry.

„Nie Harry, neprijmem od teba žiadne peniaze,“ začal Percy.

„No, dobre, peniaze nie, ale mám plne zaplatený výlet pre dvoch do Paríža na jeden mesiac, s ktorým sa nechystám nič spraviť...“ povedal Harry s veľkým úsmevom.

Fred, George a Bill prikývli, „To je skvelý nápad Percy.“

„Ale...“

„Pozri sa Percy, cesta je už zaplatená a ja ju nemôžem využiť, na lôžko budem pripútaný ešte ďalší týždeň a na nasledujúci mesiac toho už mám aj tak veľa. Ak si to nevezmeš, izba, jedlo a všetky aktivity, ktoré som zaplatil vyjdú na zmar a budú to zbytočne vyhodené peniaze. Choďte spolu s Audrey a užijte si to, vezmi nejaké peniaze z tých, ktoré si našetril a kúp jej pekný prsteň. Nikto neodmietne žiadosť o ruku v Paríži.“

Percy vyzeral byť trochu neistý a potom jeho otec povedal, „Bude to pre vás oboch dobré, rovnako tiež dúfam, že čoskoro sa dočkám nejakých vnúčat a teraz si ty moja najlepšia nádej,“ všetci sa zasmiali.

Percy sa usmial, „Ďakujem ti, Harry, myslím, že si tie lístky vezmem, ale ne...“

„Ach, môžeš po mne pomenovať svojho prvého syna,“ povedal Harry s so smiechom hodil do Percyho vankúš.

Predtým než odišli povedal Arthur Harrymu, že ho navštívil Brian Watson a všetko spolu urovnali.

Harry bol rád.

 


Harry sa cítil byť veľmi slabý a unavený; tak veľmi ako len miloval svojich návštevníkov, zistil, že všetky návštevy sú pomerne dosť vyčerpávajúce. Bol dokonca viac unavený ako keď sa prebudil prvý krát po útoku. Keď to povedal Justíne, tak ho vyšetrila a povedala mu, že jeho zotavovanie mu vyčerpáva magické jadro. Povedala mu, aby sa neznepokojoval a odpočíval. A tiež aby dal svojmu magickému jadru čas, kým sa zregeneruje. Mimo to bolo jeho magické jadro vyčerpané viac, než u hocikoho iného, koho kedy videla.

Najbližších pár dní prebiehalo rovnako. Medzi lekárskymi prehliadkami a spánkom mal Harry veľa návštev, hoci to, na čo sa Harry najväčšmi tešil, bola noc. Vtedy k nemu prichádzal Severus, sadol si vedľa neho a rozprávali sa o všetkom, čo sa cez deň udialo; Harry sa ho potom pýtal na nejaké rady ohľadne jeho majetku  a toho, čo s ním plánoval, na čo mu dal Severus mnoho návrhov. Po chvíli, keď sa unavil vzal Severus knihu a čítal mu, až kým nezaspal.

Na štvrtý deň jeho liečby, pripomenul Kreacher Harrymu stretnutie so škriatkami z Gringottbanky a spýtal sa, či ho nechce odložiť keď zistil, že Harry ešte stále nevyzerá dobre. Kreacher sa o Harryho veľmi obával. Domáci škriatok k nemu chodil každú pol hodinu aby sa ubezpečil, že je v poriadku a či mu niečo nechýba.

Harry zavrtel hlavou, „Nie Kreacher, chcem dať do poriadku niektoré veci, tak aby Fireforge, Grobrick a Mangus mohli začať s úpravami. Sú veľmi schopní a nepotrebujú, aby som na nich dohliadal.“

Kreacher pomohol Harrymu umyť sa a prezliecť sa do nejakého svetlého habitu – Mangus mu poslal takmer celý šatník, niektoré oblečenie bolo s Potterovským a Blackovským erbom, a niektoré bez. Harry najprv poznamenal, že by mu bolo dobre v pyžame a že Fireforgeovi a ostatným by to nevadilo. Avšak Kreacher mu povedal, že teraz nejde o priateľskú návštevu ale stretnutie a Lord Black nemáva stretnutia oblečený v hocičom, ale vo formálnych habitoch. Na konci nechal Harry Kreachera, nech robí ako chce a obliekol si modrý habit s erbmi. Keďže sa nemohol pohnúť z postele (a ak mal byť Harry sám k sebe úprimný, ani sa z postele pohnúť nechcel), stretnutie sa bude konať v nemocničnom krídle.

Justína so stretnutím súhlasila ale varovala Harryho, že ak by sa cítil príliš unavený požiada škriatkov, aby odišli.

Ogden vošiel dnu a oznámil im, že prišli škriatkovia z Gringottbanky a Harry hopožiadal, aby ich priviedol.

Na Harryho prekvapenie to nebol Fireforge, kto viedol malú skupinku. Vstúpil mladý, tučný škriatok s prasacími očkami oblečený v drahej zelenozlatej róbe s drevenou palicou v ruke, nasledovaný niekym , kto vyzeral ako poskok a niesol jeho kufrík. Za nimi vstúpili Mangus a Grobrick, ktorí sa tvárili veľmi smutne.

Poskok sa Harrymu poklonil a predstavil mu Malgra, novú Hlavu špeciálnych účtov v Gringottbanke, ktorý mal na starosti všetok majetol Lorda Potter Blacka. Malgro pristúpil dopredu a s mávnutím ruky prehovoril, „Dobrý večer Lord Potter Black, ako uviedol tento tu, som Malgro, nová Hlava osobitných  účtov Gringottbanky a budem mať na starosť vaše účty. Dovolil som si rozhodnúť o najlepších investíciách pre vaše zlato,“ poklopal sluhu svojou palicou a škriatok mu  priniesol kufrík s papiermi, „jediné, čo musíte urobiť, je podpísať papiere a my vás necháme odpočívať.“

Harry sa na škriatka šokovane díval. Ten si vysvetlil Harryho mlčanie ako súhlas a položil papiere na kraj stola stojaceho vedľa postele a povedal, „Tak do toho.“

„Tak počkať, o čo tu sakra ide? Mangus, Grobrick, kto do pekla je ten idiot a kde je Fireforge?“

Predtým, než ktorýkoľvek z dvoch škriatkov stihol odpovedať, Malgro sa nafúkol až vyzeral ako strýko Vernon keď bol na niekoho naštvaný (Harry ten výraz poznal až príliš dobre) a povedal, „Som Hlavou osobitných účtov Grongottbanky a osud toho, ktorý už viac nie je hodný úcty, nie je už viac ani vašou starosťou.“

„Čo myslíte tým, že už viac nie je hodný úcty, čo sa stalo Fireforgeovi?“ vykríkol Harry.

„Ako som povedal, nie je to vaša starosť, je to záležitosť Gringottbanky,“ povedal Malgro veľmi okázalo.

„Počúvajte, vy pompézny vetroplach, je to moja starosť, Fireforge mi zachránil život a to nie len raz. Žiadam vás, aby ste mi okamžite povedali čo sa stalo,“ Harry bol čím ďalej tým viac nahnevaný a zaťala sa prejavovať jeho mágia. Škriatok – poskok začal kňučať a ustúpil dozadu.

„Pozrite...“ začal  hovoriť Malgro a nafúkol sa ešte viac.

„Viete čo; už s vami nechcem znova hovoriť. Mangus, Grobrick chcem, aby mi jeden z vás povedal, čo sa stalo Fireforgeovi,“ obrátil sa Harry k dvom škriatkom.

„Harry,“ začal Grobrick.

„Ako sa opovažuješ osloviť Lorda takto dôverne?! Dohliadnem na to, že budeš riadne potrestaný!“ kričal Malgro a palicou silno udrel Grobricka do ramena.

Z Harryho sálala mágia a dokonca aj Mangus a Grobrick sa naňho dívali s úžasom a hrôzou. Malgrovi vyletela palica z ruky a vo vzduchu sa rozletela namalé kúsky; Malgro zaregistroval, že sa proti svojej vôli blíži k veľmi nahnevanému a veľmi mocnému čarodejníkovi, ktorý sedel na posteli.

Harry schmatol Malgra za prednú časť jeho šiat, pozrel sa mu do očí a povedal, „Opovážil sa, pretože som mu to dovolil a teraz sa pýtam, čo sa stalo s Fireforgeom? Znovu sa pýtať nebudem, tak odpovedz, ty ufňukaný kus hlupáka.“

Malgro len ťažko nachádzal svoj hlas, ale zapišťal, „Vyhodili ho, keď zradil zákonník Gringottbanky a povedal vám o transakciách iných čarodejníkov. Čelí obvineniu od národa škriatkov za zabitie čarodejnice. Bude odsúdený na smrť.“

Harry sa otočil a pozrel na Mangusa a Grobricka pre potvrdenie. Tí smutne prikývli.

„Na Oddelení pre uplatňovanie čarodejníckeho práva neboli stanovené žiadne obvinenia,“

„Na tom nezáleží, všetky zločiny tohto druhu sú považované za urážku národa škriatkov, Starší škriatkovia v Gringottbanke proti nemu vzniesli obvinenia za uvedenie banky do hanby,“ odpovedal Mangus.

„Chcem hovoriť s vašimi nadriadenými, teraz,“ žiadal Harry a pritiahol si Malgra bližšie k sebe stále ho držiac za jeho šaty, „najneskôr dnes, nie zajtra, TERAZ,“ pustil Harry škriatka, ktorý spadol na zem.

„Môj pane, nie som si istý, či prídu, sú vždy veľmi zaneprázdnený,“ začal Malgro.

„Som jeden z najbohatších čarodejníkov na svete, ak nechcú aby som presunul všetko svoje zlato z Gringottbanky, tak prídu,“ vykríkol Harry.

„Nemôžete...“ prehovoril Malgro.

„Len ma skúšajte. Teraz zmiznite z môjho pohľadu, už nikdy znovu nechcem vidieť vašu tvár,“ povedal Harry a mávnutím ruky Malgro zmizol.

Škriatok – poskok vydesene zapišťal a vybehol z miestnosti.

„Lord Potter...“ začal Grobrick.

Harry sa zhlboka nadýchol, použitie všetkej tej mágie ho unavilo. Položil hlavu na vankúš a bez toho, aby vzhliadol, povedal, „Grobrick, máte zakázané znova mi hovoriť Lord Potter Black, som Harry. To isté platí pre vás, Mangus.“

„Harry, je nám to veľmi ľúto. Keď Starší zistili čo sa stalo, vyhodili Fireforgea a zatkli ho. Ich politikou je, že čarodejníci a čarodejnice by sa mohli banke pomstiť, ak by sa zistilo, že jeden z ich Majstrov zabil klienta, obzvlášť toho, ktorý práve opustil banku. Nie je to dobré pre naše obchody,“ povedal mu Mangus.

„A kto je ten idiot Malgro?“ spýtal sa Harry, keď do miestnosti pribehla Justína spolu so Severusom; Justína mávla na Harryho prútikom.

„Bol Fireforgeov asistent. To miesto mal už roky, v banke je to pozícia cti,“ odpovedal Grobrick.  

Potom im Justína povedala, že musia odísť.

Harry zodvihol ruku a povedal, „Očakávam príchod Starších z banky niekedy v tomto čase. Musím sa s nimi stretnúť, v stávke je Fireforgeov život.“

Justína prikývla a povedala, „Musíš aspoň hodinu odpočívať a ja ti prinesiem nejaký posilňujúci elixír,“ odbehla, aby priniesla spomínaný elixír.

Mangus a Grobrick sa chystali odísť, keď na nich Harry zavolal, „Chcem, aby ste tu obaja boli až prídu Starší...“ oni prikývli a odišli.

Severus upevnil Harrymu vankúše, takže Harry ležal pohodlnejšie, „Čo sa stalo, tvoju úzkosť som cítil v celých žalároch.“

Harry mu situáciu stručne vysvetlil a Severus prikývol, no prísne povedal, „Príliš veľa sa namáhaš, musíš dpočívať, zatvor oči a oddýchni si.“

Severus stál vedľa Harryho a natiahol ruku, aby mu opatrne odhrnul z tváre prameň vlasov. Harry sa privinul k Severusovej ruke, keď mu sčesala vlasy na stranu. Severus prstami hladkal Harryho líce. Harry otvoril svoje krásne, smaragdovozelené oči a jemne natočil hlavu tak, že Severusove prsty mu zľahka prešli po perách. Harry otvoril ústa... Severus zatvoril oči a zastonal.

Ale hneď oči aj otvoril a ustúpil o krok dozadu, keď začul ako si niekto odkašľal.

Pristúpil k nim Ogden a uklonil sa Harrymu, „Dobrý večer Lord Chrabromil, Majster Snape.“

Severus povytiahol obočie, ale nič nepovedal.

Harry otočil hlavu a pozrel sa na domáceho škriatka, „Ogden, čo sa deje?“

„Hrad vás spoznal, Lord Chrabromil; na váš rozkaz vylúčil Majstra škriatka. Nemusíte mať mágiu Chrabromilovcov, ale dostalo sa vám späť tej cti, že prijal váš príkaz. Ak sa započúvate, budete počuť jeho šepot,“ Ognes podišiel pristúpil bližšie k posteli, „zatvorte oči, mladý Lord Chrabromil, cíťte mágiu Rokfortu a počúvajte jeho volanie.“

Harry zavrel oči a cítil mágiu. Vždy mohol cítiť mágiu Rokfortu, ale teraz ju okolo seba cítil ako upokojujúci vietor, počul ľahký šum ako šepot piesne, cítil sa bezpečne, akoby ho v náručí uspávala jeho matka.

Justína sa vrátila a videla Ogdena stojaceho vedľa postele, kde Harryho obklopovala červená a zlatá magická žiara. Otočila sa k Severusovi, ktorý sa usmial na znamenie, že je všetko v poriadku. Filius, Minerva, Augusta, Hermiona a Neville vošli do miestnosti a užasnuto sa na to dívali.

Zrazu došlo k náhlemu výbuchu svetla a Harry bol zodvihnutý z postele. Začal kričať a Severus sa snažil k nemu dostať, no nešlo to.

Harry ďalej kričal a na prekvapenie všetkých sa z neho stal veľmi veľký had. Predtým, než vlastne dokázali zaregistrovať čo sa stalo, Harry sa opäť premenil tentokrát však na jeleňa, potom na veľkého čierneho psa, veľkého polárneho vlka a nakoniec na grifona.

Minerva povedala, „On je Animágus... je viacnásobný Animág,“ a keď zbadala grifona, zalapala podychu, „magické stvorenie, myslím, že posledným zaznamenaným magickým Animágom bol Richard Chrabromil atiež bol grifon.

Harry sa premenil späť do svojej podoby a bol  jemne položený na posteľ.

Justína a Filius k nemu pribehli a mávli prútikmi.

Filius vzhliadol a povedal, „Všetky bloky na jeho mágii boli odstránené.“

Severus z Harryho nespúšťal oči a povedal, „To Rokfort ich odstránil. Ogden povedal, že hrad ho spoznal ako Lorda Chrabromila a bol to on, kto okolo neho vytvoril tú žiaru.“

Augusta podišla k Nevillovi a položila mu ruku na rameno, „Znamená to, že jedného dňa hrad spozná aj teba, Neville, je tu nejaká nádej.“

Ogden sa na nich skúmavo zahľadel a povedal, „Hrad už Lorda Bifľomora uznal, rozprával sa s ním a časom bude to spojenie ešte rásť.“

Všetci sa na Nevilla pozreli a on prikývol, „Niekedy počujem ako mi šepká.“

Jeho babička ho s plačom objala.

S puknutím sa primiestnil Tibbs, „Riaditeľka, pri bráne je skupina škriatkovských Starších a Majstrov, hovoria že ich zavolal Pán Harry.“

Severus im stručne vysvetlil to, čo mu Harry povedal. Minerva povedala Tibbsovi aby ich poslal do jej kancelárie.

„Nie, priveďte ich sem,“ ozval sa z postele slabý hlas.

Severus sa na Harryho usmial, „Vieš, že pri tebe naozaj predčasne zošediviem.“

Harry sa zasmial, „Myslím že so sivými vlasmi by si vyzeral neodolateľne.“

Harry sa pokúšal posadiť aso Severusovou pomocou sa mu to podarilo, „Tibbs, priveď ich sem, musím sa s nimi vysporiadať hneď.“

Tibbs sa odmiestnil.

„Vieš, naozaj by sa vo mne mohol vyvynúť komplex že môj domáci škriatok počúva teba namiesto mňa,“ smiala sa Minerva. Potom odišla privítať škriatkov k hlavnej bráne a priviesť ich do nemocničného krídla.“

„Harry, myslím, že pred stretnutím by si mal odpočívať aspoň jeden deň,“ povedala Hermiona takmer karhavým tónom, ale Harry vedel, že má obavy.

Justína prehliadala Harryho a hovorila, „Tvoje magické jadro sa znovu rozrastá, ale stále to musíš brať s nadhľadom.“

Hermiona mu priniesla pohár vody a podala ho Harrymu, ktorý ho vypil, „Budem v poriadku, Mione. Môžem cítiť ako sa mi vracia sila.“

Filius povedal Harrymu že by mal byť v poriadku a že teraz bol čarodejníkom, ktorým mal byť. S prísľubom návratu a neskoršej kontroly malý profesor Čarovania odišiel.

Hermiona odišla tiež a povedala, že by mala dozrieť na elixír, na ktorom s Nevillom a Severusom pracovali.

Augusta a Neville sa tiež chystali odísť, keď ich Harry zastavil a požiadal ich, aby zostali.

Do vnútra vošiel mrzutý Kreacher a všetkým povedal, aby na päť minút odišli, kým pomôže Pánovi Harrymu prezliecť habit (ten modrý bol teraz potrhaný).

Keď začuli Minervin hlas prichádzajúci z haly, Kreacher im umožnil vstúpiť. Harry teraz sedel v kresle vedľa postele a v burgundskom habite s erbmi Potterovcov a Blackovcov vyzeral očarujúco. Dlhé vlasy mal úhľadne sčesané dozadu a tvár mu slabo horela.

Harry počul, ako Severus vydýchol.

Do vnútra vstúpila Minerva spolu so štyroma škriatkami, oblečenými v drahých šatách. Traja škriatkovia mali okolo hláv tenkú, striebornú stuhu a v rukách čierno-strieborné palice. Posledný mal na hlave stuhu zlatej farby a držal čierno-zlatú palicu. Harry si domyslel, že strieborná a zlatá farba označuje ich autoritu. Za nimi prišiel Mangus, Grobrick, pisár a dvaja škriatkovský strážcovia.

Predtým, než mu stihli pozdraviť, prehovoril Harry veľmi chladným, silným hlasom, pri kotorm sa aj Severus otriasol, „Tým, že ste so sebou priviedli strážcov ste hlboko urazili Rokfort, jeho riaditeľku a mňa.“

Jeden zo starších, ten so zlatou stuhou odpovedal, „Nedávno ste zaútočili na jedného z našich Majstrov škriatkov; dokonca aj teraz je držaný pred vstupnou bránou.“

„Urazil ma. Jeho slová a činy ma veľmi urazili. Hrad s jeho prítomnosťou nesúhlasil a počúvol môj príkaz na jeho vyhostenie, keď neodišiel sám. Vyjadril som sa pomerne jasne, v mojej prítomnosti sa už nikdy znova neobjaví.“

Starší prikývol, „Budeme sa tým zaoberať... Uistím sa, že sa ospravedlní.“

„Chcem aby bol vyhodený,“ Harryho mágia pulzovala a každý v miestnosti to cítil.

Starší škriatkovia si vymenili pohľady a prikývli. Škriatok v zlatom odeve odpovedal, „Ako si želáte.“ Potom sa obrátil ku strážcom, kývol na nich hlavou a oni odišli.

Škriatok sa otočil späť k Harrymu a povedal, „Lord Potter Black, som Ragnog, Hlava Gringottbanky, títo škriatkovia sú...“

Predtým, než mohol pokračovať ho Harry prerušil, „Fireforge. Zavolal som vás sem aby sme prediskutovali záležitosti škriatka Fireforgea. Bolo mi povedané, že ste ho zatkli za to, že banku priviedol do hanby. Som tu aby som vám povedal, že Fireforge mi nielenže zachránil život, ale cítim sa mu byť zaviazaný. Nechránil ma len fyzicky, ale tiež chránil môj obrovský majetok. Albusovi Dumbledorovi bolo dovolené otvorene kradnúť z môjho trezoru milióny galeónov a ja vašu banku považujem za spoľahlivú. A to len kvôli Fireforgeovmu konaniu, rovnako ako tiež konaniu Mangusa a Grobricka , vďaka ktorým si teraz Gringotbanku veľmi vysoko vážim. Spoznal som hodnotu ich múdrosti a úsudku, a preto si získali môj rešpekt; dal som im právo oslovovať ma menom.“

Harry začul ako škriatkovia zalapali po dychu.

„Bolí ma, že ste ho odobrali od mojich účtov a zatkli ho za záchranu môjho života. Tým, že ste s jeho konaním nesúhlasili, ste mi ukázali, akú malú hodnotu má môj život.“

Ragnog sa pokúšal prehovoriť, keď ho Harry zdvihnutím ruky umlčal.

„Dnes som požiadal o stretnutie s vašimi škriatkami, aby som s nimi prebral budúce obchody s bankou. Namiesto toho, aby ste poslali dôveryhodných poradcov, poslali ste jedného nafúkaného hlupáka, ktorý mal tú DRZOSŤ predložiť mi dokumenty, ktoré deklarovali čo chcel urobiť s MOJIMI peniazmi a povedal mi, že ich stačí len podpísať, akoby som bol nejaké dieťa, ktoré nevie čo chce. Keď som sa ho na niečo pýtal, správal sa ku mne s opovrhnutím úplne zabúdajúc, že SOM LORD POTTER BLACK,“ z Harryho teraz sálala moc a jeho hlas silnel. Zarazil sa, zatvoril oči a dostával svoju moc pod kontrolu; prestal žiariť (čo bolo oveľa desivejšie).

„Chcem, aby boli všetky obvinenia voči Fireforgeovi okamžite zrušené. Ak dnes nebude prepustený, zajtra z Gringottbanky vyberiem každý jeden knut, ktorý tam mám uložený.“

„Lord Potter-Black, prosím, buďte rozumný, Fireforge zabil čarodejnicu, ostatní čarodejníci a čarodejnice možno nebudú premýšľať láskavo, ako vy...“

Neville prehovoril, „Ak to Harry spraví, tak stratíte tiež všetko zlato Longbottomovcov.“

Ragnog sa otočil k Nevillovi a uškrnul sa, „Na to nemáte moc.“

„Ale ja áno, čokoľvek čo môj vnuk povie, platí,“ povedala Augusta.

Potom Neville vstal a rovnako ako u Harryho, jeho moc bola očividná, „Zdá sa, že na nás myslíte len ako na deti, Ragnog, ale mýlite sa. Možno nemám Harryho moc, ale tiež nemám jeho súcit. Harry možno má voči Gringottbanke nejakú úctu, ale ja nie. Harry je sirota, no ja nie som. Ragnog, varujem vás, zariadim plné vyšetrovanie toho, prečo mi boli odobraté Bifľomorské účty. Viem, že aj pri odstránení mágie peniaze nemohli byť odobrané z Longbottomovského majetku bez podpisu môjho magického opatrovníka, ktorým je - pripomínam - Lady Longbottomová, nie Albus Dumbledore. Viem, že moja babička príkaz nepodpísala a ani sa len neodvažujte spomenúť mojich rodičov. Verím, že vaša banka je zodpovedná za krádež veľkého rozsahu a ak nájdem nejaké nepatričnosti z vašej strany, budem požadovať odškodnenie. Verte mi, ak niekto priviedol národ škriatkov do hanby, je to Gringottbanka.“

Ragnog vystrašene ustúpil a rýchlo sa pozrel na svojich spoločníkov.

Harry veľmi chladne pokračoval, „Ragnog o tejto záležitosti s vami nemienim debatovať, okamžite Fireforgea prepustíte. Môžete ísť.“

Starší škriatkovia si vymenili pohľady a prakticky utiekli. Mangus a Grobrick odchádzali poslední, no najprv sa Harrymu a Nevillovi uklonili.

V miestnosti bolo asi minútu úplné ticho, keď Augusta Longbottomová vykríkla, pribehla k svojmu vnukovi a objala ho, „Och Neville, bol si úžasný, som taká hrdá... a ty tiež Harry, alebo Lord Potter-Black. Ak o tom niekto pochyboval, vyviedol si ho z omylu. Obaja ste boli takí veľkolepí.“

Minerva tiež vyzerala hrdo, „Moje malé levy sa naučili zarevať.“

Harry sa otočil a pozrel sa na Severusa, ktorého oči žiarili pýchov a láskou.

 


O menej ako hodinu neskôr Harry odpočíval, keď mu Severus zľahka triasol ramenami, „Harry, zobuď sa, máš návštevníkov.“

Harry sa zobudil a zistil, že sa vrátili Mangus a Grobrick spolu s otrhaným a neupraveným Fireforgeom.

22.12.2011 19:41:04
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one