Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Konečne po dlhom čase ďalšia kapitola k vašej najobľúbenejšej poviedke :) Je to dosť oddychová kapitola, taká milá, no myslím, že sa vám bude páčiť :) Názory napíšete do komentárov :))

Kapitolu venujem tým, ktorý mi nechali komentár pri minulej kapitole - Rankl, Kejt, Jett Alice Black, ElisWolf, Nadexy, X, Caira, Lily a Mononoke.

Ďakujem Blackovi za pomoc s prekladom a opäť upozorňujem na to, že kapitola nie je obetovaná. Ešte len teraz som ju dokončila, tak som ju už neposielala Selene na obetovanie... ešte raz sa ospravedlňujem za to, že nemám toľko veľa času na svoju poviedku a celkovo na preklady, ale mám toho v škole veľmi veľa (opäť pripomínam tie moje maturity), tak vás žiadam o trpezlivosť :)

Užite si kapitolu, Weronika :)

 


 


16. kapitola - Rodina


Harryho zobudil syčivý zvuk. Otvoril oči a zbadal Salazara, ktorý sa naňho díval zo svojho rámu. Harry ležal na gauči a hlavu mal položenú na Severusovej hrudi, pričom ich telá boli čiastočne prepletené. Našťastie ešte predtým než zaspali, stihol privolať zo spálne deku, ktorá zakrývala ich telá. Hoci bol Sal len obraz, Harry bol v rozpakoch.

 

Vidím, že ssspálňu ssste nepoužili... netráp sssa, Julieta a ja sssme na tom issstom gauči ssstrávili mnoho večerov, presssne ako vy.“

 

Severus sa zobudil a tiež stočil pohľad k obrazu. Harry si ho pritiahol bližšie a v angličtine mu povedal, že je to v poriadku, nech spí ďalej. Severus ho tuhšie objal a znova zaspal.

 

Harry sa pozrel na Salazara, ktorému na tvári pohrával veľký úsmev. Salazar hľadel na Severusa a potom prehovoril smerom k Harrymu, “Je to dobrý muž a robí ťa šššťassstným. A to je všššetko, na čom záleží. A okrem toho, každý kto na sssebe nosssí moje znamenie, má môj sssúhlasss.”

 

Salazar ukazoval na veľké tetovanie slizolinského hada, ktorého mal Severus na chrbte. Bolo to muklovské tetovanie (Severus si obrázok sám vybral), ktoré si dal ilegálne spraviť už v pätnástich, avšak bolo vidieť, že na ňom pracoval odborník. Harry bol rád, že to bolo muklovské tetovanie a nie čarodejnícke, keďže tie magické mali tendenciu sa hýbať a boli schopné tiež rozprávať, a on naozaj nemal potrebu, aby ho niečo pri sexe rozptyľovalo.

 

“Navššštívil sssi ma z nejakého konkrétneho dôvodu, Sssal?”

 

“Áno, prišššiel za tebou tvoj malý dedič.”

 

“Teddy?”

 

“Máššš aj iného dediča?”

 

Harry naňho škaredo zagánil a potom jemne zašepkal smerom k Severusovi, “Sev, musíme ísť.”

 

“Myslel som si to. Čo život ohrozujúce sa deje tento krát?”

 

“Je tu Teddy.”

 

“Myslím, že radšej by som uprednostnil temného pána,” žartoval Severus. Zatiaľ sa s Teddym ešte nestretol, ale bolo všeobecne známe, že Severus neznáša deti. Najmä tie, ktoré majú dva roky a prichádzajú do toho ťažko zvládnuteľného obdobia.

 

Harry ho hravo buchol po zadku. “No tak, on je súčasťou balenia. Je to môj krstný syn a dedič; na nejaký čas sa s ním budeš musieť vysporiadať.”

 

“Musí to byť dnes? Musím zabaliť všetko to, čo sme nazbierali a potom ešte musím dokončiť tie papiere na elixírové zhromaždenie.”

 

“Keď budeš hotový so svojim príspevkom, prídeš a stráviš nejaký čas s Teddym a so mnou?” spýtal sa Harry.

 

Severus sa posunul a oprel sa o lakte. Chvíľu o tom uvažoval a hoci si nemyslel, že je to možné, súhlasil, “Sľubujem, že ak sa mi podarí nejakým zázrakom dokončiť ten článok, prídem, a strávim nejaký čas s tvojim spratkom.”

 

“Sľubuješ?”

 

“Sľubujem, dokonca to spečatím bozkom,” naklonil sa dopredu a vtisol Harrymu bozk na ústa.

 

“Výborne. Salazar, potrebujem tvoju pomoc...”

 

Salazar odišiel (aby im doprial trochu súkromia). Harry si rýchlo obliekol džínsy; Severus si všimol, že bez spodného prádla. Všetko ostatné hodil do batoha a zavolal Severusa ku krbu. Zabalil ho do deky a najprv cestou vyhodil jeho, až potom sa presunul do svojich vlastných komnát.

 

Harry sa rýchlo prezliekol do zeleného habitu a potom zavolal Ogdena. S domácim škriatkom sa dohodol, že presunie Salazarov portrét zo Slizolinovských rodinných komnát do Severusovej pracovne. Salov portrét mal v pozadí svoju knižnicu (o svetlých elixíroch) a tiež laboratórium, vďaka ktorým by mohol Salazar Severusovi ľahko pomôcť.

 

Potom Harry zavolal Kreachera, ktorý mu povedal, že Teddy a Andromeda sú v Minervinej kancelárii. Tak Harry opäť vstúpil do kozuba, aby sa mohol stretnúť so svojim krstným synom.

 

Na Harryho zdesenie Teddy trochu váhal predtým, než k nemu prišiel. Andromeda mu musela pripomenúť, že od jeho posledného stretnutia s Teddym sa veľmi zmenil. Teddy spoznal jeho hlas a cítil svojho ´stjýka Hejiho´, ale tohto muža s dlhými vlasmi a bez okuliarov nespoznal.

 

Minerva premenila prázdnu šálku na okuliare s okrúhlym rámom a sklíčkami.

 

Keď si Harry okuliare nasadil, Teddy sa naňho zoširoka usmial a prakticky naňho skočil. Po tom, čo si Harry niekoľko krát po sebe zložil a opäť nasadil okuliare, si Teddy na nového Harryho zvykol a s úsmevom vzal Harrymu okuliare.

 

Aby si Andromeda mohla dať prestávku, vzal Harry Teddyho do Rokvillu. Bolo asi päť hodín večer, ale bolo leto a tak boli všetky obchody otvorené dlhšie. Harry povedal Kreacherovi, aby prerobil jednu z hosťovských izieb na izbu pre Teddyho, takže zatiaľ čo boli preč, Kreacher spolu s Ogdenom a niekoľkými ďalšími škriatkami pretvárali izbu na vhodnejšiu pre dieťa; Ogden Harryho uistil, že v hrade bolo uloženého dosť nábytku pre batoľatá, takže nemusí žiaden kupovať. Hoci ani jeden z profesorov nemal mladú rodinu, v minulosti malo mnoho profesorov malé deti a tak by tu malo byť pre Teddyho všetkého dostatok.

 

Harry sa rozhodol, že postačí kúpiť knihy a oblečenie (keby šiel do Šikmej uličky, nakúpil by hračky) pre dieťa, ktoré by mohlo ostať v Rokforte. Obaja kráčali pomaly dolu do dediny, kde boli ich prvou zastávkou Weasleyovské výmysly a vynálezy (Rokvillská pobočka). Fred, ktorý tam dnes bol, podal Teddymu falošný prútik, ktorý vypúšťal malé iskričky a tiež vrecúško sladkostí, ktoré vyzerali ako skutočná zelenina, no chutili ako cukríky.

 

Potom Fred odišiel dozadu, aby priniesol nejakú experimentálnu hračku, na ktorej spolu s bratom pracovali. Ukázalo sa, že je to medvedík, o ktorom si pôvodne mysleli, že ho nazvú “Môj spoločník Macko” (pozn. prekl.: v originále My Companion Teddy), a Fred im povedal, že jeho neoficiálne meno je ´Nezbedný Macko”.  Tiež im povedal, že Teddy ho môže pokojne volať Nezbedný macko. (Pozn prekl.: macko sa po anglicky povie teddy) Harry sa zasmial, keď Teddy nazval medvedíka “Macko Fjed”, po strýkovi Fredovi, ktorý mu ho dal. Medvedík bol navrhnutý tak, aby mohol robiť dieťaťu spoločníka a priateľa, ale rovnako ako každé dieťa, aj on bol nezbedníkom. Dokázal spraviť taký jeden alebo dva žartíky (čo by ste očakávali od Freda a Georga?) a pobehovať okolo, spôsobujúc tak spolu so svojim vlastníkom poriadny zmätok a blázinec.

 

Fred odobral malú vzorku Teddyho krvi (ktorý začal nariekať, ale okamžite bol utešovaný v objatí), ktorú kvapol na malý kúsok hlavy hračky. Potom medvedík vyskočil na Harryho a objal ho rovnako ako Teddy.

 

Fred podal Harrymu sladkosť, žmurkol naňho a kývol smerom k Teddymu (na znamenie, že výsledok nebude taký zlý). Harry sa pozrel na obal; sladkosť mala meno ´Tonks´. Zjedol ju. Jeho vlasy zozeleneli, potom sfialoveli a nakoniec získali úžasnú ružovú farbu.

 

Teddy sa pri pohľade na svojho krstného otca rozosmial a potom ho ten malý metamorfmág nasledoval a premenil svoje vlasy na rovnakú farbu, akú mal Harry. Na Harryho a Fredovo prekvapenie aj medvedík začal meniť farby. Keď dvaja čarodejníci a jeden medvedík odchádzali, všetci mali žuvačkovo ružové vlasy (ktoré s Harryho zeleným habitom tvorili naozaj príšernú kombináciu).

 

Potom tí dvaja šli do Glardags, kde boli Teddymu (a medvedíkovi) vzaté miery. Harry asistentom v obchode povedal, čo potrebuje a zariadil, aby mu to všetko poslali do hradu, keď to bude hotové. Ďalej navštívili malú pobočku Flourisha a Blottsa a vykúpili takmer celú detskú sekciu (hoci trebalo uznať, že takmer celá táto pobočka kníhkupectva bola plná kníh pre tínedžerov).

 

Keď míňali Medové labky, narazil Harry na prvý problém. Než vstúpili dnu, povedal Harry Teddymu, že si môže vybrať iba dve sladkosti, keďže strýko Fred mu už dal jedno vrecko plné sladkostí. Teddy si vybral dve čokoládové žabky a dva cukrové brká. Harry potom z každého druhu jednu vrátil. Teddy začal trucovať a dupať svojimi malými nôžkami, po čom sa k nemu pripojil aj medveď Fred.

 

“Nie Teddy, povedal som ti, že si môžeš vybrať dve sladkosti, nie dva druhy sladkostí.”

 

“Aje sjýko Heji, čo bude s macom Fjedom?”

Harry si povzdychol, čo mám robiť... čo robiť... chcel ho nechať vziať si všetky štyri, ale potom mu v mysli zažiaril obrázok jeho bratranca Dudleyho, „Teddy, myslím si, že ty aj tvoj macko Fred sa budete musieť rozdeliť.“

Teddy našpúlil pery a venoval Harrymu svoj najlepší šteňací pohľad. Harry trval na svojom „Nie,“ a zatvoril oči, alebo by to urobil, keby mu nebolo pripomenuté, že Fred nazval medvedíka ‘Nezbedný macko‘. Medveď pribehol a kopol Harryho do holennej kosti (našťastie to nebolelo). Teddy sa začal smiať a zopakoval to. Harryo oboch okamžite schmatol a zamieril k dverám.

„Stjýko Heji, nemáme žiadne sjadkosti,“ povedal Teddy keď vyšli z obchodu a mierili späť k hradu.

„Nie, Teddy. Neposlušní chlapci a medvede sladkosti nedostávajú.“

Chlapček začal nariekať a protestovať, a medvedík sa tiež vrtel a krútil.

„Bol si veľmi neposlušný, keď si ma kopol. Bolí to... chceš aby ma to bolelo?"

Teddy prestal plakať a zavrtel hlavou, „Nechcem, aby ťa niečo bojejo, stjýko Heji.“

„Tak ma nabudúce nekop, dobre?“

„Dobje.“

„Ak budeš zvyšok večera dobrý, myslím, že by si mohol dostať niečo pekné.“

Chlapček sa usmial a tesne nasledovaný medvedíkom ho pevne objal.

Keď sa vrátili do hradu, najprv šli za Andromedou a potom ich Harry oboch vzal do svojich komnát. Stretli aj Richarda, Brigitu a Brunhildu. Obe dámy sa Teddymu prihovárali čudným, piskľavým hlasom a chichotali sa. Dokonca aj Richard sa na chlapčeka usmieval.

Potom Harry povedal Andromede, že by mohla používať prvú hosťovskú izbu kedykoľvek by ho chcela navštíviť a hneď na to vzal Teddyho a medvedíka Freda do ich izby.

Izba bola snom každého dieťaťa; farebne bola vyhotovená predovšetkým v modrej a na jednej stene bola veľká maľba Zakázaného lesa a jazera, a pozadie tvorili rokfortské pozemky. Harry si všimol aj kentaurov, jednorožcov, dokonca aj Hagrida s Tesákom. Nad metlobalovým ihriskom boli namaľovaní metlobaloví hráči a v jazere obria sépia.

Všetok nábytok v izbe bol v Teddyho veľkosti, s výnimkou jedného hojdacieho kresla, ktoré stálo v kúte vedľa police s knihami; miniatúrna posteľ mala modré nebesá, nočný stolík mal na vrchu položenú peknú lampičku a v izbe stál aj malý, okrúhly stolík so štyrmi stoličkami. Ďalej tam bola malá skriňa na oblečenie a komoda, o ktorej ho Kreacher uistil, že je magicky zväčšená, aby sa do nej zmestilo čo najviac oblečenia, ak by bolo treba. Harry si všimol ďalšie dvere, ktoré, ako neskôr zistil, viedli do detskej kúpeľne s malým záchodom; umývadlom, nad ktorým bolo umiestnené veľké zrkadlo;  a vaňou, no stále tam bolo dosť miesta na to, aby sa tam bez problémov mohol pohybovať aj dospelý človek.

Domáci škriatkovia zaobstarali veľké množstvo rozmanitých hračiek a Teddy s medvedíkom sa hneď rozbehli najprv k drevenému, hojdaciemu koníkovi; potom k veľkej debne, ktorá bola plná drevených, hračkárskych vojačikov; ku vláčiku; kockám a ťahaciemu drakovi.

Andromeda sa na jeho detskom nadšení od srdca smiala a potom zo srandy vynadala Harrymu, že Teddy už nikdy nebude chcieť prísť domov. Hoci nemali v úmysle ostať dlhšie ako do večere, nakoniec sa rozhodla, že tu strávia noc.

Teddy s macom Fredom strávili zvyšok dňa hraním sa v jeho detskej izbe, až kým neprišiel čas večere. Potom Harry narazil na ďalší problém; Teddy priniesol maca Freda a chcel, aby aj jemu dal Harry kúsok lasagní. Andromeda problém rýchlo vyriešila tým, že mu povedala, že medvede nejedia lasagne, ale uprednostňujú svoje vlastné jedlo; obrúsok premenila na hračkársky drevený steak, ktorý položila na stôl pred medvedíka.

Celá večera prebiehala výborne, až kým neprišiel Severus a nepripojil sa k nim.

Harry sa usmial, „Tak, predpokladám, že svoj príspevok si dokončil.“

„Áno, nakoniec som musel niečo z toho vyhodiť, keď to presahovalo pridelený priestor. Ďakujem za to, že si mi zariadil Salazarovu pomoc,“ potom Harryho pobozkal na ústa a Harry sa rozžiaril.

Severus sa obrátil k usmievajúcej sa Andromede a všetci traja dospeláci sa začali baviť o tom Severusovom elixírovom príspevku na konferenciu.

Päť minút po jeho príchode zasiahol Severusa do tváre kus letiacich lasagní nasledovaný dreveným steakom.

Andromeda bola od hnevu celá bez seba a okamžite plácla Teddyho po chrbte ruky, po čom začal chlapec plakať. Teddy sa otočil k svojmu stjýkovi Hejimu, ktorý však vyzeral veľmi naštvane.

Teddy bol naozaj nazlostený, kto bol ten muž, ktorý od neho odvrátil pozornosť jeho babičky a strýka Harryho? Obaja ho úplne ignorovali a jeho stjýko Hejy sa na toho muža vždy hlúpo usmieval. Teddy skúšal zaujať Harryho pozornosť, ale ten ho nepočúval; potom to skúsil s babičkou, ale aj ona počúvala len toho muža a nie jeho. Bol naštvaný... tak nechal toho muža, nech vie, ako sa cíti. A potom ho babička plácla po ruke.

K Teddyho hrôze sa potom jeho strýko snažil toho muža vyčistiť... bolo to také frustrujúce.

Harry sa otočil k Severusovi a látkovým obrúskom sa pokúšal utrieť mu tvár. Zrazu začuli Teddyho výkrik a malý chlapec vypustil svoju náhodnú mágiu. Severusove vlasy začali horeť. Andromeda zajačala a Harry to rýchlo uhasil. Potom sa otočil a zbadal Teddyho (a maca Freda) so strašnými fialovými vlasmi.

Chlapec sebou teraz zlostne mlátil a začal rozhadzovať lyžice, vidličky a všetko, čo on a jeho medveď Fred mohli dostať do rúk. Harry mu prísnym hlasom povedal, aby prestal. To už letel vzduchom tanier, ktorý by trafil Severusa rovno do tváre, nebyť kúzla, ktoré naňho vrhol Harry.

„Ted Remus Lupin, toto bolo veľmi, veľmi zlé a nevychované,“ povedal Harry. Zodvihol Teddyho, schmatol medveďa Freda a oboch ich odniesol do detskej izby.

Severus počúval krik dieťaťa, ten zvuk poznal; nebol krik bolesti, ale krik, ktorý mal upútať pozornosť. Bol to plač dieťaťa, ktoré bolo ignorované a ktorého rodičia predstierali, že tam nie je. Bol to krik, ktorý zvykol používať aj on ako malé dieťa, keď jeho matka nebola doma, predtým, než sa naučil skrývať svoje emócie.

To dieťa mu podpálilo vlasy, ale vedel, že to bola len náhodná mágia, takže potrvá len zopár sekúnd, než mu vlasy opäť dorastú. Keď Harry vzal Teddyho do izby, Severusovi mysľou prebehol záblesk z jeho vlastného detstva, keď sa po prvý krát prejavila jeho náhodná mágia.

Bol o trochu starší ako Teddy, mal asi tri roky a jeho matka dostala prácu servírky v reštaurácii, a nechala ho doma s otcom... bol hladný a jeho otec len sedel a díval sa na televíziu. Požiadal ho, aby mu dal niečo na jedenie. On sa len postavil, odišiel do kuchyne, odkiaľ si z chladničky vybral pivo a vrátil sa späť na gauč. Tobias Snape sa pozrel na svojho syna a povedal, „Keď sa začneš o seba starať sám, potom môžeš dostať jedlo.“ Seva to ranilo a začal plakať. Tobias ho udrel. Potom fľaša v jeho rukách vybuchla, nasledovaná vázou, popolníkom a televíziou. Otec ho vzal do izby a to, čo sa dialo potom Severusa prenasledovalo ešte niekoľko rokov. Jeho matka musela použiť elixíry, aby mu zahojila rany na chrbte. Ale ani všetky elixíry nedokážu zahojiť emocionálne jazvy.

Severus sa pozrel na dvere, ktorými Harry odniesol dieťa; vedel, že Harry bol tiež zneužívaný a Teddymu by neublížil. Harry bol príliš láskavým človekom na to, aby zranil dieťa a dokonca by ho neudrel ani keby bol nahnevaný. Severus Harrymu dôveroval; vedel, že dieťa bude potrestané za rozhadzovanie vecí a nie za náhodnú mágiu. Ale on... on nevidel Harryho, videl Tobiasa.

Severus vstal a vošiel do izby, ignorujúc Andromedine slová, že všetko bude v poriadku. Vstúpil dnu nevediac, čo očakávať. Videl Harryho, ktorý sedel na malej posteli so založenými rukami a Teddyho a jeho medveďa sediacich na dvoch malých stoličkách obrátených tvárou k stene. Teddy posmrkával, ale zrejme mu nebolo fyzicky ublížené.

Harry sa Severusa nečujne spýtal, či je v poriadku a on prikývol. Harry sa k nemu chystal prejsť, keď Severus zavrtel hlavou a ukázal na Teddyho; Harry pochopil a ostal stáť na mieste.

Severus sa obzrel po izbe; bola to izba snov každého dieťaťa. Presne taká, akú si vždy prial mať. Jeho myseľ začala premýšľať o tom, čo všetko by urobil pre svoje vlastné deti; Harryho deti. Nikdy o možnosti mať nejaké deti nepremýšľal, teraz mu však tá myšlienka nevadila... samozrejme všetky Harryho deti by boli metlobal hrajúce magnety na problémy, ale nezdalo sa, že by mu tá myšlienka vadila. Pozrel sa na nástennú maľbu a potom sa obrátil k Harrymu.

Poklepal si na zápästie a naklonil hlavu k Teddymu. Harry sa pozrel na hodinky a odpovedal tým, že vystrel všetkých desať prstov a následne štyri opäť pokrčil. Severus prikývol a odišiel späť do kuchyne.

Andromeda čistila stôl a keď Severus vošiel, zahľadela sa naňho, „Tak, spokojný? Harry ho nezavraždil.“

Severus sa zaškľabil, ale odpovedal, „Vedel som, že to neurobil, ale chcel som mu dať vedieť, že všetko je v poriadku.“

„Harry je k Teddymu skvelý a viem, že vždy sa zachová správne. Teraz, keď sú preč Remus aj môj Ted, je Harry jediný muž, ktorý má na chlapca ten mužský vplyv a svoju úlohu krstného otca berie veľmi vážne. Viem, že Harry nikdy nepoznal svojho otca a v pravom zmysle slova ani svojho krstného otca, no chce tu pre Teddyho vždy byť,“ povedala Andromeda, naliala do dvoch šálok kávu a jednu podala Severusovi, ktorý sa posadil.

„Milujete Harryho a je zrejmé, že Harry miluje vás. Teddy sa zjavne cítil byť ohrozený, že mu Harryho vezmete. Teddy si svojich rodičov nepamätá a je veľmi osamelým dieťaťom. Jeho jedinou spoločnosťou je stará dáma, ktorá sa nemôže naháňať a loziť po stromoch, hrať sa s loptami alebo ho vziať na metlu. Pre Teddyho je osobou, ktorá s ním toto všetko robí, Harry, a myslí si, že mu ho beriete preč.“

Severus sa pozrel na Andromedu, „Vy nie ste stará.“

„No, som príliš stará na hranie metlobalu a moja predstava o zábave je strhujúca šachová partia,“ zasmiala sa Andromeda.

Severus chvíľu nad niečím premýšľal a potom sa spýtal, „Máte v pláne povedať Teddymu, že jeho otec bol vlkolak?“

Andromeda bola trochu prekvapená, ale odpovedala, „Premýšľala som o tom. Harry mu dal plyšového vlka, takže nateraz som mu len povedala, že Námesačník bol vlk. Možno mu to poviem predtým, než odíde do Rokfortu.“

Severus prikývol a pozrel sa na hodinky. Položil šálku na stôl, ospravedlnil sa a vošiel späť do detskej izby.

Teddy bol už prepustený zo svojho trestu a teraz sedel v náručí svojmu krstnému otcovi a objímal ho. Harry držal oboch, aj Teddyho aj jeho medvedíka. Keď Severus vstúpil dnu, obaja sa naňho pozreli a Teddy sa zamračil.

Severus sa zadíval na Harryho a rýchlo povedal, „Tak, Harry, predstavil by si ma svojmu krstnému synovi?“

Harry Severusovi venoval mierne zmätený pohľad, ale potom sa otočil k Teddymu a povedal, „Teddy, rád by som ti predstavil svojho priateľa Severusa Snapea.“

Severus natiahol ruku a povedal, „Teší ma, Teddy.“

Teddy vrhol na Harryho neistý pohľad, no ten len prikývol. Veľmi váhavo mu Teddy potriasol rukou.

„A ktože je tvoj priateľ?“ ukázal Severus na medveďa.

Teddy sa stále pozeral na toho muža; nezdal sa byť takým zlým... „Macko Fjed.“

Severus sa usmial a povedal, „Rád vás spoznávam, pán Macko.“ Potom potriasol labkou aj medvedíkovi. Rozhliadol sa po izbe a znova prehovoril, „To je veľmi pekná izba, nepoukazuješ mi to tu?“

Teddy sa usmial, pribehol k debne na hranie a poukazoval Severusovi všetky hračky, potom poličku s knihami, stolík a maľbu na stene. Ukázal Severusovi kentaurov, jednorožcov a aj sépiu, pričom zakaždým pozorne hľadel na Severusa, ktorý prikyvoval.

Severus sa pozrel na maľbu a potom na usmievajúceho sa Teddyho, „Je to naozaj veľmi pekné, ale niečo tomu chýba.“ Vytiahol prútik a začal si ním poklopkávať po ruke. Teddy zhíkol, keď videl, že z prútika vylietavajú iskry.

Potom sa rozbehol k svojmu nočnému stolíku, vzal si prútik, ktorý mu dal predtým Fred a začal napodobňovať Severusa.

Severus počkal, kým sa chlapec vráti a potom povedal (predstierajúc, že až teraz prišiel na to, čo tej maľbe chýba), „Už viem.“ Najprv si prútikom namieril na hlavu, následne na stenu a potom vyslovil sériu niekoľkých zaklínadiel. Skončil až po niekoľkých minútach.

Harry sa pozrel na stenu a zalapal po dychu.

Severus sa prikrčil a obrátil Teddyho smerom k maľbe, ukazujúc mu nové prvky. Pod stromom vedľa jazera boli dve postavy, muž a žena. Muž mal hnedé vlasy a tvár mu križovali jazvy. Sedel pod stromom a čítal knihu, zatiaľ čo dievča so srdcovitou tvárou a vlasmi trčiacimi do všetkých strán sa opieralo o strom.

Harry ukázal na muža a povedal, „Teddy, toto je tvoj ocko.“ Teddy zhíkol, pristúpil k stene a dotkol sa maľby. Potom Harry prstom ukázal na ženu, „A toto je tvoja mamička.“

Severus ďalej poklopal prútikom na dvoch metlobalových hráčov, ktorí zleteli dole a pristáli vedľa stromu. Keď ich Harry zbadal, do očí sa mu nahrnuli slzy. Teddy sa pozrel na dvoch mužov s metlami, z ktorých jeden vyzeral ako jeho strýko Harry so svojimi okuliarmi a ten druhý mal dlhé, čierne vlasy. Harry na nich namieril prstom a povedal, „Teddy, toto je môj ocko James a môj krstný otec Sirius.“

Potom Severus povedal, „Teddy, pozeraj,“ poklopal prútikom na Slnko, ktoré sa zmenilo na Mesiac. Teddy videl, ako sa jeho ocko premenil na vlka a zvolal, „Námesačník.“

Harry sledoval ako sa aj ostatní dvaja premenili; jeden na jeleňa a druhý na veľkého čierneho psa. Začul chlapcove nadšené výkriky, „Pajoháč, Tichošjap.

Pár minút sa dívali na tri zvieratá, ktoré bežali krížom cez lúku.

Severus sa usmial a pohľad mu padol na chichotajúceho sa chlapca. Po chvíli znovu poklopal na Mesiac, ktorý sa zmenil späť na Slnko. Muž sa tiež vrátil do svojej pôvodnej podoby a dvaja hráči metlobalu sa vrátili na oblohu, zatiaľ čo Remus vzal opäť do rúk knihu.

Potom Severus chytil Teddyho prútik a pomocou svojho vlastného naň vrhol nejaké kúzlo. Vrátil ho späť Teddymu a povedal, „Teddy, poklopkaj prútikom na svoju mamičku.“ Sledoval ako chlapček uchopil prútik a ťukol ním na maľbu. Spomedzi pier mu unikol veselý chichot, keď sa namaľovanej žene vlasy zmenili najprv na fialové, potom na zelené, a vždy keď na ňu poklopal prútikom, dostali jej vlasy inú farbu. Rovnako ako aj Teddyho.

Severus vzhliadol k Harrymu, ktorý sa naňho díval s úžasom a láskou vpísanými v tvári. Severus sa usmial a bol prekvapený, keď sa naňho vrhol Harry a vlepil mu obrovskú pusu. Následne sa do objatia pripojili aj Teddy so svojim medvedíkom.

Harry mal v očiach slzy, no potom si ich rýchlo zotrel a otočil sa k Teddymu, „Teddy, nie je tu náhodou niečo, čo by si rád povedal Severusovi?“

Teddy sa naňho pozrel so žiariacimi očami a povedal, „Ďakujem, ďakujem, ďakujem.“

„Nie je zač, Teddy.“

Harry sa naňho pozrel trochu prísnejšie a pokračoval, „Nie je tu ešte niečo, čo by si chcel povedať?“

Teddy mu venoval zmätený pohľad.

„O tom, aký si bol neposlušný.“

Teddy sklopil hlavu, teraz sa cítil naozaj zle, „Pjepáč, že som na teba hádzaj veci a ubjížij ti a zapájij ti vjasy.“

Severus sa zohol a opatrne zodvihol Teddymu tvár, takže sa mu teraz díval priamo do očí, „Ďakujem za ospravedlnenie, Teddy. Je naozaj nesprávne rozhadzovať veci, ale ja viem, že už to nikdy znovu nespravíš. Viem, že ten oheň bola nehoda. Bol si nazlostený a myslel si si, že ti beriem tvojho strýka Harryho. Stratil si kontrolu nad svojou mágiou a to je v poriadku, pretože viem, že si mi nechcel ublížiť. Teddy, tvoj strýko Harry tu bude pre teba vždy a ak mi to dovolíš, tak aj ja.“

Teddy sa usmial a potom Severusa znovu objal spolu s macom Fredom.

Keď Teddy zodvihol pohľad a zbadal pri dverách stáť svoju babičku, zapišťal a pribehol k nej, chytil ju za ruku a pritiahol ju k maľbe. Ukázal jej mamičku a otecka, a potom namieril prútikom a ukazoval, ako sa vlasy jeho mamičky stále menia.

Andromeda ich sledovala už dlhú dobu. Videla, ako Severus zmenil maľbu a videla tiež, čo spravil pre Teddyho. Od toho momentu pre ňu Severus nebol viac Smrťožrútom (ani bývalým). Pozrela sa naňho a povedala, „Ste dobrý muž, Severus Snape.“

Potom sa obrátila k Teddymu a povedal, „Teddy, myslím si, že je čas pripraviť sa na spánok. Povedz strýkovi Harrymu,“ na chvíľku sa odmlčala a pozrela sa na Severusa, „a strýkovi Sevovi dobrú noc.“ S vševediacim pohľadom v očiach im povedala, „Zabavte sa vy dvaja, na Teddyho dnes v noci dohliadnem. Stretneme sa ráno pri raňajkách.“

Po ďalšej sérii objatí im Teddy zaželal dobrú noc a Harry so Severusom odišli z izby.

Hneď potom Harry Severusa pevne objal a na jeho prekvapenie Harrymu po tvári stekali slzy.

„Čo sa deje, láska?“ zotrel mu slzy Severus.

„To, čo si spravil pre Teddyho bolo úžasné. Nikdy by som si nebol pomyslel, že ty by si... vieš, po tom, kto bol jeho otec.“

„Keď som sa dokázal dostať cez to, že ty si syn Jamesa Pottera, v pohode som dokázal zvládnuť to, že Teddy je synom Remusa; okrem toho, k Záškodníkom už viac necítim žiadnu nenávisť. Svojim spôsobom za svoje zločiny zaplatili a ja mám taký silný pocit, že moja nenávisť bola udržiavaná nasilu.“

Harry prikývol, „Ja len chcem, aby bol Teddy šťastný, aby mal život, ktorý som ja nikdy mať nemohol. Je mi tak podobný, obaja sme osireli skôr, než sme mali dva roky a rodičov si pamätať tiež nikdy nebude, s výnimkou toho, čo mu o nich povedia ľudia. Neviem, či rozumieš tomu, čo cítim.“

„My obaja sme mali zlé detstvo, Harry; Albus sa o to postaral. Viem presne, ako sa cítiš. Minulosť zmeniť nemôžeme, ale môžeme zmeniť budúcnosť. Si skvelý krstný otec a viem, že v budúcnosti budeš aj skvelý otec.“

Harry sa pozrel na Severusa a v celom jeho zjave videl hlbokú lásku.

„Teddy si zaslúži byť šťastný, a tak isto aj ty. Spravil som ťa šťastným?“ spýtal sa Severus, keď dal Harrymu bozk na čelo.

„Spravil si ma veľmi šťastným,“ povedal Harry.

Obaja sa chvíľu navzájom objímali, než Harry nevzhliadol a Severus v jeho očiach zbadal pohľad, ktorý vždy značil nejaké darebáctvo.

„Myslím, že si zaslúžiš odmenu,“ začal si ho doberať Harry a tiahol ho do spálne.

„Odmenu, myslíš ako plaketu, alebo nejakú trofej?“ usmieval sa Severus, keď mu začal sťahovať vonkajšie rúcho.

„Myslel som niečo osobnejšie, niečo, čo by sa ti naozaj veľmi páčilo,“ povedal Harry, keď Severusovi rozopínal košeľu.

Prišli až k Harryho spálni, mávnutím otvorili dvere a keď vstúpili dnu, tak ich hneď aj zatvorili.

„Myslíš niečo ako novú prísadu do elixírov, alebo zlatý kotlík?“

„Mal som na mysli skôr niečo, čo by ti prišlo úplne vynikajúce.“

„Myslíš misku plnú čokoládového pudingu?“

Harry sa na sekundu zastavil a zamyslel sa, „To môže byť naozaj uskutočnené,“ pritlačil teraz už nahého Severusa k posteli.

Severus Harryho zastavil a na celú izbu vrhol kúzlo na tlmenie zvuku. Potom ďalším rýchlym mávnutím nechal úhľadne zložené oblečenie klesnúť na stoličku. Nakoniec prútik položil na nočný stolík, otočil sa k Harrymu a prehovoril, „Kde sme to skončili?“

„Chystal som sa privolať nejaký puding,“ povedal Harry, luskol prstami a hneď sa pri ňom objavila misa pudingu.

Severus si ju hneď od Harryho vzal a ponoril do nej prst. Potom ho ponúkol Harrymu, ktorý ho hladne olízal. Severus zastonal.

Severus ponoril do dezertu ďalší prst a tentokrát si ním prešiel po hrudi, čím na nej vytvoril pudingové čiary. Aj tie Harry lačne zlízal a Severus opäť hlasno zastonal.

Ďalej Severus nakreslil okolo svojich bradaviek malé krúžky, ktoré potom celé pudingom aj prikryl. Harry ich olizoval, jemne okusoval a sal, až kým tá sladká hmota nebola úplne preč. Severus lapal po dychu a prosil.

Potom Severus ponoril do misky rovno dva prsty a cikcakovitým vzorom si nimi prechádzal po hrudi až k pupku, ktorý obkrúžil. Harry aj teraz zlízal každý kúsok pudingu a jazykom sa uisťoval, že na jeho ľudskom tanieri nič neostalo. Severus so zatvorenými očami ťažko dýchal a dokonca aj hlas ho postupne zrádzal.

Harry sa naňho pozrel a vzal misku, „Myslím, že vytvorím svoje vlastné umenie.“

Severus k nemu zodvihol pohľad a videl, že sa Harry uškŕňa, „Dokonca si myslím, že dokážem vytvoriť priam umelecké dielo.“

Severus opakovane stonal a lapal po dychu, keď Harry rukami vybral z misky všetok puding. Ťažko sa mu dýchalo a zatvoril oči, akonáhle vrhol Harry na svoje umelecké dielo žiadostivý pohľad. No keď sa doňho Harry pustil, Severus schmatol obliečky a tentokrát ho hlas nezradil. Zaujímalo ho, či jeho kúzlo na tlmenie zvukov vydrží.

 


 

 

Ak sa Severus obával toho, či ho Teddy prijme, všetky jeho pochybnosti sa nasledujúce ráno rozplynuli. Severus pomáhal Harrymu s raňajkami; Harry robil lievance s čokoládovou plnkou a on krájal cibuľu, paradajky a bylinky na omeletu, keď začuli detský krik. Do kuchyne pribehol polonahý Teddy a skryl sa za Severusa. Tesne za ním do miestnosti pokojne vošiel Kreacher.

„Pán Ted, poďte odtiaľto. Ideme vás okúpať,“ povedal Kreacher prísne.

„Kúpej nie!“

„Pán Ted, Pani Andy bude veľmi nahnevaná, ak nedostanete kúpeľ.“

Severus sa zahľadel na malého chlapca v plienkach, ktorý sa naňho prosebne díval.

Harry sa uškrnul a pokračoval v príprave lievancov.

Severus si povzdychol a zohol sa, „Teddy, musíš Kreachera poslúchať, musíš sa ísť okúpať.“

„Kúpej nie.“

„Áno, kúpeľ,“ povedal Severus a vzal chlapca ku Kreacherovi.

Modrovlasý Teddy sa pozrel na Harryho, ktorý zavrtel hlavou a ukázal na Kreachera.

Rezignovaný Teddy odišiel s domácim škriatkom.

Po pár minútach ticha Harry prehovoril, „Zvláštne, pribehol k tebe a nie ku mne.“

Severus neodpovedal, aj jemu tá myšlienka prechádzala mysľou. Premýšľal, či by naňho Harry žiarlil, ale potom sa obzrel a na Harryho tvári zbadal obrovský úsmev.

„Skutočne zvláštne.“

Po pár minútach ticha Harry prehovoril, bez toho, aby sa otočil, „Myslím, že ty by si bol tiež úžasným otcom.“

Severus sa zastavil, pozrel sa na Harryho a s veľkým úsmevom sa vrátil ku krájaniu paradajok.

 


 

 

O hodinu neskôr Teddy s Andromedou odišli. Ďalší deň plánovali odcestovať do Toskánska a stráviť v ich vile nejaký čas, ale Andromeda Teddymu sľúbila, že až sa vrátia, bude môcť stráviť kúsok prázdnin aj s Harrym a Severusom.

Severus odišiel do laboratóra, aby sa stretol so svojimi dvoma ´asistentmi´. Hermiona na ďalší deň popoludní odchádzala do Austrálie a profesorka Sproutová sa mala vrátiť už niekedy cez víkend, a tak chcel Neville pre ňu pripraviť návrh na jeho učňovstvo. Dnes bol teda posledný deň, kedy by sa trio mohlo aspoň na chvíľu stretnúť. Severus by to otvorene nepriznal, ale Harry vedel, že svoj výskum s Nevillom a Hermionou si naozaj užíva.

Harry sa rozhodol, že ráno strávi prechádzaním niektorých plánov nových sirotincov, keď do miestnosti vstúpil Ogden.

„Ospravedlňte ma, pán Harry, ale pri bráne je Lucius Malfoy a rád by vedel, či by ste mu mohli venovať zopár minút.“

Harry pokynul Ogdenovi, aby Luciusa priviedol priamo tu, do jeho komnát.

O pár minút neskôr stál Harry (oblečený vo formálnom habite) v obývačke a rozprával sa s Richardom, keď vošiel Ogden spolu s Luciusom. Harry si všimol, že za Luciusom sa vliekol malý domáci škriatok; Harry sa zamračil, keď si spomenul na obrázok Luciusa a Dobbyho zo svojho druhého ročníka. Akonáhle opäť získa nejaké peniaze, začína so svojimi starými spôsobmi a za chrbtom si na zavolanie drží škriatka.

Harry bol veľmi vážny, keď sa posadil. Neponúkol Luciusovi, aby si tiež sadol, preto ten ostal stáť. Harry si všimol, že Lucius zíra na Richarda, ktorý sa naňho mračil.

„Dobré ráno, Lord Potter Black, je mi ľúto, že prichádzam bez ohlásenia, ale Narcissa a ja sme mali pocit, že je to dôležité. Najprv by som vám však ešte rád poďakoval za vašu láskavosť...“

„Prečo ste tu, Lucius?“ Harry videl, ako Lucius cúvol.

„Narcissa a ja sme odišli od môjho bratranca a presťahovali sme sa do sídla v Kente. Bratranec Eldritch bol veľmi nahnevaný, že som vám odovzdal Malfoyovský prsteň Lorda; chcel ho získať už nejaký čas a mal pocit, že ak sa ho budem musieť vzdať, tak by ho mal dostať on. Vyhlásil vás za svojho nepriateľa a obávam sa, že sa vám bude snažiť nejakým spôsobom ublížiť.“

„Dokážem sám seba ochrániť, ale ďakujem za varovanie.“

„Taktiež by sme boli obaja s Narcissou radi, keby ste niekedy v blízkej dobe chceli prísť na večeru, možno tento víkend, takže by ste mohli vidieť nové sídlo.“

„Cez víkend budem sprevádzať Severusa na elixírovej konferencii v Bardelone,“ nebola to pravda a Harry nevedel, prečo to vlastne povedal. Možno jedna jeho čas chcela so Severusom naozaj ísť.

„No, možno niekedy inokedy,“ povedal sklamaný Lucius, hoci sa svoje sklamanie snažil skryť.

„Ako viete, ministerstvo zabavilo všetok náš majetok, vrátane rodinných domácich škriatkov. Ostalo nám však niekoľko malých škriatkov, ktorí ešte neboli dosť starý na to, aby boli pripútaní k rodine, takže sme to nepovažovali za skutočný majetok. Môj bratranec ich však prinútil pracovať ako časť našej splátky za to, že uňho môžeme bývať. Keď sme sa vysťahovali, boli sme schopní vziať si ich späť. Ešte stále sú príliš mladí a mali by byť naozaj vyučení. Tento domáci škriatok...“ pokynul malému škriatkovi, aby predstúpil, „sa narodil tomu istému škriatkovi, ktorý splodil vášho starého domáceho škriatka Dobbyho.“

„Dobby nebol môj. Bol to slobodný a nezávislý domáci škriatok, avšak tiež bol aj mojim priateľom,“ povedal smutne Harry.

Lucius vedel, že medzi nimi bolo neobvyklé priateľstvo a vedel tiež, ako škriatok zomrel. „Tento domáci škriatok sa rodičom vášho priateľ Dobbyho narodil ako posledný; jeho rodičia zomreli vo vojne. Narcissa a ja by sme vám ho radi venovali ako dar. Viem, ako veľmi vám váš priateľ chýba a mysleli sme si, že tento škriatok by bol šťastnejší s vami. Je ešte mladý, narodil sa chvíľu pred tým, ako Dobby opustil naše služby a podľa škriatkovskej tradície je už takmer pripravený zapojiť sa do učňovstva a naučiť sa, ako byť správnym domácim škriatkom. Mysleli sme si, že je to lepší dar, ako torta.“

Harry sa pozrel na Luciusa a potom na domáceho škriatka; vyzeral ako mladší Dobby, s rovnakými zvedavými očami. Harrymu veľmi chýbal ten bláznivý škriatok, ktorý bol jeho priateľom a ktorý zomrel, keď ho chránil. „Ako sa volá?“

„Ešte nedostal meno, volajú ho jednoducho škriatok. Meno škriatok dostane až keď bude pripútaný k domu a ak ho prijmete, budete mu musieť dať aj meno,“ vysvetlil Lucius.

Harry sa díval na domáceho škriatka, podišiel až k nemu a tichým hlasom sa spýtal, „Chceš byť pripútaný k môjmu majetku?“

Domáci škriatok vyzeral vydesene. Najprv sa pozrel na Luciusa a potom na Harryho, bez toho, aby niečo povedal. Harry musel Luciusovi udeliť uznanie; starý Lucius by toho malého škriatka už dávno udrel.

„Ak nechceš, nebudem ťa nútiť,“ povedal Harry upokojujúco.

Na Harryho prekvapenie Lucius prehovoril jemným tónom hlasu, „Pán Harry je dobrý muž, dobre sa o teba postará.“

Harry sa mýlil, ten muž sa naozaj zmenil

Domáci škriatok sa pozrel na Harryho, prikývol a pristúpil k nemu bližšie.

Bože, čo mám teraz robiť, pomyslel si Harry. Hermiona by to vedela, ale zabila by ho, ak by sa dozvedela, že má ďalšieho škriatka. Harry zavolal Kreachera.

„Kreacher, Lucius mi venoval malého škriatka,“ povedal Harry a ukázal Kreacherovi maličkého škriatka. Kreacher prikývol.

„Vybral už pán Harry meno?“

Harry pri pohľade na škriatka chvíľu uvažoval; chcel meno, ktoré by začínalo na písmeno ´D´ ako Dobby, ale nepáčili sa mu tie bláznivé mená, ktoré ľudia škriatkom dávali, ako *Drippy, alebo Dressy,  alebo Dumpy, dokonca počul aj meno Dunce. Už to mám, „Dante.“

Malý domáci škriatok sa usmial a Kreacher prikývol, „A ktorej rodine bude Dante slúžiť?“

„Obom, Potterovcom a Blackovcom. Chcem, aby ostal s tebou. A od teba chcem, aby si ho trénoval.“

„V poriadku,“ Lucius pomohol Harrymu so spútaním a Kreacher vzal Danteho so sebou.

Harry vyzval Luciusa, aby si sadol a poďakoval mu za škriatka. Po tom, čo bol predstavený Richardovi, po výmene zopár zdvorilostných fráz, šálke čaju a sľube, že na budúci týždeň príde Harry na večeru, Lucius odišiel.

Miesto neho vošli dnu Kreacher a Dante. Dante mal teraz oblečenú svetlomodrú tuniku s Potterovským a Blackovským erbom.

Po niekoľkých intenzívnych diskusiách hrad na Harryho požiadanie preňho vytvoril malú izbietku hneď vedľa Kreacherovej. Obaja škriatkovia budú mať spoločnú kúpeľňu. Harry mu chcel dať vlastnú kúpeľňu, ale Kreacher povedal, že to by bolo príliš nevhodné. Tiež dal Kreacherovi niekoľko galeónov a povedal mu, aby zabezpečil všetko, čo bude Dante potrebovať. Hoci Kreacher nedostával plat, Harry mu každý mesiac odkladal malé vrecko galeónov, aby si mohol kúpiť čokoľvek, čo by potreboval, vrátane oblečenia (Harry trval na tom, že bude vždy riadne oblečený a obutý v poriadnych topánkach).

Harry sa smial, keď počúval Kreachera ako vysvetľuje Dantemu pravidlá toho, čo sa od neho očakáva. Dante Harrymu pripomínal Teddyho; bol hravý a pozornosť venoval vždy niečomu inému. Avšak bol vydesený zakaždým, keď sa k nemu Harry priblížil. Harry predpokladal, že podobne ako Dobby, ani Dante nemal s čarodejníkmi dobré skúsenosti.

Okolo obeda vstúpil Harry do kuchyne a zbadal Kreachera, ktorý mu robil sendvič.

„Kde je Dante?“

„Potrebujete ho vidieť?“

„Nie, len som bol zvedavý.“

Poslal som ho, aby si zdriemol; minulú noc toho veľa nenaspal.“

„Tak, čo si o ňom myslíš? Nie je pre teba toho teraz veľa?“

„Dante je dobrý prírastok, no je to ešte len malý škriatok, nemal by začať s učením skôr, než budúci rok. Ale na tom starom mieste bol nútený robiť prácu úplne vyškoleného, domáceho škriatka,“ vysvetľoval Kreacher, ktorý v rukách držal pohár ďatelinového piva a sedel s Harrym v kuchyni. Po prvý krát, keď mu Harry povedal, aby si sadol k nemu za stôl, bol Kreacher zdesený a šokovaný. Vraj niečo také bolo absolútne nevhodné, ale potom si Kreacher na svojho výstredného pána zvykol a v súkromí (nie v prítomnosti Hermiony, alebo Ginny či Rona) spolu často sedávali pri jednom stole.

„Je toho na teba príliš? Už si vôbec niekedy pracoval s mladými škriatkami?“

„Áno, pred tým, než Lord Orion zomrel a svojho dediča zbavil priazne, mala rodina Blackovcov veľa domácich škriatkov, aj tých mladých. Kreacher mnohých z nich učil.“

„Mal si... no vieš, mal... alebo... splodil si nejakého mladého škriatka?“ spýtal sa Harry trochu nesvoj a premýšľal, či neprekročil pomyselnú hranicu; odpil zo svojho ďatelinového piva a opatrne sa na Kreachera díval.

Kreacher vyzeral veľmi smutne, „Nie.“

„Bolo ti nariadené, že žiadneho mať nesmieš, alebo si nemal ženu?“

„Mal som družku... zomrela už veľmi dávno.“

„No, vieš, vždy by si si mohol dohovoriť rande s Misty, tá je teda veľmi energická,“ doberal si ho Harry.

„Nie, domáci škriatkovia, rovnako ako všetci ostatný škriatkovia majú len jedného druha na celý život. Viac nie. Niektorí čarodejníci škriatkov nútia nasilu splodiť potomka s iným škriatkom, ale je to voči nám veľmi zlé.“

„Takže tvoja družka zomrela predtým, než počala nejakého mladého škriatka?“

„Zomrela s dieťaťom v sebe,“ odpovedal smutne Kreacher.

„Je mi to veľmi ľúto. Čo sa stalo, zomrela pri pôrode?“ Harry nechcel nútiť škriatka znovu prežívať smutnú minulosť, ale bol zvedavý. Kreacher o svojej minulosti hovoril len veľmi zriedka a Dante v ňom možno vyvolal staré pocity.

Kreacher sa pozrel na Harryho so smutným pohľadom. Váhal, ale Harry videl ten moment, kedy sa rozhodol mu o tom povedať.

„Nie, nie pri pôrode. Pár dní predtým, než zomrela, nechal pán Sirius pustených psov počas čajového večierku jeho matky a tí všetko zničili. Pán Orion bol na Harpa, škriatka, ktorý sa staral o psov, veľmi nahnevaný a chystal sa ho potrestať. Ale Kreacher pánovi Orionovi povedal, čo urobil pán Sirius. Pán Orion potrestal pána Siriusa opaskom. Pán Sirius bol na Kreachera veľmi nahnevaný a chcel sa Kreacherovi pomstiť.“ Domáci škriatok sa zadíval na Harryho, akoby premýšľal, či má pokračovať.

Harry vedel, že to, čo sa dialo ďalej sa mu nebude počúvať dobre; vedel, že práve objavil dôvod Kreacherovej nenávisti k Siriusovi. Nechcel to počuť, ale potreboval to. Pokynul Kreacherovi, aby pokračoval.

„Pán Sirius prišiel tam, kde domáci škriatkovia spali. Na podlahu dal med a vedro peria, a s vrecom v náručí čakal. Kiri bola veľmi unavená kvôli dieťaťu a chcela ísť spať, keď Kreacherovi začala služba. Pošmykla sa a spadla do medu a peria. Pán Sirius ju vložil do vreca a dal ku psom. Pani Bella to zastavila a zbadala, že to bola Kiri, nie Kreacher. Tú noc už neprežila. Pani Andy a Bella sa snažili zachrániť Kiri aj dieťa, ale nepodarilo sa im to.

Harry chvíľu mlčal a potom sa spýtal, „Koľko rokov mal vtedy Sirius?“

„Jedenásť; stalo sa to počas leta pred jeho prvým nástupom do Rokfortu.“

„Čo mu za to spravili jeho rodičia?“

„Nič, Kiri bola domáci škriatok; ale pani Bella povedala Siriusovi, že keby prišiel do Slizolinu, tak by sa mu pomstila.“

Potom boli obaja pár minút ticho, než Harry prehovoril, „Je mi to tak ľúto, Kreacher.“

Ospalý Dante vošiel do kuchyne a keď zbadal Harryho, vyzeral, akoby chcel ujsť, no Harry ho zavolal a pokynul mu, aby sa posadil. V očiach malého domáceho škriatka videl strach. Kreacher sa postavil, nalial do jedného pohára mlieko a položil ho pred Danteho.

Harry sa naňho zadíval a povedal Kreacherovi, „Chcem, aby si sa oňho staral, akoby bol tvoj vlastný, nechcem aby bol školený do vtedy, kým si nebudeš myslieť, že je na to čas. Nechaj ho byť aspoň chvíľu dieťaťom.“

Harry videl, ako sa inokedy pokojnému a vyrovnanému škriatkovi naplnili oči slzami, keď sa s láskou zahľadel na malého škriatka. Harry vedel, že urobil správnu vec.

Zrazu Kreacherove uši ožili a povedal, „Pri vchode je pán Severus.“

Harry vstal, aby ho priviedol dnu.

„Harry, premýšľal som či by sa ti so mnou nechcelo ísť do Šikmej uličky a možno aj do muklovského Londýna?“

Severus videl, že Harry o tom premýšľa a potom povedal, „Rozhodol som sa, že si potrebujem kúpiť nejaké nové habity a možno aj nejaké neformálne muklovské oblečenie a...“

Harryho oči sa rozžiarili, „Samozrejme, len si vezmem mešec s peniazmi a dám vedieť Kreacherovi a Dantemu.“

„Kto je Dante?“

Po krátkom predstavení malého škriatka odišli.

 


 

 

Harry si už dávno takto nezabavil. S jeho novým vzhľadom ho ľudia nespoznali, ale zato Severusovi sa dostalo niekoľkých zazretí. Šli nakupovať oblečenie a Harry nedovolil Severusovi kúpiť si žiaden čierny habit; toto vyústilo v hádku, no nakoniec sa dohodli na kompromise v podobe niekoľkých tmavých farieb (Severus zamrmlal smerom k asistentke v obchode, že by sem ešte rád prišiel, ale bez Harryho).

Spravili si zastávky v niekoľkých kníhkupectvách a obchodoch s hračkami (kde Harry kúpil dráčika na ťahanie pre Danteho a Severus kúpil hračkársky elixírový set pre Teddyho).

Potom zamierili do muklovského Londýna, kde Harry kúpil Severusovi aj sebe úplne nový šatník z muklovských šiat (Harry Severusovi opäť nedovolil nič čierne). Niekoľko kúskov bolo aj na formálne príležitosti, ale väčšinu tvorilo pohodlné, neformálne oblečenie.

Severus šiel aj ku kaderníkovi a dal sa ostrihať. To mu dalo omnoho mladší vzhľad a tiež vyzeral oveľa, oveľa viac sexy. Až tak, že Harry mal chuť sa naňho priamo tam vrhnúť.

Keď sa o niečo neskôr Severus s Harrym vrátili do Harryho komnát v Rokforte, obaja boli už trochu unavení.

Harry vstúpil dnu a všimol si, že izba je nezvyčajne tmavá. Vytiahol prútik a hneď nato začul zopár hlasov vykríknuť „Prekvapenie!“ Keby Harry nemal svoju mágiu a sám seba pod kontrolou, mnoho čarodejníkov by v tej chvíli nedopadlo príliš dobre.

Pristúpila k nemu Hermiona, „Viem, že narodeniny máš až o dva týždne, ale ja a ani Charlie tu vtedy nebudeme, takže sme sa rozhodli pripraviť ti skoršiu narodeninovú párty.“

Harry sa poobzeral a zbadal Andromedu, Teddyho (a medvedíka Freda), Freda, Georga, Charlieho, Arthura, Billa, Fleur a Viktóriu, Minervu, Filiusa, Augustu, Nevilla, Justínu, Briana, Fireforgea, Mangusa a Grobricka, dokonca aj všetkých štyroch zakladateľov v Richardovom ráme a v rohu veľmi nepohodlne vyzerajúceho Draca.

Harry nebol schopný zo seba dostať ani slovo. Prišiel k nemu Kreacher, zložil mu kabát a vzal mu aj všetky balíčky (Kreachera nesmelo nasledoval Dante). Videl Ogdena a Misty, ktorí nosili jedlo na preťažkaný stôl a usmievajúcu sa Hermionu a Severusa. Pomyslel si, že je skutočne najbohatším čarodejníkom na svete, ale nie kvôli zlatu, lež preto, že mal takú milujúcu rodinu.

 


 

Pozn. prekl.: Harrymu tie mená prišli bláznivé, pretože v preklade znamenajú niečo ako: Drippy – sentimentálny; Dressy – vyfintený, Dumpy – tučný a Dunce – hlupák.

11.02.2012 00:06:38
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one