Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

17 - Draco záchranca

Ahoj, tak vám prinášam ďalšiu kapitolu k vašej obľúbenej poviedke. Obávam sa však, že mnohí z vás budú sklamaní, keďže je to opäť skôr taká oddychová kapitola, v ktorej sa nič také pre dej podstatné neudeje. Ale aj tak je to pekná a zaujímavá kapitola, veď to posúďte sami :)

Kapitolu venujem Caire, Jett Alice Black, ElisWolf, Kejt, Nade, X, Candy, Ranklovi, Saskyi, Lily, Mononoke, Lucke a novému prírastku - Tessse (fakt tam máš až tri S? :D)

Kapitola je bez betareadingu, no nemalo by tam byť príliš veľa chýb, myslím. Tak si ju  užite a komentujte :)

Weronika 

Nasledujúce ráno sedel Harry v kuchyni a popíjal čaj. Minulá noc bola úžasná. Zišla sa celá jeho rodina, aby s ním oslávila jeho narodeniny, ale preňho to bolo ako oslava jeho života všeobecne. Vedel, že by mal byť v siedmom nebi a časť z neho by teraz vyčarovala najväčšieho patronusa, akého kedy svet videl. Avšak tá jeho druhá časť mala strach. Osud k nemu nikdy nebol príliš láskavý… zakaždým, keď bol šťastný, sa stalo niečo katastrofálne.

Povzdychol si. Možno to tentokrát bude inak, za celým jeho doterajším osudom stál Albus Dumbledore a neustále ťahal za nitky. Ale ten už nebol v obraze – doslova.

Vytiahol dokumenty týkajúce sa sirotincov a dokončil všetky svoje plány a požiadavky. Potom sa rozhodol prejsť do soviarne a poslať ich Grobrickovi. Oblečené mal nové džínsy a tričko, v ktorých sa cítil oveľa pohodlnejšie ako vo formálnych habitoch, ktoré nosil posledných zopár týždňov.

Keď odchádzal z komnát, zbadal Kreachera a Danteho vychádzajúcich z kuchyne. Dante sa minulú noc dosť uvoľnil. Harry vedel, že malý domáci škriatok sa hral s Viktóriou, Teddym a medveďom Fredom v Teddyho izbe.

„Ahoj Dante, chystám sa prejsť do soviarne, chceš ísť so mnou?“ spýtal sa Harry maličkého škriatka.

Dante sa pozrel na Harryho, potom na Kreachera a zavrtel hlavou.

„To je v poriadku, tak niekedy nabudúce,“ mrkol Harry na Kreachera a prikývol. Dante robil pokroky, tentokrát sa už neskrýval za Kreacherom.

Harrymu netrvalo dlho odniesť balíček do soviarne, ale keď sa zadíval na všetky tie sovy, opäť ním prešiel smútok. Harry s kúpou novej sovy váhal, Hedviga mu stále príliš chýbala, ale tiež vedel, že to bude musieť prekonať.

Harry sa vracal späť do hradu a pohľad mu padol na Severusa a Draca vychádzajúcich zo žalárov. Noc strávil Draco v komnatách svojho krstného otca a potom sa tu chystal stráviť deň až do vtedy, kým s Hermionou nebudú musieť odísť do Austrálie.

„Dobré ráno, vy dvaja,“ podišiel k nim Harry. Práve sa chcel nakloniť a pobozkať Severusa, keď Severus o krok ustúpil a diskrétne zavrtel hlavou. Harry sa zamračil, Severus o nich Dracovi nepovedal.

„Potter,“ uškrnul sa Severus.

„Lord Potter Black,“ zdvorilo sklonil hlavu Draco.

„Draco, prosím ťa, volaj ma Harry, alebo Potter, tak, ako si to robieval a to ukláňanie a podobné veci si nechaj na formálne príležitosti.“

Draco prikývol, „Dobre, Harry.“

„Takže, užil si si oslavu? Mal si možnosť pozhovárať sa so Salazarom?“

Draco prikývol, „Kiežby som sa s ním stretol už pred rokmi, dosť toho z učenia Temného pána rozptýlil. Aby som bol úprimný, stále som trochu zmätený. Pozval ma aj dnes, vieš, pozhovárať sa.“

„Áno, to je vynikajúce; dúfam, že portréty zakladateľov budú teraz dostupnejšie, členom svojich fakúlt by mohli by poskytovať rady a tiež správnu históriu. Takže dúfajme, že by sme tak mohli dosiahnuť väčšiu školskú jednotu a znížiť nezdravú rivalitu.“

„Skutočne, také sentimentálne bláboly. Mali by sme ísť, Draco,“ povedal Severus tónom hlasu, ktorým dával jasne najavo, že sa nudí, „Ak by sa riaditeľka pýtala, ideme do Rokvillu a vrátime sa už na obed.“

„Dobre, bavte sa,“ odpovedal Harry, keď pozoroval tých dvoch, ako odchádzajú. Povzdychol si a vrátil sa do svojich komnát. Vedel, že Severus si chcel udržať svoju reputáciu protivného a sarkastického profesora elixírov, ale myslel si, že o ich vzťahu svojmu krstnému synovi povie. Možno ešte nebol pripravený.

Rozhodol sa, že pôjde späť do Komnaty a prečíta si ďalšie Salazarove denníky. Informujúc Kreachera o svojich plánoch si vzal nejaké jedlo a obojstranné zrkadlo na komunikáciu, a zamieril dole do Tajomnej komnaty.

Draco a Severus mlčky kráčali do Rokvillu. Draco celý čas pokukoval po svojom krstnom otcovi; vedel, že ho niečo trápi. Včera v noci Severusa pozoroval a všimol si, ako hovorí s ostatnými; vyzeral ako doma. Keď chcel niekto použiť kúpeľňu a tá blízko obývačky bola obsadená, nasmeroval ich Severus do inej kúpeľne. Severus bol v Harryho apartmáne rozhodne už niekoľkokrát.

Draco vedel, že sa niečo deje. Bol v pokušení sa ho na to včera večer spýtať, ale nakoniec sa rozhodol, že nie; jeho krstný otec si súkromie veľmi chránil. Keď dnes ráno stretli Harryho, jeho oči sa úplne rozžiarili, keď zbadal Severusa. Na krátko uvažoval aj o tom, či sa medzi nimi nedeje niečo romantické, ale jeho krstný otec k nemu bol rovnako protivný, ako vždy. Okrem toho, Harry a Hermiona s niekým chodili, nie? Draco bol zmätený.

Ako absolventský dar mu Severus kúpil bohaté elixírové vybavenie a tiež knihy a rôzne prísady. Keďže Draco zložil MLOK-y súkromne, nemal žiadnu absolventskú slávnosť ani nič podobné, takže tento Severusov jednoduchý čin ho veľmi dojal.

Na spiatočnej ceste sa ho Draco spýtal na jeho novú finančnú situáciu a Severus mu povedal o Princeovskom majetku. Povedal mu tiež všetko o Dumbledorovej krádeži, o tom, ako ho manipuloval, aby sa stal novým Temným pánom a aké s ním mal ten starý blázon plány. Povedal mu o závete svojho starého otca a o Harrym, ktorý mu vrátil jeho dedičstvo.

Draco prikývol, „Takže ty a Harry si teraz rozumiete?“

„Dalo by sa povedať.“

„Je to dôvod, prečo ho berieš na to elixírové zhromaždenie?“

„O čom to hovoríš?“

„Harry povedal otcovi, že tento víkend ide s tebou na tú konferenciu. Dosť som sa tomu čudoval, myslel som si, že Harry nebol veľmi na elixíry…“

Severus chvíľu mlčal a potom povedal, „Harry príde ako investor. Potterovci, rovnako, ako aj Blackovci sú investormi mnohých prebiehajúcich experimentov a Majstrov elixírov. Verím, že vieš, že tvoj Majster elixírov Sangre dostáva ročné dotácie z Blackovského majetku. Harry sa chce viac zapojiť do fungovania svojho majetku a peňazí. Tiež chce investovať do nejakých nových experimentov podľa vlastného výberu.“

To Dracovi zmysel dávalo a tak prikývol, „Uvedomujem si, že chce byť súčasťou svojich investícií. Mal nejaké skvelé nápady týkajúce sa sirotincov…“

Severus si vydýchol, Draco jeho lži uveril. Prečo povedal Harry Luciusovi, že s ním ide na konferenciu? Chcel ísť? Nič ale nepovedal; žeby čakal na to, či sa ho Severus na to spýta? Severus nikdy predtým na konferenciu nikoho nevzal; bolo by to však dobré, mať niekoho so sebou. Predstavil si Harryho v slávnostnom habite hneď prvú noc na plese… Zaujímalo by ma, či vie Harry tancovať valčík.

„Severus… Severus, si stále tu?“

„Áno, sirotince.“

„Hmm. Každopádne, ako vravím, naozaj by mi nevadilo zapojiť sa do dobrovoľníctva, až sa vrátim, aspoň pokiaľ mi to umožní Majster Sangre…“

V rozhovore pokračovali celú cestu späť do hradu. Na obede vo Veľkej sieni sa stretli s Nevillom, Hermionou, Filiusom a Minervou.

„Tak tu ste, kde je Harry? Predpokladal som, že bude s vami dvoma,“ pýtala sa Minerva, keď vošli dovnútra.

„Prečo by mal byť Harry s nami? Pravdepodobne sedí niekde pred zrkadlom,“ zaškľabil sa Severu. Videl, ako naňho všetci pri stole civia, no z nich nič nepovedal. Pochopili.

„Tak, Draco, počula som, že dnes večer odchádzate s Hermionou do Austrálie?“ spýtal sa Filius, ktorý tak chcel zmeniť tému.

„Áno, chcem sa pokúsiť nájsť svoju sesternicu, ktorá žije kdesi v muklovskej Austrálii, myslím, že niekde blízko Sydney. Hermiona sa chystá navštíviť svojich rodičov, ale pripojí sa k hľadaniu, keďže ja toho o muklovskom svete skutočne veľa neviem,“ povedal Draco, keď si naberal jedlo.

„V Nyungarskej škole mágie v Esperance mám dobrého priateľa. Je to síce na druhom konci Austrálie, ale keby niečo…“ povedal Filius.

„A čo McGregor, nie je náhodou v Sydney, v čarodejníckej škole? Je to dobrý muž, tri roky predtým, než ste vy traja nastúpili, bol profesorom Obrany proti Čiernej mágii,“ uviedla Minerva.

„Prečo odišiel?“ spýtala sa Hermiona. Spolu s Ronom a Harrym často špekulovali o tom, prečo vždy profesori OPČM vždy odišli.

„Zbalil nejakú liečiteľku a oženil sa. Potom sa presťahovali na druhú stranu sveta, čo najďalej od tupohlavých deciek,“ odpovedal Severus.

„Áno, informácie o ňom mám vo svojej pracovni, dám vám ich predtým, než odídete. Je to dobrý čarodejník, pokojne sa naňho budete môcť obrátiť, ak budete potrebovať pomoc,“ povedala Minerva a zagánila na Severusa.

„Uvedomujete si vy dvaja, že v Austrálii je teraz zima? Spomínam si, že keď som tam šla po prvý krát, bolo to dosť trápne. Konala sa súťaž duelantov, tu v Škótsku bolo akurát najchladnejšie vyvrcholenie zimy a všetci sme chodili naobliekaní v niekoľkých vrstvách oblečenia. Tak sme si samozrejme zbalili samé zimné oblečenie. Keď sme sa potom prenášadlom premiestnili do Perthu, bolo tam niečo okolo 30 stupňov Celzia. Jeden z mojich priateľov dostal hneď v prvý deň úpal. Vtedy som sa vlastne zoznámila s priateľkou Jerarou, bolo jej nás ľúto a požičala nám nejaké oblečenie. Potom neskôr nás vzala na nákupy.“

Hermiona sa zasmiala, „Takmer to isté sa mi stalo vlani v júli, vlastne som zabudla, že klíma tam je opačná ako u nás. Ale našťastie nebolo tak chladno, keď sme Ron a ja šli do Sydney, bolo niečo okolo 14 stupňov. A keď teplota klesla naozaj nízko, všetko oblečenie sme už mali nakúpené.“

„Tak kde je lasička teraz?“ nevinne sa spýtal Draco.

Celá miestnosť stíchla a Draco si uvedomil, že táto téma je asi tabu.

Hermiona ticho odpovedala, „Chystá sa študovať draky v Rumunsku so svojim bratom Charliem.“

Draco ticho odpovedal, „To je fajn.“

Obed pokračoval Filiusovým rozprávaním príbehov o jeho návštevách krajiny protinožcov. Hermiona sa len smiala a z nadchádzajúceho výletu bola nadšená.

Draco sa na ňu díval, ako sa smeje. Hermiona sa úplne zmenila. Stále bola tak trochu čudákom, ktorý chce mať o všetkom prehľad, no mala aj zábavnú stránku, o ktorej nikdy ani len netušil, že ju má. Ale na druhú stranu, predtým vo vojne stáli na opačných stranách. Povzdychol si, vďaka Merlinovi, vojna skončila a oni mohli ísť ďalej a užívať si život.

Potom sa Draco pozrel na Severusa, vojna si na ňom skutočne vybrala svoju daň. Vedel, že Severus bol o niečo mladší, ako jeho otec, takže sa blížil ku vrcholu tridsiatky, ale vyzeral dva krát tak staro. Teraz začínal vyzerať skôr ako mukel jeho veku; čarodejníci vyzerajú oveľa mladšie ako muklovia možno preto, že starnú pomalšie, alebo žijú dlhšie, alebo vďaka mágiie. Presne to Draco nevedel. Severus stále vyzeral staršie na svoj čarodejnícky vek, ale možno keby sa viac uvoľnil… minulú noc vyzeral oveľa mladšie. Práve teraz však akoby mal o niečo starosti.

Po obede odišli Severus s Dracom do pracovne, kde stretli Salazara. Asi po pol hodine však Severus vstal a odišiel.

Draco, Sal a Richard (ktorý sa k nim tiež pripojil) práve viedli intenzívnu debatu o rivalite Chrabromilu a Slizolinu, keď sa Severus vrátil.

„Salazar, mohol by si skontrolovať Komnatu a pozrieť sa, či tam nie je Harry,“ nariadil Severus, keď vošiel do miestnosti.

Salazar povytiahol obočie a odišiel. O minútu bol späť, „V pracovni nie je a ani neodpovedá na moje volanie.“

„Kreacher povedal, že plánoval ísť do knižnice, ale nemôžem sa s ním spojiť ani cez obojstranné zrkadlo,“ začal Severus pochodovať hore-dolu po pracovni.

„No, ak je v knižnici, tak zrkadlo fungovať nebude, mágia miestnosti to nedovolí,“ odpovedal tentokrát Richard.

„Tiež tam nie je žiaden môj rám, je mi to ľúto, Severus, neexistuje žiaden spôsob, ako Harryho kontaktovať. Jedine ísť dolu do komnaty, ale keďže nie si parselan tak to, no, neprichádza do úvahy.“

„Sakra, prečo si si postavil komnatu odrezanú od akejkoľvek možnosti komunikácie?“ vykríkol Severus.

„Ktorej časti slovného spojenia TAJOMNÁ komnata nerozumieš?“ sarkasticky sa spýtal Salazar.

„Čo myslíte tou Tajomnou komnatou, máte na mysli tú legendárnu Tajomnú komnatu Salazara Slizolina, domov pre monštrum, ktoré tam žije?“ vzrušene sa spýtal Draco.

Richard prikývol a mávol smerom k Salazarovi, pripomínajúc tak Dracovi, že práve hovorí s legendárnym Salazarom Slizolinom, majiteľom Komnaty.

„Hej! Rani nebol moštrum,“ rozhorčene uviedol Salazar.

„Nieeee, bol to len šesť stôp dlhý, obrovský bazilisk so smrtiacim pohľadom a jedovatou kožou. Ani zďaleka to nepripomína monštrum,“ sarkasticky poznamenal Richard.

„A Harry je teraz v Komnate, s baziliskom?“ spýtal sa ohromený Draco.

„Nie, Potter zabil baziliska, keď ste boli druháci… spomeň si na celý ten poprask so Slizolinovým dedičom a na skamenenú pani Norrisovú, študentov a tak ďalej,“ povedal Severus.

„On zabil baziliska; v druhom ročníku. Zabil šesť stôp dlhého baziliska, ktorého pohľad zabíjal, keď mal dvanásť?“ Draco bol šokovaný.

„Nezabúdaj na jeho jedovatú kožu,“ dodal Richard.

„Ako?“

„S mojim spoľahlivým mečom,“ dramaticky odvetil Richard a vytiahol meč, ktorý mu visel na boku.

„Och, prepána, daj tú vec preč skôr, než niekomu vypichneš oko, konkrétne mne,“ kričal na Richarda Salazar.

Richard sa zasmial, „Čo sa bojíš, keby som ti vypichol oko, Minerva by zariadila, aby ti ho niekto späť domaľoval. Mimochodom, pamätám si ten čas, kedy si nosil cez oko falošnú pásku.“ Richard sa s úškľabkom otočil ku Dracovi, „Myslel si, že tak vyzerá neodolateľnejšie a že tým priťahuje viac dám.“

Draco sa zasmial.

„Hej, ja nie som ten, ktorý sa prechádzal Londýnom nahý, len s prútikom a úsmevom na tvári.“

Draco sa obrátil ku Richardovi, „ČO?“

„Robil som vyhlásenie. Ten idiotský kráľ mi povedal, že nemôžem mať oblečený svoj habit, tak som si ho vyzliekol,“ zodvihol nos Richard.

Draco sa hystericky rozosmial.

Severus sa len uškrnul a poznamenal, „Takže odvtedy existujú tie idiotské chrabromilské spôsoby.“

Richard naňho škaredo zagánil, „No, my Chrabromilčania sme silní a statoční; sme rytieri, ktorí zachraňujú slečny v núdzi; sme tí, ktorí bojujú až do samého konca; sme…“

„Tí, ktorí skočia do boja bez rozmyslu a nakoniec spôsobia viac problémov, než boli na začiatku,“ zaškľabil sa Severus.

„Ale Harry…“

„Hovoril som o Harrym, vieš, koľko krát som mu musel zachraňovať kožu? Vždy sa do niečoho bezhlavo vrhne a nemyslí na následky, Bože, všetok ten chaos, do ktorého sa dostal… Kameň mudrcov, výlety do Zakázaného lesa, ilegálne elixíry, Kentauri, Vlkolaci, Dementori, Akromantuly, Obri, Draci a nesmieme zabudnúť na baziliska a samozrejme, že to nezahŕňa všetkých tých pomätencov, ktorí sa ho snažili zabiť.“

Salazar a Richard sa naňho usmiali, „A ty si bol vždy tam, aby si ho zachránil, zdá sa mi, že si bol vždy súčasťou jeho dobrodružstiev.“

„Nebol som tam vždy a to vtedy, keď sa zranil.“

„A to je dôvod, prečo sa oňho teraz obávaš, si vydesený z toho, že sa zraní?“ spýtal sa Richard.

„Ja sa neobávam…“ uškrnul sa Severus.

„Áno, jasné, a ja nosím do postele ružové papuče so zajačikmi,“ smial sa Salazar.

„Harry je v poriadku, počkaj a uvidíš. Ani sa nenazdáš a bude späť v tvojom náručí. Koľko je to, dve hodiny, tri?“ provokoval Richard.

„Ach, mladá láska, pamätám si, keď sme boli Julietta a ja rovnakí, ako vy, ani jeden z nás nechcel byť od toho druhého príliš ďaleko,“ povedal Salazar s úsmevom.

„Hej, tiež si na to pamätám, odporné,“ uškrnul sa Richard a obrátil sa k Dracovi, „bolo to samé, Ach Julietta, te quiero mi amor…“ Richard mal ruky položené na srdci a trepotal mihalnicami, „nemohli sme mať ani jednu slušnú pracovnú poradu bez toho, aby si tí dvaja neposielali pusinky, skutočne nechutné.“

„Och, prosím ťa, iba si žiarlil… len preto, že nemáš v tele romantickú kosť to neznamená, že ostatní nemôžu prejavovať svoju lásku; aspoň tvoj potomok je šťastný, že má za partnera takého milého Slizolinčana,“ žmurkol na Severusa Salazar.

„Ehm, Strýko Sev, nie je tu náhodou niečo, čo by si mi chcel povedať?“ spýtal sa Draco Severusa, ktorý si zložil hlavu do dlaní a zastonal.


Draco si práve v Severusových komnatách v žalároch balil veci. Väčšinu z nich zmenšil a umiestnil do menších priestorov v taške. Mali cestovať muklovskými dopravnými prostriedkami a Hermiona povedala, že by bolo podozrivé, keby so sebou nemal žiadnu batožinu. Tak sa rozhodol, že si vezme len jednu tašku.

Draco si povzdychol, keď si pomyslel na svojho krstného otca a jeho nového milenca. Kto by si bol pomyslel, že Severus Snape, slizký profesor od Slizolinských hadov a chrabromilský Zlatý chlapec Harry Potter budú tvoriť šťastný pár. S ich vzťahom nemal naozaj žiaden problém, keď bol raz Severus šťastný, tak bol šťastný. Vedel, aký osamelý život žil a Draco si ho vždy doberal rečami o tom, že si potrebuje nájsť ženu… ale predsa len, kto by si to bol pomyslel…?

Vlastne si myslel, že Harry a Hermiona sú teraz spolu, no uvedomil si, že vždy boli len priateľmi… až na to, že kedysi bývali traja. Zavrtel hlavou; Severus nebol taký dobrodružný, aspoň si to Draco myslel. Úprimne povedané, nikdy nepovažoval Severusa za muža so sexuálnymi potrebami a túžbami. Dopekla, Draco mal doteraz problém premýšľať o jeho rodičoch, že spolu majú sex, fuj.

Nechal svoje veci v izbe a vybral sa do Hermioninej izby v Chrabromilskej veži.

Keď Hermiona otvorila dvere, spýtal sa jej, „Mám otázku: Mám si so sebou hneď vziať muklovské peniaze? Myslím na letisko. Moja Gringott-karta funguje v oboch svetoch, ale budem potrebovať aj muklovskú hotovosť? Mám totiž len galeóny.“

Hermiona ho nechala vojsť do izby, „Vari som ti nedala zoznam, Draco?“

„Áno, ale stálo tam len, že mám prísť s peniazmi. Predpokladal som, že máš na mysli galeóny. Práve teraz som si uvedomil, že si možno myslela muklovské peniaze.“

„Netráp sa, mám dosť peňazí pre nás oboch a ešte pred odchodom môžeme použiť bankomat. Ale mal by si mať niečo aj pri sebe… tu máš, nechaj ma ti nejaké rozmeniť. Daj mi desať galeónov.“

Draco siahol do mešca s peniazmi a vytiahol potrebnú sumu. Hermiona na chvíľku odišla a vrátila sa s balíkom muklovských peňazí. Dala mu niekoľko desaťlibroviek, päťlibroviek a aj jednu jednolibrovú bankovku, „Keď prídeme na miesto, dostaneme nejaké austrálske doláre.“

Potom ho pozvala, aby ostal aj na čaj a zavolala Sol.

Sol sa pred ňu okamžite s puknutím primiestnila, ale hneď po nej prišla aj Winky. Winky bola trochu opitá a zľahka sa kolísala zo strany na stranu.

Keď sa Sol vrátila s čajom, Winky sa ho od nej snažila vziať, ale nakoniec to skončilo tak, že všetko spadlo na podlahu. Sol sa Hermione a Dracovi ospravedlnila, upratala ten neporiadok a odišla, že prinesie ďalší čaj. Winky odišla tiež. Hermiona predpokladala, že išla za Sol späť do kuchyne.

Hermiona bola trochu v rozpakoch. Keďže Winky mala ísť s nimi, vedela, že Draco sa o nej skôr či neskôr dozvie, no aj tak dúfala, že dovtedy spraví Winky nejaký pokrok.

„Toto je Winky? Domáci škriatok, ktorého so sebou berieme?“ pomaly sa spýtal Draco.

„Tiež berieme Sol,“ odvetila Hermiona, ale na Draca sa nepozrela.

„Čo sa jej stalo?“

Sol sa vrátila s čajom, ale tentokrát bez Winky.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a prerozprávala Dracovi Winkin príbeh, od Svetového pohára v metlobale a jej prepustenia, až po Bartyho Croucha mladšieho, Všehodžús a smrť otca a syna, ktorú si Winky vyčítala. Povedala mu o jej alkoholizme, Dobbyho pomoci a o tom, ako sa to všetko po Dobbyho smrti vrátilo. Povedala mu o SOPLOŠ-i a aj o tom, ako jej chcela pomôcť; že to skúšali aj všetci domáci škriatkovia a že sa obáva, že jedného dňa bude Winky nájdená mŕtva. Preto ju berie so sebou, aby na ňu mohla dohliadnuť a snáď jej aj pomôcť.

Draco sa na ňu zahľadel, „Dovoľ, nech si to ujasním. Vo štvrtom ročníku si sa rozhodla oslobodiť všetkých rokfortských domácich škriatkov a začala si pre nich pliesť klobúky a šály, aby si ich prekabátila a tak oslobodila?“

Hermiona sa naňho prekvapene pozrela, Draco vyzeral naštvane. Aj ona bola vytočená, práve mu povedala všetko, čo Winky prežila a on sa ide starať o jej pokusy na oslobodenie škriatkov.

„Draco, oni musia byť slobodní, otroctvo nie je správne.“

„Po tom, čo si videla, čo sloboda urobila s Winky si sa rozhodla, že všetci domáci škriatkovia majú byť ako ona?“ Draco bol jednoznačne naštvaný.

„Nie, chcela som, aby boli ako Dobby. Keď bol slobodný, bol šťastný; oni len potrebovali niekoho, kto by ich oslobodil.“

„A ty si jednoducho musela byť tou osobou. Povedz mi, slečna Grangerová, čo na to povedal Dumbledore, keď si ho o to požiadala? Čo povedala Hlava domácich škriatkov, keď si s ním o tom hovorila?“ prísne na ňu zazeral Draco.

Hermiona neodpovedala.

„Nechaj ma hádať, nehovorila si ani s jedným z nich. S koľkými domácimi škriatkami okrem Dobbyho a Winky si sa rozprávala?“

Hermiona opäť neodpovedala.

„Nechaj ma hádať, ani s jedným. Koľko domácich škriatkov sa ti podarilo oslobodiť?“ spýtal sa Draco.

„Neviem, ale všetky šály a klobúky boli na druhý deň preč,“ povedala Hermiona tónom ‘viem toho viac, ako ty’.

Jej tón Draca ešte viac rozčúlil a zvýšil hlas, „Takže aj s vedomím, ako Winky trpí a nedokáže prijať svoj slobodný život, si oslobodila ostatných domácich škriatkov bez toho, aby si sa uistila, že sú v poriadku; bez toho, aby si sa uistila, že majú kam ísť; bez toho, aby si zistila, či to neboli matky alebo otcovia, ktoré museli opustiť svoje deti. Prinútila si ich opúšťať svoje rodiny,“ pri pohľade na Hemrioninu tvár Draco zaznamenal, že na tieto veci nikdy nemyslela.

„Severus mal pravdu, vy Chrabromilčania skáčete do všetkého po hlave bez toho, aby ste o tom poriadne popremýšľali a nakoniec to vaše správanie spôsobí ešte viac problémov, než ich bolo na začiatku. Hermiona, nikdy som si nemyslel, že práve ty budeš typickým chrabromilským zabednencom. Vždy som si myslel, že si sčasti Bystrohlavčanka, no asi som sa mýlil,“ Dracov tón hlasu prešiel od rozhnevaného do sklamaného.

Hermionu jeho slová šokovali, ani Ron ani Harry sa s ňou takto nikdy nerozprávali a z nejakého dôvodu ju jeho sklamanie skutočne zabolelo.

„Hermiona, čo vieš o domácich škriatkoch?“

„Sú to otroci bez všetkých výhod a to je zlé, pretože to, že poznáme mágiu neznamená, že by sme mali všetkému okolo šéfovať a ich vziať na vedomie len vtedy, ak od nich niečo potrebujeme. Mať ich ako poskokov na zavolanie,“ uviedla Hermiona; toto bola jej reč, ktorú často replikovala ľuďom, ako jej názor na domácich škriatkov, hoci tentokrát to nepredniesla s takým presvedčením, ako obvykle.

„Stretla si niekedy Severusovho škriatka, Misty?“ spýtal sa Draco a všimol si, že Hermioninou tvárou sa mihol úsmev, ktorý znamenal súhlas. „Naozaj si  myslíš, že Severus jej šéfuje a drží si ju za chrbtom ako otroka, dopekla, keby jej skúsil rozkazovať, tak by mu asi o niečo otrieskala hlavu.“

Hermiona sa usmiala pri spomienke na Mistine správanie v deň, kedy pracovali v Severusovom súkromnom laboratóriu.

„Hermiona, keby niekto, nejaký muklovia prišili do čarodejníckeho sveta a prvou osobou, ktorú by stretli bol Smrťožrút, čo by si im povedala, keby tvrdili, že čarodejníci sú zlí, temní a radi mučia nevinných ľudí.“

„Nie je fér súdiť celý čarodejnícky svet podľa činov spáchaných zopár…“

„A aj tak je to presne to, čo si urobila ty. Posúdila si celý čarodejnícky svet na základe činov jedného, alebo dvoch ľudí, z ktorých jeden bol Smrťožrút. Bol Dobby mučený? Áno. Bolo s ním zle zaobchádzané? Áno. Bol na slobode šťastný? Áno. Ale Dobby bol domácim škriatkom Smrťožrúta. Všetkých si odsúdila na základe správania Smrťožrúta.“

„Ale Winky…“

„Hermiona, prestala si niekedy premýšľať o tom, prečo Crouch Winky oslobodil? Podľa teba stratila kontrolu nad jeho smrťožrútskym synom, ktorý vyčaroval na oblohu Temné znamenie. Crouch vedel, že jeho syn práve oznámil ostatným Smrťožrútom, že je nablízku a že by ho mali hľadať; čo mimochodom aj urobili. Dokonca prišiel sám Temný pán. Čo si myslíš, že by urobili Winky, keby tam bola?“

Hermiona zalapala po dychu.

„Súdiš čarodejníkov podľa toho najhoršieho. Väčšina čarodejníkov sa v skutočnosti správa k domácim škriatkom ako k súčasti rodiny. Viem, že my sme začali mudrovať s teóriou čistokrvnosti, ktorá hovorí, že sme lepší ako muklovia a muklorodení a viem, že to bolo zlé, ale ty si to isté spravila s domácimi škriatkami. Myslela si si, že preto, že máš viac vedomostí ako oni, tak si nadradená a že vieš, čo je pre nich to najlepšie. Urobila si, čo si chcela ty a nikdy si sa ich nespýtala, či to chcú aj oni. Z vrchu si sa pozerala na nás všetkých, nie len na domácich škriatkov, pretože nie sme takí múdri ako ty. Môžeš byť najbystrejšou čarodejnicou našej generácie, ale to ti nedáva právo sa nad nami povyšovať,“ Dracov tón bol jemný, ale jeho pokarhanie tvrdé.

Hermiona začala plakať.

Draco bol šokovaný, nikdy by nečakal takúto reakciu. Za celé tie roky v škole prehrýzla aj horšie urážky a všetko vrátila ešte aj s úrokmi. Nos ho začal bolieť len čo si spomenul na to, ako ho v treťom ročníku udrela. Videl Hermionu bojovať so Smrťožrútmi a stále si stáť za svojim. Bol pri tom, keď ju Bellatrix mučila a Hermiona jej napľula do tváre. Bola tvrdou vojnovou hrdinskou bojovníčkou. Nemala plakať!

Povzdychol si, podišiel k nej, kľakol si pred ňu a podal jej vreckovku. „Neplač, kráska, myslela si to dobre, ale vy Chrabromilčania vždy dovolíte, aby vás ovládlo srdce. To, čo potrebujete, je troška slizolinskej prefíkanosti, ktorú stačí pridať k vašej odvahe a inteligencii. No tak, s Winky ti pomôžem.“

„Naozaj by si jej mohol pomôcť?“ vzlykala Hermiona.

„Áno, vieš, tá tvoja myšlienka o SOPLOŠ-i je dobrá, existuje mnoho opustených a zneužívaných domácich škriatkov, ktorí potrebujú tvoju pomoc. Len ich musíme nájsť,“ palcom jej Draco zotrel slzy.

„Zavolaj Winky a požiadaj ju, aby odniesla preč čajovú súpravu.“

Hermiona prikývla a zavolala Winky.

Winky prišla s fľašou ďatelinového piva v ruke a veľmi neobratne sa snažila odpratať čajový servis bez toho, aby pustila fľašu. Celá čajová súprava okamžite spadla na zem.

„Vieš, Hermiona, premýšľal som, že kúpim starý Crouch manor, ale po zhliadnutí tohto škriatka si myslím, že to nespravím.“

Winky vzhliadla, keď začula meno svojho starého pána, „Vy kupujete pánov starý dom?“

„Nie, to určite nie! To miesto musí byť len špinavou starou búdou. Som si istý, že celé je to tam v troskách, Bartemius Crouch starší ho nemusel udržiavať, možno nikdy nič nedal opraviť. Bolo by s tým príliš veľa práce. Žiaden čarodejník so zdravým rozumom by si nekúpil niečo, čo patrilo tomu človeku,“ Draco použil svoj aristokratický tón čistokrvného čarodejníka a opieral sa tak, že vyzeral veľmi podobne ako jeho otec v najlepších rokoch.

Hermiona zalapala po dychu, ale Draco jej venoval pohľad, ktorý hovoril, ver mi.

„Ako sa opovažujete niečo také povedať!? Pán vždy všetko presne stanovil, všetko muselo byť v poriadku, všetko čisté a upratané.“

„Naozaj očakávaš, že tomu uverím, škriatok? Myslím si, že Bartemius Crouch bol nedbalý a nechutný človek a najbližšie, keď sa stretnem s Ministrom, uistím sa, že sa o tom dozvie.“

Winky od hnevu hodila o zem fľašu ďatelinového piva, „Pán bol láskavý a jemný muž, bol veľmi čestný, vždy bol dokonalý…“

„So škriatkom, ktorý nosí špinavé handry,“ dotkol sa Draco okraja Winkiných otrhaných šiat, „Súdim človeka podľa toho, čo vidím a často sa pozerám aj na jeho osobného domáceho škriatka, aby som mohol posúdiť, aký ten človek vlastne je. A keď sa tak na teba pozerám, dospel som k záveru, že Bartemius Crouch bol špinavý opilec, ktorý nezvládal ani svoje najjednoduchšie povinnosti, hanba čarodejníckeho sveta.“

„Pán sa na Winky hnevať, dať jej šaty,“ povedala smutne Winky.

„Áno, je príliš neskoro, obávam sa. Bola si vychovávaná Crouchom a je zrejmé, že ťa nevychoval dobre, keďže pri prvom nešťastí začneš piť. Potom musím povedať, že nebol mužom, za akého som ho pokladal. Pozri sa na môjho domáceho škriatka Dobbyho, po tom, čo dostal slobodu sa stal inšpiráciou pre mnohých ďalších, zahŕňajúc čarodejnice a čarodejníkov. Vďaka nemu dostala tuto slečna Grangerová nápad pomáhať ostatným a vytvorila organizáciu. Dobby zomrel ako hrdina. A to všetko preto, lebo ho moja rodina dobre vychovala. Spravil veľké veci, ktoré o mojej rodine hovoria v dobrom. Čo hovoria tvoje činy o človeku, ktorý ťa vychoval?“

Winky nepovedala nič, pozrela sa na svoje oblečenie a začala ho čistiť. Potom sa potichu pustila do upratovania neporiadku, ktorý narobila.

„Hermiona, koľko času nám zostáva do odchodu?“ spýtal sa Draco ešte stále svojim aristokratickým tónom.

„Dve hodiny.“

„No Winky. Máš hodinu a päťdesiat minút na to, aby si sa umyla a obnovila pánov imidž.“ Potom jej podal zopár galeónov, „Kúp si to, čo potrebuješ a pred odchodom skontrolujem, či si bola riadne vychovaná k štandardom, ktoré od domáceho škriatka zo šľachtickej rodiny očakávam.“

„Áno, pán Draco,“ uklonila sa Winky a s puknutím zmizla.

Draco sa pozrel na Hermionu a usmial sa, „Keď nefunguje láskavosť, musí nastúpiť tvrdosť.“

Hermiona ho objala, „Draco, bol si úžasný.“ Potom sa od neho odtiahla a znovu si sadla.

Draco si odkašľal a povedal, „Je veľa vecí, ktoré ma môžeš naučiť o muklovskom svete a možno by som ťa mohol niečo zase naučiť ja o tom čarodejníckom.“

Hermiona prikývla a pozrela sa naňho, „Myslel si vážne to, že mi pomôžeš so SOPLOŠ-om?“

„Áno, možno by sme mohli naozaj kúpiť starý Crouchov dom a premeniť ho na akýsi domov pre škriatkov bez domova,“ navrhol Draco s úsmevom.

Hermiona sa akurát chystala odpovedať, keď do miestnosti vstúpil Ogden.

„Pán Draco, chcel by som vám poďakovať za pomoc. Verím, že Winky bude teraz v poriadku; požiadala o elixír na vytriezvenie a práve sa umýva. Som na vás hrdý, zmenili ste sa. Už viac nie ste tým malým chlapcom, ktorého som poznal.“ Potom sa Ogden obrátil k Hermione, „Ďakujem, slečna Grangerová, viem, že jej budete aj naďalej pomáhať. Môžem navrhnúť prevedenie jej zamestnania z Rokfortu na vás.“

Hermiona sa pozrela na Ogdena a spýtala sa, „Koľkým domácim škriatkom som ublížila svojou pochabosťou? Koľkých som oslobodila?“

Ogden sa na ňu usmial, „Vlastne žiadneho. Rokfortským domácim škriatkom môžu slobodu udeliť len dediči zakladateľov, riaditeľ a riaditeľka Rokfortu, alebo Rokfort sám. Trochu ich to gesto nahnevalo, ale Dobby im vysvetlil, že sa im len snažíte pomôcť. Nebojte sa, slečna Hermiona, váš SOPLOŠ je skvelý nápad a keď sa dozviem o nejakom domácom škriatkovi v ťažkostiach, odkážem ho na vás.“

Hermiona sa usmiala. Cítila sa oveľa lepšie.

Starý domáci škriatok sa im obom uklonil a ticho zmizol.

Draco sa pozrel na Hermionu a videl, že by sa ho rada niečo spýtala, ale neurobila to, „V prvom ročníku som bol naozaj naštvaný, keď som sa dozvedel o tom, že Harry sa dostal do metlobalového týmu a rozhodol som sa vybiť si zlosť na domácich škriatkoch. Crabbe a Goyle mi chytili dvoch škriatkov, ktorí pracovali v slizolinskej klubovni. Priviazal som ich a priebežne na nich vrhal bodavé kliatby. Trvalo to niekoľko hodín, kým neprišiel Severus a nezastavil ma. Odviedol ma do svojich izieb a ja som si myslel že sa chystá zavolať otca. Ale namiesto toho zavolal Ogdena a povedal mu, aby ma potrestal akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný.“

„Čo urobil?“

„Dal mi po holom zadku, na ten výprask nikdy nezabudnem. Nenechaj sa zmiasť; domáci škriatkovia majú veľmi tvrdé ruky. Potom mi povedal, že na budúce zo mňa spraví domáceho škriatka, prikázal by svojim škriatkom, aby prestali upratovať žaláre a uistil by sa, že všetci ostatní Slizolinčania sa dozvedia príčinu. Samozrejme, už nikdy viac som nezranil žiadneho ďalšieho škriatka v Rokforte.“

„Severus mu dovolil dať ti na zadok? Teda, nie že by si si to nezaslúžil,“ poznamenala trochu šokovaná Hermiona.

„Žartuješ? Môj krstný otec Sev má v pracovni pravítko, ktorého sa všetci Slizlinčania boja,“ zasmial sa Draco.

„Páni, vždy sme predpokladali, že vám všetko nechá prejsť. Bolo dobre známe, že profesor Snape nikdy netrestá Slizolinčanov.“

„Na verejnosti. V súkromí, to je už iná vec. Všetci sme sa desili výletu do pracovne, hoci pravítko bolo použité len pri ‘špeciálnych’ príležitostiach.“

„A ty si niekedy… čo to hovorím, ty si bol v jeho pracovni takmer každý deň,“ smiala sa Hermiona

Draco sa usmial, bolo dobré vidieť ju s úsmevom na tvári. Nenávidel to, že ju rozplakal, „Vlastne som pravítkom dostal tri krát, dvakrát kvôli tebe.“

„Skutočne, čo som spravila?“

„Ty si neurobila nič, bolo to preto, čo som urobil ja tebe. Prvý krát som dostal po našej prvej hodine lietania s tým incidentom s nezabudalom; priame neuposlúchnutie učiteľkinho príkazu a nie, nie s krstným otcom. Potom v druhom ročníku, keď som ťa po prvý krát nazval… vieš ako?“

„Humusáčka. Ale volal si ma tak celý čas.“

„Nikdy nie tam, kde by ma mohol počuť Severus, alebo iný profesor či prefekt. Nenávidí to slovo, viac než ktorúkoľvek inú nadávku, bez ohľadu na to, aká je kreatívna.“ Tu sa Draco na chvíľu odmlčal, „To bolo niečo, čo som nikdy nemohol pochopiť, no teraz už áno… naozaj je mi to ľúto, Hermiona, je to strašné slovo a nikdy som ním nemal nazývať ani teba, ani nikoho iného. Zaslúžil som si každý úder, ktorý som tým pravítkom dostal; rovnako, ako tú ranu do nosa v treťom ročníku. Vieš, že som bol potom z teba naozaj vydesený?“

„Ďakujem za ospravedlnenie, Draco,“ venovala mu Hermiona nádherný úsmev, ktorý mu rozbúchal srdce. „A čo teda tá posledná príležitosť?“

„Štvrtý ročník, po tom, čo sme na seba s Harrym zaútočili na chodbe pred učebňou elixírov a teba zasiahlo moje kúzlo, po ktorom ti narástli zuby.“

„Čože? Ale Snape si zo mňa preto robil srandu.“

„Áno, ale mohol som narobiť oveľa viac škody. Povedal mi, že som vážne zranil spolužiačku a kvôli môjmu neopatrnému súboju by ma mohli aj vylúčiť. Len preto, že Dumbledore nikdy nevylúčil Harryho som z toho vyviazol tak ľahko. Mohol som ti naozaj ublížiť.“

„Áno, no tiež by som ti za to mala poďakovať. Moji rodičia sú zubári, muklovskí zubní liečitelia a zakázali mi upraviť si zuby pomocou mágie. Chceli aby som počkala kým neskončím školu a až potom som si to mala dať spraviť na muklovský spôsob, čo by trvalo roky. A pre to, čo si urobil, mi Madam Pomfreyová zuby napravila za pár minút. Pár dní na to ma pozval na ples Viktor Krum,“ zasmiala sa Hermiona.

„No, tak to ma teší, že som vám pomohol, moja krásna lady. Tá bolesť zadku stála za pomoc pri vytvorení takej krásy,“ smial sa Draco.

„Myslíš si, že som krásna?“ spýtala sa ticho Hermiona.

Už druhý krát tento deň ho Hermiona šokovala, „Ako sa môžeš niečo také pýtať? Hermiona, si najkrajšie dievča, aké som kedy stretol, prečo si myslíš, že som ťa celé tie roky trápil? Otec ma takmer zabil, keď našiel tvoje fotky, ktoré som mal doma ukryté; to bol aj jeden z dôvodov, prečo po tebe šli Smrťožrúti, chceli odstrániť pokušenie. Si najúžasnejším človekom, akého poznám.“

„Ty máš moju fotku?“ spýtala sa šokovaná Hermiona.

„Fotky; Mám ich od Creevyho. Zaplatil som mu peknú sumu, aby o tom nikomu nepovedal.“

Hermiona sklonila hlavu a na líce jej spadla slza, „Ron povedal, že som škaredá a prostá, a že nikdy by so mnou nikto nebude chcieť byť.“

„Weasley je idiot, nezaslúžil si ťa. Nikdy som nepochopil, čo si na ňom videla.“ Draco jej opatrne vzal tvár do dlaní a zodvihol ju tak, aby sa pozerali jeden na druhého. „Neplač, kráska, ja s tebou chcem byť, šiel by som za tebou až na koniec sveta, keby som vedel, že mi venuješ úsmev.“

Hermiona sa naňho usmiala.

Draco sa naklonil a pobozkal ju. Bozk bol jemný, ale zároveň aj vášnivý.

Keď sa od seba oddelili, pozrel sa na ňu a povedal, „Dokonalé.“

„Naozaj by si za mnou šiel až na koniec sveta?“

 „O menej ako dve hodiny odchádzame do Austrálie, nie? Dokonca na muklovskom lietadle.“

Hermiona sa zasmiala, „Z časti je to lietadlo magické, vlastní ho totiž čarodejník. Je pre rodiny muklorodených, ktoré vedia o mágii. K dispozícii je aj špeciálna časť lietadla na prepravu domácich škriatkov.“

„Je fakt skvelé, že si našla také lietadlo,“ usmial sa Draco, „ste naozaj úžasná, slečna Grangerová.“

Potom ju opäť pobozkal.

O dvadsať minút neskôr kráčali Draco s Hermionou smerom k Harryho komnatám. Harry Hermione sľúbil, že jej odloží nejaké veci. Vzdala sa svojho bytu v Londýne, toho, v ktorom plánovala žiť spolu s Ronom, a všetky veci preniesla do izieb v Rokforte. Teraz, keď tie izby pre hostí opúšťala, potreboval všetky tie veci niekam uložiť.

Hermiona vyslovila heslo a Gryfon otvoril dvere. Začuli Severusa a Harryho, ako sa hádajú. Severusovi sa nepáčilo, že Harry zmizol na celý deň s tým, že ho nikto nemohol nijako kontaktovať.

„Ako som mal vedieť, že zrkadlo nebude fungovať? A uistil som sa, že Kreacher vie, kde som. Severus, preháňaš.“

„Mohlo sa ti niečo stať a nikto by sa to nikdy nedozvedel.“

„Och, prosím ťa, ty by si našiel nejaký spôsob. Vždy sa ti…“ čokoľvek sa Harry chystal povedať ostalo nevypovedané, pretože zaregistroval, že dnu vstúpila Hermiona s Dracom.

„Ahoj Hermiona, máš už všetko pripravené?“ usmieval sa Harry na priateľku, ignorujúc vytočeného Majstra elixírov.

„Hej, prišla som sa len spýtať, kam si mám dať tie svoje veci.“

Harry zavolal Kreachera a požiadal ho o truhlicu, ktorú mu aj hneď priniesol.

„Včera som to pre teba zohnal v Šikmej uličke; je to truhlica so siedmimi miestnosťami, taká, akú mal Barty Crouch mladší v našom štvrtom ročníku. Niektoré sú také veľké, že by sa tam zmestila aj celá knižnica. Niečo by som tiež mohol uložiť buď tu, alebo na Grimmauldovom námestí, alebo dokonca aj na Potter Manor. Premýšľam, že sa tam zajtra zastavím.“

„Nezačína náhodou zajtra to elixírové zhromaždenie? Myslel som si, že ideš ako investor a práve prvý deň prebiehajú celé tie ‘priateľské stretnutia’,“ nevinne sa ozval Draco.

Harry sa začervenal a neisto sa zadíval na Severusa, ktorý odpovedal, „Večera začína až o ôsmej, celý deň máme voľný. Najprv pôjdeme na Potter Manor, následne na Prince Manor a potom do Barcelony.“

„Znie to zábavne. Je to úžasné, Harry, síce to nie je Rio, ale je to začiatok,“ povedala Hermiona so šibalským úsmevom.

„Áno, tiež som si všimol, že vaše lietadlo má medzipristátia v Indii a Japonsku, Her-mi-ona,“ odpovedal Harry s úškrnom.

Hermiona ho buchla po ruke.

„Nemyslíš si, že nám niečo uniká?“ spýtal sa Draca Severus.

„Chrabromilčania,“ prevrátil Severus očami.

Už mali všetko pripravené na odchod, keď vstúpila Winky; oblečené mala pekné, ružovo-biele šaty, biele ponožky a topánočky, a so sebou tiež mala malú ružovú tašku. Bola úplne triezva a dívala sa na Draca, očakávajúc schválenie.

„Ukáž, nech sa na teba pozriem. Áno, dobre, Crouch odviedol skutočne dobrú prácu,“ povedal Draco s úsmevom.

Domáci škriatok sa usmial.

„Už ho nikdy znova nezahanbi,“ povedal Draco pevným hlasom a ona prikývla.

„Winky, si to ty?“ spýtal sa Harry s úsmevom a potom sa obrátil k Hermione, „Hermiona, odviedla si skvelú prácu.“

„To som nebola ja, ale Draco a hádaj čo urobí? Pomôže mi so SOPLOŠ-om,“ zažiarila Hermiona.

„Skvelé, o detailoch si pohovoríme, keď sa vrátite. Dobrá práca, Draco,“ potriasol mu Harry rukou.

Harry a Severus šli s Hermionou a Dracom až na letisko. Skupinke sa dostalo mnoho pohľadov, zvlášť od chichotajúcich sa dievčat, ktoré pokukovali po mužskej časti skupiny. Väčšina mužov na letisku bola o trochu diskrétnejšia pri civení na Hermionu, najmä po tom, čo ich Draco začal prepaľovať pohľadom.

Keď došli až ku bráne, Hermiona objala Severusa a poďakovala mu za všetku pomoc. Povedala mu, že sa teší na spoluprácu s ním, až sa vráti. Potom objala aj Harryho, ktorý jej objatie vrátil; slova potrebné neboli.

Harry potriasol Dracovi rukou a povedal, „Daj na ňu pozor; je ešte cennejšia, než všetko zlato v Gringottbanke.“

Draco sa usmial a prikývol, „To isté platí pre teba. Severus má tuhý zovňajšok, ale má mäkké srdce. Lord Potter Black, alebo nie, ak mu zlomíš srdce, tak si ťa nájdem.“

Harry sa zasmial, „Žiaden strach.“

Severus sa díval na Harryho a nenápadne ho držal za ruku, keď sledovali, ako sa ich priatelia vydali v ústrety dobrodružstvu.

24.02.2012 16:22:44
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one