Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

18- Minulosť a súčasnosť Potterovcov

Rozhodli ste sa, že chcete kapitolu k Návšteve, tak ju tu máte :) Myslím že sa vám bude celkom páčiť, hoci sa udeje niečo, čo by ste nečakali ani v najdivokejšom sne :) 

Kapitolu venujem tým, ktorí mi pri minulej nechali komentár - X, Bacil, Lucka, Candy, Larkinh, Saskya, Rankl, Caira, Mononoke, Tesssa, Nade, Kejt a Jett Alice Black :) Ste úžasní a svojimi komentármi mi robíte neuveriteľnú radosť. Tak dúfam, že aj pri dnešnej kapitole mi necháte svoje názory :)

Za pomoc s prekladom ďakujem Blackovi :) ... inak, niektoré časti kapitoly sa prekladali strašne ťažko a pomaly vôbec tie jednotlivé vety idúce za sebou nedávali zmysel... tak keby ste niečomu nerozumeli, skúste to napísať komentáru a ja sa to budem snažiť nejako upraviť. Vážne to bolo dosť chaoticky rozhádzané, takže sa vopred ospravedlňujem za prípadné nezrozumiteľné nezmysly...

Weronika :)

Nasledujúce ráno zamierili Harry, Severus, Kreacher a Dante na Potter Manor. Mali pred sebou rušný deň a museli preto začať čím skôr. Vzhľadom na to, že aj Severus aj Harry boli rannými vtáčatami s tým nebol žiaden problém.

Na Harryho žiadosť prešiel Grobrick počas noci nejaké detaily a podrobnosti o Potterovskom majetku. Vyzbrojení prenášadlom, ktoré ich malo vziať priamo na pozemky, opustili Rokfort a od rodinného domu ich potom delila už len krátka vzdialenosť.

Harry vedel, že sídlo sa nachádza niekde v Škótsku, ale šokovalo ho, keď zistil, že v skutočnosti je vzdialené od Rokvillu len asi 50 míľ. Znamenalo to, že keby mal Potter Manor za jasného dňa spustené ochrany, bolo by ho vidno z Astronomickej veže.

Harry bol trochu nervózny; viac než to, že mal vidieť sídlo, čo bola len normálna budova, by sa mal stretnúť so svojou rodinou. Grobrick mu povedal, že ako v mnohých starých, čarodejníckych sídlach, aj v Potter Manor sa nachádzajú portréty Lordov a Lady Potterových. Harry vedel, že v Sieni starších bolo len dvanásť portrétov predchádzajúcich Lordov Potterov; portréty Lady Potterových boli rozmiestnené po celom panstve. Všetky portréty ‘spali’ a prebudiť by sa mali až na jeho príkaz.

Mali by tam byť aj portréty jeho rodičov a on sa s nimi chcel stretnúť a porozprávať. Toto bolo jeho dnešným skutočným poslaním – zobudiť portréty a stretnúť sa s nimi.

Pristáli pred veľkolepým panstvom, konkrétne v záhrade s obrovskými stromami, rôznymi kvitnúcimi kvetmi a kríkmi. Prvé, čo Harryho napadlo, bolo, že Nevillovi by sa to tu určite páčilo. Sídlo samo o sebe nebolo také, ako Harry očakával. Bolo priam obrovské; nebol to dom, ale malý hrad.

Len tam stál a civel na to, až kým necítil, ako mu Severus krátko stisol ruku, aby mu tak dodal pocit istoty, a potom sa konečne vybrali k hlavným dverám. Skôr než k nim stihli dôjsť, veľké, pätnásť stôp vysoké dvere sa otvorili. Harry a Severus sa ocitli v obrovskej hale, ktorú tvorila zmes mramoru a lešteného dreva. Tá hala bola jednoducho nádherná; plná starožitného nábytku, drahých váz a okolo celej miestnosti stáli dokonca sochy. Celé to tu bolo cítiť bohatstvom a Harry mal pocit, že je v nejakej luxusnej hrobke.

Potom Harry zbadal pri vnútornej stene stáť asi desať domácich škriatkov, ktorý čakali, kým ho budú môcť privítať.

„Zdravím vás, vaše Lordstvo, ja som Flint, hlava Potterovských domácich škriatkov. Je mi potešením vás konečne privítať v sídle Potterovcov.“

„Ďakujem Flint, mne je potešením tu byť…“

Severus sa pozrel na Harryho, ktorý náhle stíchol; cítil, ako jeho mágia vzbĺkla. Harry sa díval na domácich škriatkov, ktorí stáli za Flintom. Severus tiež stočil pohľad tým smerom a zbadal dvoch škriatkov, ktorých poznal až veľmi dobre. Prvá bola Minty – osobný škriatok Poppy Pomfreovej a druhý bol Toff, ktorý bol zase škriatkom Albusa Dumbledora.

Severus povedal, „Harry, upokoj sa!“

Harry sa k nemu otočil a zíral naňho chladnými očami, „Upokoj sa?! Nie, Severus, neupokojím sa, som unavený zo všetkých tých zistení, ako veľmi som bol zradený.“ Potom sa obrátil k škriatkom, ktorí okamžite o krok cúvli, vrátane Flinta.

„Vy dvaja,“ zavrčal Harry a ukázal na Minky a Toffa, „Zmiznite mi z očí… hneď!“ obaja škriatkovia s puknutím zmizli. Potom zagánil na zvyšných škriatkov, „Koľkí z vás pracovali buď pre Albusa Dumbledora, alebo Poppy Pomfreyovú?“

Ruky zodvihli ďalší dvaja škriatkovia a Severus si všimol, že sa trasú od strachu.

Harry vyzeral akoby sa chystal zavraždiť Flinta. Potom sa otočil k tým dvom škriatkom a povedal, „Teraz choďte!“ Počuť bolo už len dve puknutia.

Schmatol Flinta za ucho a začul, ako škriatok zapišťal. Od Dobbyho vedel, že špička uší domácich škriatkov je tou najcitlivejšou časťou ich tela a keby ich ešte niekto vykrútil alebo niekde priškripol, bol by to najviac bolestivý a veľmi účinný trest.

Potom sa Harry otočil k ostatným škriatkom, ktorí sa strachom triasli, „Ktorý z vás je najviac nadradený? Potrebujem niekoho, kto to prevezme po tomto idiotovi.“

Všetci škriatkovia sa na seba pozreli a potom vystúpil starý domáci škriatok s chumáčom bielych vlasov, „Hovoria mi Hawk; bol som hlavou domácich škriatkov a osobným škriatkom vášho starého otca, Lorda Patricka.“

„Výborne,“ potom sa Harry znova obrátil k pištiacemu škriatkovi, ktorého držal za ucho, „Chcem, aby si šiel do svojho obydlia a ostal tam. Keď sa dostatočne upokojím, položím ti zopár otázok, na ktoré potrebujem odpovede.“ Jeho hlas bol chladný a silný.

Pustil mu ucho a uslzený škriatok sa odmiestnil.

Harry sa trochu upokojil a pohľad upriamil na Hawka. Ešte stále chladným hlasom sa spýtal, „Prečo už nie si hlavou domácich škriatkov ty?“

„Váš starý otec dovolil mne aj mojej družke odísť do dôchodku,“ ukázal na starého, mierne skrčeného škriatka stojaceho na boku, „Po jeho smrti sme boli zavolaní späť do služby, aby sme pomohli s mladými škriatkami.“

Harry sa pozrel na škriatkovu družku a naznačil jej, aby pristúpila. Pomaličky k nemu prikrivkala a vyzerala, akoby jej každý krok spôsoboval bolesti; uklonila sa a povedala, „Som Etoile, bola som pestúnkou vášho otca. Vidím ho vo vás… ale vy ste oveľa, oveľa krajší.“

Harry sa uvoľnil a povedal, „Páčiš sa mi. Kto sú tí ostatní?“

Severus sa tiež uvoľnil, keď cítil, ako sa Harryho mágia upokojila a opäť sa pokojne vlnila. Pozrel sa na ostatných škriatkov – štyria z piatich boli starí a možno to boli aj škriatkovia na dôchodku, ktorí prišli pozdraviť svojho pána.

Zoznámili sa s Falconom, ktorý bol Hawkovým bratom; staral sa o záhrady a do domu vošiel len veľmi zriedka (toto bolo prvý krá po sedemnástich rokoch). Ostatní dvaja sa volali Petal a Chi (skratka od chicken* - James mal tri roky, keď ju pomenoval), a tí udržiavali panstvo čisté.

„No, som rád, že vás spoznávam,“ usmial sa Harry, „Toto je môj partner, Severus,“ ukázal na Severusa, ktorý stál vedľa neho.

Severus videl, ako sa štyria škriatkovia zamračili, zrejme jeho meno poznali.

Prehovorila Etoile, „Severus? Severus Snape?“

„Áno,“ pretiahol Severus. Keď sledoval Etoile, jej výraz mu pripomenul staršiu Misty… toto nebude dobré.

„Ten Severus Snape, ktorý zhodil pána Jamesa z metly a zlomil mu tak ruku?“

„Mal som jedenásť a on urazil Lily.“

„Ten Severus Snape, ktorý kúzlami prefarbil pána Jamesa na modro a pričaroval mu vredy, ktoré nechceli dva týždne zmiznúť?“

„Hej, on premenil moje knihy na ňucháčov, ktorí zničili školskú kuchyňu, celý týždeň som si potom nemohol sadnúť na zadok a dostal som mesačný trest.“

„Ten Severus Snape, ktorý mu na Vianoce poslal škatuľu plnú Černožienok?“

Severus si prehrabol prstami vlasy, „No áno, to bolo len zo srandy.“

Severus vrhol na Harryho prosebný pohľad, ale Harry zavrtel hlavou a venoval mu pohľad, ktorý hovoril: si v tom sám.

Harry sa otočil k Hawkovi, ktorý sa naňho díval pohľadom plným strachu, ale keď si všimol Harryho úsmev, uvoľnil sa. Harry im pokynul, aby sa presunuli ďalej dovnútra a nechal Severusa s rozčúleným škriatkom osamote.

„Hawk, toto je Kreacher, je to môj osobný škriatok a zároveň má na starosť Blackovských domácich škriatkov,“ obaja domáci škriatkovia sa pozdravili.

„A tento mladý škriatok je Dante.“

Hawk pozdravil aj maličkého škriatka a Harry videl, že na mladých škriatkov bol skutočne zvyknutý, pretože Dante sa hneď zachichotal.

Potom začuli Severusov výkrik, „To nie je fér!“

Hawk sa otočil a zbadal svoju družku, ako Severusovi hrozí prstom.

„Bola naozaj ochranárska, pokiaľ šlo o môjho otca, čo?“ konštatoval Harry a díval sa na Severusa, ktorý po ňom stále vrhal prosebné pohľady.

„Áno, milovala ho ako vlastné dieťa. Nikdy sa z jeho smrti poriadne nespamätala, viete,“ povedal Hawk a obrátil sa k Harrymu. „Po jeho smrti vás išla hľadať. Dvakrát vás od vašej tety uniesla, ale po tom druhom raze sme boli pripútaní k panstvu a nemohli sme odísť.“

„Uniesla ma od mojej tety?“

„Áno.“

„Nechaj ma hádať, zastavil ju Dumbledore.“

Hawk neodpovedal, pretože k nim doľahlo Severusovo volanie o pomoc.

Harry si povzdychol, „Idem zachrániť to veľké decko.“

Harry pristúpil k Etoile, kľakol si pred ňu a objal ju, „Ďakujem ti za to, že si sa ma snažila zachrániť. Vieš, tuto Severus mi mnohokrát zachránil život a celé roky ma ochraňoval. Už viac nie je tým nezbedným chlapcom, ktorého poznal James.“

Doslova cítil, ako naňho Severus za chrbtom gáni a všimol si, že po týchto slovách Etoilin výraz zmäkol.

„Ale vieš, Etoile; môj otec bol tiež naozaj veľmi nezbedný.“

„Áno, Etoile ho musela mnoho krát potrestať, ale bol to taký sladký chlapec,“ povedala Etoile a s láskou sa na Harryho dívala.

„Mohli by sme si dať raňajky a ty by si mi o ňom mohla porozprávať niekoľko príbehov,“ povedal Harry, keď ju odvádzal od Severusa.

Do konca raňajok Etoile Severusovi podľa všetkého odpustila a Harry si užíval príbehy, ktoré mu rozprávala.

Až neskôr, keď mu povedala, že viac sa jej páči Severus ako to ryšavé dievča, ktoré tu bolo a chcelo to tu prevziať, si Harry opäť spomenul na Ginny.

Potom im Hawk a Etoile urobili prehliadku sídla. Harry zistil, že súčasťou jeho majetku sú štyria mladí škriatkovia a dychtivo sa s nimi chcel stretnúť. Danteho a Etoile nechali v škôlke pre škriatkov a pokračovali s prehliadkou.

Prezreli si aj spálne a Hawk ukázal Harrymu pánsku spálňu, ktorá bola obrovská a nádherná, vyzerala, že by v nej mohol spať aj samotný kráľ. Harry sa v nej cítil nepohodlne, akoby bol v múzeu a čakal, kedy ho chytí ochranka. Posteľ sa mu však zapáčila, bola veľká a vyzerala lákavo. Pozrel sa na Severusa a potom si ich predstavil v tej posteli. Áno, s tou posteľou by žiť dokázal.

Hawk im ukázal aj niekoľko izieb pre hostí a povedal Severusovi, že si môže vybrať ktorúkoľvek chce. Harry im povedal, že izba pre hostí nie je nutná, pretože Severus ostane s ním. Severus však obrátil oči v stĺp a vybral si izbu o dvoje dverí ďalej, než bola pánska spálňa.

V knižnici sa takmer stratil Severus. Bola rovnako ohromná a veľkolepá ako knižnica v Rokforte a obsahovala zväzky zbierané stovky rokov. Boli tam oddelenia kníh venovaných čarovaniu, elixírom, transfigurácii, astronómii, jednoducho knihy pre takmer každý odbor, aký si len možno predstaviť; ďalej tam bolo oddelenie muklovskej literatúry a vedy, a nakoniec oddelenie vtipov a žartov (Jamesov príspevok). Najdôležitejšou časťou knižnice však bola časť s pohodlnými stoličkami a pohovkami, a portrét poslednej Lady Potterovej – Lily Evansovej Potterovej.

Posadili sa a dívali sa na nehybný obraz krásnej ženy s červenými, gaštanovými vlasmi a smaragdovo zelenými očami. Oblečený mala zeleno-zlatý habit a na ráme boli vyrezané ľalie.

Až keď Hawk povedal Harrymu, že sa prebudí, keď preberie k životu ostatné portréty, knižnicu opustili.

Namierili si to do Siene starších.

K pánskej pracovni patrila aj malá miestnosť, ktorá vyzerala takmer ako široká chodba. V Sieni sa nachádzalo tucet portrétov. Na konci steny visel jeden portrét, na ktorom bol vyobrazený muž, ktorý vyzeral ako sedliak oblečený v jednoduchých šatách, ale zato vyzeral veľmi mocne, takmer kráľovsky a Harry mohol povedať, že to bol mimoriadne silný čarodejník. Okolo ramien mal striebristý plášť, ktorý Harry spoznal ako Neviditeľný plášť. Poobzeral sa okolo a videl, že všetky portréty majú na sebe rovnaký plášť.

Na oboch stranách miestnosti viselo niekoľko portrétov – päť na jednej strane a päť na druhej strane. Všetci muži na obrazoch boli vysokí a mocne vyzerajúci muži, z ktorých väčšina mala čierne strapaté vlasy. Dvaja z nich ich mali dlhé (rovnako, ako teraz Harry) a väčšina z nich vyzerala trochu ako on. Niektorých už poznal zo Zrkadla z Erisedu. Harry sa usmial, naozaj na toto miesto patril.

Potom sa zahľadel na posledný obraz na pravej strane; bol tam muž, ktorého tvár dobre poznal, tvár, ktorú dlhé roky vídal v zrkadle; až na tie oči. Bol to James Potter.

Harry za sebou začul nejaký hluk a zbadal Severusa dívajúceho sa na portrét, „Harry, idem späť do knižnice, počkám tam na teba.“

„Severus, chcem, aby si tu bol so mnou.“

„Harry, to nie je správne, ja sem nepatrím, tvoj otec… no, nevezme moju prítomnosť dobre a nechcem, aby prvé slová, ktoré si poviete, boli povedané v hneve. Lily bola moja priateľka, uvidí ma rada.“

Harry pobozkal Severusa na ústa, „Milujem ťa a nehanbím sa byť s tebou. A môj otec to bude musieť prijať a rešpektovať. Nepotrebujem jeho súhlas.

Severus si povzdychol, „A čo takto, odídem na pol hodinu a potom sa vrátim. Ty ho do tej doby budeš musieť obmäkčiť.“

„Desať minút.“

„Dvadsať päť minút.“

„Pätnásť minút.“

„Dvadsať päť.“

„Mal si ísť na dvadsať.“

Severus sa zasmial, „Dobre, dvadsať,“ a potom Harryho vášnivo pobozkal.

„Fajn, tak choď do knižnice a ja sa zatiaľ zoznámim so svojimi ‘Staršími’. Otec by už mal o tebe vedieť, až sa vrátiš. Naozaj sa na to neteším, ale som Chrabromilovým potomkom, mal by som to urobiť.“

„Hej, pozri sa, už teraz vyzerá, že sa mračí. Nezávidím ti. Veľa šťastia,“ a s ďalším bozkom Severus odišiel.

Harry sa pozrel na svojho otca, vždy sa takto mračil? Hmm, musel, pretože portréty ešte spia. Privolal Kreachera a Hawka a chvíľ s nimi o niečom hovoril. Obaja škriatkovia potom odišli.

Harry mávol rukou a jeho džínsy a tričko sa zmenili na drahý smaragdovozelený habit s Potterovským erbom. Vrhol na seba kúzlo na úpravu vzhľadu a hneď boli jeho vlasy starostlivo učesané a celkovo vyzeral ako po kúpeli.

Potom Harry vložil ruku do habitu a po niekoľkých neverbálnych a bezprútikových kúzlach vytiahol z tajného vrecka mešec. Ten bol sám o sebe pod upraveným Fideliovým zaklínadlom,  ktorého Strážcom tajomstva bol Harry; nikto iný ani nevedel, že existuje. Mešec mal tri priehradky a každá bolo chránené vlastným heslom v Parselčine; v prípade, že by heslo vyslovil niekto iný, okamžite by zomrel. Z jednej priehradky vytiahol strieborný plášť a z druhej prútik.

Harry si prehodil cez plecia Neviditeľný plášť tak, že mu zakrýval chrbát a ramená. Zrazu sa však upravil tak, že bol Harry viditeľný. Potom Harrymu padol pohľad na Bazový prútik - bolo by to po prvý krát, keby ho od poslednej bitky použil, ale práve teraz to považoval za správne.

Harry zatvoril oči a privolal k sebe svoju mágiu. Cítil, ako ním celá preteká. Potom oči opäť otvoril a silným hlasom, v ktorom sa odrážala moc, prikázal, „Ja, Harry James Potter, Lord a posledný z Rodu Potterovcov, syn Jamesa a potomok Richarda, prikazujem, aby ste vy, všetci z Rodu Potterovcov vypočuli moje volanie a zobudili sa.“ Mágia v ňom vytryskla a z prútika mu vyleteli zlaté lúče svetla. Tie zasiahli všetky portréty a celá miestnosť sa rozžiarila. Cítil, ako jeho mágia napĺňa celé panstvo, podlahy, steny a stropy. Celé sídlo sa zatriaslo a preletel ním teplý vánok.

Severus, ktorý sedel v knižnici sa usmial; cítil, ako Harryho mágia preletela knižnicou sťa vietor; cítil, že jeho mágia zareagovala v odpoveď; cítil sa byť milovaný a v bezpečí. Vstal, postavil sa pred obraz svojej priateľky a čakal, kým otvorí oči.

Hawk, Etoile, Kreacher a všetci mladí škriatkovia cítili, ako cez škôlku preletel magický vietor, pocítili teplo a ochranu - mladí škriatkovia sa roztancovali a začali spievať.

Petal a Chi cítili preletieť magický vietor kuchyňou. Pece vzplanuli a hrnce zarachotili; obaja škriatkovia pocítili radosť a inšpiráciu. Rozbehli sa do špajze a začali pripravovať hostinu.

Falcon v záhrade cítil, ako sa prebudili stromy, začul kvety spievať a k ich spevu sa hneď pridali aj vtáky v korunách stromov. Ruže v záhradách sa rozvoňali vzácnou vôňou, ktorá naplnila vzduch. Cítil pokoj. Ľahol si na trávu a splynul s tým všetkým okolo.

Flint sedel vo svojej izbe, keď zacítil chvenie a hukot magického vetra. Cítil chlad a srdce mu pokleslo  naplnené vinou za zradu. Flint plakal.

Všetky portréty v Sieni starších začuli volanie, každého z nich volal po mene magický vietor a oni odpovedali. Prebudili sa a otvorili oči. Poobzerali sa a pred sebou zbadali mocného čarodejníka, ktorého telo žiarilo zlatým svetlom; vysokého muža so širokými ramenami a dlhými čiernymi vlasmi; muža, ktorý mal okolo pliec strieborný plášť. Muž, ktorý bol ich potomkom; všetci sa mu uklonili. Lord z Rodu Potterovcov sa vrátil.

Harry vzhliadol a videl, že všetky portréty, okrem jedného, sú na kolenách. Pozrel sa na svojho otca, ktorý stál a díval sa naňho so znepokojujúcim výrazom v tvári.

Ignorujúc ho Harry prikázal ostatným, aby vstali. Všetci naňho hľadeli a všimli si jeho žiarivé smaragdové oči, hoci jeden z nich zaznamenal aj prútik, ktorý držal v ruke.

„Som Harry James Potter a je mi potešením váš všetkých spoznať.“

Muž na prvom portréte sklonil hlavu, „Ja som Ignotus Potter.“

„Potter, alebo Peverell?“ vážne sa spýtal Harry; úprimne povedané, reakcia jeho otca ho hnevala.

Ignotus sa zasmial, a jeho modré oči zažiarili, „Oboje, som Ignotus Peverell Potter.“

„Takže ty si ten, kto zmenil meno?“

„Áno, ako už zrejme vieš, bol som posledným z troch bratov, prežil som dlhý a plnohodnotný život a kráľ mi udelil titul Lorda. A keďže jeden Lord Peverell už existoval, zmenil som si meno na Lorda Pottera.“

Harry prikývol a zasmial sa, „Tak, prvý z Rodu Potterovcov - ja som zase z Rodu Potterovcov posledný.“

Potom prehovoril jeden z mladších portrétov, „No, dúfam, že nie posledný. Si pohľadný mladík, som si istý, že čoskoro si nájdeš partnera a náš rod bude pokračovať viacerými malými Pottermi.“

„Ja už mám úžasného partnera; ale viete, ak ste sa vy rozhodli mať každý viac ako jedného syna, no, problém s tým by sme mať nemali.“

„Hej, ja som mal jedného syna a deväť dcér,“ vyhlásil jeden zo starších portrétov, „Snažil som sa.“

Harry sa zasmial a povedal, „To vskutku áno.“

Pár minút sa všetci rozprávali a Harry sa od každého portrétu dozvedel meno a ešte zopár ďalších informácií. Keď pristúpil k poslednému portrétu naľavo, portrét sa spýtal, „Môžeš nám povedať, či bol Voldemort porazený?“

„Áno, už viac nejestvuje.“

Začul úľavné povzdychy; pohľad mu padol na otca, ktorý nezareagoval.

„Bol si pomstený Patrick, ty, moja babička, moji rodičia, moji rodičia… vy všetci ste boli pomstený,“ prehovoril vážne Harry.

„Ten šialenec, pripravil ma o možnosť skutočne spoznať moju nevestu a môjho vnuka; dúfam, že trpel,“ Patrick vyzeral skutočne naštvane.

Harry sa naňho usmial a uškrnul sa, „Áno, nedávno som sa toho o tebe veľa dozvedel. Minerva mi porozprávala mnoho príbehov.“

„Never ani polovici z toho, čo hovorí; bola rovnako vinná, ako ja.“

Harry sa zasmial a potom prehovoril Harold, jeho prastarý otec, „Tí dvaja boli neustále v nejakých problémoch, často som Dumledorovi vravel, že by som mal mať v Rokforte svoju vlastnú pracovňu. Musel som tam tráviť až priveľa času.“

Keď Harry začul Dumbledorovo meno, strašne sa rozhneval, „Už nikdy v mojej prítomnosti nespomínajte meno tohto muža.“

Vtedy sa prvý krát sa ozval jeho otec, „Albus Dumbledore je najväčší čarodejník všetkých čias,“ vykríkol.

Ostatné portréty sa pozreli najprv na Harryho a potom na Jamesa.

„Albus Dumbledore bol klamár a zlodej,“ vykríkol Harry a zhlboka sa nadýchol, keď sa snažil dostať svoju mágiu pod kontrolu.

Harold sa pozrel na Harryho, „Harry, čo sa stalo medzi tebou a Albusom?“

Harry sa opäť zhlboka nadýchol a zadíval sa na okolité portréty, „Koľkí z vás niesli titul Lorda Chrabromila?“

Väčšina portrétov zalapala po dychu, no jediný Ignotus sa usmial a pozrel na Harryho, ktorý prikývol, „Tak vraví história; všetci sme potomkami Richarda Chrabromila…“

„Áno, to vieme,“ podráždene odvetil James.

„Ale nie sme v hlavnej línii, titul prešiel na Ignotusovho staršieho brata, Antiocha,“ uviedol Harold.

„To platí pre tituly, nie pre mágiu, všetci traja bratia Peverellovci boli silní a mocní - oveľa silnejší ako ktorýkoľvek čarodejníci, akí kedy žili. Teda, až na zakladateľov, samozrejme - všetci až na jedného, toho, ktorý žil najdlhšie, toho, ktorý mal moc poraziť Smrť, moc, ktorú nevlastnili ani zakladatelia. Chrabromilova mágia si vybrala svojho dediča; Ignotusa. Titul Lorda Chrabromila prešiel na toho, ktorý mal moc, a tú mal Ignotus. Po stáročia boli všetci Potterovci mocní, ale žiaden z nich si nemohol nárokovať titul Lorda Chrabromila, až na mňa. Akonáhle si Albus Dumbledore uvedomil, že mám tú moc, vykonal temný rituál, ktorý odstránil všetko Chrabromilovo dedičstvo a preniesol ho na Rokfortský hrad. Rovnaký rituál vykonal na všetkých dedičoch zakladateľov.“

Harry počul, ako sa všetky portréty (okrem Jamesa) pobúrene rozhovorili.

Harry zodvihol ruku a potom povedal, „Všetko zlato z Chrabromilových trezorov previedol na seba, zablokoval väčšinu mojej mágie, narafičil a falošne obvinil môjho krstného otca zo zločinov, ktoré nespáchal a hodil ma na krk muklovským príbuzným, ktorí ma zneužívali a utláčali. Akonáhle som vstúpil do Rokfortu, tak mnou manipuloval a ovládal ma, aby som porazil Lorda Voldemorta, ktorý bol vlastne v skutočnosti Lordom Slizolinom. Albus mu spravil to isté čo mne s výnimkou toho, že sa rozhodol, že z Toma Riddla bude zlý Temný pán. Albus manipuloval aj s ostatnými študentmi, niektorých si vybral ako temných a niektorých ako svetlých. Ja som bol zvolený sa svetlého Lorda, Tom Riddle za Lorda temnoty. Všetci sme preňho boli len šachovými figúrkami v jeho veľkej hre.“

Harry počul, ako všetky portréty pobúrene kričia a pozrel sa na svojho otca, ktorý sa naňho vzdorovito díval.

James vykríkol, „Albus Dumbledore bol veľký a mocný muž, nemáš žiadne právo ničiť jeho meno a povesť.“

Harryho mágia vzbĺkla a všetky portréty stíchli, „Ako sa opovažuješ, počul si všetko, čo som povedal a napriek tomu stále veríš v toho muža. Si normálny? Asi nie, povedal by som, že je to spôsobené tým, že si zomrel mladý, že si bol stále naivný; ale ja som ešte mladší, než si bol ty. Prečo ho tak slepo nasleduješ…“

„Prečo veríš tým klamstvám o tom, že si Chrabromilov dedič? Kto ti povedal túto blbosť?“

„Ty si taký hlupák, vieš že…“

„Tak si porazil Voldemorta, povedal si mu, že je hlupák?“

„Nie, bojoval so cťou a dôstojnosťou; niečo, čo ty nikdy nepochopíš,“ doľahol k nim zozadu hodvábny hlas.

„Ufňukanec.“

„Nehovor mu tak.“

„Si v poriadku? Cítil som ako tvoja mágia vzbĺkla,“ spýtal sa Severus Harryho a s obavami sa naňho díval.

Harry sa upokojil, ale pozrel sa na svojho otca, „Ten idiot verí v Dumbledorovu dobrotu.“

„Hej, no, on nikdy nebol z tých múdrejších.“

„Pre Lily som bol múdry dosť; opustila ťa a prišla za mnou.“

„To preto, že Albus sa vyhrážal zabitím Severusa, keby nešla s tebou.“

„Je mi jedno, prečo prišla, dostal som ju a ty nie.“

„James Patrick Potter, ako sa opovažuješ?! Zmanipuloval si Lily, aby bola s tebou, tak, aby nebola s nikým iným, hoci…“ vykríkol Patrick.

„Povedal som ti, že si toho chlapca príliš rozmaznal,“ povedal Harold svojmu synovi, „poriadny výprask by vyriešil mnohé z problémov, ktoré si s ním mal.“

„Severus si ju nezaslúžil, vzal som od neho Lily preč a mali sme spolu dokonalého syna.“

„Ja som gay, ty idiot; Lily bola ako moja sestra, nikdy som o ňu nemal romantický záujem.“

„No, chcel som ju a ty nedostaneš ani Harryho, keď dostane rozum pochopí, že láska k červenovlasým ženám je najlepšia a nechá ťa na ocot, rovnako ako to urobila Lily.“

Harry sa obrátil k svojmu otcovi; Severus za sebou začul chladný, mocný hlas, „Severus, chcem, aby si odišiel.“

„Harry?“ Severus cítil, ako sa Harryho mágia rozrastá až na povrch, ale Harry ju nenechal vymknúť sa mu spod kontroly; mágia bola plne pod jeho kontrolou a bola veľmi silná. Severus sa pozrel na Harryho a pomyslel si, že toto je čarodejník, ktorého videl Voldemort pár sekúnd pred tým, než zomrel.

„Severus, vezmi škriatkov a dostaň ich odtiaľ, stretneme sa na Prince Manor,“ Harry mávol rukou a uvoľnil škriatkov. Flinta, ktorý bol vo svojej izbe a Etoile s Hawkom, ktorí boli pripútaní k sídlu.

„Harry, prosím ťa neurob nič…“

Harry sa naňho pozrel, chytil ho za ruku a druhou mu pohladil líce, „Láska, potrebujem, aby si odišiel.“

Severus prikývol a odišiel. O päť minút neskôr Harry cítil, ako Severusova mágia opustila panstvo a odmiestnila sa preč. Necítil ani žiadneho domáceho škriatka s výnimkou toho v záhrade.

„Bol si to ty; ty si dal Dumbledorovi povolenie vykonať rituál.“

Všetky portréty zalapali po dychu.

„Premýšľal som, ako mohol Dumbledore dostať povolenie urobiť to, čo urobil; mal jeden deň medzi tým, čo si zomrel a tým, kedy ma nechal u Dursleyovcov. Povedal, že si uvedomil, že som bol Pánom relikvií smrti, pretože som prežil smrtiacu kliatbu; ale to nevysvetľovalo, ako vedel, že som Lord Chrabromil. Na rituál mal už všetko pripravené. To znamená, že aj keby si nezomrel, rituál by prebehol. Všetko si to pripravil ty, on mal povolenie, tvoje povolenie.“

James sa pozrel na Harryho, potom na ostatné portréty a potom sa snažil utiecť. Bol však zasiahnutý výbuchom mágie, keď Harry uzavrel portrét.

Harry zaznamenal posun obrazu a všetci videli Jamesa, ktorý vstal a pokúsil sa ujsť z rámu. Harry k nemu pristúpil, schmatol portrét a vytiahol von ducha; ducha Jamesa Pottera.

Okolo neho sa opäť rozpútala prudká vrava, „Ty si nebol viazaný na svoj portrét, nikdy si nespal; vedel si o Ginny, vedel si, že mám vzťah so Severusom; vedel si aj o Voldemortovej smrti. Ty si ten, kto ovládal domácich škriatkov a vybral mi Ginny. Pripomínala ti Lily.“

Patrik zvolal, „Prečo, James?“

„Pretože to ja som mal byť Lordom Chrabromilom; Albus ma vybral ako ďalšieho Lorda Svetla; Severus mal byť mojim úhlavným nepriateľom.“

„Ale nemal si na to moc. Nebola to Albusova voľba, vyberá si mágia. Zomrel si kvôli svojej arogancii.“

„Ty si nemal byť Vyvolený, ja som ním mal byť, ja som mal poraziť Temného pána. Ja, nie ty.“

Sídlo sa otriaslo, ako James vykríkol. Harry držal jednu ruku okolo duchovho krku a mávnutím druhej ruky zastavil chvejúci sa dom.

„Prečo mi odstránil mágiu… prečo?“ Harry posielal skrz dlane duchovi nárazy mágie, ktoré mu očividne spôsobovali bolesť.

„Pretože si bol príliš mocný. Nemohol som mať syna, ktorý bol mocnejší než ja. Menil si sa na sŕňa, na šteňa a na vlka zakaždým, keď si videl, že sa premenil jeden z nás. Nemal si ešte ani rok a už si mal väčšiu moc, ako ja.“

Harry mu poslal ďalšiu magickú ranu a duch zajačal, „Remus nebol vlk, bol vlkolak! Ty si sa ma snažil dať vlkolakovi?“

„Musel si zomrieť… proroctvo predpovedalo, že skončíš s Princeom; Albus a ja sme vedeli, že to znamená so Severusom… nemohol som dovoliť spojiť tvoju mágiu s tým mužom, tak som ťa ponúkol Námesačníkovi, ale ty si sa zmenil na vĺča a Námesačník ti odmietol ublížiť. Proste si nezomrel.“

Patrick zreval, „Ty si sa pokúsil zabiť vlastného syn?“

„Lily by porodila ďalšieho.“

„Kto je tvoj pán?“

„Čo?“

„Albus mal pána, kto to je? Viem, že pre niekoho pracoval.“

James nepovedal nič.

„Ja, Lord Harry Potter, Lord z Rrodu Potterovcov a pán Potterovskej mágie požadujem, aby si mi hneď odpovedal,“ mágia zavírila a James bol nútený odpovedať.

„Flamel. Albusovým pánom bol Nicolas Vlamel, boli milencami; ale nad Flamelom bol ešte niekto. Všetko riadil Lord všetkých Lordov**. Neviem, kto to je.

„Čo hovorilo proroctvo?“

„Nepoznám presné slová, ale stálo tam, že dediči Rokfortu povstanú a Pán Smrti spolu so svojim princom a jeho bojovníkom zničia Lorda všetkých Lordov.“

„To je dôvod, prečo sa zbavil rokfortských dedičov a tiež dôvod, prečo ste sa pokúsili zbaviť aj mňa.“

„Ale tá moc mala byť moja; plán bol previesť mágiu na mňa; už som aj Albusovi zaprisahal svoju oddanosť, takže by som mohol použiť svoju mágiu, aby pomohla; aby pomohla ovládať všetkých na svete. Muklovskom aj čarodejníckom.“

„Ty si blázon,“ vyhlásil Harold.

„Znie úplne ako moji debilní bratia; predali svoje duše a uzavreli dohodu so Smrťou. Ja som bol príliš mladý a môj najstarší brat bol mojim opatrovníkom. Podpísal sa aj za mňa… ale Mágia ich potrestala a pomohla mi, pretože som bol nevinnou obeťou. No ich hlavným cieľom bolo stať sa nesmrteľnými a ovládnuť svet,“ uviedol Ignotus.

„A čo Lily? Bola v tom aj ona?“

„Nie, ona bola nevinná; dával som jej elixíry lásky, aby som ju udržal pod kontrolou, ale pri niekoľkých príležitostiach som to musel zastaviť a ona sa snažila dostať preč; po tom, čo si sa narodil som ju mohol pustiť, no ona chcela ísť k Severusovi, tak som ju držal omámenú. Bojovala s tým až dokonca, ale zostala, aby ťa chránila.“

Znovu sa celé sídlo roztriaslo a steny začali praskať, „A Sirius s Remusom?“

„Siriusa bolo ľahké zmanipulovať, bol rozmaznaný a zvyknutý mať všetko po svojom; pre Albusa bolo jednoduché ho oklamať. Remus najprv šiel vo všetkom, pretože nechcel byť vynechaný, ale tiež som ho mohol kontrolovať, pretože som sa stal jeho Alfom a on ma musel počúvať. A keď to neurobil, prikázal som Siriusovi pritiahnuť k búde Severusa. Ukázal som Remusovi, že by som ho mohol prinútiť zabiť ho, keby som chcel. Mohol by som ho prinútiť stať sa monštrom. Ušiel hneď, keď som zomrel, ale potom sa vrátil, pretože chcel chrániť teba, svoje mláďa.

„A Longbottomovci? Ako získal Albus kontrolu nad zlatom Bifľomorovej?“

„Mučili Alicu priamo pred Frankom. Bellatrix a ostatní boli pod Flamelovým Imperiusom; mučili Alicu a keď sa zrútila, vzali Nevilla a chceli ho umučiť tiež a tak im Frank dal povolenie. Po tom, čo dostali povolenie mučili aj Franka. Dali im elixíry, po ktorých sa zbláznili, nemohli ich zabiť, keďže potrebovali ich krv.“

„A čo Gringottbanka?“

„Hlavní škriatkovia to vedeli, boli súčasťou plánu.“

Harry cítil, že sídlo sa znovu trasie, tak ovládol svoju mágiu a pozrel sa na otca, „Prečo si duch?“

„Keď ma Voldemort zabil, nemohol som ísť ďalej, musel som vidieť, či ťa zabije alebo nie. Potom tiež Albus potreboval moju pomoc s Rituálom. Vždy potreboval moju pomoc, pretože som bol najmocnejším z jeho študentov.“

„No, James Potter, je čas ísť ďalej.“

„Nemôžeš ma prinútiť.“

„Tak sleduj, som predsa Pánom smrti,“ Harry pustil ducha, ktorý sa snažil ujsť, ale Harry už miestnosť uzavrel a tak sa von nemohol dostať.

Harry vytiahol mešec a vybral z neho prsteň s puknutým kameňom; počul, ako Ignotus zhíkol.

Harry sa pozrel na svojho otca a nasadil si prsteň. So všetkými troma Relikviami smrti v jeho moci sa celý rozžiaril a miestnosť sa otriasla. Potom už pred ním stála mátoha celá zahalená v čiernom, jej dych bol plytký a izbu napĺňal chlad; bola ako Dementor s výnimkou toho, že mala tvár. Každý človek, či už čarodejník alebo mukel by zažil taký strach, aký nikdy nikto pred zhliadnutím jej tváre nezažil. Každý, okrem jedného.

Harry sa pozrel na Smrť a prehovoril, „Mám tu jedného, ktorý patrí tebe. Vezmi si ho a pošli ho do pekla, tam, kam patrí.“

Jamesov rev vydesil dokonca aj portréty, keď Smrť natiahla svoju kostnatú ruku a chytila ho. Otvoril sa portál. Keď sa Smrť pohla smerom k portálu, Harry prehovoril, „Jeho portrét tu môžeš nechať, možno ho budem neskôr potrebovať.“

Portál sa uzavrel a vzal so sebou Smrť a ducha Jamesa Pottera. Jamesov portrét sa na Harryho šokovane díval. Ak bol ten portrét práve vytvorený, nepamätal si nič z posledných sedemnástich rokov. Ale Harryho otázky zodpovedal aj tak duch.

Harry si povzdychol a opustil Sieň starších, nechal Jamesa čeliť hnevu samotných Starších. S troma Relikviami späť v mešci sa Harrymu dýchalo oveľa ľahšie. Poobzeral sa po sídle, boli z neho trosky. Schodisko sa zrútilo, podlahy a steny popraskali, nábytok bol kompletne zničený. Ešte raz sa okolo seba obzrel a vošiel do knižnice; bola to jediná miestnosť v dome, kde nebolo nič zničené.

Pozrel sa na Lily, ktorá sa naňho usmievala, „Ahoj miláčik, som na teba taká hrdá.“

Harry sa usmial, posadil sa a chvíľu sa rozprával so svojou matkou, až kým znovu nevstal. Zavolal k sebe svoju mágiu a potom zvolal, „Ogden.“

Zvolal ešte raz, „Ogden.“

Ogden - hlava rokfortských škriatkov sa v tichosti objavila priamo pred ním a díval sa na Harryho so zmesou úžasu a strachu.

„Presuň matkin portrét do mojich izieb v rokforte,“ prehovoril Harry mocným hlasom.

„Budete ho musieť odtiaľto prepustiť, môj Lord Chrabromil.“

Harry mávol rukou a povedal, „Hotovo, teraz ju odnes.“ Ogden zvesil portrét a potom sa spýta, „je ešte niečo, čo potrebujete, pane?“

„Nie, ďakujem, Ogden.“

Harry sa díval, ako obaja zmizli a potom vkročil do záhrad, ktoré nevyzerali byť nijak ovplyvnené tým, čo sa dialo vo vnútri. Bol tu taký pokoj, zamiloval si to. Kráčal ďalej, až kým neuvidel Falcona stojaceho v záhrade ako orezáva nejaké ružové kríky.

„Už ste skončili s trestaním neposlušného pána Jamesa?“ spýtal sa škriatok bez toho, aby sa naňho pozrel.

Harry prikývol, „Áno.“

„Dobre, bol to zlý pán, ubližoval domácim škriatkom. Nútil ich robiť veci, ktoré nechceli. Minty a Toffy len počúvali pánove príkazy. Predtým, než pán zomrel, povedal im, aby poslúchali zlú sestru a zlého riaditeľa; Tate a Pence, pán duch by ublížil ich mladým škriatkom, keby ho nepočúvli. Etoile stále hovorila, že to nie je pán James, že pán James je mŕtvy a že musíme ochraňovať pána Harryho, ale duch pána Jamesa spôsobil jej pád zo schodov a ona si olomila chrbticu. Potom už nikdy nebola rovnaká, ale stále neverila, že ten duch bol pán James. Flint prevzal vedenie škriatkov, pán duch sa mu páčil a uistil sa, že škriatkovia budú počúvať.“

Harry sa pozrel na domáceho škriatka, povzdychol si a na líce mu spadla slza, „Z domu sú v podstate trosky, bude to chcieť veľa opráv.“

„Domáci škriatkovia budú šťastní, keď budú môcť urobiť niečo, kým sa pán vráti,“ díval sa naňho Falcon, „Ja záhrady nikdy neopustím.“

Harry prikývol a povedal, „Ďakujem ti, Falcon.“

Falcon odrezal ružu z kríka, bola to dokonalá krvavočervená ruža v plnom kvete. Falcon ju podal Harrymu a povedal, „Váš priateľ je dobrý človek, musíte mu pripomenúť vašu lásku.“

Harry držal dlhú stonku ruže v ruke a zašepkal kúzlo. Ruža slabo zažiarila. Potom Harry odišiel a zmizol medzi stromami.

Severus sedel v hlavnej pracovni v Prince Manor a rozprával sa s portrétom svojho starého otca. Poslednú hodinu strávili rozhovormi. Elijah bol šťastný, že vidí svojho vnuka a rozzúrilo ho, keď zistil, čo urobil Albus. Ale práve v tej chvíli to nebol problém, ktorý ho trápil. Severus bol ustarostený a znepokojený.

Elijah vedel, že Severus má starosť o Harryho. Každých päť minút mu pohľad padol na dvere, akoby čakal, že nimi prejde Harry.

Severus sa prechádzal hore-dolu po miestnosti. Elijah pred piatimi minútami prestal rozprávať, pretože si uvedomil, že ho jeho vnuk nepočúva. Ten práve prestal pochodovať a posadil sa, „Čo ak sa niečo stalo, starý otec. Neviem, čo by som bez neho robil, milujem ho.“

„Tak mu to povedz.“

Severus zavrel oči a pomyslel si na Harryho; náhle pocítil zmenu vo svojej mágii. Jeho prudká mágia zrazu zacítila pokoj a mier, „Harry.“

Vybehol z dverí a pozrel sa k hlavným dverám, ktoré sa otvorili a dnu vošiel Harry a usmial sa naňho, „Vieš, že si zabudol spustiť ochrany okolo panstva?“

Severus zhíkol, cítil sa hlúpo, „Tak ako si sa cez nich dostal?“

Harry sa pozrel na jedinú červenú ružu, ktorú držal v ruke a podal ju Severusovi, „Premenil som ju na prenášadlo a povedal jej, aby ma vzala k tomu, ktorého milujem.“


Pozn. prekladateľa:

* Chi - skratka z anglického chicken, čo v preklade znamená kurča. Úžasné :D Pomenovať škriatka ako jedlo. Ale tak James mal tri roky, asi by to nemalo byť až také divné.

** Lord všetkých Lordov - dalo by sa to preložiť aj ako Pán všetkých Pánov, ale keď som už Harrymu ponechala titul Lorda, tak aj tu nechám Lord všetkých Lordov ako je v originále.


Weronika: Tak, ako sa vám páčila kapitola? Však ste niečo také nečakali? Dopredu vám ďakujem za komentáre :))

02.03.2012 14:46:24
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one