Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

20 - Špehovať či nešpehovať

Ahoj,

tak som tu s ďalšou kapitolou :) Som si istá, že sa vám bude páčiť (hoci s jej koncom nebudete spokojný - myslím). Prečítate si, čo všetko sa dialo v Barcelone na konferencii :)

Mimochodom, dnes OSLAVUJEME - sme presne v tretine poviedky (20. kapitola zo 60-ich)... skvelé, čo? :)

Kapitola by tu bola už skôr, ale ako som spomínala, som veľmi chorá a sotva vydržím pri počítači pár minút (okrem toho mám notebook na pár dní zakázaný) kapitola k Sile krvi je sotva v tretine a s Blackovým dedičom som sa ani nepohla... no to je jedno, hlavne že kapitola je tu a vy budete mať čo čítať. Budem rada, ak mi na konci kapitoly napíšete, čo si o nej myslíte :)

Dnešnú kapitolu venujem komentujúcim minulej kapitoly - Caira, X, Mononoke, Lily, Candy, Kejt, Zulík, Rankl, Jett Alice Black, Saskya, Lucka, Vlastorodes, Nade, Berninka (vitaj medzi nami :D ), ElisWolf, Tesssa a Bacil. Neuveriteľne ste ma svojimi úžasnými komentármi potešili a povzbudili, toto je zatiaľ najviac komentárov, čo som mala pri nejakej kapitole. Ešte raz vám za ne ďakujem :) 

Kapitola je nebetovaná, preto sa ospravedlňujem za všetky prípadné chyby či preklepy a za pomoc s prekladom ďakujem Blackovi. Užite si kapitolu :D

Weronika :)

Harry sa posadil a sledoval ako Severus vystúpil a ohlásil svoje položky, ktoré mal na predaj. Keď povedal, že má dva kusy kože baziliska o veľkosti jednej stopy štvorcovej a pierko gryfona, začali ho niekoľkí Majstri vyhlasovať za podvodníka (niektorí dokonca ešte rozmanitejšími menami) a vykrikovali, že by mal byť vyvedený z miestnosti. Severus nastavený v móde 'večne podráždený profesor' ich vyzval, aby spomenuté položky sami otestovali. Testy ukázali, že koža je skutočne z tisíc rokov starého baziliska a tiež sa zistilo, že pierko od gryfona bolo dobrovoľne dané. Severus sa okamžite stal najpopulárnejším mužom celej konferencie.

Bol vypočúvaný takmer všetkými prítomnými, ktorí sa snažili vypátrať jeho zdroje, ale on ich stále odmietal prezradiť. Nakoniec sa všetky Severusove položky vyšplhali na prekvapivú sumu pol milióna galeónov; samotné pierko vyšlo na 300 000 galeónov. Zďaleka to bolo najviac v celej histórii konania tejto elixírovej konferencie, čo kedy niekto dostal za jedinú položku takú sumu.

Zvyšok konferencie šiel pomerne hladko a Harry kúpil niekoľko vecí, ktoré by sa Severusovi mohli páčiť; čierny a zlatý roh z čierneho jednorožca, ďalšiu fľaštičku s krvou jednorožca slobodne odobranou, zopár šupín z čínskeho draka a malý kus chápadla z Krakena (Harry ponúkol mužovi ďalších 5 000 galeónov za príbeh, ako vlastne to chápadlo získal, čo bolo vlastne to najzábavnejšie – muž prisahal, že to bola pravda). Harry za všetky tie položky a prísady minul viac ako 100 000 galeónov, no nevadilo mu to.

Až keď Harry podpisoval šeky Gringottbanky (ešte predtým sa dohodol s Mangusom, že ich bude môcť podpísať na meno Harry Black) prišlo mu ironické, že minul presne takú čiastku, akú mu vzali Weasleyovci. Časť z neho sa cítila trochu previnilo, Ginny a Ron môžu stráviť celé roky splácaním svojej rodine to, čo mu miesto nich dala Muriel, keď on minul rovnaké množstvo peňazí za jedno ráno na prísady do elixírov, o ktorých si ani nebol istý, či by ich Severus chcel. Povzdychol si a pripomenul si, že to bolo princípom celej tej veci.

Zbadal Severusa hádajúceho sa s mužom, ktorý vyhral ponuku gryfonovho pierka. Po tom, čo Severus svoj „ponúkaný tovar“ predal, presunul sa do vedľajšej miestnosti, kde boli uskutočňované platby. Zdalo sa, že ten muž sa mu snaží dať 250 000 galeónov a 50 000 galleónov z hodnoty položky chce zaplatiť v niečom inom.

Harry sa na tom zasmial; Severus, ktorého videl hádať sa s mužom bol tým Severusom, ktorého poznal ako študent; podráždený, sarkastický bastard, ktorý dokázal študentov rozplakať. Bola to tá strana, ktorú Severus často ukazoval svetu a Harry sa divil, aký rozdielny Severus skutočne bol.

Harryho uši však ožili, keď začul Severusa vykríknuť, „...a čo budem sakra robiť so sexuálnym otrokom, Romanov?“

Muž menom Romanov sa uškrnul, „No, Snape, toto určite odpovedá na mnoho mojich otázok týkajúcich sa teba, ak nevieš, čo sa robí so sexuálnym otrokom.“

„Na rozdiel od teba, ja nemusím nikomu platiť alebo si do postele niekoho kupovať. Stále mi máš zaplatiť 50 000 galeónov. Buď zaplatíš, alebo beriem pierko Singhovi, ktorý bol ochotný zaplatiť 275 000 a viem, že on mi nebude predávať svoju ženu.“

Romanov sa zamračil, ale podpísal šek, ktorý následne podal Severusovi. Ten si ho vzal a podal mu pierko. Bolo to to pierko, ktoré Severus gryfonovi vytrhol a Harryho zaujímalo, čo spravil s druhým pierkom; nebolo to predsa tak, že by nemohol dostať ďalšie.

Severus a Harry opustili miestnosť a pokračovali smerom k výťahu, aby sa odviezli späť k svojmu apartmánu, keď k nim pristúpila skupinka Majstrov elixírov.

„Snape, ak máte chvíľočku, radi by sme si s vami pohovorili... myslím, že to bude stáť za váš čas.“

Snape prikývol a Harry odišiel do apartmánu sám. Harry bol rád. To, že Severus ponúkol na predaj všetky svoje vzácne položky mu zaistilo uznanie v elixírovej sfére. Po Voldemortovom páde trvalo niekoľko mesiacov, než čarodejnícky svet prijal jeho slovo a aj slovo ministra mágie, že Snape v skutočnosti pracoval ako špeh pre stranu Svetla. Harry vedel, že niektorí stále pochybujú o jeho nevine. Severusovi sa príliš nestaral o mienku širokej verejnosti, no Harry vedel, že mu veľmi záleží na tom, čo si myslia jeho kolegovia v elixírovej spoločnosti.

Harry šiel rovno do postele, aby si konečne oddýchol. Bol stále unavený ešte z predošlého dňa a do stretnutia s mužom, ktorého mu predstavil Slughorn minulú noc mu ostávali dve hodiny. Ten muž mal zopár nápadov, ktoré sa Harrymu páčili a vážne uvažoval o financovaní jeho projektu. Severus sa však chcel toho čarodejníka spýtať na mnoho technických otázok skôr, než Harry spraví nejaký obchod; preto sa mali všetci stretnúť na obede.

***

Severus sa díval na skupinu šiestich Majstrov elixírov, ktorí boli jadrom Rady Spolku elixírov; zahŕňalo to starého Majstra Leblanca, u ktorého sa učil sám Severus a fínskeho Majstra Gadolina, ktorý bol považovaný za najlepšieho Majstra elixírov na svete. Ostatných Severus poznal podľa mena a reputácie a v duchu híkal.

Vošli do malej súkromnej obývacej miestnosti, ktorá bola luxusne zariadená.

„Severus, som rád, keď vidím, že si sa tak osamostatnil, bol som ohromený tvojim článkom v decembrovom Elixírovom trojmesačníku, kde si písal o vylepšeniach, ktoré si dosiahol s Protivlkolačím elixírom,“ uviedol Leblanc, keď sa spolu s ostatnými posadili a miesto na sedenie ponúkli aj Severusovi.

„Áno, môj dnešný prejav bude založený práve na tejto téme... ďakujem,“ povedal Severus, keď mu podával pohár vína nemecký Majster elixírov – Majster Mayer.

„Áno, viem, my sme boli tí, ktorí ťa vybrali za dnešného rečníka,“ pokračoval Leblanc.

„Povedzte mi, Snape, čo vás primelo premýšľať o tom, že do elixíru pridáte matricaria recutita; Myslel by som si, že vlastnosti kvetu by boli v rozpore v vlkolačím prekliatím?“ spýtal sa Gadolin.

„Máte pravdu, čerstvé kvety by reagovali zle, to je dôvod, prečo som použil sušené lístky. Môj priateľ je vlkolak a často sa deň po transformácii sťažoval na bolesti žalúdka. Povedal mi, že nakoniec ten problém vyriešil šálkou harmančekového čaju a čaju na upokojenie žalúdka; tak som sa rozhodol vyskúšať sušené lístky harmančeka a fungovalo to.“

„Pôsobivé, hoci som to mal vedieť – vy Briti a ten váš čaj,“ vyhlásil Gadolin a všetci (okrem Severusa, ktorý bol nervózny – a ktorý sa zo zásady NESMIAL na verejnosti) sa zasmiali.

Skupinka kládla Severusovi rôzne otázky o jeho elixíroch viac ako pol hodinu, keď do miestnosti vošiel Sangre. Všetci ho srdečne pozdravili.

„Tak, Snape, odhalili ste zdroj svojich úžasných aukčných položiek?“ spýtal sa Sangre keď si nalial pohár vína.

Severus sa uškrnul – nemal Sangreho rád, ale v spoločnosti bol veľmi dôležitým. Za žiadnych okolností by nikomu nepovedal o Harryho animágovskej podobe, no premýšľal, či má prezradiť zdroj baziliskovej kože. Harry povedal, že je mu to jedno a Minerva dokonca navrhla, že by to mohlo škole priniesť nejaké peniaze. V skutočnosti však škole chcel dať peniaze získané z predaja hadej kože on sám. Avšak Severus stále váhal, keďže nechcel odhaliť skutočnosť, že mal prístup k Tajomnej komnate, pretože potrebovali, aby knižnica v Komnate ostala chránená a v bezpečí. Títo muži však boli najlepšími Majstrami na svete a stálo by to za jeho čas byť v ich priazni.

 „Vlastne tá koža patrila obľúbenému  hadovi Salazara Slizolina – jednému zo zakladateľov Rokfortu,“ pomaly začal Snape a potom sa pre dramatický efekt napil vína. Vedel, že všetci vedeli, kto bol Salazar Slizolin, keďže to bol jeden z najslávnejších Majstrov elixírov všetkých čias. Severus sa uškrnul premýšľajúc o tom, čo by títo tu povedali na to, keby im povedal, že má prístup k Salazarovmu portrétu a že on sám mu pomohol s písaním prejavu na dnešok.

Po chvíľke čakania, kým ustúpil prvotný šok, pokračoval, „Tohto baziliska vlastne zabil Harry Potter pred šiestimi rokmi a ja som bol schopný získať povolenie na odobratie malého množstva z celého toho stvorenia. Koža, ktorú som dnes vydražil, tvorila časť toho, čo som bol schopný odobrať.“

„Pred šiestimi rokmi? Nemá teraz osemnásť?“

„Áno, takmer devätnásť. Keď toho hada zabil, mal dvanásť,“ povedal Severus s malým náznakom hrdosti v hlase.

Jeden z Majstrov, muž menom Razi, ktorý doteraz nič nepovedal sa naňho pozrel a poznamenal, „Vždy som počúval, že vy a Harry Potter ste spolu nevychádzali.“

„Prechovávame voči sebe vzájomný rešpekt,“ povedal Severus a pomyslel si: a veľmi sa milujeme.

Razi sa naňho pochybovačne zadíval, „Naozaj od nás očakávate, že uveríme tomu, že obyčajné dvanásťročné dieťa porazilo také vznešené a mocné stvorenie?“

Severus bol vytočený, ale už dávno sa naučil svoj hnev kontrolovať, „Či mi veríte alebo nie, nie je to otázka, je to jednoducho fakt. No oveľa dôležitejšie je, že bazilisk je skutočne mŕtvy a ja som bol schopný sa dostať k jeho koži - to je, verím že tá otázka, na ktorú ste všetci chceli odpoveď.“

Leblanc ho rýchlo prerušil, „Vskutku, Razi, ja osobne si myslím, že by sme mali veriť jeho slovám. Ak sú všetky chýry o ňom pravdivé, mohol by pokojne také zviera zabiť. Povedz mi, Severus, je pravda, že je parselan?“

„Áno,“ Snapeovi sa vôbec nepáčilo, akým smerom sa konverzácia vyvíjala.

„Zaujímavé, mám niekoľko starých zvitkov napísaných Palim, ktoré boli nájdené v starobylom Chráme Nagov. Myslím si, že je to písané parselčinou, bol by som veľmi rád, keby sa na ne pán Potter pozrel,“  nadšene prehovoril indický Majster Arjun.

Severus vedel, že ten muž bol nielen Majstrom elixírov, ale aj odborníkom na staroveké elixíry a bol známym čarodejníckym archeológom. Severus premýšľal, či by mu nemohol doporučiť Ginevru Weasleyovú ako asistentku výskumu a poslať ju niekam ďaleko.

„Spýtam sa ho, až ho nabudúce stretnem.“

„Je možné, že by nám mohlo byť dovolené to stvorenie vidieť a možno si z neho aj niečo pre seba odobrať... štedro by sme pánu Potterovi zaplatili,“ pýtal sa Razi a všetci ostatní sa na Severusa dychtivo dívali.

„Myslím, že pán Potter daroval baziliska škole a žiadal, aby bol postupne využívaný počas ďalších rokov na vytvorenie príjmov pre školu tak, ako bude potrebné. Avšak budete sa musieť dohodnúť s riaditeľkou a pánom Potterom, keďže umiestnenie tela nie je ľahko prístupné.“

„Legendárna Tajomná komnata,“ vyhlásil Razi a ani to neznelo ako otázka.

„Áno.“

„Je v Komnate ešte niečo iné okrem baziliskovho tela?“ spýtal sa Razi a sústredene sa na Severusa díval.

Severus cítil na svojej mysli tlak, keď naňho niekto (silne podozrieval Raziho) skúšal použiť Ligilimenciu, ale nijako sa tým neznepokojoval, pretože sám bol majstrom Oklumencie s dlhoročnou praxou pri Voldemortovi.

„Nie, zdá sa, že Komnata bola používaná len ako domov pre Slozolinovho miláčika.“

Razi sa naňho stále pochybovačne díval.

„Môžete nám povedať aj zdroj gryfonovho pierka?“ spýtal sa americký Majster Faustin.

„Nie, zložil som prísahu,“ rýchlo odvetil Severus.

„Môžete nám teda povedať aspoň niečo o tom vašom hosťovi? Ja sám som naňho zvedavý,“ pýtal sa Sangre a Severus mu venoval chladný pohľad.

„Je to môj bývalý študent, veľmi bohatý mladý muž, ktorý chce investovať do niekoľkých projektov s elixírmi.“

„Musí byť veľmi bohatý; na aukcii vysypal 100 000 galeónov akoby to boli nejaké malé a bezvýznamné mince. A to je druh investora, ktorý mám rád,“ zasmial sa Faustin.

„Ja takisto,“ zamumlal Sangre na Severusovu hrôzu priam až vulgárnym spôsobom.

„Vskutku,“ uškrnul sa Snape.

„No, Severus, zdá sa, že sme vás už obrali o príliš veľa času tohto rána. Teším sa na váš večerný príhovor,“ rýchlo uviedol Gadolin, keď vycítil rýchlo sa zvyšujúce napätie.

Po tom, čo ešte raz sľúbil, že sa porozpráva s Harrym o bazliskovi a zvitkoch, zaželali mu všetci príjemný deň.

Severus si všimol, že Majster Leblanc a Razi zostali.

„Pán Snape, musím k vám byť úprimný, na túto konferenciu som prišiel, aby som si vás odchytil. Pritiahli ste na seba pozornosti ako jeden z najväčších Majstrov elixírov,“ vyhlásil Razi.

„Ďakujem.“

„Som si vedomý vašich bývalých kontaktov a práce, ktorú ste vtedy vykonávali,“ uprene sledoval Severusa muž s olivovou pleťou.

Na Severusa jeho inštinkty varovne kričali, no všetky tie roky, ktoré prežil ako špión ho naučili nazhromaždiť všetky informácie, ktoré sa dali.

Keď Severus neodpovedal, Razi pokračoval, „Mám niekoľko priateľov, ktorí majú veľký záujem o vás a vašu prácu... Priateľov, ktorí by za to určite stáli.“

„Práve teraz nevyhľadávam zmenu pracovného miesta,“ chladne odvetil Snape.

„Nebuďte hlúpy, overil som si vaše záznamy. Peniaze, ktoré ste dostali z aukcie robia viac, ako ste zarobili za celú svoju kariéru na tej škole. Môj zamestnávateľ je ochotný vám zaplatiť za jeden pracovný deň sumu vysokú ako váš ročný, učiteľský plat,“ povedal Razi a pomaly strácal trpezlivosť.

„Severus, poznám ťa už dlhý čas, viac ako dvadsať rokov a viem, že si nikdy nedostal uznanie, ktoré si si zaslúžil, keď si bol uväznený pod Albusovým dohľadom, ale toto je naozaj dobrá ponuka. Pracoval by si s niektorými najväčšími svetovými mozgami,“ povedal mu Majster Leblanc.

Severus o tom začal premýšľať, lenže to by znamenalo odísť z Rokfortu, „S kým by som pracoval?“

Leblanc sa usmial, „No, začal by si pracovať so mnou. Keby sa mi však tvoja práca páčila, mohol by si sa dokonca dostať ku Nicolasovi Flamelovi, o ktorom viem, že hľadá učňa.“

Len vďaka rokom tréningu ostala Severusova tvár ľadovo pokojná, „Bol som presvedčený, že Flamel je mŕtvy.“

Razi vrhol na Leblanca prísny pohľad a Severus zaznamenal, že Leblanc trochu pobledol, keď hovoril, „Ten príbeh bol vypustený von aby udržal Flamela a jeho prácu preč od nežiaducich očí. Uisťujem ťa, že Flamel je úplne živý a má o teba veľký záujem.“

Severus si pomyslel, že toto bola jeho príležitosť dostať sa k informáciám, ktoré by Harry potreboval, „Som zaujatý. Na akom druhu projektov pracujete?“

Razi venoval Leblancovi pohľad, ktorým mu naznačil, aby neprezradil príliš veľa, „Na niekoľkých elixíroch, ktoré by spôsobili v muklovskom svete zásadný prevrat. Revolúciu.“

„Kedy sa môžem stretnúť s Flamelom?“

„No, najprv by som ťa mohol zoznámiť s ostatnými a neskôr, po pár mesiacoch, budeš môcť ísť na jeho ostrov. A ak sa mu zapáčiš, potom môžeš začať s Flamelom pracovať,“ odpovedal Leblanc.

„Kedy sa stretnem s ostatnými?“

„Hneď teraz, na obed sa všetci poschádzajú,“ povedal Leblanc.

Obed, Severus sľúbil Harrymu, že pôjde spolu s ním pohovoriť si s Williamsonom, ale toto bolo dôležitejšie.

Severus prikývol, „Len informujem Blacka, že sa k nemu na obed nepripojím.“

Razi sa na Severusa podozrievavo zadíval, „Môžete mu poslať správu hotelovou poštou, zavolám škriatka.“

Po tom, čo Severus poslal správu, nasledoval dvoch mužov do súkromnej jedálne, no predtým, než vstúpili ho Razi odtiahol na stranu a povedal, „Môj zamestnávateľ a ja budeme musieť ísť do Tajomnej komnaty. Je mi jedno, či privediete ostatných, alebo nie. Dôležité je, aby sme sa dostali dovnútra.“

Severus bol podozrievavý a pokúsil sa z toho vyhovoriť, „Mohol by som sa dostať k akýmkoľvek častiam baziliska, ktoré by ste chceli, niektoré najlepšie kúsky som si nechal pre seba.“

„O baziliska sa nezaujímam, potrebujeme sa dostať do Komnaty. Všetko, čo musíte urobiť, je dostať nás tam,“ zvýšil hlas Razi, ale potom sa zhlboka nadýchol a pokračoval, „Môj zamestnávateľ je fascinovaný Salazarom Slizolinom a chcel by tú Komnatu len vidieť.“

„Budem sa snažiť,“ Severus vedel, že zamestnávateľ, ktorého mal Razi na mysli bol ten záhadný Temný pán ktorého sa snažili nájsť. Albusov pán, Lord všetkých Lordov. Vedel, že Razi klamal – chceli knižnicu.

„Viem, že áno. Bude to totiž veľmi dôležité pre vašu budúcnosť,“ potľapkal Severusa po líci, akoby na znak varovania.

Severus to nenávidel. Nenávidel toho muža ale toto bola možnosť dostať sa k informáciám, ktoré hľadali. Preto ho nasledoval dnu do jedálne.

***

Harry sa zobudil, keď ožili ochrany, ktoré sám vyčaroval a uvedomil si, že niekto sa nachádza v apartmáne. Vyšiel von a zbadal malého škriatka, ktorý sa práve chystal položiť na stôl list.

„Ten list môžeš dať mne,“ povedal Harry zaskočenému škriatkovi.

Škriatok sa naňho vydesene pozrel – nikdy predtým ho nikto neprichytil skôr, než odložil list a v skutočnosti mal byť pod zastieracími kúzlami.

Škriatok prikročil k Harrymu, ktorý si list vzal a poďakoval.

Škriatok sa odmiestnil premýšľajúc o zvláštnom čarodejníkovi.

Harry videl, že správa je od Severusa, ktorý jednoducho napísal:

Neprídem na obed, stretneme sa neskôr.

Harry si povzdychol; naozaj dúfal, že dnes tam Severus bude, to bol vlastne dôvod na pracovný obed, pretože Harry s mužom hovoril už minulú noc. Premýšľal o tom, čo Severusa zdržalo, ale rýchlo to zamietol. Nechal Severusa so skupinkou Majstrov elixírov, ktorých Slughorn včera spomenul ako členov Rady Spolku elixírov a najväčších Majstrov elixírov na svete. Bol zaňho šťastný; toto bola preňho veľká príležitosť.

Harry skontroloval čas a chystal sa na obed.

Severus bol ohromený, keď stretol pri obede túto skupinu ľudí; spolu s Razim a Leblancom tam bol americký Majster Faustin; Norton a Dyer, ktorí boli v minulosti študentmi Rokfortu, Afričan Mkuze, Turek Zara a na jeho zdesenie aj talianske dvojičky de Medici.

Dvojčatá sa okolo seba rozhliadli a keď pri Severusovi nevideli jeho hosťa, uvoľnili sa. Všetci ostatní Severusa srdečne privítali a rozpútala sa konverzácia o niektorých zo Severusových deviantnejších elixírov. Počas obeda skúpili elixír, s ktorým mali problémy.

Severus položil mnoho otázok a čoskoro bolo po obede. Potom Severusa zaviedli do oblasti so súkromným laboratóriom. Súčasťou konferencie bol čas, v ktorom experimentovali s elixírmi; avšak tento elixír nebol rozhodne prístupný širokej verejnosti. Severus pracoval s ostatnými Majstrami a všímal si postávajúce dvojičky.

Dvojčatá neboli majstrami elixírov, ale investormi. Severus sa na ne tichým hlasom spýtal Mukzeho. Afričan sa usmial a povedal mu len, že tí dvaja chcú iba vidieť, či ich peniaze za to stoja.

Severus sa v duchu otriasol, ale keď si pomyslel na Harryho, zrazu sa cítil pokojne.

Po preskúmaní elixíru si Severus začal pomaly skladať jednotlivé kúsky skladačky tak, aby zistil, na čo by mal byť tento elixír použitý. Bola mu zima a chcelo sa mu zvracať. Spôsobilo by to revolúciu v muklovskom svete, to áno, ale v zápornom slova zmysle. Tento elixír bol chorobou, ktorá by požierala sliznicu žalúdkov muklov a pokračovala bez prestania. Ak by to niekto 'chytil', zomrel by v priebehu niekoľkých dní. Popri tom by Ebola vyzerala ako prechladnutie.

Severus sa pozrel na ostatných a zbadal ich úsmevy.

Zara sa zasmial, „Ste naozaj úžasný, Faustinovi trvalo dva týždne, kým na to prišiel.“

Leblanc sa spýtal, „Takže si na palube, Severus? K tomu, aby to fungovalo nám chýba niekoľko kľúčových bodov. Dúfame, že so sviežou mysľou by sme náš malý projekt mohli už dokončiť.“

Severus vedel, ktoré prísady by trebalo dodať, aby to fungovalo. Po práci na Harrym vedel, že by stačilo pár kvapiek dračej krvi a elixír by bol hotový. Flamel by mal byť schopný na to prísť, ale oni to zjavne robili buď samostatne alebo to mal byť test preňho. Nenávidel to a nikdy by nedovolil, aby tento elixír uzrel svetlo sveta.

Nenávidel byť špehom.

„Možno by sme mohli trochu experimentovať s krvou baziliska; vo svojom laboratóriu v Rokforte nejakú mám,“ povedal Severus chladným hlasom.

Vyslúžil si potľapkanie po chrbte od Leblanca a Severus sa uškrnul – ostatní sa ho dotknúť neodvážili.

Dvojčatá sa posadili hneď vedľa neho a Severus im venoval pohľad, ktorý by za normálnych okolností rozplakal Bifľomorčanov. Dvojičky vrhli nepokojný pohľad na Severusa a potom na Leblanca, ktorý vyzval ostatných nech sa posadia a dajú si nejakú brandy.

***

Harry sedel naproti Albertovi Williamsonovi. Obaja práve obedovali a popritom hovorili o jeho experimentálnom elixíre. Elixír mal byť liekom na muklovksú Parkinsonovu chorobu. V čarodejníckom svete bola táto choroba liečiteľná, ale v muklovskom svete nie. Williamson povedal Harrymu o svojom muklovskom dedkovi, ktorý touto chorobou trpel a nakoniec na ňu aj zomrel; keď sa začal vyučovať za liečiteľa, zistil, že čarodejníci majú potrebný liek a tak začal svoj výskum a získal titul Majstra v elixíroch dúfajúc, že by mohol liečbu prispôsobiť tak, aby ju mohli využívať aj muklovia.

Harry sa spýtal, „Ako zistíte, či liečba zaberie? Experimentujete na mukloch?“

Williamson sa usmial, „Nie tak, ako si myslíte. Ja som vlastne certifikovaným doktorom v muklovskom svete, rovnako ako liečiteľom v čarodejníckom svete. Mám malé súkromné zdravotnícke zariadenie s tridsiatimi pacientmi trpiacimi Parkinsonovou chorobou, pri čom sa všetci spolu s ich rodinami zhodli na experimentálnej liečbe. Začínal som s desiatimi pacientmi, ktorí boli v skutočnosti rodinnými príslušníkmi amerických čarodejníc a čarodejníkov, takže o našom svete vedeli. Z tých tridsiatich, ktorých mám teraz, vie o čarodejníckom svete dvadsaťpäť. To tú tí, na ktorých sa zameriavam najviac. Ostatní prišli vďaka referenciám od rodín, ktoré sú si toho všetkého vedomé, oni sami však nie.“

„Tak ako by som vám vlastne mohol pomôcť?“

Williamsom sa nadýchol a odpovedal, „Ja v skutočnosti nepracujem sám na vlastnú päsť; mám celý tým liečiteľov. Ale som jediný, ktorý má Majstrovské skúšky z elixírov, takže väčšina skutočného výskumu je na mne. Som taktiež jediným liečiteľom pracujúcim na plný úväzok. Ostatní vlastne len dobrovoľne pomáhajú a pracujú počas svojich voľných dní alebo počas dovolenky. Nevadilo by im tam pracovať na plný úväzok, ale to si nemôžem dovoliť. Mám málo sestier, elixírov a takmer všetkého vybavenia. Od americkej vlády som získal grant, ale ten pokrýva iba základy. Rodiny pacientov platia zvyšok, no je to veľmi nákladné. Tento rok mi odišli už traja pacienti, pretože nemali dosť peňazí na to, aby mohli ďalej ostať. Niekoľko galeónov by mohlo naozaj pomôcť zariadenie spustiť.“

„Koľko si myslíte, že budete potrebovať?“

„Celkovo?“

„Koľko na priatie zamestnancov na plný úväzok, získanie potrebného vybavenia a vlastný výskum?“

Williamson sa pozrel na Harryho v úplnej neviere a po chvíli povedal, „Naozaj vám to takto z hlavy povedať neviem; nemám pri sebe všetky údaje. Na konferenciu som prišiel dúfajúc, že presvedčím nejakého Majstra elixírov aby mi pomohol vyriešiť hádanku s elixírom; potrebujem pomoc a nie som na to príliš hrdý, ale ak to pomôže mojim pacientom...“

„Chápem, no potrebujem od vás aspoň hrubý odhad, niečo, čo by vám prácu uľahčilo.“

„Hmm, približne milión galeónov ročne,“ povedal Williamson s malým úsmevom.

Milión galeónov, ktoré by mohli byť lepšie využité na niečo hodnotné,“ doľahol k nim z boku uštipačný komentár.

Harry a Williamson sa otočili a pozreli na Sangreho, ktorý pristúpil k stolu.

Sangre obrátil svoj pohľad na Williamsona a povedal, „Ak chcete, aby sa Rada pozrela na váš malý projekt, máte päť minút na predloženie svojho návrhu.“

Harry kývol na Williamsona, ktorý odišiel a Sangre sa posadil na uvoľnené miesto.

„Tak, povedzte mi, pán Black, kde sa mladý chlapec ako vy dostane k takým peniazom, ktoré tu len tak rozhadzujete?“

Harry sa zhlboka nadýchol; nemal rád toho muža ale vedel, že bol dôležitým človekom v elixírovej komunite a mohol by ohroziť Severusovo postavenie.

„Moje peniaze sú legitímne, pán Sangre a môžem ich investovať tam, kde sa mi len zapáči,“ s veľkým sebazaprením odvetil Harry.

„Áno, ale mám obavy ohľadne zdroja; viete, môj priateľ to overoval – už viac ako dvadsať rokov nenavštevoval Rokfort žiaden Black a na štyridsaťročného muža nevyzeráte,“ povedal Sangre s tajuplným úsmevom.

„Moje peniaze nie sú vašou starosťou, Sangre,“ povedal Harry a zhlboka sa nadýchol, aby sa upokojil.

„Viete, bohužiaľ sú, hovoríte s čarodejníkmi na mojej konferencii o investíciách. Ako mám vedieť, že sa ich nesnažíte podviesť?“ díval sa na Harryho Sangre.

Na konferencii som sa zaregistroval ako investor, som si istý, že vaši ľudia si to u Gringottbanky skontrolovali.“

„Áno, no moja sekretárka je známa svojou slabosťou pre očarujúci úsmev, mohli by ste ju prinútiť urobiť presne to, čo by ste chceli.“ Sangre si prezrel Harryho s nechutne odporným úsmevom.

Harry mu venoval Snapeov úškľabok, „Dnes ráno som si v aukcii kúpil niekoľko položiek a bankové návrhy boli povolené; ak sa aspoň trochu vyznáte v čarodejníckom finančníctve, viete, že platby v Gringottbanke by neboli prevedené na účet príjemcu, pokiaľ by nemal platca v trezore dosť zlata. Vzhľadom na to, že moje platby prešli, musí vám byť jasné, že vo svojich trezoroch mám dosť zlata na podporu projektov.“

„Ja nepochybujem o tom, že máte nejaké peniaze, ale zaujímam sa o zdroj,“ Sangre si oblizol pery a pokračoval, „Mladí a pekní chlapci ako vy majú často pána, ktorý finančne podporuje ich dobrodružstvá. Musíte byť pre svojho pána naozaj dobrý, keď vám toľko peňazí, že ich len tak rozhadzujete.“

Harry bol znechutený a dalo mu veľa námahy udržať svoju mágiu pod kontrolou.

„Moje peniaze sú dedičstvom, rodičia a strýkovia mi zomreli vo vojne; a nebojte sa, mám dosť na to, aby som mohol podporiť a splniť svoje sľuby.“

„Zjavne vám bolo zle odporúčané; investície ako Williamsonove sú zbytočne vyhodené peniaze. Na tomto projekte pracuje aktívne už desať rokov a vidím, ako bude ďalších desať rokov rovnakých. Minul celé svoje dedičstvo a dokonca predal svoj dom, aby podporil ten projekt; a ak sa pýtate mňa, je to mrhanie.“

„No, je dobré, že som sa vás nepýtal. Dôverujem svojim poradcom a budem tak robiť aj naďalej.“

„Vyzerá to tak...videl som nového Snapea... nikdy by som ho nepovažoval za... vydržiavaného muža.“

Harry zovrel stoličku snažiac sa tak aspoň trochu ovládnuť. Jeho mágia nebola ďaleko od výbuchu a on vedel, že pravdepodobne by zničila celú miestnosť. Bolo tu priveľa ľudí... vedel, že Sangre musel začínať cítiť jeho silu.

„Severus Snape má majetok rodiny Prince; nepotrebuje peniaze od nikoho.“

„To je to, čo vám povedal?“ Sangre sa zasmial, ale začínal byť trochu nervózny. Chlapec bol zjavne mocný.

„To je to, čo viem. Riadne som ho preveril, je to veľmi bohatý muž.“

Sangre pozorne chlapca sledoval a statočne zodvihol nohu, ktorú mal ukrytú pod stolom a otrel ju Harrymu o vnútorné stehno, „Ste veľmi vášnivý, to mám rád. Som si istý, že v posteli ste veľmi horkokrvný. K vrcholu by som vás priviedol za pár sekúnd.“

 Náhle sa Sangre ocitol lapajúc po dychu, keď bol z ničoho nič obklopený mágiou, ktorá mu odrezala prísun vzduchu a vzápätí odletel o niekoľko metrov ďalej skončiac na druhej strane hotelovej reštaurácie. Harry, ktorý doslova žiaril, k nemu pristúpil a ľudia začali s krikom utekať.

Harry sa pozrel dolu na trasúceho sa muža, „Ste nechutný človek, mám sto chutí vás práve teraz vykastrovať, ale sľúbil som si, že to nespravím nikomu, ani takému slizkému červovi, akým ste vy.“

Zo súkromnej jedálenskej časti vyšla skupinka čarodejníkov; dvaja z nich vyrazili vpred vyťahujúc pri tom prútiky a snažili sa na Harryho vrhnúť omračujúce kúzla. Kúzla sa od Harryho, ktorý to ani nezaregistroval, odrazili. Až keď Harry začul známy hodvábny hlas volať jeho meno, otočil a upokojil sa.

Severus sa na Harryho pozrel najprv s obavami a potom s rozpakmi. Harryho jeho výraz zasiahol ako prúd ľadovej vody. Potom videl, ako prišli dvojčatá, postavili sa vedľa Severusa z oboch strán a uškrnuli sa naňho. Ľadová voda začala vrieť.

Jeden z dvoch čarodejníkov, ktorí prišli Sangremu na pomoc, zajačal, „Snape, okamžite odtiaľto tú svoju kurvu odveďte.“

Snape sa díval na Harryho so znechuteným výrazom, ktorý mu bol až príliš známy – bol to presne ten výraz, ktorým sa naňho profesor díval pravidelne viac ako šesť rokov, „Prosím vás, Norton, ako keby som potreboval tento druh bolesti hlavy. Hoci, pán Black, už ste spravili dostatočné divadlo, mali by ste odísť.“

Harry sa pozrel na Severusa a videl v jeho očiach prosbu. Otočil sa a odkráčal, keď si všimol Slughorna a Williamsona bežiacich priamo k nemu. Slughorn sa hneď pýtal, „Harry, si v poriadku? Čo sa stalo? Čo ti ten idiot urobil...“

Harry položil nižšiemu mužovi ruku na rameno a povedal, „A ktorý idiot vás odkázal na Sangreho alebo Snapea?“ Hovoril dostatočne hlasno, aby ho skupina čarodejníkov počula a keď sa k nim Harry obrátil, zbadal v Severusových očiach žalostný pohľad.

Slughorn sa zasmial a povedal, „Myslím, že potrebuješ drink, poďme, viem o jednom pokojnom bare pár blokov odtiaľto, malo by ti to pomôcť vyčistiť si hlavu. Poďte Williamson, myslím si, že vy tiež vyzeráte súco na drink.“

***

Slughorn sa z chuti zasmial a povedal, „Je mi to ľúto Harry, ten chlap to mal čakať už dávno, mrzí ma len, že som tam nebol, aby som to videl na vlastné oči.“

Všetci traja sedeli vonku pod stromami; bolo tam pekne a pokojne. Na druhej strane námestia stál muž hrajúci na gitare a tá hudba dodávala muklovskému námestiu magický nádych.

Harry na nich vrhol kúzlo na tlmenie zvuku, takže ich nikto nemohol počuť, hoci oni počuli všetko, čo sa vonku okolo nich dialo.

Williamson pil nejaký ovocný drink a tiež sa zasmial, „Tak veľmi mi pripomínate vašu matku, aj ona mala presne taký ohnivý temperament, keď ju niekto vyprovokoval.“

Harry položil svoj drink na stôl, „Viete, kto je moja matka? Viete, kto som ja?“

Williamsom prikývol a odvetil, „Áno a áno; veľmi sa na Lily podobáte, v skutočnosti ste kombináciou oboch svojich rodičov a ak môžem povedať, máte smiech svojho starého otca Evansa.“

Keď videl Harryho zmätenie, vysvetlil, „Ako viete, som muklorodený. Vlastne som ako dieťa vyrastal blízko vašej mamy a Snapea. O ich tajomstve som nevedel až kým som nedostal list z Rokfortu a nestretol Lily v Šikmej uličke pred nástupom do prvého ročníka. Ona mala nastúpiť do šiesteho, ale veľmi mi všetko uľahčovala. Ona a vaši starí rodičia prišli k nám domov, zhovárali sa s mojimi rodičmi a Lily mi porozprávala mnoho príbehov. Vďaka nej bol môj prechod do čarodejníckeho sveta omnoho ľahší. Bol to práve váš starý otec, kto ma inšpiroval k tomu, aby som sa stal lekárom; on bol jedným z doktorov, ktorí vedeli o mojom dedkovi. Bol to dobrý, oddaný muž, ktorý urobil vždy všetko, čo bolo v jeho silách, aby pomohol svojim pacientom.“

Harry sa usmial, toto o svojom starom otcovi nevedel. Potom sa pozrel na Williamsona a spýtal sa, „Prečo ste mi niečo nepovedali už skôr?“

„Nepovažoval som to za relevantné a vy ste zrejme nechceli, aby to ľudia vedeli. Nie žeby som vám to mal za zlé,“ Williamson si odpil zo svojho drinku a potom pokračoval o niečo vážnejšie, „a úprimne povedané, poznal som vášho otca a on bol...“

Harry videl, ako sa Williamson snaží nájsť správne slová, tak sám dobrovoľne dopovedal, „Čistokrvný fanatik, ktorý si myslel, že je niečo viac ako ostatní a ktorý sa vyžíval v krutom správaní k ostatným len pre svoje pobavenie. A vy ste ma chceli spoznať ešte pred utvrdením, či je toto všetko len nejaký veľký žart alebo nie.“

Williamson bol šokovaný, ale potom sa rozosmial, „Vlastne áno.“

Slughorn tleskol dlaňami a povedal, „Takže Harry, premýšľal si o investovaní nejakého Potterovského a Blackovského zlata do malej nemocnice tohto mladíka?“

„No, pred tým, než spravím konečné rozhodnutie by som bol rád, keby sa správca môjho majetku pozrel na účtovné výkazy zdravotníckeho zariadenia za posledných niekoľko rokov a vaše rozpočty na budúci rok, no plánujem do vášho zariadenia investovať milión galeónov ročne po dobu najmenej troch rokov a potom svoj postoj poprípade prehodnotím.“

„Ďakujem vám Lord Potter-Black, som vám taký vďačný, ako si ani neviete predstaviť.“

Slughorn sa zasmial a pobúchal Williamsona po chrbte, „Výborne, chlapče, vedel som, že to zvládnete. Harry, tá investícia je pomerne štedrá vzhľadom na to, že sponzorujete aj Majstrov ako je napríklad Sangre,“ hľadel na Harryho Slizolinčan.

Harry pustil pohár, ktorý držal v ruke. Severus už predtým túto časť informácie zmienil, no on na to zabudol.

Harry vytiahol komunikačné zrkadlo a ospravedlnil sa svojim dvom spoločníkom. Vrhol rýchle Muffliato a spojil sa s Fireforgeom.

Škriatok odpovedal okamžite, „Harry, práve som sa chystal vás kontaktovať. Je v Barcelone všetko v poriadku? Práve som dostal žiadosť o úhradu 50.000 galeónov za škodu spôsobenú v hotelovej reštaurácii.“

Harry si povzdychol a stručne vysvetlil, čo sa stalo.

Fireforge len zavrtel hlavou, „Harry, budem musieť založiť niečo, čo sa v Gringottbanke volá 'trezor rockovej hviezdy'? Je to trezor, ktorý sa používa na úhradu škôd v hoteloch a iných miestach zakaždým, keď sa rozčúlite, alebo ako v prípade rokových hviezd opijete?“

Harry sa nervózne zasmial a prstami si prehrabol vlasy, „Nie, to nie. Sľubujem, že nabudúce udržím svoju mágiu pod kontrolou.“

Fireforge si povzdychol a povedal, „Ihneď pošlem platbu,“ ale potom mu pohrozil prstom, „nabudúce kričte, jačte a kľajte; žiadne násilie – psychické ani magické. Avšak tento hlupák si to skutočne zaslúžil, pred pár rokmi minul veľmi veľa zlata na poplatky zakrývajúce zneužívanie detí v muklovskom svete.“

Harry sa na Fireforgea šokovane pozrel, keď ten rýchlo dodal, „Bolo to v muklovských novinách,“ uisťujúc sa, že Harry pochopil, že to bolo verejne známe a že mu tým neodhaľoval dôverné informácie o klientovi Gringottbanky.

„No, to veľa vysvetľuje. Každopádne dôvod, prečo volám – chápem dobre, že môj majetok je investovaný do Sangreho?“

„Áno, Blackovský majetok investuje 1,5 milióna ročne. Pôvodne to bolo stanovené Lordom Orionom Blackom. Suma sa zvyšuje každé dva roky berúc do úvahy infláciu.“

„No, chcem to úplne zrušiť, zastavujem jeho grant.“

Fireforge prikývol.

„Je tu ďalšia investícia, ktorú by som rád uskutočnil...“ Potom mu Harry povedal o Williamsonovi a Fireforge odpovedal, že o zdravotníckom zariadení počul a že si myslí, že je to múdra investícia. Po rozhovore s ním, ktorý trval pár minút, ukončili svoju konverzáciu.

Harry sa pozrel na dvoch čarodejníkov, ktorí boli teraz zahĺbený v rozhovore o logistike niektorých elixírov, na ktorých pracoval Williamson vo svojom výskume.

Harry sa usmial a povedal Slughornovi, „Prečo nejdete do Ameriky a neostanete chvíľu v tom zariadení, budem vás platiť.“

Williamson vydýchol a s nádejou sa pozrel na Slughorna.

„Je to už nejaká doba, čo som robil nejaký výskum... ale môže to byť užitočné... teraz nerobím nič...“ Slughorn sa uškrnul a potom povedal, „Nie som lacný, Harry.“

Harry sa zasmial, „Dvojnásobok toho, čo ste mali v Rokforte, chata v blízkosti zariadenia a škatuľka kandizovaného ananásu každý mesiac.“

Slughorn sa rozosmial, „Ananás každé dva týždne, k tomu fľaša vína každý mesiac a máme dohodu.“

„Talianske, Francúzske alebo elfské?“ pýtal sa Harry so smiechom.

„Prekvap ma!“ usmial sa Slughorn a obrátil sa k Williamsonovi, ktorý vyzeral akoby Vianoce prišli o niečo skôr.

***

Severus sa prechádzal po ich apartmáne. Vedel, že Harry naňho bude naštvaný, on sám bol na seba naštvaný. Mal Harryho brániť, mal toho hlúpeho španielskeho blbca prekliať... nevedel, čo sa stalo, ale vedel, že nech to bolo čokoľvek, Sangre si to zaslúžil. Mal dvojčatá rozsekať na malé kúsočky, ale neurobil to. Nemohol. Bol špehom.

Povzdychol si; kde bol Harry? Potreboval sa s ním pozhovárať. Potreboval to vysvetliť. Nenávidel to, ako sa naňho Harry pozrel, s takým sklamaním, s takou bolesťou...

Dvere apartmánu sa otvorili a dnu vstúpil pokojne vyzerajúci Harry.

Severus náhle znervóznel; nikdy nemal rád ospravedlňovanie sa a v skutočnosti to robil len veľmi zriedka. Prípady, kedy sa niekomu naozaj ospravedlnil by mohol spočítať na prstoch jednej ruky.

„Harry, môžem to vysvetliť...“ začal Severus.

„Vskutku,“ Harry sa posadil do jedného z kresiel, povytiahol obočie a povedal, „Nemôžem sa dočkať až si vypočujem to stupídne vysvetlenie, ktorým vysvetlíš svoje úbohé a poľutovaniahodné správanie.“

Severus sa slabo usmial a nevidel miernu krivku na Harryho perách. V duchu totižto panikáril.

Severus Harrymu povedal všetko čo sa stalo ohľadne Rady Spolku. Harry sa usmial, bol naňho veľmi hrdý a tiež bol šťastný, že Severus konečne dostáva zaslúžený rešpekt. A tak mu to aj povedal.

Potom Harrymu povedal o Leblancovi a Razim a o rozhovore, ktorý spolu viedli po tom, čo členovia Rady odišli. Povedal mu o svojich podozreniach ohľadne Raziho, jeho spojení so záhadným temným pánom a jeho túžbe vstúpiť do Tajomnej komnaty. Nakoniec mu Severus povedal o pozvaní na obed; povedal mu najdôležitejšie informácie o elixíre a tiež o spojení s Flamelom.

Severusa Harryho reakcia šokovala. Očakával, že Harry bude jeho objavmi potešený, ale on nebol. Bol naštvaný.

„Takže z teba bude opäť špeh?“

„Áno, už som dostal mnoho informácií...“

„Ja sa nestarám o informácie, Severus. Nechcem, aby si bol znovu špiónom.“

„Harry, prosím ťa, vieš, že môžem získať veľa informácií a pomôcť tak zastaviť Flamela a kohokoľvek ďalšieho, kto v tom ide.“

„Za akú cenu?“ Harry prakticky kričal, „Minule si takmer zomrel, Severus. Za posledné roky si takmer zomrel niekoľko krát, ale naposledy, v Škriekajúcej búde by si určite zomrel, keby neprišiel Felix a nezachránil ťa. Liečiteľ, ktorý ťa potom videl povedal, že medzi tvojim prežitím a smrťou bolo len niekoľko sekúnd; orgány ti už začali zlyhávať. NEMAL si minúty, mal si SEKUNDY, Severus. Myslíš si, že je to to, čo pre teba znovu chcem?“

„Harry, mysli na životy, ktoré by som mohol zachrániť...“

„Nezáleží mi na životoch ostatných, Severus, záleží mi na tvojom živote a ja ťa nechcem stratiť.“

„Nestratíš ma Harry; vždy budem s tebou.“

„Severus, vieš, že včera večer bol pred hotelom jeden protest. Hovoril som s jednou demonštrantkou, ktorá uviedla, že konferencia sa koná preto, aby sa mohlo pracovať na elixíroch proti muklom. Zmienila TVOJE meno ako meno jedného z tých, ktorí na takých elixíroch pracuje. Nie preto, že by mala dôkaz, že to skutočne robíš, ale preto, že ťa videla ako Smrťožrúta. Myslíš si, že chcem po zvyšok našich životov žiť v strachu vyjsť von preto, že sa k tebe budú ľudia správať ako k špine lebo si myslia, že si zlý?“

„Harry...“

„Nie, Severus. Chcem byť schopný držať ťa za ruku a prechádzať ulicou. Chcem vidieť ľudí, ktorí ťa budú zdraviť preto, lebo si dobrý človek. Na špehoch vidia ľudia len to zlé. Nemôžem prežiť s tebou ako so špehom.“

„Ty to nechápeš...“

„Ja... myslíš si, že ja to nechápem. Ja, ja som bol obetovaný vojne, ktorá ani nebola moja vlastná; Bol som to ja, kto bol nútený kráčať cestou, ktorou nechcel a s kým všetci manipulovanli . Myslíš si, že neviem čo cítiš, Severus?“

„Mohol by som získať informácie, Harry.“

„Za akú cenu, Severus. Tvoj život, tvoju dušu, našu lásku? A čo s rešpektom, ktorý si získal ako Majster elixírov? Teraz ti bol preukázaný rešpekt, ktorý si si zaslúžil. Ohrozíš to všetko? Len kvôli svojmu spojeniu s Voldemortom nie si v Rade Spolku. Len kvôli svojmu spojeniu so Smrťožrútmi nie sú ocenené niektoré z tvojich najväčších objavov. Ľudia konečne začínajú uznávať tvoju skutočnú úlohu v poslednej vojne; keď to spravíš, oni odmietnu každý dobrý skutok, ktorý si kedy vykonal... navždy budeš nosiť značku temnoty a ľudia ti neodpustia.“

„S informáciami, ktoré som dnes získal by sme mohli zachrániť milióny ľudí zastavením toho blázna, Harry. No a čo, že to všetci nebudú vedieť, budeš to vedieť ty, moji priatelia... môj starý otec.“

„Áno, informácie ich zachránia, ale poďme ich predať Brianovi, poďme ich predať príslušným orgánom, nech tie rozhodnú, čo robiť... máme spoľahlivých ľudí, ktorí majú prostriedky a ľudí na to, aby to vyšetrili. Teraz už vieme, kto sú kľúčoví ľudia, vyššie orgány by ich mohli zastaviť.“

„Myslíš si, že Watson má schopnosť zničiť túto skupinu?... môže byť veľmi veľká a ...“

„Mohli by sa toho ujať viac ako dvaja čarodejníci. Nebudem konať ako Albus;  nerobím z toho osobný súboj s Temným pánom jeden na jedného. Ak môžeme pomôcť, pomôžeme, ale ja si nevezmem na zodpovednosť vedenie skupiny ľudí do boja.“

„V poslednej vojne neboli Aurori pre Smrťožrútov žiadnymi súpermi a ty to vieš. Rád...“

„Bol jediný, kto mal informácie. Nie je to ako predtým, máme kompetentného ministra a námestníka, máme zvoleného vedúceho OpUČP, máme Aurorov, ktorí sú trénovaní proti temným čarodejníkom. Ak im všetkým dáme informácie, potom sa budú môcť dostatočne pripraviť a tiež budú vedieť, proti čomu stoja.

„Ja mám skúsenosti; tým, žeby som sa stal špehom by som mohol pomôcť.“

„Ak ide o tú chorobu, ako si povedal, nebudú to brať na ľahkú váhu. Keď zistia, že si špión, zabijú ťa. Je verejne známe, že si špehoval u Voldemorta, nebudú takí naivní aby si mysleli, že si šťastne prešiel na ich stranu. Sledovali by ťa orlím zrakom, stačilo by jedno pošmyknutie a bol by si mŕtvy. Ja takto žiť nemôžem, Severus.“

„Harry, vždy ťa budem milovať...“

„A čo bola tá scéna dole... slovami ich zbaviť pachu, takže nevedia, že ma miluješ. Myslíš si, že chcem žiť tak, že nebudem schopný verejne ukázať, že ťa milujem a že budem musieť počúvať, že som pre teba len bolesťou hlavy, Severus?“

„Vieš, že som to tak nemyslel...“

„Viem, ale to neznamená, že to nebolelo. Veľmi mi to ublížilo, Severus. Ty, stojaci tam s cudzími ľuďmi, neprichádzajúci na moju obranu, keď som potreboval, aby si bol so mnou. Nie, môžeme nájsť inú cestu ako sa dostať k informáciám.“

„Musím to urobiť.“

„Prečo? Povedz mi prečo by si nás chcel ohroziť a vystaviť nebezpečenstvu? Daj mi jeden dobrý dôvod.“

„Pretože...“

Harry sa na Severusa prísne díval a po minúte ticha sa spýtal, „Pretože čo, Severus?“

„Som v tom dobrý, lepší ako väčšina ostatných.“

„Byť špehom je to, čo pre teba naplánoval Albus, to nie si ty, Severus. Bola to naplánovaná hra, ktorú nechcem, aby si ďalej hral.“

„Bude to iné, pôjdem do toho dobrovoľne, chcem to spraviť.“

„A pôjdeš do toho dobrovoľne s tými nechutnými dvojčatami? Čo ak s nimi budeš musieť pre udržanie svojho krytia spať, urobíš to?“

„Harry, si smiešny.“

„Odpovedz na otázku, Severus.“

Severus sa odmlčal, „Ako špeh musíš niekedy robiť nepríjemné veci, pre vyššie...“

„Pre vyššie ČO, Severus? Pre VYŠŠIE DOBRO? Počúvaš sa? Opakuješ to, čo ti nahovoril Albus, ktorý ťa chcel ako Temného pána. A teraz, keď je preč, si ťa pod svoje krídla vzali Flamel, Leblanc a ostatní, možno len preto, aby pokračovali v 'Pláne'. Nechystám sa urobiť to, chcem, aby si sa držal od tých ľudí ďaleko a ja ti NEDOVOLÍM SPAŤ s inou osobou.“

Severus sa naňho uškrnul, „Nie je to tvoje rozhodnutie.“

„Dopekla, je! Som súčasťou tohto vzťahu, Severus. Už viac nie si len TY, teraz sme to MY obaja a ja nechcem, aby si sa opäť stal špehom.“

„No, možno...“

„Nie je žiadne možno, Severus. Nezvládnem, aby si bol špiónom, už viac nie; milujem ťa príliš na to, aby som ťa videl znovu trpieť.“

„A čo budeš robiť? Použiješ manipuláciu a donucujúce kúzla aby si ma prinútil urobiť to, čo chceš ty? Použiješ elixíry na to, aby si ma kontroloval? Nie si o nič lepší ako Albus. Myslíš si, že len preto, že nie som taký silný ako ty, že máš právo hovoriť mi, čo mám robiť. Myslíš si, že len preto, že ťa nechám šukať ma,  že si môj pán a ja som tvoj otrok sledujúci každý tvoj krok. Nie som tvoj maznáčik, Harry.“

„To je to, čo si o mne myslíš? Je to to, čo si myslíš o našom vzťahu?“ ticho prehovoril Harry.

Severus zatvoril oči, „V túto chvíľu nemôžem myslieť, bolí ma z teba hlava a naozaj nepotrebujem, aby si...“

Niečo sa v Severusovi náhle zmenilo a na sekundu ho napadlo, že ho Harry prekľaje, ale ten to neurobil. Otvoril oči. Harry stál pred ním a on v ňom videl toho mocného čarodejníka, avšak niečo bolo iné. Jeho oči boli chladné, jeho tvár bez výrazu a ... Severus zalapal po dychu, keď si uvedomil, čo bolo zlé.

Už viac Harryho necítil. Videl ho, ako tam stojí, ale nebol tam žiaden prúd mágie. Harry ho odstavil, uzavrel... bol ako každý iný človek na planéte; neexistovalo žiadne spojenie, žiadne puto... žiadna láska, len chladný, prázdny priestor.

Severusov mozog naňho kričal, aby padol na kolená a ospravedlnil sa... ale on nepovedal nič.

Jeho oči videli Harryho otočiť sa... ale on sa ani nepohol.

Videl Harryho otvoriť dvere... ale on nespravil nič.

Počul buchnutie dverí a jeho mozog začal znovu pracovať a nohy odpovedať. Rozbehol sa k dverám. Bežal k výťahu. Bežal do haly. Vybehol na ulicu.

Bolo však príliš neskoro, Harry bol preč.


Weronika: Tak, ako sa vám kapitola páčila (alebo nepáčila) ?

 

28.03.2012 19:50:36
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one