Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Ahojky,
po viac ako mesiaci vám prinášam konečne ďalšiu kapitolu :)) To, že som kapitolu dnes pridala neznamená, že odteraz budú kapitoly pribúdať pravidelne, pretože ešte stále sa učím na prijímačky a na poviedky nemám až toľko asu ako by som chcela... budete si musieť počkať, no :) Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým vám, ktorí ste mi napísali krásne komentáre so želaním šťastia pri skúškach. Veľmi ste ma tým potešili, naozaj :)))

Nebudem sa tu rozpisovať o čom kapitola je, to si prečítate sami. Kapitolu venujem všetkým, ktorí mi držali palce na maturitách a tiež tým, ktorí mi napísali komentár ku minulej kapitole a to sú: Lily, Hajmi (vítam ťa medzi nami), Saskya, Mononoke, X, Nade, Anfulka, Rankl, Lenka, Kejt, Zulík, Bacil, Midnight, Candy, ElisWolf, Lucka, Kali, Jutaki, Samba2 (vitaj :)), Tesssa, Caira, Jett Alice Black. Toľko komentárov som ešte nikdy predtým nemala a preto vám za ne krásne ďakujem. Snáď mi niečo napíšete aj k dnešnej kapitolke.

V neposlednom rade sa chcem srdečne poďakovať Beruške, ktorá mi kapitolu skontrolovala a opravila chyby. Niečo ako betareader, nakoľko môže Češka opravovať slovenský preklad :DD ... Chcem sa jej poďakovať za úžasnú prácu a ochotu to po mne kontrolovať a opravovať :) 

Užite si čítanie a komentujte.

Weronika :)
P.S.: Zabudla som napísať  VAROVANIE: Na konci slashová scéna!

Harry stál na streche Los Magos a zhlboka dýchal. Severus mu veľmi ublížil a chcelo sa mu plakať. Po Ginny, Ronovi, Molly, Albusovi, Poppy a jeho otcovi by ho nemalo prekvapovať že mu Severus ublížil. Na líce mu spadla slza a on ju rýchlo zotrel. Nebude plakať. Najlepšie bude ak svoje srdce pre každého zatvorí.

Pozrel sa pod seba dolu na ulicu a zbadal rozhliadajúceho sa Severusa. Hľadal Severus jeho? Harry bol naštvaný ale v kútiku duše bol rád, že Severus šiel za ním a hľadal ho... síce v zlom smere, ale snaha tam bola. Harry ustúpil o pár krokov dozadu, teraz Severusa vidieť nechcel; potreboval sa vyventilovať, potreboval sa dostať preč; potreboval letieť.

Vytiahol neviditeľný plášť a obkrútil si ho okolo ramien. Harry zabalený v plášti takmer celý, pričom neviditeľný plášť bol teraz niečo ako jeho druhá koža, bol úplne nevyditeľný. Premenil sa na gryfona; plášť mu zaisťoval bezpečie a napoly lev a napoly orol bol neviditeľný.

Roztiahol krídla a po tom, čo sa uistil, že ho plášť stále zakrýva, vzlietol. Keď sa obzrel za seba, videl skľúčeného Severusa vracajúceho sa späť do hotela. Otočil hlavu na sever a ponáhľal sa preč.

Severus sa vrátil do hotela. V srdci a v duši mal veľkú dieru. Pomaly kráčal k výťahu. V tom k nemu pristúpili dvojčatá de Medici, každý z jednej strany, a chytili ho za ruky. On ich zlostne odtlačil preč. Výťah sa otvoril a na Severusovu hrôzu ho dvojčatá nasledovali dovnútra.

„Čo je s tebou, Snape?“

„Zdá sa, že nás pri sebe nechceš.“

„Ja neviem, Lorenzo; zdá sa mi, že nerozumie, že sa nám teraz zodpovedá.“

„Áno, Giovanni, Snape len nechápe, že teraz, keď sa pripojil k našej skupine bude robiť to, čo budeme chcieť...“

Obaja sa k nemu prisunuli bližšie.

„A práve teraz...“

„...je on to, čo chceme...“

Nestihli ani dohovoriť, keď ich Severus oboch neverbálne a bez prútika omráčil a keď sa výťah zastavil, vyšiel z neho sám nechávajúc tých dvoch ležať na zemi.

Otvoril dvere do apartmánu, vošiel dnu a hneď ich za sebou aj zabuchol. Oprel sa chrbtom o dvere a zrútil sa na podlahu.

Misty ho presne v tejto pozícii našla o niekoľko hodín neskôr.

***

Harry chcel ísť domov, ale kde bol jeho domov? Gryfon letel rýchlo a za krátky čas už videl brehy Anglicka. Chcel hovoriť s niekým, na koho ramene by sa mohol vyplakať, s niekým, kto by ho počúval a nesúdil, s niekým ako otcom. Bez premýšľania letel ďalej, až kým nezbadal Brloh.

Keď pristál, časť z neho sa divila, prečo tam bol. Rozhodne nechcel vidieť Molly, Rona alebo Ginny, ale chcel svoju rodinu. Premenil sa späť na seba a pomaly kráčal smerom k domu.

Videl Arthura a Billa s Viktóriou v náručí ako vychádzajú von z domu a mieria do šopy. Harry kráčal priamo za nimi.

Obaja sa skláňali a pobzerali si kosačku, keď sa dvere otvorili a oni pri pohľade v tom smere nevideli nikoho. Arthur inštinktívne odtlačil svojho syna a vnučku za seba a vytiahol prútik. „Je tam niekto? Charlie?“

Harryho jeho reakcia šokovala, ale zabudol na to, že bol stále pod neviditeľným plášťom. Rýchlo si stiahol plášť a videl, ako sa Arthur a Bill upokojili.

„Harry, čo tu robíš? Myslel som si, že tento víkend budeš v Barcelone?“ spýtal sa Bill a posunul si Viktóriu do pohodlnejšej pozície.

Arthur sa pozrel na Harryho a videl, že výraz na chlapcovej tvári bol podobný tomu, ktorý mal na tvári Bill, keď sa s ním rozišla jeho prvá snúbenica... Och, drahý. Arthur sa obrátil k Billovi a venoval mu pohľad, ktorý jeho syn okamžite pochopil.

Bill podišiel k nim, súcitne položil ruku Harrymu na rameno a potom odišiel poskytujúc tým dvom súkromie.

Aj po tom, čo Bill odišiel, Harry len mlčky stál dívajúc sa na Arthura. Arthur sa pozrel na chlapca, ktorého považoval za svojho siedmeho syna a podišiel k nemu. Pevne ho objal a držal ho v náručí, keď začal plakať.

Harry plakal. Všetka bolesť, ktorá sa mu za posledné týždne nahromadila v srdci vyšla na povrch. Plakal, až kým už nemal viac sĺz a Arthur ho len držal bez toho, aby niečo povedal.

Keď Harry skončil, Arthur vyčaroval malú pohovku a Harry si vylial svoje srdce, hovoriac Arthurovi o ich hádke so Severusom a že sa cítil, ako keby bol naozaj tým netvorom, ktorého nemôže nik milovať. Povedal Arthurovi o tom, že sa cítil akoby už nikdy nemohol byť šťastný a o svojich pocitoch a frustrácii z posledných niekoľkých týždňov. Povedal mu o Jamesovej zrade a pocite, ako keby bola jeho duša roztrhaná a zjazvená. Prekvapil dokonca samého seba keď Arthurovi povedal o tom, ako použil Relikvie a zavolal Smrť; ako poslal svojho otca do pekla, ako považoval samého seba za strašného človeka a ako ho Osud potrestal tým, že ho teraz Severus nenávidí.

Arthur ho počúval a nechal ho hovoriť a plakať. Sem-tam dodal nejaké slovo alebo frázu, ale z väčšej časti Harryho nechal rozprávať slobodne. Bol šokovaný a trochu vydesený keď mu Harry povedal o Jamesovom konci, ale rýchlo si pomyslel na to, ako sa Harry musel cítiť a aké to preňho muselo byť – poslať do pekla svojho vlastného otca.

Keď Harry skončil a už viac neplakal, začal rozprávať Arthur. S Harrym sa dlho zhovárali o všetkom, čo sa za posledné týždne udialo a Arthur uisťoval mladého muža jeho hodnote. Nakoniec vyhlásil, „Vieš, Harry, s mocou prichádza zodpovednosť a tebe bolo danej viac moci ako komukoľvek inému koho poznám takže na pleciach máš veľmi veľa zodpovednosti. Ale to neznamená, že tomu musíš čeliť sám. Keď sa ti veci vyšmyknú z rúk, môžeš sa s nimi podeliť alebo prinajmenšom sa s niekým porozprávať.“

„Myslel som si, že ten niekto bude Severus.“

„A povedal si to Severusovi?“

„Nie... ja...“

Arthur si povzdychol a potom sa spýtal, „Čo k Severusovi cítiš?“

Harry sa naňho pozrel, chvíľu mlčal a potom povedal, „Svojimi slovami mi ublížil... prirovnal ma k Ginny a Albusovi a povedal, že som sa správal ako jeho pán... že som ako bolesť hlavy...“

„Áno, to ti muselo veľmi ublížiť, ale čo k nemu cítiš?“

„Milujem ho... musím byť naozaj strašným človekom, stále ho milujem.“

„Áno, miluješ ho; nie je to poblúznenie alebo len silná príťažlivosť, ale skutočná láska. A ty nie si strašným človekom. Keď niekoho miluješ z celej duše a keď ten niekto spraví niečo, s čím nesúhlasíš alebo niečo, čo ti ublíži, bolesť je silnejšia, pretože to bolí až do morku kostí. Ale neznamená to, že ho prestaneš milovať.“

„Stále miluješ Molly?“

„Áno, Harry, milujem; Molly je moja spriaznená duša a tiež je súčasťou toho, kým som. Nepáči sa mi čo urobila a stále sa na ňu veľmi hnevám, ale neznamená to, že ju nemilujem. Už viac ako tridsať rokov sme manželmi, najlepšími priateľmi a ešte niečo oveľa viac; mám s ňou sedem detí a prežili sme spolu mnoho rôznych dobrodružstiev. Molly a ja sme prežili aj dobré aj zlé časy, časy, kedy som mal chuť spraviť niečo vážne zlé... rovnako ma nahnevala aj tentoraz, ale nemohol som ju začať nenávidieť. Nenávidím to, čo spravila, ale ne nenávidím ju. Každopádne viem, že sa mnohokrát stalo že som aj ja spravil poriadny neporiadok a musel som spať vo svojej pracovni, no aj ona mi nakoniec vždy odpustila.“

Harry počúval a vedel, že vo svojom srdci by Severusovi odpustil, len nie hneď teraz.

„Vieš o tom Harry, že bola doba, kedy sme Molly a ja žili oddelene?“

Harry zavrtel hlavou a nespúšťal z Arthura pohľad.

„Nečudoval si sa niekedy, prečo je medzi Charliem a Percym taký veľký vekový rozdiel? Molly a ja sme sa strašne pohádali a hádka medzi dvoma ľuďmi s červenými vlasmi, no, napätie bolo... ehm, výbušné a ja som ju nakoniec udrel tak silno, že spadla a udrela si hlavu do steny. Bol som príliš vydesený na to, aby som ju odviedol do Sv. Munga, takže som ju liečil sám, dúfajúc, že nezomrie. Keď sa prebrala, mala mierny otras mozgu, rozťatú peru, pomliaždenú tvár a čierne oko. Vzala Billa a Charlieho a odišla.“

Harry bol šokovaný, „Nikdy by som si nebol pomyslel... nikdy som ťa nebral ako násilný typ.“

„No, naučil som sa svoj hnev kontrolovať a nájsť cestu ako sa s ním vysporiadať. Ona sa vrátila späť domov k rodičom a keď prišli jej bratia, aby zo mňa vymlátili dušu – našli ma pripraveného použiť na seba kliatbu Avada Kedavra. Sám sebe som ublížil viac, ako by mi mohli ublížiť jej bratia. Potom sme šli do poradne, ja som sa zúčastnil špeciálnych sedení a Molly sa nakoniec vrátila. Hnevala sa na mňa pre to, čo som jej urobil, ale vedela, že to prišlo v zápale hádky a za normálnych okolností by som to nespravil. Ale to môj čin neospravedlňuje.“

„Dolu na ulici som videl Severusa ako sa snažil nájsť ma po tom, čo som odišiel z apartmánu.“

„Videl ťa?“

„Nie.“

„Som si istý, že sa sám trápi tým, čo urobil. Severus je zložitý človek, nie je jednoduché byť špehom tak dlho a prežiť dve vojny len s využitím vlastného dôvtipu. Musel si držať odstup od každého, koho miloval, nemá žiadnych skutočných priateľov a rodinu a v skutočnosti by preňho možno bolo ľahšie vkĺznuť späť do tohto režimu, ako sa stať súčasťou normálneho vzťahu. Možno sa viac bojí odhaliť svoju dušu tebe, ako stratiť ju pri Smrťožrútoch či iných temných čarodejníkoch.“

„Zdal sa byť šokovaný tým, že som odmietol aby šiel špehovať. Myslel si, že budem súhlasiť a že budem nadšený informáciami, ktoré získal. Ale bol som taký vydesený, keď som počul, že sa chystá znovu stať sa špehom. Ja len viem, že ak zomrie, keď sa vráti späť k tomu životu, nechcem ho stratiť. Som príliš sebecký, keď ho chcem mať blízko pri sebe a chrániť ho?“

„Je prirodzené chcieť chrániť niekoho, koho miluješ, Harry, ale tiež musíš pochopiť, že Severus je veľmi mocný čarodejník s vlastným rozumom, ktorý bol dlhý čas samotárom a tak bude trvať nejaký čas, kým sa vyrovná s tým, že v tom rozhodovacom procese má aj niekoho iného.“

„Aj tak som bol na vine ja, viem.“

„Ide o to, Harry, že Severus vždy hovoril veci, ktoré ti ubližovali, rovnako ako počas tých dlhých rokov aj ostatným. Bol to proste jeho štýl, ale tentokrát ti jeho slová ublížili viac, pretože už si bol emocionálne zjazvený po všetkom, čo sa udialo v posledných týždňoch, obzvlášť s tvojim otcom. Áno, Severus mal byť chápavejší a áno, bol krutý, ale možno sa na teba len automaticky osopil. Musel brániť svoju pozíciu špióna už toľko krát, že keď si to napadol, opät zodvihol svoje štíty. Naozaj si nemyslím, že ti chcel ublížiť úmyselne, Harry.“

„Musím s ním hovoriť.“

„Myslím, že to by bolo rozumné.“

„Ďakujem, Arthur.“

„Kedykoľvek, Harry, vieš, že si jedným z mojich synov, hoci s čiernymi vlasmi,“ objal Harryho Arthur a potom povedal. „Myslím si, že by sme sa mali porozprávať s Brianom o tom, čo Sev zistil.“

Harry nechcel vyzerať ako donášač bežiaci za Brianom každú minútu, ale vedel, že tie informácie boli dôležité. Myslel si, že Severus by mal byť ten, kto podá správu keďže to on vyzbieral informácie, ale jeho inštinkty mu hovorili, že by mal urobiť to, čo povedal Arthur a tak prikývol.

„Dovoľ mi prezliecť sa a vziať si kabát, odprevadím ťa na Odbor pre uplatňovanie čarodejníckeho práva.“

Harry s Arthurom kráčali smerom k domu a vstúpili do kuchyne, kde sedeli Bill s Charliem popíjajúci ďatelinové pivo. Ďalšie podali Harrymu, keď sa Arthur odišiel prezliecť do svojej izby.

„Takže, braček, ideme dnes večer zmlátiť istého Majstra elixírov?“ hravo sa spýtal Bill.

„Nie, všetko bude v poriadku,“ odpovedal Harry.

„Si si istý? V pondelok odchádzam a mohol by som využiť posledné minúty na tréning,“ povedal Charlie s malým úsmevom.

Harry sa zasmial, „Je to fajn, došlo medzi nami len k malému nedorozumeniu. Bola to rovnako aj moja chyba. Okrem toho, Severusa by som zvládol aj sám.“

Charlie Harryho zľahka (pre niekoho, kto je zvyknutý na draky) udrel do ramena a povedal, „Som si istý, že áno; ale vieš, mať starších bratov má isté výhody.“

„Áno Harry, nikto nebude nášho malého brata rozplakávať... stačí slovo, Harry, a my mu ukážeme.“

Harry sa rozžiaril, aj keď vedel, že by si dokázal vybojovať svoju bitku sám, bol šťastný s vedomím, že existujú aj takí, ktorí by mu kryli chrbát... rodina. Posadil sa, vzal si ďatelinové pivo a potom sa spýtal, „Bill, ešte si sa nedostal k návšteve Potter Manoru, však?“

„Nie, stále sa sústreďujem na Riddle Manor. Viem, že chceš spustiť sirotinec čím skôr a to sídlo si vyžaduje veľa práce. Prečo?“

Potom im Harry obom povedal o duchovi Jamesa Pottera.

Arthur sledoval a počúval troch chlapcov pri ich rozhovore a povzdychol si. Harry im dvom nepovedal o Relikviách a o tom, čo urobil. Povedal im len, že toho ducha vyhostil. Arthur mal podozrenie, že bol jedinou osobou, ktorá vedela o všetkom, čo sa stalo. Vedel, že si musí s Harrym pohovoriť o Relikviách, ale bude to musieť odložiť na inokedy.

Po pár minútach, počas ktorých Bill s Charliem vykrikovali, že by Jamesa poslali do pekla oni sami a po tom, čo Harry sa začal cítiť oveľa lepšie, povedal mu Arthur, že je čas ísť.

„Poď Harry, použijeme Hop-Šup sieť a dostaneme sa priamo do mojej pracovne. Bill, Charlie, dajte tu pozor, my ideme na ministerstvo. Nemalo by to trvať dlhšie než pár hodín.“

Následne sa Harry a Arthur premiestnili na ministerstvo mágie.

***

Misty upratovala skriňu s elixírmi a robila zoznam všetkého, čo by mal Severus doplniť, keď zacítila podivný ťah. Vedela, že so Severusom nie je niečo v poriadku; všetci domáci škriatkovia mali so svojimi pánmi a rodinou zvláštne puto, ale Severusov osobný domáci škriatok s ním mal vyvinuté puto ešte užšie. Misty vedela, kedy ju jej pán potreboval.

Povzdychla si, Severusovi niečo ublížilo. Potom cez ich puto cítila silnú emóciu, jednu, ktorú už predtým raz cítila. Chvíľu premýšľala a potom si spomenula, naposledy túto emóciu cítila, keď zomrela pani Lily... okamžite sa musela dostať k Severusovi.

Využijúc väčšinu svojej mágie sa sústredila na svojho pána a premiestnila sa k nemu. Trvalo jej istý čas a niekoľko puknutí kým sa dostala do jeho apartmánu v hoteli v Španielsku.

Rozhliadla sa okolo; celá miestnosť bola tmavá, ale to jej nevadilo, keďže rovnako ako všetci škriatkovia, aj ona videla v tme veľmi jasne. Obzrela sa a potom ho zbadala, ako sedí opretý o dvere s kolenami pritiahnutými k hrudi a hlavou položenou na kolenách.

„Pán Severus, čo sa deje, čo sa stalo?“

Severus vzhliadol a zbadal malého domáceho škriatka. Ani nebol príliš prekvapený, Misty vždy vedela, kedy bol v depresii.

„Harry... je preč.“

„Och, pán Severus, je mi to veľmi ľúto. Čo sa stalo?“

Veľmi váhavo jej Severus rozpovedal čo sa stalo a nakoniec dodal, „Dal mi na výber medzi ním a špehovaním a ja som si až príliš neskoro uvedomil, že som si vybral nesprávnu vec. Bol som taký hlúpy.“

„Pán Severus, pán Harry vás miluje, áno, boli ste hlúpy, ale ak mu poviete, že vás to mrzí, som si istá, že sa vráti.“

„Je preč a nevráti sa už nikdy. Ja len... Ja len... Som taký tupohlavec.“

„Áno ste, pokiaľ príde na to ukázať ľuďom, ako veľmi ich milujete. A vy pána Harryho milujete.“

„Musím ho nájsť a ospravedlniť sa mu, vo svojom živote som toho stratil už priveľa, nechcem stratiť aj jeho. Poď Misty, pomôž mi zbaliť sa, vrátim sa späť do Rokfortu a nájdem ho.“

„A čo konferencia? Vaša reč?“

„Všetko ostatné mi je momentálne úplne jedno.“

***

Arthur a Harry sa premiestnili na OPUČP a spýtali sa Briana, či nemá chvíľku voľno. Bol prekvapený keď zbadal Harryho keďže ho videl aj predchádzajúci večer, ale pochopil, keď mu Harry vysvetlil všetko, čo mu o Leblancovi, Razim a ostatných povedal Severus.

Potom Brian po niekoho poslal a o pár minút neskôr vstúpil do miestnosti muž priemernej výšky a váhy s hnedými vlasmi a hnedými očami.

Brian ho predstavil ako Alexa Fishera, vedúceho Oddelenia záhad. Po tom, čo boli navzájom zoznámení, poďakoval Alex Harrymu za množstvo objektov čiernej mágie, ktoré im nechal poslať z Riddlovského majetku.

Brian potom povedal Harrymu, že Alex bol informovaný o všetkom čo sa deje a požiadal ho, aby Alexovi sám prerozprával to, čo vie od Severusa.

„Som rád, že ste nás informovali, Harry, pretože moja posledná jednotka na konferencii mi už podala informácie o tom, že Severus Snapesa pripojil k Razimu. Chystali sme sa na skupinu uvrhnúť sieť a urobiť záťah na konferencii, ale počkáme. Vieme o novom elixíre, ktorý vyvíjajú a že sú blízko pred koncom. Vtedy bolo príliš neskoro, aby sme zabránili Ebole dostať sa von a tak nedovolím, aby sa von dostalo toto.“

„Máte v skupine svojho špeha?“

„Áno, máme, jedným oddelením v záhadách (pozn. prekl.: myslím, že tým majú na mysli Oddelenie záhad) je Tajná Špionážna Jednotka.“

„Myslíte niečo ako MI6?“

„Áno, úzko s nimi spolupracujeme. Každopádne, jeden z našich špiónov bol schopný preniknúť k Razimu a jeho skupine. Neprišli sme na spojenie s Albusom, Flamelom a jeho Pánom; mali sme dojem, že Razi bol nezávislou osobou pokúšajúcou sa vyplniť prázdne miesta, ktoré Voldemort zanechal. Teraz vidím, že to celé siaha hlbšie.“

Harry na chvíľu zavrel oči a potom prehovoril, „Severus si myslí, že môže skupinu špehovať. Už bol kontaktovaný a dostal sa k informáciám, ktoré som vám práve poskytol.“

„Áno, Snape je na naše rozpaky excelentný špión a želám si, aby bol súčasťou nášho týmu počas poslednej vojny; ale nemyslím si, že by to bol dobrý nápad, keď že už vyšlo na svetlo, že bol špehom. Bol by veľmi úzko monitorovaný; Flamel už o ňom vie a nebude váhať s jeho zabitím. Okrem toho si myslím, že on len chce vás a Severusa dostať od seba, keďže proroctvo naznačuje, že spolupráca vás dvoch jeho Pána zosadí.“

Arthur ho prerušil, „A je váš špeh v skupine spoľahlivý?“

„Áno, náš chlapec je naozaj dobrý a snaží sa sabotovať elixír ako sa len dá; avšak boli sme znepokojení, že Majstri elixírov na konferencii budú schopní dokončiť ho aj napriek tomu. Ale keďže sa priblížil Snape, ktorý sa ako naznačujete tiež snaží ich úsilie sabotovať, hneď som mohol ľahšie dýchať.“

Potom Harry informoval Alexa o knižnici v Tajomnej komnate a o tom, že Razi a jeho Pán sa chceli dostať dnu.

„Počul som o tej knižnici nejaké mýty; viem, že mnoho mojich mužov by dalo ročný plat len za to, aby mohli vidieť samotného strážcu.“

„Áno, má zaujímavý charakter, ale je mi ľúto, dolu nepôjde nikto; Komnata a Knižnica sú mojou zodpovednosťou a je to príliš nebezpečné,“ pevne vyhlásil Harry.

Alex nič nepovedal, ale prikývol.

„A čo ty, Harry, je to nebezpečné aj pre teba?“ spýtal sa Brian.

„Áno, to je vždy, ale už som na tom mieste zaviedol opatrenia. Ak by strážca cítil, že som negatívne ovplyvnený, nedovolil by mi tam znovu vstúpiť.“

„Harry, ak vám to nevadí, rád by som sa vás na niečo spýtal. Predpokladám, že vy ste pán Black, ktorý prišiel so Severusom na konferenciu,“ začal Alex a keď Harry prikývol, pokračoval, „Po prvé, prečo ste zaútočili na Sangreho?“

„Tak trochu ma sexuálne obťažoval,“ potom Harry stručne vysvetlil, čo sa stalo a Alex sa zasmial vyhlasujúc, že už bol najvyšší čas dať Sangremu to, čo mu patrí.

Po chvíľke diskutovania o Sangrem Harry informoval ostatných o svojich plánoch na pomstu (ktoré všetci schválili) a spýtal sa Alexa, „Je tu ešte niečo, na čo sa chcete spýtať?“

„Áno, vlastne na dve veci; ako ste sa dostali späť do Anglicka bez toho, aby sme o tom vedeli, keďže moja jednotka ma informovala, že vy a Snape ste stále vo vašej hotelovej izbe? Po tom, čo sa Snape dostal bližšie sme sa rozhodli vás oboch monitorovať trošku dôkladnejšie, hlavne po tom, čo ste zaútočili na Sangreho. Teraz môžem hádať, že ste použili neviditeľný plášť, aby ste opustili hotel. Ale ako ste sa dostali späť do našej krajiny?“

Harry si prstami prehrabol vlasy; trochu rozpačito prešiel pohľadom Arthura a Briana a odpovedal, „No, priletel som.“

„Prileteli ste?“

„Áno, jedna z mojich animágovských foriem má krídla a ja som priletel.“

Arthur sa naňho prekvapene pozrel, „Ty si priletel z Barcelony?“

Harry prikývol.

Alex chvíľu mlčal a potom opäť prehovoril, „Nie je vašou animágovskou formou náhodou gryfon?“

Šokovaný Harry sa spýtal, „Ako to viete?“

„Jednoducho: Snapeova položka v aukcii; privádzalo nás do šialenstva naše snaženie dozvedieť sa odkiaľ pochádza. Jeden z mojich mužov sa snažil urobiť ponuku, ale cena bola vyššia, než siahal jeho povolený účet na náklady. Keď ste povedali, že ste prileteli, v mysli som si prebral zvieratá, ktoré by dokázali preletieť zo Španielska do Anglicka len za pár hodín. Ostali mi tri možnosti: fénix, drak a gryfon. A keďže je to už niekoľko tisícročí odkedy bol zaznamenaný nejaký magický animág, no, už ste dokázali, že ste dosť silný na to, aby ste dosiahli takúto premenu.“

Harry sa zasmial mužovej logike, niet divu, že práve on je hlavou Oddelenia záhad.

Potom sa Alex vzrušene spýtal, „Ako dlho vám trval let do Anglicka?“

Harry chvíľu premýšľal a potom odvetil, „Z hotela do Brlohu... asi pol hodinu.“

„Úžasné!“ zvolal Alex a potom sa spýtal, „Povedali ste jednou z vašich foriem, koľko ich máte a aké sú to zvieratá?“

Harry vstal, postavil sa do prázdneho priestoru Brianovej kancelárie a premenil sa do všetkých svojich foriem. Posledný bol gryfon, ktorý si vytrhol pero a podal mu ho.

Alex bol ohromený a díval sa na pierko akoby to boli korunovačné klenoty.

Keď sa Harry premenil späť na človeka, Brian sa naňho prísne pozrel a povedal, „Priprav sa na dlhý rozhovor o používaní svojej moci zodpovedne a legálne, mladý muž.“

Harry bol trochu šokovaný, ale bol rád, že mal niekoho, kto sa toho chopí a udrží ho zodpovedného za svoje činy, takže prikývol a povedal, „Áno, pane.“

Arthur sa usmial a potom sa prihovoril Alexovi, ktorý bol ešte stále v siedmom nebi, „Povedali ste, že máte na Harryho dve otázky. Aká je teda tá druhá?“

„Ach, áno, je Snape s vami? Nikto ho nevidel odvtedy, čo vyšiel hore do svojej izby; zmeškal popoludňajšie zasadnutie semináru Tvorenia elixírov, na ktoré bol zapísaný ako dozor a všetky správy poslené do jeho izby ostali bez odpovede. Aby som bol úprimný, mysleli sme si... no, že vy dvaja... ste boli zaneprázdnení, ale keďže vy ste tu, premýšľal som, či bol s vami?“

Harry začínal byť veľmi znepokojený, „Nie, ani nebol a ani nie je so mnou.“

„No, nie je dôvod na obavy, možno si len zdriemol. Keď večer zmešká svoju reč, potom sa budeme znepokojovať.“

„Myslím, že je na čase aby som odišiel,“ povedal Harry zatiaľ čo vstával.

„Počkajte Harry, máme bezpečnostnú Hop-Šup sieť do bytu v Barcelone neďaleko vášho hotela. Môžete ho použiť pretože mám podozrenie, že Watson nemá ďaleko ku poriadnemu vyškoleniu vášho gryfona,“ zasmial sa Alex.

***

Harry prišiel do Barcelony s Alexom a zostal dlho dosť na to, aby počul Alexa hovoriť so svojim španielskym náprotivkom, že nebudú pokračovať so záťahom na konferenciu.

Keď Harry prišiel do hotela, šokovalo ho, že ho prišiel pozdraviť vedúci hotela.

Harry sa ospravedlnil za incident v reštaurácii a dostal potvrdenie, že kompenzácia bola vykonaná. Avšak vedúci ho informoval, že už viac nie je v hoteli vítaný, keďže organizátori konferencie stiahli jeho meno zo zoznamu investorov.

Vedúci mu podal list, v ktorom stálo 'Ďakujeme za váš záujem o elixírovú komunitu, ale neželáme si vaše investície...' Podpísaný bol Sangrem.

Potom mu povedal, že do jeho apartmánu bude poslaný domáci škriatok aby zbalil jeho veci, ktoré mu následne odovzdajú.

Harry bol vytočený a keď opúšťal jeho pracovňu, zbadal Sangreho a dvojčatá de Medici, ktorí spolu hovorili. Obrátili sa k nemu a Sangre mu poslal vzdušný bozk, keď ho ochranka vyprevádzala. Videl Slughorna, ktorý bežal k nemu a prekvapilo ho, keď ignoroval ochranku a odtiahol ho preč.

***

Severus vošiel do spálne a na posteli zbadal balíček zabalený v striebornom obale so stuhou. Opatrne sa k nemu priblížil a videl, že je od Harryho. Otvoril to a zbadal položky, ktoré mu Harry kúpil na aukcii. Posadil sa na posteľ a dole lícom mu stiekla slza.

Začul, ako niekto zaklopal na dvere a tiež počul, ako ich Misty otvorila. O pár sekúnd neskôr sa do miestnosti vrútil naštvane vyzerajúci Horacio Slughorn.

Severusovi stačil jediný pohľad na Slughorna a vnútorne sa strhol – ten výraz poznal veľmi dobre. Pre väčšinu ľudí bol Horacio Slughorn žoviálnym typom človeka milujúcim život a jeho komfort, ale Slizolinčania, ktorí ho mali ako vedúceho fakulty poznali aj jeho druhú stránku. Bolo veľa vecí, ktoré Slughorn netoleroval, ale najväčším hriechom, ktorý mohol Slizolinčan spraviť bolo niečo, čo verejne Slughorna strápnilo alebo priviedlo do rozpakov. Veľmi sa staral o to, čo si o ňom ľudia myslia a ak vďaka nejakému z hadov vyzeral zle, no... vďaka Jamesovi a Záškodníkom Severus presne vedel, aká bola Slughornova nespokojnosť. Severus sa okamžite pozrel na Slughornove ruky na to bohom zabudnuté pravítko, ale rýchlo si pripomenul, že bolo zamknuté v jeho stole v Rokforte.

„Severus Tobias Snape, kde si bol celý večer?! Zmeškal si seminár, na ktorý si mal dohliadať a teraz ťa tu nájdem nepripraveného na dnešnú reč, ktorá začína už o pol hodinu. Bol som šokovaný, keď za mnou prišiel Gadolin a Mayer s obavami, že ťa nikde nemôžu nájsť.“

„Ja som ne...“

„Dostal si tú česť prehovoriť a šancu ukázať sa elixírovej komunite a možno sa stať súčasťou Rady spolku elixírov, ktorú si si už dávno zaslúžil. Je mi jedno, akú výhovorku máš, pôjdeš tam a prednesieš svoj príhovor. Nedovolím ti strápniť ani mňa, ani Rokfort, ani Veľkú Britániu. Teraz sa prezleč!“ Jeho tón nepripúšťal námietky a Severus rýchlo odišiel do kúpeľne.

Do hlavnej sály prišli s piatimi minútami k dobru. Severus vo svojom tmavomodro-striebornom slávnostnom habite vyzeral veľmi elegantne a keď šiel na pódium, nevidel, že väčšina čarodejníc (a niekoľko čarodejníkov) ho chlípne pozorovali; jeho oči však hľadali jedinú tvár, ktorá tam ale nebola.

Jeho reč mala veľmi dobré ohlasy sprevádzané búrlivými ováciami. Členovia Rady spolku elixírov mu prišli pogratulovať a ocenili ho za dobrý príhovor. Každý, koho stretol keď si šiel sadnúť ho chválil, ale jeho srdce nikoho z nich neregistrovalo.

Severus videl Leblanca volajúceho ho k ich stolu, kde sedela jeho skupina (vrátane dvoch nabručene vyzerajúcich dvojčiat). Ignoroval ich a šiel si sadnúť k Slughornovi, ktorý prikývol a potľapkal ho po chrbte.

Posledný rečník dnešného večera bol práve v nejakej desiatej minúte svojho príhovoru, keď do vnútra sály vletela veľká hnedá sova, ktorá si to namierila priamo k Sangremu. Keď si Sangre vzal list, do miestnosti vletelo niekoľko ďalších sov pristávajúcich pri rôznych jednotlivcoch, vrátane Williamsona, ktorý sedel so Severusom a Slughornom. Všetci v sále boli trochu pobúrení, keďže sovám nemalo byť dovolené doručovať poštu v miestnosti; pošta bola zvyčajne posielaná normálne do hotelovej soviarne a potom odovzdávaná priamo do hosťovských izieb alebo jednotlivcom na recepcii.

Po farbistom vyjadrení v španielčine sa Sangre postavil a mával listom, „Toto má byť niečia predstava vtipu?“

Williamson otvoril list a po jeho prečítaní omdlel.

Slughorn ho rýchlo prebral a podal mu pohár vína. Medzitým Sangre stále vykrikoval na niekoho, kto bol autorom tohto nechutného vtipu. Ďalší ľudia, ktorí dostali listy niečo jačali, iní si držali hlavu v dlaniach.

Gadolin zvolal, aby sa všetci upokojili a spýtal sa Sangreho, čo bolo príčinou jeho výbuchu a čo bolo také dôležité, že prerušilo Haganovu reč.

„Tento list uvádza, že všetky finančné prostriedky na podporu môjho laboratória boli okamžite odvolané a viac peňazí vraj už ani nedostanem. To musí byť vtip.“

Potom vstal ďalší Majster elixírov a povedal, „Aj moje financie boli zastavené, ale so svojou situáciou môžem požiadať o ďalšie prerokovanie.“

Williamson tichým hlasom, takým, že ho počuli len spolusediaci pri jeho stole, oznámil, „Dostal som päť miliónov galeónov vopred a prísľub ďalšieho milióna ročne na nasledujúcich päť rokov.“

Slughorn vstal a hlasno Sangremu oznámil, „Seňor Sangre, váš list nie je vtip. Len ťažko môžete očakávať, že ak budete niekoho sexuálne obťažovať a potom necháte svojho finančného investora vyhodiť z hotela, tak vám ten dotyčný bude aj naďalej dávať peniaze.“

Celou miestnosťou sa rozľahlo mŕtve ticho.

„Horacio, mohli by ste to prosím vysvetliť?“ pokojne sa spýtal Gadolin.

„Sangre sexuálne obťažoval pána Blacka a potom ho vyhodil z hotela. Pán Black sem tento víkend prišiel aby investoval svoje obrovské imanie do rôznych elixírových experimentov a nových Majstrov elixírov. Tiež sa domnievam, že sa snažil nájsť niekoľkých nových Majstrov. Ak mi pamäť dobre slúži, je to už niekoľko rokov čo sme mali investora, ochotného prenajať si nových učňov.“ Potom sa obrátil k Sangremu, „Keď zistil, že nie ste typ človeka, do ktorého chcel investovať, spokojne by uzavrel financie iba vám, avšak vy, seňor, ste naňho potom urobili dojem, že elixírová komunita si už viac nezaslúži ani jeho, ani jeho majetok.“

Slughorn vytiahol z vrecka list a čítal, „'Ďakujeme za váš záujem o elixírovú komunitu, ale neželáme si vaše investície.' Po obdržaní tohto listu, ktorý bol napísaný menom elixírovej komunity, zastavil všetky svoje investície, s výnimkou tej, do ktorej sa on sám osobne rozhodol investovať,“ ukázal na Williamsona, „a tento človek dokonca dostal oveľa viac financií než o koľko požiadal.“

Sangre bol nahnevaný, „Tento list bol adresovaný Snapeovej kurve.“

Severus naštvane vstal, „Sangre, vy idiot, opakovane som vám hovoril, že môj hosť je investor, ktorý chce investovať do komunity svoje peniaze. Len preto, že vy myslíte svojim vtákom neznamená, že tak robí aj zvyšok nás. Black za mnou prišiel dychtivý investovať po prevzatí panstva a svojho majetku. Keď si uvedomil, že jeho majetok bol investovaný do niekoľkých elixírových projektov, prišiel si ku mne po radu a ja som mu navrhol prísť na konferenciu, aby to videl sám na vlastné oči. Bolo príliš neskoro na to, aby si rezervoval svoju vlastnú izbu a keďže môj apartmán mal dve spálne, pozval som ho ako svojho hosťa. Chodím na túto konferenciu viac ako dvadsať rokov a ani raz som si nepriviedol hosťa. A keď tak spravím prvý krát, vy nie len že vypustíte divoko nepodložené obvinenia, ale ho aj sexuálne obťažujete a keď vás odmietne, vyhodíte ho. Práve ste stáli celú elixírovú spoločnosť celé milióny len preto, že si ho neviete udržať v nohaviciach. Nielen že ste urazili mňa, ale v mene spolku ste urazili najcennejšieho čarodejníka na svete.“

„Prešetril som si vášho priateľa, ktorý vlastne ani neexistuje. Nie je žiaden Harry Black, ktorý by navštevoval Rokfort,“ povedal Sangre viac tlmeným hlasom.

„To preto, že legálne je to Lord Harry Potter Black,“ vážne vyhlásil Slughorn.

Celá miestnosť vybuchla vravou; tí, ktorí stratili svoju finančnú podporu začali slovne napádať Sangreho, ktorý klesol späť do kresla.

Razi vstal a povedal, „Potter je dieťa; Jeho slová beriete vážnejšie ako slová muža, ktorý je oddaným členom našej komunity už roky.“

Severus sa opäť postavil, „Harry Potter je cnostný muž, ktorý svoju cenu preukázal už mnoho krát. Nielen že porazil tyranov a temných čarodejníkov, ale vždy sa niesol s dôstojnosťou a úctou. Videl som ho vydať zo seba toľko moci, po ktorej by sa táto budova rozpadla na prach, ale on by bo ochotný položiť svoj život za čarodejníkov a muklov, za škriatkov a domácich škriatkov. Je to dobrý a slušný človek a jeho slovu verím omnoho viac, ako ktorémukoľvek inému žijúcemu čarodejníkovi.“

„Znie to, akoby ste ho mal naozaj rád,“ uškrnul sa Razi.

„Rešpektujem Harryho Pottera viac než kohokoľvek iného koho som kedy stretol. Avšak musím Sangremu poďakovať, keďže pred ním som bol práve ja tou osobou, ktorú Harry nenávidel najviac...“ potom sa Severus otočil k Razimu, „Je zrejmé, Majster Razi, že máme rozdielne predstavy o tom, čo si treba vážiť a ľutujem, ale už viac nechcem byť súčasťou vás a vašej skupiny.“

Razi mu venoval pohľad plný opovrhnutia a opustil miestnosť.

Severus sa posadil a zavrel oči. Miestnosť sa opäť zaplnila hlasnou vravou a prekrikovaním, keď väčšina prítomných volala po Sangreho vylúčení z komunity. Gadolin sa snažil zjednať poriadok.

Severus okolo seba náhle ucítil teplo a následne doňho vstúpila známa upokojujúca mágia. Otvoril oči a vo svojom uchu začul šepot, „Užil som si tvoj príhovor... oba príhovory; námietku mám iba k jednej časti, k tej, v ktorej si povedal, že som ťa nenávidel...“

„A nie je to tak?“

„Nie, veľmi ťa milujem. Som na teba nahnevaný, ale stále ťa milujem. Budeme sa musieť porozprávať a ty máš veľké, veľké problémy, ale,“ pobozkal ho na líce, „stále ťa veľmi milujem. Teraz môžeš tým idiotom povedať, že som dole na námestí a môžu sa za mnou priplaziť, ak si želajú.“

Severus sa otočil a nevidel nikoho, ale potom si uvedomil, že Harry mal nasebe neviditeľný plášť. Usmial sa; Harry ho stále miloval a prišiel na jeho prejav.

Po tom, čo sa všetci delegáti upokojili, Hagan neochotne dokončil svoj prejav a Gadolin uzavrel večer formálnym ospravedlnením Severusovi a Lordovi Potter Blackovi. Severus im povedal, že Harry bude s najväčšou pravdepodobnosťou dole na námestí, keby sa s ním chcel niekto pozhovárať.

Bolo rozhodnuté, že s Harrym sa v mene elixírovej komunity porozprávajú Gadolin a Mayer, takže obaja Majstri elixírov spolu so Severusom a Slughornom zišli na námestie, kde sedel Harry a počúval jazzový koncert pod holým nebom. Po pol hodine intenzívnych rozhovorov a ospravedlnení Harry súhlasil, že sa vráti späť na konferenciu a znovu predstúpi ako investor, hoci všetky predchádzajúce projekty budú musieť znovu podať návrhy na to, aby do nich investoval. V skutonosti sa chcel Harry uistiť, že žiadne z jeho peňazí nebudú použité na temné projekty, ktoré ubližujú ostatným; ale tiež ich chcel nechať trochu sa pokrútiť.

Hneď, keď sa Harry so Severusom vrátili do ich izby, Harry chytil Severusa a intenzívne ho pobozkal. Severus si povzdychol; myslel si, že už nikdy nebude znova v Harryho náručí.

Severus sklonil hlavu Harrymu na rameno, „Harry, už nikdy viac nebudem špehovať, len som využil príležitosť, ktorá sa naskytla, nemyslel som na následky. Harry, nemôžem bez teba žiť, je mi jedno, či ostatní trpia a umierajú, chcem len teba.“

„Ty nemusíš špehovať,“ povedal Harry Severusovi a potom mu porozprával o svojom stretnutí s Brianom a Alexom. Severus sa cítil lepšie, nenávidel špehovanie, ale cítil morálnu zodpovednosť za zozbieranie informácií a to aj Harrymu povedal.

Potom sa Harry ospravedlnil Severusovi a povedal mu, že bol emocionálne labilný po všetkom čo sa udialo za posledné týždne a že možno reagoval prehnane.

„Áno, no, posledné dni si sa zdal byť trochu precitlivelý a povedal si, že tvoja moc bola blízko pod povrchom a v skutočnosti si nemyslel jasne takže predpokladám, že by som mal byť viac citlivejší voči tvojim potrebám.“

„Prepáč?! Takže toto VŠETKO bola moja chyba?“ spýtal sa Harry.

Severus ustúpil, „Nie, to nehovorím, možno som sa mýlil aj ja.“

„Možno... možno!“

„Nie, bola to moja chyba... Harry len sa nehádajme, prosím.“

„Nejdem sa hádať, Severus, idem si dať dlhý kúpeľ a potom pôjdem do postele,“ Harry odišiel a zamieril do doteraz nepoužitej kúpeľne. Luskol prstami a všetko svoje oblečenie a veci premiestnil do ďalšej spálne.

Severus si zložil hlavu do dlaní, Och Bože, znovu som to pobabral. Po pár minútach Severus vstal a šiel sa osprchovať. Asi päť minút sa snažil utopiť, ale potom vyšiel von a pozrel sa na seba do zrkadla. Povzdychol si, si úbohý. Keď si vysušil vlasy a vyčistil zuby, našiel vonku stáť nahnevanú Misty.

„Prečo je pán Harry stále nahnevaný?“

„Znovu som to pobabral, Misty; nezaslúžim si ho, ja...“

„Ospravedlnili ste sa?“

„Áno... no, nie mnohými slovami.“

Misty sa naňho pozrela a potom ho vytlačila z miestnosti, „Teraz sa choďte ospravedlniť a uistite sa, že vie, že ho milujete.“ Za sebou začul už len buchnutie dverí.

Severus stál v uteráku pred dverami svojej spálne a snažil sa ich otvoriť, Misty ich zamkla.

Pozrel sa na dvere Harryho spálne. Mala pravdu, musel sa ospravedlniť a ukázať Harrymu, ako ho to skutočne mrzelo. Chvíľu o tom premýšľal a potom sa usmial a vkročil do Harryho izby.

***

Harry vyliezol z vane. Ešte stále sa na Severusa hneval; ten neznesiteľný chlap sa proste neospravedlní!

Drhol si zuby až mu krvácali ďasná, taký bol stále vytočený; ako keby to všetko bolo moja chyba. On bol tým, kto povedal, že som ako bolesť hlavy; on bol tým, kto sa nestaral o náš vzťah; on bol tým, kto ma obvinil z kontrolovania a rozkazovania; on bol tým, kto svoj život vrhol do nebezpečenstva a tie nechutné dvojičky, achhhh.

Harry si sušil vlasy a stále reptal o Severusovi, keď vyšiel z kúpeľne.

Zrazu sa mu všetky myšlienky vytratili z hlavy; v jeho izbe stál kompletne nahý a k stene obrátený Severus.

Severus cítil nárast mágie, Harrry bol vzrušený a jeho mágia pulzovala. Vedel, že sa rozhodol správne. Položil obe ruky na stenu; Harryho mágia znovu zapulzovala.

Harry ešte nikdy nebol taký nabudený. Díval sa na perfektné telo pred sebou, dlhé, štíhle nohy; pevný, svalnatý zadok; hladký chrbát sťa chrbát sochy s hadím tetovaním; dlhé, hodvábne vlasy prehodené cez plecia.

„Ale, pozrime sa akého tu máme neposlušného chlapca.“

Dívajúc sa na hadie tetovanie na Severusovom chrbte začal Harry rozprávať v parselčine.

Severus začul sykot a jeho telo sa zachvelo vzrušením. Harry znovu zasyčal a vybral sa k nemu. Nevedel, čo Harry hovorí, no robilo to tak ešte viac vzrušujúcejším.

S pohľadom stále upretým na roh steny nemohol povedať, ako ďaleko Harry bol, až kým nezacítil jeho ruku, ktorá mu začala pomaly hladiť bok. Zatvoril oči a cítil, ako mu Harrry posúval ruky po celom boku a keď dosiahli jeho zadok, zadržal dych. Potom zacítil silné a ostré plesknutie a postavil sa na špičky. Harryho nahnevaný sykot ho privádzal do šialenstva.

„Harry, je mi to ľúto, nechcel som ti ublížiť.“

Cítil Harryho jazyk na svojom chrbte hľadajúci si cestičku až na rameno. Rukou mu odhrnul vlasy na bok a jeho ústa a jazyk sa presunuli na krk. Bol taký vzrušený, že sotva dýchal.

Potom Harry presunul svoje ústa na Severusovo ucho a zasyčal. Hneď na to nízko zavrčal, keď v ňom prevzal kontrolu vlk a zaboril svoje zuby a ústa do Severusovho krku aby si ho označil.

„Môj; ty neposlušný chlapec, celý si môj.“

Severus zalapal po dychu, keď si ho Harry označil a klesol dole úplne podriadený Harrymu.

Harry znovu zavrčal a všimol si stojace chĺpky na Severusovom krku. Zložil si uterák, ktorý mal okolo bokov a pritlačil svoje tvrdé, nahé telo na Severusov chrbát. Rukami ovinul to telo pred sebou a štipol Severusa za tvrdé bradavky. Severus zastonal a prehol chrbát tak, aby bol Harrymu ešte bližšie.

Harryho ruky potom pomaly prechádzali Severusovou otvorenou náručou, až kým nebol perfektne dopasovaný za ním. Harry sa otrel o to tvrdé telo pred sebou a znovu pri tom zavrčal. Severus okamžite zastonal, keď ho Harryho telo takto trápilo.

„Harry je mi to tak ľúto, som tvojim otrokom, rob si so mnou všetko čo len chceš,“ povedal Severus.

Cítil ďalšie plesknutie, keď Harry spustil ruku, „Nie som ničí pán, Severus a ty nie si môj otrok. My sme partneri, druhovia, milenci. Môžeš byť submisívny, ale nie si môj otrok. Ja nechcem otroka; chcem silného, mocného čarodejníka s ktorým budem zdieľať svoju posteľ a svoj život.“

„Som tvoj, Harry, až na veky vekov.“

Harry ovinul okolo Severusovej hrude ruku a odtiahol ho preč z rohu miestnosti. Pomocou nôh roztiahol Severusovi nohy ďalej od seba a sklonil sa nad neho. Pár sekúnd mal Severus pocit že spadne, ale potom pocítil vlnu mágie, ktorá ho držala v rovnováhe. Bolo to ako odpočinok na neviditeľnej posteli. Následne Harry oboma rukami Severusa úplne prišpendlil do tejto polohy.

Severus zatvoril oči. Bolo to brutálne. Bol to trest. Bolo to nádherné.

Keď bol už úplne vyčerpaný, presunul Harry Severusa nad posteľ a položil ho na ňu.

„Si tu na celú noc uväznený; z tejto postele sa ani nepohneš,“ pevne vyhlásil Harry, keď prikryl Severusovo telo svojim vlastným.

Pri pohľade do smaragdovozelených očí, ktoré ho fascinovali sa Severus usmial, „Uväznený, ha, no myslím, že s tým dokážem žiť,“ natiahol sa a pobozkal Harryho, ktorý dychtivo zareagoval.

Keď sa od seba oddelili, Harry sa usmial a potom si ľahol vedľa Severusa, ktorý sa k nemu posunul bližšie a oprel si hlavu o jeho hruď.

Harry ho objal rukami a pevne ho držal. Prikrývky sa presunuli priamo na nich. Severus sa cítil bezpečne, chránený a milovaný.

Potom sa trochu nadvihol, pozrel sa na Harryho a váhavo prehovoril, „Harry, je tu niečo, čo ti musím povedať.“

Harry povytiahol obočie a spýtavo sa zadíval na Severusa. Severus bol trochu neistý, cvičil si to so Salazarom, ale teraz... zhlboka sa nadýchol a niečo Harrymu zasyčal.

Harry sa naňho pozrel najprv šokovane a potom užasnuto, „Severus, vieš, čo si práve povedal?“

„No, dúfam, že to bolo 'Milujem ťa', inak budem na Salazara poriadne naštvaný, on...“

Harry sa naklonil a uväznil Severusove ústa v pomalom a hlbokom bozku. Severus cítil, ako ho obklopila mágia.

Harry zasyčal späť, „Aj ja ťa milujem,“ a potom sa s ním pomaly a vášnivo miloval.

 


Weronika: Ako sa vám páčila kapitola? Dúfam, že s ňou ste spokojní :))) Teším sa na vaše názory v komentároch :)
27.05.2012 18:15:12
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one