Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Po dlhom čase prinášam ďalšiu kapitolu. Trvalo to dlho, pretože som na návšteve u babky a u sesterníc a k počítaču sa dostanem len veľmi zriedka. Naozaj mám aj iné povinnosti, nie len poviedky. Napríklad brigádu... takže ďakujem vám za pochopenie a za trpezlivosť, naozaj sa snažím, no rýchlejšie to nejde.

Dnešná kapitola je taká oddychová, no dúfam, že aj napriek tomu sa vám bude páčiť. Kapitolu venujem týmto milým ľuďom, ktorí mi nechali komentáre pri minulej kapitole: Keishatko, Larkinh,  Candy, Lily, Mononoke, Lucka, Christijane, Rankl, Kali, Jett Alice Black, aMaja, Kejt, Caira, ElisWolf, Saskya, Yuddle a Nade :)

Na záver chcem ešte veľmi pekne poďakovať Beruške,  ktorá mi kapitolu skontrolovala a opravila :)

Prajem príjemné čítanie :)
 

Kapitola 23

Severus a Harry sa rozhodli urobiť rýchlu kontrolu Potter Manor hneď po odchode z Barcelony. Po tom, čo ich prichytila Skeeterová, obaja sa rozhodli, že potrebujú chvíľu ostať ďaleko od verejnosti. Práve mlčky kráčali cez záhradu k sídlu a držali sa za ruky.

Harry bol trochu deprimovaný, že to bola jeho chyba. Mal poriadne zatvoriť dvere alebo sa uistiť, že sú zatvorené, takže by ten fotograf nemohol nič zachytiť. Ten mizerný chrobák odletel oknom a fotograf zmizol skôr, než ho stihli dobehnúť.

Čo bolo ešte horšie bol fakt, že vonku pred hotelom sa to len tak hemžilo fotografmi a reportérmi, keď sa rozchýrilo, že v hoteli je Harry Potter. Väčšina z nich sa ho pýtala na dôvody jeho rozchodu s Ginny.

Prekliati paparazzi.

Harry si bol istý, že naňho Severus začne jačať kvôli jeho nepozornosti, ale neurobil to. Bol to práve on, kto navrhol, že by mohli na deň, dva zmiznúť.

Severus sa pozrel na Harryho, „Vieš, možno to nie je až také zlé, takto nemusíme pred ostatnými skrývať našu lásku. Skeeterová predsa nebude klamať, v skutočnosti sme vo vzťahu; keby sme to naďalej popierali, vyzeralo by to, že sa za svoje pocity hanbíme.“

„Vieš, že ťa milujem a za náš vzťah sa nehanbím, ale dúfal som, že to ešte chvíľu udržme v tajnosti... Skeeterová možno neklame, aspoň nie do tej miery, aby som žaloval jej úbohý zadok, ale bude hrozná; veď vieš že ťa neznáša a vymyslí niečo zlé. Už vidím tie titulky 'Skutočný dôvod rozchodu Pottera/Weasleyovej: Harry Potter v tajnej milostnej afére so Smrťožrútom'.“

„A čo takto 'Profesor Snape si konečne zasúložil'. Vieš, ten jej titulok 'Peklo zamŕza' mi prišiel celkom vtipný,“ dodal Severus s úsmevom.

„Nechápem, ako o tom môžeš vtipkovať.“

„Pretože nerobíme nič zlé. Okrem toho, už aj v minulosti sa do nás tlač zvykla navážať a prežili sme to a teraz sa s tým nedá nič robiť. Prorok už bol rozoslaný do celej Veľkej Británie. Na tomto svete sme prežili skutočné hrôzy; spolu prežijeme aj toto. A ľudia, na ktorých nám záleží o nás už vedia a nemajú nič proti, takže ostatní môžu ísť pre mňa za mňa do čerta.“

Harry vedel, že to nie je pravda, Severusovi veľmi záležalo na tom, čo si o myslí elixírová komunita a včerajšia slávnosť uvádzajúca ho do rady bola poznačená Skeeterovou.

„Vieš, že Sangre z toho bude nadšený. Môže ťa vylúčiť z rady?“ ticho sa spýtal Harry.

Severus prikývol, ale potom povedal, „Rozhodnutie prijať ma ako súčasť rady Spolku elixírov bolo učinené už pred niekoľkými týždňami. Skeeterovej zistenie by nemalo... rada by nemala...“ Severus sa odmlčal.

Harryho srdce sa lámalo, keď sa naňho díval. Severus tak dlho čakal na pozitívne uznanie a teraz by to malo zničiť blbo načasované vyhlásenie otravnej klebety šíriacej novinárke. Naozaj mal chuť Skeeterovú a jej fotografa zabiť. Tak trochu bol rád, že ich nechytil; so svojou mocou by ich mohol skutočne zabiť.

„Môj vzťah s tebou nemá naozaj nič spoločné s mojimi schopnosťami Majstra elixírov,“ prehovoril Severus nakoniec.

„Severus, všetko čo si tento víkend dosiahol len tak vyletelo von oknom. Vieš, celý víkend som počúval, ako o tebe všetci hovoria; najprv tam boli takí, ktorí videli Smrťožrúta, imidž odporného bastarda. Potom v sobotu večer som počul ľudí rozprávať o tebe s úctou za tvoju prácu ako Majstra elixírov; v nedeľu večer som počul chválu, obdiv a úctu, rovnako ako rešpekt. Teraz všetko, na čo budú myslieť je to, čo hovorí Skeeretová.“

„Myslíš to, že som pedofil?“

„Nie si pedofil, som plnoletý. Okrem toho, dieťaťom som nebol od svojich dvoch rokov a od svojich jedenástich som bol za celý svoj život v dospeláckych situáciách viac krát ako väčšina dospelých. Vieš, je to vtipné, na jednej strane chcel čarodejnícky svet bojovníka, ktorý by za nich vyhral všetky bitky a bez problémov zabudli na môj vek, ale na druhej strane, keď konečne žijem svoj život, všetci majú pocit, že majú právo mi doňho kecať, pretože zrazu je zo mňa úbohá sirota o ktorú sa treba starať; no, môžu mi akurát tak pobozkať zadok... Každopádne, ak si dobre spomínam, ja som ten, kto urobil prvý krok; ja som ten, kto...“

Severus sa naňho usmial, „Kto je v našom vzťahu dominantný.“

„Nechcel som povedať toto, ale hej,“ odmlčal sa Harry a uprel pohľad na Severusa.

Severus chytil Harryho za ruky a objal sa nimi, „Milujem to, že som s tebou, Harry, milujem, ako sa o mňa staráš a milujem aj to, že v našom vzťahu som submisívny. Ty si prvý človek, ktorý dovidel cez môj imidž večne vytočeného bastarda a ktorý vidí moje pravé ja, časť, ktorú som zabudol že existuje; často, ktorá je zraniteľná a chce, aby nad ňou nikto prevzal kontrolu a potrebuje, aby sa o ňu postaral. Vieš, kedy potrebujem podržať, kedy potrebujem rameno, kedy potrebujem bozk,“ naklonil sa k Harrymu a jemne ho pobozkal. Potom položil hlavu Harrymu na rameno, „dokonca vieš, kedy potrebujem poriadku facku.“

Harry sa zachichotal a pevne zovrel Severusa.

„Poznám stovky, ak nie rovno tisíce mužov a žien, ktorí by boli radi na mojom mieste a som šťastný, že ťa mám. A je mi jedno, čo Skeeterová napíše alebo čo si myslí svet; som najšťastnejším mužom na svete, Harry Potter.“

Znovu sa pobozkali, tentokrát hlbšie.

Odtiahli sa od seba a pokračovali pomalým krokom k dverám sídla.

„Čokoľvek sa stane, Severus, budeme tomu čeliť spoločne,“ povedal Harry keď došli k dverám.

Severus stisol Harrymu ruku a otvoril dvere sídla.

„Harry, pripomeň mi, aby som ťa už nikdy viac nevytočil,“ povedal Severus keď sa poobzeral. Podlahy, steny a strop boli popraskané a zničené, schodisko chýbalo.

Harry sa rozhliadol okolo; všetky rozbité vázy, sochy a nábytok boli preč a všetky steny boli čisté. Popraskané, ale čisté.

Prišiel ku nim Kreacher tesne nasledovaný Dantem, ktorý sa na Harryho prekvapenie široko usmial.

„Pán Harry, pán Severus, dobré ráno,“ krátko sa uklonil Kreacher. Potom sa otočil k Dantemu uprene sa naňho zadíval.

„Dobré ráno, pán Harry, pán Severus,“ jemným hláskom vypískol malý škriatok.

„Dobré ráno aj vám, Kreacher, Dante. Dúfam, že ste obaja mali dobrý víkend. Podľa toho, ako to tu vyzerá ide všetko skvelo,“ usmieval sa Harry na svojich domácich škriatkov.

„Áno, Flint upratoval a pán Fireforge zorganizoval skupinu škriatkov aby sídlo opravili, bude ešte lepšie, ako predtým.“

„Nerobil vám Flint nejaké problémy?“

„Nie, Petal a Chi mu dali veľa práce; popresúval všetky rozbité kusy a vôbec sa nesťažoval.“

Harry sa usmial a potom sa otočil k Dantemu, „A čo si robil tento víkend ty, Dante?“

Škriatok sa chystal skryť za Kreachera, ale po tom, čo zbadal výraz staršieho škriatka sa rozhodol inak a ticho odpovedal, „Ada mi ukazuje ako presúvať obrazy, takže Dante pomáha presúvať obrazy.“

„Páni, to je naozaj veľká robota,“ usmial sa Harry na domáceho škriatka, ktorý pohľadom švihol ku Kreacherovi a potom sa usmial.

„Dante, kde sú obrazy?“ spýtal sa Severus obzerajúc sa okolo.

„V izbe s mnohými knihami,“ odpovedal Dante s pohľadom upretým na Severusa a potom nadšeným hlasom dodal, „Chcete ich vidieť? Chcete sa ísť s Dantem pozrieť?“

Severus sa usmial a natiahol ruku k malému domácemu škriatkovi, „Myslím si, že je to skvelý nápad, veľmi rád by som sa pozrel do knižnice.“

Dante chytil Severusa a pohol sa smerom ku knižnici, keď sa zastavil, otočil sa a zahľadel sa na Kreachera a Harryho. Malý škriatok sa začal triasť, zabudol si vyžiadať povolenie odísť od svojho pána a svojho otca.

Kreacher mu to rýchlo vysvetlil a Harry sa obrátil, „Dante, ďakujem, že si počúvol pána Severusa keď ťa požiadal, že chce vidieť knižnicu. To bolo od teba veľmi dobré. No tak, pán Severus čaká a pamätaj, že máš počúvať jeho tak, ako by si počúval mňa.“

Škriatok vrhol pohľad na Kreachera, ktorý prikývol.

„Áno, pán Harry,“ uklonil sa malý domáci škriatok a potom sa znovu vrátil k predchádzajúcej činnosti – ťahaniu Severusa smerom ku knižnici.

Harry a Kreacher prešli všetky podrobnosti toho, čo bolo ešte treba urobiť, rovnako ako detaily toho, čo povedal Fireforge. Potom sa Harry stretol so zvyškom domácich škriatkov.

Bol šokovaný, keď videl všade na Flintovom tele modriny.

„Kto to spravil, Kreacher?“

„Pán Harry, on si to robí sám.“

„Nie som hodný byť vo vašich službách, Lord Potter, zaslúžim si trest.“

„A ten si aj dostal, to je dôvod, prečo tento víkend upratuješ sám. Povedz mi, Flint, kto je tvoj pán?“

Flint vyčerpane klesol na zem pred Harryho, ktorý mu prísnym hlasom prikázal, aby sa postavil.

„Nenúť ma pýtať sa znovu. Kto je tvoj pán?“

„Vy, Lord Potter.“

„Áno, ja. Má niektorý z mojich škriatkov právo ničiť môj majetok bez môjho súhlasu, Flint?“

„Nie, Lord Potter, ja som nikdy neničil váš majetok. Ja som upratoval, neničil,“ začal panikáriť škriatok a snažil sa spomenúť si, či počas upratovania niečo rozbil.

„Ale áno, ničíš. Toto,“ ukázal Harry na škriatkovu ruku pokrytú modrinami. „Ty, Flint, si môj majetok a nespomínam si, že by som ti dal príkaz ubližovať si.“

„Nie, Lord Potter. Trestám sám seba, keďže pán možno...“

„Vyzerám na to, že potrebujem, aby za mňa niekto premýšľal? Poznám svoju myseľ a viem, že som ti nedal súhlas si fyzicky ublížiť. Pamätaj, ty si môj a ja vytváram pravidlá, ktoré nesmú byť porušené. Mojim novým pravidlom je, že žiadny zo škriatkov nesmie trestať seba ani ostatných bez môjho vedomia a výslovného povolenie. Je to jasné?“

„Áno, pán Harry,“ odpovedali všetci.

Na Kreacherovu radu dostal dianie na Potter Manor na starosti Petal, keďže Kreacher sa vracal s Harrym. Spokojný s tým, že všetko šlo dobre, odišiel Harry za Severusom do knižnice.

Keď otvoril dvere, zbadal Severusa a Danteho, ktorí sa práve zhovárali s niekoľkými Lady Potterovými. Všetky portréty sa uklonili hneď, keď vošiel dovnútra a zachichotali sa, keď sa dvaja čarodejníci pobozkali.

Potom Harry povedal Kreacherovi a Dantemu aby sa pripravili na to, že o päť minút odchádzajú, na čo obaja škriatkovia odišli.

„Len si potrebujem vziať nejaké papiere z pracovne a pôjdeme,“ informoval Harry Severusa.

„Pôjdeme na Grimmauldovo námestie?“

„No, vlastne som dúfal, že by sme mohli ísť späť na Prince Manor, v skutočnosti som si to tam poriadne ani nepoobzeral keď sme tam boli naposledy a aby som bol úprimný, veľmi dobre sa mi tam spalo. To miesto je také pokojné.“

„Žiadny problém, hoci sa neteším na rozhovor so starým otcom. Moje správanie počas toho víkendu ho nepoteší, nie po rozhovore, ktorý sme viedli v piatok,“ poznamenal Severus a prstami si prehrabol vlasy.

„Niekedy je najlepšie čeliť svojmu strachu priamo. Som si istý, že tvoj starý otec ťa miluje a ak je taký ako jeho otec, nebude na teba tvrdý ak ťa to naozaj mrzí,“ povedala Severusovi Martha Potterová.

„Ale máš šťastie, že je to len portrét, Elijah Prince, ktorého som poznala sa vedel poriadne oháňať pádlom po zadkoch neposlušných školákov. Bol to obávaný Auror prísny vedúci OpUČP,“ prehodila smerom k Severusovi Harryho stará mama Elizabeth.

„Áno, ale on nie je školák, pozri sa naňho, je to muž. Vlastne, dobre vyzerajúci muž. Harry, chlapče, máš dobrý vkus a ty Severus máš šťastie, že som len portrét, inak by som sa snažila si ukradnúť nejaký ten bozk,“ doberala si ich Lady Andrea Potterová.

„Poď, Severus, nechajme tieto dámy ich klebetám a poďme do pracovne,“ povedal Harry keď chytil Severusa za ruku.

Keď vychádzali von, začuli vykríknuť Lady Andreu, „Áno a taký skvelý zadok, len sa naň pozrite. Áno Harry, naozaj máš dobrý vkus.“

Harry videl, ako sa Severus začervenal a povedal mu, „Chápem, ako mohla mať desať detí.“

„Desať?“

***

Harry vstúpil do hlavnej pracovne a rýchlo podpísal niekoľko dokumentov týkajúcich sa sídla, ktoré mu nechal Fireforge.

Potom sa pozrel na dvere vedúce do Siene starších a povzdychol si. Jedna jeho časť tam chcela ísť a opäť sa s nimi porozprávať, ale tá druhá časť chcela prežiť ráno bez akýchkoľvek konfrontácií. Vedel, že keby vošiel dnu, čakalo by ho ďalšie nepríjemné stretnutie s Jamesom Potterom.

Severus cítil pulzovanie Harryho mágie a domyslel si, nad čím Harry uvažoval, „Nie si pripravený znovu sa stretnúť s Jamesom?“

Harry zavrtel hlavou, „Nie. Nemám náladu počúvať keci o tom, ako si ma nezaslúžiš alebo nejaké podobné smiešne hlúposti, ktoré by určite hovoril.“

Severus ho jemne pobozkal, „Povedal som ti, že je mi jedno čo si myslí; viem, že by sme mali byť spolu.“

„Hej ja viem, ale po Skeeterovej si nemyslím, že práve teraz potrebujem ďalšie negatívne poznámky.“

Severus sa uškrnul, „Vieš, to, čo práve teraz potrebujeme je rozptýlenie, niečo, čo odvedie naše mysle preč od tých, ktorí nám to neprajú. Dnes je náš voľný deň, deň pre nás.“

Harry si Severusa pritiahol bližšie, „Tak, aké rozptýlenie máš na mysli, och, môj milovaný?“

Severus sa od neho odtiahol, kľakol si pred Harryho a začal mu odzipsovávať nohavice, „Neviem, niečo už len vymyslím.“

Najbližšiu polhodinu bol Harry definitívne rozptýlený.

Keď vyšli z pracovne do haly, pohľad im padol na Kreachera a Danteho, ktorí na nich čakali. Dante zvolal, „Konečne!“ a potom si rýchlo priložil ruku na ústa.

Severus sa zasmial.

Harry videl, ako sa Kreacher natiahol akoby chcel malému škriatkovi uštedriť pohlavok, ale potom svoju ruku rýchlo stiahol.

„Ospravedlňujeme sa, že sme vás našim neočakávaným zdržaním nechali čakať,“ povedal Harry dívajúc sa na Danteho.

„Nie je potrebné niečo vysvetľovať, pán Harry; nie je otázkou škriatkov sledovať vaše aktivity,“ povedal Kreacher a zagánil na menšieho škriatka.

„Áno, tak poďme.“

***

Keď dorazili na Prince Manor, vykročil Harry smerom k pracovni, avšak Severus ho stiahol späť a oznámil mu, že mu urobí prehliadku po sídle. Najprv šli do knižnice a laboratória na elixíry. Potom vystúpili na schodisko, ktoré ležalo oproti tomu, ktorému prišli a skončili priamo pred pracovňou. Severus zatiahol Harryho do salóna (v ktorom už Harry bol).

Potom sa Harry presunul k zatvoreným dverám, ktoré si predtým nevšimol a Severus naňho okamžite zavolal s vyhlásením, že je hladný.

Vošli do kuchyne, kde im Millie – škriatok, ktorý mal na starosť kuchyňu – začala pripravovať nejaké sendviče. Chystali sa sadnúť si za kuchynský stôl, keď dnu vstúpil Jeeves, hlava domácich škriatkov rodiny Prince.

„Pán Severus, aká bola vaša konferencia?“

„Bola dobrá, Jeeves,“ trochu chladne odpovedal Severus.

„Jeeves, bola fantastická, Severus sa stal členom rady Spolku elixírov,“ povedal Harry s veľkým úsmevom.

„To je úžasné, pán Severus, blahoželám; upečiem vám čokoládovú tortu,“ vyhlásila Millie s úsmevom.

„Áno, pán Severus, blahoželáme. Váš starý otec na vás bude veľmi hrdý až sa dopočuje tieto úžasné novinky,“ široko sa usmial Jeeves.

V Harryho hlave zhasla malá žiarovka, keď videl, ako Severusova tvár o niečo zbledla.

„Ešte sme nemali šancu navštíviť pracovňu,“ zasmial sa Harry, „ale bude to naša ďalšia zastávka hneď poobede. Neboj sa, Jeeves, Elijah sa dopočuje o všetkom, čo sa tento víkend udialo.“

Severus zbledol a náhle vstal, „Millie, myslím, že Harry a ja si vezmeme naše jedlo vonku do záhrad. Počasie je ideálne na piknik.“

„Hneď vám všetko zabalím,“ odvetil domáci škriatok a nadšene odišiel priniesť kôš na jedlo a deku.

Severus stál a ani len nepozrel na Harryho, ktorý naňho neprestával civieť, „Vieš, že pôjdem s tebou a budem ťa držať za ruku, Severus.“

„Neviem, o čom to hovoríš,“ povedal Severus keď schytil kôš a rýchlo vyšiel von.

Harry si povzdychol a zavrtel hlavou. Záhrada bola krásna (nie taká krásna ako Falconova) a Severus rozprestrel deku pod vŕbou hneď vedľa malého jazierka s rybami.

Harry sa posadil a vzal si od Severusa sendvič, „Je to tu naozaj krásne a také pokojné, núti ma to zabudnúť na všetko, čo sa deje tam vonku.“

„Áno, voľný deň bez starostí, iba o nás,“ sadol si na deku aj Severus a pustil sa do svojho sendviča.

Keď dojedli, Harry sa premenil do svojej psej podoby Smrkáča a začal pobehovať okolo. Severus len stál opretý o strom a sledoval šantiaceho psa.

Smrkáč priniesol a položil pred Severusa paličku. Pozrel sa naňho a postrčil paličku bližšie k nemu, očividne ho vyzývajúc hrať sa.

Severus sledoval čierneho psa so strapatou srsťou, ktorému visel jazyk von z papule a chcel mu povedať, že on je príliš starý na takýto nezmysel, ale pes sa naňho zadíval tými veľkými, neprirodzene (aspoň na psa) smaragdovozelenými očami a on nemohol odolať. Zodvihol paličku a hodil. V tom okamihu za ňou vyštartoval aj pes. Až príliš skoro sa vrátil a znovu pred neho pustil ten kúsok drievka.

Znovu ho chytil do ruky, „Fuj Potter, celé je to oslintané, rozhodne sa s tebou viac krát hrať nebudem... choď loviť nejakú líšku alebo čo.“

Opäť sa oprel o strom a začul tiché zakňučanie; obzrel sa a okamžite to aj oľutoval. Vytiahol prútik a pred tým, než znovu hodil psovi paličku, poriadne ju kúzlom vyčistil.

Po ďalších piatich hodoch bol Smrkáč pripravený na ďalšiu hru. Keď sa Severus sklonil aby zodvihol paličku, veľký pes naňho vyskočil, prišpendlil ho na zem a pokračoval tým, že mu celú tvár začal pokrývať uslintanými bozkami.

Severus sa hlasno zasmial, ale potom od seba psa odtlačil.

„O pár sekúnd z teba budú už len prísady do elixírov, Potter.“

Pes sa dal na útek s Majstrom elixírov za chrbtom.

Po chvíli sa Smrkáč otočil a nikde Severusa nevidel. Poobzeral sa okolo, avšak neboli tam ani žiadne stromy, za ktoré by sa skryl, preto začal ňuchať. Nezdalo sa, žeby bol Severus neviditeľný, kde teda bol?

Zrazu pes cítil, ako sa odlepil od zeme. Severus ho držal v náručí a obaja leteli len pár stôp nad zemou. Potom Severus nadletel ponad jazierko a rýchlo pustil kňučiaceho tvora do vody.

Z vody vyšiel prskajúci Harry, „Ty si letel. Bez metly!“

„Áno, viem o tom... tiež som skoro nabúral; ako pes si naozaj ťažký.“

„Letel si!“

„Áno, vedel si, že to dokážem, nebolo to predsa prvý krát čo si ma videl lietať,“ odvetil Severus a malým náznakom arogancie.

„Hej, no, zabudol som,“ vyliezol Harry z rybníka a vrhol na seba čistiace a sušiace kúzla.

Severus mu podal fľašu vody, „Aby som bol fér, nie je to niečo, na čo by som každého upozorňoval.“

Harry vypil celú fľašu na jeden záťah a potom sa posadil pod strom, „Bola to zábava.“

„Vskutku.“

„No tak, priznaj, že si sa bavil.“

Severus odpovedal so založenými rukami, „Celého si ma oslintal.“

„Áno, ale bavil si sa,“ poklepal Harry na miesto vedľa seba, čím Severusovi naznačil, že chce aby si sadol vedľa neho na deku.

Severus sa usmial a posadil sa, „Áno, bavil som sa.“

Harry vytiahol z koša ďalšiu fľašu vody a sendvič – z toho behania poriadne vyhladol.

Severus sa naňho pozrel a zasmial sa.

***

Harry sa zobudil chvíľu po tom, čo zadriemal. Hlavu mal položenú v Severusovom náručí a cítil, ako sa mu starší čarodejník hrá s vlasmi. Severus čítal knihu; Harry vzhliadol na názov 'Pán prsteňov'.

„Takže Hobbita si už dočítal?“

„Si hore, zdriemol si si dobre?“ spýtal sa Severus a odložil knihu.

„Áno, ani neviem, kedy som zaspal. Je to tu naozaj také pokojné.“

„Áno, je to celkom uvoľňujúce, hoci samozrejme k tomu dopomohlo aj to tvoje bláznenie.“

Harry sa zachichotal a zívol, „Mali by sme ísť späť dovnútra,“ posadil sa a oprel sa o Strom vedľa Severusa.

„Prečo? Nikto tam na nás predsa nečaká.“

„A čo tvoj starý otec? Myslel som si, že sa s ním pôjdeme pozhovárať.“

„Ten nikam neujde a najprv chcem dočítať kapitolu.“

Harry nazrel do knihy, „Severus, si na prvej strane novej kapitoly.“

„A?“

„Severus, prečo si taký vydesený zo stretnutia s portrétom tvojho starého otca?“

„Neviem, o čom to hovoríš.“

Harry sa natiahol a natočil tvár tak, že sa dívali jeden na druhého, „Vieš, že Albus nás oboch držal ďaleko od našich rodín a viem, že mnoho rokov si si prial, aby tu pre teba tvoj starý otec bol. A teraz je, áno, je to portrét, ale aj tak ťa veľmi miluje, bez ohľadu na všetko. Chápem, že sa bojíš, že bude sklamaný tvojim správaním, ale ak bol ochotný milovať ťa a privítať ťa s otvorenou náručou keď si myslel, že si Smrťožrút, no, nemyslím si, že ťa teraz odmietne.“

Severus si povzdychol a Harry sa mierne naklonil, aby ho jemne pobozkal, „Okrem toho, ak som ti dokázal odpustiť ja, pričom som to bol práve ja, koho sa to najviac týkalo, potom tvoj starý otec nebude až taký hrozný.“

„Ja viem a viem aj, že som bol hlúpy, ale so všetkým, čo sa tam vonku deje, nemyslím si, že som pripravený na to, aby bol zo mňa sklamaný aj on.“

„Ako som povedal ráno, čokoľvek sa stane Severus, budeme tomu čeliť spoločne,“ Harry vstal a chystal sa vytiahnuť na nohy aj Severusa, keď niečo zahliadol kútikom oka.

„Severus, je tu ešte niekto iný?“

Severus vstal, otočil sa a videl, na čo Harry upieral zrak, „To je Octavius, duch.“

„Duch, ale vyzerá tak... skutočne.“

„Všetci duchovia sú skutoční, máš na mysli hmotne, ale áno, vyzerá. Trochu mi pripomína Zloducha, až na to, že nelezie na nervy každému. Teda až kým jemu nezačne niekto liezť na nervy.“

„Čiže presne ako Zloduch,“ sarkasticky poznamenal Harry.

Severus sa zasmial, „Nie, to, čo chcem povedať je, že vyzerá ako živý a môže zodvihnúť takmer všetko, čo chce. Pamätám si, ako som po pohrebe mojej matky prišiel do sídla. Bol som na starého otca veľmi nahnevaný a vybehol som za sídlo. Vtedy som ho uvidel prvý krát. Zablokoval mi cestu a povedal mi, že táto časť pozemkov je zakázaná. Myslel som si, že je to koniar, pretože som videl, ako sa okolo neho pásli biele kone. Zakričal som naňho a povedal mu, že môj starý otec je pánom celého sídla a že mi má buď uhnúť, alebo ho dám vyhodiť, on ma však stále odmietol pustiť ďalej. Povedal, že dokonca ani môj starý otec nemá dovolené vstúpiť tam. Samozrejme, po tomto som bol ešte viac odhodlaný ísť a pozrieť sa, čo tam je a tak som zodvihol malý kúsok dreva, ktorý ležal na zemi a skúsil som ho ním udrieť po hlave. To je moment, v ktorom som zistil, že je to duch – prešlo to priamo cez neho. To ho naštvalo, vytrhol mi drievko a vynadal mi, že keby bol naozaj živý, mohol by som narobiť veľkú škodu. Bol som vydesený, ale povedal som mu, že je mi to jedno. Vtedy ma schmatol, otočil ma smerom k sídlu a potom ma drievkom buchol po zadku a prísne mi prikázal ísť dnu. Bol som taký vystrašený, že som utekal späť do svojej izby a nevyšiel som z nej až kým som na druhý deň večer nešiel do Rokfortu.“

„Zaujímalo by ma, prečo je to tam zakázané?“ Harryho zvedavosť bola na vrchole.

„Aby som bol úprimný, radšej to ani vedieť nechcem,“ povedal Severus a zavrel oči.

Harry mávol rukou, čím nechal celý piknik zmiznúť a potom sa zadíval na ducha, „Poď, porozprávame sa s Octaviusom.“

„Prekliati Chrabromilčania, vieš, toto je dôvod, prečo si vždy dostal trest. Si až príliš zvedavý.“

„Hej, hej, poď už,“ povedal Harry a vykročil k zadnej časti sídla. Severus si povzdychol a nasledoval ho.

Harrymu padol pohľad na asi pätnásťročného chlapca s čiernymi vlasmi oblečeného do zeleného kabáta, čiernych nohavíc a čiernych jazdeckých čižiem, ktorý sedel opretý o bieleho koňa.

„Neviem, či aj zvieratá sa môžu stať duchmi,“ zašepkal Harry.

„Ani ja nie,“ šepotom odpovedal Severus, „Harry, naozaj si myslím, že to nie je dobrý nápad.“

„Ale no tak, kuriatko.“

„Nie som kuriatko, som had a hadmi použijú zdravý rozum a opatrnosť skôr, než sa po hlave vrhnú do nebezpečenstva bez toho, aby premýšľali, na rozdiel od vás, Chrabromilčanov.“

„No áno, ale potom by život nebol žiadna zábava, teraz už poď.“

Obaja zaznamenali, že aj chlapec aj kôň na nich upriamili pohľady. Chlapec vstal a vybral sa k nim. Zdalo sa, že je vysoký asi 5,8 stôp; kráčal so sebadôverou, ktorá o ňom kričala, že je čistokrvný. Rozhodne to nebol žiaden koniar.

„Dobré popoludnie, Severus, premýšľal som, kedy sa zastavíš na návštevu a vidím, že máš so sebou aj svojho partnera. Ahoj, ja som Octavius Prince,“ uklonil sa duch Harrymu.

„Dobré popoludnie, Octavius, ja som Harry Potter-Black,“ uklonil sa aj Harry.

„Harry Potter, počul som o tebe. Lord Elijah o tebe hovorí v dobrom, pôvodne si mal prevziať dedičstvo, však?“

„Áno, ale rozhodol som sa vrátiť ho Severusovi, ktorý nie je taký, ako si myslel jeho starý otec.“

„Áno, tak mi povedal Emily,“ povedal Octavius s úsmevom.

„Emily? Kto je Emily?“ spýtal sa Harry.

„Ďalší... ehm, duchovný obyvateľ sídla,“ odpovedal Severus.

Octavius sa zasmial, „Môžeš povedať duch, vieš, neurazí nás to. Áno, aj Emily je duch, hlučné malé dievčatko. Som si istý, že čoskoro sa s ňou stretneš, Harry. Miluje návštevy.“

Za nimi sa ozvalo puknutie a Harry so Severusom sa otočili. Stál tam Kreacher.

„Kreacher, je všetko v poriadku, kde je Dante? Neublížil si?“

„Nie, ale mohol by, prišiel som požiadať o povolenie potrestať ho. Stále behá po chodbách aj napriek tomu, že som mu opakovane hovoril, aby to nerobil a teraz rozbil jednu zo vzácnych váz pána Severusa. Jeeves mi povedal, že má viac ako 400 rokov.“

„Dá sa opraviť?“

„Áno, Jeeves ju už opravil, ale to nie je ten problém. Viac krát som ho varoval, aby ostal v škôlke a nebehal po chodbách.“

„Nechaj ma hádať, hral sa s Emily,“ krútil hlavou Octavius. „Všade, kde je nejaký problém, ona je priamo uprostred.“

„Áno, ale ona je duch a nemôže sa zraniť, Dante ale môže,“ povedal Kreacher s náznakom znepokojenia v hlase.

Harry si povzdychol, „Kreacher, dávam ti plné povolenie potrestať Danteho spôsobom, aký uznáš za vhodný, teraz i v budúcnosti. Už viac nemusíš žiadať o povolenie. Je to tvoje mláďa a máš právo potrestať ho zodpovedajúcim spôsobom.“

Kreacher poďakoval a s puknutím sa odmiestnil.

„Chudák Dante,“ povzdychol si Harry.

„Áno, ale musí čeliť svojmu trestu...“ pozrel sa Severus na Harryho a zbledol.

„Myslím si, že je čas ísť späť dovnútra,“ venoval Harry Severusovi vševediaci pohľad, ale jeho ruku nepúšťal.

„Chvíľu pôjdem spolu s vami, musím sa pozhovárať so svojou neterou. Kráska, čoskoro som späť, zatiaľ to tu stráž.“

Do sídla vstúpili spolu. Potom si to Octavius namieril ku schodisku a Harry so Severusom kráčali do pracovne.

„Ahoj, Severus, Harry, aký bol váš víkend?“ spýtal sa ich Elijah Prince, keď vstúpili.

„Z mojej strany veľmi produktívny. Kúpil som niekoľko vzácnych prísad, investoval som do hodnotného obchodu, preložil som dva staroveké zvitky, našiel som si zopár priateľov a spôsobil som chaos, ktorý rozplakal niekoľkých Majstrov elixírov. Bola to zábava.“

Elijah Prince sa zasmial, „Zdá sa, že si sa dobre bavil a čo ty, Severus?“

„Bolo to fajn.“

„Ha, v aukcii získal tonu galeónov, jeho reč bola fantastická a vyslúžil si ňou búrlivé ovácie a tiež bol menovaný do rady Spolku elixírov,“ vyhlásil Harry, keď sa Severus k ničomu nemal.

„Ach, Severus, som na teba taký hrdý, blahoželám, chlapče. Vedel som, že získaš svoj život späť, tvoja stará mama bude vo vytržení až jej o tom poviem; aj ona bola mala titul Majstra elixírov. Som na teba veľmi hrdý. Keby Miriam žila, usporiadala by na tvoju počesť obrovský bál, v takýchto veciach sa vyžívala.“

„Ďakujem.“

„Čo sa deje, Severus, stalo sa ešte niečo iné? Vyzeráš, akoby niekto zomrel,“ spýtal sa Elijah.

Keď Severus neodpovedal, pozrel sa Harryho, „Harry, čo sa stalo?“

Harry sa pozrel na Severusa a povedal, „Severus, nemáš žiaden dôvod byť vydesený.“

Severus si povzdychol, „V sobotu sme sa s Harrym veľmi pohádali mojou vinou... naozaj som ho naštval a on odišiel.“

„Neskôr som sa vrátil, musel som ho trochu potrestať, aby sa ospravedlnil, ale urobil to a teraz je to medzi nami lepšie.“

„Takže ty si ho zámerne odstrčil vediac, že mu to veľmi ublížilo a potreboval, aby si ho pochopil a stál pri ňom? Náročky si naňho tlačil, aby si videl, či ťa opustí, Severus?“ prísne sa spýtal Elijah.

„Čo?“ spýtal sa Harry s pohľadom upretým na Severusa.

„Severus má strach, že ho opustíš. Že si jedného dňa uvedomíš, že on si tvoju lásku nezaslúži a že ti ublíži ako tvoj otec, teta a strýko, Albus alebo tvoj priateľ Ronald. Preto hádam, že keď ste sa hádali, rozhodol sa ublížiť ti a odstrčiť ťa od seba buď preto, aby ťa ušetril pred budúcim ublížením, alebo aby si overil, či by si ho opustil.“

Harry sa vážne zadíval na Severusa, „Takže to nebol tvoj starý otec, koho si nechcel vidieť, však? Bol som to ja vo chvíli, keď som sa dozvedel skutočný dôvod našej sobotňajšej hádky?“

Severus si povzdychol, „Myslím, že tak trochu oboje...“

„Zariadil si aj toto, aby nás Skeeterová našla?“

„Nie, ako sa ma môžeš niečo také pýtať, Harry?“

„No, vyzerá to tak, akoby si sa snažil zničiť všetko dobré v našom živote, Severus. Prečo si myslíš, že si nezaslúžiš lásku a šťastie... vieš čo, si tým najneistejším človekom, akého poznám. Albus na tebe odviedol skutočne dobrú prácu.“

Potom Harry podišiel k Severusovi a objal ho, „Ty hlupáčik, milujem ťa a ubezpečujem ťa, že tak ľahko sa ma nezbavíš.“

„V sobotu som mal dosť času popremýšľať o našom vzťahu a ako som ti povedal dnes ráno, milujem to, že som s tebou. Viem, že moje činy boli trochu sebadeštruktívne; zvyčajne sa snažím ľudí od seba odstrčiť, ale keď si vtedy odišiel, uvedomil som si, že bez teba nemôžem žiť. Aby som bol úprimný, neviem, čo na mne vidíš, ale som rád, že tvoja láska patrí mne.“

„Koľko ľudí mi opakovane zachránilo život alebo sa postavilo vlkolakovi, len aby ma ochránilo? A nemysli si, že som ťa nevidel, keď si sa snažil postaviť sa predo mňa a schytať Popiinu čiernu kliatbu, aby si ma zachránil... mohol som byť Záchrancom čarodejníckeho sveta celé tie roky, ale ty Severus Snape, ty si môj záchranca. Si najodvážnejší muž akého poznám a si neskutočne sexy. Neexistuje nič, čo by ma prinútilo prestať ťa milovať.“

Potom sa Harry naklonil a hlboko ho pobozkal bozkom plným lásky. Keď sa od seba oddelili, začuli Elijahov tichý smiech.

Severus sa začervenal, zabudol, že tam je aj jeho starý otec.

„Vidíš, Severus, povedal som ti, že Harry ťa veľmi miluje a nemáš sa čoho báť. Počúvaj, som trochu sklamaný tvojim správaním, ale všetci v živote robíme chyby a zdá sa, že ty sa z tých svojich dokážeš poučiť. Som na teba veľmi hrdý, Severus; vyrástol z teba dobrý muž.“

Harry sa zasmial a zvalil sa do kresla v pracovni.

„Tak, Harry, porozprávaj mi o tých starovekých zvitkoch,“ požiadal ho Elijah a Harry mu povedal všetko o Kaa, o Arjunovi a o príbehu, ktorý zvitky obsahovali.

„Čo je garuda?“ spýtal sa Elijah.

„Podľa príbehu a vysvetleniu Kaa pojmu Naga, predpokladám, že je to vtáčí animágus, až na to, že bol zaseknutý v polovičnej premene, kde sa dali transformovať iba krídla.“

„Arjun tiež spomenul nejaké maľby v chráme, podľa ktorých bol Naga napoly muž a napoly had... buď to poukazovalo na premieňajúcich sa čarodejníkov, alebo mali čarodejníci kedysi dávno zvyk zámerne sa meniť len na polovicu.“

„Áno, podobne ako u Egypťanov, mnohí ich bohovia boli zobrazovaní ako muži s vtáčími, mačacími alebo psími hlavami... v knižnici je o egyptských čarodejníkoch a ich vzťahoch s muklami zopár kníh.“

„Zaujímalo by ma...“ Harry sa postavil a začal sa meniť do svojej hadej formy. Sústredil sa a nohy si transformoval na dolnú časť hadieho tela, avšak to nebolo dosť silné na to, aby udržalo zvyšok jeho tela. Premenil sa späť na seba.

„To bolo naozaj veľmi čudné... vlastne mám pocit, akoby som sám seba išiel otráviť.“

„Prečo neskúsiš niečo jednoduchšie?“

„Fajn,“ povedal Harry a potom premenil svoju hlavu na hlavu vlka. Usmial sa na Severusa, ktorý sa zamračil.

„To vyzerá naozaj šialene, Harry,“ poznamenal Severus.

Harry sa premenil späť do svojej podoby. Avšak hneď potom začal skúšať rôzne lokálne transformácie ako napríklad vztýčené vlčie uši, či hadí jazyk na gryfonovom tele, pričom hlavu si nechal svoju... Severus takmer zomrel od smiechu, keď sa Harry pokúsil o jelenie parohy, ale nakoniec pod ich váhou spadol.

„Vieš, Harry, bol by si naozaj úžasným členom môjho týmu na OpUČP keď som ho ešte mal na starosti ja,“ uviedol Elijah. „Premýšľal si niekedy nad tým, že by si sa sal Aurorom?“

„Áno, vlastne som prihlásený do akadémie, ale naozaj tam nechcem vstúpiť. Necháp ma zle, je to úžasné povolanie a s Brianom Watsonom v čele OpUČP si myslím, že by sme v mohli v základe vidieť obrovské zlepšenie, ale nemyslím si, že je to pre mňa to pravé, v skutočnosti by to bolo príliš obmedzujúce.“

„Chápem, ale aké sú tvoje plány? Čo chceš robiť?“

Harry mu povedal všetko o love na nového Temného pána a o tom, že plánuje ísť po Flamelovi. Elijah mu položil mnoho otázok o jeho živote a skúsenostiach, rovnako ako aj o akademických kvalifikáciách.

„Prečo si neurobíš titul Majstra v Obrane?“

„Nikdy som o tom nepremýšľal. Vždy sme mali takých príšerných profesorov obrany...“ začal Harry.

„No prepáč,“ okamžite do toho vstúpil Severus vo svojom desivom profesorskom móde.

„Okrem teba a Remusa, samozrejme,“ rýchlo dodal Harry a žmurkol na Elijaha.

„Viem, že Minerva najala ako nového profesora Obrany proti čiernej mágii Aurora na dôchodku z Medzinárodnej federácie na presadzovanie práva, možno by si sa s sním mohol pozhovárať,“ informoval ho Severus.

„Aurori z MFPP sú jedni z najlepších bojovníkov v Európe a Severnej Amerike; ten nový profesor môže byť dobrý; avšak moja rada je zistiť si toho o tom mužovi čo najviac, v podstate ho otestovať či má čo ponúknuť. Za mojich čias boli najlepšími Majstrami obrany z Východu. Čínski Majstri boli naozaj najlepší. Nájdi si čas a staň sa dobrým Majstrom.“

„Myslím, že si naplánujem schôdzku s Brianom, ten bude iste o novom profesorovi Obrany vedieť viac. Vďaka, Elijah.“

„Na čo sú starí otcovia?“ odvetil portrét s úsmevom.

Harry sa rozžiaril.

Po večeri zamierili späť do Rokfortu, kde ich privítala Minerva s Filiusom, ktorí hneď začali Severusovi blahoželať k jeho prijatiu do rady.

„Ako ste to zistili?“ spýtal sa šokovaný Severus.

„Čo tým myslíš, dnes to bolo v Proroku na titulke,“ odpovedala Minerva a Filius zavolal domáceho škriatka, ktorý priniesol Proroka.

Severus a Harry si prečítali titulok 'Rokfortský profesor uvedený do Medzinárodnej rady Spolku elixírov' napísaný Ritou Skeeterovou. Obaja si rýchlo prečítali článok, ktorý hovoril o cti udelenej Severusovi Snapeovi a porovnával ho s ostatnými veľkými britskými Majstrami elixírov z minulosti. Taktiež sa tam písalo o jeho veľkých objavoch a jeho príspevkami do elixírov. Nazvali ho jedným z najušľachtilejších britských synov. Potom tam bola jeho veľká lichotivá fotografia zhotovená počas jeho prejavu v sobotu večer a ďalšia, na ktorej mal oblečený svoj čiernozlatý habit, ktorým prijal miesto v rade.

Harry a Severus sa na seba šokovane zadívali.

„Skeeterová ma naozaj prekvapila; nemyslel som si, že dokáže napísať taký slušný článok,“ skonšatoval Filius.

„To vôbec nie je to, čo som očakával...“ povedal Severus s úsmevom.

„Bol som si istý, že dá vytlačiť ten bozk... možno ho použije, aby nás ním mohla vydierať,“ vyhlásil Harry.

„Harry, o čom to hovoríš?“ spýtala sa Minerva.

„No, minulú noc prichytila Rita so svojim reportérom mňa a Severusa ako sa bozkávame, vlastne si to stihli odfotiť. Bola to moja chyba, otvoril som dvere do hotelovej izby keď dnu vošiel zamestnanec hotela s balíčkom a ja som poriadne nezatvoril. Zrejme som ich nechal otvorené tak na štvrtinu a vôbec som si to nevšimol, pretože som pozornosť venoval balíčku... urobili naozaj dobrý záber na bozkávajúceho sa mňa a Severusa. Mysleli sme, že s tým vyskočí ako s novým šťavnatým príbehom,“ vysvetlil Harry.

„Áno, príbeh, ktorý by sa jej naozaj hodil,“ povedal Filius, „No, zjavne sa rozhodla, že pre čitateľov bude lepší tento článok.“

„No, čo sa týka mňa, ja som rád že si vybrala tento článok. Škola je doslova bombardovaná listami s gratuláciami a sľubmi finančnej podpory. Dostala som štyri žiadosti o prestup študentov na úrovni MLOKov z Ameriky a z Nemecka,“ nadšene povedala Minerva.

„Severus, som na teba veľmi hrdý, už dávno si si zaslúžil túto poctu. Tvoja stará mama by na teba bola rovnako pyšná,“ povedal Filius a potľapkal svojho priateľa po pleci.

„Ďakujem, Filius, tvoje slová sú pre mňa naozaj cťou a dokonca aj portrét starého otca zdieľa tvoje pocity,“ odpovedal Severus a hlas sa mu pritom jemne lámal.

„Áno, povedal, že keby ešte žila, usporiadala by mu bál... čo si o tom myslíte, Minerva?“ ozval sa Harry s pohľadom upretým na Minervu, ktorá sa usmiala a rýchlo dodal, „Zaplatím to, samozrejme, takže nebudete musieť ísť za členmi školskej rady.“

„Myslím si, že bál je úžasný nápad. A nebude potrebné, aby si za čokoľvek platil; školská rada nebude robiť zbytočný rozruch, nie po tom, čo sme tento víkend dostali dvesto tisíc galeónov z predaja kože baziliska. V skutočnosti som dostala niekoľko žiadostí z rady, v ktorých žiadali o kúpu baziliskovho tela za asi desať miliónov galeónov.“

„Minerva, nie je nutné usporadúvať bál...“ začal Severus.

„Absurdné, samozrejme, že je to nutné. Neprijímam žiadne ďalšie námietky, Severus Snape, budeš mať bál,“ povedala riaditeľka, ktorej tón hlasu označoval konečnú platnosť.

„Áno, madam.“

„A zajtra budeme mať malú večeru s tými na hrade, akže si nerob žiadne plány,“ povedala Minerva s úškrnom.

Severus len zavrtel hlavou, nebol zvyknutý na takéto verejné uznania a oslavy na jeho počesť, ale povedal „Áno, madam,“ vediac, že Minerva nemieni ustúpiť.

Potom oni dvaja zišli dolu do žalárov, kde spolu chceli spoločne stráviť pokojnú noc, preto sa rozhodli ísť do Severusových izieb. Harry vedel, že chce sám skontrolovať svoje novonadobudnuté prísady, takže prvým miestom kam šli, bolo laboratórium.

Severus sa pozrel do svojho skladu s prísadami, ale nevidel tam žiadnu z položiek, ktoré kúpil Harry.

„Povedal si Misty, aby ich vybalila?“ spýtal sa Harry.

„Nie, nepovedal... spomínam si, že spolu s väčšinou vecí odišla už včera, pred tým, než sme sa vrátili z večere, ale zvyčajne vybaľuje všetko bez toho, aby som jej to povedal,“ odpovedal Severus keď sa pozrel na Harryho a potom zavolal Misty.

Škriatok neprišiel. Zavolal ju znovu, tentokrát mal však v hlase znepokojený tón.

Škriatok sa objavil s pomliaždenou rukou a opuchnutým pravým okom.

„Misty, čo sa ti stalo, zaútočil na teba niekto?“ spýtal sa Harry a vyskočil zo stoličky.

„Nie, keby na ňu niekto zaútočil, vyliečila by sa sama... toto je trest, potrestala sa sama. Čo si urobila, Misty?“ Severusov tón bol vážny, čo bolo nezvyčajné, keď hovoril so svojim domácim škriatkom.

„Prepáčte, nevybalila som všetky prísady, myslela som si, že prídete zajtra. Urobím to teraz,“ povedal domáci škriatok a odmietal odpovedať na Severusovu otázku.

„Misty, čo si urobila?“ Severus bol opäť vážny a jeho tón ostrý.

„Je lepšie, ak to neviete,“ ticho odvetila Misty a pobrala sa smerom k dverám.

„Misty, prikazujem ti!“

Malý škriatok naňho uprel veľké oči, povzdychol si a potom povedal, „Len vedzte, že všetci škriatkovia vedia, kedy treba rozpučiť otravného chrobáka.“ S týmito slovami odišla.

Harry podišiel k Severusovi a položil mu ruku na rameno, „Pripomeň mi, že nikdy nemám Misty naštvať.“

 
Weronika: Dúfam, že kapitola sa vám páčila aj napriek tomu, že bola taká oddychová a svoj názor na ňu mi vyjadríte v komentári :)

 

11.07.2012 21:28:25
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one