Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

25 - Malí anjeli a veľké hady

Ahoj, sľúbená kapitola je preložená a obetovaná, za čo patrí moja vďaka opäť Beruške. Dúfam, že čítanie si užijete :)

Čo sa týka ďalšej aktualizácie, čakám, pokiaľ mi Evica pošle kapitolu k dedičovi, ktorú preložila... :) ja teraz prekladať nebudem, pretože bude skúškové a už zajtra mám prvú skúšku... takže tak... 

Ešte raz vám prajem príjemné čítanie, Weronika :)

Kapitola 25

Nasledujúce dva dni ubehli celkom rýchlo. Severus ich strávil spolu s Justínou a Nevillom vyšetrovaním Franka a Alice a pracovaním na jeho výskumnom elixíre; Harry strávil veľa času s Lily, Salom a Richardom, niekedy priamo v Tajomnej komnate. Noci trávili Harry so Severusom spolu.

V piatok ráno okolo desiatej sa v Harryho krbe objavila Minerva a požiadala ho, aby sa s ňou stretol vo vstupnej hale. Harry šiel teda dole a zbadal práve prichádzajúceho Felipeho dos Santosa spolu so svojou manželkou a prekvapivo aj s maličkou dcérkou.

Felipe vyzeral trochu nervózne, ale keď si všimol Harryho, usmial sa, „Buenos Dias Lord Potter Black, dovoľte mi zoznámiť vás s mojou manželkou Elenou a našou dcérou Julietou.“

Harry sa zastavil a zadíval sa na batoľa s havraními vlasmi; vyzerala byť mladšia ako Teddy, hoci nie o veľa. „Julieta?“

Felipe a Elena si vymenili znepokojený pohľad. Ako prvá prehovorila Elena, „Je s tým nejaký problém, Seňor? Viem, že Felipe sa nezmienil, že máme dcéru, ale Julieta určite nebude problém, máme domáceho škriatka, ktorý sa o ňu postará, ani nebudete vedieť, že je tu.“ Po týchto slovách si dcérku pritiahla bližšie k sebe.

Minerva k nim podišla bližšie a rýchlo prehovorila, „Samozrejme že to nie je žiadny problém, toto je škola a máme tu mnoho učiteľov a členov personálu, ktorí tu majú svoje rodiny. Vitajte, som riaditeľka Minerva McGonagallová. Vy ste určite Felipe a Elena, a ktože je táto krásavica?“

„Julieta,“ odpovedal s úsmevom Harry a významne sa na Minervu zadíval.

„Ach, drahá, je mi ľúto, že to musím povedať, ale vaša dcéra tu bude úplne všetkými obletovaná, je jednoducho príliš roztomilá a dokonca poznám istý portrét, ktorý sa zblázni len čo ju uvidí a dozvie sa jej meno.“

Felipe a Elena si vymenili úľavný pohľad a usmiali sa.

Minerva s úsmevom vyhlásila, „Felipe, Harry vás vezme za ostatnými v týme a Elena, vy môžete ísť so mnou do mojej pracovne. Pošlem Ogdena aby ukázal vášmu domácemu škriatkovi hosťovské izby. Vraveli ste, že máte škriatka ako pestúnku, ale aj keby ste ju nemali, máme tu mnoho takých škriatkov, ktorí by sa radi venovali dieťaťu.“

„Ak to nebude Elene a Felipemu vadiť, rád by som na ňu dohliadol ja, chcel by som ju vziať za Salom. Nebojte sa, s deťmi to naozaj viem, mám dvojročného krstného syna a starám sa oňho po celý čas. Má tu aj izbu plnú hračiek, s ktorými by sa mohla Julieta hrať.“

Felipe sa usmial, ale Elena sa naňho prísne zadívala. Harry tomu rozumel, tam vonku bolo priveľa nebezpečných ľudí a on by tiež pravdepodobne nechcel nechať svoje jediné dieťa s mužom, ktorého práve stretol. Harry skúsil oboch rodičov upokojiť a po krátkom zamyslení sa povedal, „Máte môj čarodejnícky sľub, že vašej dcérke nijako neublížim a ochránim ju aj vlastným životom.“

Felipe s Elenou boli šokovaní, že Harry zložil takýto sľub, ale zároveň aj nadmieru spokojní. Elena sa usmiala a prikývla. Julieta sa obrátila k Harrymu a vybľabotala niekoľko slov v španielčine, no vidiac jeho zmätenie zvolala, „Hračky?“

Po tomto sa všetci s chuťou zasmiali.

Felipe, Harry a Julieta vyšli na siedme poschodie do Núdzovej miestnosti, kde pracovali Justína, Neville, Severus spolu so starým liečiteľom myslí – Bennettom. Harry v tej miestnosti ešte nebol a preto ho príjemne prekvapilo, keď to tam pripomínalo jeho izby bez portrétov. Na jednej strane bolo elixírové laboratórium a pracovná plocha. Harry to nevedel, ale vyzeralo to tam rovnako ako vtedy, keď tam pracovali na elixíre, ktorý ho mal zachrániť.

Keď vstúpili, zbadali Severusa a Nevilla skláňajúcich sa nad bublajúcim kotlíkom.

„Ahoj Sev, Neville.“

Obaja čarodejníci zodvihli svoj pohľad k Harrymu, Felipemu a malému dievčatku.

„Dobré ráno, dos Santos, som rád, že ste už dorazili. Toto je váš zamestnávateľ, Neville Longbottom,“ Severus mu rýchlo predstavil Nevilla, ktorý Felipemu potriasol rukou a poďakoval mu za pripojenie sa k týmu.

„A kto je táto maličká?“ spýtal sa Neville s pohľadom upretým na dieťa zvierajúce Felipeho habit.

„Toto je moja dcéra Julieta. Povedz ahoj, Julieta.“

„Ahoj.“

„Julieta? Videl ju už Sal?“ spýtal sa Harryho Severus.

„Nie, práve ju chcem k nemu zobrať,“ odpovedal Harry a vzal si dievčatko do náručia.

„Môžem sa spýtať, kto je ten Sal? Ste už druhým človekom, ktorý sa spýtal to isté. Prečo by mal chcieť vidieť moju Julietu?“ spýtal sa Felipe s úsmevom, ale bolo jasné, že má trochu obavy.

„Sal je portrét Salazara Slizolina...“

„Salazar Slizolin, akože ten legendárny Majster elixírov Salazar Slizolin?“ neveriacky na nich civel Felipe.

Harry s Nevillom sa rozosmiali, zatiaľ čo Severus odpovedal, „Áno, ten Salazar Slizolin. Jeho manželka sa volala Julieta a som si istý, že by sa veľmi rád zoznámil s touto vašou maličkou,“ vysvetlil Severus.

Felipe vyzeral trochu ohromene, na čo sa Harry znovu zasmial a položil mu ruku na plece, „Vitajte v Rokforte.“

Severus sa rozhodol, že nechá Felipeho uvoľniť sa a začal mu hovoriť o tom, čo robili a o elixíre, ktorý práve varili. Za menej ako minútu bol Felipe pohltený elixírom a Harry s Julietou ostali bez povšimnutia.

Kráčajúc do Chrabromilovej veže Harry ukazoval mnoho vecí dievčatku, ktoré sa mlčky obzeralo. Na Chrabromilov portrét sa dívala s rozšírenými očami a pevne sa Harryho držala, keď vstupovali do jeho obývačky, v ktorej sa spolu zhovárali Sal, Richard, Brigita, Brunhilda a Lily.

„Ahoj všetci,“ usmial sa Harry.

„Ahoj miláčik, kto je táto maličká?“ spýtala sa Lily a pohľad nespúšťala z dievčatka v Harryho náručí.

„Toto je dcéra našej dúfajme novej školskej čaromedičky. Práve je na pohovore s Minervou a Justínou.“

„Áno, Felipe a Elena, Neville mi o nich hovoril, ale nespomenul žiadnu dcéru. Je však úplne rozkošná, ako malý anjelik,“ zoširoka sa usmievala Brigita.

„Ako sa volá?“ spýtala sa Brunhilda. Vo všetkých troch ženách sa akoby zrazu prebudili ich materské city a veselo sa na Julietu usmievali.

Harry pozrel najprv na dievčatko, potom na Sala a na konci veľmi dramaticky požiadal Julietu, aby im povedala svoje meno.

Dievčatko veľmi odvážne a jasne odpovedalo, „Julieta.“

Všetky portréty sa obrátili k Salovi, ktorý z nej nespúšťal pohľad. Natiahol ruku, akoby sa jej chcel dotknúť, zabúdajúc, že nemohol. Potom sa akoby ovládol a prehovoril.

„Máš nádherné meno, maličká. Môžeš mi povedať mená svojich rodičov? Odkiaľ sú? Sú to čarodejníci alebo muklovia? Čo...“

„Zadrž Sal, ešte stále je to batoľa a dokonca aj keby ti rozumela, myslím si, že na tieto otázky by ti mali radšej odpovedať jej rodičia.“

„Čo tým myslíš, ak mi rozumie? Čo s ňou je?“ spýtal sa Sal náhle znepokojený.

„Pokiaľ viem tak nič, je to však Španielka. Mám dojem, že ju rodičia učia aj španielsky aj anglicky, ale nemyslím si, že pozná mnoho anglických slov.“

Sal sa usmial a začal s Julietou hovoriť po španielsky. Vlastne všetci štyria zakladatelia sa jej teraz prihovárali v jej rodnom jazyku a dievčatko im šťastne odpovedalo.

Harry sa obrátil k dverám a všimol si Danteho, ktorý tam postával a díval sa na nich. Keď malý škriatok uvidel Harryho, vybehol von a chvíľu na to sa vrátil a položil pred Julietu draka, ktorého mu Harry kúpil. Vzápätí opäť vybehol von. Dievčatko radostne vykríklo, portréty v momente zabudnuté, a začalo sa hrať s dráčikom.

Harry zavolal Danteho späť a škriatok sa nesmelo vrátil späť k nim.

„To bolo od teba veľmi pekné, Dante. Julieta, toto je Dante. Dante, toto je Julieta,“ zoznámil tých dvoch Harry.

„Dante, chcel by si vziať Julietu do Teddyho izby a ukázať jej hračky?“

Dante sa usmial a odpovedal, „Áno, pán Harry.“

Potom odviedol dievčatko do izby a o pár minút neskôr začul Harry ich smiech a videl, ako sa hrajú.

***

O pol hodiny neskôr sa k nim pripojila Minerva s Elenou. Španielská čaromedička bola okamžite zasypaná otázkami od Salazara. Keď si uvedomila, kto tie portréty vlastne boli, trocha ju to vzalo, ale po ďalších desiatich minútach odpovedala na všetky Salazarove otázky.

Minerva potvrdila, že Elena tu bude pracovať a spolu so svojou rodinou ostanú žiť v Rokforte.

„Budú bývať v komnatách vedľa nemocničného krídla?“ spýtal sa Salazar.

„Áno, požiadala som Ogdena aby ich pripravil a taktiež pridal ďalšiu izbu pre dieťa. Kde vlastne Julieta je?“ zaujímala sa Minerva.

„Hrá sa v Teddyho izbe,“ odvetil Harry, postavila sa a odviedol Elenu do miestnosti, kde sa Julieta hrala s Dantem.

Dievčatko zvísklo keď zbadalo svoju matku a Dante utiekol do kúta. Elena sa malému škriatkovi uklonila a poďakovala mu za to, že sa s Julietou hral. Potom ho milo pozvala, aby sa s ňou neskôr prišiel hrať znovu.

Harry sa usmial najprv na Elenu a potom na Danteho, ktorý naňho hľadel dosť neisto.

Keď sa presunuli do obývačky, všimli si Salazara ponoreného v rozhovore s Ogdenom, ktorý sa o chvíľu uklonil a odišiel.

Julieta zodvihla dráčika otočila sa na odchod, keď jej Elena povedala, aby ho vrátila; dievčatko zjavne nechcelo, ale podalo hračku Harrymu. Vzápätí opäť vstúpil Ogden a v rukách držal nádhernú, ručne maľovanú keramickú bábiku vo viktoriánskych šatách.

„Dar od zakladateľov Rokfortu,“ vyhlásil Ogden keď Juliete podal bábiku.

Dievčatko sa usmialo a spolu s Elenou poďakovali Ogdenovi a zakladateľom.

***

Keď všetci odišli, Harry zavolal Kreachera a Danteho.

„Dante, som na teba veľmi hrdý, vďaka tebe sa Julieta cítila veľmi vítaná, ďakujem,“ usmial sa Harry na malého škriatka a potom sa obrátil k hrdo vyzerajúcemu Kreacherovi. „Myslím, že Dante si zaslúži niečo veľmi dobré. Donesieš pre nás troch nejakú zmrzlinu?“

Všetci traja sedeli v kuchyni a jedli zmrzlinu, keď sa Kreacher spýtal Harryho, „Premýšľal som, či by bolo v poriadku, keby som Danteho naučil čítať a písať.“

„Samozrejme, neuvedomil som si, že to ešte nevie,“ okamžite odpovedal Harry.

„Nie všetci páni si želajú aby ich škriatkovia boli vzdelávaní a preto sa to zvyčajne nerobí. Ja som bol vychovaný ako Lordov komorník, takže to pre mňa bolo dôležité. Rád by som to naučil aj Danteho, keďže sa mu páčia príbehy, ktoré mu čítam.“

„Áno, chcem aby sa učil a ak bude treba, kúpim mu nejaké knihy. Vlastne, tu je niekoľko galeónov, choďte obaja do mesta alebo do Londýna a kúpte si čo chcete. Majiteľom obchodu môžete povedať, že je to pre mňa.“

Kreacher zodvihol ruku, „To nebude potrebné; na Grimmauldovom námestí, na Black Manor a na Potter manor je niekoľko kníh, z ktorých si, s vašim dovolením, môžeme vybrať.“

„Máš moje povolenie, ale aj tak si vezmi niekoľko galeónov a kúp Dantemu viac hračiek.“

„Rozmaznávate ho, pán Harry,“ povedal Kreacher, ale Harrymu neunikol jeho malý úsmev; Dante doslova žiaril, hoci sa to snažil skryť tým, že držal hlavu sklonenú.

„To je to, načo som tu,“ zasmial sa Harry.

***

V tento deň Harry so Severusom večerali spolu s Narcissou a Luciusom. Obaja sa radostne zhostili úlohy hostiteľov a preukázali Harrymu svoju vďačnosť a Severusovi zablahoželali k úspechu.

Sídlo bolo viac než o polovicu menšie ako Malfoy manor, ale zase malo domácu atmosféru. Harry sa cítil tu byť vítaný. Narcissa ich vzala na prehliadku panstva a časť pozemkov, a pozorprávala im o tom, čo plánuje so záhradami.

Lucius ich informoval, že si kúpili dvoch domácich škriatkov, ktorí im pomáhali so sídlom a s mladými škriatkami. Taktiež plánoval kúpiť dva kone, keďže niekedy mali tieto stajne najlepšie magické kone v celom Anglicku. Dúfal, že sa bude môcť vrátiť k ich chovu.

Keď obišli celé sídlo aj so záhradami, Harry bol bol ovešaný štyrmi čiernymi šteniatkami, ktoré sa hrali v zadu. Lucius sa rozosmial, keď videl, ako sa všetci štyria na Harryho vrhli.

„Páčite sa im. Sú nádherní, však? Kúpil som ich spolu s ich matkou pred pár dňami.“

Harry zodvihol jedno šteniatko, ktoré mu olízalo tvár a zasmial sa, „Čo je to za rasu?“

„Škótsky jelení pes, nie sú síce magickí, ale sú veľmi krásni.“

„Áno, Lucius má slabosť pre psy,“ zasmiala sa Narcissa a chytila Luciusa za ruku.

Harry položil psíka na zem, vyčaroval štyri farebné loptičky a dal ich šteniatkam, ktoré sa na ne radostne vrhli.

Celý večer bol príjemný a Severus bol rád, že mal svojho priateľa späť. Všetky veci stranou, Lucius bol jeho blízkym priateľom už veľmi dlho. Teraz keď už Voldemort neexistoval, dúfal, že Luciusova dobrá časť bude výraznejšia a ich priateľstvo obnovené.

Narcissa bola potešená, keď sa dozvedela o Severusovom a Harryho vzťahu, avšak Lucius bol znepokojený.

„Uvedomujete si, že obaja ste dedičmi obrovských majetkov? Bola by škoda nechať tieto rody vymrieť.“

Severus sa zamračil, „Aj keď poviem, že by bolo pekné mať dediča, nevzdám sa svojho vzťahu s Harrym a nepôjdem za nejakou ženou, len aby mi porodila dieťa. Môj starý otec ukončil lordstvo rodu Prince a ja rád prenechám svoj majetok Harryho krstnému synovi až nadíde čas.“

„Aj ja by som bol rád, keby som mal deti, ale ako už povedal Sev, nechystám sa oženiť s nejakou ženou len kvôli splodeniu dediča. Čarodejníckemu svetu som toho obetoval už dosť, nevzdám sa aj Severusa. O pár rokov si možno niekoľko detí adoptujeme.“

„Áno, ale stále to nebudú pokrvní dediči,“ ticho namietol Lucius.

„Teddy je pokrvný Black; Lordom Blackom by sa stal aj tak. Už som sa zmieril s tým, že nebudem mať vlastné deti. Počas vojny som si myslel, že s najväčšou pravdepodobnosťou vojnu ani neprežijem a nemal som nikoho, komu by som prenechal meno Potter.“

„Viete, že si môžete nájsť nejakého šmukla, ktorý vám dediča vynosí. Spomínam si, že môj starý otec mi povedal o jednom z jeho predkov, ktorého žena nemohla vynosiť dieťa. Tak si obstarali nejakú otrokyňu, ktorá bola šmuklom a ktorá mu to dieťa porodila, a to dieťa sa následne stalo jeho dedičom. Z tej ženy sa potom stala čarodejnica, hoci nie príliš mocná a výmenou za dieťa dostala slobodu,“ vysvetlil Lucius.

„Viete o tom, že Cassy je šmukel, mohli by ste ju o to požiadať,“ uviedla Narcissa.

„Aj keď táto myšlienka dáva zmysel, nemám v pláne žiadať žiadnu ženu aby sa z nej stal stroj na deti. A už vôbec nie ženu, ktorá strávila väčšinu života ukrývaním sa mimo čarodejnícky svet. Nechcem, aby sa cítila akože jej dávam to, čo mala zdediť, výmenou za dieťa,“ vyhlásil Harry a potom sa pozrel na Severusa, ktorý mal na tvári smutný výraz.

Narcissa sa zasmiala, „Kto vie čo sa stane kým budete predávať svoje tituly niekomu inému. Teddy môže mať dovtedy mnoho detí a vnúčat a dokonca aj pravnúčat, takže si budete mať z čoho vyberať.“

Zvyšok večera strávili rozhovormi o čarodejníckom svete a zmenách, na ktorých Harry pracoval.

***

O niekoľko hodín neskôr sa Harry prebudil v prázdnej posteli a pomocou svojej mágie našiel Severusa v astronomickej veži ako sa cez sklenenú stenu díva na pozemky pod sebou.

„Sev, čo sa deje? V tvojej mágii cítim zvláštnu skleslosť,“ spýtal sa Harry a zozadu Severusa objal.

Severus si povzdychol, „To nič nie je, Harry. Prečo nejdeš späť do postele?“

„No tak, hovor so mnou. O čo ide?“

Po pár minútach ticha Severus odpovedal, „Dnes keď som ťa videl s tým malým dievčatkom v náručí, cítil som... proste som cítil tú podivnú túžbu. A potom s tým začal aj Lucius a ja...“

Harry to chápal, „Chceš mať deti, však?“

„Áno. Milujem ťa, Harry a áno, chcem mať s tebou deti. Sú momenty ako tento, kedy si prajem aby muži mohli mať deti; ochotne by som tvoje dieťa vynosil. Viem, že je tu aj možnosť adopcie, pohrával som sa s touto myšlienkou už minulý rok po tom, čo skončila vojna a moje meno bolo úplne čisté. Ale dnes som sníval o tebe a o mne s malým dievčatkom so smaragdovými očami a čiernymi vlasmi, hrajúcim sa s detským kotlíkom, a s chlapčekom s čiernymi očami a strapatými gaštanovými vlasmi, lietajúcom na hračkárskej metle. Bol to nádherný sen a zároveň aj nočná mora.“

Harry si povzdychol, „Severus, budem k tebe úprimný. Chcem mať deti, ale nie hneď teraz ani v blízkej budúcnosti. O týždeň budem mať devätnásť a nemyslím si, že som na deti pripravený. Viem, že budeš skvelým otcom, vidím, ako skvelo ti to ide s Teddym. Možno až dostanem titul Majstra a nebude nás nič ohrozovať, môžeme o tom popremýšľať.“

„Myslel som si, že teraz, keď je Temný pán preč, budeme žiť mnoho rokov v mieri, ale jednoducho sa zdá, že vždy sa nájde niečo ďalšie, čo nám skomplikuje život. Razi, Flamel, ten Lord všetkých Lordov... čo ak tu vždy budú nejaké hrozby, čo ak vojna nikdy neskončí?“

„Sev, sľubujem, že raz budeme mať pokoj. Aj keď proroctvá nenávidím, verím tomu, čo povedal Kaa; príde šťastné obdobie a ja ti sľubujem, že v tom čase budeme mať deti. Prehľadám aj celý svet a nájdem ti dievčatko so smaragdovými a chlapčeka s čiernymi očami. Len pre teba... a ak nájdem šmukla ochotného vynosiť nám deti, pouvažujem aj o pokrvnom dedičovi.“

„Naozaj?“ rozžiarili sa Severusovi oči.

„Áno, naozaj.“

Severus sa naklonil a Harryho pobozkal. Harry cítil, že Severusa opustila skleslosť a jeho mágiu zaplavilo šťastie.

Harry sa zadíval na Severusa a drzo sa usmial, „Si si istý, že muži nemôžu mať deti? Neexistuje žiadne staroveké kúzlo alebo elixír?

Severus si povzdychol, „Pýtal som sa Sala a on mi povedal, že nie. Niektoré zákony prírody sa nedajú zlomiť ani mágiou. Napríklad tento.“

„No, vieš, že to neznamená, že to nemôžeme skúsiť. Prechádzal som si niekoľko zvitkov o Kama Sutre, ktoré popisovali niekoľko zaručených polôh, vďaka ktorým žena určite otehotnie. Pár by sme ich mohli vyskúšať,“ povedal Harry Severusovi a začal ho jemne bozkávať na krku, pretože vedel, že to ho vždy vzruší.

„Vieš, že ja nie som žena a že tie polohy mi nespravia nič,“ vydýchol Severus a zatvoril oči, keď Harryho jazyk skúmal jeho krk a uši.

Harry zrazu prestal a ustúpil, „Tak dobre, ak to nechceš skúsiť.“ Po týchto slovách sa obrátil na odchod.

Severus rýchlo schmatol jeho ruku, „Nepovedal som, že to nechcem vyskúšať. Koniec koncov, nechcem aby všetky tvoje zozbierané znalosti vyšli nazmar.“

„Samozrejme že nie, nad tými zvitkami som strávil veľa času a je toho dosť, čo chcem skúsiť...“

Čoskoro Severus kričal v extáze, do ktorej ho Harry privádzal.

***

Práve skúšali druhú polohu, keď Harry začul divný šepot.

Nebezpečenstvo.

Harry sa zastavil a okamžite okolo neho a Severusa zodvihol magické štíty.

Nebezpečenstvo, je tu votrelec.

Harry zvolal, „Kde?“

„Kde čo, Harry? Čo sa deje?“ spýtal sa znepokojený Severus.

Druhé poschodie, cesta do Komnaty.

Harry sa rýchlo odtrhol od Severusa a natiahol si pyžamové nohavice.

Vykríkol, „Ogden.“

Domáci škriatok tam bol za okamih, „Poslal som tam ozbrojené brnenia, môj Pane. Prenikol všetkými našimi bariérami.“

Harry mávol rukou a zmenil si oblečenie na bojový habit.

„Harry, o čo ide?“

„Votrelec na ceste do Komnaty,“ po tomto sa Harry, tesne nasledovaný Ogdenom, odmiestnil.

Severus sa rýchlo postavil na nohy, hodil na seba oblečenie a privolal si prútik

Potom zavolal Misty a povedal jej, aby zobudila Minervu a Filiusa a poslala ich za ním na druhé poschodie k dievčenským záchodom.

Aj Severus si prútikom zmenil habit a krbom prešiel do Veľkej siene, odkiaľ bežal na druhé poschodie. Po ceste minul niekoľko preliačených brnení váľajúcich sa na zemi. Začul nejaký sykot a zvuk vrhnutého kúzla.

Keď vzhliadol, zbadal Nevilla bežiacemu smerom k nemu s mečom v ruke. Neville sa zastavil a potom Severus začul Harryho výkrik, „Neville, do skleníka číslo štyri práve vstupuje ďalší. Choď, ja sa postarám o tohto.“

Neville na nič nečakal a vybehol k skleníkom.

Vedľa Severusa sa zrazu zjavil Ogden, „Ďalší je v žalároch, poďte,“ schmatol Ogden Severusa za ruku.

Pocítil zvláštne zašteklenie a zrazu sa ocitol v žalároch s Ogdenom po boku. Pred nimi sa vzpínal obrovský štrkáč, dlhý asi dvadsať stôp. Had zasyčal a zodvihol hlavu pripravený zaútočiť.

Severus naňho okamžite vrhol miznúce kúzlo, ktoré sa od hada neškodne odrazilo. Hneď na to siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ elixírový nôž, ktorý nosil vždy pri sebe. Had zaútočil a Ogden pred nimi vztýčil štít, ktorý hada niekoľko sekúnd zadržal a dal Severusovi čas uhnúť sa z cesty skôr, než had priamo prerazil štíty.

Ogden privolal svoju mágiu a Severus zbadal dva prázdne brnenia bežiace priamo k nim. Obe brnenia sa hneď pustili do boja s hadom pomocou mečov, avšak tá potvora sa každému úderu suverénne vyhla. Zrazu had zodvihol hlavu a jedno brnenie zničil jej úderom, zatiaľ čo druhého omotal chvostom a zmietol ho z nôh.

Severus premenil svoj nôž na meč a využil hadovo rozptýlenie, ktoré mu poskytlo trochu času. Tú dlhú príšeru preskočil a bodol do chrbta. Had zlostne zasyčal a otočil obrovskú hlavu k Severusovi. Severus sa vzdialil a had po ňom švihol chvostom takou rýchlosťou, ktorá bola pre tvora takejto veľkosti takmer nemožná. Severus sa posunul nabok a odťal mu ho.

Zdalo sa, akoby had zareval od hnevu, avšak nezastavil sa, keď teraz už zakrvavený chvost letel na Severusa, ktorý to tentokrát nevykryl. Chvost ho zrazil k stene a on spadol. Potom ho had svojim telom k tej stene prišpendlil.

Obe brnenia teraz už opäť stáli na nohách a bežali k hadovi, pričom jednému chýbala ľavá ruka a druhému hlava. Obaja zodvihli meče a zaútočili na hadiu hlavu; jeden spredu a druhý uskočil na stranu a pokúsil sa dostať hadovi na krk.

Had sa vyhol prvému, avšak druhé brnenie ho zasiahlo. Hneď na to ale obrovský palz zodvihol chvost a šľahol ním po brnení, ktoré ho porezalo, a úplne ho zničil. Potom sa jeho zadná časť presunula obrovskou rýchlosťou späť a had udrel hlavou prvé brnenie tak silno, až ho to úplne rozdrvilo. Potom sa had vztýčil do výšky asi šiestich stôp a pripravil sa zaútočiť na Ogdena, ktorý mentálne ovládal brnenia a práve teraz privolal tretie, ktoré sa k nim náhlilo.

Zrazu sa had zastavil, keď zozadu vyštartoval Severus a preťal jeho masívne telo na polovicu. Vztýčená časť tela spadla na zem, pričom hadia hlava skončila len pár centimetrov vedľa Ogdena, ktorého brnenie do nej následne zabodlo meč.

Severusa všetko bolelo. Had mu pomliaždil rebrá a ťažko sa mu dýchalo. Pozrel sa na Ogdena, ktorý vyzeral dosť vyčerpane.

„Musíme sa dostať k Harrymu,“ povedal Severus a pristúpil k schodisku, ktoré viedlo na prvé poschodie. Ogden ho však chytil za ruku a oboch ich preniesol na vrchol schodiska, neďaleko Veľkej siene.

Pohľad im padol na Felipeho s Julietou v náručí, „Nemohla spať. Mala nočné mory tak sa s ňou prechádzam, aby znovu zaspala.“

„Rýchlo sa vráťte späť do svojich komnát, hrozí tu veľké nebezpečenstvo. Neopúšťajte komnaty kým vám niekto nepovie, že môžete. Ogden, odveď ich späť, ochráň ich komnaty a uisti sa, že sú v bezpečí,“ prakticky zreval Severus.

Ogden sa rozbehol smerom k otcovi s dcérou, dotkol sa ich a všetci traja zmizli. Severus si povzdychol a utekal na druhé poschodie, kde sa Harry prihováral zviazanému hadovi.

Minerva a Filius boli obaja pokrytý krvou a Filius mal na hrudi obrovský šrám.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa ich Severus.

„Išiel som na pomoc Nevillovi v skleníku s obrovským hadom, avšak Nevillovi už pomáhali popínavé rastliny. Potom ma obrovský koreň stiahol na zem a vyhodil ma zo skleníka. Keď som sa vrátil, popínavé rastliny ma celého okrem očí omotali svojimi úponkami. Neville, ktorého držal vysoko nejaký strom, bojoval tak, akoby bol súčasťou toho stromu. Ovládal vetvy akoby to boli časti Zúrivej vŕby a šľahali hada, avšak ani to nepomohlo a objavil sa ďalší had. Koreň stromu ho schmatol a pritlačil k zemi, no had začal strom hrýzť. Potom zrazu strom zakryl Nevillovi uši a a následne oba hady padli na zem mŕtve. Štyria domáci škriatkovia, ktorí mali na starosti skleníky sú mŕtvi a Neville sa snaží pomôcť stromu. Potom som prišiel sem,“ vysvetlil Filius medzi nádychmi.

Severus sa pozrel na Minervu, ktorá povedala, že privolala Harrymu na pomoc brnenie a potom šla dolu k dverám uzavrieť školu.

Zrazu sa ozval syčivý výkrik a všetci sa ako na povel otočili, aby videli ako Harry vrazil meč vytvorený z ohňa hlboko do hadej hlavy a silná mágia držala jeho telo, až kým sa neprestalo hýbať. Harry mávol rukou a plaza pohltili plamene. Čoskoro po ňom nezostalo nič len popol.

„Sú všetci mŕtvy?“ spýtal sa Harry a vzhliadol akoby k stropu a po minúte prikývol. „Povedal, že tu boli piati. Kde je ten piaty?“ znovu zatvoril oči a prikývol, následne sa otočil a zahľadel sa na profesorov.

Severus si všimol moc vyžarujúcu z Harryho a tiež chladné zelené oči.

„Rokfort hovorí, že piaty odišiel späť cez brány.“

„Kto ich poslal?“ ozval sa spoza nich Nevillov hlas a všetci zaznamenali, že aj Neville žiaril silou, ktorá takmer súperila s tou Harryho.

„Luciusov bratranec Eldritch. Dvaja z nich mali za úlohu dostať sa do Chrabromilovej veže a zabiť ma, tretí mal ísť po Severusovi a tento sa mal pokúsiť dostať do Tajomnej komnaty a vziať z nej všetko, čo sa dalo. Posledný mal strážiť vonku a zaútočiť na každého, kto by sa chcel dostať dnu alebo von.“

„Prečo?“

„Chce prsteň Lorda. Lucius ho odovzdal mne a ja som nechal Fireforgea zistiť, kto je ďalší v línii na rade. Pred Eldritchom sú ďalší dvaja, ktorí sa môžu stať Lordom Malfoyom. Jeden bol lojálny Voldemortovi a ak ho ten druhý nebude chcieť, zvážim odstránenie jeho miesta z Wizengamotu. V priebehu minulého týždňa skúsil už aj legálne prostriedky, avšak neuspel. Lucius svoje lordstvo predal dobrovoľne a prisahal mi svoju lojalitu,“ Harryho hlas bol mocný a chladný.

Minerva si povzdychla a potom povedala, „Aspoň že už je po všetkom, Ogden, môžeš sa postarať o odstránenie tiel tých príšer.“

Harry zavrel oči a mávol rukami, „Netreba, Minerva. Je to hotové. Severus, Neville, chcem aby ste so mnou šli na Blackovské panstvo v Kente. Potrebujem sa uistiť, že Lucius a Narcissa sú v poriadku.“

Obaja muži prikývli.

Ogden odišiel a za menej ako minútu sa vrátil spolu s mečom, ktorý podal Severusovi.

Filius sa zadíval na dvere do dievčenských záchodov a potom sa spýtal, „Ako had vedel, kde je vchod do Tajomnej komnaty?“

„Nepýtal som sa, možno sa spýtal nejakého hada z portrétu,“ odvetil Harry.

Harry zrazu na pár sekúnd zamrzol a potom povedal, „Rokfort hovorí, že sa nepýtal. Šiel priamo na druhé poschodie.“

„Kto všetko vie o Komnate?“

„Weasleyovci, Hermiona,“ odpovedal Neville.

„Flamelovci,“ dodal Severus.

„Filius, mohol by si skontrolovať Weasleyových a zistiť, či sú v poriadku?“ spýtal sa Harry a Filius prikývol a vykročil k dverám.

„Minerva, mohli by ste ísť za Pomonou a obhliadnuť škody v skleníkoch; povedzte jej, že mandragora Ray je zničená a že som na jej korene použil liečivé kúzlo,“ požiadal Minervu Neville.

Minerva sa pozrela na Nevilla a spýtala sa, „Ako si zabil hada? Filius povedal, že strom mal okolo seba omotané jeho telo a potom ťa nejako prikryl.“

„Áno, konkrétne moje uši. Krik mandragor je smrteľný pre každého, kto ho počuje. Aj pre dvadsať stôp dlhé plazy,“ odpovedal Neville a oči mu vyžarovali chlad a moc.

„Som nervózny, poďme už,“ schytil Harry Severusa za ruku a pokynul Nevillovi, aby sa chytil jeho druhej ruky.

Premiestnil ich do záhrad Blackovského panstva v Kente. Okamžite začuli Narcissine výkriky a Harry ich opäť premiestnil, tentokrát priamo do domu, do miestnosti, v ktorej Narcissa vrhala na hada jedno kúzlo za druhým. Luciu bezvládne ležal na zemi, had mal hlavu pripravenú k útoku. Harry naňho vyslal vlnu silnej mágie a znehybnil ho, pričom Neville zodvihol meč a odťal mu hlavu. Ďalšou silnou vlnou mágie Harry hadovo telo podpálil.

Severus odtiahol Luciusa preč a preberal ho, zatiaľ čo sa k nim rozbehla aj Narcissa.

„Severus, Harry, kde je ten had?“

„Mŕtvy.“

„Ako to? Tieto hady sú imúnne voči mágii, Eldritch ich chová už roky. Pôvodne mali byť pre Temného pána ale potom... nikdy som si nemyslel, že by na nás jedného z nich poslal,“ veľmi slabo prehovoril Lucius.

Narcissa skúsila zavolať domácich škriatkov, avšak žiaden neprišiel. Potom zavolala na mladých škriatkov a nakoniec dverami pribehol malilinký škriatok. Vyzeral na päť rokov a v očiach mal slzy.

Harry sa sklonil a spýtal sa, či je v poriadku.

Škriatok povedal, že na nich zaútočil had a že Ser'noth jeho aj spolu s ostatnými mladými schoval. Nakoniec ten plaz aj tak jeho samého a ďalších dvoch dospelých škriatkov zabil.

Harry zatvoril oči a o minútu vyhlásil, „Neville, choď s ním a skontroluj malých škriatkov, sú na dolnom poschodí napravo od schodov a skrývajú sa v šatníku na konci haly. Už tu nie sú žiadne ďalšie hady, len škriatkovia a šteniatko vzadu. Prines aj to, je ukryté za matkiným telom.“

Narcissa vzlykla, „Koľko škriatkov môžete cítiť?“

„Okrem toho s Nevillom, troch.“

Lucius sa zamračil, „Od Eldritcha sme ich zachránili desať.“

Po minúte sa Narcissa zahľadela na Harryho akoby si ho všimla až teraz, „Harry, čo tu robíte... myslím tým, ako ste vedeli o hadovi?“

„Ďalší piati dnes v noci zaútočili na Rokfort. Štyroch sme zabili a piaty utiekol. Jedného som vypočul a ten mi povedal, že ich poslal Eldritch. Tak sme prišli sem uistiť sa, ži ste v poriadku.“

„Ako ste znehybnili hada? Mal byť predsa voči mágii imúnny?“ spýtala sa Narcissa keď si cez nočnú košeľu prehodila župan a Lucius sa k nemu s úžasom otočil.

Harry sa na nich takmer drzo usmial a odvetil, „Vari ste si doteraz neuvedomili, že som omnoho mocnejší, ako nejaký hlúpy, starý had?“

Severus si ticho odfrkol.

„Okrem toho, bol to Neville, kto ho zabil. Meč, ktorý drží patril Chrabromilovi, rovnaký meč, ktorým zabil Naginy. Jeho čepeľ je napustená krvou Baziliska,“ vysvetlil Harry keď sa usadil na kraj postele.

Keď začuli zvonček, všetci nadskočili.

„Niekto stojí pri bránach panstva,“ zvolal Lucius.

„Pôjdem tam a zistím, čo sa deje,“ vyhlásil Harry ale zastavil sa, keď naňho Lucius zavolal.

„Musím pre to spustiť ochrany.“

Harry sa zachmúril a zmizol.

Severus sa zasmial, „Lucius, uvedomuješ si, že nás sem premiestnil aj napriek ochranám? Vlastne nás sem premiestnil priamo z druhého poschodia v Rokforte.“

„Severus, to je nemožné,“ vyhŕkol Lucius.

„Nemyslím si, že ten chlapec vie, čo to slovo znamená,“ odpovedal Severus.

Harry sa vrátil späť spolu s Arthurom a Brianom Watsonom.

„Ginny zmizla,“ prehovoril Arthur akonáhle ho Harry pustil.

 

17.12.2012 13:03:12
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one