Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

26-Temný pán Malfoy

sev a harry kopie.png
Nová kapitola k VTZNG naväzuje na minulú kapitolu, ak si ju nepamätáte, doporučujem prečítať aj 25. kapitolu...

Za betareading ďakujem Beruške a kapitolu venujem všetkým, ktorý mi pri minulej nechali komentáre :)

Užite si čítanie, Weronika :)
Kapitola 26

Harrymu netrvalo dlho a o chvíľu sa k Arthurovi a Brianovi v Luciusovej spálni pripojili aj Fred, George, Bill a Filius.

Severus sa zahľadel na skupinku; bolo niečo málo po tretej hodine ráno, ale každý vyzeral čulo. Teda, okrem Luciusa, ktorý mal zjavne bolesti. Harry fungoval na adrenalíne, vedel, že zajtra sa všetky bolesti dostavia s dvojnásobnou intenzitou, ale teraz jeho krv doslova vrela.

Arthur rýchlo vysvetlil, čo sa stalo, „Prišiel k nám Filius a spýtal sa, či sme všetci v pohode a či v poriadku aj všetko ostatné. Krbom som sa spojil s Billom, ktorý to šiel skontrolovať a zistil, že Ginny zmizla. Jej izba bola v dezolátnom stave a okno bolo tiež rozbité. Potom som zavolal dvojičky a Filius šiel za Minervou.“

„Ty si nepočul nič?“ spýtal sa Billa Severus.

„Nie, Ginny si zvykla svoju izbu chrániť kúzlami na tlmenie zvuku; dokonca mám okolo svojho domu aj ochrany so základom mocných rún a žiadne monitorovacie zariadenie neodišlo,“ vysvetlil Bill.

„Rovnako ako na Rokforte. V čase, kedy bol Harry upozornený na prítomnosť niečoho, čo tu nemá byť, bol ten votrelec už vnútri budovy,“ povedal im Severus.

„Po tom, čo ste odišli sa so mnou spojila Minerva a povedala mi, že škola je pod útokom. Keď som sa sem dostal, akurát volal Filius. Minerva nám povedala, kde ste. Prišli sme vám vlastne pomôcť a tiež zistiť, či neviete, kde by mohla byť Ginevra,“ pozrel sa Brian na Luciusa podozrievavo.

„Za Luciusa sa pokojne zaručím, keď sme prišli, ten had sa mu pokúšal dať poslednú ranu, ktorá by ho dorazila,“ povedal Harry, keď vošiel do miestnosti.

Po týchto slovách Brian prikývol.

„Za oboma útokmi stojí Eldritch Malfoy; o jeho hneve na mňa a Luciusa som ti už hovoril, Brian. Poslal hadích bojovníkov s rozkazom zabiť mňa, Severusa, Luciusa a Narcissu. Jednému prikázal dostať sa do Tajomnej komnaty a to je vlastne to, prečo sme volali Weasleyovcov. Len pár ľudí vie, kde je vchod do komnaty a had vedel, kam presne ísť. Mojim jediným predpokladom je, že Eldritch to vie od Ginny,“ vysvetlil Harry.

„Hadí bojovníci?“ spýtal sa Bill s povytiahnutým obočím.

„Áno, špeciálne vyšľachtené hady, ktoré sú v dospelosti dlhé asi dvadsať stôp, sú silné, rýchle a imúnne voči mágii,“ vysvetlil Lucius.

„Takže ak sú imúnny voči mágii, potom je jasné, prečo ich žiadne čarodejnícke senzory nezachytily. Rokfort ich vycítil až keď vstúpili priamo do budovy a ten ďalší, ktorý sem prišiel, sa cez magické ochrany doslova prebúral,“ špekuloval Filius.

„Ak sú imúnny voči mágii, tak ako ste ich zabili?“ spýtal sa Brian.

„Nie sú úplne imúnny voči všetkým druhom mágie, len voči väčšine. Harryho moc na nich stále účinkovala, hoci ten používa silu na úplne inej úrovni,“ povedal Severus a krátko sa na Harryho usmial.

„Použil som meč z diabolského ohňa, ktorým som zabil jedného na Rokforte a potom som spútal tohto tu tak, aby ho Neville mohol zabiť,“ vysvetlil Harry.

Severus pokračoval, „Neville zabil na Rokforte ďalších dvoch s pomocou Mandragor, ktorých krik ich účinne zneškodnil...“

„Ale až po tom pôsobivom súboji,“ dodal Filius s malým úsmevom.

„Vo väčšine sme na ich zabitie použili meče,“ povedal Severus.

„To by vysvetľovalo, prečo mi Ogden dal meč,“ zamrmlal Brian.

„Ja som zabil jedného transfigurovaným mečom a s pomocou troch školských brnení a ich mečov; Neville použil Chrabromilov meč, aby zabil tohto tu,“ dovysvetľoval Severus

„Meč, ktorý drží Longbottom v ruke je povestný meč Richarda Chrabromila?“ užasnuto sa spýtal Lucius. Mnoho rokov totiž strávil tým, že po ňom pátral na príkaz Temného pána a hoci už viac neslúžil strane Temna, ohromovalo ho, že ten meč bol práve teraz tu, v jeho dome. Nad iróniou toho celého si musel až povzdychnúť.

„Neville je omnoho mocnejší, než sa zdá,“ povedal Luciusovi Filius.

Vtom do miestnosti vstúpil práve spomínaný Neville. Na jednej ruke držal malého domáceho škriatka a v druhej ruke mal šteniatko; hneď za ním kráčal asi šesťročný škriatok, ktorý držal v náručí ďalších dvoch maličkých, dvojročných škriatkov. „Všetci ostatní sú mŕtvi. Vyzerá to tak, že boli buď rozmliaždení alebo pohryzení.“

Narcissa zavzlykala a ponáhľala sa k maličkým škriatkom. Hneď čo ich skontrolovala, spýtala sa „Harry, bolo by v poriadku, keby sme na zvyšok noci ostali v Rokforte?“

„Samozrejme Narcissa, to sa nemusíte ani pýtať,“ zvolal Filius skôr, než stihol Harry vôbec otvoriť ústa. „Obaja s Luciusom môžete použiť hop-šup sieť, informujem Minervu, nech vás hneď očakáva.“

„Nie, ja pôjdem s Harrym do Eldritchovho sídla, poznám to tam veľmi dobre. Som si istý, že tam niekde má slečnu Weasleyovú,“ povedal Lucius a snažil sa dostať svoje dýchanie pod kontrolu.

„Nie ste v stave bojovať,“ povedal Brian. „Vonku mám dvanásť aurorov čakajúcich na moje príkazy, vy potrebujete ísť do nemocnice.“

„Nie sme vítaní v žiadnej nemocnici, pán Watson,“ povedal Lucius so smutným výrazom, ktorý však hneď rýchlo zamaskoval. „Okrem toho, prežil som aj horšie stavy než je tento.“

Harry sa pozrel najprv na Luciusa a potom na Severusa. Severus mal tiež bolesti, ale veľmi dobre to skrýval a Harry o tom vedel len preto, lebo jeho mágia bola tiež nejaká rozrušená. Lucius mal pravdu, ako smrťožrúti bojovali aj zranení, často krát to boli situácie medzi životom a smrťou; žiť s bolesťou, alebo zomrieť; Voldemort sám spôsobil väčšinu ich utrpenia. Takže preto boli, žiaľ, zvyknutí na bolesť a mnoho krát sa s ňou museli vysporiadať sami, pretože nemohli riskovať to, že niekto uvidí ich temné znamenie. Dokonca aj teraz by Luciusa u Sv. Munga odmietli kvôli tomu, že bol vo verejnej nemilosti.

„Choďte do Rokfortu, ani Justína ani Elena vás neodmietnu,“ prehovoril Harry vážnym hlasom. „Filius, mohol by si pomôcť Narcisse so škriatkami?“

„Samozrejme, dohliadnem na to a potom sa vrátim, aby som mohol ísť s vami,“ vyhlásil Filius.

„Filius, hoci by som bol za tvoju pomoc veľmi vďačný, myslím si, že by si mal aj ty vyhľadať lekársku pomoc, rana na tvojej hrudi začína vyzerať naozaj zle,“ v Harryho hlase bolo počuj jasné obavy.

„To nič nie je, prežil som aj oveľa horšie zranenia. V majstrovstvách duelingu v štyridsiatom šiestom som bojoval s monoklom, narazenými rebrami a vyvrtnutým členkom... a aj tak som vyhral,“ hrdo odvetil Filius.

„Potrebujem mať niekoho na Rokforte v prípade, že had, ktorý utiekol, sa vráti. A aj keď všetci dobre vieme, že Minerva je silná bojovníčka, momentálne má na práci opravu skleníkov a brnení. Mal by som lepší pocit, keby tam bola ešte aspoň jedna osoba, ktorá by v prípade potreby pomohla chrániť Rokfort.“

„Áno, to je pravda. Ostanem na stráži až kým sa nevrátite,“ povedal Filius a postavil sa.

„To je skvelé, ale uisti sa, že najprv sa necháš prehliadnuť Elenou alebo Justínou,“ odvetil Neville s úsmevom.

Filius vzal domácich škriatkov a Neville jednému z nich podal šteniatko. Narcissa rýchlo zbalila do tašky pár vecí, venovala svojmu manželovi posledný pohľad a odišla s Filiusom dole, aby mohli krbom prejsť do Rokfortu.

„Lucius, koľko takýchto hadov má Eldritch?“ spýtal sa Harry.

„Naposledy, keď som ich počítal tak desať. Ôsmi boli taký ako tento tu a zvyšný dvaja boli nejaké hybridy, pretože boli omnoho väčšie.“

„Päť ich poslal do Rokfortu, z ktorých sme štyroch zabili. Jeden bol tu, toho sme tiež zabili, takže ostávajú ešte štyria,“ informoval ostatných Neville.

„Nie, piati. Ten, ktorý ušiel z Rokfortu sa pravdepodobne vrátil k svojmu pánovi,“ odpovedal Severus.

„Pokiaľ nepoužije prenášadlo alebo sa nepremiestni, nemyslím si, že to stihne do Nottinghamu zo Škótska za tak krátky čas,“ vložil sa do toho Lucius a privrel oči. Severus vytiahol prútik a vrhol naňho liečivé kúzlo, ktoré mu uľahčilo dýchanie; pred tým použil rovnaké kúzlo aj na seba.

Fred a George si vymenili pohľady a následne podali Luciusovi niekoľko fľaštičiek s elixírmi, ktoré mu okamžite pomohli s bolesťami. Fred podal jeden aj Severusovi, ktorý povytiahol obočie, privoňal si k tomu a potom ho vypil. Prázdnu fľaštičku podal späť Fredovi, ktorý sa usmial.

Harry si všimol, že George diskrétne podal Fredovi jeden galeón.

„Nie, museli byť premiestnení prenášadlom, inak by sa sem a ani do Rokfortu nedostali,“ zavrtel hlavou Brian a snažil sa prísť tomu všetkému na koreň.

„Hady vošli do Rokfortu jeden po druhom asi v päťminútových intervaloch. Hrad ma na ne upozornil až keď sa prvý z nich dostal priamo dnu. Dovtedy ho vôbec nezaregistroval. Z toho vyplýva, že keby boli poslaní prenášadlom, zaznamenali by sme to už vonku na pozemkoch... Brian, nech tvoji muži skontrolujú pozemky, či nenájdu nejaké prenášadla, hady by ich potrebovali aj potom, keby sa chceli vrátiť po úspešnej misii k svojmu pánovi domov.“

„Malfoy, budete musieť spustiť ochrany,“ požiadal Brian Luciusa, zatiaľ čo vytiahol obojstranné zrkadlo na komunikáciu a dal svojim mužom inštrukcie, ako pokračovať.

Lucius vrhol rýchly pohľad na Harryho, ktorý prikývol a hneď na to znížil ochrany sídla.

„Tie hady majú byť voči mágii imúnne, neviem, či by bolo pre ne prenášadlo účinné,“ povedal Lucius, vstal a premenil svoj nočný úbor na habit.

„Watson, povedz svojim mužom, nech sa skúsia porozhliadnuť po nejakom čarodejníkovi v úkryte. Tie hady mohli byť prenesené čarodejníkom, ktorý na nich teraz čaká,“ povedal Severus a potom sa obrátil k Luciusovi. „Vravel si, že tých hadov bolo desať?“

Lucius prikývol.

„Harry, máš adresy ďalších dvoch Malfoyových bratrancov, ktorí sú v poradí budúcich Lordov pred Eldritchom?“

Harry zavrtel hlavou, ale Lucius im adresy okamžite poskytol.

„Myslíš si, že by zaútočil aj na nich?“ spýtal sa Arthur.

„Chcel sa stať Lordom mena Malfoy a na to, aby to mohol dosiahnuť sa potrebuje zbaviť aj ich,“ vyhlásil Severus.

„Musíme konať rýchlo, je možné, že ak na nich hady už zaútočili, tak budú všetci mŕtvi. Potrebujeme sa tam dostať hneď teraz,“ povedal Harry a vstal s prútikom pripraveným v ruke.

Brianovi zavolal jeden z jeho mužov. Hneď za bránami Rokfortu stál čarodejník oblečený v čiernom habite, ktorý sa odmiestnil len čo ho aurori zbadali.

„Nemáme veľa času. Ak ohlási, že misia bola neúspešná, kto vie, čo ten šialenec spraví mojej dcére,“ povedal Arthur.

„Slečna Weasleyová môže byť poistka, v prípade že hady zlyhajú. Eldritch vie, že keby hady neuspeli, Harry po ňom pôjde. V tom prípade sa z nej jeho poistka naozaj stane,“ informoval ich Lucius.

„Bez urážky Arthur, ale rovnako by mohla byť aj jeho komplicom,“ chladne prehlásil Severus.

Arthur prikývol; nanešťastie vedel, že by to skutočne mohla byť pravda.

„Je možné, že Eldritch má celú skupinu ľudí, ktorí preňho pracujú; keby sme to brali tak, že na každé miesto na ktoré zaútočil, pošle jedného čarodejníka, má minimálne dvoch až štyroch stúpencov,“ pokračoval Severus.

„Päť ak počítate aj Ginny,“ vážne prehovoril Bill a ostatní mu venovali prekvapené pohľady.

„Ak je do toho zapletená, tak za svoje činy zaplatí. Tretiu šancu už nedostane,“ nekompromisne odvetil Arthur a podľa Harryho vyzeral, že mu počas niekoľkých minút pribudlo niekoľko rokov.

„Ja vybavím prenášadla. Potrebujeme tri skupiny. Jedna pôjde do Norwichu, jedna do Leeds a ostatní pôjdu do Nottinghamu,“ vyhlásil Brian a načiahol sa po Narcissin hrebeň, kefu a príručné zrkadielko.

„Ja pôjdem do Norwichu,“ zvolal Neville a vytiahol Chrabromilov meč.

„Ja do Leeds,“ povedal Severus a bez toho, aby Harrymu venoval čo len jediný pohľad, premenila sa jeho tvár na kamennú masku. Harry sa díval na svojho milenca a žasol nad jeho odvahou. Toto bol ten odvážny bojovník, ktorý ho priťahoval. Ak to vôbec bolo možné, Harry sa do svojho čiernovlasého rytiera zamiloval ešte viac.

Brian do miestnosti zavolal svojich aurorov.

Lucius sa naňho prenikavo zadíval a skonštatoval, „Viete, máme tu aj salón aj pracovňu, moja spálňa je sotva miestom vhodným na plánovanie útoku.“

Fred s Georgom sa uškrnuli a Bill sa okolo seba rozhliadol, ako keby si až teraz uvedomil, kde sa nachádza.

„Sú takmer tu,“ pousmial sa Brian.

„Nemáme čas na zdvorilosti, Lucius,“ napomenul ho Harry, keď do miestnosti vstúpilo niekoľko aurorov.

Brian sa im okamžite prihovoril, „Premeňte svoje nože na meče, bojujeme proti smrtiacim hadom, ktorí sú imúnni voči mágii. Ich úlohou je zabiť všetko v sídlach, do ktorých máme namierené. Štyria z vás pôjdu s Longbottomom a štyria so Snapeom. Obom sa už predtým úspešne podarilo tie tvory zabiť. Smith, Bishop, priebežne ma informujte, čas beží.“

„Počkajte,“ zvolal Fred. Spolu s Georgom vytiahli niekoľko predmetov a podali ich aurorom. „Tieto červené guľky sa správajú ako štíty proti všetkej mágii, okrem neodpustiteľných a všetkého hmotného. Sú stále v štádiu skúšania, ale ich účinok by mal trvať aspoň päť minút. Modré pôsobia podobne ako uspávací plyn; sú založené na muklovských vynálezoch a mohli by pomôcť proti tým hadom. Len ich hoďte priamo pred nich a oni sa aktivujú.“

Aurori im poďakovali, vzali si prenášadlá a odišli. Snape sa na Harryho pozrel zlomok sekundy pred tým, než sa dotkol aktivovaného prenášadla.

Harry sa obrátil k svojim bratom, „Je čas zachrániť našu sestru. Bill, je dosť pravdepodobné, že okolo celého sídla budú ťažké ochrany, tie máš na starosti ty. Fred, George, od vás dvoch chcem, aby ste robili to, čo viete najlepšie,“ dvojčatá sa uškrnuli, Harry ani nemusel nič hovoriť. „Brian, chcem aby ste ty a tvoji aurori pomohli v boji s hadmi. Budú proti nám aspoň traja. Sú rýchli a skúsení, nepodceňujte ich. Arthur, ty nájdeš Ginny a my dvaja s Luciusom sa postaráme o Eldritcha.“

Aurori, Brian a Weasleyovci sa zoskupili okolo malého zrkadielka. Harry vzal Luciusa bokom. „Brian, choďte napred, my pôjdeme hneď za vami.“

Prenášadlo sa aktivovalo a oni odišli. Harry okamžite zodvihol ochrany okolo sídla a pozemkov. Lucius vedel, čo Harry robí a bodol sa do prsta, odkiaľ vyvrela kvapka krvi. Tú ponúkol Harrymu, ktorý spojil Luciusa so všetkými ochranami. „Toto je tvoj domov, teraz sa sem nedostane nikto, dokonca ani had.“

Lucius sa usmial a prikývol. „Ďakujem, Lord Potter Black.“

Harry sa usmial, „Nie je zač.“

Hneď na to sa aj oni odmiestnili.

***

Harry a Lucius sa primiestnili priamo doprostred malého súboja; dvaja aurori ležali na zemi a Brian, Arthur a Bill bojovali s obrovským hadom. Bol väčší než tí, ktorí prišli do Rokfortu. V priemere bol dlhý asi deväť metrov a hrubý aspoň meter. Harry si pomyslel, že vyzerá ako mláďa baziliska; aj keď bolo jasné, že ide o dospelého hada, nepochybne mal v sebe krv baziliska.

Harry odstrčil Luciusa na stranu a okamžite k hadovi vyslal vlnu mágie. Had na pár sekúnd zamrzol a potom začal proti mágii bojovať. Tých pár sekúnd stačilo na to, aby Bill vrazil svoj meč do hadovho krku, ale jeho hrubá koža magický meč neprepustila. Brian v jednom rýchlom pohybe, pri ktorom ako oporu využil neďalekú skalu, vyskočil a prerazil mečom masívnu hadiu hlavu. Hadov chvost medzi tým zmietol jedného z ležiacich aurorov.

Pomocou mágie Arthur dvoch padlých aurorov privolal k sebe.

Z hadovej papule vytekala krv a chvostom mu mykalo ešte asi minútu než všetky pohyby ustali. Harry uvoľnil svoju mágiu, ktorou hada držal a chvíľu mu trvalo, kým pochytil dych.

Z vnútra budovy sa ozval naštvaný výkrik.

„Tá vec bola väčšia, než som si myslel a taktiež bola imúnna voči všetkej mágii, okrem tej Harryho, vrátane transfigurovaných predmetov,“ prehovoril Bill, kým sám chytal dych.

„Netrvalo ani päť minút, kým sme za vami prišli...“ povedal Harry keď sa zhlboka nadýchol a vstal.

„Had zaútočil hneď, keď sme prišli,“ odpovedal Bill. „Ako keby nás očakával.“

„Kde sú Fred a George?“

Ako keby ich tí dvaja počuli, Fred s Georgeom vyšli spoza budovy a kráčali smerom k nim. „Celá budova má okolo seba ochrany, ale našli sme cestu dnu.“

Brian sa snažil vytiahnuť svoj meč von; bol to skutočný meč, ktorý mal na rukoväti zlatý a strieborný kríž, ktorý mu dal Ogden pred tým, než odišli z Rokfortu. Meč bol zaseknutý v hadovej hlave. Brian privrel oči, vytiahol prútik a meč bol chvíľu na to konečne vonku.

„Ten meč budeme potrebovať, ešte aspoň jedna z týchto zmutovaných príšer by mala byť niekde okolo.“

Nasledujúc Freda a Georga zbadali otvorené dvere, ktoré strážili dvaja aurori. „Zdá sa, že je to vchod pre škriatkov,“ povedal jeden z aurorov.

„Už vedia, že sme tu, majte sa na pozore,“ varoval skupinu Brian.

Vošli do dlhej haly, ktorá viedla do kuchyne. Harry sa poobzeral a všimol si, že Fred a George znova chýbajú. Nebál sa o nich, vedel, že tí dvaja sa vedeli pohybovať nenápadne ako zlodeji a boli omnoho skúsenejší než väčšina čarodejníkov, ktorých poznal.

„Chodba vľavo vedie do východného krídla, kde sa nachádzajú spálne; chodba napravo smeruje do rodinných komnát. Keď pôjdeme rovno, dostaneme sa do hlavnej vstupnej haly a do veľkej siene,“ informoval ich Lucius.

Cesta rovno mala viacero ochrán.

Harry zavrel oči a potom zavrtel hlavou. „Neviem z tejto budovy nič prečítať; mágia je pre mňa akoby uzavretá.“

„Dnes si použil už dosť svojej mágie, Harry, je to pochopiteľné. Dokonca aj ty máš svoje limity,“ povedal Arthur a položil Harrymu ruku na plece.

Zrazu sa vedľa nich zjavili dvojčatá. „Doprava, doľava a za nás sme umiestnili magické siete. Žiadny čarodejník, goblin alebo domáci škriatok cez ne nebude môcť preniknúť aspoň pol hodiny, maximálne hodinu. Za hady sa zaručiť nemôžeme.“

Bill začal hovoriť divným jazykom a popri tom mával prútikom; o chvíľočku sa mu podarilo zlomiť ochrany.

George podal Harrymu fľašu červenej tekutiny.

„Čo to je? Tá chuť je mi povedomá,“ povedal Harry keď dopil.

„Muklovský nápoj. Volá sa Gatorade; dodá ti energiu. Príde mi lepší, než povzbudzovací elixír,“ skonštatoval George.

Harry sa zasmial.

Skupina sa pohla smerom vpred, keď na nich zavolal jeden z aurorov; zo strany prichádzalo päť mužov, ktorí boli oblečení v podobných habitoch, aké mali smrťožrúti.

„Čarodejníkov už zvládnuť dokážem,“ zasmial sa Bill keď vrhol silnú kliatbu na čarodejníka, ktorý naňho späť poslal niečo veľmi podobné smrtiacej kliatbe.

Z Brianovho prútika vyšľahol strieborný lúč na ďalšieho čarodejníka, ktorý vykríkol a spadol na zem.

Arthur a Harry bojovali proti ďalším dvom mužom, ktorí boli už o chvíľu omotaní v ružových kuklách, ktoré Harrymu pripomínali žuvačku. Harry sa otočil a videl, ako sa Fred s Georgom usmievajú.

Ďalší čarodejník podľahol aurorom a Bill poslal na svojho protivníka podivné kúzlo. Len čo to kúzlo zasiahlo svoj cieľ, muž začal jačať a bojovať proti neviditeľným pavúkom, ktoré mu akoby liezli po celom tele.

„Videl som to v jednom čarodejníckom chráme v Egypte,“ oznámil Bill svojim bratom.

Lúč zeleného svetla preletel tesne popri Billovi a zasiahol niekoho za ním. Bill sa obrátil a videl padnúť šiesteho čarodejníka.

„Nikdy sa v boji neotáčaj chrbtom, Weasley,“ zavrčal Lucius.

„Ty sa zase nemáš otáčať chrbtom svojej rodine, Lucius,“ ozval sa zhora ďalší hlas.

Harry zahliadol muža s platinovo svetlými vlasmi a modrými očami, ktorý vyzeral tak na tridsať rokov. Oblečený mal modrý habit a stál na vrchole schodiska. Po jeho pravici, oblečená v červeno zlatom pyžame stála Ginny s pohľadom upretým do neznáma.

Arthur zavolal na svoju dcéru, avšak tá neprejavila žiadne známky toho, že by ho počula.

„Je pod Imperiusom,“ zašepkal Bill.

Fred a George si vymenili pohľady a bez slova sa posunuli nabok.

„Lucius, zradil si nášho Pána. Ty a Severus ste ho opustili a prešli ste na stranu krvizradcov a humusákov.“

„Temný pán je mŕtvy a tento krát sa už nevráti,“ zvolal Lucius.

„Nie, ale jeho ideály prežijú skrz mňa. Opusti tieto nehodné tvory a pridaj sa ku mne, bratranec. Môžeš byť mojou pravou rukou.“

„Eldritch, mýlili sme sa. Chodníky Temného pána viedli len k smrti a zničeniu našich spôsobov života. Musíš prestať s touto hlúposťou,“ prosil ho Lucius. „Mysli na svoje deti, toto nie je život, ktorý by si pre ne chcel.“

„Si hlupák Lucius a ako hlupák aj skapeš,“ uškrnul sa Eldritch keď sa zadíval na skupinu; potom si všimol dvojčatá, ktoré sa ticho blížili k schodisku.

„Stojte, nechcete predsa, aby bola vaša vzácna princeznička zranená, však?“ varoval Freda a Georga Eldritch. Obaja sa zastavili. Pohľady všetkých sa zrazu presunuli na Ginny a zbadali, že jeden z šesťmetrových hadov bol omotaný okolo Ginniných nôh. Úplne sa okolo nej obtočil a držal ju v pevnom stisku.

„Dnešok mal byť mojim veľkolepým odhalením. Že ja som novým vodcom strany Temna, nový Temný pán Malfoy. Predstavte si aké bolo moje prekvapenie, keď sa jeden z mojich miláčikov vrátil a informoval ma, že všetci jeho bratia boli porazení. Vlastne to na mňa zapôsobilo, Potter. Vedel som, že tu je istá šanca, že ťa uvidím a som šťastný, že som uniesol tvoju snúbenicu, v prípade že by k tomu došlo. Pôvodne som mal v pláne zabiť ju a jej telo ti poslať ako darček, ale predstav si môj úžas, keď som si uvedomil, že dokáže hovoriť s mojimi miláčikmi. No, okamžite som využil ten potenciál; dal som jej vypiť elixír pravdy a dozvedel som sa mnoho vecí, aj umiestnenie legendárnej Tajomnej komnaty. Musím priznať, že bojovala statočne, hoci pre mňa nebola žiadnym súperom. Tak som ju držal pod svojim kúzlom a mohol ju využiť ku komunikácii a zrealizovať tak moje plány. Miláčikovia boli tak veľmi nápomocní...“

Harry sa sústredil na svoju mágiu, už mal dosť počúvania Eldritchovho monológu. Prečo všetci títo záporáci museli vždy rozprávať a vysvetľovať, prečo robia to čo robia?

S mágiou plne pod kontrolou Harry vzhliadol, zodvihol prútik a vrhol na hadovu hlavu diabolský oheň. Had vydal syčivý zvuk pripomínajúci vreskot a začal horieť. Ginny tiež vykríkla, keď okolo nej hadie zovretie zosilnelo a samotný had horel priamo na nej. Potom skolabovala.

Eldritch zhrozene civel a potom sa otočil k Harrymu, z ktorého opäť sila priam sálala. „Ale ona je... si čarodejník Svetla... ty nemáš... prečo by si ublížil niekomu, koho miluješ?“

„Kto povedal, že ju milujem?“ chladným tónom sa spýtal Harry.

Eldritch z neho nespúšťal zmätený pohľad a prebral sa až keď naňho Harry poslal ďalšiu kliatbu. Rozbehol sa a utekal preč.

Fred a George dobehli k Ginny, ktorej nohy a panva boli rozmliaždené, rebrá polámané, všade mala modriny, avšak stále žila. Fred nad ňou mávol prútikom a vyhlásil, že bude žiť.

V tom Harry začul sykot blížiaci sa k nim, „Zabili môjho druha a teraz idú po mojich deťoch. K mojim vajíčkam sssa nedossstanú. Zabijem ich!“

„Fred, George, dostaňte odtiaľto Ginny, blíži sa ďalší had a chce zabíjať,“ zvolal Harry. Fred zodvihol Ginny a utekal dolu schodmi.

George na svojho brata niečo zakričal a Fred prikývol. Schmatol prívesok, ktorý mu visel na krku a potom spolu s Ginny obaja zmizli.

„George, vezmi svojho otca a odíďte,“ znovu skríkol Harry.

Zrazu sa skupine naskytol pohľad na obrovskú hadiu hlavu blížiacu sa spoza hlavného schodiska. Tento had bol väčší než všetci ostatní. Na výšku mal takmer päť stôp a celková jeho veľkosť znervózňovala dokonca aj Harryho.

George stál hadovi priamo v ceste a po chrbte mu prebehli zimomriavky, keď videl ako ten tvor otvoril ústa priamo v jeho smere. Vďaka pudu sebazáchovy hodil do tej obrovskej hlavy modrú guličku, z ktorej začal unikať modrý dym a celú hlavu zahalil.

„To páli, to páli, musssím zachrániť vajíčka, zabijem!“

George využil hadovo oslepenie, schytil otca za ruku a obaja zmizli.

„Nie sssme tu preto, aby sssme ti ublížili, chceme len ochrániť našššich milovaných,“ snažil sa Harry vysvetliť hadovi.

„Lži, rečník, klameššš, ssste tu kvôli mojim vajíčkam, ale nedossstanete ich,“ odpovedal had a prisúval sa bližšie ku skupinke. Obaja čarodejníci obalení v ružovej žuvačke boli pri tom pohybe doslova rozdrvený.

„Myslí si, že ideme po jej vajíčkach, neublížte jej, skúsim sa s ňou pozhovárať a dohodnúť,“ povedal Harry ostatným.

„Čože?! Vám je ľúto tejto príšery?“ zhrozene sa spýtaj jeden z aurorov.

„Harry, ak to nezabijeme my, zabije to nás,“ zvolal Brian.

„Prosssím, nechceme ti ublížiť. Choď ssspäť k sssvojim vajíčkam a my ti dáme pokoj,“ prosil Harry.

„Nie, cítim z vásss krv môjho druha a krv ossstatných. Sssi hadí lovec, cítiť z teba sssmrť. Videla sssom ťa vo sssvojich sssnoch. Zabiješšš moje vajíčka,“ odpovedal had a jeho odpoveď znela ako vzlyk. Rýchlo sa snažil dostať k Harrymu a ostatných si nevšímal.

Had odmietol počúval Harryho slová a šinul si to k nemu sťa posadnutý. Brian ho preskočil, pristál na chrbte a vrazil mu meč do tela, presnejšie do miesta, ktoré vyzeralo byť hlavnou časťou jeho krku, avšak had pokračoval v pohybe, akoby ani nič necítil.

Harry naňho vrhol petrificus, ale ani ten nefungoval. Ani pomocou všetkej svojej mocnej mágie Harry nedokázal zastaviť hada, ktorý po ňom šiel. Vtom Harry zbadal Eldritcha ako beží smerom k miestnosti za schodmi a zakričal na aurorov, ktorí sa hneď rozbehli za ním. Na nič ďalšie už čas nemal a v poslednej sekunde okolo seba vyčaroval magické štíty. Had cez ne s ľahkosťou prerazil.

Vztýčil svoje telo a pripravil sa na útok smerovaný na osobu bezvládne ležiacu na zemi.

Bill skočil medzi Harryho a hada, vykríkol zopár slov v cudzom jazyku a rukou nakreslil vo vzduchu niekoľko mocných rún. Svojou silou priviedol schodisko do pohybu a nechal ho spadnúť na hadov chvost. Ten zreval a hlavou zrazil Billa a Luciusa k zemi.

Harry rýchlo privolal zvyšky svojej mágie a štítom sa pokúsil ochrániť svojich priateľov.

Had ignoroval bolesť v dolnej časti svojho tela a znovu na Harryho zaútočil. Tento krát ho uhryzol do nohy a odhodil ho k najbližšej stene.

„Zomrieš, hadí lovec. Nikto nemôže prežiť moje uhryznutie. Moje vajíčka budú v bezpečí.“ Potom had opäť vztýčil hornú časť tela a nahol sa smerom k Harrymu.

V tom okamihu Brian hodil pred Harryho červenú guličku a vytvoril okolo neho štít červeného kríža. Hadovi sa vôbec nepodarilo ním preniknúť a to ho hrozne nahnevalo.

Harry nehybne ležal na zemi a bolesť v jeho nohe neprestávala. Kútikom oka zazrel ako sa pri ňom objavila postava celá v čiernom a posadila sa vedľa neho.

Hlas Smrti bol chladný a plný moci, no zároveň trochu strašidelný. „Toto stvorenie nemá existovať. Nie je prirodzené, rovnako ako jeho mláďaťa.“

„Ale aj tak, je to nažive a teraz sa len snaží ochrániť svoje deti,“ povedal Harry lámaným hlasom, keď sa snažil posadiť.

„Áno, ale jej prítomnosť ničí štruktúru nášho bytia. Musí byť zničená. Máš dobré srdce a dušu; to je dôvod, prečo som rád, že práve ty si Pánom relikvií. Snažíš sa vyhnúť zabíjaniu, hoci nemusíš. Avšak, musíš si uvedomiť, Harry, že všetko sa nakoniec musí stretnúť so mnou. Smrť je súčasťou života.“

Harry sa zadíval na Smrť, nevydal však ani hláska.

„Nedokáže myslieť správne a má veľké bolesti. Udelíš jej tým len milosť,“ povedala Smrť keď uprela svoje žiarivo červené oči na obrovského hada.

„Ten jed...“ povedal Harry pri pohľade na svoju opuchnutú nohu.

Smrť mávla rukou a Harry zacítil v nohe šteklenie. Díval sa, ako opuch pomaly mizne a jed sa stráca z jeho tela.

„Ďakujem, zachránila si mi život.“

Smrť sa zasmiala a Harry zaznamenal, že Brian, Bill a Lucius sa zachveli. „Toto nie je tvoj čas.“

Harry vstal a cítil sa zvláštne pokojný, jeho mágia pohmkávala. Posledný krát sa pozrel na teraz už miznúcu postavu vedľa neho, „Pošlem ti ju. Ju aj jej vajíčka.“

Smrť prikývla, „Ona to tušila. Netráp sa, Harry, všetko je to súčasťou povahy veci. Tieto stvorenia nemajú existovať. Je dobré, že dnes všetky prídu ku mne.“

Harry prikývol a potom sa zahľadel na hada, ktorý sa snažil prelomiť jeho štít. Vytiahol bazový prútik a vyvolal veľkú vlnu mágie. Ako náhle štít padol, zo špičky prútika vyletel griffin stvorený z diabolského ohňa.

Bill hodil jednu červenú guličku na Briana a ďalšiu použil na ochranu seba a Luciusa. Aj napriek magickým štítom cítili teplo Harryho mágie.

Griffin bojoval a útočil na uväzneného hada, ktorý volal na svoje deti, keď ho ohnivé stvorenie pohltilo. Keď had už neexistoval, ohnivý griffin vstal a čakal na ďalšie inštrukcie.

Harry zakričal na Briana, „Dostaň odtiaľ svojich aurorov.“

Brian pomocou zrkadla zavolal svojich dvoch aurorov, ktorí bojovali s Eldritchom a dal im rozkaz okamžite odísť. Obaja aurori schmatli svoje núdzové prenášadlá, ktoré ich vzali späť do hlavného stanu. Rýchlo informovali Briana že sú v bezpečí a ten dal znamenie Harrymu, ktorý poslal svojho ohnivého griffina do podzemia.

Eldritch vybehol von s veľkým čiernym vajcom v rukách, „Ty si mi zabil kráľovnú, to nie je možné. Mala byť nezničiteľná!“

„Ach prosím vás, zabil som baziliska bez mágie keď som mal dvanásť, toto vaše maličké zvieratko bolo nič,“ doberal si Harry frustrovaného čarodejníka.

Eldritch naňho vrhol smrtiacu kliatbu, ktorej sa Harry vyhol a uskočil z cesty. S oboma prútikmi v rukách – fénixov v pravej a bazový v ľavej – naňho poslal jedným znehybňujúcu a druhým odzbrojujúcu kliatbu.

Brian sa snažil pomôcť, ale Fredov a Georgov štít nedovolil ani jemu ani jeho mágii opustiť červenú kuklu, a tak sa len mohol bezmocne prizerať.

Eldritch zajačal a vyčaroval si štít. Harryho kúzla však boli príliš mocné, ľahko prerazili štít a zasiahli Eldritcha. Vajce mu takmer vypadlo z rúk a tak hlasno zanadával. Rozbehol sa preč a Harry zaváhal, pretože ho nechcel napadnúť od chrbta.

Harry vybehol za ním, sotva vnímajúc hlas, ktorý mu hovoril, že má zastaviť.

Harry sledoval blondiaka do pracovne, kde schmatol veľký disk s bieločiernym vzorom navrchu a zvolal, „Nirvana.“

Červená omračovacia kliatba zasiahla čarodejníka práve keď začal miznúť. Skončil rozštiepený na polovicu, rovnako ako vajce v jeho ruke a na zem z neho vypadlo mŕtve hadie embryo.

Harry sebou trhol a potom mu pohľad padol na Smrť, ktorá popri ňom preletela, „Teraz je už moja práca tu hotová.“

Harry prikývol a videl Smrť zmiznúť, keď sa posunula smerom k Eldritchovmu telu.

Severus dobehol k Harrymu, „Si v poriadku?“

Harry prikývol a zaregistroval, že Severus prišiel spolu so štyrmi aurormi, ktorí ho sprevádzali do Leeds.

„Som rád, že ťa vidím. Bola to tvoja omračovacia kliatba, čo zasiahlo Eldritcha?“ spýtal sa Harry a Severus prikývol.

Spolu sa vybrali späť do haly, kde sa Brian, Bill a Lucius konečne zbavili svojich štítov.

Brian k nim okamžite pristúpil, „Je mŕtvy?“ Harry prikývol a Brian potom svoju pozornosť obrátil k Severusovi, „Čo sa stalo v Leeds?“

„Pontus Malfoy, jeho žena a dve dcéry boli už mŕtvi než sme dorazili, avšak zabili sme aspoň hada. Ozval sa mi Neville a povedal, že im sa podarilo zachrániť Janusa Malfoya a jeho dcéru, manželka však už bola mŕtva. Neville odniesol jej telo späť do Sv. Munga; bola v ôsmom mesiaci a všetci dúfajú, že sa im podarí zachrániť aspoň dieťa.“

„Čo je s Ginevrou a kde sú dvojčatá spolu s Arthurom?“ spýtal sa Severus.

„Všetci sú v bezpečí. Neviem, kam ich Fred a George vzali, ale budú v poriadku,“ pousmial sa Harry.

Severus sa chystal niečo povedať, keď sa zachvel. Vedľa neho sa zrazu vznášala Smrť.

„Myslel som, že tu si už skončila?“ prehodil Harry a ostatní mu venovali zvláštne pohľady.

„Áno, ale zabudol si na svojho ohnivého šampióna a teraz celý dom horí. Ak sa odtiaľto tvoji priatelia čoskoro nedostanú, budem musieť zostať.“

Harry na nich zakričal, že musia okamžite odísť.

„Na druhom poschodí spí malý chlapček a dievčatko, musíš ich tiež upozorniť,“ povedala Smrť a začala blednúť.

„Severus, Brian, hore na druhom poschodí sú deti, musíme ich vziať so sebou. Bill dostaň všetkých ostatných preč,“ vykríkol Harry a rozbehol sa hore schodmi, míňajúc magické siete, ktoré tam ostali po dvojčatách.

Harry pomocou svojej mágie dokázal deti lokalizovať a už sa k nim blížili všetci traja. Z miestnosti vybehol domáci škriatok spolu s asi osemročným chlapcom a šesťročným dievčatkom, ktoré plakalo za svojou bábikou. Severus a Brian ich rýchlo vzali do náručia a bežali preč. Harry zavolal škriatka a povedal mu, aby dostal z budovy aj všetkých ostatných škriatkov.

Keď dobehli až k hale, Harry ju na chvíľu zapečatil mocným štítom, ktorý dočasne zablokoval oheň a dovolil tak škriatkom bezpečne odísť.

O menej než pätnásť minút kedysi majestátne sídlo zhorelo na popol.

Brian nariadil svojim aurorom prehliadku u Sv. Munga a potom na zvyšok dňa voľno.

Lucius si vzal na starosť bratrancove deti a s Billovou a Brianovou pomocou ich premiestnili do Rokfortu.

Severus sa zadíval na zničené sídlo, dym stúpajúci hore k rannej oblohe. Povzdychol si a pohľad uprel znovu na Harryho.

„Si zranený, rezná rana na tvojej tvári krváca, ihneď ťa musíme dostať do nemocničného krídla,“ začal robiť Severus zbytočný rozruch.

„To prežijem,“ povedal Harry s úškrnom, keď z diaľky začul chladný desivý smiech. Smrť bola na odchode.
28.10.2013 23:42:36
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one