Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

Kapitola 11 - Hľadanie lieku

Prepáčte, že mi preklad tejto kapitoly trval tak dlho, ale táto kapitola je príšerne dlhá a miestami dosť komplikovaná na pochopenie (teda v angličtine bola). Ako som už spomínala predtým, autorka používa ozaj divné, čudne sformulované vety... často krát je veľa jednoduchých viet natrieskaných do jedného súvetia a niekedy sú tie vety ešte aj neoddelené... Ale tak snáď som všetko pochopila správne a s obsahom kapitoly nebudete mať problémy. Keby náhodou áno, napíšte, čo vám tam nesedí.

V každom prípade Vám ďakujem za trpezlivosť a podporu, ktorú mi vyjadrujete komentárikmi :) Kapitolu venujem hlavne Lucke (Letík) za milé správičky a komentáre, no aj všetkým vám ostatným komentujúcim (Kik, Nade, Mononoke, Lucka, Zulík, Rankl, Lily, Kejt, Saskya, Sonick a Larkinh :) ) Naozaj ďakujem za všetky vaše postrehy a odkazy.

Ďakujem Blackovi, ktorý sa opäť ujal roly pomocného prekladateľa, bez ktorého by ste na kapitolu čakali ešte veľmi dlho :)

Ešte posledné varovanie - NEBETOVANÁ KAPITOLA (len zbežne prečítaná), takže za prípadné chyby, preklepy či divné vetné konštrukcie sa vopred ospravedlňujem.

Weronika :)

P.S.: dúfam, že kapitola vás poteší a že mi opäť necháte nejaký ten odkaz, že ste ju čítali :)


Chapter 11: Hľadanie lieku

Bolo osem hodín ráno a Neville spolu s Augustou Longbottomovou kráčali z Rokvillu smerom do Rokfortu. Bolo nádherné ráno a Augusta pozorovala svojho vnuka, ako sa zastavil a díval sa na skupinu víl, ktoré poletovali medzi živými plotmi rastúcimi pozdĺž cesty vedúcej ku škole.

Pred pár rokmi by chlapcovi vynadala, že len strácajú čas, ale svojho rastliny milujúceho vnuka začala rešpektovať. Nebol vôbec ako jej Frank, no ona si uvedomila, že Neville je lepší človek, akým bol jej syn. Neville prekonal veľa prekážok a ona si musela priznať, že príčinou väčšiny týchto prekážok bola ona a jej bratia. Ľutovala, že sa snažila urobiť z Nevila mini verziu svojho syna hrdinu, ktorý stále ležal u Sv. Munga.

Neville bojoval proti Temnému pánovi a zabil jeho miláčika Naginy mečom Richarda Chrabromila. Keď všetci spanikárili, lebo si mysleli že Harry Potter zomrel, Neville vydal bojový pokrik a viedol skupinu bojovníkov, čo malo za následok smrť mnohých Smrťožrútov. Tým dal tiež Harrymu príležitosť neočakávane dostať Temného pána. Za svoje činy Neville získal Merlinov rád 1. Stupňa a Augusta nemohla byť pyšnejšia. Dokonca aj napriek tomu všetkému, čo dokázal, bol chlapec stále skromný a trochu plachý.

Augusta sa rozhodla, že Neville by mal dostať inštrukcie, ako sa ujať plášťa Lorda Longbottoma, ale rýchlo si uvedomila, že chlapec bol oveľa šťastnejší medzi svojimi rastlinami, takže pre túto chvíľu ho nechala na pokoji a v prevádzkovaní majetku pokračovala sama. Samozrejme to neznamenalo, že by mu dovolila správať sa a vyzerať inak ako mal vyzerať Lord. Neville bol teraz vysoký a svalnatý; už dávno stratil svoju detskú bucľatosť a  keď šli niekam na verejnosť, Augusta sa vždy uistila, že je dobre oblečený. Tiež sa snažila ho povzbudzovať, aby začal navštevovať niektoré zo spoločenských večierkov.

Akurát kráčali po pozemkoch, keď si všimla, ako sa Neville s trhnutím vystrel: „Niečo nie je v poriadku, cítim to.“

Bez toho, aby povedal niečo viac sa rozbehol smerom k hradu. Keď ho Augusta konečne dostihla, našla ho zohnutého vo vstupnej hale. Na zemi bola veľká krvavá škvrna, „Minulú noc sa tu odohral súboj, krv je stále čerstvá,“ povedal, keď sa k nej otočil.

Augusta bola veľmi znepokojená a vytiahla svoj prútik. Obaja sa okolo seba rozhliadali. Hrad bol až príliš tichý, napriek tomu že bolo leto a všetci študenti boli doma. Ale vo vzduchu bolo cítiť smrť, to Neville vedel až príliš dobre.

„Kde je Minerva? Myslela som si, že bude tu aby nás privítala, ako sa to len ten jej škriatok volal?" povedala Augusta pokojne, avšak Neville vedel, že je nervózna.

Neville sa snažil rozpamätať na meno nejakého škriatka,  ale okrem Harryho dvoch verných domácich škriatkov – Kreachera a Dobbyho - nepoznal žiadnych, ktorí tu boli, keď študoval. Vedel, že Dobby je mŕtvy a Kreacher bol stále s Harrym. A ak je Harry tu, tak je istá šanca, že je tu aj Kreacher. Práve sa ho chystal zavolať, keď začul vo svojom uchu šepot „Ogden“.

Neville sa zastavil a znova začul zašepkanú výzvu ´zavolaj Ogdena´.

„Ogden?“

Starý domáci škriatok začul pánovo volanie, otočil sa k riaditeľke a povedal, „Pán Neville je tu,“ povedal a ticho zmizol.

Neville bol prekvapený, keď zbadal domáceho škriatka, ktorý sa primiestnil úplne potichu.

Ogden sa uklonil, „Lady Longbottomová, Pán Longbottom, som Ogden, Hlava rokfortských domácich škriatkov. Ospravedlňujem sa za svoju neprítomnosť, aby som vás pri vašom príchode privítal, ale máme tu tak trochu pohotovosť. Riaditeľka je na ceste dole, aby vás privítala a tiež vám všetko vysvetlí. Medzitým vás odvediem do Veľkej siene.“

Ogden viedol Nevilla a Augustu do siene, keď narazili na veľmi naštvaného Severusa Snapea. Augusta zaznamenala, že ešte stále má na sebe rovnaký odev ako včera večer, neoholil sa a oči mal podliate krvou, akoby celú noc nespal. Kráčal s otvorenou knihou v ruke a niečo si pre seba mrmlal.

Ogden zavolal na profesora, „Majster Snape, mali ste s tým na chvíľu prestať a dať si niečo na raňajky. Ničomu nepomôžete, ak ochoriete.“

„Kašlem na raňajky, máme menej ako 40 hodín, najem sa potom,“ znela nahnevaná odpoveď.

Severus sa však nakoniec skutočne zastavil, zodvihol hlavu a zbadal dvoch Longbottomov, prichádzajúcich spolu s Ogdenom. „Dobré, Longbottom, chcem aby ste išli do skleníkov a doniesli mi tieto prísady do elixírov. Sproutová tu nie je a tí prekliati strážcovia ktorí chránia jej skleníky ma nechcú pustiť dnu. Tak, ako nešikovný ste v Elixíroch, viem, že disponujete odbornými znalosťami z Herbológie a zdá sa, že skleníky vás majú radi,“ povedal profesor Snape, náhlivo vyčaroval pergamen a brko a napísal dlhý zoznam zložiek.

„Aj vám dobré ráno, profesor Snape,“ povedala Augusta nahnevaná spôsobom, akým ten človek hovoril s jej vnukom.

Snape starú dámu ignoroval a podal jej vnukovi zoznam, „Na čo ešte čakáte? Choďte, v stávke je chlapcov život.“


Hermiona sa zobudila o siedmej a posadila sa na posteľ. V noci plakala až kým nezaspala, keď na ňu doľahli všetky udalosti z predchádzajúceho dňa. Ron na ňu použil nejaké kúzla aby ju mohol ovládať a spoločné milovanie pri niekoľkých príležitostiach teraz videla ako znásilnenie. Kedysi mala Rona rada, ale len ako o priateľa. Na to aby ho považovala za niečo viac ako kamaráta by nesmeli mať také odlišné povahy. A potom, keď ho videla s Lavender a začala k nemu cítiť niečo silné... teraz už vedela, že jej podával elixíry lásky.

Plakala, keď si spomenula na list, ktorý poslala Viktorovi,v ktorom mu oznamovala, že ho už nemiluje. Vedela, že plánoval prísť a žiť v Anglicku blízko pri nej, ale nakoniec tak prijal miesto v Bulharsku. Milovala Viktora a dokázala si po vojne predstaviť ich spoločnú budúcnosť, ale Ron všetko pokazil. Nedávno čítala, že Viktor chodí s akousi nemeckou liečiteľkou, ktorú stretol potom, čo mal minulý roku nehodu počas metlobalového zápasu. Svojim spôsobom bola šťastná aj zaňho, ale srdce ju bolelo, keď si pomyslela na to, čo mohlo byť.

Bolo už ráno a Hermiona sa rozhodla, že nebude viac plakať, pozbiera črepy svojho života a pôjde ďalej. Kráčajúc do kúpeľne takmer zabudla, že je v Rokforte, izba, ktorú dostala bola lepšia ako najluxusnejšia izba v jednom z päťhviezdičkových hotelov ktoré navštívila a nevyzerala ako izba pre hosťa školy. Časť z nej očakávala, že to bude niečo ako Hlavná dievčenská izba, v ktorej bývala minulý rok.

Ponaťahovala sa a rozhodla sa, že dlhá sprcha je presne to, čo potrebuje. Rozhliadla sa okolo seba a všimla si, že tam nie je žiaden uterák.

„Winky?“

Domáci škriatok sa objavil, „Čo slečna potrebovať?“ pozerala sa na Hermionu, ale jej oči boli matne zastreté a celá sa kolísala. Hermiona si uvedomila, že Winky je opitá.

Bežala späť ku kuchynskému kútu, ktorý si všimla minulú noc, naliala do pohára vodu a niesla ju späť domácemu škriatkovi, ktorý teraz spal na podlahe v kúpeľni.

„Winky, Winky, zobuď sa, vezmi si toto,“ povedala Hermiona podávajúc pohár domácemu škriatkovi, ktorý si ho vzal a privoňal k tekutine vo vnútri tesne predtým, než ho hodil o zem. Hermiona bola šokovaná, nikdy nevidela, aby sa domáci škriatok takto správal.

Winky sa pozrela na Hermionu, „Ja viem že vy; vy ste boli pri tom, keď sa Pán Barty hneval na Winky.“

Hermiona sa zohla a položila jej ruku na rameno, „Áno Winky, bola som pri tom, ale teraz je to v poriadku, pomôžem ti.“

„Nie, Winky byť zlý škriatok, nikto nemôže pomôcť, Pán Barty je preč, lebo Winky byť zlý škriatok,“ plakala Winky a udrela do magického zrkadla, ktoré ukazovalo jej odraz. Zrkadlo explodovalo a Hermiona ju stihla odtiahnuť skôr, než na nich popadali úlomky skla.

Hermiona bola ešte stále v šoku, keď prišli traja domáci škriatkovia ženského pohlavia. Jeden držal plačúcu Winky a dal jej upokojujúci elixír. Ďalší dvaja škriatkovia ju rýchlo schytili a s puknutím sa odmiestnili. Zostávajúci domáci škriatok upratal sklo a neporiadok, ktorý Winky spôsobila, potom sa rýchlo odmiestnil a chvíľu na to sa opäť objavil s náručou plnou uterákov, mydla a toaletných potrieb.

„Slečna Grangerová, som Sol, budem sa o o vás starať, keď  Winky nemôže,“ domáci škriatok znel veľmi vážne a všetky veci položil na policu v kúpeľni.

Hermiona podišla k polici a zodvihla mydlo, ktoré voňalo známou vôňou vanilky a ruží, „Ty, ty si ten škriatok, ktorý ma mal na starosť minulý rok?“

„Áno, ak budete ešte niečo potrebovať, stačí ma zavolať.“

„Počkaj, a čo Winky?“

„Winky bude ešte zopár hodín spať.“

Sol smutne pozrela na Hermionu a zmizla. Hermiona sa posadila na okraj vane a vzdychla si, „Daj sa dohromady, dievča,“ hovorila sama sebe, „nebudeš plakať, nebudeš plakať.“

Hermiona vstala a pripravila sa.


O pol hodiny neskôr šla Hermiona dole do Veľkej siene, keď zbadala profesora Snapea, Nevilla, Lady Longbottomovú a Ogdena. Neville práve vzal od Snapea kus pergamenu a utekal von z dverí.

„Neville?“ zvolala, „Dobré ráno všetkým, kam bežal Neville a prečo profesor, máte stále oblečené šaty zo včera? Vyzeráte, akoby ste celú noc ani oka nezažmúril.“

Profesor Snape sa na ňu pozrel, jeho výraz tváre bol ľadovo pokojný, ale Hermiona vedela, že ho niečo trápi. Ale bol to Ogden, kto odpovedal: „Máme tak povediac pohotovosť, slečna Grangerová a váš priateľ pán Longbottom pomáha profesorovi Snapeovi so zháňaním prísad.“

Hermiona sa rýchlo snažila odhadnúť situáciu, „Akú pohotovosť? Stalo sa niečo Harrymu? Profesor, čo deje?“

Snapeov hlas bol veľmi tichý, keď odpovedal, „Poppy Pomfreyová minulú noc napadla Harryho. Zomiera,“  Hermiona a Augusta šokovane zalapali po dychu.

Pribehla k nim Minerva, ktorá takisto vyzerala, že má za sebou dlhú noc, ale ona bola aspoň prezlečená do čistých šiat a tiež sa zdalo, že aspoň chvíľu spala, „Dobré ráno, Augusta, ospravedlňujem sa, že som tu dnes ráno nebola aby som vás privítala, dobré ráno Hermiona. Minulú noc sme tu mali nehodu.“

„Profesor Snape povedal, že v noci madam Pomfreyová napadla Harryho.“

„Áno, to je pravda, je v Nemocničnom krídle a je v zlom stave, avšak robíme všetko čo je v našich silách, aby sme ho zachránili,“ povedala Minerva tým dvom a obzrela sa okolo, „Kde je Neville?“

„Snape ho poslal do skleníkov aby priniesol nejaké prísady,“ povedala Augusta s malým náznakom hrdosti.

„Riaditeľka, môžem ho vidieť?“

„Nie je pri vedomí ale samozrejme, že áno.“

„Budem vo svojom osobnom laboratóriu, musím uvariť viacero elixírov,“ povedal Severus.

Minerva sa pozrela na Majstra elixírov a potom sa otočila k Hermione, „Hermiona, ak vám to neprekáža, môžete pomáhať profesorovi Snapeovi s elixírmi, kým sa dá do poriadku a aspoň trochu naraňajkuje.“

 „Minerva, ja ne...“

„To je rozkaz mladý muž,“ povedala Minerva a jemne ho postrčila smerom k žalárom.

Hermiona prikývla s vedomím, že najviac Harrymu pomôže, ak bude asistovať zjavne vyčerpanému Majstrovi elixírov.

Potom sa Minerva obrátila k Auguste, „Poďme hore do nemocničného krídla, tam vám poviem, čo sa vlastne stalo. Ogden, môžeš pomôcť Nevillovi a keď bude hotový, odvedieš ho do súkromného laboratória profesora Snapea.“

Hermiona nikdy predtým nebola v profesorových súkromných komnatách a bola prekvapená, pretože vôbec nevyzerali tak, ako očakávala. No, izby boli ladené v jemných, teplých zemitých farbách pripomínajúcich jej rodičovský domov. Ale každá jedna izba bola v troskách, všade sa váľali knihy, malý stolík bol úplne zničený a obrazy boli buď rozbité, alebo sotva viseli na stene. Vyzeralo to tam, akoby miestnosťami prebehlo nekontrolovateľné tornádo.

„Pán profesor, čo sa tu stalo?“

Muž sa len zamračil a dievča odignoroval, kráčajúc cez tie trosky, akoby tam ani neboli. Došiel až k dverám, o ktorých Hermiona predpokladala, že to bolo profesorove osobné laboratórium; dvere však uviazli keď pred nich spadla polica s knihami. Profesor začal nadávať, keď sa snažil fyzicky policu preložiť, ale nepodarilo sa mu to.

Hermiona vytiahla prútik a spýtala sa, „Profesor, chcete, aby som vám pomohla?“

Muž si ju opäť nevšímal, ale zvolal „Misty!“ S puknutím sa objavil malý domáci škriatok oblečený v zeleno-strieborných šatách.

„Pán Severus, čo sa tu stalo?“ zamračila sa na Hermionu, akoby to ona bola príčinou celého toho zmätku.

Predtým, než Hermiona stihla niečo povedať, Severus sklonil hlavu a tichým hlasom povedal, „Hľadal som knihu,“ a ukázal Misty knihu, ktorú držal v ruke.

Malý domáci škriatok si dal ruky v bok, „Pán Severus, tým, že sa budete správať ako šialený pánovi Harrymu nepomôžete,“ a  mávnutím ruky zodvihla policu, ktorú následne vrátila na miesto. 

„Ďakujem Misty, teraz budem pár hodín variť so slečnou Grangerovou nejaké elixíry.“

„Nie, nebudete.“

„Misty, nebudem sa s tebou hádať, Harry tie elixíry potrebuje.“

„Slečna Hermiona je veľmi múdra, ona to dokáže urobiť aj sama, vy pôjdete so mnou.“

„Profesor, som viac než schopná uvariť elixíry, ktoré Harry potrebuje. Je to môj najlepší priateľ a ja ho v tom nenechám,“ súhlasila Hermiona s domácim škriatkom.

Severus sa na ňu chvíľu díval, zatiaľ čo o tom uvažoval a potom napísal zoznam nejakých elixírov, vrátane Kostrorastu, Elixíru na doplnenie krvi, pokročilých elixírov proti bolesti a elixírov na regeneráciu svalov. Hermiona prikývla a otvorila dvere do laboratória. Zasmiala sa, keď začula Misty, ako prikazuje profesorovi elixírov, aby šiel do kúpeľne.

O hodinu neskôr už Hermiona varila v štyroch kotlíkoch, keď sa ozvalo tiché zaklopanie na dvere a dnu vošli Ogden spolu s Nevillom nesúci košíky plné listov, stoniek, kvetov a koreňov.

„Je niečo, s čím ti môžem pomôcť, Hermiona?“ Spýtal sa Neville, keď zložil koše.

„Potrebujem len na kocky nakrájať tieto korene zázvoru a aloe, ďakujem Neville.“

Neville vzal nôž a začal rezať. Hermiona si po chvíli uvedomila, že Neville je v elixíroch celkom dobrý, pokiaľ mu profesor Snape nedýcha na krk. Nejakú dobu pracovali mlčky, než Neville prehovoril, „Vieš, čo sa deje?“

„Všetko, čo som počula je, že Madam Pomfreyová sa snažila zabiť Harryho a on teraz umiera,“ povedala Hermiona so slzami v očiach.

„Neboj sa Hermiona, Harry sa z toho dostane, tak ako vždy.“

„Dúfam Neville, jedného najlepšieho priateľa som už stratila a nemyslím si, že by som zvládla stratu ďalšieho.“

Neville ju jemne potľapkal po ruke, „Včera večer mi Luna povedala, že skutočná vojna ešte stále pokračuje, ale keď sa všetci spojíme dohromady, vyviazneme z toho. To a že na strope mojej spálne si robia hniezdo Iskriace roztoče.“

Hermiona sa zasmiala. Všetci Lunu považovali za bláznivú, ale Hermiona vedela, že má svoj vlastný éterický intelekt, ktorý začínala aj ona pomaly uznávať.

Potom s úškrnom povedala, „A čo robila Luna, keď pozorovala tvoj strop?“

Neville vyprskol, nôž sa mu vyšmykol a aloe, ktoré práve krájal sa posunulo na kraj stola, až spadlo dole, „Ach, jaa... no ... my sme ... myslím...“

Hermiona sa usmiala, „Neboj sa Neville, ty a Luna ste pre seba ako stvorení.“

„Tvoj súhlas ma teší, ale neviem, ako bude reagovať moja babička. Luna nie je presne ten typ dievčaťa, na ktoré sa hodí babičkin opis budúcej Lady Longbottomovej.“

„Daj tomu daj šancu, som si istá, že tvoja stará mama bude šťastná, ak budeš šťastný ty.“

Opäť do laboratória vošiel Ogden a tentokrát im priniesol podnos plný sendvičov, ovocia, tekvicového džúsu a kávy. Hermiona si dala pauzu a šla sa najesť, zatiaľ čo Neville dával pozor na kotlíky.

O ďalšie dve hodiny neskôr bola väčšina elixírov hotová a už sa len chladili, keď do miestnosti vošiel kolísajúci sa profesor Snape. Zrejme chvíľu spal, ale aj tak bol ešte zjavne unavený. Šiel rovno k skrinke s elixírmi a na jeden dúšok vypil Povzbudzujúci elixír. Bol osprchovaný a mal aj čisté oblečenie – svoj obvyklý čierny habit – ale nemal žiadne topánky, nebol oholený a na Hermionine pobavenie si ani neučesal vlasy, ktoré mu teraz trčali do všetkých strán. Pozrel sa na kotlíky a uznanlivo prikývol.

„Dobrá práca, slečna Grangerová.“

Hermiona sa usmiala, profesor Snape len zriedka niekoho pochválil, „Ďakujem, Neville mi pomáhal.“

Severus sa otočil a až teraz si všimol Nevilla sediaceho vedľa Hermiony, „No zázraky sa...“

Severus sa na chvíľu zastavil, potom vytiahol prútik a vrhol na Nevilla detekčné kúzlo.

Hermiona vyskočila a zvolala, „Profesor!“

Severus jej výkrik ignoroval a prečítal kúsok pergamenu, ku ktorému priložil svoj prútik; pokrútil hlavou, „Mal som to vedieť.“

Pozrel sa na dvojicu a chystal sa prehovoriť, keď do laboratória vošla Misty, „Myslím, že som pánovi Severusovi povedala, aby neopúšťal posteľ, kým sa poriadne nevyspí.“

Severus obrátil oči v stĺp, „Je mi fajn Misty, spal som dosť a vzal som si aj povzbudzujúci elixír. Budem v poriadku.“

Domáci škriatok sa naňho nerozhodne pozrel a potom mávol rukou. Severusove vlasy boli zrazu úhľadne učesané. Potom sa otočila k ostatným a povedala, „Keďže sa elixíry už len chladia, obaja ste pozvaní spolu s Pánom Severusom na skorší obed.“

Hermiona povedala, „Ďakujeme, Misty, ale Ogden nám tu nedávno nechal zopár sendvičov.“

„Áno, ešte stále tu máme nejaké jablkové rezy,“ povedal Neville a ukázal na podnos ležiaci na stole.

Misty prikývla a otočila sa k Severusovi, ktorý jej povedal, „Je mi dobre Misty, chcem skontrolovať a poprelievať tieto elixíry. Dám si niečo neskôr.“

Misty venovala Majstrovi elixírov pohľad, ktorým zvyčajne on obdarovával svojich študentov a založila ruky v bok. Bez jediného slova Severus vstal a so sklonenou hlavou vyšiel z laboratória.

Neville a Hermiona chvíľu stáli ako skamenení a neveriacky civeli na dvere, ktorými práve prešiel najhrozivejší profesor z celej školy. Hermiona videla, ako sa Nevillovi trasú ramená a tak vytiahla prútik a rýchlo umiestnila na okolitý priestor stišujúce kúzla. Hneď nato vybuchli obaja v búrlivý rehot.

Keď sa Severus vrátil o pol hodiny neskôr, videl, že Hermiona a Neville už elixíry prelievajú,  tak sa posadil a nechal ich pracovať.

Keď skončili, otočili sa k Severusovi, ktorý práve kontroloval kôš s prísadami a písal niečo na kúsok pergamenu.

Rýchlo si prezrel fľaštičky a všetky ich položil na pracovný stôl. Potom ich presunul do svojej obývačky, ktorá bola teraz úhľadne opravená a celkom útulná.

Do vnútra vošla Misty a naliala čaj do troch šálok.

Profesor Snape strávil najbližších dvadsať minút rozprávaním o liste Toma Riddla, o tom, čo zistili škriatkovia z Gringottbanky, o Poppy Pomfreyovej a Arabelle Figgovej, o následných obvineniach a útoku, ktorý sa odohral minulú noc. Povedal im tiež o čaroch, ktoré objavili; ako Poppy spustila kúzlo v Harryho krvi a o jeho následkoch.

Hermiona bola ako omráčená vzalo ju to ešte viac, keď si uvedomila, že profesor Snape mal slzy v očiach, kým im o tom všetkom hovoril. Potom sa otočila k Nevillovi, ktorý bol úplne bledý a vyzeral, akoby zadržiaval výkrik.

„Harry by bol naštvaný za to, že som vám povedal o tom Rokfortskom rituály, Neville, pretože vám to chcel povedať sám. Mal pocit, že bude jednoduchšie vypočuť si všetko od niekoho, kto to rovnako chápe. Ale Albus v skutočnosti urobil obete z nás všetkých, všetci sme boli len pešiakmi v jeho majstrovskom pláne,“ povedal smutne Severus a Hermiona zaznamenala, že mal v očiach neprítomný výraz.

„Pán profesor, prečo ste prehliadali Nevilla, myslíte si, že je tiež v nebezpečenstve?“ spýtala sa Hermiona a snažila sa obrátiť profesorovu pozornosť späť k nim.

„Nie, nemyslím si, že Neville je v nebezpečenstve, ale bolo by dobré, aby vás profesor Flitwick dôkladne prehliadol. Ja som skontroloval len prítomnosť nejakých zvláštnych kúzel. Zdá sa, že na nás oboch boli umiestnené kúzla averzie, mám podozrenie, že na mne bolo aj kúzlo na to, aby som vás nenávidel a vy aby ste sa ma báli. No viem, že aj bez takých kúzel môžem byť pomerne dosť hrôzostrašný,“ Neville odfrkol, Hermiona si odkašľala a Severus sa usmial. Potom pokračoval, „Vždy som považoval váš strach za trochu prehnaný. Až keď mi slečna Grangerová povedala, že ste jej pomohli pri varení, došlo mi, že na vás mohli byť použité rovnaké kúzla ako na Harryho – taktiež kúzla averzie, odporu a kúzlo nenávisti.

Hermiona potom ticho povedala, „Ale Harry vás v skutočnosti ne nenávidí.“

Severus si dievča premeriaval vypočítavým pohľadom, „Viem, teraz ma ne nenávidí, pretože bol schopný s ním bojovať, ale profesor Flitwick zistil, že istý čas bolo veľmi silné.“

„Prečo by to robil, mohol som byť mocným čarodejníkom, ale on ma okradol o moju vlastnú mágiu,“ vykríkol Neville. „Zmanipuloval ma a použil na mňa kúzla, aby som vás nenávidel. Viete, aký vydesený som z vás vždy bol? Nikdy som tomu nerozumel, nechápal som, prečo som z vás stále taký vystrašený. Teraz chce zabiť jedného z mojich najlepších priateľov len preto, že by mohol byť silnejší ako on,“ chrlil Neville a cítil tú trochu mágie, ako v ňom vrie. „Mohol som byť Lord Bifľomor, mohol som urobiť toľko dobrých vecí ... prečo?“

Na Nevillovo a Hermionino prekvapenie sa profesor Snape postavil a položil ruky na Nevillove ramená, „Urobili ste veľa dobrých vecí, Neville, bez vás by Harry nikdy nezabil Temného pána. Počas mojej vlády teroru, keď som bol riaditeľom, sa na vás všetci rokfortskí študenti dívali ako na vodcu a to aj bez Bifľomorovej dedičstva. Ukázali ste sa ako verný priateľ a skutočný vodca ľudu.  Takisto ste hodný odvážnych a ušľachtilých cností fakulty, do ktorej vás poslal Triediaci klobúk. Stáli ste pred najtemnejším Lordom všetkých čias a chránili ste slabších aj napriek tomu, že vám bola odobraná značná časť mágie, ktorá z vás robila Lorda Bifľomora. Helga by na vás bola hrdá.“

Neville sa chvíľu díval na profesora Snapea a potom vytiahol prútik, „Fajn, kto ste a čo ste urobili s profesorom Snapeom?“

Severus sa zľahka usmial, „Včera, neskoro v noci, alebo lepšie povedané veľmi skoro ráno zrušil profesor Flitwick väčšinu odpudzujúcich kúzel a kúzel odporu. Tak sa ukázalo, že možno nakoniec nie som až taký zlý a ustavične vytočený.“

Do miestnosti vošla Misty, „Prepáčte, pán Severus, ale profesor Flitwick ma poslal, aby som sa opýtala, či sú elixíry pripravené.“

Severus sa otočil k svojim dvom bývalým študentom a povedal, „berte svoje elixíry a poďme skontrolovať Harryho.“

Keď došli až do nemocničného krídla, Hermiona sa rozbehla k posteli na ktorej Harry spal. Vyzeral ako skamenený. Malá slza jej stekala dolu tvárou a cítila, ako jej Neville položil ruku na rameno. Rozhliadla sa okolo a zbadala cudziu ženu spiacu na vedľajšej posteli. Pri jej posteli sedel muž, v ktorom Hermiona spoznala Briana Watsona z Oddelenia pre uplatňovanie čarodejníckeho práva. Augusta Longbottomová triedila nemocničný sklad a na druhom konci ošetrovne premieňali profesor Flitwick a riaditeľka McGonagallová niektoré lôžka na pracovné stoly.

Keď Flitwick zbadal prichádzajúceho Severusa, okamžite naňho zavolal, „Skúsili sme už všetko, nič na to kúzlo nezaberá a v jeho krvi nedochádza k žiadnym zmenám.“

„Dokonca sme pridali aj nejaké Fénixove slzy, ktoré mala Poppy v zásobe, ale nepomohlo,“ povedala Minerva a v tvári sa jej zračilo sklamanie.

„No svetlou stránkou je, že Brian zavolal na pomoc nejakého liečiteľa zo Sv. Munga, ktorý bol schopný podať Justíne špeciálny liečivý elixír s fénixovými slzami, takže teraz pokojne spí. Zobudiť by sa mala tak o jednu až dve hodiny,“ povedal Filius Severusovi, „Liečiteľ sa ešte vráti a sľúbil, že privedie na pomoc viacerých svojich kolegov buď dnes, ak nájdeme liek, alebo zajtra v noci ak sa nám to nepodarí.“

Hermiona, ktorá rozhovor počúvala, prehovorila, „Profesor Snape, vraveli ste, že Baziliskov jed bol schopný zničiť dračiu krv, tak čo keby sme sa pokúsili použiť rozdielne množstvá toho jedu a skúsili ich zmiešať so slzami fénixa. Možno nájdeme liek.

„Nie, jedno ruší účinky druhého.  A okrem toho, jed by kompletne zničil kliatbu dračej krvi, nie ju vyliečil. A to by zabilo Harryho. Ak by sme pridali slzy fénixa ešte predtým ako by to zabilo Harryho, dračia krv by tam ostala,“ vysvetlil Severus.

„Áno, ale keby sa nám podarilo získať niečo, čo by bolo malo na kúzlo rovnaké účinky ako jed, ale nebolo by to pre Harryho také škodlivé...“ uvažovalo dievča nahlas, „a čo tak Baziliskov zub, alebo aspoň koža. Oboje by mali mať na dračiu krv ničivé účinky, ale na Harryho nie.“

 „To je logické, slečna Grangerová, ale tieto veci nepatria medzi ľahko dostupné,“ dodal Severus.

„Harry, Ronald a ja sme všetci mali jeden Baziliskov zub. No, Harry mal ten s jedom a Ron a ja sme mali len po jednom z tých menších zubov. Myslím, že Harry má svoj zub v kufri a ak je tu Kreacher, mohol by ho priniesť.“

„Môžem sa opýtať, ako ste prišli k Baziliskovým zubom?“ spýtal sa užasnutý Severus.

„Harry má ten, ktorý mu prebodol ruku v druhom ročníku. Ron a ja máme svojej zuby z minulého roku. Pred finálovým bojom sme ich vzali z Komnaty a použili ich na zničenie jedného z Voldemortových Horcruxov,“ vysvetľovala Hermiona.

„Môžete sa dostať do Komnaty? Je ten Bazilisk stále tam? Je neporušený?“ vychrlil Snape jedným dychom.

„Ronald sa dostal do Komnaty tak, že skúšal všetky možné kombinácie slov, na ktoré si spomenul, ktoré použil Harry keď rozprával hadím jazykom. Nakoniec sa nám to podarilo. Bazilisk bol v dobrom stave, Komnata akoby mala nejaký druh ochranného kúzla, ktoré spôsobilo, že z Baziliska neostali iba kosti. Samozrejme mu ale chýba zopár zubov.“

„A čo Ginny? Myslím tým, ona bola tým, kto v jej prvom ročníku otvoril Komnatu,“ povedala Minerva.

„Vtedy bola posadnutá Tomom Riddlom. Hovoril on, nie Ginny.“

„Áno, ale bolo to jej telo, myseľ a mágia. Severus, pamätáš, čo písal Riddle v liste?“ dodal Filius.

„Áno, ak raz dostaneš dar Parselského jazyka, nikdy oň už neprídeš.“

„Ak to platí aj pre tento prípad, Ginevra Weasleyová je potom parselan.“

Severus, Filius a Minerva si to hneď namierili rovno do Brlohu; bolo krátko po poludní a traja profesori boli ponorení každý vo svojich vlastných myšlienkach. Keď prišli až ku domu, Minerva poznamenala, že celé okolie obydlia je akési nezvyčajne tiché.

Skúsili na niekoho zavolať, až k nim nakoniec prišiel Charlie s veľmi vážnym výrazom, „Dobré popoludnie, profesori. Čo vás sem dnes privádza?“

Minerva pristúpila o krok vpred, „Okamžite sa potrebujeme porozprávať s vaším otcom a Ginevrou.“

„Je to dôležité? Po včerajšku je tu ešte trochu chaos,“ povedal Charlie vážne.

Filius tiež pristúpil bližšie, „Je to otázka života a smrti, možno by ste mohli byť prítomný aj vy a William.“

„No sme tu všetci, máme dá sa povedať akúsi poradu, chápete,“ povedal Charlie.

Minerva prehovorila, „Ako povedal Filius, ide tu o život.“

Charlie prikývol a nasmeroval troch profesorov do pracovne, kde sedeli Arthur, Bill, Percy, Fred a George. Arthur vstal a pokynul profesorom aby si sadli.

Minerva prehovorila ako prvá, „To, prečo sme prišli sa netýka včerajších udalostí, hoci to s nimi svojim spôsobom nepriamo súvisí.“ Potom povedala ostatným o kúzle, ktorého prítomnosť u Harryho zistili; o spiknutí Albusa a Poppy a neznámeho Temného pána; o útoku a ich súčasnej situácii.

Keď dohovorila, Bill vstal a spýtal sa, „Ako vám môžeme pomôcť?“

Potom sa ozval Severus, „Myslíme si, že vaši dvaja najmladší súrodenci by nám mohli pomôcť dostať sa do Tajomnej komnaty, kde by sa mali nachádzať prísady do elixíru, ktorý by nám pomohol zbaviť Harryho tej kliatby a jej účinkov.“

George sa na svojej stoličke posunul dopredu, „Myslel som si, že na to, aby ste sa mohli dostať dovnútra, musíte ovládať parselčinu. Snažili sme sa prehovoriť Harryho aby nás tam vzal, ale vždy odmietol s tým, že je to vraj príliš nebezpečné.“

„Slečna Grangerová povedala, že Ronald bol schopný tam vojsť minulý rok. Ale hlavné je, že si myslíme, že Ginevra môže byť Parselan.“

Arthur sa na Filiusa díval, akoby sa zbláznil, „Čo vás k tejto myšlienke priviedlo? My nie sme Slizolinovými potomkami.“

„Tom Riddle nechal Harrymu list, v ktorom okrem iného písal, že keď raz človek dostal do daru parselský jazyk, bude ho mať navždy. A keďže Ginevra prehovorila hadím jazykom keď bola posadnutá Riddlom, potom by mala byť naša teória správna.“

„Ale ona si nepamätá nič z toho obdobia, keď ním bola posadnutá,“ uviedol Fred.

„To je pravda, ale bolo použité jej telo a mágia. Ona bola tou, kto fyzicky prehovoril. Takže máme podozrenie, že má stále ten dar.“

„Nikdy predtým nám nepovedala, že môže hovoriť s hadmi,“ povedal Arthur.

„Je veľa vecí, ktoré nám nikdy predtým nepovedala,“ povedal zamračený Bill. „Privediem ju.“

Bill odišiel a chvíľu na to sa vrátil aj s Ginny, ktorá vyzerala akoby polovicu noci preplakala. „Sadni,“ prikázal Bill.

Ginny sa rýchlo posadila, no hneď aj s výkrikom znova vstala; pošúchala si zadok a potom si ešte raz, ale teraz opatrnejšie sadla, keď na ňu začali bratia civieť.

„Ginevra položím ti jednu otázku a chcem aby si odpovedala pravdivo,“ povedal jej otec najvážnejším tónom, aký uňho ani jeden z profesorov ešte nepočul.

Dievča sa pozrelo na profesorov, potom sa obrátilo späť k otcovi a prikývlo.

„Dokážeš sa rozprávať s hadmi?“

Ginny vytreštila oči a vyzerala vystrašene.

„Chcem pravdu, Ginevra,“ zvolal Arthur.

Minerva zodvihla ruku, „Ginny, Harryho včera v noci zasiahla veľmi silná kliatba a ak nenájdeme spôsob, ako ho vyliečiť, tak za menej ako 35 hodín zomrie. Myslíme si, že jediné, čo by mu mohlo pomôcť je niečo, čo sa dá nájsť len v Tajomnej komnate. Potrebujeme parselana. Vieme, že Voldemort vám rovnako ako Harrymu nevedomky odovzdal dar. Nie je to hanba alebo nejaké zlo. Je to dar, ktorý teraz môže zachrániť život mladému mužovi.“

Ginny sa pozrela na Minervu a pomaly prikývla.

Severus vypustil slabý povzdych.

Filius povedal, „Naozaj veľmi potrebujeme aby ste s nami teraz šli do Rokfortu, William, vy by ste mohli ísť tiež. Možno by som mohol využiť vašu pomoc ako kliatborušiteľa.“

Bill prikývol, „My všetci sme Harrymu prisahali vernosť, pomôžeme akokoľvek budeme môcť.“

Charlie sa postavil, „Idem aj ja.“

O chvíľu neskôr stáli Bill, Charlie a Ginny spolu s troma profesormi a Hermionou na druhom poschodí, konkrétne na dievčenských záchodoch v Rokforte.

„Neviem, čo mám povedať, neviem heslo.“

„Je to ´otvor sa´. Povedz to v parselčine,“ povedala Hermiona.

Severus sa musel veľmi ovládať aby prestal počítať čas strávený v Komnate, ale trvalo len asi hodinu kým pozbierali niekoľko hlavných prísad do elixírov, zahŕňajúcich tesáky, kožu a krv z Baziliska, ktoré, ako dúfali, by mohli pomôcť s liečbou.

Rozhodli sa využiť Núdzovú miestnosť ako Základňu; časť izby tvorilo laboratórium. Ogden postavil polopriesvitnú bariéru, ktorá bránila dymu a explóziám preniknúť do hlavnej časti miestnosti, ale zároveň mohli všetci vidieť aj počuť, čo sa deje v jednej aj v druhej časti. Zostávajúcu plochu teraz tvorila známa spoločenská miestnosť, v ktorej sa stoličky objavovali sami podľa potreby. Augusta zostala s liečiteľom zo Sv. Munga a s Harrym, a sľúbila, že ich zavolá, keby tam bola potrebná ich prítomnosť.

Zatiaľ čo boli profesori v Brlohu, Justína sa prebudila a Watson ju odviedol domov, aby sa mohla prezliecť a osprchovať, no obaja sľúbili, že o pár hodín sa vrátia späť.

Severus, Filius, Hermiona a Bill teraz pracovali na nových experimentálnych elixírov dúfajúc, že jeden z nich dokáže Harrymu pomôcť.

Využívajúc prísady, ktoré predtým nazbieral Neville, pripravil Severus veľký kotlík liečivého roztoku, ktorý by tvoril základ všetkých potenciálnych elixírov. Potom experimetovali s použitím Baziliskovej kože, ktorá ako dúfali, by mohla pomôcť zrušiť kúzlo. Pracovali s malým kotlíkom, na ktorý Bill vyryl nejaké runy pre posilnenie účinku. Dostávali sa pomaly bližšie k prelomeniu prekliatia. Charlie im poskytol užitočné informácie, keď identifikoval typ dračej krvi – šlo o krv Uhorského Chvostorožca a tento typ krvi zle reagoval s púpavami.

Avšak aj po mnohých hodinách experimentovania mali stále problém s elixírom z Baziliskovej kože, ktorý zatiaľ čo lámal DNA kúzlo dračej krvi, neliečil škody ním spôsobené a jed sám o sebe stále spôsoboval škody na Harryho vlastnej krvi.

Všetci plní zúfalstva len sedeli, čas sa krátil a mysleli na to, že ak to bude pokračovať takým tempom, nepodarí sa im nájsť liek dostatočne rýchlo.

Charlie a Ginny odišli späť do Brlohu a Justína s Brianom sa zase vrátili do školy, pričom obaja so sebou priniesli malú tašku, aby mohli tu zostať v prípade potreby aj niekoľko dní. Ostatní im vysvetlili všetko, čo sa za ten čas udialo a Justína žasla nad tým, ako dobre im šla vzájomná spolupráca.

Hermiona sedela so šálkou čaju v rukách a premýšľala o Harrym, ako tam tak ležal sťa skamenený; premýšľala o ich druhom ročníku, kedy mali prvý krát tú česť s Baziliskom, ale vtedy to bola ona, kto ležal skamenený na posteli. Zrazu ju niečo napadlo, „Filius,“ po dlhých hodinách spolupráce sa všetci oslovovali krstnými menami, „existuje nejaká šanca, že elixír s koreňom Mandragory môže pomôcť oslabiť baziliskov jed? Myslím, že ten elixír bol použitý, keď skameneli študenti z jeho pohľadu.“

„Vynikajúci nápad, Hermiona. Nikdy by ma to nenapadlo. Čo si o tom myslíš, Severus?“ otočil sa Filius k Majstrovi elixírov.

„Sme na mŕtvom bode, neuškodí, keď to vyskúšame. Neville, sú v skleníkoch nejaké dozreté Mandragory?“ spýtal sa Severus tentokrát oveľa vľúdnejšie Nevilla, ktorý rýchlo vybehol do skleníka.

Filius si našiel čas aj na to, aby skontroloval Nevilla a našiel zopár kúzel, ktoré ho nútili ostatných sa báť, hlavne Severusa a Slizolinčanov. K ich úľave na ňom neboli žiadne ďalšie čary a kúzla. Aj tých zopár nájdených už bolo odstránených a Neville ukazoval väčšie sebavedomie a aj k ich výskumu prispel niekoľkými užitočnými návrhmi.

Nevillov nový nedostatok strachu sa prejavil asi pred hodinou, keď Severusovi vybuchol pokusný elixír s ktorým pracoval a roztavil kotlík. U Nevilla to vyvolalo záchvat smiechu smiať sa prestal až keď si všimol, že baziliskov jed pomaly rozožiera Severusov odev. Severus bol preto teraz oblečený len v čiernej košeli a nohaviciach. Jeho habit bol úplne zničený.

Neville sa vrátil o dvadsať minút s veľkým, krútiacim sa koreňom Mandragory. Potom z neho odsekol jeden kus, ktorý Hermiona so Severusom nakrájali na malé kúsočky.

O ďalšie dve hodiny Severus testoval nový elixír na vzorke Harryho krvi a zadržiaval dych. Minútu na to zaklial.

Justína pribehla a pozrela sa do magického mikroskopu. Potom vzhliadla hore k Severusovi, „Severus, to je zatiaľ naša najväčšia nádej, kúzlo mizne preč a baziliskov jed neutralizuje, s týmto má Harry šancu prežiť.“

„No to je skvelá správa,“ povedala Minerva a zasmiala sa.

„Ale v čom je problém? Severus, ty nie si spokojný,“ povedala Hermiona.

„Je to stále priveľké riziko. Harry by mohol prežiť, ale tiež môže byť poškodený jeho mozog. Dokonca môže skončiť na mentálnej úrovni zeleniny.“

Teraz sa Severus díval na zostávajúci kus koreňa a premýšľal nad novým pokusom, keď sa zrazu obrátil na Nevilla, „Neville, tento koreň Madragory nie je ako tie, ktoré som dostal vtedy od Sproutovej. Je to nový druh Mandragory, ktorý pestuješ?“

„Nie, Severus, v skutočnosti je tento koreň jeden z tých, ktoré boli zasadené v našom druhom ročníku. Profesorka Sproutová sa rozhodla, že nie je na škodu mať nablízku niekoľko zrelých koreňov v prípade ich nutnej potreby. Ak by sa znova niečo také stalo, nemuseli by ste teda na koreň alebo inú časť Mandragory čakať celý rok.“

Hermiona sa zachvela, „Tie rastliny som nikdy nemala rada. Na môj vkus sú až príliš ľudské.“

„Chápem, čo máš na mysli, ja by som nikdy žiadnu nedokázal zabiť, je to ako zabiť človeka. Ale sú celkom milé, keď ich spoznáš. Konkrétne tá jedna Mandragora od ktorej mám koreň, je celkom dobrým hráčom kariet. V kartovej hre som ju nikdy nedokázal poraziť, aj keď mám podozrenie, že sem-tam rada podvádza,“ povedal Neville s úsmevom.

„Počkaj, nezabil si Mandragoru? Ako si teda získal jej koreň?“ spýtal sa šokovaný Severus.

„Och, požiadal som ju oň a potom, čo som jej vysvetlil o čo ide, bola celkom rada, že mohla pomôcť. Ale samozrejme narobila zbytočný rozruch a vrieskala ešte predtým, než som zodvihol prútik, aby som odrezal koreň, no nakoniec mi ho dala celkom ochotne. Veľké decko.“

„Prinútil si Mandragoru dať ti koreň dobrovoľne,“ povedal šokovaný a udivený Severus. „Mrzí ma to Neville, úplne som ťa podcenil, nikdy predtým som nepočul, aby niečo také niekto dokázal. Je to neuveriteľné, koreň dobrovoľne daný má oveľa silnejšie účinky ako obyčajný koreň Mandragory. To by mohlo v budúcnosti zmeniť spôsob jej využitia.“

„Ale prirodzene sú Mandragory také temperamentné, že by bolo ľahšie presvedčiť Jednorožca aby vám dal krv, ako presvedčiť Mandragoru dať vám koreň,“ povedal Neville so smiechom. Pozrel sa na svojich spoločníkov, ktorí sa naňho dívali so zvláštnym výrazom.

Filius, Severus, Justína a Hermiona sa začali prekrikovať, vytiahli pergamen, schúlili sa k jednému stolu a Severus ešte zavolal Misty, ktorá sa potom vrátila s malou krištáľovou fľaštičkou. Justína vytiahla Billov malý kotlík a všetci štyria začali horúčkovito pracovať.

„Dobre, čo sa to práve teraz stalo?“ spýtal sa šokovaný Neville rovnako zmätenej Minervi, Billa a Briana, ktorí len pokrčili plecami.

O hodinu neskôr mala skupinka hotový ďalší bublajúci elixír. Potom sa konečne pripojili k ostatným štyrom na neskorú večeru, alebo teda skoré raňajky.

Bill sa spýtal ako prvý, „Čo všetko to nadšenie?“

Filius radostne zapišťal, „Neville nás priviedol na chýbajúci kľúč.“

Ešte stále boli zmätení.

„Krv jednorožca, slobodne daná krv jednorožca má schopnosť udržať človeka pri živote aj keď má smrť na jazyku. Ak je krv daná dobrovoľne, človek je požehnaný, nie prekliaty" povedala Hermiona s veľkým úsmevom na tvári.

„A ja som mal vo svojich zásobách malú fľaštičku takej krvi; na elixír to postačí. Je to jedna z najvzácnejších zložiek, ktoré v súčasnosti vlastním,“ dodal Severus.

Justína pokračovala, „Máme takú teóriu, že elixír vytvorený z púpav, baziliskovej kože, dobrovoľne odobranej krvi jednorožca a koreňa Mandragory, môže byť presne to, čo na záchranu Harryho potrebujeme.“

Skupinka vypustila šťastný povzdych a začali mať pocit, že je tu nejaká nádej.

O ďalšiu hodinu bol elixír pripravený na testovanie a keď Severus kvapol kvapku elixíru na vzorku Harryho krvi, všetci zadržali dych. Potom sa k nim Severus s úsmevom otočil – fungovalo to.

Justína zavolala na pomoc štyroch liečiteľov zo Sv. Munga. Aj s nájdeným liekom museli pracovať rýchlo. Akonáhle by bol Harry vytrhnutý z dormancie, kosti, krv a tkanivá by sa začali opäť rozpadávať, mal by extrémne silné bolesti a bola tu aj vysoká šanca, že jeho mágia by vzplanula.

Presunuli sa do Nemocničného krídla, kde stretli Ogdena, ktorý im povedal, že požiadal hrad o vytvorenie sterilnej miestnosti, kam presunul Harryho.

Filius a Bill okolo liečiteľov niečo odriekali a Severus, Minerva, Hermiona, Brian a Neville sledovali Justínu, ako zrušila dormantné kúzlo. Ozval sa hlasný výkrik, keď sa Harry prebudil na zničujúcu bolesť.

Justína mu okamžite podala liek, zatiaľ čo zvyšní liečitelia mávali prútikmi a vrhali naňho rôzne kúzla. Podávali Harrymu rôzne množstvá Elixíru na doplnenie krvi, Kostrorastu a Elixíru na regeneráciu svalov, ktorý uvarila Hermiona s Nevillom. Elixíry mu pomocou kúzel dávali rovno do tela.

Na Harrym pracovali asi pol hodinu, až kým nedošlo k náhlemu zvlneniu mágie a liečitelia boli akoby odpálený preč. Severus sa chcel rozbehnúť smerom k Harrymu, ale Brian ho zadržal. Harry na stole kričal a všetci videli, ako sa jeho telo od bolesti krúti a ako sa vznieslo pár centimetrov do vzduchu. Črty jeho tváre sa začali meniť, vlasy mu viac narástli a telo sa zväčšilo, keď sa mu vyplnili svaly.

V čase, keď sa Justína s liečiteľmi postavili a rozbehli sa k Harrymu, ten akurát prestal kričať.

Jeden z liečiteľov mu opäť podával Elixír proti bolesti a ďalší mu dal Elixír na spánok bez snov.

Justína mávla prútikom, aby Harryho prehliadla. Usmiala sa, Harry bude v poriadku.

O hodinu neskôr všetci obyvatelia Rokfortu odišli, pretože už potrebovali odpočinok. Auguste a Nevillovi boli predstavené rodinné komnaty Bifľomorovej, ktoré teraz už patrili Nevillovi. Bill sa vrátil do brlohu, ale naznačil, že sa vráti neskôr na druhý deň, kedy by sa mal, ako odhadla Justína, prebrať Harry. Väčšina liečiteľov sa vrátila do Sv. Munga, ale na striedačku sa sem vracali, aby Harryho monitorovali. Justíne udelili komnaty pre hostí a Brian odišiel na Ministerstvo podať správu.

Hermiona tichučko vstúpila do nemocničnej izby, v ktorej ležal Harry a zbadala, že veľa neho stojí vysoká čierna silueta Majstra elixírov. Z diaľky sa dívala ako Severus odhŕňa Harrymu vlasy z tváre. Bolo to láskyplné gesto. Pozerala sa, ako Severus rozpráva spiacemu Harrymu o všetkom, čo dnes robili, a že čoskoro mu bude lepšie. Počúvala, ako mu hovorí, ako sa jeho rysy zmenili, že teraz má oveľa viac Liliných čŕt a ako jeho vlasy získali zopár jej gaštanových odleskov. Keď to tak Hermiona sledovala, mysľou sa vrátila späť ku zničeným šancám a príležitostiam, a oči sa jej naplnili slzami. Severus k Harrymu prechovával silné pocity – bol zamilovaný.

Usmiala sa, keď si spomenula na všetky tie dlhé rozhovory, ktoré s Harrym viedla keď boli rok v ´divočine´, ako Hermiona nazvala ich lov na Horcruxy, a ako sa jej Harry priznal, že predtým, než sa dal dohromady s Ginny bol buchnutý do ich profesora elixírov. Vtedy sa na tom obaja smiali, ale Hermiona si uvedomila, že bez Ginniných elixírov lásky možno Harry stále niečo cíti k tomuto mužovi. Ešte pred pár dňami by si nebola myslela, že ich ustavične mrzutý profesor by bol pre jej najlepšieho priateľa dobrou voľbou, ale Severus, s ktorým mala tú česť byť dnes ´doma´; ten, s ktorým dnes pracovala; ten, ktorý pochválil Nevilla a ten, ktorý teraz nežne hladil Harryho po tvári, bol preňho dokonalým partnerom. Čím viac o tom premýšľala, tým viac sa jej ten nápad pozdával.

Severus sa náhle otočil, keď na sebe zacítil pohľad; pozorovala ho Hermiona. Trochu bol sám na seba naštvaný, že ho videla, ako Harrymu rozpráva, ale uvoľnil sa, keď zbadal, že mu venovala úsmev, akoby na súhlas.

Usmial sa späť.

05.12.2011 14:30:59
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one