Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

Kapitola 5- Princeov list

Ďalšia preložená kapitola k tejto suprovej poviedke :) Venovanie patrí komentujúcim minulej kapitoly- Nade, Rankl, Storan, Saskya, Lucka, Liz, Lily, AlexViator; a tiež všetkým ostatným, ktorým sa táto poviedka zapáčila. Dúfam, že nejaké komentáre mi necháte aj pri tejto kapitolke :)

Chcem vám ešte povedať, že do štvrtka nič nové nepridám, pretože vo štvrtok ráno mám skúšky z autoškoly a potrebujem sa naučiť testy a konštrukciu auta :/ ... ale keď tie skúšky budem mať za sebou (dúfam, že úspešne) znova sem niečo pridám. Tak držte palce a užite si čítanie kapitoly :)

P.S- ďakujem Blackovi za to, že mi stále pomáha :)

Harry čakal na Ginny v hale Gringottbanky. Tá čarodejnica bude musieť odpovedať na veľa otázok, ale teraz je hlavné dobre zahrať jeho úlohu milujúceho snúbenca. Odplata príde na rad neskôr.

Ginny vošla do haly, kde sa snažila nájsť v dave Harryho, a vyzerala veľmi urazene. Pohľad jej padol na dobre oblečeného Lorda stojaceho v hale. Ó áno, veľmi príťažlivý. Až keď otočil hlavu a uprel na ňu svoje smaragdovo zelené oči, uvedomila si, že to je Harry.

„Och Harry, kde si bol? Čakám na teba vyše hodinu,“ povedala Ginny keď sa k nemu ponáhľala. „Vyzeráš perfektne. Čo si to robil?“

„Išiel som okolo liečiteľov a nechal som si opraviť zrak.“ Harry sa naklonil a pobozkal ju na líce.

„Tvoje šaty vyzerajú veľmi draho. Keď si chcel ísť nakupovať, mal si mi to povedať. Vybrala by som ti nejaké vhodné oblečenie,“ schytila ho za ruku a uškrnula sa na niektoré čarodejnice, ktoré otvorene zízali na jej pekného ženícha.

„Je to dar od škriatkov z Gringottbanky.“

„Ó, to je od nich milé. Dokončil si s nimi všetky obchody? Je všetko v poriadku?“

„Áno, myslím si, že všetko ide veľmi dobre. Tvoje prístup je zariadený.“

Dievča mu venovalo veľký úsmev. „Mali by sme ísť domov, ty by si si mohol vymeniť oblečenie a pripraviť sa na dnešný večer.“

„Do večere ostávajú ešte dobré tri hodiny.“

„Áno, ale vieš, že mama vždy potrebuje v Brlohu pomoc pri prestieraní.“

„Mám ešte nejakú prácu. Prečo tam nepôjdeš sama a nestretneme sa až tam?“

Ginnine oči sa rozhoreli hnevom. Ako sa opovažuje odmietnuť ju po tom, čo ju nechal hodinu čakať? Rýchlo zmenila výraz a začala trochu trucovať. „Dúfala som, že ešte pred večerou by sme mohli stráviť nejaký čas spolu. S toľkými ľuďmi, ktorí prídu, spolu nebudeme sami najbližšie dva dni.“

Dvojica zišla dole schodmi vedúcimi von z banky a teraz kráčali do Šikmej uličky, kde na nich mávalo veľa čarodejníc a čarodejníkov, ktorí im želali veľa šťastia.

Sľubujem, že ešte pred večerou budeme sami. Iba musím na moment zabehnúť do Rokfortu,“ povedal Harry, keď už mal príležitosť.

„Prečo musíš ísť do Rokfortu? Minerva dnes príde a všetko, čo potrebuješ, môžeš vybaviť dnes večer.“

Harry sa zastavil a dal dievčaťu letmý bozk na pery. „Je to niečo osobné o čom sa potrebujem porozprávať so Snapeom.“

„Snape? Harry čo chceš riešiť s tým umastencom? Bola som si istá, že už nikdy nebudeš chcieť znovu vidieť toho strašného chlapa.“

„Áno, ale to všetko ide teraz stranou. Je to najlepší Majster elixírov v Anglicku a a ja pre teba pripravujem prekvapenie. Prosím Ginny,“ znova ju pobozkal, tentoraz však trochu hlbšie. „Sľubujem, že sa nezdržím dlho. Stretneme sa o hodinu na Grimmaoudovom námestí a strávime spolu sami nejaký čas ešte pred večerou.“

Harry sa naklonil, odtrhol kvet z neďalekého stánku a dal ho Ginny. „Sľubujem, že z toho urobím nezabudnuteľný večer.“

Ginny sa uvoľnila, bolo jasné, že Harry je do nej ešte stále zamilovaný. Keď sa dopočula, že do banky odišiel sám, spanikárila. Chcela s ním poslať Rona, ale škriatkovia zrejme prekazili jej plány. Ten idiotský škriatok Fire-niečo jej povedal, že Harry pre ňu hľadá perfektný darček v Bleckovom trezore. Povedala mu, aby Harrymu ukázal veľký ružový diamantový náhrdelník, ktorý minule videla. Nebola viac znepokojená, Harry bol stále pod jej kontrolou, no robil veci, s ktorými nepočítala. Chcel vidieť Snapea kvôli nejakému elixíru, ako prekvapenie. Možno elixír plodnosti, aby hneď otehotnela. „Dobre Harry, dávam ti hodinu.“

Harry ju znova pobozkal. „Vďaka, láska.“

Hodil galeón predavačovi kvetov a odišiel, chváliac si svoje herecké schopnosti. Ó áno Ginny, na túto noc budeš spomínať do konca svojho života.

Harry sa objavil pri bráne Rokfortu a zahľadel sa na hrad pred sebou. Kedysi ho považoval za najkrajšiu stavbu, ktorú kedy videl, ale teraz videl hrobku, veľkú hrobku ukradnutej mágie. Keď kráčal smerom k hradu, pomyslel si, že nie je fér obviňovať školu z Dumbledorových skutkov, ale cítil sa byť podvedený, a ten starý hlupák nebol nikde okolo, aby pocítil jeho hnev.

Keď otváral hlavné dvere, zhlboka sa nadýchol, aby sa upokojil. Prešiel ešte len týždeň, odkedy tu bol naposledy ako študent. Po dnešnom stretnutí mal pocit, akoby to bola večnosť. Keď vstúpil do budovy, uvidel McGonagallovú, Snapea a Flitwicka, ako sa k nemu blížia.

„Harry, čo ťa sem dnes privádza? Je všetko v poriadku? Vidím, že máš oblečenú róbu Lorda,“ skonštatovala riaditeľka McGonagallová.

„Áno, všetko je fajn , ale dúfal som, že sa budem môcť pár minút súkromne porozprávať s profesorom Snapeom a potom, ak je to v poriadku, by som sa chcel stretnúť s vami všetkými dohromady.“

„No Harry, to znie veľmi vážne, máš nejaké obavy?"

„Nie, nie pani riaditeľka, ale ak vám to nevadí, mám veľa práce a len málo času. Na diskusiu s vami mám len hodinu,“ povedal Harry hlasom, ktorý pripomínal hlas nejakého businessmana.

„Samozrejme, môžeme sa stretnúť v mojej kancelárii.“

Harry sa pozrel na profesora Snapea. Prísny muž mal dlhé, mastné čierne vlasy, nevýraznú kožu a zahnutý nos, ktorý bol v minulosti viac krát zlomený. Ľudia ho prirovnávali k upírovi. Pre Harryho však bol silným bojovníkom. Bol tým najstatočnejším človekom, akého kedy v živote stretol. Nehovoriac o tom, že vyzeral, akoby pod šatami schovával štíhle, no svalnaté telo. Teraz, keď bol elixír lásky preč z jeho tela, Harry zistil, že jeho myšlienky smerujú k mužovi pred ním. Srdce sa mu zachvelo, keď čarodejník prehovoril svojim  mužným hlasom.

 „Čo chcete Potter? Môj čas je vzácnejší ako ten váš.“

„Mohli by sme ísť niekam, kde budeme mať súkromie?“

Vysoký profesor elixírov neodpovedal, len sa otočil a vykročil smerom k žalárom. Ani sa neobťažoval pozrieť, či ho Harry nasleduje. Harry musel bežať, aby nestratil z dohľadu vlajúci čierny habit pred sebou. Muž sa nezastavil, kým nedosiahli jeho kanceláriu. Harry si náhle spomenul, že žiadnu predchádzajúcu návštevu v tejto kancelárii nemôže označiť za príjemnú. Musel si pripommínať, že už viac nie je študentom.

Snape podišiel k svojmu stolu a posadil sa, dívajúc sa na chlapca - nie, muža- stojaceho pred ním. Och Bože, Harry vyzeral nádherne, jeho oči boli fascinujúce a už viac nevyzeral ako verná kópia svojho otca. Nevyzeral ako chlapec, ktorý práve dokončil školu. Bol to muž každým kúskom vyzerajúcim ako Lord, ktorým vlastne aj bol. Snapea vždy priťahovala moc a chlapcova mágia sa v ňom doslova prevaľovala vo vlnách. Pristihol sa, že závidí tej Weasleyovej krave, ktorá si má vziať tohto krásneho muža stojaceho pred ním.

„No.“

Harry sa zhlboka nadýchol a pripomenul si rozhovor s Mangusom spred niekoľkých hodín. „Dnes som mal veľmi zaujímavé stretnutie so škriatkami ohľadne môjho majetku. Zdá sa, že niekoľko čarodejníkov a čarodejníc mi odkázalo svoje rodinné dedičstvá a medzi nimi bol aj istý Lord Eliah Prince.“

Severus zbledol a pri tom mene nedobrovoľne cúvol. „Ak ste sa sem prišli škodoradostne...“

„Nie, nerozumiete. Som tu, aby som vám navrátil dedičstvo, ktoré vám právoplatne patrí.“ Harry otvoril svoju aktovku a vytiahol z nej zložku, ktorú položil pred Snapea. Muž sa na dokumenty díval, ako keby to boli nejaké vraždiace zvieratá.

„Neprijímam charitu.“

„Nie je to charita, právom vám to patrí.“

„Nie, môj starý otec si nemyslel, že som hodný jeho drahocenného majetku. Ak by mi to chcel dať, nenechal by to vám.“

„Myslím, že by ste si to mal prečítať.“

„Nechcem od neho niečo čítať. Mal som dosť jeho rečí, kým bol ešte nažive.“

„Severus, len si to prečítajte,“ povedal Harry tichým, ale rozhodným hlasom.

Severus bol prekvapený a zároveň aj potešený tým, že počul svoje meno vyslovené chlapcovými perami. Natiahol sa a otvoril zložku s dokumentmi.

Tomu, koho sa to týka,

Ja, Elijah Sebastian Prince týmto prenechávam všetok môj majetok, trezory a všetko ostatné pravému Princovi čarodejníckeho sveta, pánovi Harrymu Jamesovi Potterovi. Môjmu smrťožrútskemu vnukovi nenechávam nič.

Severus viac nečítal a zavrel zložku. Harry sa nahol a položil na Severusa svoje ruky. „Prosím, prečítajte si to celé.“

Jedna Severusova časť chcela chlapca vyhodiť z kancelárie a zabuchnúť mu dvere pred nosom. Druhá polovica chcela potešiť muža so smaragdovými očami. Vyhrala jeho iracionálna strana. Znova otvoril dokument,

Pánovi Potterovi

Chcem Vám vysvetliť, prečo zanechávam svoje obrovské bohatstvo Vám a nie môjmu vnukovi. Moja žena a ja máme len jedno dieťa, drahé dievča, ktoré je pre nás svetom; Eileen. Nádejali sme sa, že bude vynikajúcou Majsterkou elixírov alebo liečiteľkou, ako vždy túžila, ale namiesto toho opustila čarodejnícky svet a vzala si mukla, s ktorým sme nesúhlasili... nie preto, že bol mukel, ale preto, že sme videli aký krutý muž to je. Odmietala akýkoľvek pokus o kontakt, alebo ponúkanú pomoc. Obvinila nás, že sme príliš hrubí a arogantní; nazvala ma diktátorom a povedala, že s nami nechce mať nič viac spoločné. Jej matke to zlomilo srdce.

O dvanásť rokov neskôr za mnou prišiel Albus Dumbledore, dcérin krstný otec, a povedal mi, že môj vnuk nastúpil na Rokfort. Okamžite som odišiel do školy urobiť pre dieťa isté opatrenia. Zaplatil som školské poplatky a od tej doby, čo nás Eileen odmietala, som dal Albusovi dosť zlata, aby malo dieťa to najlepšie zo všetkého, čo potrebovalo. Keď chlapec nastúpil, požiadal som o sretnutie, aby som ho mohol vidieť a predstaviť sa. Bolo mi povedané, že moja dcéra sa odvolávala na Wizengamot za účelom zabrániť mi stretnúť sa s chlapcom. Avšak Albus sa ponúkol, že mi bude posielať pravidelné informácie a fotky dieťaťa. Ochotne som to prijal a cez riaditeľa som  dával chlapcovi všetko čo potreboval.

Albus mi poslal pár správ o súbojoch a celkovom zlom správaní chlapca, a zdalo sa, že bol rovnakým tyranom ako jeho otec. Boli časy, keď som sa prirútil do riaditeľovej kancelárie, aby som videl dieťa a potrestal ho potrebným výpraskom, ale Albus mi pripomenul moje pochybenia s Eileen a ja som nechcel o chlapca prísť rovnako, ako som prišiel o svoju dcéru.

V čase, keď chlapec dosiahol šestnásť rokov som si uvedomil, že som urobil chybu, keď som nebojoval o to, aby som ho už v rannom veku vzal preč od jeho matky. Riaditeľ mi poslal správy týkajúce sa niekoľkých udalostí- zosnovanie plánov s pokusmi o vylúčenie niekoľkých deti z rodín strany Svetla. Napriek týmto incidentom som však pokračoval a podporoval chlapca, keďže bol mojím vnukom.

V lete pred jeho šiestym ročníkom na Rokforte, mi riaditeľ jeho klubovne napísal list, v ktorom stálo, že chlapec má predpoklady stať sa veľkým Majstrom elixírov a že má možnosť ísť na letnú stáž k najlepšiemu Majstrovi v Európe. Stačilo by, keby mal dosť peňazí na cestu. Rýchlo som vybavil dostatok peňazí nie len na cestu, ale aj na nový šatník a všetko potrebné vybavenie, samozrejme tiež vreckové. Bol som naňho hrdý. Koncom leta som sa stretol s Albusom ohľadne chlapca a dozvedel som sa, že nešiel na žiadnu stáž ale na divokú dovolenku s kamarátmi. Aby som bol úprimný, spočiatku som bol naštvaný ale potom som si spomenul na svoje vlastné hlúposti z mladosti.

Keď dosiahol plnoletosti, poslal som mu pozvánku na stretnutie so mnou a tiež som mu chcel ponúknuť život so mnou na Prince Manor. Bohužiaľ, chvíľu na to zomrela jeho matka a on z nejakého dôvodu obviňoval z jej smrti mňa. Smútil som za svojou milovanou dcérou, no už bolo neskoro. Najviac, čo som mohol pre ňu urobiť, bolo zaplatiť jej pohreb. Avšak nebolo neskoro pre jej syna. Predtým, než skončil školu som sa s ním pár krát stretol, ale stretnutia dopadli katastrofálne. Chlapec bol plný hnevu a nenávisti. Napriek tomu bol však stále mojím dedičom, a preto som bol odhodlaný pomôcť mu.

Ako dar k promócii som mu dal trezor plný zlata, z ktorého mal zaplatiť štúdium elixírov a tiež mu zaistiť pohodlný život počas štúdia. Albus mi povedal, že čoskoro po promócií sa chlapec stal smrťožrútom. Bol som veľmi sklamaný tým, že to dieťa prešlo na temnú stranu. Mnohokrát som sa s ním pokúšal hovoriť a obrátiť ho späť k dobru, ale nič nepomáhalo. Na svoju hanbu som stále posielal peniaze do chlapcovho trezoru. Skutočne som sa nestaral o to, že slúžili zlej strane a pretože peniaze boli to jediné, čo odo mňa prijal, tak som mu ich dobrovoľne dával.

Až keď som sa dopočul, že chlapcove elixíry sa používajú na mrzačenie, mučenie a zabíjanie ľudí, rozhodol som sa prestať ho obhajovať a pomáhať mu. S Albusovou pomocou som sa dostal do Rádu, ktorý pomáhal v boji s tým šialencom, ktorý ovplyvnil môjho vnuka. Myslel som si, že keby som sa mohol zbaviť Voldemorta, Severus by mal novú šancu. Ako starý muž som už nemohol sám bojovať, no ponúkol som Rádu finančnú pomoc.

Keď ste porazili Temného pána, potešil  som sa, pretože som vedel že je to šanca na záchranu môjho vnuka. Dal som Albusovi veľa zlata, aby najal tých najlepších právnikov, ktorí by pomohli dostať môjho vnuka z Azkabanu- skutočne mi bolo jedno, či je vinný, alebo nie. Albus vypovedal, že Severus pracoval ako špión Rádu a riskoval tak vlastnú bezpečnosť. Bol som taký šťastný, že chlapec nebol zlý a že tu bola nádej.

Po procese som sa stretol so svojím dobrým priateľom a zistil som, že Albus na súde klamal, aby dostal Severusa z Azkabanu. Povedal mi, že chlapec bol skutočne špiónom, ale bol poslaný Voldemortom, aby špehoval Rád. Bol som tak sklamaný, no stále som dúfal. Stále som držal chlapca ako svojho dediča v nádeji, že pod Albusovým pozitívnym vplyvom sa zmení.

Mesiac po jeho prepustení boli napadnutí Longbottomovci. Albus mi povedal, že hoci do toho chlapec nebol fyzicky zapojený, finančne smrťožrútov podporoval. Albus mal taktiež podozrenie, že Severus pracoval na elixíroch, ktoré mali zaistiť Voldemortove zmŕtvychvstanie.

Na mieste som svojho vnuka vydedil, nikdy viac mu neposkyujúc žiadne financie a zastavil som všetky jeho príspevky odo mňa. Pôvodne som zamýšľal odkázať Princeov majetok Fénixovmu rádu, nie svojmu vnukovi. Časť zo mňa sa stále modlí, aby sa chlapec zmenil a vrátil na stranu svetla, ale nič tomu nenaznačuje.

Ak toto čítate, znamená to, že v čase mojej smrti sa môj vnuk stále nezmenil a dodnes je verným smrťožrútom. Albus predpokladal, že Voldemort nie je nadobro preč, ale s nasledovníkmi ako je Severus sa jedného dňa vráti. Tiež sa mi zveril s tým, že vy ste predurčený k boju s ním a porážkou zla už navždy. Preto som sa rozhodol nechať všetko svoje bohatstvo Vám, aby Vám pomohlo poraziť toho šialenca.

Dúfam, že Vám týmto pomôžem zabrániť môjmu vnukovi robenie ďalších chýb. Použite môj majetok tak, ako uznáte za vhodné a dúfam, že sa Vám podarí zastaviť ďalšie deti od prechodu na temnú stranu.

Želám Vám v živote veľa lásky

Elijah Prince

Harry sledoval muža, zatiaľ čo on čítal list. Harry si pripomenul spomienky, v ktorých videl Severusa, ako si ho v škole doberali pre obnosené šaty z druhej ruky. Vedel, že Severus to musel mať ako chudobný chlapec polovičnej krvi ťažké v slizolinskej klubovni plnej bohatých, čistokrvných čarodejníkov patriacich k elite. Bol si istý, že všetky peniaze, ktoré Elijah Prince poslal, si Dumbledore nechal pre seba.

Severus nechal dokumenty padnúť na stôl a vyskočil tak rýchlo, že kreslo za ním spadlo na zem.

„To všetko sú lži! Môj starý otec bol muž bez srdca, ktorý sa nikdy nestaral ani o mňa, ani o moju matku. Trpeli sme, zatiaľ čo si on veselo žil vo svojom sídle. Ignoroval všetky matkine prosby o pomoc, a aj keď bola chorá a zomierala, neprišiel. Od toho muža som nikdy nedostal ani len knut, pretože vďaka jeho postaveniu som na podporu ani nemal nárok. Matka prosila Dumbledora, aby mi dovolil nastúpiť do školy, hoci sme nemali dosť peňazí. Počas všetkých siedmych rokov som nosil oblečenie z druhej ruky a sotva som mal dosť na knihy. Malfoy mi zaplatil moju letnú stáž a späť som mu to splatil krvou. Svoju dušu som predal Temnému pánovi za titul Majstra elixírov. Ten muž sa nikdy nestaral.“ Keď sa rozkričal, jeho hlas naberal na intenzite. Harrymu to pripomenulo čas, kedy ho muž našiel v jeho spomienkach a čakal, že po ňom začne hádzať veci.

Počkal, kým muž prestane kričať a pokojne ho informoval: „Albus Dumbledore ukradol z Potterovských trezorov viac ako dvanásť miliónov galeónov a ďalších päť z trezoru Blackovcov pre svoje vlastné využitie. Ešte viac ukradol v mene Fénixovho rádu.“

Severus pozeral na chlapca, akoby mal dve hlavy.

Harry pokračoval: „Gringottbanka má dôkazy o tom, že za posledných šesťdesiat rokov na účte Rokfortu nahromadil takmer miliardu galeónov v zlate a tiež veľa rôznych predmetov.“ To bolo číslo, ktoré odhadol Fireforge po sčítaní hodnôt majetkov všetkých štyroch zakladateľov.“

Severus sa tváril ohromene a ukázal na dokumenty ležiace pred ním. „Chcete povedať, že to všetko je pravda?“

Harry prikývol. „Myslím, že v magickom závete nemožno klamať. Váš starý otec svojmu priateľovi dôveroval. Skutočne veril, že peniaze, ktoré vám posielal ste aj dostal. Všetko, čo napísal je v jeho očiach pravdou. Ak skontrolujete výpis, všimnete si, že tam je trezor s vaším menom a tiež jeden s menom vašej matky. Váš bol dočasne zmrazený, no nikdy nie uzavretý. Len trezor vašej matky bol po jej smrti zapečatený.“

Severus si prezeral dokumenty, až narazil na výpis z Gringottbanky, ktorý potvrdzoval Harryho vyhlásenie. Pozrel sa na Harryho, no takmer ho nevidel; musel sa postarať o toľko vecí. Harry viedol muža k stoličke, držiac ho za ruku. Mohol povedať, že Severus bol na pokraji úplného zrútenia; každý by bol.

Zavolal na jedného z domácich škriatkov, na ktorého si spomenul. „Twinky, mohla by si doniesť profesorovi Snapeovi pohár ohnivej whisky? Ďakujem.“

Malé stvorenie v jednom okamihu zmizlo a znova sa objavilo, dávajúc Severusovi do ruky pohár.

Severus vypil nápoj na jeden dúšok. Otočil sa, pozrel na Harryho a zašepkal: „Môj starý otec ma mal rád?“

Toto vyhlásenie Harrymu takmer zlomilo srdce; rozumel tomu, spomínal ako sa cítil keď bol malým dieťaťom vyrastajúcim s Dursleyovcami. Vedel, aké to je byť nemilovaný. Rozumel Severisovým pcitom, keď si myslel, že jeho starý otec sa oňho nezaujímal, a teraz si uvedomil, že to nie je pravda.

„Áno, váš starý otec vás a vašu matku miloval, a bol na vás hrdý, Severus.“

Severus Snape urobil niečo, čo by od neho nikdy nečakal. Rozplakal sa.

Chvíľu bol Harry šokovaný, ale potom urobil jedinú vec, ktorá mu prišla na um; držal muža v objatí a nechal ho plakať na svojom ramene.

01.08.2011 18:21:16
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one