Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Snažila som sa túto kapitolu si celú prejsť a opraviť ju - bolo tam pár vecí zle preložených (ale nič čo by zmenilo dej) a taktiež štylisticky to nebolo najlepšie, tak som sa pokúsila to opraviť. Mám v pláne to urobiť so všetkými doteraz zverejnenými kapitolami, pretože aj tak si musím príbeh pripomenúť :) Prajem príjemné čítanie tým, ktorí by si to tiež chceli oživiť.

Weronika

1. kapitola Nájdenie otca a plány na nový život
Harry Potter ležal na svojom malom lôžku v komore pod schodmi v dome na Privátnej ceste číslo 4. Medzi vzlykmi sa celý triasol a cítil bolesť v chrbte na miestach, kde ho jeho strýko opakovane udieral opaskom. Mal len desať rokov a pýtal sa sám seba, koľko toho ešte môže vydržať.

Bol zvyknutý na časté mlátenie kedykoľvek, keď sa jeho strýko potreboval zbaviť stresu, no to čo sa stalo dnes, ho nechalo plného strachu z toho, čo príde nabudúce. Nikdy predtým sa ho strýko Vernon takto nedotýkal.

Keď bola jeho teta Petunia s Dudleym nakupovať, strýko ho zbil pretože bol príliš pomalý keď mu niesol fľašu piva, ktorú chcel. Potom sa začal Harryho dotýkať a pritom mu hovoril, že by mal byť dobrým chlapcom a odprosiť svojho strýka. Našťastie ešte len začali, keď začuli vchádzať do domu tetu a bratranca. Strýko Vernon hrubo strčil Harryho do prístenku a povedal mu, že to dokončia neskôr.

Harry nebol hlúpy. V škole sa mohol schovávať do knižnice pred svojim bratrancom a jeho priateľmi vediac, že knižnica je to posledné miesto, kam by jeho bratranec dobrovoľne vstúpil. Tam by pokojne trávil všetok čas čítaním. Mohol uniknúť pred realitou do kníh a svoju zvedavosť ukojiť vo vedeckých knihách, kde bolo vysvetlených mnoho zaujímavých vecí. Vždy sa zaujímal o to, ako veci fungujú; prečo Slnko každý deň vychádza, ako elektrina produkuje svetlo a poháňa prístroje, ako funguje ľudské telo a podobne. Každý deň bol zvedavý na nejakú novú vec a odpovede hľadal v knihách.

Už dávno zistil, že svojich príbuzných sa pýtať nemôže. Spriatelil sa knihovníčkou a tá mu vždy dovolila vziať si pár kníh domov, kde ich rýchlo ukryl pod posteľ. Bol veľmi bystrý, no dával si pozor na to, aby bol v triede len priemerným žiakom, pretože keby boli jeho výsledky lepšie než tie Dudleyho, bitka by bola horšia. Každú noc si zvykol čítať a našiel svet, ktorý bol podľa neho čarovný.

'Mágia' bola slovom, ktoré sa u Dursleyovcov nesmelo vysloviť. Nikdy nechápal, prečo jeho strýko po vyslovení tohto slova od hnevu sčervenel a prečo jeho teta zatne čeľuste a jej oči ochladnú. Tak sa naučil nezmieňovať sa o veciach, ktoré dokázal.

Už od skorého veku zistil, že pod stresom alebo v citovom vypätí dokáže urobiť nevysvetliteľné veci. Dokázal zmiznúť z jedného miesta a objaviť sa na inom keď utekal pred Dudleym a jeho partou; dokázal vytvoriť guľu svetla, ktorá sa vznášala vo vzduchu, zatiaľ čo si on čítal; dokázal splynúť s posteľou, keď bol príliš vysilený z nedostatku jedla či straty krvi. Zo začiatku skúšal hľadať odpovede v knihách, prečo to všetko vlastne vie, no nikdy o tom nenašiel ani slovo.

Zmienku o týchto veciach našiel len vo fantastických románoch, ktoré hovorili o magických svetoch a bytostiach. Už dávnejšie však prestal s ich čítaním, pretože ho len nútili túžiť po tom, aby aj on patril do jedného z tých svetov a mohol byť jednou z postáv. Tak čítanie obmedzil na užitočné veci.

Malý chlapec aj tak trénoval svoje nevysvetliteľné schopnosti a teraz ich dokázal viac kontrolovať. Vedel ich použiť vždy keď chcel. Stále mu šli len nepatrné veci, ale veril, že cvičením sa v tom zlepší.

Ale čo vlastne boli tie jeho zvláštne schopnosti? Nemohla to byť mágia. Jeho strýko vždy kričal, že mágia neexistuje a tak sa naučil mu neodporovať.

Všetky tie bitky nič neznamenali. Harry si na nich už zvykol a vždy sa správal tak, ako chceli jeho teta a strýko, len aby sa vyhol trestu. Robil raňajky, obed a večeru; staral sa o záhradu; umýval podlahy a kúpeľňu... Bolo mu to jedno. Vždy to tak bolo a on iný život nepoznal. Ale dnes urobil jeho strýko niečo iné. Niečo, čo nebolo správne.

Vedel, že dnes musí urobiť životné rozhodnutie. Mohol si vybrať - ostať alebo odísť.
Potriasal hlavou keď o tom uvažoval.

Mohol by tu zostať. Keď ostane, jeho strýko sa ho opäť pokúsi dotýkať a tentokrát ho možno nikto nevyruší. Vedel, že nebolo normálne aby sa strýko takto dotýkal svojho synovca. Nikdy nevidel, že by sa tak dotýkal Dudleyho a strýkove pohrozenie bolesťou, ktorá by nasledovala keby niekomu povedal čo sa stalo, mu jasne naznačila, že na tom bolo niečo zlé. Našťastie sa nestalo nič okrem toho, že mu jeho strýko hladil vlasy a chrbát, aj keď bolo jasné, že chcel viac.

Vzpriamene sa posadil, myknúc sa, keď ucítil vystrelenie bolesti pozdĺž chrbtice.

Nie, nemohol tu ostať. Zachádzali s ním ako so sluhom; bili ho, nechávali hladovať a obliekali ho do Dudleyho odhodených, starých a obrovských košieľ a nohavíc. A teraz už mal aj prísľub nového druhu hrôzy. Musel odísť.

Premýšľajúc, jeho zelené oči žiarili odhodlaním za jeho starými, zlomenými okuliarmi. Znovu sa mykol, keď vstal z postele. Opatrnými pohybmi vybral z pod postele svoj starý ruksak a strčil doň nejaké oblečenie, spolu s niektorými najzaujímavejšími knihami.

Harry potichu otvoril dvere komory a vkrádal sa do haly. Na chvíľu zastavil a načúval zvukom prichádzajúcim z obývačky. Vedel, že jeho príbuzní pozerajú televízor, tak ako každý večer. Nepočul žiadne hlasy okrem tých, ktoré vychádzali z televízora.

Keď nepočul kroky, vedel, že Dursleyovci netušia, čo sa práve chystá spraviť. Harry svoj ruksak zovrel v rukách pevnejšie a po špičkách prešiel smerom k vchodovým dverám.

Pred nimi ešte chvíľu počkal, neotvárajúc dvere až kým znova nezačul hlasné zvuky televízora. Jeho šanca prišla, keď začul hlasno revúci guľomet a trhnutím dvere otvoril a vyletel z domu.

Bežal tak rýchlo, ako mu len jeho krátke nohy dovoľovali. Slnko práve zapadlo. Cítil sa unavený a vyčerpaný, no vedel, že musí ísť ďalej. Harry si prehodil ruksak cez rameno hryzúc si spodnú peru aby potlačil zakňučanie od bolesti a rukou si pridržiaval svoje priveľké nohavice, ktoré mu neisto viseli z bokov a hrozili že spadnú dole, keď sa tak ponáhľal dole opustenou ulicou.

Nakoniec dosiahol koniec Privátnej cesty, vedľa ktorej bol park. Harry sa zastavil aby pochytil dych a sadol si dole na kraj cesty. Vedel, že jeho zmiznutie si do zajtra nevšimnú, keďže urobil všetky pridelené práce. Takže mal čas popremýšľať, čo robiť ďalej.

Teraz, keď bol vonku, uvažoval o tom, či spravil správnu vec. Bol sám, nevedel kam má ísť a nemal žiadne peniaze. Ale nemohol sa vrátiť späť. Keby sa po tom úteku ešte niekedy dostal strýkovi do rúk, vedel, že by z neho vymlátil každý kúsoček života. Nie, nebolo cesty späť.
Ale ako môže desaťročný chlapec prežiť na ulici? Kde nájde jedlo a úkryt?

Harry bol taký zúfalý a plný beznádeje, že nemohol potlačiť svoje tiché vzlyky. Keď sa začal usádzať chlad, objal sa vlastnými rukami a už po niekoľký krát vo svojom živote si prial mať niekoho, kto by sa oňho postaral.

Vyľakal sa, keď zacítil dotyk mokrého ňufáka na svojej ruke. Upravil si na nose svoje zlomené okuliare, aby sa mohol pozrieť na veľkého čierneho psa stojaceho vedľa, ktorý tisol svoj ňufák do jeho ruky. Nikdy v susedstve psa nevidel a tento bol vychudnutý, srsť pokrytá špinou.

„A kto si ty? Nikdy som ťa tu nevidel.“

Pes Harrymu olízal dlaň a zavrtel chvostom. To u Harryho vyvolalo úsmev a rozstrapkanými rukávmi si zotrel slzy.

Naklonil hlavu na stranu, stále sa zvedavo dívajúc na psa.

„Myslím, že si sám. Rovnako ako ja, nemáš nikoho, kto by sa o teba postaral. Nikoho, kto by ťa mal rád. Bili ťa tak ako mňa?“

Po tomto pes prestal olizovať jeho ruku a pozeral na Harryho s pre psa neprirodzeným pohľadom.

Harry si vzdychol. Vedel, že nie je normálne baviť sa so psom, ale cítil sa tak sám... Cítil, že sa potrebuje so svojimi obavami s niekým podeliť, hoci vedel, že od zvieraťa nedostane žiadnu odpoveď, pretože nerozumelo ani jedinému slovu, ktoré povedal.

„Myslím, že by si mohol ísť so mnou, ale problémom je, že nemám kam ísť,“ povedal Harry strápene. „Práve som ušiel z domu. A chceš vedieť prečo? Pretože som strýkove bitky a škaredé poznámky znášal už dosť dlho. Radšej ostanem na ulici ako žiť s nimi.“

Pokrútil hlavou, odvrátil pohľad od psa a zamrmlal: „Premýšľam, či mám vôbec pre čo žiť.“

Harry stíchol ponorený do depresie. Objal si kolená a civel na psa. Zistil, že sa díva do sivých očí, ktoré ho ticho pozorujú.

Zrazu pes zaštekal a vykročil sa smerom k nemu. Harry sebou trhol, keď sa naňho pes vrhol. Na intenzívnosti pohľadu tých sivých očí bolo niečo veľmi zvláštne.

Harrymu sa rozšírili zrenice a čeľusť poklesla, keď sa priamo pred jeho očami začal pes meniť. Udialo sa to tak rýchlo, že nemal čas ani žmurknúť. V jednej chvíli pred ním stál veľký, čierny pes a v ďalšom momente už podvyživený, ošumelý muž, s pohľadom upreným na Harryho.

Harry vykríkol a vyskočil na nohy, aby mohol pred týmto cudzincom utiecť.

Keď sa pokúsil utiecť, cítil, že ruky zvierajú jeho ramená a keď chcel začať kričať, ruka sa mu pritisla na ústa a neznámy ho chytil zozadu okolo pásu.

Harry bojoval z celej sily, mlátil rukami a nohami, no mužov stisk bol neúprosný, každý výkrik pohltený veľkou, špinavou rukou pritlačenou k jeho ústam.

Začul naliehavé „dôveruj mi,“ a zrazu cítil ako keby bolo jeho telo preťahované cez nejakú trubicu. Pocit rýchlo skončil a Harry otvoril oči.

Stál vedľa muža na ulici, ktorú nikdy predtým nevidel. Harry sa rýchlo rozhliadol doo oboch strán a videl, že stoja pred radom domov. Na ulici boli úplne sami. Jeho myseľ priam vírila keď rozmýšľal, čo by mohol urobiť. Bol plný strachu a obáv z muža pred ním a nechápal, čo sa práve stalo.

Harry urobil krok späť a konečne sa rozhodol, že je čas utiecť.

Nečakane však ruka zovrela jeho plece ešte skôr, než mohol niečo skúsiť.

„Harry, Harry, prosím počúvaj ma. Nechcem ti ublížiť,“ povedal otrhaný muž rýchlo.

Harry sa od neho vzdialil tak, ako mu to mužov stisk dovolil. „Ako to, že poznáte moje meno? A čo – čo – ? Boli ste psom!“

Pokrútil hlavou. Vymyslel si to? O čo tu ide? Kto je tento muž a odkiaľ vie jeho meno?

Harry sa znova pokúsil o útek, no mužov stisk ho nepustil. Keď ho muž znova oslovil, stuhol.
„Harry, moje meno je Sirius Black. Som – som tvoj krstný otec,“ povedal ticho čiernovlasý muž.

Harryho telo sa naplo a zlostne zakričal: „Klameš! Ja nemám krstného otca. Nemám nikoho! Keby som mal krstného otca, vzal by si ma k sebe a nenechal by ma pri Dursleyovcoch! Staral by sa o mňa!“

Výraz plný bolesti sa objavil na mužovej vyziabnutej tvári. Prebodával Harryho svojimi sivými očami a prosebne povedal: „Rád by som ťa vychovával... ale nemohol som. Bol som zatvorený. Utiekol som, aby som ťa videl. Musel som vedieť, či si v poriadku. Nezniesol by som to...“

Harry nevedel, čo si o tom má myslieť. Zatvorený? Bol tento muž nejaký šialený kriminálnik, ktorý práve ušiel z väzenia? Rozhodne tak vyzeral. Oblečené mal sivé, otrhané šaty, dlhé, čierne vlasy plné špiny a vyzeral, akoby už roky poriadne nejedol.

Sirius Black sa prosebne díval na svojho krstného syna a videl, že Harry mu neverí. Utiekol z Azkabanu len pred týždňom a všetok ten čas strávil jeho hľadaním. Nikdy by mu ani nenapadlo hľadať ho v dome Lilinej sestry. Nie až kým nepočul nejakých čarodejníkov baviť sa tipovaním, kde by mohol byť chlapec, ktorý prežil, keďže nebol v žiadnej kúzelníckej rodine. Keď to započul, dovtípil sa, že Dumbledore vzal Harryho k Dursleyovcom a mal chuť toho starého muža roztrhať na kúsky.

Každý, kto poznal Lily vedel, že jej sestra ju nenávidí, pohŕda mágiou a že by urobila Harrymu zo života peklo. Našťastie vedel, kde Lilina sestra žije od tej doby, čo ju raz sprevádzal k Petunii na návštevu. Lily chcela napraviť vzťah so svojou sestrou a pozvať ju na svadbu. James bol zaneprázdnený aurorskými povinnosťami a tak si Sirius vzal voľno aby s ňou šiel. Skončilo to Petuniiným krikom na Lily o jej nenormálnosti a Lily plačúcou mu v náručí. Chvíľu na to boli vyhodení na ulicu tým obéznym muklom, ktorého si Petunia vzala. Najradšej by ich preklial do zabudnutia.

Keď našiel Harryho ako sedel na ulici, bol prekvapený viac než čakal. Harry bol malý a slabý chlapec s modrinami na tvári a na rukách. Nikdy by si nebol ani len pomyslel, že syn Jamesa Pottera bude takto zúbožený. Pocítil chladnú zúrivosť, keď počul Harryho slová o tom, ako bol bitý a zovrelo mu srdce, keď povedal, že nemá nikoho a nevie, či má vôbec zmysel žiť.

Na mieste sa rozhodol, že vezme Harryho k sebe. Najprv chcel len vidieť, že chlapec je v poriadku bez toho, aby odhalil svoju totožnosť, keďže mu nemal čo ponúknuť. Bol na úteku z Azkabanu a najprv sa musel usadiť a naplánovať, čo urobí, skôr, než sa o svojho krstného syna bude môcť postarať. No po tom, čo si vypočul od Harryho, vedel, že chlapec chce ostať na ulici a preto sa rozhodol, že ho musí vziať k sebe. Aj keby mal žiť neistý život hľadaného utečenca.

Siriusovo rozhodnutie ešte zosilnelo a prosebne povedal: „Harry, môžem ti toho vysvetliť viac, keď sa usadíme. Nemôžeme zostať na ulici. Prosím, poď do môjho domu a všetko ti vysvetlím. Prosím, dôveruj mi.“

Harry pozrel do mužových očí - Sirius bolo jeho meno? - a videl v nich hlboký cit, nádej žiariacu v tých sivých očiach. Hrýzol si spodnú peru a opatrne sa rozhliadol okolo. Boli úplne sami. Keby kričal, pomohol by mu niekto? A keby tak urobil, zranil by ho ten bláznivý muž aby ho umlčal? Muž stále pevne držal jeho rameno a vždy keď sa pokúsil utiecť, zastavil ho. Nevedel čo má robiť. Znova nemal kam ísť.

„D - dobre,“ povedal Harry neisto. Stuhol a s odhodlaním povedal: „Ale keď ti neuverím, odídem.“

Vedel, čo je najlepšia voľba. Vypočuť si toho šialenca a počkať na príležitosť ujsť. Počúvne ho presne tak, ako počúval svojho strýka a tetu, keď sa chcel vyhnúť trestu. A tento muž môže byť kriminálnik, možno vrah na úteku... Vyzeral byť slabý, no aj tak bol stále silnejší, nehovoriac o tom, že bol starší a vyšší než Harry. Tým pádom s ním nemôže bojovať, ale bude musieť počkať na dobrú chvíľu na útek.

Sirius sa na chlapca usmial. Toto už bol viac ako Harry, ktorého očakával. Muselo sa to chlapcovi nechať, jeho neschopnosť uveriť mu tak ľahko a krátky prejav nezávislosti.

„Dobre, postav sa za mňa a dívaj sa na tieto domy. Môj dom sa objaví rovno pred nami, je celkom sranda vidieť, ako sa to stane.“

Harry sa naňho nedôverčivo pozrel. O čom ten chlap hovorí? Zdalo sa, že jeho podozrenia sa potvrdili - tento muž je blázon. Začínal si myslieť, že súhlasil príliš rýchlo s tým, že si muža vypočuje, keď sa domy priamo pred ním začali rozostupovať do strán a medzi nimi vyrastal ďalší dom.

Harrymu spadla sánka, keď sledoval to veľkolepé predstavenie.

Sirius sa zasmial na výraze svojho krstného syna. Bolo celkom fascinujúce vidieť to prvý krát. Aj keď tento dom nenávidel, bol vhodným kvôli všetkým ochranným a nezmapovateľným kúzlam, ktoré naňho boli uvrhnuté. Jeho rodičia boli skutočne párom paranoidných bastardov.

Chytil Harryho za ruku a viedol ho k otvoreným dverám. Otočil zlatou, hrdzavou guľou, ktorá bola miesto kľučky, otvoril dvere a vstúpil do domu vlečúc za sebou Harryho.

Všade bola úplná tma. Sirius vytiahol prútik, ktorý ukradol nejakému opitému čarodejníkovi a vrhol 'Lumos!', aby rozsvietil všetky lustre v dome. Celé to tam pôsobilo depresívne a všetko bolo neznesiteľne špinavé; mali pred sebou kopu práce, ktorá ich čakala, aby spravili toto miesto obývateľným.

Sirius Harryho jemne postrčil smerom dovnútra, keď sa začal ozývať rev.

„TY! AKO SA OPOVAŽUJEŠ SEM VRÁTIŤ? HANBA MÔJHO TELA! ZRADCA VZNEŠENÉHO RODU -“ jačal portrét v hale.

„Pre Merlina,“ zastonal Sirius. „Zabudol som na ňu.“

Žmurkol na Harryho, ktorý stál so zmäteným výrazom ako prirastený k zemi.

Sirius sa otočil k portrétu a opovržlivo zreval: „SKLAPNI TY STARÁ BOSORKA!“

Potom rýchlo zatiahol závesy cez portrét a jakot prestal.

Krútiac hlavou si mrmlal popod nos: „Musím prísť na to, ako ju dať dole, inak sa z nej zbláznime.“

Zaviedol svojho krstného syna, ktorý stál podozrivo ticho do kuchyne a vrhol silné Scourgify!, aby očistil stôl a dve stoličky.

Harry sa posadil, zatiaľ čo jeho myseľ vírila myšlienkami o tom, čoho bol práve svedkom. Dom sa objavil a vyrástol len tak z ničoho; obraz rozprával; a Sirius používal paličku a hovoril zvláštne slová, aby sa diali rôzne veci... Presne ako keď chcel on, aby sa niečo stalo...
Nevedel, čo si má myslieť a všetky plány na útek od tohto muža boli zabudnuté, keď si veci premyslel hlbšie. Tento muž dokázal robiť veci ako on, ale nikdy predtým niekoho takého nestretol. A jeho strýko mu stále hovoril, že je netvor a nikto nie je ako on; že on je jediná výnimka. Navyše, od chvíle kedy vošiel do tohto domu, cítil niečo vo vzduchu, niečo povedomé. Cítil zvláštne, no nie nepríjemné mravčenie na koži.

Sirius sa posadil pred Harryho a sledoval zamyslený výraz na tvári svojho krstného syna. Malý chlapec bol bystrý. Vyzeral presne ako James. Vychudnutý, malý a slabý James, no podoba bola jasná. Ale Harryho správanie bolo ako Liline. Ona zvyčajne najprv rozmýšľala a až potom konala; nikdy sa nehnala do hlúpych chrabromilských akcií. Pri spomienke na ňu sa mu objavil na tvári smutný úsmev.

Pozeral sa na malého chlapca a tichým hlasom povedal: „Harry, musíš mi veriť. Som tvoj krstný otec, ale nemohol som sa o teba starať. Potom, čo boli tvoji rodičia zavraždení -“

„Ako to myslíš, zavraždení?“ prerušil ho Harry a s pohľadom upreným na muža sa zamračil „Moji rodičia zomreli pri autonehode lebo môj otec bol opitý. A narazil autom do ďalšieho auta, pričom zabil moju mamu a rodinu v tom druhom aute.“

„ČO?! Kto ti nahovoril tie klamstvá?“ povedal Sirius a vyskočil. Začal pochodovať popred Harryho a naštvane povedal: „James nebol nikdy opitý! A nikdy by nespôsobil smrť muklovskej rodiny. James a Lily boli zavraždení Lordom Voldemortom a boli jedným z najmocnejších čarodejníckych párov tej doby. Kto sa opovážil -?“

Harry cítil, ako sa mu srdce zastavilo a pozrel na pochodujúceho muža veľkými očami. „Čarodejníckych? Čo tým myslíš?“

Sirius sa naňho pozrel so zvláštnym výrazom. Kľakol si pred neho a malé, chudé ruky vzal do svojich. „Harry, si čarodejník. Tvoji rodičia boli čarodejníci.“

Pri pohľade na nepochopenie zračiace sa v Harryho tvári prišiel na zarážajúce zistenie.

„Pri Merlinovej brade, oni ti to nepovedali. Tí odporní muklovia. Ty dokážeš čarovať, presne ako som čaroval ja so svojim prútikom.“

Sirius vytiahol prútik, ktorý ukradol a dal ho Harrymu, ktorý ho držal vo svojich malých rukách a užasnuto sa naň díval.

„Čarodejníci čarujú prútikom. Používame zaklínadla, aby naše kúzla pomocou prútika fungovali. Videl si ma ho používať.“

Harry prikývol, jeho myseľ stále zmätená, ako tak pozoroval prútik vo svojich rukách.
Pozrel sa na muža a neisto sa spýtal: „Ja viem čarovať?“

Sirius pevnejšie stisol ruky svojho krstného syna a s malým úsmevom odpovedal: „Áno.“

Harry naňho zažmurkal. Po niekoľkých minútach váhavo povedal: „D-dobre. Myslím–myslím, že to  zopár vecí vysvetľuje ...“

Potreboval si to premyslieť. Muž - Sirius, napomenul sa - povedal, že vie čarovať. Jeho strýko sa mýlil. Kúzla existovali. Možnože dom sa pred ním objavil, pretože bol 'čarovný' a možnože obraz dokázal hovoriť, pretože bol tiež 'čarovný'. Bolo to však príliš dobré na to, aby to mohla byť pravda, ale nemyslel si snáď vždy, že je výnimočný? Že jeho schopnosti sú darom a nie niečím, za čo by sa mal hanbiť bez ohľadu na to, čo povedali jeho príbuzní? Áno, vedel, že jeho 'schopnosti' sú zvláštne a teraz vedel prečo. Bol čarodejník. Bolo to síce prekvapivé, ale teraz tomu už veril. Všetko by to vysvetľovalo.

Cítil sa šťastne, dokonca viac ako keď mu Sirius povedal, že je jeho krstný otec. Klamal by ten muž o niečom takom? Bol by radšej, keby to bola pravda. Muž sa mu zdal byť úprimný. Potom si na niečo spomenul a trochu sa zamračil.

„Čo sú muklovia?“

Sirius si povzdychol. Jeho krstný syn bol v čarodejníckom svete úplný nováčik. Musí mu toho toľko vysvetliť. V hneve zaťal čeľusť – toto bola Dumbledorova chyba! Ako mohol ten starec urobiť takú vec? Upokojil a pripravil sa, aby Harrymu povedal všetko, čo bolo možné.

„Muklovia sú tí, ktorí nemajú vo svojej krvi mágiu. Nemajú naše 'schopnosti', rovnako ako ľudia s ktorými si žil. Väčšina z nich o našej existencii nevie. Je to tak lepšie, inak by sa nás báli a uštvali by nás.“

Pozrel sa na svojho krstného syna, ktorý vyzeral že všetkému rozumie, takže pokračoval.

„Kedysi dávno sme žili medzi nimi, no oni sa našej moci začali obávať a tak sa začal takzvaný hon na bosorky. Muklovia nás začali zabíjať. Čarodejnícky svet rozhodol, že sa od nich budeme držať ďalej. Boli použité silné zaklínadlá a teraz sú pred muklami chránené celé mestá. Nemôžu nás nájsť - naše domy sú pred nimi dobre ukryté. V každej zemi existujú čarodejnícke komunity a máme školy, v ktorých sa učia mladí čarodejníci, ako si ty. Naše Ministerstvo mágie sa stará o to, aby naša existencia ostala utajená, aj keď si myslím, že muklovský premiér vie, že existujeme, no nemôže o tom nikomu povedať."

Sirius sa pozrel na Harryho, aby sa uistil že všetko pochopil. Harry, hoci videl, že muž očakáva, že niečo povie, bol taký prekvapený a neschopný vydať jediného slova, kým jeho myseľ brala všetko, čo mu Sirius práve prezradil.

Môže to byť pravda? Aby existoval celý skrytý svet? Aby boli ľudia ako on, ktorí vedia čarovať? Harryho srdce začalo biť rýchlejšie nad touto úžasnou vyhliadkou. Nebol netvor! Keď to bola pravda, boli aj ďalší takí ako on. Ďalší, ktorí by mu mohli rozumieť a možno... možno sa oňho postarať.

„Je toho toľko, čo ti musím povedať,“ povedal Sirius. „Ale hlavné je, že si synom Jamesa Pottera, ktorý bol veľkým čarodejníkom a aurorom.“

Harry sa pozrel na muža s nechápavým výrazom na tvári a Sirius mu venoval malý úsmev plný porozumenia.

„Auror je čarodejník, ktorý chytá iných čarodejníkov, ktorí sa dopustili zločinu.“

„Ako policajt?“ spýtal sa netrpezlivo Harry, aby sa dozvedel viac o svojom otcovi a čarodejníckom svete.

Sirius sa zaškľabil „Áno, ale aurori sú v našej spoločnosti ešte dôležitejší, ako policajti. Musia to byť veľmi silní a mocní čarodejníci. Je to jedno z najprestížnejších zamestnaní v čarodejníckom svete, aj napriek tomu, že cena je vysoká.“

Usmial sa v spomienkach a dodal: „A tréning je drsný.“

Harry po ňom hodil pohľadom a ticho povedal: „Ty si bol tiež auror.“

„Áno, bol,“ povedal Sirius a prekvapene sa naňho pozrel.

„A čo moja matka?“ spýtal sa Harry ticho.

Na Siriusovej tvári sa objavil bolestný výraz, keď odpovedal: „Tvoja matka bola Lily Evansová. Bola liečiteľka, ako doktor - myslím, že tak im hovoria muklovia. Pochádzala z muklovskej rodiny. Jej rodičia boli muklovia, ale ona sa narodila s mágiou.“

„Dobre,“ povedal Harry pomaly, snažiac sa všetkému správne porozumieť.

Sirius sa naňho usmial. „Skúsim ti to vysvetliť čo najlepšie. Nezdráhaj sa pýtať.“

Harry prikývol a Sirius pokračoval.

„Ako som povedal, tvoja matka pochádzala z muklovskej rodiny, takže keď mala jedenásť, dostala list z Rokfortu. Rokfort je britská čarodejnícka škola. Deti z muklovských rodín sú stále menšina, ale sú v našej spoločnosti prijatí. Predtým, než si sa narodil, boli časy veľmi nebezpečné. Mnoho čistokrvných, to sú kúzelníci, ktorí nemajú v rodokmeni žiadnu muklovskú krv, stálo za tým, že muklovskí čarodejníci by nemali mať prístup do spoločnosti kvôli nebezpečenstvu prezradenia našich čarodejníckych komunít. Žil vtedy jeden temný čarodejník - Lord Voldemort, ktorý chcel, aby kvôli tomu boli všetci čarodejníci z muklovských rodín zabití. Mal tiež skupinu svojich stúpencov, hovorilo sa im smrťožrúti. Boli to temní čarodejníci a počúvali jeho príkazy. Ale tiež tu boli čistokrvní a poloviční čarodejníci - tí s muklovskou aj kúzelníckou krvou - ktorí stáli proti nim. Tvoj otec bol čistokrvný čarodejník z rodu Potterovcov. On, tvoja matka a ja, spolu s niekoľkými ďalšími sme boli súčasťou skupiny zvanej Fénixov rád.“

Sirius Harryho uprene pozoroval, akoby sa čakal na povolenie pokračovať a tak mu Harry venoval vďačný úsmev a prikývol.

„Rád bol založený Albusom Dumbledorom - riaditeľom Rokfortu, aby bojoval najprv proti vtedajšiemu temnému pánovi a potom aby bojoval proti Voldemortovi a jeho smrťožrútom. Vtedy to boli kruté časy a oni boli v prevahe, keďže mnoho čarodejníkov a čarodejníc sa Voldemortovi bálo postaviť. James a Lily boli obzvlášť významný cieľ, pretože boli obaja veľmi mocní a tvorili pár čistokrvného s muklorodenou, ktorá stála proti Voldemortovej 'viere'. Chvíľu po tom, čo si sa narodil, navrhol Dumbledore Jamesovi, aby vás s Lily ukryl. Nevedel som, prečo si Dumbledore myslel, že si po vás smrťožrúti prídu, ale nemýlil sa. James, Lily a ty ste žili v dome v Godrickovej úžľabine. A použili kúzlo spoľahlivosti. Je to kúzlo použité na jednu osobu a len tá osoba potom môže povedať inému človeku, kde sa daný dom nachádza. Najskôr ma James požiadal, aby som bol ich strážcom tajomstva ja, ale myslel som -“

Sirius zaťal päste a jeho tvár stemnela. „Myslel som, že bude lepšie, keď bude zvolený Peter Pettigrew. Bol to náš priateľ a zároveň najmenej nápadná možnosť, keďže som bol Jamesov najlepší priateľ a samozrejme auror, takže bolo pravdepodobnejšie, že chytia mňa. A budem to ľutovať do konca svojho života. Vedeli sme, že je medzi nami špión a ja som si myslel, že je to Remus. Remus bol tiež náš priateľ, ale bol to vlkolak.“

Harry mal pocit, akoby jeho myseľ začínala byť preplnená a pracovala naplno. Pošúchal si čelo, keď sa to snažil všetko vstrebať. Všimol si, že Sirius narážal na to, že Pettigrew urobil niečo, niečo zlé. Ale chcel vedieť čo; chcel vedieť pravdu o svojich rodičoch a o tom, ako zomreli. A zaujala ho aj ďalšia vec. Nepovedal Sirius niečo o vlkolakovi? O vlkolakoch boli filmy. Niektorí ľudia sa na nich radi dívali.

„Nie ľudia,“ povedal Harry sám pre seba, „Muklovia.“

A sám bol prekvapený, že medzi tým robí rozdiel. Ale on vždy vedel, že je iný ako ten zvyšok... akosi, zvláštny.

Sirius si zle vyložil Harryho prekvapený výraz a usmial sa.

„Ó áno, oni existujú. Sú vedení ako temné bytosti a počas každého splnu sa stávajú nemysliacimi beštiami, ktoré na každého útočia. Ale Remus bol vždy tichý a láskavý a ja som si hlúpo myslel, že by to mohol byť on, keď ho Dumbledore vyslal vyjednávať o spojenectve s vlkolačou svorkou. Myslel som si, že presvedčili, aby sa k nim pridal a bojoval proti nám,“ povzdychol si a pokračoval: „Len James a Lily vedeli, že sme vymenili strážcu tajomstva, takže nikto nevedel, že to bol práve Peter, kto zradil tvojich rodičov.“

Sirius sa zastavil a potom naštvane zavrčal: „Peter bol smrťožrút a povedal Voldemortovi o mieste, kde sa skrývali tvoji rodičia. Stavím sa, že tá špinavá krysa bola hrdá na to, že svojmu Pánovi predala tak dôležitú informáciu.“

„Počkaj!“ povedal Harry, keď chcel Sirius pokračovať. „Kto je smrťo– hovoril si smrťožrút? Dobre, čo je to a čo je Voldemort?“

Siriusova tvár potemnela, keď odpovedal hlasom plným nenávisti: „Voldemort, alebo tiež Veď-Vieš-Kto, ako ho ustrašení čarodejníci volali, bol veľmi silný temný čarodejník. A temný čarodejník je... No poviem ti o tom viac neskôr. Ale Voldemort bol temný pán, to znamená, že mal skupinu stúpencov, ktorí boli tiež temnými čarodejníkmi, každopádne väčšina z nich. Jeho stúpenci sa nazývali smrťožrúti a boli ním označení. Môžeš ich spoznať podľa Temného znamenia na ich ľavom predlaktí. Je to druh... ako to muklovia nazývajú? Ach, áno. Druh tetovania, magického tetovania.“

„Dobre,“ povedal Harry pomaly. „Ale prečo sa ho ľudia boja?“

„Báli sa ho,“ zaškľabil sa Sirius. „Našťastie zomrel. Ale aj tak si myslím, že sa niekto stále trasie, keď začuje jeho meno. Voldemort bol skazený a nemilosrdný. On a jeho veselá partička stúpencov zabili tisícky čarodejníkov a čarodejníc. Dospelo to až k vojne a bolo to strašné.“

„Voldemort zomrel?“ povedal Harry so záujmom. „Ako?“

Siriusova tvár sa naplnila zármutkom. „Na Halloween, keď si mal jeden rok, Voldemort prišiel do Godrickovej úžľabiny a zabil tvojich rodičov. Nikto nevie, čo presne sa stalo, ale prežil si. Pokúsil sa ťa zabiť usmrcujúcou kliatbou - je to kliatba, ktorá okamžite zabíja - ale ona sa odrazila a zabila miesto teba jeho. Zostala ti len jazva v tvare blesku na čele.“

Sirius sa pozeral na svojho krstného syna. Harryho oči boli vlhké a prstom si prechádzal po jazve, nevydal však ani hlások.

Temný čarodejník zabil jeho rodičov? A pokúsil sa zabiť aj jeho a on prežil? Harry zavrtel hlavou. Nerozumel tomu. Prečo jeho rodičia zomreli a on prežil?

„Bol si vyhlásený za chlapca, ktorý prežil a záchrancu čarodejníckeho sveta, pretože si zabil jedného z najtemnejších pánov na svete,“ povedal Sirius ticho. „V tú halloweensku noc som sa vrátil z aurorského záťahu a prišiel do Godrickovej úžľabiny za Jamesom. Keď som sa tam dostal, časť domu bola zničená a ja som videl tvojho otca pri vchode mŕ -mŕtveho.“

Zo Siriusovho hrdla unikol vzlyk, no prinútil sa pokračovať. „Ja – ja, hľadal som Lily a teba. Bol si vo svojej izbe a ona ležala mŕtva pri tvojej postieľke. Myslel som si, že ťa chránila pred Voldemortom a on ju zabil pred tým, než sa pokúsil zabiť teba. Neviem, prečo ťa chcel Voldemort mŕtveho. Vždy som si myslel, že chcel len Jamesa a Lily, lebo to boli jeho dobre známi odporcovia. Nič z Voldemorta nezostalo, izba bola úplne zničená a steny sčerneli a rúcali sa. A ty si tam ležal a díval sa na svoju mamu...“

Sirius zmĺkol a jeho telo sa zľahka triaslo, ako potlačoval tiché vzlyky. Harry videl početné slzy kresliace biely chodníček na Siriusovej špinavej tvári. Cítil sa otupene. Sťažka dokázal pochopiť všetko, čo mu povedal. Bol tým príliš šokovaný a bolo toho toľko, čo si musel premyslieť. No bol rád, že mu Sirius všetko povedal, bez skrývania nejakých tajomstiev. Jednal s ním ako s dospelým a on mu za to bol vďačný. Tiché slzy dlho stekali po jeho tvári, no chcel vedieť viac.

Sirius si pred neho kľakol a teraz už otvorene plakal. Vyzeral tak zničene a previnilo. Harry k nemu pocítil silný súcit. Kľakol si a objal ho okolo pásu. Sirius ho v odpoveď zovrel, zatiaľ čo vzlyky otriasali jeho chudým telom. Ale Harry potreboval vedieť viac.

„Čo sa stalo ďalej?“ zašepkal Siriusovi do hrude.

Cítil strašnú zlosť na Petra, priateľa jeho rodičov, ktorý ich zradil, ale musel svoje emócie ovládnuť a dozvedieť sa zvyšok.

„Z toho žiaľu a zlosti som sa zbláznil,“ povedal Sirius. „Vytiahol som ťa z domu a potom prišiel Hagrid. Bol členom rádu, poslal ho Dumbledore. Dombledore na dom zoslal kúzlo, ktoré ho malo upozorniť, keby bola ochrana domu prelomená a tak vedel, že niečo sa stalo. Dal som ťa Hagridovi.“

Pozrel sa na Harryho očami, ktoré sa leskli ľútosťou a vinou a dodal: „Pre Merlina, nemal som to robiť. Mal som ťa vziať žiť so mnou! Bol som hlupák. Bola to moja chyba! Nechal som ťa s Hagridom, pretože som chcel toho zradcu nájsť a zabiť. Strávil som celú noc hľadaním Petra a našiel som ho až na druhý deň v muklovskom Londýne. Ten prekliaty zbabelec sa schovával, postavil som sa mu a predtým, než som mal čas zareagovať, ten zradcovský bastard vyhodil do vzduchu celý blok budov, pričom zabil asi dvadsať muklov, potom si odrezal prst, premenil sa na potkana a zdrhol.“

Harry sa prinútil myslieť jasne. „Ako to myslíš, premenil sa na potkana?“

„Ako keď som sa zo psa premenil späť na človeka. My traja - James, Peter a ja - sme boli animágovia, vieme sa premeniť na zviera. Ale nikto o tom nevie. Vieš, bez registrácie je to nezákonné a my sme sa nezaregistrovali. Takže si všetci myslia, že ja som zabil Petra, keďže po ňom ostal len jeden prst a tiež že som zabil tých muklov. Aurori si po mňa okamžite prišli a bol som zatknutý a bez súdu poslaný do Azkabanu,“ vychrlil zo seba Sirius, ako keby to, že to zo seba rýchlo dostane, mohlo zmenšiť smútok, ktorý cítil.

„Bol som hnevom tak bez seba, že som nemohol nikoho presvedčiť o svojej nevine a cítil som takú vinu, že som veril, že to bolo zaslúžené. Azkaban je čarodejnícke väzenie. A od tej doby som žil tam. No ďalej som to už nemohol zniesť. Tak dlho som prežil len vďaka svojej animágovskej podobe. Väzni sú strážení temnými tvormi nazývanými dementori. Vysávajú z teba všetko šťastie a veľa väzňov sa z toho po pár mesiacoch zblázni. Ale ja som nemal žiadne šťastné spomienky; môj najlepší priateľ a žena, ktorú som miloval, boli zavraždení a bola to moja chyba. Používal som svoju animágovskú podobu, aby som zabránil dementorom ma vysávať príliš dlho. A asi pred týždňom som konečne začal hľadať cesty úniku. Stále som myslel na teba a na to, že si myslíš, že to ja som zradil tvojich rodičov. Myslel som, že si bol vychovaný ako čarodejník a ako taký budeš veriť, rovnako ako ostatní, že to ja som bol zradcom. Konečne som prišiel k sebe, premenil sa, prekĺzol pomedzi mreže a vydal sa ťa hľadať. Najprv som chcel zabiť Petra, ale potom som si uvedomil, že si s Dursleyovými a tak som sa musel presvedčiť, že si v poriadku.“

Sirius sa odmlčal a potom zavrčal, „Nikdy som ani nepomyslel na to, že by ťa s nimi Dumbledore nechal. Prišiel by som za tebou skôr, keby mi to len napadlo. Všetci vedeli, že Petunia nenávidela tvoju matku a mágiu!“

Harry všetko vstrebal tentokrát omnoho pokojnejšie pretože vedel, že mu to dovolí rýchlejšie si pospájať súvislosti, o ktorých Sirius hovoril. Nakoniec sa zamyslel nad poslednou časťou. Takže to bol riaditeľ Dumbledore, kto ho umiestnil k Dursleyovcom, aj keď vedel o ich nenávisti k čarodejníkom.

Ale prečo? Keď bol tak významný pre čarodejnícky svet - príčinou Voldemortovho pádu, prečo by ho nechali žiť v nevedomosti v muklovskej rodine? Prečo ho riaditeľ nekontroloval? Zanechalo to v ňom zlý pocit. Bude o tom premýšľať, až bude sám. Musí si premyslieť toľko vecí. Prečo mu smrtiaca kliatba neublížila? Ako bolo možné, že ako dieťa zabil takého silného čarodejníka, akým bol Voldemort? O svete, ktorý mu Sirius popisoval, toho vedel tak málo. Bol rozhodnutý dozvedieť sa o ňom čo najviac, čo najrýchlejšie. Tak rýchlo, ako len mohol. Ale bol po tom všetkom počúvaní strašne vyčerpaný. A jeho poranený chrbát mu spôsoboval bolesť. Toľko toho musí premyslieť, dozvedieť sa...

Sirius sa pozrel na Harryho a znovu videl jeho zamyslený výraz. Harryho pokoj behom všetkého, čo mu Sirius povedal, ho prekvapil. Chlapec plakal a objímal ho, no správal sa ako dospelý. Aký život to viedol, keď sa správa tak pokojne za takých okolností? Ktorýkoľvek normálny chlapec by plakal a nariekal pre svojich rodičov a nebol by schopný počúvať o toľkých zlých a násilných veciach. Namiesto toho chcel Harry vedieť viac a ešte sa ho snažil aj utešiť, aj keď by to malo byť skôr naopak.

Toľko si toho vytrpel a napriek tomu je taký silný. Je neobyčajný. Sirius naňho bol hrdý. Znovu premýšľal o tom, ako Harryho našiel. Jeho krstný syn utiekol od Dursleyovcov a bol pokrytý modrinami. Keď ho objal, cítil že Harry sebou trhol, no rýchlo to skryl. Harry povedal, že ho zvykli biť, no rozhodol sa dozvedieť sa o tom viac.

„Harry,“ povedal ticho Sirius, „Môžeš mi povedať, prečo si ušiel od Dursleyovcov?“
Hneď si všimol, že chlapcove ramená stuhli.

Harry sa odtiahol z objatia, aby sa pozrel na Siriusa. Tento muž sa mu tak otvoril. Dlhú dobu strašne trpel. Bol to jeho krstný otec a bol ochotný vziať ho k sebe. Dlhoval mu pravdu.

Zhlboka sa nadýchol. „Počul si, čo som ti povedal, keď si bol psom. Teta Petunia ma nikdy nemala rada a nútila ma robiť všetky práce v dome. Zaobchádzali so mnou ako so sluhom, žil som v komore pod schodmi a málokedy mi dávali jesť. Dudley ma používal ako svoje boxovacie vrece, ale najhorší bol strýko Vernon. Vždy mi hovoril, že som netvor a klamal o mojich rodičoch. Bezdôvodne ma bil, ale na to som si zvykol. Avšak nedávno...“

Harry chvíľu váhal, ale rozhodol sa byť úprimný. „Dnes v noci sa to stalo prvý krát, ale ja som sa bál, že sa to bude opakovať. Po bitke sa ma začal d-dotýkať.“ Koktal, zhlboka sa nadýchol a pokračoval. Neodvážil sa pozrieť na Siriusa, tak radšej civel na stenu za ním.

„Začal ma hladkať po chrbte a hovoriť zvláštne veci. Vážne som mal strach.“

Sirius ho rýchlo objal, než si uvedomil zranenia na chlapcovom chrbte. Harry slabo zakňučal. Cítil hroznú zlosť, bezmocnosť a nenávisť.

„Och Harry. Harry, ja - čo... čo sa stalo?“

Musel sa premáhať aby sa nevybral hľadať toho mukla a pomaly ho umučiť, no potreboval vedieť, či sa stalo ešte niečo viac. Pre Merlina, keby sa ten mukel pokúsil znásilniť jeho krstného syna, tak by ho zaživa vypitval.

Harry cítil Siriusov hnev a v hrudi sa mu rozlialo zvláštne teplo. Nikto predtým sa oňho nestaral. A tento muž sa len tak z ničoho nič zjaví a vezme ho k sebe. Teraz mal skutočnú rodinu. Mnohokrát dúfal, že sa objaví nejaký stratený príbuzný, ktorý ho zachráni pred Dursleovcami, no toho sna sa vzdal už dávno.

„Moja teta a bratranec sa vrátili a strýko Vernon ma rýchlo strčil do komory pod schodmi, no sľúbil mi, že bude pokračovať tam, kde prestal. Jeho dotyky ma desili... Vedel som, že to nie je normálne... Že to je zlé, keďže som ho nikdy nevidel správať sa tak k Dudleymu, môjmu bratrancovi... A vedel som, že nebudem schopný zastaviť ho, keď to skúsi znovu. Preto som sa rozhodol utiecť,“ pokrčil Harry ramenami a dodal: „Veľa som tam toho nenechal, som si istý, že budú nadšení, že som zmizol.“

Sirius ďakoval Merlinovi, že sa nič horšie nestalo. Pocítil hlbokú úľavu. Ale aj tak si toho Harry veľa vytrpel. Teraz to už urobí správne. Postará sa oňho. Najmenej toto dlhuje Lily a Jamesovi. Sirius zodvihol Harryho bradu, aby sa mohol svojmu krstnému synovi pozrieť do očí. Tie oči, Liline oči. Zvieralo sa mu z nich srdce.

„Harry, teraz máš mňa. Nikdy ťa neopustím. Budem sa o teba starať. Žiadne dieťa by nemalo zažiť to, čím si si prešiel ty. Nemám ti skoro vôbec čo ponúknuť. Som na úteku a nemôžem vychádzať na verejnosť, ale chcem aby si žil spolu so mnou. Môžem ti rozprávať o tvojich rodičoch a o čarodejníckom svete. A nikomu už znova nedovolím, aby ťa odo mňa odviedol.“

Harry cítil, ako mu vlhnú oči. Teraz konečne niekoho mal. „Ďakujem.“

Odkašľal si a dodal: „Rád by som s tebou žil a chcel by som vedieť všetko, čo ma môžeš naučiť.“
Sirius sa usmial. „Výborne, pozrieme sa na izby a ja skontrolujem tvoje zranenia. Nemám v dome žiadne elixíry, ale zajtra pošlem sovu a nejaké zoženiem.“

Videl zvedavosť v Harryho očiach a chlapcovu dychtivosť dozvedieť sa viac.

Usmial sa: „Zajtra ti vysvetlím všetko o sovách a elixíroch. Teraz si oddýchneme.“

Postavili sa a ticho vyšli na druhé poschodie. Sirius vzal Harryho do Regulusovej izby, prútikom vyčistil spálňu a prikrývky spolu s obliečkami. Prinútil Harryho aby si vyzliekol košeľu a bol zdesený, keď uvidel stopy po opasku, no udržal sa a nevykríkol. Jednoducho vzal mokrý uterák a rany vyčistil mydlom.

V dome už nič viac nebolo. Zajtra mu prídu peniaze poslané sovou z Gringottbanky, aby nakúpil jedlo a ostatné veci, tiež prostredníctvom sovej pošty. Vďaka Merlinovi, že škriatkovia nemali žiadny problém jednať s trestancami. Bol to pre nich len obchod a on bol teraz vlastne hlavou rodiny Blackových. Navyše, sovy nemohli byť vysledované na Grimmauldovo námestie vďaka ochranným kúzlam.

Pritiahol si k sebe Harryho a pobozkal na čelo. Zajtra to bude dlhý deň.

Harry sa zobudil s pocitom, že sa vo svojom živote snáď nikdy lepšie nevyspal. Spomenul si na včerajšie udalosti a usmial sa. Zdalo sa mu, akoby ubehla večnosť od tej doby, čo žil s Dursleyovcami. Toľko sa toho zmenilo. Vedel, kým bol. Mal v živote cieľ. Naučí sa všetko o mágii a stane sa mocným čarodejníkom ako boli jeho rodičia. Urobí svoje vlastné rozhodnutia a nikdy nedovolí, aby ho niekto ovládal, ako to robil Dumbledore. Jeho život nebude nikdy riadený niekým iným.

Celú noc strávil rozmýšľaním o všetkom, čo mu povedal Sirius a prišiel na to, že chce vedieť viac o Voldemortovi a jeho stúpencoch, a viac o záležitosti čistokrvných a muklorodených. Sirius povedal, že Voldemort a jeho stúpenci boli temní čarodejníci. Čo to znamená? Mágia sa delila na rôzne druhy? Aj tak na tom príliš nezáležalo, znalosť je znalosť a nie je sama o sebe zlá. A znalosti a vedomosti mu v čarodejníckom svete pomôžu. Čím viac toho bude vedieť o rôznych druhoch mágie, tým lepšie sa pred nimi bude môcť chrániť. Nikdy už znova nedovolí, aby ho niekto zranil či zneužil.

Tiež premýšľal o Dumbledorovi. Najprv bol zmätený, ale nakoniec zvíťazil hnev nad všetkým ostatným. Ten muž ho nechal s Dursleyovými. Sirius povedal, že každý kto poznal jeho matku vedel, že jej sestra nenávidí mágiu. Tak prečo ho tam Dumbledore nechal? Prečo ho nikto neskontroloval? Obzvlášť keď bol taký slávny, ako naznačoval Sirius.

Nahnevalo ho hlavne to, keď prišiel k záveru, že čarodejník zvaný Dumbledore zariadil veci tak, že vyrástol úplne neinformovaný o čarodejníckom svete. Keď bol taký výnimočný, mal sa dozvedieť o mágii hneď ako to bolo možné a mal byť vychovávaný vo svojom vlastnom svete; nie odložený len tak, cítiac sa ako netvor s mágiu neznášajúcimi muklami. A vedel, že Sirius bol kvôli tomu na Dumbledora tiež nahnevaný. Premýšľal, ako je možné, že vodca rádu dovolil, aby bol jeden z jeho členov uväznený bez súdu.

Sirius sa prebudil a zastonal, keď si uvedomil, že je v dome svojich rodičov. Už pred časom  prisahal, že sa sem nikdy nevráti. Bohužiaľ, v zlých časoch sa musí pristúpiť na výnimky.

Usmial sa, keď si spomenul, že má pri sebe svojho krstného syna. Dodalo mu to novú chuť do života. Keď James a Lily zomreli, cítil sa akoby už nemal dôvod žiť. Ochotne sa stratil v ničote vo svojej cele v Azkabane. Teraz pochopil, ako sebecky sa zachoval. Harry ho potreboval a on ho nechal v Dumbledorových pazúroch.

Sirius sa zamračil. Nikdy nepredpokladal, že by bol Dumbledore schopný takej manipulácie. Vždy k tomu mužovi prechovával veľkú dôveru. Dobre, až dovtedy, pokiaľ sa nedozvedel, že mu nebude umožnený súdny proces a nikto sa zaňho ani neprihovoril. Letmo vo svojej cele premýšľal o tom, prečo mu Dumbledore nezariadil proces. Ale teraz na tom záležalo oveľa viac, pretože Dumbledore sa začal miešať do života jeho krstného syna, čo bolo ešte horšie.
Možno je chrabromilčan, ale rozhodne spozná slizolinskú taktiku, keď ju uvidí. Koniec koncov, bol vychovaný ako Black. Ťažko môžete dostať lepší výcvik než ten, ktorý vás  pripraví na realitu života a pomôže vám čeliť pravej tvári iných.

To čo urobil Dumbledore, bol jasný pokus urobiť z Harryho úbohého a vďačného chudáka, ktorý k nemu bude vzhliadať; ľahko zmanipulovateľné dieťa vytvarované podľa jeho predstáv. Bol si istý, že väčšina čarodejníckeho sveta by bola zdesená, keby sa dozvedeli, že Harry bol vychovávaný ako mukel, bez znalosti svojich čarodejníckych koreňov. Ich záchranca na úrovni mukla! Pobúrením by kričali.

Dumbledore by iste chcel, aby mu bol chlapec vďačný a aby sa naučil len to, čo Dumledore uznal za vhodné. Bolo evidentné, že sa Dumbledore obával toho, že by sa z Harryho stal sebavedomý, nafúkaný a sebaistý chlapec ako James. A aká je najlepšia príležitosť zničiť túto možnosť než nechať Harryho žiť s muklami, ktorí nenávidia čarodejníkov?

Sľúbil, že Harryho naučí všetko, čo bude potrebovať na to, aby sa dokázal postaviť na vlastné nohy. Až jeho krstný syn vyrastie, bude na pleciach niesť ťažké bremeno. Dumbledore sa pokúsi z neho urobiť symbol svetla a mať ho pod kontrolou. A temní čarodejníci sa pokúsia zlákať ho zase na ich stranu. Všetci si myslia, že z Harryho sa stane silný čarodejník. A on vie, hlboko vo vnútri, že Voldemort sa môže vrátiť.

Behom jeho dní ako aurora často počul od chytených čarodejníkov, že Voldemort podnikol isté kroky, ktoré mu mali zaručiť nesmrteľnosť. Nikto tomu v skutočnosti nechcel veriť, no Sirius čiernu mágiu poznal dosť na to, aby vedel, že ktokoľvek tak silný ako Voldemort je schopný stať sa v istom zmysle nesmrteľným. Existovalo mnoho temných zaklínadiel a hrôzostrašných rituálov, ktoré mohli prinajmenšom učiniť niekoho takmer nezničiteľným. A zo spôsobu, akým sa Voldemortovo telo rozpadlo na prach bolo zrejmé, že sa už o niečo pokúsil. Smrtiaca kliatba necháva telo nedotknuté. Harry má pred sebou stret s Voldemortom, alebo minimálne so zvyšnými smrťožrútmi.

Teraz, keď vedel o Dumbledorových manipuláciách a spôsobe, akým muklovia zaobchádzali s Harrym vedel, že nemôže ostať tým predpojatým chrabromilčanom, ktorým bol kedysi. Pre Harryho dobro bude musieť prijať svoje temnejšie stránky a naučiť svojho krstného syna všetko, čo môže. Dokonca zahrnie aj nejaké temné zaklínadlá, keďže biela mágia v boji so smrťožrútom nepomôže.

Navyše si už nebol taký istý Dumbledorovou ideológiou. Starec bol zaujatý voči temným rodinám a čiernej mágii. Sám Sirius vždy čiernu mágiu odmietal, pretože mu ju jeho rodina vnucovala, ale Harrymu bude užitočná pri obrane. A vždy tajne súhlasil s čistokrvnými, že muklovia sú veľmi nebezpeční a že muklorodení predstavujú prasklinu v bezpečnosti. Samozrejme to neznamenalo, že by si myslel, že by mali byť vyhladení alebo že by boli podradní, no k nejakému riešeniu prísť musí.

Predtým nepoznal mnoho muklov, ale to, čo Harrymu urobil jeho strýko bolo v čarodejníckom svete neslýchané. Čarodejníci ochraňovali svoje deti a nikdy by ich nebili ani sexuálne nezneužili. Bolo tak málo čarodejníkov v porovnaní s muklami, že blaho detí bolo veľmi dôležité. O to viac v čistokrvných rodinách, ktoré mali obvykle len jedno alebo dve deti, aby boli čo najmocnejšie, keďže verili, že viac detí riedi silu rodovej mágie. A ešte viac dôležitý bol dedič.

Jeho rodičia naňho ruku nikdy nevztiahli. Despoticky požadovali aby dodržiaval ich ideológiu a presvedčenie, no nikdy mu kvôli tomu neublížili. Nikdy si to neuvedomil. Temné rodiny si naozaj cenili svoje deti viac, než tie svetlé; kládli väčší dôraz na pokrvnú líniu a magickú silu dedičov, pretože dedič pre nich bol nenahraditeľný. A s tým úplne súhlasil.

 Harry sedel v knižnici, ktorú našiel behom prieskumu domu.

Bol ranným vtáčaťom a videl, že Sirius sa ešte nezobudil. Zvedavosť ho prinútila potĺkať sa matne osvetleným domom. To, čo videl ho fascinovalo. Narazil na veľmi divné a trochu desivé veci; stena pokrytá hlavami nejakého divného stvorenia s veľkými očami a špicatými, zelenými ušami; plaziacu sa ruku v šuplíku; stojan na dáždniky urobený z nohy nejakej obrovskej príšery a podobne.

Myslel si, že zbadal tieň pohybujúci sa okolo, ale po chvíľke čakania, či sa niekto objaví, pokračoval vo svojom prieskume, keďže sa nič nestalo. Tiež videl mnoho portrétov chrápajúcich čarodejníkov a čarodejníc, pričom všetci mu istým spôsobom pripomínali Siriusa. Domyslel si, že to budú jeho predkovia. Zdalo sa mu fascinujúce, že portréty sú živé a môžu reagovať. Mágia bola proste úchvatná.

Nakoniec objavil knižnicu a cítil by sa ako doma, keby predtým nejaký domov mal. Bola obrovská s množstvom kníh, ktoré mohol opísať ako 'temné'; konečne pochopil, čo mu Sirius hovoril o temných čarodejníkoch. Nezdalo sa mu to také zlé.

Knihy boli veľmi zaujímavé a obsahovali pohyblivé obrázky znázorňujúce kúzla a rituály. Iné boli trošku násilnejšie, a kričali a nariekali, keď ich otvoril. Rozhodol sa nejaké si prečítať, aby sa toho o mágii dozvedel viac. Veľa zaklínadiel v nich uvedených malo spôsobiť ľuďom zranenia, alebo boli určené na súboje.

Rozhodne sa mu nepozdávali tie o mučení, ale podľa Siriusa, čarodejníci tam vonku to všetko ovládali, takže sa to bude musieť naučiť tiež, aby bol pripravený. Vedel, že je ďaleko za ostatnými deťmi, ktoré boli vychovávané ako čarodejníci, takže to musel čo najskôr dohnať. Našťastie čítal  a učil sa rýchlo; a to vďaka zvyku čítať, ktorý si vytvoril behom života s 'tými muklami' ako začal nazývať svojich príbuzných.

Harry si práve čítal knihu s názvom História skutočnej čiernej mágie a nedokázal ju pustiť z ruky.

Rozprávala o príbehu Morgany a jej syna Mordreda, ktorý bádali v temnej mágii hlbšie, než ktokoľvek pred nimi; aby sa ochránili pred muklami, ktorí sa začali obracať proti nim. Vysvetľovala, ako sa Morgana pohádala s Merlinom kvôli nebezpečenstvu odhalenia všetkých ich schopností muklom, keďže tí zvyčajne zničia všetko, čo je silnejšie než oni sami. Muklovia si začali vytvárať svoje vlastné predpojaté náboženstvo, ktoré považovalo nevysvetliteľné veci za prácu zla a preto lovili čarodejníkov prehlasujúc ich za uctievačov diabla. Aj keď to Merlin vedel, odmietol sa odlúčiť od muklov. Morgana vzala Mordreda so sebou na ostrov na pobreží dnešného Anglicka a našla vlastnú skupinu čarodejníkov a čarodejníc, ktorí verili v silu prírody a tú brali ako zdroj mágie.

Bolo to fascinujúce a Harry úplne súhlasil s tým, čo Morgana urobila. Koniec koncov mala pravdu, mnoho čarodejníkov a čarodejníc bolo štvaných a mučených muklami, ktorí ich obvinili vyznávania diabla, keď boli prichytení pri čarovaní. Harry si myslel, že by sa to dalo aplikovať na dnešnú dobu a Dursleyovci boli typickým príkladom muklov z Morganiných čias.

Morgana zistila, že mágia pochádza z prírody a čarodejníci sú so zemou spojení viac ako muklovia, keďže oni nepotlačovali prúd mágie, ktorá vychádzala zo zeme. Mordred bádal ešte hlbšie a objavil silnú a čistú mágiu, ktorú pomenoval čiernou mágiou, ktorú bolo ťažké ovládať, ale dávala čarodejníkovi silu ovládať prírodu a jej stvorenia. Používali ju k zušľachteniu svojich tiel a myslí a na ovládanie ďalších vecí. Nepoužívali ju k zločinným úmyslom, pokiaľ ich muklovia nezačali prenasledovať. Potom Morgana zamerala svoj výskum na vytvorenie obranných kúziel chrániacich proti útokom muklov a vynašli veľa temných kúziel, aby mali proti masovej sile muklov vôbec šancu.

Harry bol ponorený do čítania, keď si všimol portrét visiaci vysoko nad krbom, ktorý bol hore a pozoroval ho. Zahľadel sa naň a videl vznešene vyzerajúceho čarodejníka s dlhými čiernymi vlasmi, prepaľujúcimi tmavo sivými očami a impozantným zovňajškom. Bol oblečený do luxusných zelených a čiernych šiat, ktoré vyzerali ako posledná móda pred niekoľkými storočiami. Muž sedel na svojej stoličke ako na tróne, no mlčal.

Harry rozmýšľal, či ho má osloviť, ale rozhodol sa pokračovať v čítaní. Keby ním bol portrét tak zaujatý, dal by to najavo.

Sirius zatiaľ už nejaký čas hľadal svojho krstného syna a netušil, kam len chlapec mohol ísť.
Skontroloval všetky hlavné obytné miestnosti domu, no tie boli prázdne. Videl aj Kreachera, ktorý snoril okolo, no nevenoval tomu príšernému domácemu škriatkovi druhý pohľad. Škriatok bol na jeho vkus príliš odporný. Tvorova úcta k jeho matke bola nechutná a on sám bol úplne na nič; už dávno prestal upratovať a snažil sa ignorovať Siriusove príkazy.

Sirius bol zmätený. Jedinými miestami, ktoré nekontroloval, boli miestnosti, do ktorých mohol vstúpiť len Black; pre všetkých ostatných by sa dvere neobjavili. Zvyčajne to boli izby, ktoré obsahovali portréty Blackovcov, dedičstvo a knihy. Vedel, že Harry nemohol vidieť žiadne z dverí tých izieb, ale po dvoch hodinách hľadania a volania Harryho sa rozhodol ich skontrolovať.

Keď konečne otvoril dvere knižnice, bol úplne zaskočený.

Harry bol tu, úplne ponorený v knihe o čiernej mágii a s ním portrét Arcturusa Blacka, ktorý ho pozoroval.

Ako sa ten chlapec dostal dovnútra? A prečo ho Arcturus nevykázal von?

Arcturus Black bol jedným z najváženejších predkov Blackovcov. Bol prísne totalitný, nemal trpezlivosť s deťmi a všetci, ktorí neboli čistokrvní, múdri alebo dostatočne silní podľa neho iba plytvali miestom. Sirius ním vždy pohŕdal keď bol mladší, ale musel priznať, že sa ho aj bál. Starý čarodejník bol svojho času veľmi mocný a bol hlavou rodiny Blackovcov viac ako dve storočia. Arcturus bol tiež vodcom čistokrvných rodín, ktoré sformovali politickú koalíciu proti zákazu čiernej mágie. A tiež aj uspel, keďže to bolo až po jeho smrti, kedy v Británii väčšinu čiernej mágie zakázali.

Pokrútil hlavou a pristúpil ku svojmu krstnému synovi. „Harry, hľadal som ťa. Ako si sa sem dostal?“

Harry sa strhol. Bol taký zaujatý, že ani nepočul, kedy Sirius vošiel.

„Čo máš na mysli? Proste som našiel túto knižnicu, keď som skúmal dom. Dúfam, že nie si naštvaný kvôli tomu, že som sa rozhliadal po okolí,“ povedal neisto. „Dom je veľmi zaujímavý a chcel som vidieť viac. Potom som našiel knižnicu a prezeral si knihy. Veľmi rád čítam a viem toho tak málo. Preto som si myslel, že ti nebude vadiť, keď si niektoré z tých kníh prečítam.“

Harry videl, že Siriusa to zaskočilo a tak rýchlo dodal: „Veď vieš, nebudem sa pýtať toľko otravných otázok. Po tom, čo si mi včera povedal, som mal množstvo otázok a tie knihy sú tak fascinujúce!“ Nebol schopný ovládnuť svoje nadšenie a vyhŕkol: „Vysvetľujú toľko vecí; históriu nášho druhu, rozvoj čiernej mágie, všetky neuveriteľné zaklínadlá. Nedokázal som prestať čítať.“

Dorozprával s úsmevom na tvári, no začalo ho znepokojovať, keď Sirius stále len tak stál a díval sa naňho.

„Urobil som niečo zlé?“ spýtal sa Harry a zamračil sa. „Mrzí ma to, ak som sem nemal chodiť. Nabudúce sa najprv spýtam.“

Harry sa zdvihol zo stoličky, no Sirius k nemu pristúpil a položil mu ruku na rameno, aby ho zastavil.

„Prepáč mi, Harry. Tak som to nemyslel. Je v poriadku, ak si tie knihy chceš prečítať, aj keby som ti mal povedať, ktoré časti vynechať, pretože niektoré knihy sú dosť nebezpečné. No Harry, chceš mi tvrdiť, že si proste vošiel dovnútra?“

„Áno. Prečo? Nemal by som?“ povedal Harry, zmätene sa dívajúc na svojho krstného otca.

Sirius uhol pohľadom a začal si mrmlať: „To nie je možné... ako sa dostal dovnútra... to nemôže byť, mohlo by...“

Otočil sa k Harrymu a ticho povedal: „Len ten s krvou Blackovcov dokáže nájsť túto miestnosť.“

Harry stuhol.

„Ako som sa potom dostal dovnútra?“ spýtal sa a snažil sa v tom nejako zorientovať. „Nie som Black, som Potter. Možno Potterovská línia mala v sebe krv Blackovcov?“

Na to si portrét odfrkol a Sirius sa naňho otočil.

„Čo o tom vieš?“ zavrčal Sirius.

„Pozor na tón, mladý muž! Vždy si bol drzým a hlúpym deckom,“ povedal posmešne Arcturus Black.

„Neplytvaj mojím časom Arcturus. Prečo si si odfrkol?“ spýtal sa Sirius. „Ako sa dostal dovnútra?“

„Nie je mojou povinnosťou odpovedať ti,“ uškrnul sa Arcturus. „Ale vzhľadom na to, že chlapec je tiež zvedavý, poviem ti, že čo i len myšlienka na to, že by sa Black zaplietol s muklov milujúcim Potterom, sa mi zdá príliš smiešna na to, aby som ju komentoval.“

„Ušetri ma svojich predsudkov. Proste mi povedz, ako sa dostal dovnútra. Viem, že v Potterovskej línii žiaden Black nie je.“

„Možno som starý, ale nie som tak ignorantský voči našej krvi, ako ty,“ odsekol znechutene Arcturus. „Zdá sa mi, že máš málo Blackovskej krvi, keďže to necítiš.“

Harry ich počas hádky pozorne počúval a došiel k niekoľkým záverom, ktoré boli pomerne dosť mätúce. Tak sa rozhodol zasiahnuť.

„Ehm, prepáčte pán Black,“ povedal zdvorilo Harry, pokúšajúc nezvíjať sa pod prísnym pohľadom portrétu. „Z toho mi vychádza len jediný záver, a to ten, že si myslíte, že mám v sebe Blackovskú krv... ale to nie je možné!“

Nevedel ako pokračovať, ale rozhodol sa skúsiť to.

„To by znamenalo, že moja matka bola z vetvy Blackovcov, čo nebola, keďže mi Sirius povedal, že sa narodila v muklovskej rodine... alebo žeby mal v sebe Blackovskú krv môj otec... alebo... alebo žeby môj otec nebol James Potter, ale niekto z vášho rodu. A to mohol byť jedine Sirius a to...“ zaváhal a obrátil sa na Siriusa. „Alebo máš možno nejakých bratov či bratrancov?“

„Aspoň chlapec má viac rozumu než ty,“ uškrnul sa Arcturus a pozrel sa na Siriusa.
Sirius mu nevenoval pozornosť a otočil sa na svojho krstného syna.

„Nie Harry, mal som jedného brata a ten zomrel príliš mladý na to, aby mal syna. A Lily nemôže byť z rodu Blackovcov, keďže ja som z hlavnej línie a teda by som vedel, keby bola mojou vzdialenou príbuznou, pretože gobelín...“

Náhle Sirius zbledol a predtým, než vybehol z miestnosti, zašepkal: „Hneď som späť.“

Harryho Siriusove správanie úplne zmeiatlo. Pozrel sa na portrét a neisto povedal: „Myslím, že Sirius má nejakú možnosť, ako vidieť, kto je z rodu Blackovcov?“

„Vyzeráš ako múdre dieťa,“ povedal Arcturus úsečne, „a cítim z teba moc, maličký. Budeš prijateľným dedičom.“

„Vy cítite, že som Black,“ zašepkal Harry sám pre seba a jeho oči sa rozšírili.

Jeho zmätené rozmýšľanie bolo prerušené, keď ho Sirius vtiahol do pevného objatia.

„Pri Merlinovi, je to pravda! Nikdy som si nedovolil dúfať... strašne som si to prial... ale nemyslel som, že je to možné,“ horúčkovito šepkal Sirius do vlasov Harrymu. „Ako som to Jamesovi závidel... nemôžem tomu uveriť...“

„Sirius, čo sa stalo? Prosím, vysvetli mi to,“ prosil Harry. Myslel si, že pozná odpoveď, ale neodvážil sa dúfať.

Sirius umiestnil svoje ruky na Harryho ramená a jeho oči túžobne blúdili po Harryho rysoch.
„Ale strašne sa podobáš na Jamesa...“ zašepkal Sirius. Odmlčal sa a vyzeral, akoby sa nad niečím rozhodoval. „Harry, poď so mnou. Musím ti niečo ukázať."

 Vošli do miestnosti a Harry hneď zbadal obrovský gobelín, ktorý pokrýval celú stenu. Bol na ňom strom s nespočítateľným množstvom vetiev a malými bielymi kvetmi. Po bližšom preskúmaní videl mená a dátumy na každom kvete. Domyslel si, že je to rodokmeň. A potom hore uvidel elegantný, strieborný nápis Najvznešenejší rod Blackovcov.

Sirius prechádzal po jednej vetve prstom a zastavil sa na kvete, ktorý vyzeral ako vypálený.
„Pozri sa sem Harry, tu bolo moje meno. Moja matka ho vypálila, keď som ušiel z domu. Nikdy som sa nevrátil a nevidel som gobelín od tej doby, čo si prišiel na svet... nevedel som, nikdy mi to nepovedala...“

Harry sa pozrel na to, čo mu Sirius ukazoval a potom na kvet vedľa, na ktorom bolo napísané: Regulus Arcturus Black. Potom si všimol jemnú vetvičku smerujúcu od Siriusovho mena, bol na ňom kvet s menom Orion Sirius Black a dátum jeho narodenia.

Harry zalapal po dychu a hlava sa mu točila z tých možností. Teraz už vedel, čoho sa Sirius domnieval. Ale to nie je možné, alebo áno? Musí to byť len náhoda. Nechcel tomu bez dôkazu veriť. Nechcel potom čeliť sklamaniu a bolesti, keď sa ukáže, že to nie je pravda.

„Ale Sirius, to musí byť omyl. Sám si to povedal, vyzerám ako James Potter a Lily si ho vzala. Potom, ty... a ona...“

Sirius sa pozrel dolu naňho a Harry videl, ako sa tie oči lesknú potlačovanými slzami. Ako len túžil po tom, aby to bola pravda.

Sirius vzal Harryho malé ruky do svojich a ticho mu povedal: „Harry, tvoju matku som veľmi miloval. Ona bola jediná žena, ktorú som kedy miloval. Stretávali sme sa tajne dlhý čas. James bol do Lily zamilovaný od začiatku, no ona ho nemohla vystáť až kým sme v Rokforte nezačali posledný ročník. Nechcel som ho raniť, bol to môj najlepší priateľ. Takže, keď som sa stretával s tvojou matkou, nikomu sme nič nepovedali. Boli sme spolu tri roky, kým sa so mnou rozišla. Vtedy to boli nebezpečné a temné časy, ona bola muklorodená a ja som bol Black. Aj keď som sa zriekol rodinných predsudkov, bolo by pre ňu nebezpečné, keby čistokrvní zistili, že sa so mnou stretáva. Takže sa to rozhodla ukončiť. Chápal som to, ale hlboko ma to ranilo.“

Zhlboka sa nadýchol a pokračoval: „Začala sa stretávať viac s Jamesom. Hoci to bolo pre mňa ťažké, James bol veľmi šťastný a ja som sa nakoniec naučil akceptovať to. Ale niekedy sme sa s Lily vídali aj po tom, nedokázal som nestretávať sa s ňou.“ Uškrnul sa a potom s bodnutím pri srdci dodal: „Po Rokforte sme sa stále sem-tam stretli. Až do dňa, kedy mi povedala, že je koniec a že si vezme Jamesa. Chvíľu na to oslávili Liline otehotnenie. Nikdy som sa nespýtal, či si Jamesov...“

Jeho tvár bola strápená smútkom, keď hovoril: „Teraz už chápem, prečo to urobila. Keby porodila dieťa Blacka, Voldemort so svojimi smrťožrútmi by sa pre vás stali hrozbou. A potom, čo by si vyrástol, by na teba všetci tlačili ako na Blackovho dediča a smrťožrúti by chceli, aby si sa k nim pridal. Lily nevedela, ako dlho bude vojna trvať a nechcela pre teba takú budúcnosť. Takže si myslím, že keď zistila, že je tehotná, rozišla sa so mnou a prijala Jamesovu ponuku. Viem, že navrhoval svadbu už dlhší čas, ale Lily to vždy kvôli mne odložila. Stále sa nevedela rozhodnúť. Keď si prišiel ty, chcela ťa len chrániť.“

Sirius pohladil Harryho po vlasoch.

„Je pravda, že vyzeráš ako James. Až neprirodzene veľmi sa mu podobáš. Lily bola veľmi múdra a silná čarodejnica, preto si myslím, že vykonala rituál krvi, ktorý mal zariadiť, aby si vyzeral ako James. No teraz, keď už o tom viem, môžem ten rituál zrušiť.“

Neisto sa pozrel na Harryho, kým čakal na jeho súhlas. Harry len bez slov prikývol, keď mu v hrudi vzkypela nádej.

Sirius ticho pokračoval: „Závidel som Jamesovi, že mal všetko, o čom som ja kedy sníval. Nedokážem sa však na ňu hnevať. Urobila to pre teba a vďaka nej tu si. Označila ťa ako môjho syna. Vidíš, vykonala rituál mena a pomenovala ťa Orion Sirius, aby sa táto informácia zapísala do gobelínu. Tieto rituály vykonávajú len temné rodiny, James sa o nich nikdy nezaujímal. Lily bola jediná, ktorá vedela, ako som chcel svojho syna pomenovať.“

Z ničoho nič Sirius Harryho pevne objal a zdvihol zo zeme. S nepreliatymi slzami šťastia a túžby divoko šepkal: „Si môj syn... ja mám syna!“

Harry svojho otca objal späť a vyronil tiché slzy radosti. Mal otca... mal otca. Nič nemohlo prekonať tento okamih.

Ubehli dva týždne plné zhonu. Sirius bol šťastný a plný energie. Najradšej by strávil každú jednu chvíľu so svojim synom. Čím viac chlapca spoznával, tým viac ho miloval a tento nový pocit len ďalej silnel.

Už si dokonca zvykol na to volať ho a premýšľať o ňom ako o Orionovi; vždy si myslel, že je to krásne meno. Bol na Oriona hrdý. Chlapec bol bystrý, starostlivý, trpezlivý a miloval čítanie. Veľmi mu pripomínal Lily a jeho srdce sa zovrelo zakaždým, keď na svojho syna pozrel. A aj Orion sa zdal byť oveľa šťastnejší ako predtým.

Vedel, ako veľmi to dieťa túžilo po rodine a Orion sa nebál prejaviť svoje city. Sirius strávil celé hodiny tým, že mu rozprával o čarodejníckom svete, záškodníkoch, Rokforte, Lily; hoci o nej len stručne, pretože niekedy ho smútok donútil prestať. Tiež ho začal učiť o zvykoch čistokrvných rodín a históriu rodiny Blackovcov.

Nikdy by ho ani len nenapadlo, že svojho syna bude učiť práve tieto veci, vzhľadom na to, že sa proti nim ako mladý búril. Ale teraz, keď bol sám otcom, chcel, aby jeho syn, ktorý bol dedičom vznešeného rodu Blackovcov, bol pripravený tento titul niesť. Cítil, že je jeho povinnosťou dobre ho pripraviť. Nikdy predtým sa o dedičstvo nezaujímal, ale teraz trochu viac porozumel svojim rodičom a pochopil, akým sklamaním pre nich musel byť.

To ale neznamenalo, že to ľutuje. Strávil kopec času s Jamesom a býval v jeho dome. Za nič by to nevymenil, avšak teraz, keď viac dospel - hoci nie priveľmi, ako hrdo vyhlásil - a keď bol zodpovedný za život ďalšieho človeka, chcel, aby bol jeho syn tým najlepším zo všetkých a aby bol pripravený jednať s čistokrvnými.

Deň po tom objave - ako to s úsmevom nazývali - našiel temné zaklínadlo, ktoré malo zrušiť Lilin rituál a vrátiť Orionovi jeho pravú podobu.

Po ďalšom uistení sa, že chlapcovi rituál neublíži, kúzlo použil a bol udivene sa díval na výsledok. Orion bol pravý Black. Mal všetky charakteristické blackovské rysy - hladké, ľahko rozviate čierne vlasy; vysoké lícne kosti; aristokratický nos; perlovo bielu pokožku a štíhle telo. A našťastie, Orion mal stále Liline zelené oči.

To bol jediný rys, ktorý Sirius dúfal, že si jeho syn uchová. Dobrou vecou tiež bolo, že sa Orionov zrak obnovil. Blackovci mali oproti Potterovcom našťastie výborný zrak. Orion bol na svoj vek stále malý a Sirius to pripisoval dňom, ktoré Orion strávil s Dursleyovcami. Uistil sa však, že jeho syn začal poriadne jesť a nabral na váhe.

Sirius nakúpil všetky možné druhy elixírov a vyliečil nimi Orionove rany a jazvy. Tiež si všimol, že sa Orion nejako inak nesie. Pobavilo ho keď zistil, že Orion napodobňuje jeho spôsob chôdze a pohybov. Malý chlapec bol viac sebavedomý a ukazoval svoju nezávislosť v rozhodovaní, ktoré knihy bude čítať.

Po rozhovore s Orionom o čiernej mágii sa Sirius zľutoval nad synovou tvrdohlavosťou a prosbami a dovolil mu čítať knihy v blackovskej knižnici. Orion však musel Siriusa zavolať vždy, keď chcel čítať knihy, ktoré boli obzvlášť nebezpečné. Takže Sirius s ním bol v miestnosti a dohliadal na to, že jeho syn tie knihy zvláda. Zatiaľ to fungovalo bez problémov.

Najprv znepokojilo, že Orion študuje čiernu mágiu aj keď vedel, že potrebuje spoznať svojich nepriateľov. Ale čoskoro zistil, že chlapec je schopný rozoznať užitočné zaklínadlá od tých naozaj zlých. Požičiaval Orionovi prútik, aby si precvičil kúzla vediac, že ministerstvo nemá žiadny spôsob ako odhaliť čarovanie neplnoletých čarodejníkov cez blackovské ochrany. A plánoval vychádzku, aby aj Orionovi zohnali nejaký prútik.

Tiež sa bavili o svojej budúcnosti. Na Dumbledora mali rovnaký názor, ktorý Siriusa dosť pobavil, znovu svedčiac o tom, že chlapec je bystrý a vnímavý. Tak bolo rozhodnuté, že je príliš riskantné aby Orion išiel do Rokfortu.

Sirius mu prezradil svoje dohady o Voldemortovom možnom návrate a padlo rozhodnutie, že by Orion mal ísť do Durmstrangu, kde sa naučí viac o súbojoch a čiernej mágii než kdekoľvek inde a tiež tam bude v kontakte s čistokrvnými, ktorý podporujú Voldemorta, aby bol ešte viac nenápadný.

Voldemort by len ťažko prišiel na to, že dedič rodu Blackovcov je Harry Potter. Aký bol lepší spôsob ako ukryť svojho syna, než strčiť ho pod nos čistokrvným? To všetko bol Orionov nápad. Sirius začal veriť, že keby jeho syn šiel do Rokfortu, tak by bol v Slizoline. A prekvapivo ho to neznepokojovalo, práve naopak, upokojilo ho keď vedel, že je chlapec dosť prefíkaný, čo bola vlastnosť, ktorú bude v budúcnosti potrebovať.

Sirius mu tiež povedal, že by bolo lepšie, keby opustili Britániu a odišli na Black Manor v Moskve. Blackovci mali niekoľko nehnuteľností v rôznych zemiach, hoci Sirius vedel, že v Moskve budú ľudia klásť najmenej otázok a nikto sa nebude obťažovať s nahlasovaním do Anglicka, že tam majú utečenca z Azkabanu.

Čarodejnícka spoločnosť v Moskve bola centrom čarodejníckej komunity vo východnej Európe a bola o veľa väčšia a rozmanitejšia než tá v Anglicku. Boli až nezvyčajne oddaní čistokrvným rodinám, ktoré mali v zemi dlhé korene. Blackovci boli jedným z najstarších rodov a stálym objektom záujmu. Samozrejme, skoro každá rodina takého postavenia mala v Moskve panstvo, keďže to bolo staré, hlavné mesto čarodejníckeho sveta ešte pred vojnou s Lordom Grindelwaldom. A Black Manor malo lepšie ochrany ako Grimmauldovo námesite, keďže veľké množstvo mágie vo vzduchu ich posilňovalo.

Orion samozrejme súhlasil, pretože o Moskve čítal a tešil sa, až to tam uvidí, keďže to bolo najväčšie čarodejnícke spoločenstvo, ktoré otvorene prijímalo ako temných čarodejníkov, tak aj čarodejníkov svetla. A predstavovalo tiež možnosť naučiť sa kúzla, ktoré v Británii poznalo len pár ľudí.

Tiež otcovi vysvetlil, že sa chce slobodne rozhodnúť, na ktorú stranu sa vo vojne postaví. V určitých aspektoch súhlasil s oboma stranami, ale musel sa viac začleniť medzi čistokrvných a temných čarodejníkov, aby si na nich urobil vlastný názor.

Nevedel, či zaujal stanovisko temnej strany ako cestu odporu proti Dumbledorovi - ktorého nikdy nestretol - ale veril, že práve on bol vinný za to, čo prežil s Dursleyovcami. Možno to bolo zo zvedavosti, ale potreboval sa dozvedieť viac, kým si zvolí stranu.

Popravde Siriusovi povedal, že Voldemort zabil jeho otca a matku len ako akt vojny a to bolo pochopiteľné, no na druhú stranu nemal rád Voldemortove hrozné taktiky či presvedčenie o vyhladení čarodejníkov narodených muklom.

Vedel, že si bude musieť vybrať, pretože hoci bude v očiach celého sveta Orionom Blackom, skôr či neskôr bude vtiahnutý do vojny. Či už preto, že je Black, alebo preto, že niekto môže odhaliť, že on je chlapcom, ktorý prežil.

Sirius bol najskôr prekvapený synovým necitlivým prijatím faktov. Ale keď mu Orion vysvetlil svoje názory pozorne a presvedčivo, Sirius pochopil, že sa jeho syn pokúsil všetko racionálne zanalyzovať. A rozhodne nemohol čakať, že bude Orion prežívať Lilinu smrť. Orion ju nikdy nepoznal a preto nemohol cítiť jej stratu tak hlboko. No Sirius bol stále nervózny z toho, že jeho  syn čo i len zvažoval Voldemortovu stranu. Avšak Oriona uistil, že za ním bude stáť nehľadiac na to, ktorú stranu si vyberie. Sirius tiež zdôraznil to, že Voldemort chcel zabiť konkrétne Oriona, no nikto nevedel prečo a to plánovali zistiť, pretože táto informácia pre nich bola životne dôležitá.

Preto Sirius navrhol, že by mohol skúsiť kontaktovať niektoré čistokrvné rodiny a starých smrťožrútov a vstúpiť do ich kruhu aby zistil, čo vedia, pretože oni mohli započuť nejaké dohady o Voldemortových dôvodoch na útok. Nemyslel si, že by mal nejaké problémy vstúpiť do spoločnosti, keďže bol hlavou Blackovcov a keďže všetci, okrem vnútorného kruhu smrťožrútov, si mysleli, že to on zradil Potterovcov Lordovi Voldemortovi. A smrťožrútom môže povedať, že pobyt v Azkabane mu pomohol uvedomiť si svoje chyby.

Orion vôbec nebol nadšený tým, že na seba berie jeho novo nájdený a milovaný otec také riziko, ale uvedomil si, že potrebujú informácie a nakoniec so Siriusovým plánom súhlasil.

Orion navrhol, aby Sirius nikomu nehovoril, že Lily Evansová bola jeho matkou, alebo to, že jeho matka nebol čistokrvná, keďže sa bude pohybovať v čistokrvných kruhoch. Preto vlastne nevedel, čo povedať, keď sa ho niekto spýta na matku.

Sirius si vzal určitý čas na rozmyslenie. Keby niekto zobral Orionovu krv a použil elixír odhaľujúci jeho predkov, objavili by sa len mená Blackovcov. Tieto elixíry totiž dokázali rozoznať len stanovené rody a pokiaľ by nenašli žiadnu zhodu, výsledok by bol 'neznámy'. Ale Sirius nepoznal všetky nové elixíry, ktoré teraz existovali, takže bolo možné, že boli aj lepšie, ktoré by dokázali určiť, koľko muklovskej krvi v sebe Orion má. Možno dokonca existovalo také kúzlo. Na to nemali žiadne riešenie. Sirius iba povedal Orionovi, aby bol opatrný.

Ale meno jeho matky... Sirius si spomenul na to, že kedysi sa stretával s francúzskou čarodejnicou, ktorá tu bola na návšteve. Stretol ju u Potterovcov a mali spolu románik, ktorý trval niekoľko týždňov. Bola z mladšej, čistokrvnej francúzskej rodiny. Zistil, že krátko po ich romániku zomrela spolu so svojimi rodičmi - poslednými z rodu - pri smrťožrútskej akcii na čarodejnícky Nice. Jej meno bolo Véronique Valcroix.

Orion môže povedať, že to bola jeho matka a zomrela krátko po tom, čo ho priviedla na svet. A že ho nejaká vychovávateľka nechala v sirotinci.

„Nie je to tak ďaleko od pravdy, vzhľadom na môj predchádzajúci životný štýl,“ trpko to okomentoval Orion. Malo by sa to zhodovať s výsledkami elixíru, keďže Valcroixovci boli malou rodinou, mohli sa ukázať ako neznámi. A pokiaľ nejaký elixír alebo kúzlo zistí muklovskú krv, Orion môže povedať, že to pochádza od Valcroixovcov. Bude to uveriteľné vysvetlenie, pokiaľ to neukáže percentuálny obsah muklovskej krvi.

Problém, ktorý ale ostal, bola Orionova jazva. Stále bola príliš rozpoznateľná ako jazva Harryho Pottera a oni sa potrebovali zbaviť všetkých pojítok s Harrym Potterom. Orion bude vo väčšom bezpečí aj pred Voldemortom, aj pred Dumbledorom, keď ani jeden z nich nikdy nezistí, kto Orion vlastne je a keď budú veriť, že Harry Potter žije v londýnskych uliciach.

Hovorili aj s portrétom Phieneasa Nigellusa, ktorý sa veľmi chcel stretnúť s dedičom Blackovcov a dozvedeli sa, že Dumbledore už vie o Harryho úteku a niekoľko čarodejníkov ho bezvýsledne hľadá po celom Londýne.

Orion uvažoval o celej tej veci s jazvou a spýtal sa Siriusa, či nevie o nejakom temnom kúzle alebo rituály krvi, ktorý by mohol jeho jazvu skryť, prípadne ju rovno odstrániť. Sirius o ničom takom nevedel, takže Orion strávil posledný týždeň hľadaním v knižnici, aby našiel niečo čo by im v tej situácii pomohlo, zatiaľ čo Sirius plánoval ich odchod.

Napísal list Igorovi Karkarovovi, riaditeľovi Durmstrangu, v ktorom mu oznamoval, že o rok očakáva prijímací list pre svojho syna. Tiež poslal list do Gringottbanky, požadujúc presun celého majetku do ich pobočky v Moskve oznamujúc, že preberá všetky Blackovské trezory a vlastníctva ako hlava rodiny. Jasne uviedol, že nikto by nemal mať k dispozícii informácie o pohyboch na jeho účtoch alebo inom podnikaní. Bola to zbytočná hrozba, no pre každý prípad to urobil.

Kedykoľvek si Sirius spomenul na Oriona, musel sa pousmiať. Dosť prekvapujúce bolo, že portrét jeho matky aj Kreacher si chlapca obľúbili po tom, čo videli jeho pravú podobu a zistili, že Orion venuje kopu času štúdiu čiernej mágie. A to, že Oriona prijal aj Arcturus mu spečatilo osud.

Portrét jeho matky bol oveľa veselší než kedykoľvek predtým – ak sa ona dala vôbec považovať za veselú – a hlasno prehlasoval, že rodina Blackovcov bude mať konečne vhodného dediča a že Orion je jediná dobrá vec, ktorú jej nehodný syn Sirius urobil. Stále Siriusa neznášala a on vedel, že to všetko robí len pre Oriona. Stále ho však prekvapovalo, keď sa s ňou jeho syn rozprával o zaklínadlách a ešte viac, keď sa na Oriona sladko usmiala.

Orion tiež strávil mnoho času tichými rozhovormi s Arcturusom. Starý a prísny čarodejník si chlapca skutočne obľúbil a nútilo to Siriusa premýšľať o tom, či Arcturus vie, že chlapec je len čiastočne čistokrvný. Sirius nikdy nepočul o čom sa tí dvaja rozprávajú, ale vyzeralo, že oboch ich spoločné rozhovory bavia. Samozrejme musel Oriona uistiť, že Arcturus má portrét aj v Black Manor.

Chlapec jednoducho každého okúzlil. Sirius si rád myslel, že to bola jeho osobnosť, ktorú Orion zdedil. Ale vedel, že sa od neho líši. Niekedy ho to miatlo.

Jeho syn dokázal byť rozkošný a okúzľujúci ak chcel, ale zvyčajne bol tichý a uzavretý. Dokázal byť vtipný a zábavný, no obvykle rozprával pokojne a jemne. Jeho synovi rástlo sebavedomie a hrdosť, bol veľmi príťažlivý, ale nikdy sa nechválil a nebol arogantný. Bol veľmi inteligentný a čítaním získaval veľa vedomostí, no nikdy sa nechvastal. Orion zbožňoval čiernu mágiu a dokázal byť chladný keď bolo treba, no stále na ňom bolo niečo jemné a nevinné. Chlapec bol pomerne zložitá osobnosť.

Sirius ešte nepomýšľal na to, aby ho trénoval v duelingu, keďže bol stále príliš mladý. Ale po tom, čo ho Orion celý deň prenasledoval po dome a presviedčal ho, zľutoval sa a sľúbil, že mu zoženie učiteľa len čo sa v Moskve usadia. Orion potom odišiel so spokojným úsmevom.

Sirius sa tiež pousmial, aj keď vedel, že jeho syn ho má omotaného okolo svojho maličkého prsta.

O dva týždne neskôr bolo všetko pripravené. Orion sa srdečne rozlúčil so svojou babkou – trvala na tom, aby ju tak oslovoval – pretože v moskovskom Black Manor nemala portrét.

„Vďaka Merlinovi, že Manor je z otcovej strany a nebudem tak musieť znášať tú starú bosorku,“ pomyslel si Sirius s hlbokým výdychom úľavy a so smiešnym úškrnom na tvári premýšľal o možnostiach naučiť svojho syna hrať metlobal.

 
24.06.2017 23:57:20
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one