Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Dnešná kapitola je taktiež veľmi dobrá a zaujímavá, prvý krát sa totiž v príbehu spomenie Trojčarodejnícky turnaj. Tiež Orion napraví svoj vzťah s Tomom, ktorý si konečne niečo dôležité uvedomí. A na konci Orion niekomu prezradí svoju skutočnú identitu.

Kapitola je NEOBETOVANÁ, takže mi musíte tie blbé vetné slovosledy odpustiť (viem, že tam sú, pretože som to čítala, ale niekde som nebola schopná to preložiť tak, aby to do slovenčiny presne zapadlo).

Kapitolu venujem komentujúcim minulej kapitoly (Rankl, Nade, Lily, Jirka, Caira + niekto, kto sa nepodpísal)  a ostatným, ktorým sa príbeh páči.

Tak si užite dnešnú kapitolu a napíšte mi prosím potom aj svoj názor na ňu.

Weronika :)

P.S.: Na začiatku kapitoly je aj autorkina poznámka, ktorú som len tak na rýchlo teraz preložila + také malé upozornenie pre tých, ktorí neznášajú slash: V prvej časti kapitoly je taký úsek, v ktorom si ale naši dvaja hrdinovia dajú maximálne pusu, takže nič strašné :)

15. kapitola - Prvá láska

Poznámka autorky: Zvyčajne si svoje kapitoly čítam po ich zverejnení a keď objavím nejaké gramatické chyby a pod., tak ich opravujem. Mám už akýsi náčrt toho, čo sa s Orionom stane v nasledujúcich rokoch, ale zvyčajne niektoré veci zmením, keď si prečítam komentáre, aby som tak dala komentujúcim to, čo chcú. (Pozn prekl.: nás sa to netýka, keďže poviedka je už dopísana a úpravy dokončené) Ale v zápletkách už sú aj niektoré veci, ktoré nezmením, hoci ma za to budú čitatelia chcieť neskôr zabiť... (Pozn. prekl.: ešte tu bola nejaká autorkina reakcia na konkrétny komentár, niečo o Tomovej reakcii na vzťah Lezandera a Oriona. Že Tom reagoval tak ako reagoval kvôli žiarlivosti a majetníckym sklonom :D)

K odpovediam na mnohé otázky komentujúcich čitateľov: Orion a Lezander spolu nejaký čas budú, ale hlavný pairing nezmením. Stále je to HP/LV. Podľa môjho názoru je to s touto dvojicou oveľa vzrušujúcejšie.

Čo sa týka Snapea.... tento príbeh píšem ako jeden druh alternatívneho vesmíru ku knihám od JKR. Keby Orion ostal u Dursleyovcov a Sirius neušiel z Azkabanu, stalo by sa presne to, čo sa dialo v knihách JKR. Orion by nezistil, kým vlastne je, bol by v Chrabromile a bol by rovnako bezradný, ako je v knihách. Sirius by sa nedozvedel, že Harry bol v skutočnosti jeho syn, Orion by bol záchrancom Svetla a nenamáhal by sa pozrieť sa na Temnú stranu z takého uhla pohľadu, ako tu. A skončil by zavraždením Voldemorta, ako sa to stalo v HP7. Ďalšie postavy v príbehu sa správajú ako sa správali v originálnych knihách JKR, iba sú ich životy ovplyvnené reťazovou reakciou, ktorú spôsobilo Orionovo rozhodnutie odísť od Dursleyovcov. Uvidíme ich z tej druhej strany, ktorú sme v pôvodných knihách nemohli vidieť, pretože Harry ju nikdy naozaj nespoznal. Takže Snape, podľa kníh JKR, je naozaj na strane Voldemorta a ak si pamätáte na scénu v HP7, kde Harry po jeho smrti uvidí jeho spomienky, uvidíte, že mnohé závery, ku ktorým o ňom dospel Orion, sú inšpirované konkrétnou spomienkou, kde Dumbledore využil Snapeov mučivý strach o Lily, aby preňho špehoval. Naozaj som si myslela, že Dumbledore bol veľmi krutý a nespravodlivý, keď so Snapeom tak manipuloval. Ale Orion sa v budúcnosti so Snapom stretne a veci sa preňho zmenia. Snape je jednou z mojich najobľúbenejších postáv a chcem mu dať lepšiu budúcnost, ako tú, ktorú mu dala autorka v originálnych knihách.


15. kapitola - Prvá láska

Uplynulo niekoľko dní, než sa Orion upokojil dosť na to, aby opäť hovoril s Tomom. Ľadovým hlasom Tomovi porozprával o zvyšku stretnutia, využívajúc pri tom čo najmenej slov a ignoroval akékoľvek Tomove pokusy o diskusiu o tom, čo sa stalo predtým.

Na druhú stranu začal Orion Lezandera opatrnejšie pozorovať a uvedomil si, že mu príde veľmi očarujúci. Lezander bol iste veľmi príťažlivý a pekný, ale to, čo k nemu Oriona pritiahlo bol Lezanderov záujem  a starostlivosť. Lezander sa ho stále snažil nejako dotýkať a jeho oči ho stále nasledovali. Vždy sa obával o Orionovo blaho a pozorne počúval, čo mal na srdci. Lezander si niekoľkokrát všimol, ako sa naňho díva a vtedy Orion rýchlo a nervózne odvrátil pohľad. Nebol si istý, ako by sa mal k Lezanderovi ďalej správať a tak sa mu začal vyhýbať.

Jedného dňa sa zdalo, že Lezander má už dosť Orionovho podivného správania a keď opustili učebňu Čiernej mágie, odtiahol ho nabok.

„Čo sa s tebou deje, Orion? Prečo sa mi vyhýbaš? Sotva so mnou prehovoríš,“ povedal Lezander a zamračil sa.

Orion sa nervózne zavrtel a nebol si istý tým, čo by mal odpovedať. Čo by mohol Lezanderovi povedať? Že má pocit, že by ho možno mohol milovať? Ale bol príliš vydesený niečo také povedať, bál sa odmietnutia. Alebo že si nie je istý, či je pripravený na vzťah? Že si nemyslí, že vzťah je dobrý nápad, pretože vojna by mala už čoskoro začať a on nechce Lezandera uvrhnúť do nebezpečenstva?

Lezander videl Orionovu nervozitu a zaváhanie,  tak mu jemne položil ruky na ramená a ticho povedal, „Prosím, povedz mi to. Nedokážem zniesť ten odstup, ktorý medzi nami rastie. Urobil som niečo zlé?“

Orion sa pozrel do jeho očí a bol uchvátený. Ako je možné, že si Lezanderove oči nevšimol už predtým? Vyžarovali toľko tepla a starostlivosti. Orion sa zhlboka nadýchol a váhavo prehovoril, „Ja... premýšľal som o tom, čo si mi povedal vtedy po mojej vízii... vieš... o tom, ako ti na mne záleží...“

Lezander tichučko odpovedal, „Myslel som vážne každé slovo.“

Orion prikývol a vyslovil novoobjavené rozhodnutie, „Áno, ale ja som ti nepovedal, že aj mne na tebe záleží... veľmi záleží,“ Orion bol úplne napätý, keď nepočul žiadnu odpoveď. Pozrel sa na Lezandera a videl, že jeho oči sú nepatrne rozšírené a jemne sa usmieva.

Lezander sa naklonil bližšie k Orionovi a zašepkal, „Ako veľmi?“

Orion sa opäť zavrtel, ale Lezander ho zovrel ešte pevnejšie. Nakoniec Orion nervózne vychrlil, „Ech ... mám ťa veľmi rád ... ale nie len ako ... je to niečo viac ... ech ... vieš ... niečo viac ako priateľstvo...“

Lezanderov úsmev sa rozšíril, priblížil sa tvárou úplne blízko k tej Orionovej a zašepkal, „Niečo ako toto?“ spýtal sa predtým, než priblížil svoje pery k tým Orionovým.

Orionov šok len zosilnel, keď ucítil Lezanderove pery, ako sa jemne otreli o tie jeho a cítil, ako sa v ňom niečo hýbe. Ten pocit bol taký príjemný, že sa mu poddal. Uvoľnil sa a pritlačil svoje pery na Lezanderove. Boli mäkké a teplé, ale keď zacítil Lezanderov jazyk kopírujúci jeho pery, pomaly sa trochu odtiahol a zamrmlal, „Ja... neviem, čo mám robiť... nikdy predtým som to nerobil...“ povedal a cítil sa pri tom trochu neschopne.

Lezander sa naňho jemne usmial a pohladil ho po vlasoch, „Tak dlho som po tom túžil. Nechcem na teba tlačiť, ak ešte nie si pripravený. Môžem počkať.“

Orion zmätene naklonil hlavu na stranu, „Čo tým myslíš, že si po tom tak dlho túžil?“

Lezander sa zasmial, „Upíri dospievajú skôr ako čarodejníci. Už dlhší čas sa mi páčiš, ale nebol som si istý, či sa tebe páčim ja, takže som ti to nikdy nepovedal, hoci som bol v pokušení to niekoľko krát urobiť.“

Orion prikývol a potom zakoktal, „Chcel by som skúsiť byť s tebou ... chcem tým povedať, neviem, či som pripravený na niečo intímne ... ale chcem byť bližšie pri tebe ... to čo k tebe cítim ... ešte nikdy sa mi to nestalo...“

Lezander sa naňho vrelo usmial a povedal, „Neboj sa, viem, čo tým myslíš. A nebudem ťa nútiť do ničoho fyzického.“ Potom s roztopašným úškrnom dodal, „My upíri sme veľmi vášnivé bytosti.“

Po tomto sa Orion zľahka začervenal a Lezanderovi pobavene zaiskrilo v očiach, „Ale pôjdeme len tak ďaleko, ako budeš chcieť. Viac mi záleží na tom byť s tebou ako, na hneď na niečom fyzickom. Takže ak chceš len so mnou ležať na posteli a rozprávať sa, je to v poriadku.“

Orion sa naňho vďačne usmial a odpovedal, „Ďakujem, rád by som na to šiel pomaly,“ trochu zaváhal a potom rýchlo dodal sotva počuteľným šepotom, „Ale ďalšie bozkávanie by mi nevadilo...“

Lezander sa zasmial, vtiahol ho do tesného objatia a do ucha mu povedal, „Och, o to sa báť nemusíš, budem ťa bozkávať veľmi často a veľmi dôkladne.“

Orion mu venoval malý hanblivý úsmev a Lezander ho chytil za bradu a trochu ju naklonil. Jemne a láskavo Oriona pobozkal, z čoho sa Orionovi zatočila hlava. Naozaj, pomyslel si omámene Orion, to bozkávanie je úžasné... mal to urobiť už dávno...

Lezander bozk prerušil a povedal, „Poďme na hodinu predtým, než si niekto všimne našu neprítomnosť,“ potom sa uličnícky usmial a zašepkal, „v bozkávaní môžeme pokračovať v noci.“

Orion nadšene prikývol a obaja sa pobrali na hodinu.


Nasledujúce mesiace boli plné čistej radosti a dokonalého šťastia. Orion zabudol na vojnu, na Voldemorta, na Smrťožrútov, na svoje nezodpovedané otázky a len si užíval čas strávený s Lezanderom. Každý večer ležali na Orionovej posteli a medzi bozkávaním a maznaním sa o sebe zhovárali, až kým vo vzájomnom objatí nezaspali. Vo svojom vzťahu nezašli príliš ďaleko, ale cítili sa veľmi spokojne. Orion nedokázal vysvetliť, čo k Lezanderovi cíti. Cítil sa byť v bezpečí a milovaný, cítil sa byť pochopený, chcený a tiež cítil, že Lezander po ňom túži. A Orion sa v týchto pocitoch vyžíval. Snažil sa, aby to tak cítil aj Lezander. Miloval, keď končekmi svojich prstov zľahka kopíroval Lezanderovu tvár a jemne hladkal jeho dlhé, krásne vlasy, a keď mu postupne bozkával krk až kým nedosiahol jeho ústa. Miloval, keď ho mohol v noci objímať a hovoriť s ním o svojich obavách a plánoch týkajúcich sa vojny. Nikdy predtým sa necítil tak kompletne.

 

Calypso si okamžite všimla, že medzi nimi niečo je a keď sa ich na to spýtala, povedali jej, že sú spolu. Spočiatku vyzerala byť  trochu smutná a opustená, ale ako týždne ubiehali, úprimne im zablahoželala a popriala im všetko najlepšie. Orion sa zase cítil trochu previnilo, pretože trávil oveľa viac času s Lezanderom ako s ňou, ale keď si to uvedomil, snažil sa nájsť si viac času, aby sa s ňou mohol osamote porozprávať a ukázať jej, že aj keď s niekým chodí, tak je preňho rovnako ako predtým dôležitá aj ona, a preto tým  ich priateľstvo veľmi neutrpelo.

Calypso tvrdo trénovala pre svoju úlohu budúceho Smrťožrúta a Orion niekedy trénoval s ňou. Bola skutočne dobrá duelantka, pretože poznala mnoho kúzel, o ktorých sa dočítala v rôznych knihách Čiernej mágie, ale Orion musel priznať, že čo sa týka sily, bol o dosť nad ňou. Stále si precvičoval aj Neodpustiteľné kliatby, ktoré teraz trénovali aj na hodinách Čiernej mágie na magických figurínach, a Orion bol teraz dokonca schopný ich používať neverbálne. Ale to si nechal len pre seba. Rosier prekvapene povytiahol obočie, keď sa ich Orionovi podarilo úspešne vrhnúť už na prvý pokus a Calypso sa z toho tešila aj zaňho a o to viac sa snažila to dokázať aj ona. Po čase zvládla úspešne použiť Cruciatus a Imperius. Orion sa už viac svojej moci nebál a to len vďaka tomu, čo mu povedal Karkarov a tiež preto, že sa cítil byť so svojou mágiou zladený viac ako kedykoľvek predtým. Teraz cítil vlnenie svojej mágie pri každom silnejšom temnom kúzle a okamžite pocítil príboj moci a radosti prúdiacej jeho telom. Ten pocit uvítal namiesto toho, aby sa ním znepokojoval. Taktiež oveľa viac porozumel knihe Temné kúzla pre jedinečných parselanov a už bol schopný väčšinu kúzel, ktoré sa z nej naučil aj použiť.

Často mal vízie o Smrťožrútskych stretnutiach, ale svoju prítomnosť vo Voldemortovej mysli sa mu darilo ukryť použitím Oklumencie a to tak, že svoje mentálne štíty držal zdvihnuté počas celého stretnutia. Voldemort sa držal v úzadí, takže neboli vykonávané žiadne útoky. Smrťožrúti len zhromažďovali informácie o Fénixovom ráde  a Auroroch, a plánovali a vykonávali politické manévre. Musel priznať, že aj keď Voldemort stále mučil Cruciatom niektorých Smrťožrútov, ktorí nesplnili jeho očakávania ohľadne svojich misií, ktoré im pridelil, zdalo sa, že to jeho nasledovníkov robí oveľa viac disciplinovanými a výkonnými. Dokonca to priznal aj Tomovi. Orion tiež začal obdivovať Voldemortovu genialitu. Nedalo sa popierať, že je to najsilnejší temný čarodejník, ktorý pozná omnoho viac neobyčajných temných kúzel, ako ktokoľvek iný. Tiež to bol skvelý stratég a jeho plány na ovplyvňovanie Ministerstiev mágie boli skutočne inšpirujúce. Poukazovali na reálne pochopenie nedostatkov, sebectva a túžob ľudskej mysle. Orion vo víziách videl aj prijatie mnohých nových Smrťožrútov. Romulus Rosier sa už jedným stal a taktiež bol prítomný na Siriusovom uvedení. Bol šťastný, že ho Voldemort považoval za hodného svojich radov a ešte ho za nič ani nepotrestal. Voldemort priradil Siriusovi úlohu nájsť Harryho Pottera, lebo vedel, že Sirius Potterovcov poznal a tak mal na nájdení chlapca osobný záujem. Oriona to veľmi pobavilo a ďakoval Merlinovi, že Voldemort si bol vedomý toho, že to nie je ľahká úloha a preto nepotrestal Siriusa, keď sa vrátil so správou, že o chlapcovi ešte nič nezistil. Len znepokojene premýšľal, ako dlho bude Voldemortovi trvať, kým stratí trpezlivosť a bude žiadať nejaké výsledky. Rozmýšľal, čo by mohol Sirius spraviť, aby predĺžil ten čas.

Jediné, čo Orionovi chýbalo bol Tom. Vždy po každej vízii s ním hovoril, rovnako ako keď osamote trénoval a študoval, ale odkedy mu Orion povedal o svojom vzťahu s Lezanderom a o tom, aký je z toho šťastný, bol Tom akýsi chladný a akoby sa od neho vzďaľoval. Orion jeho postoj nechápal, no chýbal mu starý Tom, ktorý ho povzbudzoval v jeho ambíciách; ktorý s ním šťastne diskutoval o vyučovacích hodinách a knihách, ktoré prečítal; ten Tom, ktorý mu toho o Čiernej mágii povedal viac, ako by bol hociktorý iný učiteľ schopný. Chýbal mu Tomov úsmev, žiariace oči a jemný tón hlasu, ktorý niekedy používal. Kedysi bol takýto tón veľmi vzácny a zriedkavý, no teraz priam neexistujúci. Chýbalo mu Tomovo priateľstvo a bez neho sa cítil opustený a olúpený. Bolo to akoby mu chýbal kus života.


Deň pred začiatkom vianočných prázdnin sa Orion rozhodol si s Tomom všetko vyjasniť. Otvoril medailónik a položil si ho na hruď, zatiaľ čo si ľahal na posteľ.

 

„Ahoj Tom,“ prehovoril jemne Orion.

Tom iba prikývol a Orion si povzdychol. Smutne sa naňho pozrel a spýtal sa, „Čo sa to s nami deje, Tom? Sotva sa so mnou rozprávaš. Len počúvaš moje správy o smrťožrútskych stretnutiach, ale ignoruješ akékoľvek pokusy o normálnu, dlhú konverzáciu. Už ti nezáleží na tom, čo sa deje v mojom živote?“

Tom sa naňho len zaškľabil, „A prečo ťa to tak znepokojuje? Nevravel si, že Lezander je jediný, komu na tebe záleží? Kto ti skutočne rozumie? Zdá sa mi, že ma teraz vôbec nepotrebuješ.“

Orion povytiahol obočie a pravdivo odpovedal, „To si myslíš? Že ťa nepotrebujem? Samozrejme že potrebujem! Chýbaš mi! Chýbajú mi naše diskusie, chýba mi čas strávený s tebou!“

Tom vyprskol, „Jediné čo ti chýba sú moje rady ohľadne otázok týkajúcich sa Smrťožrútov. Potrebuješ odo mňa iba toto.“

Orion zavrtel hlavou a prudko odpovedal, „To nie je pravda! Si môj priateľ a mám ťa rád. Nie len pre tvoju pomoc, ktorú mi môžeš poskytnúť, ale aj preto, že mi na tebe záleží. Poznáme sa už dlho a povedal som ti o veciach, ktoré nikto iný nevie a dôverujem ti. Potrebujem ťa vo svojom živote, pretože som vyrastal v tvojej spoločnosti, ktorú mám rád a nie preto, že ťa chcem využiť!“

Tom sa naňho bez slova díval a potom ticho odpovedal, „Tak za to ma považuješ? Za priateľa?“

Orion si povzdychol, „Ja viem, že sentimentalitou pohŕdaš, ale áno, považujem ťa za priateľa, no tiež za niečo oveľa viac, ty si mojim dôverníkom a radcom. Môžem byť k tebe úprimný so svojimi plánmi ohľadne vojny, oveľa úprimnejší ako k Lezanderovi, pretože on nie je temný čarodejník a tak niektoré veci nechápe. Niekedy nerozumie tomu, prečo som ochotný položiť svoj život za dosiahnutie našich cieľov,“ povedal Orion úprimne.

Tom zavrčal, „Ten chlapec ťa len drží späť.“

Orion sa zamračil, „Čo tým myslíš?“

Tom naštvane povedal, „Neuvedomuješ si, že odkedy si sa s ním dal dohromady, tak sa o vojnu nezaujímaš a rozptyľuješ sa? Netrénuješ tak tvrdo, ako by si mohol a strácaš drahocenný čas. On nie je jediný, komu na tebe záleží. Musíš byť pripravený na vzájomnú spoluprácu so Smrťožrútmi a Temným pánom, nemôžeš si dovoliť-“

Orion ho prerušil s malým úsmevom na tvári, „Takže ti na mne záleží?“

Tom sa zamračil a odpovedal, „Samozrejme, že áno. Myslíš, že by som strácal čas rozprávaním ti o Smrťožrútoch a Temnom pánovi, keby to tak nebolo?“

Orion zavrtel hlavou, „Nemyslím tým  to, či ti záleží na mojej príprave na vojnu. Myslel som či ti na mne záleží, ako na mojej osobe.“

Orion sa ešte viac zamračil, ale ticho odpovedal, „Áno. Možno ťa nehýčkam a nerozmaznávam, no záleží mi na tebe.“

Orionovi slabo poskočilo srdce a venoval Tomovi vrelý úsmev, „Je dobré to vedieť, pretože aj mne záleží na tebe. Nechcem aby sme medzi sebou bojovali, Tom. Viem, že s Lezanderom trávim veľa času, ale tiež držím krok so svojim tréningom. Je pravda, že zo začiatku som bol trochu nepozorný, ale Calypso ma donútila opäť začať cvičiť a ja som pripravený. Som oveľa vyspelejší ako pred rokom a každým dňom sa zlepšujem. Nezabudol som na svoju budúcnosť, stále chcem dosiahnuť to isté,“ vzdychol si Orion a pokračoval, „je to len, že potrebujem aj Lezandera. Dáva mi niečo, čo potrebujem. Neviem, ako to vysvetliť, ale spôsob, akým sa ku mne správa jednoducho robí svet žiarivejším a radostnejším. Niečo z môjho detstva poznáš, Tom. Nebolo príjemné. Nikdy mi nikto nepreukázal lásku a to bola vec, po ktorej som najviac túžil; pocit byť milovaný. A teraz keď to mám, nemôžem to len tak nechať ísť.“

Tom sa zachmúril a zašepkal, „Lezander nie je jediný, kto ti to môže dať.“

Orion sa zamračil a podivne sa naňho pozrel, „On je jediný, kto vyzerá, že chce.“

Tom zamľaskal, ale neodpovedal. Len intenzívne hľadel do Orionových očí, až sa v tej smaragdovozelenej hĺbke stratil. Mohol v nich vidieť Orionovu potrebu byť milovaný a nechápal, prečo to preňho bolo také dôležité. Och, on touto fázou prešiel tiež, keď bol ešte dieťaťom, ale čoskoro spoznal tvrdú realitu života a zistil, že túžiť po tom je na nič. Nikdy na ňom nikomu naozaj nezáležalo. Muklovia v sirotinci sa mu posmievali a zneužívali ho za jeho nenormálnosť, a potom, keď bol odhalený jeho status polovičného čarodejníka, ostal izolovaný aj v Slizoline. Až keď dokázal, že je najlepším a najmocnejším študentom a dokonca aj Slizolinovým dedičom, až vtedy sa oňho začali zaujímať jeho spolužiaci. Aj to len pre vlastný prospech, nie preto, že by im na ňom záležalo. Preto sa naučil svoje potreby brať ako slabosti. A v Orionovom prípade si najskôr myslel, že tiež ide o slabosť. No teraz si tým nebol taký istý. Orion dokázal hlboko cítiť, to vedel, ale jeho mágia silnela, keď tie pocity využil. Takže by možno svoju lásku mohol práve tak využiť, možno by ho to spravilo silnejším. Proste ho nahnevalo, že Orion si myslel, že by na ňom mohlo záležať len tomu hnusnému malému upírovi. Nevedel, čo k Orionovi vlastne cíti, ale naozaj mu na ňom začalo záležať, hoci predtým sa o nikoho iného nezaujímal. Ten chlapec bol záhadou; bol krásny, ale neuvedomoval si to; bol výnimočný, ale nie namyslený; bol nesmierne mocný, ale nečerpal z toho neoprávnené výhody; bol citlivý a milujúci, ale v prípade potreby sa dokázal premeniť na zúrivého a chladného. A Tom niekedy cítil, hoci sa mu to priznanie nepáčilo, že on by rád dal Orionovi to, po čom túži. No urobiť tak by mohlo byť nebezpečné, možno dokonca katastrofálne. Nikdy by svoje skutočné pocity nevyjadril. Pocity, s ktorými tak dlho bojoval, ale teraz už vedel, že sa nedajú tak ľahko prehliadať. Rozhodol sa však, že nakoniec by mohol Orionovi ukázať, že aj on ho má rád, že Lezander nie je jediný. Odpovedal, „Možno to tak teraz vyzerá, ale v budúcnosti by to mohlo byť inak. Môže tam byť niekto iný, kto by ťa mohol milovať,“ povzdychol si a pokračoval, „ja len  chcem pre teba to najlepšie. Nútim ťa trénovať tvrdšie a brať záležitosti vážnejšie.“

Orion sa naňho zamračil. O čom Tom premýšľal? Vyzeral byť stratený vo svojich myšlienkach a Orion v jeho očiach videl túžbu a smútok, ale čo ich spôsobilo? A čo myslel tým, že v budúcnosti by to mohlo byť inak? Orion si vyčistil hlavu a odpovedal, „Budem. Som si vedomý toho, že môj čas sa kráti. Neboj sa, neodchýlim sa od svojho plánu.“

Tom prikývol, nateraz spokojný.


Orion sa rozhodol stráviť vianočné prázdniny v Durmstrangu. Vďaka Tomovi si uvedomil, že zanedbával svoj tréning. Samozrejme, že úplne neprestal, ale netrénoval toľko, koľko mohol a najlepším miestom na cvičenie bol Durmstrang. Ďalším dôvodom tiež bolo, že zostávala aj Calypso a jej otec by ju mal naučiť nejaké neznáme kúzla. Calypso mu povedala, že ak ostane, mohli by sa učiť spolu. Tak sa pozhováral so Siriusom pomocou obojstranného zrkadla, a ten mu dovolil ostať v škole, pretože aj on bude mať v priebehu prázdnin polné ruky práce. Keďže misia ´Harry Potter´ nešla príliš dobre, Voldemort dal jemu a aj niektorým ďalším temným čarodejníkom za úlohu kontaktovať nejakých ruských temných čarodejníkov a pokúsiť sa získať si ich podporu. Tak Sirius strávi väčšinu svojho času na stretnutiach s temnými čarodejníkmi a nebude mať možnosť sa s Orionom príliš často vídať. Orion si s úľavou všimol, že Sirius nevyzerá byť so svojou rolou Smrťožrúta nespokojný. Orion vedel, že jeho otec bol rád, keď mohol niečo robiť a cítiť sa užitočne, a práve to mu tú šancu dávalo. Okrem toho bol Sirius veľmi sympatická a spoločenská osoba, takže jeho nová úloha bola preňho ideálna. Orion bol len zvedavý, ako dlho mu tá spokojnosť vydrží, pretože situácia bola teraz pokojná a tichá, no keby Voldemort zverejnil svoj návrat, Sirius by sa musel zúčastniť útokov a podobných vecí. Všade by bolo zlo a násilie a vtedy by sa Siriusovi jeho rola Smrťožrúta určite prestala páčiť. Neostávalo mu nič iné len dúfať, že to jeho otec zvládne.

 

Taktiež dostal zopár listov od Draca v ktorých naliehal, aby prišiel na Malfoy Manor, no Orion zdvorilo odmietol. Naozaj poteboval čas na tréning, hoci sa cítil trochu previnilo, keďže Draca nevidel viac ako rok. Ale zostali v kontakne vďaka častým listom. Draco sa mal dobre, ako vždy, a v niektorých predmetoch sa mu k jeho veľkej radosti, dokonca podarilo poraziť tú Grangerovú. Už vedel aj o návrate Temného pána. Lucius ho tiež začal trénovať a vybavil mu aj učiteľa Čiernej mágie, za čo bol Orion veľmi rád. Nezniesol totiž pomyslenie na to, že by bol Draco pred ostatnými, ktorí chodili do temnej školy, v nevýhode. Draco by sa určite stal dôležitým Smrťožrútom, rovnako ako jeho otec, a potreboval Čiernu mágiu ovládať tak, ako to len bolo možné.


Na uvítacej hostine po vianočných prázdninách sedel Orion vedľa Lezandera, ktorý mu do ucha šepkal veci, ktoré by s ním chcel robiť až príde noc. Orion sa na veľké Lezanderovo pobavenie jemne červenal a oplácal mu to tým, že mu nenápadne hladkal spodnú časť chrbta. 

 

Lezander povytiahol obočie a ticho zapriadol, „Ak s tým neprestaneš, Orion, budeš musieť byť pripravený niesť dôsledky až s tebou ostanem osamote.“

Orion sa srdečne zasmial, „Ach, sľuby, sľuby.“

Calypso nad nimi len prevrátila očami a ozval sa Evander, „Vy dvaja sa od začiatku roka správate ako zamilované hrdličky. Budeme vám môcť už čoskoro pogratulovať k svadbe?“ povedal s pobaveným úškľabkom.

Orion strnul. Nikdy predtým svoju budúcnosť tak ďaleko neplánoval, ale teraz si uvedomil, že on a Lezander by nikdy nemohli byť oficiálne spolu. Lezander je upír viazaný k vlastnému druhu, ako mu povedal minulý rok. Orion tiež potreboval čistokrvného dediča a Sirius v súčastnej dobe prejednával jeho manželstvo s niekoľkými temnými čarodejníckymi rodinami. Pozrel sa na Lezandera a všimol si, že aj on je hlboko zamyslený. Aké boli jeho plány ohľadne budúcnosti ich vzťahu? Bral ho vážne, alebo si len tak užíval? Nikdy predtým sa o svojej budúcnosti spolu nerozprávali a Orion si musel priznať, že chcel byť s Lezanderom. Nedokázal si sám seba predstaviť s niekým iným. Naozaj sa do Lezandera zamiloval, hoci to nahlas nikdy nepovedal a trápilo ho, že by ho mal stratiť kvôli povinnostiam, ktoré mali k príslušným rodinám a vlastnému druhu.

Lezander sa naňho pozrel a zdalo sa, že pochopil jeho myšlienky. Chytil Oriona za ruku a  palcom mu jemne prešiel po dlani. Zašepkal, „Netráp sa tým, Orion. Večer sa o tom porozprávame.“

Orion smutne prikývol. Zrazu vstal zo svojho miesta pri učiteľskom stole riaditeľ Vagnarov a všetkých požiadal, aby sa utíšili. Hlbokým hlasom prehovoril, „Dúfam, že vianočené prázdniny ste si užili a ste pripravený na tvrdé štúdium pre nasledujúci polrok. Rád by som vám oznámil niečo, čo určite rozjasní vaše dni,“ na chvíľu sa odmlčal a pohľadom prebehol všetkých študentov aj učiteľský zbor. Každý mlčal a netrpezlivo čakal na oznam. Potom pokračoval, „V budúcom roku budeme mať tú česť zúčastniť sa Trojčarodejníckeho turnaja,“ po tomto oznámení sa medzi študentmi rozpútal vzrušený šepot, ale Vagnarov všetkých pohľadom umlčal a pokračoval, „ako niektorí z vás už možno vedia, Trojčarodejnícky turnaj sa po prvý raz konal pred asi sedemsto rokmi ako súťaž medzi troma najväčšími európskymi čarodejníckymi školami; Rokfortom, Beauxbatonsom a Durmstrangom. Z každej školy bol vybratý jeden reprezentant a tí traja šampióni súťažili v troch čarodejníckych úlohách. Každých päť rokov sa školy pri organizovaní turnaja striedali a vo všeobecnosti sa to považovalo za najlepší spôsob nadväzovania vzťahov medzi mladými čarodejníkmi rôznych národností, no taktiež dokazovali, ktorá škola vytrénovala svojich študentov lepšie,“ povedal s úškrnom, „Durmstrang je škola, ktorá sa môže pochváliť najväčším počtom víťazov trojčarodejníckeho pohára a dúfam, že ani tentokrát nesklame. Keď však počet smrteľných obetí veľmi vzrástol, turnaj sa prestal usporadúvať, ale som rád, že Ministerstvo mágie prekonalo svoje banálne obavy a dohodli sa na obnovení tradície. Trojčarodejnícky turnaj sa bude konať v Rokforte a výber študentov sa uskutoční v Októbri, na Halloween. Nestranný sudca rozhodne, ktorí študenti si najväčšmi zaslúžia súťažiť o trojčarodejnícky pohár, slávu svojej školy a osobnú cenu pre víťaza, ktorou je tisíc galeónov. Ešte stále sa rokuje o spôsobe týkajúcom sa vytvorenia vekového obmedzenia uchádzačov. Niektorí sa domnievajú, že turnaja by sa mali zúčastniť iba plnoletí študenti, teda tí, ktorí už dovŕšili vek sedemnásť rokov a starší.“

Sieňou sa po týchto slovách ozval pobúrený hukot niektorých študentov, ale Vagnarov ich zodvihnutím ruky umlčal, „Viem, že toto obmedzenie je nespravodlivé, ale ešte to nie je definitívne uzavreté. My v Durmstrangu sme presvedčení, že moc a schopnosti nemajú s vekom nič spoločné, takže naše Ministerstvo tvrdo bojuje o zamietnutie obmedzenia, no do konca tohto roka nebude nič isté. Ja by som vás rád uistil, že nášho výberového konania sa môžu zúčastniť študenti všetkých vekových kategórií. Chceme aby našu školu reprezentovali tí najlepší a tak Majster Rosier vyberie skupinu tridsiatich študentov, ktorí budú súťažiť na tohtoročnom Turnaji duelantov, aby sa ukázalo, ktorí z nich sú najlepší a zaslúžia si tú česť reprezentovať Durmstrang. Turnaj duelantov sa bude konať prvý júnový týždeň, hneď po vašich skúškach a desiati najlepší víťazi duelov budú tvoriť durmstrangskú delegáciu. Verím, že naši víťazi budú schopní opäť priniesť Durmstrangu trojčarodejnícky pohár a dokážu svetu, že naša škola je najlepšia,“ dohovoril hrdo Vagnarov a študenti jasali a tlieskali.

„To je skvelé!“ povedal vzrušene Viktor, „nemôžem uveriť, že budeme mať možnosť súťažiť o miesto v školskej delegácii. Turnaj duelantov bude tento rok naozaj divoký!“

Evander prikývol a odpovedal, „Už sa nemôžem dočkať. Bolo by to super, byť v Rokforte!“

„Je to skvelá príležitosť ukázať, že naša škola je najlepšia. Ukázať, akých mocných čarodejníkov dokážeme vytvoriť,“ povedala Calypso a potom sa otočila k Orionovi, „Nechcel by si ísť?

Orion prikývol a povedal, „Myslím, že to bude veľmi zaujímavé. Vždy som chcel spoznať Rokfort, hrad vyzerá fascinujúco,“ premýšľal o všetkom, čo mu o hrade povedal Draco, obzvlášť o Tajomnej komnate. Ani sa príliš nestaral o to, či sa stane Durmstrangským  šampriónom, hlavne chcel byť vybratý do ich delegácie. Tak by mal príležitosť preskúmať hrad a nájsť Tajomnú komnatu. Chcel vidieť Voldemortov denník a dozvedieť sa, ako pomohol jeho duši získať telo.

Viktor sa k nemu otočil s neveriacim výrazom, „To, čo je fascinujúce, je vyhrať Trojčarodejnícky pohár! Predstav si to, byť Durmstrangským šampiónom a priniesť pohár. Byť uznávaný a oslavovaný ako najmocnejší mladý čarodejník aj niekoľko nasledujúcich pokolení!“

Lezander sa spýtal, „Kto si myslíte, že tlačí na to vekové obmedzenie? Zdá sa mi to nefér.“

Calypso si odfrkla, „Dumbledore, samozrejme. To by sa naňho podobalo. Majster Vangarov má pravdu, som si istá, že naše Ministerstvo bude trvať na jeho zrušení, alebo aspoň na znížení vekovej hranice. My sme ešte viac schopnejší ako niektorí zo starších študentov, nebolo by pre školu spravodlivé  takto obmedziť jej navrhovaných kandidátov a myslím, že Vagnarov si je toho vedomý, preto bude s Dumbledorom pri rokovaniach bojovať, aby aspoň znížili vekovú hranicu tak, že by akceptovala študentov nášho veku.“

Karasa zachichotala, „Ja len dúfam, že bude možné sa do delegácie dostať. Počula som, že chlapci z Beauxbatonsu sú úžasní.“

Calypso podráždene prevrátila očami a Evander ironicky poznamenal, „Už hľadáš nových chlapcov, moja malá Kara? Lezander ´ulovil´ Orion a ty si sa už vzdala nádeje?“

Viktor sa rozrehotal a červená Kara zagánila na Evandera, „No, Lezander nie je jediný, kto by bol hodný mojej pozornosti a trúfam si povedať, že teba by som za úžasného nikdy nepovažovala! Stále ma otravuješ!“

Lezander na ňu žmurkol a Orion mu venoval dobre zahratý dotknutý pohľad, ktorý sprevádzalo štuchnutie. Lezander sa zasmial a tichým hlasom mu povedal, „Žiarlivý, láska? Vieš predsa, že ja mám oči len pre teba.“

Orion sa nafúkol, ale úsmev mu opätoval. Viktor sa obrátil ku Kare a prehovoril zvodným hlasom, „Ja by som mohol byť tvojim úžasným princom, mon cher,“ potom sa otočil na Calypso a s hýbajúcim sa obočím povedal, „alebo tiež tvojim, moja drahá Calypso.“

Calypso si odfrkla a povedala, „Ďakujem za svoju časť ponuky, ale nemám záujem. Existujú oveľa závažnejšie veci ako chlapci.“

Orion sa zamračil a zašepkal smerom k nej, „Áno, to sú, práve preto by ma zaujímalo, prečo  sa má Trojčarodejnícky turnaj konať práve teraz.“

Calypso sa k nemu otočila a povedala, „No, o návrate Temného pána vie len zopár čarodejníkov a tí sa uistili, že Ministerstvo sa o tom nič nedozvie.“

Orion zavrtel hlavou, „Áno, ale som si celkom istý, že Dumbledore to už vie, alebo aspoň niečo tuší. Prečo by bol ochotný usporiadať Trojčarodejnícky turnaj v takých nebezpečných časoch?“

Calypso si odfrkla, „To je to, čo svetlí čarodejníci potrebujú: veselú a slávnostnú udalosť, ktorá by odviedla ich pozornosť od skutočného diania vo svete. Ak to Dumbledore vie, tak ako vravíš, potom si myslím, že to tiež vidí ako možnosť predstaviť a ukázať svetu Rokfort, a s ním aj pohostinnosť svetlých čarodejníkov. Aj Beauxbatonská akadémia je prevažne svetlá škola a som si istá, že Dumbledore využije príležitosť zlákať ich riaditeľku na svoju stranu, rovnako ako niektorých jej študentov.“

Orion zamyslene prikývol, „Áno, môže to tak byť. Myslíš si, že Smrťožrúti na Turnaji niečo podniknú? Vyzerá to ako výborná príležitosť spôsobiť nejakú hrôzu a oznámiť návrat Temného pána.“

Calypso sa naňho zamyslene dívala a odpovedala, „Áno, mohlo by to tak byť. Od otca som ale nič nepočula, takže neviem, či niečo plánujú, no tiež si nie som istá, či sú pripravení to oznámiť tak skoro. Možno budú chcieť počkať o niečo dlhšie.“

„Hmm, možno, ale na konci Turnaja to už budú dva roky, čo je Temný pán späť. Nemyslím si, že chce čakať tak dlho...“ odpovedal nepresvedčivo Orion.

Calypso si povzdychla, „Áno, to je pravda. Úprimne povedané, neviem. Ale neboj sa, som si istá, že otec mi o tom povie a potom dám vedieť ja tebe. Týka sa nás to všetkých.“

Orion sa na ňu vrelo usmial a ticho povedal, „Ďakujem ti Calypso, viem, že na teba sa môžem vždy spoľahnúť.“

Calypso sa slabo začervenala a odpovedala, „Vieš, že môžeš, tak ako ja viem, že ty tu budeš vždy pre mňa.“

Orion ju objal a zašepkal, „Áno, budem.“

Lezander len povytiahol obočie navonok nezaujatý celou situáciou a keď to Orion zbadal, zasmial sa a venoval mu úškrn, „Tak, kto je teraz žiarlivý?“


Tú noc Orion a Lezander ležali na posteli, keď sa Orion pozrel na Lezandera a povedal, „Pamätáš, čo sa nás dnes Evander pýtal?“

Lezander prikývol a Orion váhavo pokračoval, „Len ma to prinútilo premýšľať o našej budúcnosti. Nikdy sme o tom nehovorili, vieš? A možno je to trochu skoro, nie sme spolu veľmi dlho, ale-“

Lezander ho prerušil, keď ticho povedal, „Tiež som o tom premýšľal,“ potom Oriona jemne pohladil po tvári a zašepkal, „Milujem ťa, Orion. Viem to od prvého okamihu.“

Orion cítil, ako mu poskočilo srdce a nežne Lezandera pobozkal. Cítil, ako Lezanderov jazyk kopíruje jeho pery a tak pootvoril ústa, aby mu umožnil prístup. Teraz cítil jeho jazyk, ako jemne preskúmava jeho ústa a tiež teplo, ktoré napĺňalo celé orionovo telo. Orion omámene láskal Lezanderov jazyk svojim vlastným a obaja sa na niekoľko minút stratili vo vzájomnom bozkávaní. Pohladil Lezandera po vlasoch a Lezander mu jemne trel chrbát. Orion si ho pritiahol bližšie a bozk prehĺbil. Po pár minútach však bozk prerušil, láskyplne sa na Lezandera usmial a jemne prehovoril, „Aj ja ťa milujem. Nikdy predtým som ti to nepovedal, ale potom som si to uvedomil,“ potom však Orion zvážnel, „Ale čo bude s nami? Bude tvoja rodina akceptovať náš vzťah?“

Lezander si povzdychol a objal ho, „Neviem. Spomínaš si, ako som ťa na začiatku roka požiadal o stretnutie s mojimi rodičmi počas letných prázdnin?“ Orion prikývol a Lezander pokračoval, „No, chcel som ťa im predstaviť, aby ťa spoznali a uvideli, čo na tebe vidím ja a boli tak schopní prijať náš vzťah. V tom čase sme spolu ešte neboli, no musím priznať, že už vtedy som plánoval, že ťa presvedčím, aby si to so mnou skúsil,“ povolil objatie a venoval Orionovi roztopašný úsmev, „bol som si istý, že by si môjmu čaru nedokázal odolávať príliš dlho.“

Orion sa zasmial a zľahka ho udrel po pleci, „Pako. Ako som ti mohol odolať keď si sa na mňa tak pekne díval a hladil ma po vlasoch? Trúfam si povedať, že si ma zviedol tým najhroznejším spôsobom. Prinútil si ma zamilovať sa do teba svojimi sladkými rečami a jemným pohladením,“ povedal Orion s úsmevom.

Lezander sa zasmial, „Musím povedať, že som rád, že moje zvádzanie fungovalo,“ potom zvážnel a pokračoval, „rodičom som o tebe povedal. Už niečo tušili z listov, ktoré odo mňa dostali. Moja mama povedala, že som rozprával len o tebe,“ uškrnul sa. Potom si povzdychol a povedal, „Vyzerala byť kvôli mne šťastná a chce sa s tebou stretnúť, ale otec má viac výhrad. Vieš, že v budúcnosti sa stanem Pánom nášho klanu a ako taký budem mať veľa povinností a úloh, ktoré budem musieť splniť. Nemyslí si, že si pre mňa vhodný partner a že ťa ostatní upíri prijmú, alebo že budeš dosť silný na to, aby si so mnou vládol.“

Orionovi sa rozšírili oči a zalapal po dychu, „Vládnuť s tebou?“

Lezander sa mu zahľadel do očí a povedal, „Áno, môj druh bude musieť stáť po mojom boku  a pomôcť mi viesť klan.“

Orion sa posadil, pozrel na Lezandera a vyhŕkol, „Ale ja s tebou nemôžem vládnuť! Pre Merlina, milujem ťa z celého srdca, ale musíš pchopiť, že ja mám tiež povinnosti voči vlastnému druhu. Vieš, že sa zúčastním vojny, vieš, že chcem viesť temných čarodejníkov. Budem oddaný ich veci a nemôžem len tak zmiznúť s tebou a opustiť ich!“

Lezander sa tiež posadil a zamračil sa naňho, „Iste do dokážu zvládnuť aj bez teba, Orion. Viem, že si Blackov dedič a to všetko, ale budeš len jeden z mnohých Smrťožrútov. Ak chceš pomôcť temnej strane, môžeš to urobiť s pomocou upírov. Sme temné bytosti, ktoré si tiež musia nájsť svoje miesto v spoločnosti. Sme rovnako utláčaní, ako temní čarodejníci. Trúfam si povedať, že ešte dokonca viac!“

Orion zúfalo zavrtel hlavou, „Viem, že upíri sú tiež utláčaní a  chcem pomôcť vášmu druhu, ale ty tomu nerozumieš. Nie som len Blackov dedič! Som oveľa viac! Som-“ zaváhal a pozrel sa na Lezandera, ktorý sa teraz hlboko mračil. Zhlboka sa nadýchol a zašepkal, „Je tu niečo, čo ma núti zúčastniť sa vojny.“

Zachmúrený Lezander sa spýtal, „Je to všetko kvôli tvojmu spojeniu s Temným pánom? Som si istý, že je jedinečné, ale nemôžeš si myslieť, že ťa to núti stať sa jeho spojencom. Budeš len jeho ďalším Smrťožrútom, nebude ťa považovať za výnimočného, bude ťa ohrozovať tým, že ťa bude posielať do útokov a bojov so Svetlom.“

Orion zúfalo zavrtel hlavou a rozhodol sa, že prišiel na životné rázcestie. Musel sa rozhodnúť teraz. Buď zatají pravdu a Lezander sa naňho nahnevá kvôli neopodstatnenej tvrdohlavosi, alebo mu prezradí, kto naozaj je a Lezander tak pochopí, že má oveľa lepší osud, ako len byť obyčajným Smrťožrútom. Zadíval sa hlboko do Lezanderových bledomodrých očí a povedal, „Čiastočne je to aj kvôli tomu spojeniu, ale je v tom aj oveľa viac. Niečo,čo ma nenúti vybrať si stranu Temného pána; robím to z osobného presvedčenia. Ale nikdy nebudem len jedným z ďalších Smrťožrútov. Nedovolím mu správať sa ku mne inak, ako k seberovnému.“

Lezander si neveriacky odfrkol a Orion ho chytil za habit, aby si ho pritiahol bližšie, „S mocou som mu rovnocenný, Lezander. Teraz tomu úplne verím. Viem, aké sú moje sily a viem, že neskôr budem dokonca mocnejší než on. A keď ma spozná a zistí, kto skutočne som, tiež si to uvedomí.“

Lezander spýtavo povytiahol obočie a Orion ticho povedal, „Ja som ten, kto ho prvý krát porazil. Som ten, koho sa potajme bojí a ten, koho hľadá.“

Lezanderovi sa šokom rozšírili oči a zalapal po dychu, „Čo tým chceš povedať?“

Orion z neho nespúšťal pohľad a odpovedal, „Ja som Chlapec, ktorý prežil. Bol som Harry Potter.“

 


Weronika: No? Čo na to hovoríte??

 Ešte vám chcem niečo oznámiť, opäť pomaly začína škola a znova musím pripomenúť, pre tých, ktorí to náhodou nevedia, že mám mnoho učenia na maturity, takže aj času na písanie a prekladanie bude čím ďalej tým menej. A práve v tejto poviedke sa už dostávame ku kapitolám, ktoré sú dlhé aj viac ako 30 strán, preto preklad trvá dosť dlho. Tak sa vás pýtam, chcete, aby som také dlhé kapitoly delila na polovicu a zverejňovala tie polovice teda častejšie, alebo si počkáte dlhšie, kým nepreložím celú dlhokánsku kapitolu??? Píšte prosm teraz, aby som sa vedela potom podľa toho zariadiť :) Ďakujem

04.01.2012 20:18:32
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one