Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Tentokrát kapitola preložená Blackom.
Dúfam, že sa vám všetkým bude nový kúsok príbehu páčiť a necháte nejaký ten komentár :) Ďakujem Ranklovi a Lily za komentáre k minulej kapitole :)

Částečně betované

4. kapitola Stretnutie čistokrvných

„Prosím, volaj ma Sirius,“ povedal Sirius, keď pustil čarodejníkovu ruku.

Lucius stroho prikývol. „V tom prípade mi dopraj rovnakú láskavosť a oslovuj ma Lucius.“ Pozrel na Narcissu a dodal: „Myslím, že moju ženu už poznáš.“

Sirius galantne pobozkal Narcissinu ponúkanú ruku. „Je fajn ťa znovu vidieť, sesternica. Je to už dlho, čo som mal tú česť s tebou hovoriť.“

„Ďakujem ti, Sirius. Som rada, keď vidím, že sa ti darí dobre,“ povedala Narcissa s chladným úsmevom na svojej krásnej tvári.

Otočila sa a zvedavo pozerala na Oriona. Sirius videl, že Lucius čaká na zoznámenie so zdvihnutým obočím.

„Toto je môj syn, Orion,“ povedal Sirius s rukou položenou na synovom ramene.

Orion pristúpil, krátko sklonil hlavu a zdvorilo povedal: „Som rád, že vás spoznávam, Lord a Lady Malfoyovci. Máte krásne panstvo.“

Lucius si ho obozretne prezrel predtým, než sa otočil späť k Siriusovi.

„Takže toto je tvoj nájdený syn. Má Blackovské rysy,“ povedal so znechuteným výrazom na jeho chladnej tvári, a zatiaľ čo ďalej na Oriona upieral skúmavý pohľad, sa spýtal: „Vo svojom liste si písal, že žil v muklovskom sirotinci?“

„Áno, jeho matka bola zavraždená, keď bol ešte dieťa a nemal žiadnych iných známych príbuzných. Tak bol zverený do muklovskej starostlivosti. Keď som sa dozvedel o jeho existencii, našiel som ho v muklovskom sirotinci a vzal ho k sebe.“

„Úbohé dieťa. Muselo to byť pre teba strašné žiť s tými odpornými muklami,“ povedala Narcissa a jej pohľad, ktorým pozorovala Oriona, zmäkol.

Chlapec bol krásny a veľmi sa podobal na Sirusa, keď bol mladší. Usmiala sa na chlapca a dodala: „Keby som to vedela, vzala by som ťa žiť k nám. Žiadny Black by nemal vyrastať v takej špine.“

Orion jej venoval malý úsmev - zapáčila sa mu. Ticho povedal: „Nebolo to také strašné. Nemali ma obzvlášť radi a hovorili mi, že som nenormálny, ale ja som vedel, že som výnimočný a že to, čo robím, nie je zlé.“

Lucius zamľaskal a uškrnul sa. „Tí naničhodní muklovia. Nazvať čarodejnícke dieťa nenormálnym. Mali by dostať lekciu. Som rád, že si ho našiel, Sirius, takže môže byť vychovávaný riadnym čarodejníckym spôsobom.“ Prebodol Siriusa studenými, šedými očami. „Musíme toho spolu veľa prebrať. Zarazili ma niektoré veci, ktoré si v liste napísal. Dovoľ mi predstaviť Oriona môjmu synovi, takže budú môcť byť spolu s ostatnými deťmi a ja ťa potom predstavím zase niektorým svojim známym.“

Nečakajúc na Siriusovu odpoveď, otočil na škriatka, ktorý ich práve míňal, a ostro mu povedal: „Škriatok, priveď ku mne môjho syna.“

„Áno, pane,“ zapišťalo malé stvorenie predtým, než zmizlo v dave.

„Hovoril si, že jeho matka bola Valcroix? Sú tie oči po nej?“ zaujímala sa Narcissa. Chlapec mal úžasné oči. Nikdy nevidela tak jedinečný odtieň zelenej.

Sirius vedel, že sa budú pýtať na oči jeho syna. Blackovci mali zvyčajne oči sfarbené do siva; bol to typický rys Blackovcov.

„Je to z jej strany rodiny. Ona mala modré oči, ale myslím, že zelené oči boli charakteristickým znakom matkinej strany.“

Čo bola pravda, Veroniqina matka bola Montcourová a tí obvykle mali zelené oči, len nie Orionov odtieň zelenej. Iba dúfal, že si to nikto nespojí s Lily. Našťastie, nebolo veľa čistokrvných, ktorí by ju poznali, preto si bol istý, že šance sú malé.

V tom okamihu Orion zachytil pohľad malého chlapca asi vo svojom veku, ako k nim mieri. Chlapec musel byť Draco. Vyzeral ako menšia verzia Luciusa, aj keď v jeho tvári mohol vidieť niekoľko Narcissiných čŕt. Mal krátke platinové vlasy, svetlé šedé oči a špicatú, chudú tvár.

„Toto je môj syn Draco," predstavil ho Lucius a hlavu palice mal položenú na chlapcovom ramene. „Draco, toto je tvoj strýko Sirius Black a jeho syn Orion.“

Chlapec stojaci hrdo pred otcom im kývol. Natiahol ruku smerom k Orionovi. „Som rád, že ťa spoznávam.“

Otec mu už povedal, že sa stretne so svojím bratrancom druhého stupňa, a že by mal o tom chlapcovi získať čo najviac informácií. Bol zaujatý chlapcom, ktorý donedávna ani nevedel že je čarodejníkom a ktorý sa cez noc stal dedičom Blackovcov. Chcel o ňom vedieť viac.

Orion si potriasol s Dracom ruku a venoval mu malý úsmev. „Ja tiež. Čakal som na stretnutie s tebou.“

„Draco, vezmi Oriona, nech sa zoznámi s niektorými tvojimi priateľmi,“ stroho rozkázal Lucius.

Orion sa otočil k Siriusovi. „Otče, môžem ísť s Dracom?“

„Áno, môžeš s ním ísť,“ odpovedal Sirius s malým úsmevom.

Narcissa vtisla synovi na tvár bozk a upravila mu vlasy, k Dracovej zlosti a Orionovmu pobaveniu. „Choďte deti a bavte sa.“

„Dovoľ mi predstaviť ťa niekoľkým ľuďom, ktorí čakajú na stretnutie s tebou,“ povedal Lucius Siriovi. Otočil sa na svoju ženu a pokynul. „Drahá, ak dovolíš.“

 

 

***

Draco vzal Oriona za ruku, a zatiaľ čo nadával na prehnane starostlivé matky, ho tiahol smerom k rohu miestnosti, kde Orion videl skupinu detí, ktoré sedeli na veľkých, elegantných pohovkách a živo sa rozprávali.

Orion na sebe cítil pohľady a počul šepot starších čarodejníkov, keď okolo nich prechádzal.

„... Blackov syn... žil s muklami... utiekol z Azkabanu... zradil Potterovcov Temnému pánovi... Potterov fagan zmizol... hovoria, že žije na uliciach... nenašli ho... malý utečenec musí byť mŕtvy...“

Najskôr sa na nich chcel oboriť, ale potom sa len uškrnul, zatiaľ čo vo vnútri sa pomstychtivo bavil. Keby len vedeli.

Došli k malej skupinke detí, ktoré teraz so záujmom sledovali Oriona. Draco sa ujal vedenia a začal s predstavovaním.

„Toto je Orion, syn Siriusa Blacka -“

„Sirius Black, ako ten čo utiekol z Azkabanu?“ Prerušil ho nejaký chlapec.

„Ako to urobil? Nikto odtiaľ nikdy neutiekol,“ okamžite sa vypytovalo dievča s tvárou, ktorá pripomínala mopslíka.

„Nechajte ma vám ho predstaviť, skôr ako ho zasypete svojimi otázkami,“ odsekol Draco. Chcel, aby sa Orion cítil pohodlne. Chlapec mu pripadal zaujímavý a chcel sa s ním spriateliť. Jeho otec by to tak chcel.

„Orion, toto sú niektorí moji priatelia,“ povedal Draco. Otočil sa na čiernovlasého opáleného chlapca s tmavomodrými očami. „Toto je Blaise Zabini.“

Potom sa obrátil na dievča s tvárou ako mopslík, a ktorá sa rozprávala s veľké nepekným dievčaťom. „Pansy Parkinsonová, Millicent Bullstrodová.“

„Theodor Nott,“ povedal, otáčajúc sa k vysokému štíhlemu chlapcovi, ktorý položil prvú otázku. „Kara Kavsir,“ pokračoval smerom ku krásnej dievčine s veľkými modrými očami a dlhými čiernymi vlasmi. „Evander Formax,“ ukázal na chlapca s krátkymi čiernymi vlasmi a svetlo hnedými očami. „Viktor Vlonski,“ povedal, prikyvujúc smerom k peknému chlapcovi s dlhými, tmavými blond vlasmi a gaštanovými očami.

„Calypso Rosierová,“ ukázal na malú dievča s veľkými čiernymi očami a krátkymi čiernymi vlasmi. „Vincent Crabbe a Gregory Goyle,“ povedal, a rukou ukázal na dvoch veľkých chlapcov, ktorí venovali viac pozornosti jedlu, než ich konverzácii.

Keď skončil, Draco sa hladko posadil na jednu z pohoviek uprostred malej skupiny detí.

Orion každému kývol a usmial sa. Spoznal mnoho tých mien z kníh o najstarších čarodejníckych rodoch.

Posadil sa vedľa Blaisa a pozrel sa na nich. „Som rád, že vás všetkých spoznávam. Máte pár otázok, však?“

„Áno, tvoj otec, volá sa Sirius Black?“ povedala Pansy. „Ten, čo nedávno utiekol z Azkabanu?“

„Áno,“ odpovedal Orion. „Ale predtým, než sa opýtaš, otec mi nepovedal, ako utiekol. Nerád o tom hovorí.“

Samozrejme, že to bola lož, ale nemohol im povedať o otcovej animágovskej podobe. Nemal by o tom vedieť nikto, v budúcnosti by to mohlo byť užitočné.

„Kde si žil po celý ten čas?“ zvedavo sa spýtala Calypso Rosierová, ktorej múdre oči ho prenikavo pozorovali.

Orion si vzdychol. „Žil som v muklovskom sirotinci.“

Skupinou sa rozľahlo zalapanie po dychu a nespokojné hundranie.

„Ale si čistokrvný, že?“ spýtal sa Theodore Nott s hlboko zamračenou tvárou.

Orion predstieral, že je urazený. „Samozrejme! Moja matka bola Véronique Valcroix, francúzska čistokrvná čarodejnica, ale zomrela, keď som bol dieťa. Žiadnych ďalších príbuzných som nemal a tak ma moja pestúnka nechala v sirotinci.“

„Ale ak si Black, prečo si ťa nevzala Dracova matka?“ povedala Millicent Bullstrodeová.

„Nebuď hlúpa, Milly, oni o ňom nevedeli,“ prevrátil oči Pansy.

„Nikto o mne nevedel. Narodil som sa, keď bol môj otec poslaný do Azkabanu a potom moja matka zomrela,“ vysvetľoval ticho Orion. S otcom si túto reč precvičovali niekoľkokrát, aby hovoril presvedčivo. „Asi rok po mojom narodení mu matka o mne napísala, ale v ten čas do Azkabanu nesmeli chodiť žiadne listy. Tak ho poslali do Gringottbanky, ktorá spravovala otcov majetok a obchody, zatiaľ čo bol uväznený. Keď sa dostal von, prvá vec ktorú urobil bola, že šiel do Gringottbanky aby skontroloval svoje trezory, a tam mu dali list. Po týždni hľadania ma našiel v sirotinci a vzal ma k sebe. Tak som tu.“

„Prečo to tvoja matka nepovedala tvojmu otcovi skôr?“ pýtala sa Millicent zmätene.

„Vtedy boli v Anglicku nebezpečné časy. Otec si myslí, že nechcela, aby som žil s ním z dôvodu bezpečnosti. A keď potom zistila, že bol uväznený, rozhodla sa, že by to mal vedieť,“ povedal Orion s povzdychom. „Ale to už bolo príliš neskoro.“

Mnohí z nich prikývli, ale všimol si, ako ho Draco uprene pozoruje. Orion sa naňho usmial a odpoveďou mu bol tiež malý úsmev.

„Muselo to byť pre teba strašné žiť s muklami,“ povedal Draco a zachvel sa hrôzou. „Ja by som na tvojom mieste umrel znechutením.“

„Bolo to strašné. Neznášali akúkoľvek zmienku o mágii a hovorili, že som netvor, kedykoľvek sa prejavila moja nekontrolovaná mágia. Ale naučil som sa s tým žiť. Sú aj horšie veci,“ povedal Orion, neschopný zdržať malé zachvenie, keď si spomenul na to, ako sa ho strýko Vernon dotýkal. Všimol si, že Draco pri pohľade naňho prižmúril oči a tak rýchlo zmenil tému, pýtajúc sa skupinky: „Na ktorú čarodejnícku školu budete chodiť?“

Ukázalo sa, že to bola správna otázka, pretože všetci sa vzrušene rozhovorili o svojich potenciálnych školách.

„Milly, Theo, Blaise, Vince, Greg, Draco a ja pôjdeme do Rokfortu!“ Vložila sa do toho zaujato Pansy. „Práve som dostala svoj list.“

Draco prevrátil očami. „Radšej by som chcel ísť do Durmstrangu, kde sa učí čierna mágia. Otec hovorí, že Rokfort je hanbou, odkedy tam je riaditeľom Dumbledore. Sám tam študoval, ale povedal, že úroveň veľmi poklesla, pretože ten muklov milujúci blázon senilnie.“

„Tak prečo si mu nepovedal, že chceš ísť do Durmstrangu?“ Povedal Orion so zdvihnutým obočím. „Budem tam chodiť aj ja.“

Draco sa na neho prekvapene pozrel. „Naozaj? Myslel som, že budeš chodiť do Rokfortu,“ povedal a snažil sa zakryť sklamanie. „Snažil som sa. Prosil som matku, aby mi tam dovolila chodiť. Otec by súhlasil, ale matka ma chce mať blízko pri sebe.“

Skupinkou sa rozľahol smiech a chichot.

„Vždy si bol mamin chlapček, Draco,“ vložil sa do toho Blaise s posmešným úškľabkom na opálenej tvári.

„Nie som!“ Urazene odsekol Draco. „Len je strašne ochranárska.“ Nahnevane sa nafúkol. „Ale teraz, keď ide do Durmstrangu Orion, ju možno dokážem presvedčiť.“ Oči sa mu rozsvietili nádejou.

„Nie, Draco, nemôžeš!“ zvolala Pansy. „Povedal si mi, že pôjdeš do Rokfortu so mnou!“

„Pôjdem, kam budem chcieť, Pansy,“ odsekol podráždene Draco.

„Ale my musíme byť spolu,“ odvetila Pansy s obavami. „Budeme sa brať!“

Prepukol hlasný smiech, hoci väčšina chlapcov sa ho pokúšala uhasiť. Bolo známym faktom, že Pansy sa svojho Draca tak ľahko nevzdá.

„Áno, Draco," zapišťal Evander Formax medzi potlačovanými záchvatmi posmešného smiechu. „Hanba ti za to, že chceš opustiť svoju milovanú budúcu ženu.“

„My sa nebudeme brať!“ vykríkol Draco v hneve a ponížení. Pansy s tým stále otravovala!

Orion to veľmi pobavilo. „Ty už máš dokonca malú ženu, Draco? A tu sa to snažíš predo mnou skryť.“

„To nie je pravda!“ rozhorčene povedal Draco. „Moja matka o tom hovorila s pani Parkinsonovou, ale nič nebolo dohodnuté!“ Nahnevane sa obrátil k Pansy a dodal: „A mimochodom, sú to len reči. Nič nie je isté, kým nebudeme mať sedemnásť a do tej doby sa môže stať veľa vecí.“

„Ale Draco, ty vieš, že sme si súdení!“ nariekala Pansy.

Evander Formax to nemohol ďalej vydržať a vybuchol v búrlivý rehot, zatiaľ čo sa Orion chichotal. Páčilo sa mu, keď videl ako Draco stráca svoju vyrovnanosť a získava zaujímavý odtieň červenej.

„Len počkaj, až tvoj otec začne plánovať, koho si vezmeš ty,“ povedal Draco Orionovi. „Dúfam, že to bude trol!“

„Ja a ženiť sa?“ Povedal Orion so zdvihnutým obočím. Zasmial sa. „Môj otec by ma nikdy do dohodnutého sobáša nenútil.“

Draco sa zlomyseľne usmial. „Určite ťa tvoj otec o tradíciách už poučil. Si dedičom jednej z najvýznamnejších čarodejníckych rodín. Samozrejme, že budeš mať dohodnutý sobáš, aby si posilnil rod!“

„Na tom nezáleží,“ povedal Oriona a odmietavo mávol rukou. „Nebudem si nikoho brať. Nebudem mať čas.“

Zatiaľ o tom nechcel premýšľať. Vedel, že to je tradícia čistokrvných rodín, začať vyjednávať o snúbenici, keď dieťa dosiahne vek jedenásť rokov. Je to dlhý, únavný proces, ktorý zvyčajne skončí, keď dieťa dosiahne magickú plnoletosť v sedemnástich. Ale v jeho živote sa deje veľa vecí. Bol si istý, že do toho všetkého príde ešte vojna a on bude priamo uprostred. Pochyboval, že jeho otec o sobáši veľmi rozmýšľal a vedel, že ho určite nebude nútiť do niečoho, čo nechce.

Draco mu mal chuť odseknúť, keď v tom sa na Oriona pozrela Calypso Rosierová a ticho povedala: „Myslíš si, že sa niečo stane. Povedal si, že nebudeš mať čas. Teda očakávaš, že sa niečo stane. Neveríš, že vojna skončila.“

Všetci stíchli a zvážneli. Boli deťmi, keď vojna neočakávane skončila, ale mnohí z nich mali príbuzných, ktorí zomreli alebo boli uväznení, a počuli príbehy od svojich rodičov.

Orion by si za to pošmyknutie najradšej jednu vrazil. Musí byť opatrnejší, Calypso bola prinajmenšom veľmi bystrá a vnímavá, a ani Draco nebol veľmi pozadu.

Opatrne odpovedal. „Nie som si istý, ale je to možné. Ešte to rozhodne neskončilo. Na každej strane toho veľa zostalo, a záležitosti, ktoré vojna spôsobila sa ešte neurovnali.“

Draco si odfrkol. „To je diplomatický spôsob, ako povedať, že mnohých z nás zabili, a že nám nedovolia voľne používať našu mágiu. Že nás donútili vzdať sa jej štúdia a čiernu mágiu nazvali zlom. A dovolili muklorodeným, aby poškvrnili naše zvyky tou ich odpornou kultúrou a pošpinili naše pokrvné línie slabou mágiou.“

Mnohí na to prikývli. Kara Kavsir, ktorá po väčšinu času zostávala ticho, povedala jemným hlasom: „Moja teta bola zabitá pri nájazde aurorov a matka v noci stále plače. Keď ju zavraždili, mala len dvadsať a bola jediným jej súrodencom.“

Mnohí s pochopením prikývli.

„Moja mama bola zavraždená, keď som bola ešte novorodencom,“ povedala Calypso ticho. „Bojovala proti aurorom, ktorí sa pokúsili vylúpiť náš dom. Môj strýko zomrel tiež, keď sa ju snažil chrániť.“

Orion sa otočil a pozrel na ňu. „Tvoj strýko, ktorý zomrel, bol Evan Rosier?“

Sirius mu povedal, že Rosier bol Smrťožrútom Vnútorného kruhu a jedným z najlepších duelantov toho času. Auror, ktorý ho premohol sa volal Alastor 'Divooký' Moody. Ale nevedel, že Rosier zomrel pri tom, keď bránil manželku svojho brata. Bol si istý, že ani otec to nevie. Sirius mu povedal niečo málo o jeho súbojoch ako aurora, ale nikdy mu nepovedal nič o takých súbojoch, o akých sa práve hovorilo. Rozmýšľal, ako mohlo Svetlo vziať toľko životov a obviňovať Temnú stranu z bezohľadného ôvraždenia.

„Áno,“ povedala Calypso smutne. „Môj otec odcestoval a aurori prišli vyplieniť Rosier Manor, pretože si mysleli, že tam držíme niektoré z dokumentov a bojových plánov Temného pána. Strýko Evan bol jedným z jeho najvernejších nasledovníkov a oni mali podozrenie, že býva s nami. Keď prišli, mama ma poslala spolu s mojim škriatkom Hop - šup sieťou do sídla mojich prarodičov. Ona tam ostala, aby pomohla strýkovi Evanovi. Neviem, čo sa stalo. Otec o tom nerád hovorí, ale viem, že strýko Evan sa snažil mamu zachrániť, no aurori boli v presile. Obaja boli zabití.“

Jej slzy vyschli už pred rokmi, ale stále cítila obrovskú túžbu po pomste. Bolelo ju, keď videla otca takého skľúčeného; zanechaného bez brata a manželky, len s malým dieťaťom v starostlivosti. Veľmi svojho otca ľúbila, ale stále mohla vidieť, že jeho bolesť ešte nezmizla.

„Je mi ľúto tvojej straty,“ povedal Orion jemne. „Počul som, že tvoj strýko bol skvelý duelant a mocný čarodejník.“

Nevedel, čo viac povedať. Prekvapilo ho, že tak otvorene hovorila o spojenectve Evana Rosiera s Temným pánom. Ale tušil, že na stretnutiach, ako je toto, kde sú len temní čarodejníci sa o takýchto veciach hovorilo viac otvorene.

Calypso sa na neho smutne usmiala.

„Áno, to bol. Otec hovorí, že sa všetko naučil od neho. Po vojne sa stal môj otec učiteľom Čiernej mágie v Durmstrangu. Budem tam chodiť s tebou,“ povedala, snažiac sa pohnúť konverzáciu od bolestivej témy.

Orion rýchlo pochopil, o čo sa snaží. „To je skvelé! Začínal som si myslieť, že tam budem úplne sám.“

Dávalo zmysel, že Calypsin otec vzal miesto učiteľa v Durmstrangu, hoci to bol bohatý človek. Po Voldemortovom páde sa veľa rodín ukrylo zo strachu z pomsty. A Durmstrang otvoril svoje dvere mnohým z ich detí a niektorým rodičom, ktorí hľadali bezpečné miesto k životu. Otec mu povedal, že Igor Karkarov niektorých zradil, keď ho aurori zajali a takým spôsobom si vykúpil slobodu. Mnohým ale pomohol poskytnutím útočiska v nepreniknuteľných múroch Durmstrangu.

„To ťažko, ja idem tiež. Aj Kara a Evander,“ povedal Viktor Vlonski. Zostával ticho po väčšinu času a pozoroval novo prichádzajúceho chlapca. Páčilo sa mu, čo doteraz videl. Bolo by zaujímavé mať ho za spolužiaka v Durmstrangu.

„To nie je fér. Budem si musieť vážne pohovoriť s otcom,“ prerušil ho Draco naštvane. Viacerí jeho priatelia idú do Durmstrangu. Jeho matka sa s jeho neprítomnosťou bude musieť vyrovnať!

„Nie, Draco,“ zvolala Pansy. „To nesmieš!“

Chlapci pretočili očami a súcitne na Draca pozreli. Pansy bola obvykle milá baba, ale keď bola v Dracovej spoločnosti, stávala sa neznesiteľnou. Tá úbohá dievčina si už osvojila svoju úlohu Dracovej budúcej ženy a bolo jej povinnosťou stále mu to pripomínať, aj keď mal Draco pravdu a nič nebolo dohodnuté.

„O tomto sa s tebou nebudem baviť, Pansy! Mysli si, čo chceš,“ odsekol Draco a otočil sa k nej chrbtom.

Presne to isté ťa čaká, naznačil ústami Orionovi, ktorý sa len uškrnul a zavrtel hlavou.

Draco sa mrzuto nafúkol. Prečo začala jeho matka vyjednávať sobáš s Parkinsonovými? Prečo to nemohla Pansyina matka aspoň udržať v tajnosti? Mnoho z jeho priateľov prechádzalo tým istým, ale ich rodiny boli diskrétne a jeho priatelia nevedeli, kto sú kandidátmi a kandidáti tiež nič netušili. Ale poznajúc pani Parkinsonovú vedel, že tá stará čarodejnica bude celá nadšená z potenciálneho sobáša svojej dcéry s Malfoyom, takže tieto novinky musela hneď povedať svojej dcére a každému, kto ju bol ochotný počúvať.

Draco sa otočil ku skupinke vytrhnúc sa tak z vlastných mrzutých úvah. „Chcete ísť do mojich komnát? Bude to tam pohodlnejšie a môžem vám ukázať, čo mi otec dal k jedenástym narodeninám.“

Skupinka súhlasila a nasledovala Draca von zo sály. Orion videl, že jeho otec sa baví s veľkou skupinou čarodejníkov, ktorí vyzerali, že sú zabraní do vážnej diskusie. Premýšľal, ako si jeho otec vedie. Jeho úloha bola najťažšia. Mnohým by sa mohol zdať podozrivý jeho náhly záujem o znovunadobudnutie svojho miesta v spoločnosti čistokrvných.

Keď vychádzali po veľkom mramorovom schodisku, Draco komentoval sídlo a portréty, ktoré míňali. Všetky vyzerali podobne ako on a Lucius.

Po dlhej prechádzke a mnohých zákrutách došli do Dracovej izby. Bola veľmi priestranná a ladená do strieborných a modrých odtieňov. Bola tu študovňa s knižnicou v jednom rohu, uprostred obrovská, zdobená posteľ s tmavomodrými zamatovými nebesami. Ďalej tam bol priestor s nízkym stolíkom a niekoľkými pohovkami, kde sa všetci usadili. Orion sa pozrel na strop a videl, že ho tvorí magická maľba veľmi realistických a veľkých drakov, ktorí na seba chrlia oheň.

Draco k nim prišiel a v rukách hrdo zvieral pretekársku metlu. „To je Nimbus 2001 a ešte ani nie je v predaji. Otec ho zohnal špeciálne na moje narodeniny. Chvíľu som na ňom už aj lietal a chcem sa dostať do školského metlobalového týmu. Otec povedal, že keď sa tam dostanem, daruje nejaké metly aj družstvu. Školské metly sú zvyčajne strašné.“

Orion vzal metlu opatrne do rúk. „Je veľmi pekná. Ja mám Nimbus 2000 a môj otec ma nedávno naučil lietať.“

„Na ktorej pozícii hráš?“ Spýtal sa Blaise.

„Hral som len so svojím otcom, takže sme nemali naozajstné metlobalové zápasy, ale hral som na pozícii triafača a stíhača,“ odpovedal Orion. „Aj keď najradšej som stíhačom.“

Miloval lietanie, hoci najprv mu metlobal nepripadal taký zaujímavý. Ale keď mu Sirius kázal, nech skúsi stíhača, bol očarený. Miloval tú voľnosť lietania, zatiaľ čo ho otec naháňal. Ako stíhač si mohol užiť lietanie namiesto toho, aby sa zaujímal o prehadzovačku a bodovanie. Musel len držať hlavu preč od dorážačiek a tešiť sa z lietania. Mal veľmi rýchle reflexy a ostrý zrak, takže väčšinou našiel ohnivú strelu takmer okamžite. Obvykle lietal nejaký čas okolo predtým, než sa začal rozhliadať po ohnivej strele, pretože nechcel ukončiť hru tak skoro.

Kara prikývla. „Máš perfektnú postavu na post stíhača,“ povedala a začervenala sa.

„Ty už si si stihla prezrieť jeho telo, moja malá Kara?“ Povedal Evander s úškľabkom.

Kara očervenela ešte viac a Orion na ňu žmurkol.

Trhla hlavou smerom k Evander. „Evy, ty hlupák! Povedala som len, že stíhači sú obvykle malý a pružný, a on telo stíhača má.“

„Nehovor mi Evy!“ opovedal naštvane Evander. Neznášal tú prezývku, bola taká dievčenská. „A neviem, prečo si to povedala. Tvoj bratranec je skvelý stíhač a je veľký!“

„Prečo sa ti to viac páči? Stíhači toho veľa nerobia,“ povedala Calypso Orionovi.

Úprimne povedané, metlobal ju nudil. Nechápala, čo ich na ňom tak fascinuje. Partia deciek lietajúcich okolo hlúpych lôpt. Skutočne nevedia ako lepšie tráviť svoj čas?

„Zbláznila si sa? Stíhači sú najdôležitejšími hráčmi! Oni sami môžu vyhrať zápas!“ Povedal rozvášnený Draco. „Nevedel som, že hráš, Orion, mali by sme sa stretnúť a zahrať si. Zvyčajne trénujem sám. Ale tiež rád hrám stíhača. Je to najlepšia pozícia!“

Orion nad jeho vzrušením usmial. „Áno, rád by som prišiel. Možno by sme mohli dať dohromady tím. Koľkí z vás hrajú?“

„Ja hrám odrážača. Mám rád násilie,“ povedal Viktor Vlonski s úškľabkom.

„Nehrám, ale myslím, že Vince a Greg by mohli byť skvelí odrážači,“ povedal Theodore Nott, „a ja by som mohol skúsiť strážcu.“

Crabbe a Goyle zachrochtali a Orion predpokladal, že je to ich spôsob súhlasu s Theom.

„Myslím, že by som mohol hrať triafača, ale nie som príliš dobrý,“ povedal Evander.

Orion sa otočil na Pansy a Millicent. „Hráte?“

„Nie. Pre dámu nie je vhodné hrať metlobal,“ povedala Pansy, ohrňujúc nosom. „Moja matka mi to tak povedala.“

Millicent prevrátila očami. Niekedy mala Pansy úplne smiešne nápady. „Trochu som hrala so svojimi bratmi. Mohla by som byť tiež strážcom.“

„Potrebujeme len viac triafačov,“ vložil sa do toho Draco. Potom sa otočil na Blaise. „Mohol by si to skúsiť.“

„Nie, ďakujem. O šport sa veľmi nestarám. Radšej budem robiť našej drahej Pansy spoločnosť, zatiaľ čo bude povzbudzovať svojho drahého manžela,“ odvetil Blaise s úškľabkom.

„Fajn, tak nehraj!“ odsekol Draco. Prečo sa do toho vždy všetci pletú? Len tým povzbudzujú to šialené dievča!

Orion sa otočil na Karu a s úškrnom povedal: „Mohla by si byť triafačkou, máš na to postavu.“

Kara sa nafúkla. Nemôžu to nechať tak. „Dobre, môžem to skúsiť. Mám rada metlobal a niekedy hrám s bratrancom, hrám ako triafačka.“

„Kto je tvoj bratranec?“ spýtal sa Orion. Začul Evanderovu poznámku, že jej bratranec je skvelý stíhač.

„Viktor Krum,“ odpovedala Kara. „Je tretiakom v Durmstrangu a hrá za jeden z tímov. Je naozaj dobrý a chce byť profesionálom. Bulharský tím o neho už prejavil záujem, ale ešte je príliš mladý na to, aby za nich hral.“

Zatiaľ čo jej bratranec Viktor mal v Durmstrangu celkom dobrú povesť a menšiu vo svojej rodnej krajine, väčšina ľudí zo zahraničia o ňom nepočuli. Ale ona ho videla hrať a bol skvelý. Vedela, že z neho raz bude úžasný stíhač.

„Skvelé,“ povedal Draco šťastne. „Poviem otcovi a môžeme si zahrať na našom metlobalovom ihrisku. Väčšina z nás bude v Moskve až do marca, takže si môžeme dohodnúť niekoľko zápasov.“

„Fajn,“ vložila sa do toho Calypso. „Teraz, keď máte svoj malý tím, môžeme sa baviť o dôležitejších veciach.“

Orion zdvihol obočie. „O čom chceš hovoriť?“

Páčila sa mu. Vyzerala byť múdra a vážna, a mohol povedať, že veľa premýšľala. Cítil k nej určitú náklonnosť.

„O tvojich názoroch na vojnu,“ povedala Calypso priamo.

„Už znova nie!“ zakvílila Pansy.

Viktor Vlonski sa k nim otočil s vážnym výrazom v tvári a spýtal sa: „Naozaj si myslíte, že je Temný pán preč navždy?“

Všetci stíchli a zvážneli.

„Neviem,“ povedala Calypso sa zamysleným zamračením, „ale myslím, že je nepravdepodobné, aby bol tak ľahko porazený.“

Sama sebe kládla túto otázku už mnohokrát. Vedela, že ak sa Temný pán vráti, jej otec za ním pôjde. Predtým nebol Smrťožrútom, ale teraz vedela, že kvôli brutálnej smrti brata a manželky, bude cítiť obrovskú túžbu po pomste. Ona tomu rozumela. O Temnom pánovi veľa nevedela, ale súhlasila s väčšinou vecí, v ktoré veril.

„Z toho, čo mi povedal otec, je dosť možné, že sa vráti,“ prehovoril Draco. „Hovorí, že to bol jeden z najmocnejších temných čarodejníkov ktorí žili, a k tomu bol Slizolinovým dedičom!“

Viktor prikývol a tajomne zašepkal: „Počul som, že je nesmrteľný. Že urobil nejaké veci, aby sa stal neporaziteľným.“

Jeho otec, hoci to nebol Smrťožrút, bol stúpencom Temného pána a veľmi obdivovaný čarodejník.

O Temnom pánovi a jeho silách vždy kolovali povesti. Oriona veľmi zaujímali ich názory, pretože odrážali to, čo vedia ich rodičia. A on potreboval vedieť viac.

„Ale bol porazený obyčajným dieťaťom,“ povedal. „Ak bol tak mocný, ako sa to mohlo stať?“

Draco si odfrkol. „Otec hovorí, že to bol nejaký Dumbledorov prepracovaný plán. Neexistuje žiadny spôsob, ako by dieťa mohlo poraziť Temného pána.“

„Ale on to urobil. Harry Potter prežil s obyčajnou jazvou na čele a Temný pán zomrel,“ povedala Calypso ticho. Vždy jej to pripadalo zvláštne, že sa niečo také stalo a stále ju to miatlo.

„Mohla to byť magická nehoda,“ odvrkol Draco. „Nikto nevie, čo sa v tú noc stalo. Ale pochybujem, že Potterovo dieťa malo nejakú extra silu, ktorá ho zachránila. Musela to byť náhoda.“

Blaise si odfrkol. „No tak, Draco. Počul som ťa už toľkokrát tárať o neuveriteľnom Harrym Potterovi, ako veľmi musí byť silný,“ uškrnul sa na Draca a posmešne dodal: „A ako sa s ním túžiš stretnúť.“

„Nepovedal som, že sa s ním túžim stretnúť!“ odsekol Draco v rozpakoch. „Bol som na neho len zvedavý, to je všetko.“

Bol naozaj uchvátený príbehom Harryho Pottera, o tom, ako porazil Temného pána. Veril, že chlapec musí byť výnimočný a možno by mohol byť jeho priateľom, ale nikomu to nemieni priznať.

Orion sa na Draca usmial. „Čo by si mu povedal, keby si ho stretol?“

„Neviem,“ povedal Draco, zamračil sa naňho. „Len si myslím, že by mohlo byť zaujímavé stretnúť ho.“

„To je fakt vyjadrenie roka,“ povedal Viktor Vlonski. „Takmer každý sa s ním chce stretnúť. Všetci ho chcú na svojej strane.“

„Pravda,“ povedala Calypso. „Dumbledore ho chce ako Hrdinu Svetla a my chceme, aby nám porozumel.“

Orion sa na ňu obrátil. „Nie použiť ho ako nástroj? Nie z neho urobiť sluhu Temného pána?“

Calypso sa zamračila. „Myslím, že sú aj takí temní čarodejníci, ktorí by to tak chceli, ale ja len nechcem, aby bol zaujatý proti čiernej mágii. Je to dosť ťažké takto, ako to je, nepotrebujeme, aby sa proti nám otočilo ešte viac ľudí. Mal by mať možnosť urobiť ohľadne vojny svoje vlastné rozhodnutie. Bez toho, aby bol manipulovaný jednou stranou. Ale prajem si, aby nám aspoň porozumel.“

Orion sa na ňu usmial. Áno, naozaj sa mu veľa páčila. Zostala celkom nezaujatá vzhľadom k tomu, že jej rodina bola zabitá stranou Svetla a zdalo sa, že úprimne chce dať Harrymu Potterovi šancu.

Draco sa na Oriona zamračil. Videl, že sa na ňu často usmieva a že ho zaujíma. Prečo jej Orion venoval toľko pozornosti? Draco bol predsa jeho bratranec a tak by mal bojovať o jeho pozornosť!

„Ale to je teraz jedno, alebo nie?“ Vložil sa do toho Theodore Nott. „Chlapec je nezvestný, a ak ho dostane Dumbledore, nebude existovať spôsob, ako by unikol úlohe, ktorú preňho naplánoval.“

„Áno, ale nenašli ho,“ ozvala sa Kara Kavsir. „Hovorí sa, že by mohol byť mŕtvy.“

„Nemyslím si, že je mŕtvy,“ povedala Calypso ticho. „Ale trápi ma niečo iné. Prečo utiekol od svojich pestúnov? S kým žil a čo sa stalo, že utiekol? Prečo nebol vychovávaný v čarodejníckej rodine?“

„Neviem,“ povedal Draco. Premýšľal o tom mnohokrát. „Otec hovorí, že to Dumbledore sa rozhodol a zanechal ho v opatrovníctve. Len on vie, kde. Nikto nevie, s kým žil.“

„Nie je toho veľa, čo o ňom vieme a všetko je to nudné,“ povedala Pansy s povzdychom. „Mali by sme hovoriť o niečom inom.“

Calypso zostala ticho v zamyslení, zatiaľ čo skupinka pokračovala vo svojom štebotaní.

Evander a Viktor začali Orionovi rozprávať tých pár vecí, čo o Durmstrangu vedeli, a Draco odišiel po ďalší darček, ktorý mu otec dal, aby ho ukázal priateľom. Bol na ňu strašne hrdý a chcel im ju predviesť.

Chvíľu na to Draco priniesol veľký košík a pristúpil ku skupine.

Ty pekelné mláďa. Ak ssso mnou budeššš ďalej triasssť, uhryznem ťa, aby sssi vedel, aké to je!“

Orion počul syčiaci hlas a rozhliadol sa po miestnosti, aby našiel jeho zdroj. Nezdalo sa, že by si to niekto všimol.

Draco si sadol s košíkom vedľa Oriona.

Daj ma dole a pusssť ma von! Prečo ma dali takému mladému nessskússssenému pánovi?“

Orionovi vyletelo obočie vyletelo. Prišlo to z toho koša!

Draco otvoril kôš a vytiahol odtiaľ krásneho strieborného hada.

„Je to Užovka strieborná, magicky odchovaná a upravená tak, že nezomrie, keď niekedy nakladie vajcia,“ povedal pyšne Draco. „Pomenoval som ju Sylvana. Otec mi ju dal a povedal, že určite budem v Slizoline. A ako správny slizolinčan by som mal nejakého hada mať, hoci nie je dovolené nosiť ich do Rokfortu.“

Viacerí z jeho priateľov sa na ňu dívali so záujmom. A videl, že Orion ju pohladkal.

Aký druh hada sssi? Nevedel sssom, že užovky môžu hovoriť sss čarodejníkmi,“ povedal Orion hadovi so zvedavosťou.

Mnohí v miestnosti zalapali po dychu.

Sylvana zdvihla hlavu a prekvapene sa pozrela na chlapca. Jej pán ju odniesol k parselanovi! Napokon, predsa len vhodný nový pán! Ochutnala chlapca svojim jazykom.

Páčiššš sssa mi, mladé háďa. Môžeššš byť teraz môj nový pán? Ten druhý sssa mi nepáči; nevie, ako sssa má o mňa possstarať.“

Orion sa otočil a pozrel na priateľov. Všetci sa naňho dívali s údivom a prekvapením.

Čo? Prečo sssa na mňa tak pozeráte? Nevezmem ju Dracovi, bez ohľadu na to, čo povedala.“

Draco vyskočil zo svojho sedadla a košík s hadom pritom zhodil na podlahu. Myslel si, že najprv dobre nepočul, ale toto to potvrdilo!

„Si parselan! Prečo si nám to nepovedal?“

O čom to hovoríššš?“ povedal Orion s rozšírenými očami.

„Znova to robíš! Rozprávaš v parselčine!“ zvolal Draco vo veľkom rozrušení a vzrušení.

„Pre Merlinove fúzy, privediem niekoho z dospelých,“ povedala Pansy predtým, než sa vrhla k dverám.

Orion ostal stáť ako skamenený. Samozrejme! To je ten dôvod, prečo on jediný rozumel tomu, čo had povedal. Po tom, čo si prečítal o Slizolinovi a jeho rode vedel, čo je to parselan, ale nikdy nepredpokladal, že je tiež jedným! Ako je to možné? Nemal v sebe Slizolinovu krv. A aký bol hlúpy! Určite to nie je niečo, s čím by sa pochválil ostatným.

Príliš neskoro, pomyslel si a v duchu zaúpel.

Otočil sa k Dracovi, ktorý sa naňho užasnuto díval a ticho povedal: „Ja som to nevedel. Nikdy predtým som sa s hadom nestretol. Myslel som, že je to zvláštny druh užovky, ktorá sa s nami dokáže rozprávať. Myslel som si, že jej rozumieš aj ty!“

Viktor Vlonski sa naňho pozrel s vyvalenými očami. „To je neuveriteľné. Nebol tu žiaden parselan už celé desaťročia! Temný pán bol jediným známym, a storočie pred ním bol ďalší.“

Calypso prebodla Oriona pohľadom svojich veľkých čiernych očí. „Ako si to mohol nevedieť? Nepočul si sa?“

„Pre mňa je to ako rozprávať normálnou angličtinou,“ povedal rozrušený Orion. Nechcel, aby o tom niekto vedel a tá hlúpa Pansy odišla, aby priviedla ďalších ľudí. „Počul som jej hlas a znelo to ako angličtina. Nebol som si vedomý toho, že rozprávam v inom jazyku!“

„To je úžasné. Otec bude nadšený! Vždy chcel byť parselanom, vieš,“ povedal Draco s úškľabkom. Nemohol sa dočkať, až sa jeho otec dozvie, že jeho nový priateľ ovláda parselčinu. Je to veľmi cenená schopnosť. Všetci mu budú závidieť, pomyslel si spokojne.

Orion zastonal a schoval si hlavu v dlaniach, zatiaľ čo sa mu Sylvana obtočila okolo ruky a syčala upokojujúce slová. To bude ale dlhý večer.


25.07.2011 22:36:32
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one