Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Je tu môj príspevok z Chorvátska - piata kapitola k dedičovi :) Je zameraná na konverzáciu medzi Siriusom a ostatnými dospelými Smrťožrútmi- žiadna kapitola nabitá dobrodružstvom, ale celkom zaujímavá, veď posúdite sami :)
Užite si čítanie, dúfam, že preklad sa vám bude páčiť :))
Venujem všetkým, ktorí komentovali minulú kapitolu- AlexViator, Nade, Em, Lily, Rankl, Storan

Částečně betované

5. kapitola Obhajoba temných čarodejníkov

Sirius bol usadený medzi skupinu temných čarodejníkov, v prítomnosti ktorých by sa vo svojom predchádzajúcom živote striasol odporom.

Lucius akurát skončil s predstavovaním Romulusa Rosiera, Veneriana Vlonského, Nerona Notta, Theobalda Kormegova, Richarda Parkinsona, Xandera Fornaxa, Arthemiusa Arlova, Konstantina Kavsira, Algernona Wilkesa, Jeremyho Goylea, Alexandra Crabbea, Theodora Traversa a Thorfinna Rowlea. Z nich si pamätal iba na Notta, Wilkesa, Trawersa a Rowlea, ktorí boli súdení za smrťožrútstvo, ale kvôli nedostatku dôkazov a na základe tvrdení, že boli pod kliatbou Imperius, boli následne prepustení. Mal podozrenie, že aj zvyšní hostia boli Voldemortovými stúpencami.

„Tak, klapky z očí ti už spadli, Black?“ povedal protivne Travers. „Už viac nie si Dumbledorov malý miláčik?“

Sirius sa k nemu otočil, no odpustil si na toho hnusného čarodejníka čo i len šteknúť. Vedel, čo prichádza a bol pripravený. „Mal som veľa dlhých rokov a veľa času prehodnotiť svoj názor na Dumbledora. A fakt, že nehol ani prstom aby mi pomohol dostať sa z Azkabanu to spečatil - tentoraz ho podporovať nebudem.“

„A prečo si ho podporoval predtým?“ povedal Kavsir so záujmom. „Si Black. Prečo si sa otočil chrbtom svojej rodine a dedičstvu?“

Sirius si vzdychol. „Bol som mladý. Mnohí z mojich priateľov podporovali Svetlo a ja som naletel na Dumbledorove manipulácie. Musím sa tiež priznať, že svoju rodinu som veľmi rád nemal a keď som dostal príležitosť odísť od nich, využil som ju. Aj keď to znamenalo ísť proti všetkému, v čom som bol vychovaný."

„Bol si auror," odvrkol opovržlivo Nott. „Zabil si veľa temných čarodejníkov a pomáhal si pri ich chytaní. A teraz sa chceš vrátiť späť a stať sa jedným z nás?"

„Nikdy som nikoho nezabil," povedal naštvane Sirius. „Bol som auror a bojoval som v súbojoch, no nebol som zodpovedný za ničiu vraždu. V boji sa nemôžeš zastaviť a uvažovať, ako ťažko zranená je druhá strana, musíš bojovať!"

„Ale to nevysvetľuje tvoj náhly záujem o zmenu strán," pokojne sa do toho vložil Rosier.

„V strane Svetla som sa sklamal počas môjho pobytu v Azkabane," povedal Sirius. „Videl a počul som veľa vecí, ktoré ma donútili upraviť si názory na veci, ktorým som toho času veril."

Ani veľmi neprekrúcal. Mnohých väzňov počul hovoriť o tom, že boli trestaní strážcami a predpokladal, že robili strašné veci aj Bellatrix, keďže po prvom mesiaci jej uväznenia bola veľmi tichá. Ale vtedy o tom nepremýšľal. Myslel si, že si to zaslúžia. Teraz si tým už nebol taký istý. Stále veril, že si zaslúžia byť v Azkabane, koniec koncov to boli vrahovia, no aj tak nemohol prehliadať mučenie väzňov.

Pokračoval s tým, čo hovoril: „A teraz, keď mám syna, chcem, aby spoznal svoju rodinu a korene. Chcem, aby mal šancu urobiť svoje vlastné rozhodnutia."

„Videl si niektorých z uväznených Smrťožrútov? Vieš, ako sa im darí?" spýtal sa Wilkes. V Azkabane mal veľa priateľov a vždy pocítil bodnutie viny, keď si pomyslel, že oni tam trpia, zatiaľ čo on si spokojne žije svoj život ďalej.

„Videl som niektorých, keď ich priviedli," povedal Sirius, „a neskôr som počul ich hlasy. Pamätám si, že som videl ako stráže ťahali dovnútra Antonina Dolohova, Augustusa Roockwooda, Lestrangeových, Bellatrix, Bartyho Croucha mladšieho, Alecta a Amycusa Carrowových, Marcusa Mulcibera, Iana Yaxleyho, Gerarda Jugsona a Antoina Averyho. Obávam sa, že mnohý z nich už nie sú normálni. Dementori sa obzvlášť zaujímali o temných čarodejníkov a kŕmili sa na nich dlhý čas."

Sirius potlačil triašku. Stále mohol počuť výkriky väzňov, zatiaľ čo sa Dementori sýtili z ich duší. Nemyslel si, že by na to niekedy mohol zabudnúť. Jeho spánok bol sužovaný nočnými morami z času, keď bol v Azkabane.

Mnohí z prítomných sa zachveli pri pomyslení na Dementorov. Boli to jedni z najobávanejších temných stvorení a len číra myšlienka na to, byť ich korisťou stačila na to, aby ste sa skrčili v obavách.

Lucius sa naňho pozrel zúženými očami. „Ako si potom prežil? Bol si v Azkabane desať rokov a vyzeráš normálne."

„A ako sa ti podarilo utiecť?" spýtal sa Kormegov so silným ruským prízvukom. „Nikto predtým odtiaľ neutiekol."

Sirius sa na nich uškrnul. „Ale no tak, chlapci, hádam odo mňa neočakávate, že vám odhalím všetky svoje tajomstvá, však?"

„Nemyslel som, že by si to urobil," povedal Lucius a chladne sa naňho usmial. „Ale stále je dosť podozrivé, že ty si utiekol a ostatný temný čarodejníci, ktorý ovládajú oveľa silnejšiu mágiu než ty to nedokázali."

Sirius zadržal výbuch smiechu. „Aká je tvoje teória? Že von mi pomohol Dumbledore? On si myslí, že to ja som zradil Potterovcov."

„A nie?" povedal Parkinsom so zdvihnutým obočím. „Mal som dojem, že si bol za to obvinený a uväznený."

Sirius videl, ako sa naňho Lucius odporne smeje. Musel povedať pravdu, keďže Lucius a tiež možno ďalší štyria Smrťožrúti vedeli, že on Potterovcov nezradil. Keby teraz zaklamal, mohlo by mu to v budúcnosti uškodiť.

„Nie, neurobil som to. Bol som ich priateľom. Ako som už povedal, podporoval som Svetlo. Bol som uväznení, pretože si mysleli, že som zabil Petra Pettigrewa. On bol ten, kto Potterovcov zradil Voldemortovi."

„Nevyslovuj jeho meno," zasyčal Lucius a pozeral sa naňho s ťažkým leskom v jeho sivých očiach. „Ak si si úprimne istý tým, že chceš byť na našej strane, musíš sa naučiť rešpektovať ho a nazývať ho Temný pán, aspoň v našej spoločnosti.“

„Ospravedlňujem sa. Nie som zvyknutý ho tak nazývať,“ povedal Sirius. Musí byť viac opatrný vo výbere slov a tiež hrať svoju rolu lepšie. Lucius totiž neprestal skúmať každé jeho slovo.

„A teraz budeš dobrovoľne podporovať Temného pána, aj keď zabil tvojich drahých priateľov?“ spýtal sa so štipľavým sarkazmom Travis.

Sirius ho ignoroval a odpovedal ostatným, „dobrovoľne prijímam svoje dedičstvo a stávam sa temným čarodejníkom. Nebudem podporovať Svetlo, ale stále si nemyslím, že dokážem byť aktívnym stúpencom Temného pána. Veľa o ňom neviem a predtým, než sa stanem jedným z jeho prívržencov, potrebujem byť presvedčený o jeho ideáloch a metódach.“

„To je ohľaduplný spôsob ako povedať, že ostaneš neutrálny,“ uštipačne poznamenal Rosier. „Temný pán predstavuje naše najlepšie záujmy. Bol jediným dostatočne silným čarodejníkom, ktorý by mohol byť našim vodcom a postaviť sa Dumbledorovi a jeho sluhom. Ale ty ešte nie si presvedčený. Čo by ťa mohlo presvedčiť?“

„Rozumiem o čom hovoríš, ale vo vojne som videl mnoho svojich priateľov zomrieť. Nemôžem sa tomu len tak otočiť chrbtom,“ otvorene povedal Sirius. „Môžem s Temným pánom súhlasiť v určitých veciach, ale nijako zvlášť neobľubujem jeho metódy. Potreboval by som na vlastné oči vidieť, aké má plány, ale bezmyšlienkové krviprelievanie nedokážem prehliadnuť.“

Keby povedal, že od začiatku stopercentne podporuje Voldemorta, nikto by mu neveril a podozrievali by ho kvôli skutočným motívom. Musí to vyzerať tak, akoby postupne prešiel procesom a stal sa jeho nasledovníkom. Stále sa ním nechcel stať, no myslel si, že v budúcnosti by mohlo byť výhodné stať sa Smrťožrútom, s cieľom dať svojmu synovi lepšie informácie a väčšie šance vo vojne. Potrebuje sa len preniesť cez svoje zábrany.

„Áno, vy, prívrženci Svetla na nás vždy ukazujete prstom hovoriac, že sme bezduchí vrahovia a mučitelia,“ ostro povedal Kavsir. „Avšak už nepriznáte, že vy robíte to isté. Vo vojne násilie zvyčajne narastá, keď sa obe strany stávajú odolné voči tým hrôzam, a stávajú sa ešte viac krutými a barbarskými. Ale stále sme z tých zákerných činov obvinení my, pričom sa len bránime. Ťažko môžeme očakávať, že sa budeme len brániť, keď druhá strana vraždí našich ľudí. Samozrejme, že sa budeme brániť rovnakou, či väčšou mocou!“

„Rozumiem tvojim dôvodom,“ povedal Sirius, zatiaľ čo sa úspešne snažil ostať pokojný a kontrolovať svoj temperament a nerozvážnosť, „ale Svetlo nikdy nepoužívalo taký druh príšerných zaklínadiel, ktoré Temná strana počas vojny používala. Nepoužívajú zaklínadlá na mučenie a zabíjanie ostatných.“

Rosier sa zlomyseľne zasmial. „Si skutočne tak naivný, Black? Svetlo možno nepoužíva tie príšerné kliatby, ako ich nazývaš, ale to im nebráni bezohľadne nás vraždiť. A oni ich nepoužívajú preto, lebo ich nedokážu použiť správne a sú príliš vydesení z ich moci. Nemajú ten typ krvi, ktorá by im umožnila kontrolovať temné kliatby bez toho, aby nimi boli pohltení. Boja sa čiernej mágie preto, lebo sú príliš magicky slabí na to, aby ju dokázali ovládnuť. Uisťujem ťa, že používali veľa z ich takzvaných Svetlých kliatob, ktoré mali rovnaký výsledok, ako naše kúzla. A nezabudni na to, že ste mali oproti nám veľkú prevahu, takže je len spravodlivé, že sme používali čiernu mágiu. Keby sme sa bránili len používaním Svetlých kúzel, nemali by sme šancu!“

„Takže hovoríš, že účel svätí prostriedky?“ oponoval Sirius a krútil hlavou. „Nemôžem to len tak ľahko prijať.“

„A prečo nie, keď druhá strana robí to isté?“ povedal Lucius, zatiaľ čo ho prebodával svojimi chladnými, svetlosivými očami. „Dumbledore manipuluje každého, len aby dosiahol svoj cieľ a nestará sa, kto za to trpí. Ty si toho najlepším príkladom. Nikdy ti nedal výhodu pochybností. Využil ťa a keď si prestal byť užitočný, odhodil ťa ako staré náradie. Potterovho fagana poslal žiť k nejakým muklom, ktorí chlapca museli trápiť, až kým neušiel. Keby mu na chlapcovi skutočne záležalo, dal by ho do rodiny čarodejníkov Svetla.“

Odmlčal sa a rozmýšľal, ako najlepšie pokračovať. Videl, že Black mal potenciál stať sa veľkým spojencom. Black bol silný čarodejník veľmi starej a mocnej krvi, ale potreboval sa zbaviť svojej naivity ohľadne vojny a strany Svetla. Už by viac nemal podporovať Dumbledora, ale stále mal na svet mnoho ružových názorov.

Lucius sa rozhodol pokračovať s vedomím, že Black sa musí starať o dieťa svojich starých priateľov a tak ho prinúti vidieť jeho miesto.

„Každý vie, že čarodejnícke dieťa trpí, pokiaľ nie je vychovávané v dome s mágiou. Vnútorná mágia dieťaťa potrebuje čerpať z mágie okolo, aby sa mohla rozvíjať. Ak necháš dieťa na mieste bez mágie, jeho mágia sa nebude správne vyvíjať; stane sa nestabilnou a dieťa bude magicky slabšie. Je jasné, že ten starý hlupák chcel nevedomé poddajné dieťa, ktoré by mohol podľa svojich predstáv formovať a manipulovať. Chceš povedať, že to nevidíš? Že strana Svetla je vo svojej morálnej nadradenosti rovnako zlomyseľná a krutá, ako líči nás?“

„Áno, viem čo myslíš.“ Povedal Sirius so zamračenou tvárou. „Uznávam, že strana Svetla vykonala počas vojny veľa trestuhodných vecí a že nesú vinu za všetky úmrtia. Ja predsa viem, že Dumbledorovi sa nedá veriť a po tom, čo urobil mne a Harrymu ho podporovať nebudem. Jeho pohnútky sú prinajmenšom pochybné. Ale to neznamená, že keď nebudem podporovať Dumbledora, musím podporovať Temného pána. Ako som už povedal, všetky vaše argumenty sú opodstatnené, ale nemôžem poctivo nasledovať niekoho bez toho, aby som poznal jeho plány. A to tých ste mi nič nepovedali. Navyše, niečo, čo ste zabudli zdôrazniť je, že to Temný pán začal vojnu. On bol ten, kto spustil to násilie.“

„Čo si očakával, že urobí?“ ostro sa do toho vložil Fornax. „Videl, ako sa čarodejnícky svet otáča a on ho chcel zmeniť k lepšiemu. On jediný bol dosť silný na to, aby ho zmenil. Možno si toho dosť vo svojej mladosti nezažil, keďže si utiekol z domu, ale žili sme v tichom potlačovaní, ktoré trvalo mnoho storočí.“

Čarodejník zavrtel hlavou a nahnevane dodal: „Praktikovanie čiernej mágie bolo v Anglicku zakázané už tak dlho, že veľa z našich detí začalo strácať svoje magické schopnosti, lebo nemohli precvičovať ten druh mágie, ktorú majú v krvi. Pár európskych krajín to teraz povoľuje. Rusko je takmer jedinou výnimkou, pretože spoločnosť temných čarodejníkov je tu tak veľká, že Svetlo sa proti nim neodváži viesť vojnu. Ale vo všetkých ostatných krajinách, kde sú vo väčšom počte, tak urobili. Iste chápeš, že nám musí byť umožnené praktikovať našu mágiu slobodne v záujme našich detí a budúcnosti našej pokrvnej línie.“

„Nebol som si vedomý toho, že temné rodiny strácajú svoje sily,“ povedal Sirius ticho.

Lucius naňho namieril chladný a tvrdý pohľad. „Strácame. Samozrejme, nie je to niečo, čo by Dumbledore priznal. Vo svojom ťažení proti nám zamáva práporom boja proti zlu. Ale pravdou je, že naším najväčším problémom je strata našej moci. S obmedzeným používaním temnej mágie a narodenými muklom, ktorí vstupujú do našich krvných línií, sme každou generáciou slabší. Ak neurobíme niečo pre to, aby sme to zastavili, čoskoro bude naša krv tak zriedená a mágia slabá, že zničíme tvrdú prácu našich predkov, ktorú robili aby sme boli silnejší a lepší. Naše takzvané predsudky voči čarodejníkom, ktorí sa narodili muklom vychádzajú zo snahy udržať zvyky, aby naše deti spomínali na to, kým sme; a z rizika, že nás muklovia odhalia.“

„Pýtal si sa, aké sú ciele temného pána a to sú tieto,“ povedal Rosier, pozorujúci Siriusa. „Rozumel našim problémom a chcel pomôcť temným rodinám stať sa tým, čím boli pred rokmi strachu a predsudkov z čiernej mágie. Bol si vedomý slabnutia našej krvi a moci, a obával sa nášho zániku.“

„A čo jeho úmysly zabiť všetkých muklov a tiež čarodejníkov, ktorí sa muklom narodili?“ povedal Sirius s tvrdohlavým výrazom na tvári. „To sa mi nezdá byť nevyhnutné, ak naozaj to, čo chcem je posilniť svoje pokrvné línie.“

„Temný pán viedol proti muklom osobnú pomstu,“ povedal pokojne Lucius. „Nikto v skutočnosti nevie prečo, okrem známeho faktu, že sú hrozbou pre všetkých čarodejníkov, či už svetlých alebo temných. Mnohokrát sa zmieňoval, že keď muklovia odhalia našu existenciu, nebudú váhať nás zabiť. My budeme natoľko prevýšení, že ani naša mágia nás nezachráni pred masakrom. Jeho hlavným odporom voči čarodejníkom narodených muklom bolo, že ich mukovským rodinám je umožnené dozvedieť sa o našej existencii, a tým nás vystaviť nebezpečenstvu. Ale nikdy si nemyslel, že by sme mali zabiť všetkých muklov. Je ich príliš veľa. Chcel sa od nich úplne izolovať a práve tí narodení muklom sú prekážkou.“

Zamietavo mávol rukou a nenútene dodal: „Jeho riešením bolo odoprieť im magické vzdelanie. Možno to nebolo najlepšie riešenie, ale v tom čase to bola jediná uskutočniteľná alternatíva. Keď nebudú muklovský čarodejníci prijatí v našej spoločnosti, alebo aspoň magicky vzdelávaní, potom sa muklovia o našej existencii nedozvedia. Preto sa Temný pán musel uchýliť k oveľa drastickejším opatreniam. Ale plánoval nájsť lepšie riešenie týkajúce sa tohto problému, keby to všetko prebral. Veci sa vymkli z pod kontroly, takže na pasívne riešenie bolo neskoro. A keď bolo riešenie pre bezpečnosť objavené, stále tu ostal problém v miešaní našej krvi s ich. Na to, aby si naše deti uchovali svoju temnú mágiu, je potrebné, aby pochádzali zo spojenia dvoch čistokrvných, temných rodín. Aj keby sme mali deti so svetlými čarodejníkmi, moc detí by bola slabšia. Náš druh mágie by sa nemal miešať so svetlou mágiou obsiahnutou v ich pokrvných líniách a ešte menej s krvou bez mágie čarodejníkov, ktorých rodičia sú muklovia.“

Sirius prikývol. Vedel, že predsudky proti muklorodeným majú svoje korene v narušení bezpečnosti, ktorú predstavovali. A on sám súhlasil s tým, že muklovia môžu byť nebezpeční, no nikdy nepremýšľal o zániku temných rodín a ich temnej mágie, ak sa spoja s muklorodenými a svetlými rodinami. Vždy si myslel, že jeho rodičia boli nemysliaci krvní puristi s nezmyselnými a neopodstatnenými predsudkami voči muklom. To, čo vysvetlil Lucius dávalo zmysel, ale musel by si o tom niečo prečítať aby videl, či je to opodstatnená a preskúmaná téma. No stále to nedávalo čarodejníkom právo mučiť a zabíjať muklov a ich čarodejníckych potomkov.

„V určitých bodoch by som s tebou mohol súhlasiť,“ povedal Sirius ticho, „a musím priznať, že nikdy predtým som o tom veľa nepremýšľal. Videl som len vaše predsudky a nie dôvody. Ale teraz, keď mám syna, ktorý v sebe nesie temnú krv Blackovcov chcem, aby boli jeho potomkovia magicky silný tak, ako to len s Blackovskou krvou pôjde. Takže porozmýšľam o tom, čo ste mi povedali a preskúmam to. Hoci motívom Temného pána rozumiem lepšie, rovnako ako tomu za čím stojíte, keď príde vojna, prijmem túto stranu len ak sa vyhnete vraždeniu muklov a muklorodených. Nevidím v tom žiaden prospech, len to zapríčiňuje vaše odcudzenie u ostatných čarodejníkoch.“

„Áno, vieme, že behom vojny to malo opačný účinok,“ povedal príkro Lucius, „ale tvrdé časy si vyžadujú tvrdé opatrenia. Situácia je rovnako zlá, ako predtým. Možno ešte horšia, keďže problémy s muklorodenými nie sú vyriešené, a opozícia je oproti nám veľmi prudká a rozšírená. Ale ak budeme mať v ďalšej vojne nejaké slovo, budeme lepšie plánovať a neurobíme nič, čo by sa obrátilo proti nám.“

Lucius zotrval chvíľku ticho, zatiaľ čo premýšľal o ich rozhovore. Black poukázal na platný argument: mučenie muklov proti nim vytvorilo väčšiu opozíciu. Ale muklami úplne opovrhoval a veril, že sú podradní. Dychtivo sa zúčastnil niekoľkých mučení. Mučil len muklov, ktorí niečo urobili čarodejníkom, ale boli aj takí Smrťožrúti, ktorí muklov mučili len pre zábavu a Temný pán im to dovolil. Dokonca aj on v tom niekedy našiel potešenie. Ale bol to dobrý nápad, krotiť sa a získať tak nasledovníkov spomedzi viac umiernených čarodejníkov.

Siriusova myseľ vírila zo všetkých tých informácií, ktoré získal. Musel toho s Orionom veľa prebrať a tiež zistiť viac o tom, čo tu bolo povedané. Čo z toho je pravdou. Ale on chcel vedieť niečo dôležitejšie, niečo, na čo mu mohli odpovedať len títo čarodejníci.

Otočil sa ku skupine a ticho povedal: „Oceňujem, že ste sa so mnou podelili o svoj názor a tiež, že ste dali najavo za čím stojíte. Ale hovorili sme o tom, že ďalšia vojna určite príde. Prečo si myslíte, že sa to znova stane?“

„Hádam len skutočne neveríš, že veľký Temný pán bol zabitý tým usmrkaným Potterovým faganom?“ povedal Travers s posmešným odfrknutím.

Lucius na Traversa vrhol chladný, hrozivý pohľad, ktorý mal okamžitý efekt, pretože Travers odvrátil pohľad od Luciusa a Siriusa a stíchol. Lucius v duchu nespokojne zamľaskal. Nebol žiadny dôvod, aby si Blacka znepriatelili, koniec koncov, chceli ho na svojej strane. A nechcel s ním hovoriť o Pánových plánoch s nesmrteľnosťou. Black vyzeral úprimne, keď hovoril o zmene strán, ale to ho nerobilo lojálnym . A pokiaľ nebude oddaný ich veciam, nebudú svoje tajomstvá len tak prezrádzať. Bol si celkom istý, že ich Pán znovu povstane. Temný pán ich opakovane uistil o svojej neporaziteľnosti a aj keby sa mu niečo stalo, podnikol isté opatrenia, pre svoj návrat. Nikto nevedel, o aké opatrenia ide, keďže Temný pán pohľadom a dobre miereným Cruciatom umlčal každého, kto bol príliš zvedavý. Ale ak to niekto môže zvládnuť, je to ich Pán.

Práve keď sa Lucius chystal odpovedať spôsobom, ktorý toho nahovorí veľa, a v skutočnosti poskytne len málo informácií, všimli si, že sa k nim náhli malé dievča s krátkymi, čiernymi vlasmi.

Richard Parkinson sa otočil k dievčaťu a nahnevane povedal: „Čo je, Pansy? Nevidíš, že práve riešim dôležité veci?“

Pansy sa zastavila, aby mohla chytiť dych. Bolo to také vzrušujúce.

„Prepáč otec, ale musíte ísť so mnou! Orion... on... no, musíte prísť a vidieť to! Inak mi nebudete veriť!“

Sirius sa postavil a znepokojene sa zamračil. „Je môj syn v poriadku? Stalo sa mu niečo?“

Pansy len zakrútila hlavou, užívajúc si pozornosť, ktorej sa jej dostávalo od dospelých...

„No tak, hovor, dievča!“ prikázal prudko Lucius, ktorý tiež vstal. Dúfal, že chlapcovi sa nič nestalo, nebolo by to totiž dobré, keďže sa pokúšal Blacka pritiahnuť na ich stranu.

Pansy jeho tón neznepokojil; milovala pozornosť, hlavne keď mohla byť jej stredobodom. Len málo ľudí sa staralo o to, čo hovorila a teraz chcela príležitosť plne využiť.

Po uistení, že všetci dospelí sa na ňu s očakávaním dívajú - podráždené výrazy niektorých ju netrápili - chytila otca za ruku a dôležito povedala: „Musíš ísť so mnou. Sú v Dracovej izbe. Musíš to vidieť na vlastné oči. Poď za mnou.“

Lucius sa takmer od zlosti nafúkol, ale keďže Malfoyovci sa nenafukovali, ani nerobili nič tak primitívne a nevkusné, len na dievča prižmúril oči. Ten špunt! Nezbláznila sa Narcissa náhodou, keď začala vyjednávať o jej ruku? Richarda Parkinsona si vážil, bol to inteligentný obchodný partner, ale Pansy bola úplne ako jej matka, ktorá bola príkladom čistokrvnej čarodejnice zaujímajúcej sa len o frivolnosti. Musí sa s Narcissou vážne porozprávať. Pre Draca chcel niekoho silného a inteligentného. Malfoyovská pokrvná línia potrebovala magicky silnú krv a tú to dievča zjavne nemalo.

Čarodejníci, ktorých deti boli s Dracom, nasledovali vzrušené dievča do Dracovej izby. Keď vstúpili, našli Oriona s hlavou v dlaniach a syčiacim hadom, obtočeným okolo jednej z jeho rúk; Draca Malfoya, ktorý niečo živo hovoril nereagujúcemu Orionovi; a ostatné deti, ktoré na Oriona s údivom hľadeli. Celkom zábavný pohľad.

Sirius prišiel k svojmu synovi a hneď sa s obavami spýtal: „Čo sa stalo? Si v poriadku?“

Orion zdvihol hlavu z dlaní a zúfalo sa díval na Siriusa.

Čo mu otec povie na jeho schopnosť? Bude ním kvôli tomu opovrhovať? Vedel, že ostatní budú nadšení a budú mu závidieť. A jemu samému to nevadilo. Bolo to užitočné a možno by si mohol obstarať nejaké knihy v parselčine, aj keď bolo ťažké ich nájsť. Ale jeho otec mal toho už príliš veľa a čierna mágia sa mu nepáčila. A toto bola čierna mágia vo svojej najčistejšej podobe. Jeho otec sa snažil byť nestranný a dovolil mu ju študovať, ale to neznamenalo, že bude mať rád svojho syna, ktorý má takú temnú schopnosť.

Draco sa pozrel na Oriona a videl jeho pochybnosti o odhalení jeho novej schopnosti. Bol ten chlapec blázon? Keby bol parselanom on, vykričal by to do sveta a tešil by sa z toho, keby videl ostatných čarodejníkov dívajúcich sa naňho s rešpektom a závisťou.

„Ukáž im to! Ukáž im, čo dokážeš, Orion,“ povedal rozčúlene.

Orion sa pozrel na čarodejníkov stojacich pred ním. Bol tam Lucius Malfoy, ktorý sa naňho netrpezlivo díval; spoznal ostatných ako Vlonského, Rosiera, Fornaxa, Notta a Parkinsona, pretože niektoré črty mali rovnaké, ako ich deti.

Vzdychol si a prstami prečesal vlasy.

Mal by sssi byť hrdý na to, že sssi parssselan, maličký,“ zasyčala Sylvana a zdvihla hlavu, aby sa na chlapca pozrela. „Je to česssť ním byť a nemal by sssi sssa za to hanbiť. Hovorí to o tvojej moci.“

Orion sa vzpriamil. Mala pravdu. Bol na to hrdý a jeho otec by mal pochopiť, že to nie je jeho chyba.

Zadíval sa do hadích očí a vážne zasyčal: „Máššš pravdu, Sssylvana. Sssom na to hrdý. Ďakujem ti.“

Začul, ako dospelí zalapali po dychu. Pozrel sa hore a uvidel svojho otca, ktorí sa naňho díval s úžasom a... bol to strach, čo videl v otcových tmavosivých očiach? Rýchlo obrátil svoj pohľad k Luciusovi. Nechcel vidieť, že má z neho otec strach, hlboko ho to zraňovalo. Keď uvidel, ako staršiemu Malfoyovi spadla sánka, predtým než stihol nasadiť svoj nenútený výraz, skoro sa zasmial. To odhalenie stálo za to, vidieť Malfoya staršieho stratiť svoju chladnú masku. Pozrel sa na ostatných, ktorí si ho premeriavali vypočítavými pohľadmi v očiach.

„Si parselan,“ zašepkal Sirius s vyvalenými očami.

Orion prikývol. „Práve som to zistil. Keď nám Draco ukázal svojho domáceho miláčika.“

„Chceš povedať, Black,“ povedal Lucius s prižmúrenými očami, „že tvoj syn je parselan a ty si o tom nevedel?“

Sirius prikývol, zatiaľ čo pohľad stále upieral na synovu tvár. Ako je to možné? V Blackovskej línii nebol nikdy žiaden parselan! Keby mali nejakého predka, ktorý by bol parselan, oznámili by to celému svetu. A Lily ani nepochádzala z čarodejníckeho rodu. Čo to znamená?

Lucius stočil svoj vypočítavý pohľad na Oriona. „No, je toho v tebe viac, ako sa zdá, chlapče.“

Ten chlapec bol záhadným a neznámym dedičom jedného z najsilnejších a najstarších temných rodín; s temnou schopnosťou, pre ktorú by niektorí - vrátane jeho - zabíjali; a dosť mladý na to, aby mohol byť riadne vyškolený a vychovaný. Rýchlo sa rozhodol vziať chlapca pod svoje krídla. Na jeho otcovi už pracoval, ale on toho sľuboval oveľa viac, ako starší Black, ktorý už mal pevné názory. Ten chlapec by mohol byť sformovaný tak, aby pre nich bol užitočný.

Orion takmer vyprskol nad blahosklonným tónom Malfoyovho hlasu a takmer dokázal vidieť, ako sa mu v tej bystrej mysli otáčajú kolieska. Nehodlal byť nikým manipulovaný, ani využívaný. Keď si Malfoy myslel, že ho môže tak ľahko využiť, prišiel na inú vec. Ale musel by hrať pokojne. Túto hru môžu hrať obaja. Sám môže Malfoya využiť. Čarodejník bol silný a dokázal by ho naučiť veľa vecí.

„Áno, zdá sa, že to tak je,“ povedal pokojne Orion a vrhol naňho malý úsmev.

Draco sa pozrel zo svojho otca na Oriona. Niečo sa deje. Vedel, že jeho otec skočí po možnosti bližšieho zoznámenia s chlapcom. Ale uvažoval, že Orion je príliš pokojný po tom, čo takmer spanikáril, keď bola odhalená jeho schopnosť. Čo sa práve teraz deje v Orionovej mysli?

Lucius sa otočil na Siriusa a akoby nič povedal: „Mal by si mu zohnať učiteľa. Draco už jedného má a môžem ti ho odporučiť. Tvoj syn potrebuje tréning a vzhľadom na jeho novú schopnosť bude mať zo skorého štartu prospech.“

Sirius, ktorý bol ešte stále trochu otrasený, ale podarilo sa mu to skryť, potichu odpovedal: „Áno, nejakého som už hľadal. Bol by som ti vďačný za odporučenie učiteľa tvojho syna.“

„Pre chlapcov by bolo možno zábavnejšie, keby študovali spoločne,“ povedal Lucius, ktorý sa nehodlal vzdať svojho držania nad Orionom. „Tvoj syn by mohol na hodiny chodiť na naše panstvo. Tiež mám veľa kníh o parselčine, ktoré by ho mohli zaujímať. Ja sám sa o to zaujímam a mám celkom slušnú zbierku.“

Čarodejník sa na Oriona zahľadel so spýtavo zdvihnutým obočím.

Orion mohol vidieť, že otec váha so súhlasom návrhu, preto odpovedal namiesto neho. „Ďakujem vám, pan Malfoy. Bol by som veľmi rád.“

„Veľmi dobre,“ povedal Lucius s chladným úsmevom. „Spolu s tvojim otcom to zariadime.“

Draco sa otočil k Orionovi a vzrušene povedal: „To je úžasné. Budeme mať spolu toľko zábavy!“ Nafúkol svoju hruď. „Učiteľ hovorí, že som oveľa vyspelejší, ako ostatní chlapci môjho veku.“

„Nechváľ sa, Draco. Nie je to vhodné,“ povedal ostro Lucius, a strelil po Dracovi tvrdým a chladným pohľadom. Jeho syn bol niekedy príliš otvorený. Draco sa potreboval naučiť, ako si po celú dobu zachovať pokojný a vyrovnaný postoj, bez zbytočného vyťahovania sa. Malfoy by mal byť vždy arogantný a hrdý, ale nemal by to dávať najavo tak zreteľne, pretože to otváralo možnosť útoku na jeho povahu.

„Áno otec,“ povedal potichu Draco, ale jeho oči žiarili vzrušením a šťastím. Orion mu venoval vrelý úsmev, na ktorý sa Draco zaškľabil.

Sirius sa rozhodol prevziať opraty. Mal toho veľa na prediskutovanie s Orionom a jeho konverzácia s čistokrvnými skončila, keď videl, že Lucius nie je ochotný hovoriť o Voldemortovom možnom návrate.

„Dobre teda,“ povedal Luciusovi. „Napíšem ti, aby sme sa dohodli na tých hodinách. Myslím, že už je neskoro a mal by som vziať Oriona domov.“ Otočil sa a ďalšiu vetu adresoval synovi. „Orion, rozlúč sa s priateľmi.“

Orion vstal a nový priatelia ho obklopili. Dohodli sa, že si budú písať a naplánujú prvý metlobalový zápas hneď, ako to bude možné. Čoskoro sa znova uvidia na podobných večerách a zhromaždeniach, ktoré sa uskutočnia v rámci zimnej sezóny.

„Ďakujem za všetko,“ povedal Dracovi obdarujúc ho milým úsmevom, zatiaľ čo k nemu naťahoval ruku. „Dnešný večer sa mi veľmi páčil a ďakujem, že si ma predstavil svojim priateľom.“

Draco mu rukou potriasol a tiež sa naňho usmial. „Ďakujem, že si prišiel. Tiež som sa dobre bavil. Dúfam, že naši rodičia veci urýchlia, aby sme mohli mať prvú hodinu už čoskoro.“

„Ja tiež. Už sa neviem dočkať,“ povedal Orion úprimne. Už dlhší čas chcel učiteľa a študovať s Dracom bude väčšia zábava, než študovať osamote. Podľa jeho názoru robí priateľská rivalita veci viac zaujímavými.

Už sssme na odchode, mladý pán?“ zasyčala nedočkavo Sylvana. „Povedz tomu druhému chlapcovi, aby ti dal veci, ktoré mi kúpil. Zvlášššť tú myšššaciu hračku, ktorú mi raz kúpil. Jediná sssprávna vec, ktorú urobil.“

Prepáč Sssylvana, ale nemôžeššš ísssť ssso mnou. Sssi Dracova a ja ťa od neho nemôžem vziať preč. Nebolo by to sssprávne. Ale budem sssa na teba chodiť pozerať ssskoro každý deň.“

Draco sa naňho zvedavo pozrel. „Čo hovorí?“

Sylvana zasyčala svoj nesúhlas, ale Orion tomu nevenoval žiadnu pozornosť.

„Nič, hovorí len zbohom,“ odpovedal Orion. Nechcel Dracovi Sylvanu vziať. Chlapec sa zdal byť šťastný a pyšný na svojho nového miláčika, a tak to nechcel pokaziť.

Potom, čo sa Sirius s Orionom rozlúčili aj s ostatnými čarodejníkmi a čarodejnicami, ktorých na večierku stretli, okamžite sa premiestnili na svoje panstvo. Obaja vedeli, že majú veľa vecí na prediskutovanie.

11.08.2011 20:08:40
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one