Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

Dnes prichádzam s novou kapitolou k dedičovi. V podstate je to len zhrnutie všetkých informácií, ktoré sa Orion a Sirius dozvedeli na smrťožrútskom večierku a Orionove hodiny s Dracom a ich učiteľom. Na konci ešte priateľský metlobalový zápas :)

Venujem všetkým, ktorí poviedku čítajú a ďakujem Ranklovi, Lily a Nade za komentáre pri minulej kapitole :)

Užite si kapitolu a pokojne nechajte komentár, ako sa vám pozdávala. Ďakujem

Částečně obetovano


6. kapitola Výber strany

Keď Sirius s Orionom dorazili na Black Manor, usadili sa v hlavnej miestnosti a rozhovorili sao všetkom, čo sa na večierku dozvedeli. Medzi sebou mali pomerne reálnu predstavu, o čo sa čistokrvné rodiny usilujú.

„Väčšina z toho, čo ti povedali, je pravda, otec. O histórii mágie som veľa čítal a tie knihy zmieňovali, že náš druh mágie sa veľmi líši od tej svetlej. Nesieme ju v krvi. Knihy ďalej hovorili, že čiernu mágiu objavila Morgana, keď našla mágiu vychádzajúcu priamo z čistého, surového zdroja - magického jadra Zeme. Ovládať ju boli schopní len čarodejníci s určitým typom magickej krvi. Stali sa temnými čarodejníkmi. Rozmnožovať sa mohli len medzi sebou, aby potom prešla ich krv na ich deti. Takže teraz už vieme, odkiaľ prišli ich myšlienky o čistote,“ vysvetľoval Orion otcovi. „Čo som ale nevedel je, že moja mágia sa mohla stať nestabilnou a nevyvinutou, vzhľadom na detstvo prežité u muklov,“ povedal Orion. Luciusove vysvetlenie, prečo by mali čarodejnícke deti žiť v čarodejníckej domácnosti ho nechalo ustaraného. Ovplyvní to aj jeho? Ako mu to mohol Dumbledore vedome urobiť? Ako lentoho starého muža nenávidel.

Sirius, ktorý cítil synove zdesenie, odpovedal: „Neboj sa, šteňa. Nemyslím si, že teba to nejako ovplyvní. Z toho, čo si mi povedal o svojej náhodnej mágii sa zdá, že naju to, čo ukazuje, že tvoja mágia je veľmi silná a stabilná. Môžeme len ďakovať Merlinovi, že pobyt u muklov ťa v tomto smere neovplyvnil.“

Orion prikývol, bola to pravda. Takže možno bola jeho mágia v poriadku. Orion pokračoval: „Áno, môžeš mať pravdu,“ povedal a zmenil tému. „Z toho, čo ti povedali, robia dobre keď sa snažia bojovať za právo používania čiernej mágie. Ak ju nebudú používať, stratia svoju schopnosť ju kontrolovať, a to znamená, že nakoniec stratíme hlavný zdroj mocnej mágie. Urobil by som to isté, aby som si udržal svoju schopnosť formovať mágiu zeme. Nechcem ju jedného dňa stratiť.“

Sirius zamľaskal. „Možno, ale stále zabili množstvo ľudí a Voldemort je sociopat, bez ohľadu na to, čo hovoria. Smrťožrúti pre zábavu mučili muklov a zabíjali muklorodených, lebo pre ne nenašli iné riešenie. A to nie je správne.“

Orion prikývol. „Áno, ale Svetlo zabíjalo rovnako a veky temných čarodejníkov potláčalo. Samozrejme, že potrebujú krvavé revolúcie, ak chcú niektoré veci zmeniť. Vo vojne len ťažko nájdeš nevinných ľudí.“

Sirius sa naňho znepokojene pozrel. „Ako môžeš niečo také povedať! Samozrejme, že sú tu nevinní; deti, ženy a čarodejníci, ktorí ostali neutrálni! A muklovia takisto!“

Orion si odfrkol. „Muklovia sú ťažko nevinní,“ škriepil sa. Pri pohľade na Siriusovo rastúce znepokojenie rýchlo pokračoval. „Zabudol si, čo mi spravila moja muklovská rodina? Čo sa snažil urobiť mi môj strýko! Sám si povedal, že v čarodejníckom svete by sa to nestalo, že naša kultúra tomu bráni. Žil som s muklami celý svoj život a ich kultúra dovoľuje, aby sa tieto veci stávali kedykoľvek! Susedia ma videli vyhladovaného a zbitého, a nepohli ani prstom, aby mi pomohli! Možno sú aj výnimky, ale muklovia sa zvyčajne starajú len sami o seba! A moja rodina mi ubližovala, pretože si mysleli, že som netvor, šialenec. Čo myslíš, že sa stane, keď nás odhalia? Boli by zdesení a okamžite by nás bez mihnutia oka zabili. Sami o sebe nemusia byť silní, ale majú technológiu a znalosti vedy.“ Pri Siriusovom nechápavom civení vysvetľoval ďalej: „Majú zbrane, ktoré by nás zabili jednoduchým stlačením tlačidla! Viem, o čom hovorím. Je to všeobecná muklovská znalosť.“

„Chápem, že si bol týraný, Orion, ale to neznamená, že by sme ich všetkých mali zabiť!“ povedal Sirius. Nevedel, že Orionovo pohŕdanie muklami v ňom bolo zakorenené tak hlboko. Znepokojovalo ho to.

„Nehovorím, že by sme ich mali zabiť. To by bolo hlúpe, pretože by sa nám pomstili a ľahko zabili oni nás. Ja len hovorím, že súhlasím s čistokrvnými o potrebe utajenia a oddelenia. A tiež si myslím, že naša kultúra by nemala byť poznamemaná tou ich! Nechcem žiadnu kultúru, ktorá povoľuje bitie a znásilňovanie detí, aby sa pripojila ke tej našej!“ povedal naštvane Orion. Jeho otec tomu nerozumel. Nechápal, že Orion má ešte stále nočné mory o strýkovi, ako sa ho dotýka, a ako sa vždy potom budí s plačom a strachom. Ako nenávidel samého seba za to, že je taký slabý a bojí sa muklov.

„S časťou o oddelení môžem súhlasiť, ale čistokrvní hovoria, že Voldemort chce muklom vládnuť. Zastával rovnaké názory ako Grindelwald, a veril vo svoju nadradenosť a právo vládnuť svetu. Nemôžeš povedať, že s tým súhlasíš!“ zvolal Sirius.

Orion sa rozhodol byť úprimný. Potreboval niekoho, komu by sa mohol o svojimi nápadmi voľne zdôveriť. Tak len dúfal, že otec mu dokáže porozumieť. Po tom, čo mu otec povedal o Grindelwaldovi o tom veľa premýšľal. „Do istej miery s tým súhlasím. Sme výnimočný, pretože ovládame prírodnú mágiu tak, ako chceme a pretože máme kultúru, ktorá nám umožňuje správať sa k sebe lepšie,“ a keď videl, že Sirius sa chystá na tom hádať, rýchlo dodal: „a dali stranou konflikt Temnej a Svetlej strany.“

Orion pokračoval: „Ale tiež pripúšťam, že muklovia študujú ten aspekt prírody, ktorý nam bol daný. Majú vedcov a matematikov, ktorí sú schopný vysvetliť mnoho vecí. A z toho by sme sa mohli niečo naučiť aj my. No okrem toho si myslím, že raz by sme mohli vládnuť. Nie teraz, pretože nás je málo, ale rád by som si predstavil svet, v ktorom žijeme všetci v mieri. Každý by mohol používať svoju mágiu voľne a bez strachu, že ich za to niekto bude trestať. A to všetko sa môže stať, keď budeme muklov kontrolovať. Nehovorím, že z nich máme urobiť našich sluhov či poddaných, len nám rovných bez toho, aby sa nás báli.“

Keď zbadal Siriusov pochybovačný výraz, naliehavejšie pokračoval. „Nevidíš, že svet taký niekedy bol? Pred časom Merlina boli čarodejníci vysoko vážení a medzi muklami mali vždy špeciálne miesta. Boli to liečitelia, duchovný vodcovia, tí, ktorí boli v spojení s prírodou a aj muklovia aj čarodejníci spolu nažívali v zhode a rešpekte. Toto je svet, v ktorom by som chcel žiť. Bez skrývania toho, kým som a bez strachu.“

Sirius sa usmial. „Ty si taký idealista.“ Potom však zvážnel. „Ale nemôžeš veriť tomu, že Voldemort je ten, ktorý by to dokázal uskutočniť. Považoval mučenie muklov za šport a Lucius sám priznal, že proti nim vedie osobnú pomstu.Voldemort vyzerá, že z nich chce urobiť sluhov a nie partnerov.“

„Voldemort nás pred nimi chce ochrániť. Čistokrvní ti tiež povedali, že proti nim nechce viesť vojnu, pretože vie, že by bol porazený. Možno si len v dlhodobejšom hľadisku prial, rovnako ako ja, aby boli muklovia kontrolovaní. Jeho myšlienky sa zdajú byť podobné tým mojim a ty sám z niečim z nich súhlasíš. Sú to jeho metódy, s ktorými nesúhlasíš a tie sa dajú zmeniť. Keď sú jeho ciele podobné našim, mohli by sme mu dať naše spojenectvo výmenou za vypočutie rád ohľadne jeho metód,“ povedal Orion.

„A prečo si myslíš, že by ťa počúval? Si len dieťa a on je despota, ktorý sa o moc nedelí!“ povedal Sirius v rozčúlení. Nechcel, aby sa Orion snažil s tým monštrom uzavrieť spojenectvo! Mohlo by sa to proti nim veľmi ľahko obrátiť a Voldemort bol k svojim nasledovníkom krutý, nemohli mu veriť.

„To je pravda, ale mocného čarodejníka by rešpektoval a ja mám čas sa takým stať. A zabudol si, že som Harry Potter. Musí veriť, že mám nejakú moc. A keď mu jeho nepriateľ ponúkne spojenectvo, myslíš, že by ho odmietol? Súhlasím s tým, že je to nebezpečné ale budem dobre pripravený,“ povedal Orion.

„Tvoje presvedčenie ma znepokojuje, Orion. Ako môžeš povedať, že v budúcnosti budeš dosť silný na to, aby si bol schopný sa pred ním ochrániť? Mohol by ťa ľahko zabiť a hotovo! Prečo by s tebou uzatváral spojenectvo?“ povedal Sirius. Jeho syn mal veľmi znepokojivé nápady a prehnané ambície. Nevedel, odkiaľ sa berie to jeho sebavedomie ohľadne jeho vlastnej moci. Bol ešte len dieťaťom!

Orion sa bránil myšlienke, že bol urazený. Vedel, že otec má pádny argument, ale Sirius necítil to čo on, keď držal svoj prútik. Sirius nevedel, ako sa ním vo vlnách prehnala jeho mágia a on vtedy cítil svoje vlastné magické jadro. Každú noc držal prútik v rukách a sústreďoval sa na cítenie svojej mágie. Premýšľal o nej ako o bezodnom prameni čakajúcom na využitie. Cítil, ako prúdi jeho žilami a kožou. Skúšal nájsť koniec, ale zistil, že jeho mágia sa stále rozširuje, keď sa na ňu dostatočne dlho sústredí. Bol rozhodnutý pokračovať vo svojich meditáciách a udržiavať svoje sústredenie na vlastné magické jadro, aby bol schopný ovládať také množstvo mágie. Nevedel, či to môžu robiť aj ostatní čarodejníci, ale z toho čo prečítal vedel, že nie je veľa čarodejníkov, ktorí by boli schopní používať svoje vnútorné magické jadro v takom rozsahu. Mnohí z nich o ňom nemali ani potuchy a boli závislí na hlúpych slovách a prútikoch, len aby dokázali svoju mágiu použiť. A on tiež zvládol použiť na niektoré kúzla bezprútikovú mágiu. Precvičoval si ju keď bol sám vo svojej izbe a ani Siriusovi nepovedal, čo všetko dokáže urobiť. Nechal ho myslieť si, že náhodná mágia, ktorú použil na Dursleyovcov bola len šťastnou náhodou. Cítil, že to bolo jeho zvláštne tajomstvo. Vedel, že dokázal byť silný a bol zameraný na cvičenie až do bezvedomia, len aby dosiahol svoj cieľ. „Až príde čas, a ja sa nebudem cítiť dostatočne silný, nepridám sa k nemu. Neurobím nič bez toho, aby som si bol vedomý všetkých následkov. Ale budem sa pripravovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“

Sirius sa trochu viac upokojil, no stále na Oriona vrhal podozrievavé pohľady. Ten sa naňho len sladko usmieval.

„Niečo, čo ti povedal Lucius považujem za veľmi zvláštne. Povedal, že Voldemort proti muklom vedie osobnú pomstu a že vedel, že muklovia by nás mohli ľahko zabiť. Pripadá mi to, akoby Voldemort poznal muklov príliš dobre v porovnaní s inými obyčajnými čarodejníkmi, ktorí im zvyčajne nevenuje pozornosť. Vyzerá to tak, že ich Voldemort možno pozná osobne. Možno s nimi dokonca žil?“ spýtal sa Orion. Keď prvý krát počul Luciusovu poznámku, začal premýšľať a dospel k záveru, že Voldemort musel naozaj žiť s muklami. A muklovia mu museli urobiť niečo strašné pre to, aby ich tak nenávidel. Žiaden čistokrvný čarodejník by s muklami nežil a nevedel by o tom, ako ľahko by dokázali zabiť milióny ľudí. Tak ostala posledná možnosť, že Voldemort je muklorodený, čo ale nemohol, lebo bol parselan. Alebo ho jeho čarodejnícka rodina opustila, čo sa tiež zdalo nepravdepodobné. Možno bol polovičnej krvi, ako on sám, odkázaný na život s muklovskými príbuznými? Bola to zaujímavá teória a tiež by to vysvetľovalo jeho nenávisť voči muklom.

Sirius si nad synovým nápadom odfrkol. „Voldemort bol čistokrvný, stále vyhlasoval tie ich presvedčenia a s muklami by nikdy nežil. Je to smiešna myšlienka, Orion. Bol len paranoidný a nenávidel ich, pretože ako hociktorý megalomaniak ich považoval za bezcenných,“ povedal Sirius sebavedome.

Orion len prikývol, no jeho podozrenia o Voldemortovej minulosti ostali. Veľa by to vysvetľovalo. A keby on vedel o muklovskej technológii, bol by vodcom, ktorý by tento fakt vzal na vedomie predtým, než by ich napadol.Nebol by ako Grindelwald, ktorý si myslel, že muklovia sa dajú len tak ľahko poraziť. Mal by o nich skutočné dôkazy a fakty, a pekne všetko naplánoval. Orion si povzdychol. Toľko vecí na premýšľanie. Len dúfal, že Voldemort sa neukáže ako šialený čarodejník s klamnými predstavami o veľkosti a vznešenosti. To by poslalo ciele temných čarodejníkov späť a nastala by nová doba potlačovania čiernej mágie. Potrebovali dobrého vodcu schopného racionálne myslieť, ktorý by sa vyznal aj v kúzelníckom aj v muklovskom svete.

„No, nech už je to ako chce, možno budeme mať šťastie a on zostane mŕtvy. Svet by mal aspoň pokoj,“ zadúfal Sirius.

Orion sa naňho ostro otočil. „To myslíš vážne? A nechať čiernu mágiu vytratiť sa? Aj keby sa Voldemort neobjavil - a už som ti povedal, že všetky deti na večierku vyjadrili svoju istotu, že sa vráti, lebo im tak povedali ich rodičia - nemôžeme dovoliť, aby temné rodiny zanikli. Ako to môžeš povedať? Hovoríme tu o nás. Viem, že sa necítiš ako temný čarodejník, ale je to v tvojej krvi! Nemôžeš tomu uniknúť. Jediné čo robíš je, že sa oslabuješ, a ja osobne nemám v pláne stať sa slabým. Nebudem žiť vo svete, ktorý považuje moju mágiu za ilegálnu a popisuje ju ako zlo. Nebudem len tak sedieť a nedopustím, aby k tomu došlo!“

„Čujte, čujte. Veľmi dobre, chlapče! Nakoniec predsa len Black s nejakou chrbtovou kosťou a zdravým rozumom!“ povedal portrét Arcturusa Blacka, ktorý celý čas mlčal a sústredil sa na rozhovor.

Sirius sa k nemu otočil a odvrkol: „Nepodporuj ho! Dúfam, že si mu to celý ten čas netlačil do hlavy. Už viem, odkiaľ sa vzali jeho nápady. Je to dieťa a nenechám ho byť využívaným temnou stranou!“

Orion pokojne odpovedal: „Diskutoval som o svojich nápadoch s Arcturusom, ale som schopný vytvoriť si svoj vlastný názor. On sa nepokúšal vymývať mi mozog alebo niečo také. Len mi povedal o svojich vlastných skúsenostiach. A okrem toho, fakt, že súhlasím s cieľmi temnej strany neznamená, že budem ich nástrojom. Chcem im len pomôcť. Pomôcť nám, pretože sme rovnakí ako oni, sme ich časťou!“

Sirius sa cítil sklamane. Orion bol veľmi tvrdhlavý a ohľadne svojej účasti vo vojne mal všetko naplánované. Bol ešte len chlapcom a Sirius ho od toho chcel ušetriť. Ale Orionovi sľúbil, že ho nechá robiť vlastné rozhodnutia. Vyzeralo to tak, že už našiel svoje miesto medzi temnými, čistokrvnými rodinami a bol spokojný. Nikdy by nebol povedal, že tak dobre zapadne. On sám sa medzi nimi necítil pohodlne. A Orion nimi bude stále obklopený, a v Durmstrangu sa bude učiť čiernu mágiu. Zdalo sa, že si vybral temnú cestu a bál sa, čím by sa mohol stať. Po druhý krát is premyslel všetky plány, ktoré vytvorili. Možno by bolo Orionovi lepšie s Dumbledorom? Ale nie, ukázalo sa, že Dumbledore je rovnako manipulatívny, ako ostatní. A Orion bude svoje znalosti čiernej mágie v budúcnosti potrebovať. Jeho vlastná krv to od neho bude požadovať. Cítil by sa neúplný, keby to neurobil. Rovnako, ako sa cítil Sirius dlhú dobu. Ale urobil kompromis Jednoducho dúfal, že tam bude, aby vyrovnával Orionove temné sklony.

***

Nasledujúci deň sa Sirius dohodol s Luciusom na Orionových hodinách a Orion začal tráviť štyri hodiny denne s Dracom a ich súkromným učiteľom.

Starý učiteľ sa volal Ragnarok, dosť známy temný čarodejník, ktorý trávil svoj dôchodok vyučovaním bohatých, čistokrvných detí. Bol považovaný za jedného z najlepších a bol veľmi vyhľadávaný. Orion si ho okamžite obľúbil a niekedy s nm trávil čas rozhovormi aj po hodinách.

Orion a Draco spolu súťažili, kto bude prvým, čo zvládne kúzlo a radi sa spolu rozprávali aj po hodinách, zatiaľčo jedli chutné jedlo, ktoré im priniesla Narcissa. Lucius sa na nich takmer nikdy nechodil pozerať, ale Orion si všimol, ako ho pár krát v triede pozoroval. Premýšľal, o čo mu ide. Sylvana bola počas ich hodín s Orionom – k jeho neradosti - veľmi rada, ale zdalo sa, že Dracovi to nevadí. Vyzeralo, že rád počúval Oriona rozprávať v parselčine a vždy ho v jej precvičovaní povzbudzoval.

Učili sa niečo o Elixíroch, Aritmancii, Starovekých runách, Čarovaní a Transfigurácii, a obaja – Draco a Orion – v predmetoch vynikali. Orion zistil, že mal obzvlásť nadanie na Transfiguráciu a Čarovanie, zatiaľčo Draco uprednostnil Staroveké runy a Elixíry. Ale obaja boli veľmi inteligentní a darilo sa im vo všetkých predmetoch. Obvykle sa Orionovi podarilo kúzlo ako prvé, kým Dracovi chvľu trvalo, než ho zvládol, ale priateľstvo medzi nimi bolo také úprimné, že z toho nevzyšlo nič zlé.

Práve skončili náročnú hodinu Aritmancie, keď Ragnarok pristúpil k Orionovi. Keď sa učiteľ dozvedel o jeho ochopnosti hovoriť s hadmi, bol vo vytržení a povedal, že sa pokúsi nájsť nejaké knihy, ktoré by mu pomohli.

„Orion, konečne mám knihy, ktoré som ti sľúbil. Sú veľmi staré a patria k osobnej zbierke môjho drahého priateľa. Takže sa obávam, že si ich nemôžeš nechať. Budeš však potešený, keď ti poviem, že sú napísané v parselčine. Môj priateľ ich nedokáže prečítať, ale cení si ich rovnako, akoby mohol. Môžeš si ich vziať na týždeň domov a prečítať si ich,“ povedal Ragnarok Orionovi, podávajúc mu tri veľmi otrhané knihy.

Orion ich držal s úctou a čítal ich názvy. Videl podivné písmená tvoriace slová. Predpokladal, že to bude parselčina v písomnej forme. Čítal: Temné kúzla pre výnimočných parselanov, Rodokmene Salazara Slizolina a Parselské rituály duše. Orion bol šokovaný. Mal majiteľ vôbec nejaké tušenie, aké knihy vlastní? Tieto knihy boli mimoriadne!

„Ďakujem vám, Majster Ragnarok. Dobre sa o ne postarám,“ povedal Orion svojmu učiteľovi. Poznal kúzlo, ktoré dokázalo okopírovať knihy a dúfal, že to bude fungovať aj s týmito knihami. Neexistoval totiž spôsob, akým by mohol tieto knihy úplne preskúmať len za týždeň. A on ich musel mať! „Môžem sa spýtať, kto je majiteľom?“

Ragnarok sa naňho vedúco usmial. „Povedzme, že je to niekto, kto sa s tebou stretol a chcel by ti pomôcť.“

Orion sa tomu začudoval. Nemôže to byť nikto z čistokrvných, pretože tí by z požičania tých kníh urobili predstavenie. A tak premýšľal, kto by to mohol byť.

„Čo hovoria? Aké sú ich názvy?“ vzrušene sa spýtal Draco. Niekedy Orionovi jeho schopnosť závidel, ale tí dvaja boli veľmi dobrými priateľmi, takže to nebolo v neporiadku. Navyše, Orion sa nikdy nevychvaľoval a tak jeho závisť bola rýchlo utlmená.

Orion sa pozrel na Ragnaroka, akoby ho žiadal o povolenie, a videl, ako starý čarodejník zavrtel hlavou. Pochopil, že Ragnarok nechcel, aby niekto iný vedel o obsahu tých kníh. Starý muž musel mať isté podozrenie o tom, čo sú zač, ale rozosmutnilo ho, že musel Dracovi klamať. „Hmm, stojí tu História parselčiny, Ako sa starať o čarovné hady a História Salazara Slizolina.“

Draco sa sklamane nafúkol. Čakal niečo veľkolepejšie ako toto! „No fajn, to je proste nuda. Vo svojej knižnici mám nejaké knihy s podobnými témami.“

Orion len prikývol.

„Dobre, deti. Pokračujeme v našej hodine. Chcem, aby ste privolali tieto šálky bez toho, aby ste rozliali vodu v nich. Pohyb prútikom už poznáte, tak poďme na to“ povedal Ragnarok.

Draco mal prútik kúpený u Ollivanderovcov v Anglicku, a hrdo povedal svojmu učiteľovi a Orionovi, že ako jadro obsahuje blanu z dračieho srdca a je dobrá na Elixíry a Čiernu mágiu. Keď Orion ukázal svoj prútik Ragnarokovi, starý čarodejník sa ho ani len nedotkol. Len sa naň s úctou pozrel a zdržal sa akéhokoľvek komentára. Keď sa ho Draco spýtal na jadro, Orion spomenul slzy Fénixa. Vzhľadom na Ragnarokovu reakciu na prútik a na to, čo mu o ňom povedal Gregorovič, cítil, že lepšie je nechať si ďalšie informácie o prútiku pre seba.

Orion rýchlo uspel v privolávaní šálky bez vyliatia jej obsahu a trpezlivo čakal, kým skončí aj Draco. Keď hodina skončila, Draco sa ponáhľal porozprávať otcovi o všetkom, čo sa dnes naučili a Orion zostal s Ragnarokom.

„Prepáčte, majster Ragnarok. Zaujímalo by ma, či by som s vami mohol o niečom hovoriť,“ povedal Orion.

Ragnarok odpovedal, „Áno Orion, pokračuj.“

„No, väčšina kúzel, ktoré ste nás naučili sú veľmi zaujímavé, ale chcel som sa opýtať, či by ste nás nemohli naučiť čarovať bez prútika alebo prinajmenšom neverbálne,“ povedal Orion. Pravdupovediac, hodiny sa stávali čoraz viac nudnými a Orion chcel skúsiť nejakú zložitejšiu bezprútikovú mágiu ako len to, čo si precvičuje v noci, a Ragnarok by mu s tým mohol pomôcť.

Ragnarok sa naňho zvláštne pozrel a povedal: „Ty by si ešte nemal byť schopný čarovať bez prútika alebo neverbálne. Si príliš mladý na to, aby sa ti to úspešne podarilo a aby si mal nad svojou mágiou takú kontrolu.“

Orion znervóznel. Mal by odhaliť skutočnosť, že niektoré kúzla dokáže použiť bez prútika? Nechcel, aby to niekto vedel a nemohol si byť istý, že Ragnarok to nikomu nepovie. Rozhodol sa však risknúť to a dúfal, že čarodejníka jeho žiadosť neurazí. „Môžem vám prezradiť tajomstvo? Zložíte čarodejnícku prísahu, aby som vám o tom mohol povedať?“

Ragnarok sa naňho pozrel s prekvapením a zvedavosťou. Od svojho dobrého priateľa počul, že chlapec sa mu zdal zaujímavý a výnimočný. Ale to, čo chlapec o svojej mágii, nemohla byť pravda. Bol príliš mladý. Ale vzhľadom na prútik, ktorý vlastnil, by to teoreticky mohlo byť možné. Rozhodol sa chlapcovi pomôcť a tak súhlasil s prísahou. Sľúbil, že s nikým nebude hovoriť o tom, čo sa mu Orion chystal povedať, ani o rozsahu jeho mágie, a čakal, čo mu chce chlapec odhaliť.

„Ďakujem vám za dôveru, Majster Ragnarok. Pýtal som sa vás na bezprútikovú mágiu, pretože ju už dokážem použiť a chcel by som prehĺbiť svoje vedomosti o zložitejšie kúzla. Cvičím sám, ale niektoré kúzla mi idú len veľmi ťažko a som si istý, že s vašou pomocou by mi to šlo rýchlejšie. Pomôžete mi?“ prosebne sa spýtal Orion.

Ragnarokova myseľ vírila. Jeho priateľ mal pravdu. Ten chlapec bol mimoriadny. Taká kontrola už v tak mladom veku. Mohol by to byť on? Neodvážil sa dúfať. Ak áno, bolo jeho povinnosťou pomôcť mu; zaviazal sa tak urobiť už dávno. „Áno, môžem ti pomôcť. Ale nikto o tom nesmie vedieť. Ani tvoj otec. Povedal si to niekomu?“ naliehavo sa spýtal.

Orion sa naňho prekvapene pozrel. Bolo tam viac než to, čo mu povedal starý muž. Videl, ako jeho tvár rýchlo zmenila výraz, ale nedokázal rozlúštiť jeho význam. „Nie, nikomu som o tom nepovedal a ani nemám v pláne tak urobiť.“

Ragnarok sa uvoľnil. „Dobre, dobre. Môžem ťa učiť, ale nie spolu s tým druhým chlapcom. Musíme to urobiť sami a nikto sa o tom nesmie dozvedieť. Popremýšľam o spôsobe, ako by sme sa stretli bez niekoho prítomnosti a dám ti vedieť.“

Orion sa šťastne usmial. „Ďakujem vám, urobím všetko čo je v mojich silách, aby som sa to naučil rýchlo.“

„To som si istý,“ zamrmlal Ragnarok.

***

Zvyšok dňa strávil lietaním s Dracom a rozprávaním sa o prvom metlobalovom zápase, ktorý si už stihli dohodnúť na najbližší víkend. Boli veľmi nadšení a už spolu trénovali. Draco bol veľmi dobrý stíhač a Orion si čas s ním strávený užíval. Nikdy predtým nemal najlepšieho priateľa a Draco sa ním rýchlo stával. V Durmstrangu mu bude chýbať. Draco sa snažil svoju matku uprosiť, aby ho tam pustila, no aj s Luciusovou podporou musel Draco uznať porážku. Narcissa bola neoblomná a tak pôjde blonďavý čarodejník do Rokfortu. Orion sa ho snažil povzbudiť tým, že mu porozprával niektoré z príbehov Záškodníkov, počas doby ich štúdia na hrade – bez zmienky o mape, plášti a samozrejme aj ich animágovských schopnostiach - a čoskoro sa začal Draco na nástup do školy tešiť.

Oriona Rokfort tiež veľmi zaujímal a prial si, aby ho jedného dňa mohol vidieť. Podľa toho, čo mu povedal otec, to bol veľmi starý hrad s množstvom tajomstiev a on by ich rád preskúmal. Tiež sa zaujímal o to, čo sa stalo s plášťom a mapou. Sirius mu povedal, že mapa bola zabavená Filchom a pravdepodobne bola stále v jeho vlastníctve, no ten šmukel našťastie nemal ani len predstavu o jej vlastnostiach. A Sirius Orionovi povedal, že má podozrenie, že Dumbledore má plášť vo svojej úschove, pretože ten starý muž o požiadal Jamesa o plášť tesne pred jeho smrťou a nikdy ho nevrátil. To Oriona len viac vytočilo. Plášť bol podľa zákona jeho. Nemusí byť syn Jamesa Pottera, ale s identitou Harryho Pottera má ako jeho syn právny nárok na jeho majetok a trezory. Len ďalšia vec proti Dumbledorovi. Napadlo ho, či by mu Dumbledore plášť vrátil, keby pokračoval s vydávaním sa za Harryho Pottera. O neviditeľnom plášti už čítal a myslel si, že je to veľmi zaujímavý predmet. Bude sa musieť snažiť dostať ho späť, pretože neviditeľných plášťov existovalo len pár a boli veľmi cenné.

Nasledujúci víkend Orion, Draco a ich priatelia lietali a smiali sa, v snahe poraziť druhý tým v metlobale.

Viktor Vlonski neklamal, keď hovoril, že má rád násilie. Chlapec bol vynikajúci odrážač a skoro zrazil Draca z metly. Crabbe a Goyle toho veľa neurobili, len sa snažili vrhať dorážačky na Oriona, ale boli príliš pomalí na to, aby preňho boli nejakou hrozbou.

Kara sa nakoniec ukázala ako veľmi dobrá strelkyňa a Orionov tým vďaka nej vyhral. Theodore bol taký normálny strážca, ale aj tak sa mu podarilo zastaviť niektoré z prichádzajúcich Kariných striel.

Millicent bola oveľa lepší strážca a zastavila mnohé z Evanderových pokusov, zasluhujúc si tak Dracovu poznámku o tom, že zápas bol nespravodlivý, lebo Orion mal lepších hráčov. Toto vyhlásenie len spôsobilo, že Theodore a Evander sa proti nemu vzbúrili a zápas tak vyhral Orion, lebo Draco bol príliš zaneprázdnený bránením sa pred hnevom svojich spoluhráčov.

Keď zápas skončil, Orion zletel smerom k Pansy, Blaisovi a Calypso, ktorí leňošili na tráve a sledovali hru. Pansy po celý čas Draca povzbudzovala a Blaise ho potom kvôli tomu podpichoval. Calypso ostala úplne nezaujatá a čítala si knihu.

Orion zoskočil z metly ešte za letu a pristál Calypso po boku.

„Čo také zaujímavé čítaš?“ spýtal sa Orion.

„Čítam o parselanoch,“ povedala Calypso a pokojne sa k nemu otočila.

Orion zodvihol obočie. „A čo si zistila?“ To dievča bolo ako pes, ktorému niečo zavoňalo a snažil sa to vystopovať, zakaždým, keď ju niečo zaujalo.

„Že je nemožné, aby si jedným bol! V Blackovskej pokrvnej línii nebol nikdy žiaden Parselan, a u Valcroixových tiež nie,“ odpovedala Calypso. Keď Orion nič nehovoril, pokračovala. „Nie si zvedavý, ako je možé, že si Parselan? Podľa všetkého by si nemal byť! Nenašla som nič, čo by to vysvetľovalo.“

Orion sa na ňu usmial. „Samozrejme, že som zvedavý. Ale už som to skúmal a nič som nenašiel. Proste to prijmem a budem čítať ďalej, možno raz niečo objavím. Teraz sa venujem skôr štúdiu, ako parselčinu využijem.“

Calypso si vzdychla a chápavo prikývla. „Myslím, že máš pravdu. Mal by si cvičiť a používať ju. Mohla by som sa opýtať otca, či o nejakej knihe v parselčine náhodou nevie. Aj keď pochybujem, pretože ich je len pár a sú veľmi drahé. No možno aspoň nejaké pozná.“

Ďakujem, bol by som rád,“ povedal Orion. „Teraz mi povedz niečo o Durmstrangu. Evander a Viktor mi toho nemohli veľa povedať a Kara hovorí, že ty si tá, ktorá pozná všetky tajomstvá.“

Calypso si slabo odfrkla. „To sotva, a okrem toho, nemôžem ti o tom veľa povedať. Pre tých, ktorí o Durmstrangu niečo vedia, je zakázané o tom hovoriť pred ostatnými. Všetko sa dozvieš sám, keď tam pôjdeš.“

Orion pretočil očami. „Nepýtam sa na ochrany alebo na spôsob, akým nás budú triediť, chcem len vedieť niečo viac. Napríklad, kde to je.“

Calypso sa nad tým zamyslela. „Možno by som ti to mohla povedať, keďže o pár mesiacov tam nastúpiš. Je na ostrove Bornholm, ktorý je časťou Dánska. Nachádza sa v Baltskom mori na pobreží švédskeho výbežku. Budeš musieť odcestovať do Petrohradu a odtiaľ loďou do Bornholmu. Je to malé čarodejnícke mesto chránené mukloodpudzujúcimi zaklínadlami, ktoré boli vrhnuté už veľmi dávno. Zvyčajne je tam veľmi chladno, ale skoro si zvykneš.“

„Ďakujem, je dobré to vedieť. Musím si so sebou vziať viac ponožiek,“ žmurkol Orion.

Calypso sa zasmiala a pretočila očami, akurát keď k nim prišiel Draco a posadil sa medzi nich.

„Takže, o čom sa bavíte?“ spýtal sa Draco dvojice.

Orion sa naňho uškrnul. „Nemôžem povedať - Durmstrangské tajomstvo.“

Draco sa naštvane nafúkol. „Fajn, uvidím, či ti pošlem vôbec nejaký list, keď budem v Rokforte.“ Nechcel byť držaný v nevedomosti a už vôbec nie vdety, keď išlo o tajomstvá medzi Orionom a Calypso.

Blaise, ktorý počúval ich konverzáciu sa do toho vloži: „No tak, Draco. Budeš mať plné ruky práce so starostlivosťou o svoju malú ženu. Nebudeš mať čas na písanie priateľom.“

Orion sa zachichotal a Draco sa k nemu naštvane otočil. „Okamžite s tým prestaň! To nie je sranda!“

„Ale samozrejme, že je, Dráčik,“ povedal Orion s úškľabkom. Tu už prichádzajúci Evander a Viktor vybuchli smiechom a Kara s Calypso sa začali chichotať. Pansy na Oriona len zírala. Orion už počul o Pansyinej náklonnosti k Dracovi a nemohol si pomôcť - musel toho úbohého chlapca trápiť.

12.09.2011 14:40:50
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one