Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Dnes som pre vás pripravila siedmu kapitolu k Dedičovi. Ďakujem za komentáre k minulej kapitole (Nade, Rankl, Storan, Lily, AlexViator). Čo sa týka toho jedného nepodpísaného komentáru, súhlasím so Storanom. Ak niekoho tá poviedka nebaví, nech ju nečíta. Podľa mňa a aj iných ľudí za preklad stojí a budem ju prekladať. Nikoho ju však nenútim čítať.

Dúfam, že dnešná kapitola sa vám bude páčiť, pomaly prichádza čas na odchod do školy :) Ale ozaj len pomaly.... :D 

Částečně betováno

7. kapitola Prípravy na Durmstrang

Podľa Ragnarokovho plánu povedal Orion otcovi, že potrebuje doučovanie z elixírov a že učiteľ ho bude cez víkendy doučovať tu, na Black manor. Takže týždne trávil Orion s Dracom na bežných hodinách, zúčastňoval sa večerí a večierkov, hral sa so svojimi priateľmi a cez víkendy cvičil bezprútikové čarovanie s Ragnarokom a čítal parselské knihy, ktoré úspešne skopíroval.

Bol už marec a Orion so svojím bezprútikovým čarovaním pokročil. Jeho lekcie s Ragnarokom už skončili, pretože starý čarodejník vyučoval len cez prázdniny a Orion už ovládal všetky kúzla pre prvý ročník a tiež mal nad svojou mágiou väčšiu kontrolu, ako predtým. No stále si myslel, že to nestačí. Zatiaľ neskúšal žiadne kúzla z Čiernej mágie, napriek tomu, že o nich čítal a túžil naučiť sa ich ovládať a používať bez prútika. Ragnarok ho ale Čiernu mágiu odmietol učiť. Povedal, že najprv sa potrebuje naučiť svetlé kúzla a precvičovať udržanie kontroly nad nimi, kým sa ponorí do Čiernej mágie. Tá vyžaduje oveľa viac magickej sily a disciplíny, a keby začal príliš skoro, mohlo by to mať preňho katastrofálne následky. Orion ho počúvol a štúdium Čiernej mágie tak obmedzil na čítanie o zaklínadlách v rozsiahlej Blackovskej knižnici.

Orion dočítal Rodokmeň Salazara Slizolina. Autor knihy svoje meno nikdy neudal, ale kniha bola napísaná v roku 1700. Autor prišiel k záveru, že Slizolinov rod zanikne, keď zomrie on, pretože bol posledným žijúcim členom rodu a nemohol splodiť žiadnych potomkov. Posledná rodina Slizolinovej línie, okrem tej autorovej, boli Gauntovci, ktorí podľa neho zomreli v chudobe a veľa sa toho o nich nevedelo. Autor sa tiež zmienil, že o Salazarovi Slizolinovi kolovali povesti, že mal nemanželské dieťa s muklovskou ženou, hoci to nikdy nebolo potvrdené. Tvrdil, že sú to len fámy, ktorých účelom bolo zdiskreditovať čarodejníka dobre známeho svojím antimuklovským postojom. Orion o obsahu knihy veľa premýšľal. Ak to, čo autor povedal, je pravda, z ktorej rodiny pochádza Voldemort? Autorovým potomkom byť nemohol, teda ostáva možnosť, že je potomkom buď Gauntovcov alebo nemanželského dieťaťa Salazara Slizolina v prípade, že tie zvesti sú pravdivé. Napadlo ho, že nikto predtým asi po Voldemortovej rodine nepátral. Ale odhadoval, že je jedným z mála šťastných, ktorí takúto knihu majú a sú schopní ju prečítať. V Blackovskej knižnici väčšina kníh o Salazarovi Slizolinovi končila okolo roku 1600 s tým, že pokrvná línia zredla a bola nevystopovateľná. V tých knihách nebola ani zmienka o Gauntovcoch. Takže, bol Voldemort Gaunt, alebo muklorodený so zriedenou krvou Slizolina? Orion si myslel, že by dávalo zmysel, keby bol muklorodený. Vysvetľovalo by to jeho vedomosti o mukloch a pochyboval, že Gauntovci by sa s muklami stýkali. Tí vraj boli príliš hrdí na svojho predka a mimo rodiny sa s nikým nestretávali. Ani s ostatnými čistokrvnými. Ale keby bol Voldemort predsa len muklorodený, ako by zistil, že je potomkom Slizolina? Svoje domnienky musel založiť na niečom viac, ako len na schopnosti rozprávať sa s hadmi. Na presvedčivý záver Orion nemohol prísť.

***

Dnes bol posledný deň zimnej sezóny a Sirius s Orionom boli na plese Konstantina Kavsira. Ako obvykle, Sirius bol súčasťou skupiny čarodejníkov, ktorým bol predstavený na Malfoyovom večierku a Orion bol so skupinou svojich priateľov.

Pansy, Millicent, Theodore a Blaise si veselo rozprávali o Rokforte, zatiaľ čo Kara, Evander a Viktor diskutovali o všetkom, čo vedeli o Durmstrangu. Calypso bola ticho, keďže ju nahnevali, keď po nej chceli aby im o Durmstrangu povedala viac a Draco sa mračil na Pansy zakaždým, keď ho otravovala. Draco mal posledné dni zlú náladu a Orion mohol povedať, že je ešte stále nahnevaný kvôli nútenému odchodu na Rokfort.

Orion sa k nemu otočil a venoval mu vrelý úsmev. „No tak, Draco. Rokfort je úžasný a budeš sa tam mať dobre.“

Draco sa tiež otočil k Orionovi a zamračil sa. „Áno, ale ty pôjdeš na Durmstrang a budeš sa učiť Čiernu mágiu. Ja budem trčať v Rokforte s tým starým hlupákom a nebudem môcť použiť ani jedno jediné také zaklínadlo bez toho, aby ma zo školy vyhodili! To nie je fér!“

Orion si vzdychol. Rozumel svojmu priateľovi. On by sa cítil rovnako, keby ho otec nútil ísť do Rokfortu. Nenávidel by obmedzenia, ktoré by naňho Dumbledore uvalil a pohoršil by ho fakt, že svoju mágiu nebude môcť využívať voľne. „Ja viem, Draco, ale tvoj ti otec sľúbil, že počas prázdnin ťa bude Čiernu mágiu učiť a ja ti každý deň napíšem všetko, čo sa naučím. Prial by som si, aby som ti mohol poslať niektoré zo svojich kníh, ale bolo by nebezpečné, keby ich u teba našli. Ale hneď, keď sa stretneme, ti kúzla ukážem a spolu ich môžeme potom precvičovať!“

Draco trochu pousmial. „Naozaj? Budeš mi písať každý deň a povieš mi o všetkých temných kúzlach, ktoré sa naučíš?“

Orion sa zasmial. „Možno nie každý deň, ale napíšem tak často, ako budem môcť. A očakávam, že ty urobíš to isté. Na Rokfort som veľmi zvedavý a chcem o ňom vedieť všetko!“

„Samozrejme, že ti budem písať. Bez teba tam bude veľká nuda,“ tichým hlasom dopovedal Draco.

Orion ho pevne objal a zašepkal smerom k jeho krku. „Tiež mi budeš veľmi chýbať. Si môj najlepší priateľ. Prvý a jediný najlepší priateľ.“

Draco ešte viac spevnil objatie a jemne odpovedal: „Ďakujem. Ty si tiež môj najlepší priateľ.“ Draco vypustil Oriona z objatia a vzrušene povedal: „Neviem sa dočkať prázdnin. Všetko ma musíš naučiť! Nič nesmieš vynechať!“

„Ale Dráčik, veď škola ešte ani nezačala a ty sa už tešíš na prázdniny?“ zakňučala Pansy.

Draco pretočil očami: „Áno, myslím, že s otcom a Orionom sa cez prázdniny naučím oveľa zaujímavejšie veci ako v škole. Toho starého hlupáka by mali vyhodiť! Zahráva sa s naším vzdelaním!“

„Čujte, čujte,“ povedali Blaise a Theodore s úškľabkom.

Draco sa k nim otočil so samoľúbym výrazom. „Otec povedal, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby zariadil Dumbledorov vyadzov. Je členom Školskej správnej rady, ako viete,“ povedal pyšne.

Blaise obrátil oči v stĺp. „Vieme, Draco,“ a uštipačne dodal, „tvoj otec je skvelý, mocný, dokonalý, múdry...“

„Vzor čistokrvnej mužnosti a čistoty,“ pokračoval Orion a zaškľabil sa.

„Muž, ktorému závidia všetci čarodejníci a vyhľadávaný všetkými čarodejnicami,“ pokračoval Blaise a sprisahanecky žmurkol na Oriona. Kara a Calypso sa zasmiali.

„Vzor pre nás všetkých, menejcenných čarodejníkov, ak chcete byť obdivovaní a uctievaní,“ dramaticky povedal Orion. Zvyšok skupiny, okrem Pansy, sa rehotal.

Draco pleskol Oriona po hlave. „No, to všetko je pravda,“ Draco sa zlostne nafúkol. Blaise sa Dracovi pri každej príležitosti posmieval, ale vadilo mu, že Oron robil to isté. Jeho otec bol skutočne jedným z najvýznamnejších a najmocnejších čistokrvných čarodejníkov, ktorý vzbudzoval rešpekt kamkoľvek prišiel. A Draco chcel byť ako on. Nechápal, prečo Orion nezdieľa jeho úctu k otcovi. Vedel, že Luciusa rešpektuje, ale nebol z neho vystrašený. Otec sa ho stále pýtal na Oriona a jeho schopnosti. Draco mu povedal o ich hodinách, že Orion sa rýchlo učí, ale že on na ňom nevidí nič mimoriadne. Čudoval sa otcovmu záujmu o jeho priateľa.

„Samozrejme, že je to tak, Dráčik!“ povedala Pansy mračiac sa na Blaisea a Oriona, ztiaľ čo hladkala Draca po hlave. „Nepočúvaj ich! Oni jednoducho žiarlia. Moja mama hovorí, že Malfoyovci sú najvýznamnejšou čistokrvnou rodinou!“

„Choď preč, Pansy!“ odsekol Draco a odstránil svoju hlavu z Pansyiných pazúrov. Bude mať od nej niekedy pokoj? Keby bola len jeho kamarátkou, mal by ju oveľa radšej. Stále ho bránila a bezmyšlienkovito súhlasila so všetkým, čo povedal. Bolo to naozaj otravné.

Zvyšok sa len smial. Orion sa obrátil na Calypso, ktorá pobavene sledovala Pansy a Draca. Vyvinulo sa medzi nimi hlboké priateľstvo. Na každom stretnutí si našli čas, ktorí strávili osamote rozprávaním sa o svojich názoroch na čarodejnícky svet. Niekedy ich Draco vyrušil, ale skoro sa začal nudiť a tak opustil ich diskusiu. Orion zistil, že Calypso očakáva, že bude vo vojne tiež zapojená, keďže jej otec sa asi pridá k Voldemortovi a ona tam preňho chcela byť. Mala v pláne poriadne sa pripraviť a v Čiernej mágii byť najlepšia. Orion súhlasil a povedal jej v podstate to isté. Tak sa vlastne dohodli, že na Durmstrangu budú trénovať a učiť sa spolu.

„Kedy odchádzaš?“ spýtal sa.

Calypso sa k nemu s úsmevom otočila. „Zajtra. Otec chce stráviť nejaký čas na Rosier Manor pred tým, než sa vráti na Durmstrang. Nechodíme tam veľmi často a umieram túžbou vidieť to tam znovu.“

Orion prikývol. Pre Romulusa Rosiera to musí byť ťažké - vracať sa na miesto, kde bola zavraždená jeho manželka a brat, ale rozumel Calypsinej túžbe vidieť panstvo a aj matkine veci ešte raz. „Teším sa s tebou. Dúfam, že mi budeš často písať. Budú mi chýbať naše rozhovory. Bez tvojich bystrých poznámok sa budem nudiť. Veľmi mi budeš chýbať,“ povedal a usmial sa na ňu.

Calypso sa jemne začervenala a ticho odpovedala: „Ďakujem. Tiež mi budeš chýbať. Ale nebude trvať dlho a znova sa uvidíme v Durmstrangu. Je to len päť mesiacov.“ Rada trávila čas s Orionom, viac ako čokoľvek iné. Aj ostatných mala rada, ale tých zvyčajne nezaujímalo, čo hovorila. V Orionovi však našla inteligentného a spoľahlivého priateľa s rovnakými záujmami. Musela si priznať, že mala pre Oriona malú slabosť, ale ako by nie? Bol k nej milý a príjemný, mal bystrú myseľ, ktorá k tej jej úplne pasovala a tiež čítal toľko, koľko ona, čo bolo naozaj zriedkavé. Bol tiež veľmi pekný a videla, že raz sa stane veľmi silným; jeho parselčina mu dávala nad ostatnými dobrú výhodu.

Evander, Kara a Viktor sa k nim otočili. „Dostal si z nej niečo ďalšie?“ s úškľabkom sa pýtal Viktor Oriona. „Zdá sa, že len tebe odhaľuje svoje najhlbšie tajomstvá.“

Calypso sčervenela. „Neodhaľujem! Povedala som mu to isté, čo aj vám. Kde je Durmstrang a ako sa k nemu dostať. Informácie, ktoré čoskoro dostanete vo svojich listoch, takže neviem, prečo sa stále vypytujete. Viete, že nič viac vám povedať nemôžem!“ rozhorčene povedala Calypso.

„Nerozčuľuj sa, Caly,“ povedal Evander. „Povedal to len preto, aby si sa tak pekne začervenala,“ povedal a žmurkol na ňu.

Calypso sa nafúkla. „Fajn, ale nehovor mi Caly, lebo ti to oplatím a budem ťa volať Evy,“ uškrnula sa. Vedela, že Evander to meno neznáša - stále fňukal, že to je prezývka ako pre dievča.

Evander vzal jej ruku a galantne ju pobozkal. „Dohodnuté, moja červenajúca sa princezná. Už nikdy viac nezničím také krásne meno.“

Viktor sa otočil ku skupinke. „Takže, všetci ste pripravení na Durmstrang?“

„No, príliš sa pripraviť nemôžeme, však? Sotva o ňom niečo vieme. A ešte nám ani neposlali zoznam kníh,“ povedala Kara.

„Vieme, že nás budú učiť Čiernu mágiu a možno niektoré jej temnejšie odvetvia,“ povedal Orion.

Viktor sa k nemu otočil. „Myslíš, že tie zvesti sú pravdivé? Že vo vyšších ročníkoch sa vyučuje Nekromancia?“ Potom sa s očakávaním pozrel na Calypso, čo malo za následok, že stiahla pery do úzkej linky a zamračila sa.

Orion odpovedal, „Neviem, ale keby áno, bolo by to skvelé. Je to najmenej známy odbor čiernej mágie a čítal som, že len niektorí majú schopnosť sa to naučiť. V našej knižnici som o tom nenašiel veľa odkazov.“

Viktor prikývol. „Áno, pýtal som sa na to otca a ten mi o tom tiež veľa nepovedal. Iba že Nekromantov je veľmi málo a nikdy neodhalia, kto sú. Dokonca môžeme niekoho takého poznať, ale nikdy to nezistíme, pretože sa nikdy neprizná.“

„Dáva to zmysel. Ak sa na temných čarodejníkov pozerá s nedôverou a strachom, tak si predstavte zaobchádzanie s Nekromantami! Každý sa ich bojí, lebo o nich vieme len málo a pretože disponujú veľkou mocou, ktorú dokážu ovládať len oni,“ povedal Orion vzrušene. Nekromanti boli preňho záhadou a bol na nich veľmi zvedavý. Predstava sily, ktorú musia mať! Musia vedieť pracovať s mágiou zeme a tak môžu otvoriť prechod do duchovného sveta. Bolo to skutočne úžasné a šokujúce.

„No, musím priznať, že ja aj ja sa ich bojím. Nevieme absolútne nič ani o nich, ani o ich hodnotách. A ich mágia musí byť tou najčernejšou,“ povedala Kara a zachvela sa.

„Rozprávaš ako svetlá čarodejnica,“ povedala Calypso, pričom Kara sebou po tomto vyhlásení trhla, akoby bola hlboko urazená. „To, že ich mágia je najtemnejšia znamená, že sú viac naladení na svoje magické jadro a skutočný zdroj mágie. To však nie je dôvod na obavy. Sú to temní čarodejníci, rovnako ako my, iba sú silnejší a dokážu ovládať tento druh mágie.“

Orion súhlasne prikývol. „Áno, môže to byť v rozsahu ich sily. Predtým, než začali naše pokrvné línie slabnúť, ich možno bolo viac. A nemyslím si, že by sme mali byť ich hodnotami znepokojení. O Nekromantoch sme nepočuli, aby každého zabili, však? Zdá sa, že sa len držia spolu bez toho, aby obťažovali ostatných. Takže nevidím dôvod v tom, báť sa ich. V skutočnosti by mali byť rešpektovaní.“

Zvyšok skupiny prikývol, ale stále Kara vyzerala neisto.

„No, tak, ako tak by sme o tom nemali špekulovať. Aj keď nás budú Nekromancii učiť, bude to v posledných ročníkoch, keď budeme mať Čiernu mágiu zmáknutú,“ povedal Viktor.

Evander prikývol. „Áno, ale zaujímalo by ma, čo ďalšie sa budeme učiť.“

„Myslím, že normálne hodiny a možno aj rituály, alebo niečo také. Možno mágiu krvi,“ povedal Orion.

Viktor prikývol. „Áno, mohlo by to tak byť.“ Potom pokračoval viac nadšene, „ale som si istý, že majú Klub duelantov. Mnohokrát som o ňom počul rôzne zvesti, no musí to byť pravda, keďže absolventi Durmstrangu sú stále dobrými bojovníkmi.“

Skupinka si o tom vzrušene šepkala. „To by mohlo byť zábavné!“ zvolal Evander.

„Čo bude zábavné?“ spýtal sa Draco skupiny. Doteraz sa rozprával s ostatnými o Rokforte, a teraz sa obe skupiny znova spájali.

„Že budeme mať v Durmstrangu Klub duelantov,“ povedal Viktor s úškľabkom.

Draco sa nafúkol. „Som si istý, že Rokfort tiež nejaký má. Nemôžu predsa zabudnúť na takú dôležitú vec.“

Orion sa pokúsil zachrániť situáciu skôr, než sa Draco nahnevá, kvôli nútenému odchodu na Rokfort. „Som si istý, že máš pravdu. Dumbledore určite nie je taký hlúpy, aby študentov nepripravil na realitu vonkajšieho sveta. Či vo vojne alebo v mieri, čarodejník sa musí vždy vedieť ubrániť.“

Draco vyzeral byť upokojený. „Áno, som si istý, že Rokfort má Klub duelantov,“ vyhlásil sebaisto. „Potom počas prázdnin môžeme zorganizovať zápas Rokfortu proti Durmstrangu. Urobíme si vlastný turnaj!“

Chlapci, Calypso a Millicent si o tejto možnosti vzrušene šepkali.

„Ale to bude strašná nuda! Počas prázdnin môžeme robiť oveľa lepšie veci, Draco!“ povedala Pansy.

Millicent prevrátila očami. „Je to najlepší spôsob, ako precvičiť naše kúzla, Pansy.“

„Ale pre dámu nie je vhodné, aby sa zúčastnila súboja! Moja mama mi povedala, že takto si špinia ruky len čarodejnice nízkej triedy. Duely sú pre mužov!“ nariekala Pansy.

Calypso si odfrkla. „A čo presne je teda dovolené čarodejniciam? Podľa tvojej matky nemôže správna čarodejnica robiť nič iné, len sedieť doma a popíjať čaj!“

Pansy sa na ňu zamračila a zaujala dôstojný výraz. „Možno, že byť vychovávaná čarodejníkom ti nedalo správne zázemie, aké by si mala ako čistokrvná čarodejnica mať. Som si istá, že tvoja mŕtva matka by bola zdesená vzdelaním, ktoré ti dal tvoj otec.“

Sotva Pansy dohovorila, Calypso už stála a kričala: „Neopovažuj sa povedať niečo proti môjmu otcovi! Ty blbá krava!“

Chystala sa skočiť na Pansy, keď ju Orion zachytil v objatí a do ucha jej zašepkal: „Nepočúvaj ju! Tvoj otec z teba vychováva veľkú, nezávislú čarodejnicu.“ Vrhol na Draca významný pohľad, ktorý Draco našťastie pochopil a odtiahol Pansy stranou.

Calypso sa ešte stále triasla od hnevu a zašepkala. „Myslí si, že čarodejnice sú užitočné len keď sedia doma, nechajú sa chovať ako kobyly a sledujú trávu rásť! Myslíš si to aj ty?“ neisto sa spýtala.

Orion pokojne odpovedal, zatiaľ čo ju hladil po krásnych, čiernych vlasoch. „Samozrejme, že nie. Nevšímaj si ju. Vyrastá v povrchnú, čistokrvnú ženu. Nemôžeš sa s ňou porovnávať. Viem, že budeš úžasná čarodejnica. Budem hrdý, keď budeš v súboji stáť na mojej strane.“

Calypso otočila hlavou, aby sa naňho pozrela. „Ďakujem. Viem, že to myslíš vážne.“

„Samozrejme, že myslím, Calypso. Si najbystrejšia čarodejnica, akú som kedy stretol a vďaka svojej snahe budeš vynikať,“ povedal úprimne.

Calypso sa naňho veselo usmiala.

Chvíľu nato začali hostia odchádzať. Sirius prišiel za Orionom a povedal, že je čas ísť domov. Rozlúčil sa so svojimi priateľmi, sľúbil, že im čoskoro napíše a pevne objal Draca a Calypso.

***

Mesiace ubiehali a Orionovi veľmi chýbali priatelia. Ares bol extrémne zaneprázdnený lietaním tam a späť s Orionovými listami pre Draca a Calypso. Orion strávil väčšinu času precvičovaním všetkého, čo ho Ragnarok naučil, obzvlášť bezprútikovú mágiu. Vo svojom animágovskom tréningu sa tiež veľmi zlepšil a podarilo sa mu premeniť svoje ruky na krídla a nohy na pazúry. Mal problémy s hlavou a zvyškom tela, no vedel, že s trpezlivosťou a cvičením to čoskoro zvládne. Začal čítať Temné kúzla pre výnimočných Parselanov, ktoré napísal Seth Slizolin, ktorý bol podľa rodokmeňa Salazarovým pravnukom. Zistil však, že mnohé kúzla patria k veľmi pokročilým a nemôže pokračovať bez toho, aby vedel o Čiernej mágii viac. Tak čítanie posledných dvoch kníh odložil až do druhého ročníka v Durmstrangu v nádeji, že už bude mať na pochopenie kníh lepšie znalosti.

Sirius mal plno práce so svojimi obchodnými záležitosťami so škriatkami a ostatnými čistokrvnými. Teraz, keď bol Hlavou rodiny Blackovcou, mal povinnosť zvýšiť ich bohatstvo a získavať moc prostredníctvom obchodných dohôd. Robil čestnú prácu a niekedy si našiel čas, aby Orionovi svoje konanie vysvetlil.

31. júla vzal Sirius Oriona do Paríža, aby oslávili jeho jedenáste narodeniny. Nemohli riskovať a ísť do čarodejníckeho Paríža, takže strávili čas v muklovskej časti. Orion si to mesto okamžite zamiloval. Sirius ho vzal do Louvru, kde strávili hodiny prezeraním si starých, egyptských artefaktov, z ktorých mnohé boli kúzelné a muklovia o nich nevedeli. Neboli však dosť dôležité nato, aby sa nimi francúzske Ministerstvo mágie zaoberalo. Večer išli do opery a Sirius dal Orionovi malý prsteň s erbom Blackovcov. Vysvetlil mu, že je to rodinné dedičstvo, ktoré je predávané dedičom rodiny na jedenáste narodeniny. Sirius mu tiež povedal, že predtým, než ho vydedili bol jeho a že odvtedy bol uložený v rodinnom trezore. Orion si ho zamiloval a nosil ho na malíčku pravej ruky; nikdy ho nedával dolu. Keď sa dostali späť na Black manor v Moskve, všimol si Orion, že priatelia mu poslali darčeky. Calypso mu dala nejaké knihy, o ktorých sa zmienil, že ich nečítal a Draco mu poslal Sylvanu. V liste hovoril, že odkedy odišli z Moskvy je had v mizernej nálade a že si myslí, že Orion sa o ňu lepšie postará. Sylvana bola vo vytržení, keď vyliezla z koša a zbadala Oriona. Čoskoro si zvykol chodiť s ňou obtočenou okolo ruky. Sirius bol z hada najskôr nervózny, ale keď videl, že had chlapca zbožňuje, uvoľnil sa.

V auguste Orion konečne dostal svoj list z Durmstrangu určujúci veci, ktoré si bude musieť kúpiť pre svoj prvý ročník. V čarodejníckej Moskve kúpili knihy a oblečenie. Durmstrangské habity boli tmavej, vínovej farby, lemované kožušinou a na pravej strane hrudi mali školský erb. Durmstrangský erb bol tmavomodrý štít so žltým Wyvernom, čo bol drak s dvoma vtáčími nohami a ostnatým chvostom. Tiež si kúpil krátky plášť na slávnostné príležitosti a niekoľko čižiem z dračej kože.

***

Dnes bolo 30. augusta a zajtra mal Sirius s Orionom odísť do Saint Peterburgu, kde sa má Orion stretnúť s Evanderom, Karou a Viktorom, spolu so zvyškom prvého ročníka, aby nastúpili na loď, ktorá ich prevezie do Bornholmu. Orion mal všetko zbalené, sedel na posteli a hrajúc sa so Sylvanou premýšľal o zajtrajšku. Nikto nevedel, ako budú rozdelení do jednotlivých fakúlt. Ani nevedeli, čo sú jednotlivé fakulty zač, v prípade, že tam nejaké sú. Sirius mu pred chvíľou rozprával o Múdrom klobúku a rokfortských fakultách, a Orion premýšľal, či to nejako podobne bude aj v Durmstrangu. Calypso mlčala ako hrob a nič im o tom neprezradila.

Orion sa začal pohrávať so svojim medailónom. Cez noc ho stále držal a cítil silu, ktorá z neho prichádzala. Už dlho premýšľal o jeho otvorení. Dokonca aj Sylvana naňho syčala, aby sa otvoril. Vzal ho do ruky a pozrel sa naň. 'S' tvorené neustále sa pohybujúcim hadom malo na Oriona hypnotický účinok. Rozhodol sa ho otvoriť, nech ho to stojí, čo chce.

Pomaly otvoril medailón a nazrel dovnútra. Bol tam portrét mladého, príťažlivého muža, asi dvadsaťročného, ktorý mal čierne vlasy a prenikavé, tmavomodré oči, ktoré si ho prezerali.

„Kto si?“ rázne sa spýtal mladý muž.

Orion bol prekvapený. Nečakal, to bude magický portrét. Nikdy predtým taký malý nevidel. Ale teraz videl, že mladý muž sa hýbe a za ním bola akási izba. „Som Orion Black, kto si ty?“

„Black?“ spýtal sa portrét bez odpovede a zdalo sa, že sa mračí. „Nemal by si byť schopný ma otvoriť. Tento medailón môžem otvoriť len ja,“ povedal a podozrievavo si premeriaval Oriona.

„Ty? Ako to myslíš? Ako tvoje skutočné, žijúce ja?“ zmätene sa spýtal Orion.

Mladý muž sa zamračil. „Samozrejme, že moje žijúce ja. Teraz mi povedz, ako si prišiel k tomuto medailónu?“ spýtal sa.

Orion začínal byť naštvaný. Nebol žiaden dôvod na to, aby bol ten portrét naňho nahnevaný! „Kým mi neprezradíš svoje meno, nič ti nepoviem. Ja som ti svoje meno povedal, takže je len spravodlivé, aby si mi povedal to tvoje. Pokiaľ nechceš, aby som ťa zavrel!“

Mladík sa opäť zamračil a vyzeralo to, že o niečom uvažuje. Po chvíli sa mu na tvári objavil pokojný výraz a povedal: „Ja som Tom Marvoloso Riddle.“

30.09.2011 20:00:10
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one