Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Ospravedlňujem sa (ako vždy) za dlhé čakanie na kapitolu, ale ako som už písala, naozaj mám toho veľmi veľa. Čaká ma stužková, mám veľa učenia do školy na matury a aj na prijímačky. Popritom ešte tancujem a behám po vystúpeniach... ale prekladám ďalej. Píšem trošku pomenej, pretože mozog mám už unavený, ale pri prekladaní si riadne oddýchnem, tam nemusím nič vymýšľať :)

Dnes tu máte v poradí už deviatu kapitolu k Dedičovi, prvú, ktorá nie je preložená v češtine, pokiaľ viem. Je viac menej informačná - dozviete sa veľa o predmetoch, ktoré sa na Rokforte neučia aj si prečítate dlhý rozhovor Toma a Oriona (nie, Orion mu nepovedal, že je Harry Potter). Kapitola sama o sebe sa prekladala neuveriteľne ťažko, myslím, že to pochopíte hneď, ako si ju prečítate. Sama si nie som istá, či som všetko v opisoch fungovania mágie a predmetoch pochopila dobre, ale Black to kontroloval a nič také chybné tam nenašiel. Sem-tam mi text nedával zmysel, ale snažila som sa podať to tak, aby sa všetkému dalo rozumieť. Keby mal niekto nejaké pripomienky, len ich uvítam. Takže ďakujem Blackovi za kontrolu a dodatočné dopreloženie komplikovaných viet. 

Na záver úvodu :D sa chcem poďakovať za komentáre pri minulej kapitole (Rankl, Lily, Nade, Bibi) a dúfam, že aj teraz mi tu nejaké necháte. Užite si čítanie a prosím venujte pozornosť aj poznámkam autorky a prekladateľky (mňa) na začiatku a na konci kapitoly, ktoré sú farebne od textu kapitoly oddelené. Ďakujem :)

Částečně obetováno

9. kapitola Durmstrang a Tom

Poznámka autorky: Študenti v Durmstrangu sú rozdelený do troch Rádov, čo sú v podstate skupiny, do ktorých sú študenti delení podľa svojich schopností a stupňa moci, nie na základe charakteru osoby, ako sú fakulty v Rokforte. Myšlienka tohto rozdelenia je taká, že v Durmstrangu si silu cenia viac, než všetko ostatné a odkedy začali vyučovať Čiernu mágiu, tak každému rádu vymedzili, čo sa z tohto umenia budú učiť, pretože pre niektorých slabších jedincov môžu byť niektoré kúzla príliš nebezpečné. Preto nemožno Rády určiť podľa odvahy, inteligencie atď.

***

Nasledujúci deň mali prváci ako prvú hodinu Transfiguráciu. Orion mal tento predmet vždy rád a stále sa mu podarilo ľahko premeniť všetky objekty na to, čo žiadal Majster Elgar. Profesor bol vo vytržení a za jeho výkon ho pekne pochválil. Na Čarovaní sa jemu a Calypso stále podarilo kúzlo zvládnuť ako prvým, na veľkú radosť profesorky Arlovovej, a Evander s Viktorom sa mu donekonečna posievali tým, že ho nazývali profesorským miláčikom. Dejiny čiernej mágie Oriona pomerne dosť nudili, pretože na túto tému prečítal veľa kníh, ale stále pozorne počúval všetko, čo im hovoril Majster Helheim, pretože sa v krátkosti zmienil o odlúčení čarodejníckeho sveta od mnohých temných stvorení, akými sú napríklad upíri a vlkolaci.

Orion, Kara, Viktor, Evander, Calypso a Lezander mali spolu štyri hodiny denne. Lezander do ich skupiny veľmi ľahko zapadol, hoci Kara vyzerala, že má z neho strach a Calypso bola stále trochu opatrná. S chlapcami si však hneď padli do oka. Prišli do učebne Čiernej mágie a usadili sa na svoje zvyčajné miesta vpredu pred tabuľou. Čoskoro sa do triedy prihnal Romulus Rosier a trieda stíchla.

„Vitajte na hodine Úvodu do čiernej mágie. Ako už možno viete, Čierna mágia sa neštuduje ľahko a prejdete pomalým procesom, kým sa s ňou zoznámite a necháte svoju mágiu prispôsobiť sa na jej používanie. Tento rok začneme štúdiom niektorých kúzel a ich účinkoch. Prakticky si precvičíme len zopár ľahších kúzel a silnejšie preberieme len teoreticky. Ich praktickému prevedeniu sa budeme venovať v ďalších rokoch v Durmstrangu. Kúzla Čiernej mágie fungujú úplne inak, ako svetlé kúzla. Ak chcete použiť svetlé kúzlo, stačí istý pohyb prútika a vyslovenie zaklínadla. Naproti tomu temné kúzla závisia od zámerov čarodejníka a na jeho kontrole nad vlastnou mágiou. Pre použitie temného kúzla sa musíte na jeho výsledok jasne sústrediť. Pri silnejších kúzlach musíte pracovať so svojim magickým jadrom, a silou vôle prinútiť mágiu pomocou prútika úspešne dosiahnuť účinok daného kúzla. Je dôležité si temné kúzla denne precvičovať, pretože čím viac budete svoju mágiu, ktorú máte v krvi, používať, tým skôr sa s nimi zoznámite a získate nad nimi kontrolu. Čarodejníci, ktorí nemajú temnú mágiu v krvi a ponoria sa do jej štúdia, ňou budú v krátkom čase premožený a ich telo a myseľ ponesú následky. Ale to neznamená, že môžete okamžite začať používať silné kúzla. Mohlo by to byť pre vás rovnako nebezpečné ako pre svetlých čarodejníkov. To je dôvod, prečo od vás chcem, aby ste denne cvičili najprv s ľahšími kúzlami a neskôr budeme môcť prejsť na používanie silnejších,“ povedal Rosier okúzlenej triede.

„Teraz si otvorte svoje učebnice na strane desať a začneme prehľadom typov temných kúzel.“ Zatiaľ čo si študenti otvárali knihy, on pokračoval, „temné kúzla možno rozdeliť do niekoľkých skupín podľa toho, načo ich používame. Zo všeobecného hľadiska to sú útočné a obranné kúzla; kúzla pre ľudské transformácie; kontrolu a ochranu mysle; napadnutie mysle; telesný a duševný pokrok; a liečenie. Niektoré z týchto kúzel sa budú vyučovať v špeciálnych predmetoch Rádov, ktoré budú zamerané na výhradne jeden druh. V tejto triede sa zameriame na útočné a obranné kúzla. Ďalej môžu byť kúzla rozdelené podľa toho, ako ich používame; máme bezprútikové kúzla, neverbálne kúzla a kúzla, ktoré vyžadujú prútik. Mocný čarodejník sa dokáže naučiť vyslať väčšinu temných kúzel neverbálne, s výnimkou silných útočných kúzel, ale bezprútiková mágia vyžaduje najvyšší stupeň kontroly a sily aj pri ľahkých kúzlach. Niektoré silné kúzla sa bez prútika použiť ani nedajú. My sa budeme neverbálnemu čarovaniu venovať v treťom ročníku a bezprútikové čarovanie je zahrnuté v posledných ročníkoch. Väčšina z vás zvládne len zopár jednoduchých kúzel, ale to je úplne normálne,“ Rosier sa odmlčal a pozrel na triedu. „Má niekto z vás nejaké otázky?“

Orion zodvihol ruku, „budeme sa učiť aj o Neodpustiteľných kliatbách, pane?“ spýtal sa a triedou sa rozľahlo nedočkavé mrmlanie.

Rosier sa naňho vážne pozrel a odpovedal, „ako iste viete, Neodpustiteľné kliatby sú tri najsilnejšie temné kúzla a ich použitie je vo väčšine krajín nezákonné. Boli označené ako Neodpustiteľné, pretože v poslednej vojne sa stali veľmi populárnymi. Teoreticky sa o nich budeme učiť tento rok, ale v treťom ročníku ich budete trénovať na čarovných figurínach, no len na vzdelávacie účely. Tieto kúzla nemožno brať na ľahkú váhu a učia sa len ako nástroje pre vašu ochranu. Mnohí z vás ich nedokážu správne použiť, ale nie je to nič, za čo by ste sa mali hanbiť. Existuje mnoho iných, temných kúziel, ktoré sú ako útočné kliatby veľmi užitočné.“

Evander zodvihol ruku a nedočkavo sa spýtal, „kedy budeme mať súboje, pane? Počul som, že je tu Klub duelantov.“

Študenti si začali šepkať, nadšený vyhliadkou na súbojnícky klub.

„Áno je, a ja ho mám na starosť, ale zúčastniť sa ho budete môcť až v druhom ročníku,“ odpovedal Rosier.

Ozvalo sa nesúhlasné mumlanie. Rosier ich pohľadom umlčal. „Musíte sa lepšie pripraviť a naučiť sa viac o temných kúzlach, aby ste ich dokázali plne využiť. Nemá zmysel zapojiť sa do Klubu už v prvom ročníku. Ale nebojte sa, mnoho kúzel, ktoré sa tento rok naučíte, budú v Klube duelantov užitočné. Takže tento rok by ste sa mali sústrediť na učenie, tak, aby ste v ďalšom roku dokázali kúzla aj prakticky využiť.“

Zvyšok hodiny strávili čítaním učebnice, zatiaľ čo im Majster Rosier ďalej vysvetľoval podstatu čiernej mágie a kúzel. Orion si myslel, že je to všetko fascinujúce a Čierna mágia sa rýchlo stala jeho obľúbeným predmetom.

Skupina šťastne opustila triedu a vydali sa do Siene na obed.

„Tvoj otec je úžasný učiteľ, Calypso. Klub duelantov na budúci rok bude perfektný,“ povedal Orion, keď sedeli za stolom a obedovali.

Calypso sa usmiala: „Ďakujem, učenie má veľmi rád. Nemyslím si, že si niekedy vôbec predstavil, aby s ním skončil.“

„Ale čo mal na mysli, keď hovoril o kontrole a ovládaní mysle?“ spýtal sa Viktor.

Orion odpovedal, „Myslím, že sa to volá Oklumencia a Ligilimencia. Niekde som o tom čítal a hovorí sa, že Oklumencia umožňuje svoju myseľ usporiadať a chrániť ju pred tými, ktorý by sa snažili dostať sa k tvojím spomienkam. Môžeš si vytvoriť akýsi mentálny múr, ktorý ochráni tvoje myšlienky a spomienky. A Ligilimencia je napádanie mysle iných, za účelom vidieť jeho spomienky.“

Calypso prikývla. „Považuje sa to za veľmi čiernu mágiu a je veľmi ťažké zvládnuť to.“

„Ale napríklad pri dueli to musí byť strašne užitočné. Predstavte si, že by ste použili Ligilimenciu na zistenie zaklínadla, ktoré sa na vás chystá vrhnúť súper! Bolo by to fantastické!“ povedal Orion vzrušene.

„Myslíš si, že nás to budú učiť? Povedal, že sa to vyučuje len v niektorom z Rádov,“ pozrel Lezander na Oriona.

„Neviem, ale dúfam. A keď nie, vždy sa to môžeme naučiť sami. Som si istý, že v knižnici mám na túto tému nejaké knihy,“ povedal Orion.

Lezander sa pobavene uškrnul, „Ty a tvoje knihy. Už máš obrovskú hromadu kníh vedľa postele. Si tak trochu knihomoľ,“ povedal s úškľabkom.

Evander a Viktor sa zasmiali, „Orion a Calypso majú nosy vždy strčené v nejakej knihe a to je dôvod, prečo sú miláčikmi profesorov,“ povedal veselo Evander.

Orion sa nafúkol. „Nie je nič zlé na tom, byť knihomoľ. A nie som profesorský miláčik. A nie som malý,“ rozhorčene povedal.

Lezander sa zaškľabil a povedal, „ja som skoro o hlavu vyšší, ako ty.“

„Len o pár centimetrov! A čoskoro vyrastiem, uvidíš,“ povedal Orion a zagánil na Lezandera. Pravdou bolo, že Lezander bol o dosť vyšší než Orion, ktorý túto nevýhodu neznášal a dúfal, že rýchlo dorastie. Na tanier si začal nakladať ešte viac jedla.

Lezander sa rozosmial, keď sa pozrel na Orionov tanier. „Naozaj si myslíš, že napchávaním sa vyrastieš rýchlejšie?“

Orion odsekol, „skúsiť to môžem, nie?“

„Budeš tučný,“ ironicky poznamenal Lezander.

„Nebudem. Plánujem začať cvičiť,“ povedal naštvaný Orion.

Lezander zodvihol obočie, „robiť čo?“

„No, priniesol som si metlu a rozmýšľal som, že každý deň po škole skočím na metlobalové ihrisko a zalietam si. Počul som, že ak tými dotrénujú, je ihrisko otvorené pre všetkých,“ povedal Orion.

Viktor sa k nemu vzrušene otočil: „To je výborný nápad. Pôjdem s tebou!“

Calypso zahundrala a popri tom pretáčala očami. „Muži a ich metly...“

„Čo, moja malá Calypso, čo tým chceš povedať?“ povedal Evander a zažmurkal.

Ostatní chlapci sa zasmiali a Kara sa tiež chichotala. Calypso sa na nich nechápavo pozrela, „čo tým myslíš?“

Evander sa zasmial. „Si taká nevinná, až je to roztomilé!“

Calypso sa na nich zamračila a Orion sa nad ňou zľutoval a položil jej ruku na ramená. „On do teba len rýpe, nevšímaj si ho.“

„Aha, a prichádza jej rytier v žiarivom brnení, ktoré chráni nevinnosť svojho dievčaťa!“ povedal Viktor a uškŕňal sa na nich

Calypso sa začervenala a Orion ho prebodol pohľadom. Lezander pozoroval dvojicu a zamračil sa. „Vy dvaja sa máte radi?“

„Vieš, tuto malá Calypso má slabosť pre Oriona a Orion ju rád obíjma,“ povedal Evander mrkajúc.

Calypso už bola červená ako repa a Orion odsekol: „Nechaj ju na pokoji. Sme priatelia. Nie je nič zlé na tom mať dobrého priateľa. A budem ju objímať kedy budem chcieť. Vôbec ma netrápi, čo na to povieš ty!“

„Pokoj, kamarát. Nemusíš sa hnevať. My to chápeme a radi vám doprajeme súkromie,“ povedal Evander žmurknúc pri tom na Viktora, ktorý sa rozrehotal.

Orion si povzdychol a pretočil očami. „Tak, poďme na to. O desať minút máme Tvorenie kúzel.“

Skupina kráčala do triedy navzájom si vymieňajúc posmešky. Lezander pozorne sledoval Calypso a Oriona, a Evander s Viktorom do nich stále rýpali. Evander a Kara sa potom od skupiny oddelili na svoju hodinu a zvyšok pokračoval ďalej, až kým nedošli do triedy.

Na Calypsino naliehanie zaujali zvyčajné miesta v prednej časti triedy. Videli, že zamračený chlapec, Loki, sedí sám vzadu. Práve keď sa posadili, vošla učiteľka. Bola to krásna žena s dlhými blond vlasmi a orieškovými očami. Viktor sa na svojej stoličke vystrel a vrhol na ňu zamilovaný pohľad. Calypso sa zamračila, keď zbadala jeho reakciu.

„Vitajte na prvej hodine Úvodu tvorenia temných kúzel. Som profesorka Galatea Ilythyia,“ povedala melodickým hlasom. „Môžete mi hovoriť pani Galatea,“ usmiala sa. „Tvorba temných kúzel je veľmi dôležitá a vyžaduje hlboké znalosti Starovekých rún a Aritmancie. Keďže všetko sa začnete učiť naraz, prvý ročník bude prevažne teoretický. Vaše vedomosti z ostatných predmetoch budete uplatňovať na týchto hodinách, aby ste porozumeli základom tvorenia kúzel a kliatob. Vytváranie nových kúzel je nesmierne dôležité, pretože je stále veľa vecí, ktoré by sa v mágii dali objaviť, a tiež čierna mágia poskytuje nekonečné množstvo možností. Nám, temným čarodejníkom len prospeje to, že musíme vymýšľať stále nové útočné a obranné kúzla, silnejšie ochranné kúzla na náš majetok a liečiteľské kúzla napríklad. Mnohé oblasti mágie sú doteraz nevyužité. Napríklad nemáme kúzla na cestovanie časom, musíme sa spoliehať na Časovraty a ich obmedzené možnosti. Nemáme protikliatby k veľkému množstvu útočných kliatob alebo kúzla, ktoré by dokázali neutralizovať mnohé jedy. Na našich hodinách budete používať pomôcky, ktoré vám umožnia vytvoriť vaše vlastné kúzlo na záverečné skúšky. Pravdaže s výnimkou prvého ročníka. Očakáva sa od váš, že ako úspešné absolvovanie hodín Tvorenia kúzel budete schopný na konci roka predložiť vlastný objav.“

Na chvíľu sa zastavila a potom opäť pokračovala. „Iste už viete, že kúzla sa zvyčajne používajú s presnými inkantáciami a je potrebné pri tom mávať prútikom. V prípade temných kúzel je tiež nutné zamerať na vrhnutie kúzla svoju mágiu a zámery. Kúzla majú fyzickú zložku - magický lúč, ktorý pri čarovaní vychádza z prútika, a psychickú zložku, ktorá umožňuje mysľou mágiu kontrolovať a pomocou sile vôle sformovať účinné kúzlo do fyzickej podoby. Aritmancia sa používa na prevedenie fyzickej časti kúzla a Runy psychickej. Runy sú magické symboly plné mágie, a spájajú vašu mágiu s vašou mysľou. Tak donútia vašu mágiu reagovať, keď ich čítate, zapisujete alebo o nich premýšľate. Prvým krokom pri vytváraní kúzel je stanoviť si cieľ. Musíte sa rozhodnúť, čo chcete aby vaše kúzlo urobilo, jeho úmysel. Potom budete zapisovať Runy, ktoré predstavujú kombinácie účinkov a umožnia vašej mysli kúzlo vyvolať a transformovať. Potom použijete Aritmanciu, aby ste kúzlu dali fyzickú podobu. Ak budete mať svoje aritmantické rovnice a skombinujete ich so svojimi Runami, vytvoríte tak systém rovníc s číslami a znakmi.“

„Tento systém musí byť potom preložený do slov, alebo dlhých zaklínadiel. Latinčina je najčastejšie používaný jazyk na čarovanie, ale použiť môžete ľubovoľný jazyk, ktorý sa vám páči. A teraz, ako vytvoríte z rovnice zaklínadlo? S tým vám tiež pomôžu Runy. Znaky zmiešané s číslami dodajú vašej mysli príkaz, čo má urobiť, aby sa kúzlo podarilo. Takže ak budete čítať rovnice, vaša myseľ bude zatiaľ tie informácie spracovávať. Vtedy sa budete musieť zamerať na svoje magické jadro, až kým vaša mágia nezačne pracovať a nesplní príkazy vašej mysle. Ak sa to stane, sústredíte sa na vybraný jazyk a nájdete slovo, ktoré celý proces najlepšie vystihuje. Vaša myseľ potom spojí slová s akciou, a po dlhšom precvičovaní budete schopní vysloviť zaklínadlo a prinútiť svoju mágiu aby naňho zareagovala a vytvorila kúzlo. Samozrejme, ak boli všetky kroky správne. Pohyb prútikom môže byť pridaný k inkantácii a pomáha vyprodukovať fyzickú súčasť kúzla. Ako vidíte, jedná sa o veľmi dlhý proces plný pokusov a omylov, a vyžaduje hlbokú koncentráciu a meditácie, až kým sa vám nepodarí nájsť správne slovo. Najdôležitejšie je zostaviť dobrý systém rovníc. Dobré kúzlo sa bude dať ostatným ľahko naučiť a používať.“ Pri pohľade na nechápavé pohľady študentov sa usmiala, „viem, že teraz to znie veľmi zložito, ale budeme sa učiť krok za krokom a uvidíte, že o pár mesiacov bude všetko jasnejšie.“

Hodina pokračovala študenti preberali ďalšie teórie o tvorbe kúzel a ich využitie. Orion mal pocit, že sa jeho mozog chystá explodovať, keď si predstavil že do konca roka sa to bude musieť všetko naučiť. Ešte nikdy nevidel nič také komplikované. Väčšine z toho síce rozumel, ale nikdy ho ani len nenapadlo, že tvorba nových zaklínadiel je taká ťažká. Nečudoval sa, že učiteľka povedala, že je to veľmi dôležité a že sa to v Durmstrangu vyučuje. Existuje len málo čarodejníkov, ktorí zasvätili svoje životy tomuto druhu práce s mágiou, a pre temných čarodejníkov je dôležité mať vlastné zaklínadlá.

Naša skupinka opustila triedu pomalým tempom, a všetci vyzerali, akoby práve ubehli maratón. Každý z nich mal na tvári vyčerpaný výraz. „Pri Merlinovej brade, o čom to tá čarodejnica vlastne hovorila? Stratil som sa v tom, keď začala hovoriť o číslach a runách,“ povedal Viktor s grimasou.

Orion sa zasmial, „Ja viem! Je to príšerne zložité. Dúfam len, že mala pravdu a za pár mesiacov tomu prídeme koreň.“

Calypso povedala: „Myslím si, že je to fascinujúce. Predstavte si, že kombinácia čísel, rún, jazyka a pohybu prútika v jednom vytvoria kúzlo, ktoré naozaj funguje!“

Orion prikývol. „Súhlasím. Ale budeme musieť tvrdo drieť a venovať veľkú pozornosť Runám a Aritmancii. Nikdy by ma nenapadlo, že tieto dva predmety majú niečo spoločné, je to úžasné!“

Viktor sa k nim otočil s neveriacim pohľadom. „Zbláznili ste sa? Počuli ste vôbec, o čom hovorila? Čísla a Runy, mysle a magické jadrá... je to šialené! Mám taký pocit, že uviaznem hneď pri prvých Runách. A vy tu trepete, aké to je úžasné a fascinujúce. Je to šialenstvo, presne to to je!“

Orion a Lezander sa zasmiali a Calypso sa na Viktora nesúhlasne pozrela.

Lezander arogantne poznamenal, „Možno máš pravdu, ale sme Hydry a oni nás vybrali, aby sme sa to naučili, takže musia vedieť, že na to máme.“

Viktor sa naštval, „potom si myslím, že by som si mal s tými hlasmi znova pohovoriť.“

Orion sa zasmial a položil mu ruky na plecia. „Neboj sa Vicky, zvládneme to.“

„Vicky! Zabíjaš ma kamarát, zabíjaš,“ povedal Viktor s úsmevom a chytil sa za srdce.

Lezander sa len uškrnul, „no, to je celý náš malý Ori.“

Orion mu venoval veľmi nepresvedčivý úsmev, „Ori možno, ale ja nie som malý!“

Lezander sa zasmial a prstami prehrabol Orionovi vlasy. Ten sa prikrčil a snažil sa dostať z jeho dosahu. „Hej! Pozor na vlasy, Lez!“

„Taký márnivý, taký márnivý,“ povedal smejúci sa Lezander.

„Nie som márnivý. Len mám rád, keď mi vlasy stoja tak ako majú, v elegantných prameňoch,“ odpovedal Orion s úškľabkom a pokýval hlavou do strany, aby si upravil svoj 'účes'.

Viktor a Lezander sa zasmiali a Calypso sa začala chichotať. „No tak chlapci, poďme, máme poslednú hodinu.“

Skupinka sa stretla s Evanderom a Karou v učebni Elixírov. Orion si povzdychol - Elixíry neboli jeho silnou stránkou, ale bude musieť urobiť všetko, čo len bude v jeho silách, aby mal z tohto predmetu dobré známky, napriek tomu, že vedel, že z neho Majster elixírov nikdy nebude. Hodina sa zdala byť zaujímavá a hoci nebol dobrý po praktickej stránke varenia elixírov, pochopil teóriu miešania magických vlastností prísad a zistil, že je to veľmi užitočné. Calypso mala na Elixíry prirodzený talent a ani Viktor nebol pozadu. Lezander najradšej vyrušoval Oriona tichým šepkaním, a Orion ho niekoľko krát kopol do holene, až kým k nim Kragen neobrátil pohľad.

Nakoniec úspešne zvládli prvý deň a mierili na večeru. Rozprávali sa o spoločných predmetoch a preberali učiteľov. Viktor živo opisoval Galateine krivky k veľkému Evanderovmu záujmu, a Calypso s Karou len prevracali očami. A Lezander sa stále snažil hrať s Orionovými vlasmi, kým mu to Orion neoplatil, a Lezander so svojimi dlhými, lesklými vlasmi vyzeral ako dievča.

Lezander na to odpovedal nadradeným úškľabkom. „Aj dievčatá by chceli mať také vlasy, aké mám ja.“

Calypso si odfrkla, zatiaľ čo Kara naňho vrhla obdivný pohľad. Kara bola teraz v Lezanderovej prítomnosti oveľa uvoľnenejšia, keď vedela, že sa na ňu nechystá vrhnúť a vysať jej všetku krv, a väčšinu času trávila civením naňho a chichotaním sa spolu so skupinkou Chimérskych dievčat sediacich vedľa nej. Lezander na ne občas žmurkol a spôsoboval tak výbuchy chichotu na tej strane stola.

Po večeri Calypso povedala, že sa pôjde pozrieť do knižnice a Orion s Viktorom sa šli pár krát preletieť okolo metlobalového ihriska. Zvyšok sa vrátil do spoločenskej miestnosti.

***

Nasledujúci deň mali Čarovné tvory, Herbológiu, Staroveké runy a Aritmanciu. Po posledných dvoch hodinách Orion oveľa lepšie rozumel tomu, čo im hovorila Galatea na ich prvej hodine, a bol si istý, že bude schopný zvládnuť tie hodiny bez problémov. Aritmanciu a Staroveké runy už študoval s Ragnarokom, a hoci v nich nevynikal ako Draco, teraz, keď vedel o ich dôležitých využitiach, viac sa na hodiny sústredil a začali sa mu viac páčiť. Rozhodol sa byť v nich výnimočne dobrý a tak si vybral z knižnice pár kníh na prečítanie, k ďalšiemu nočnému štúdiu. V knižnici strávil celý deň. Bola obrovská a obsahovala oddelenia špecializované na Čiernu mágiu a jej temné odvetvia. Zomrel by len aby si mohol prečítať knihy, ktoré v ňom vzbudili zvedavosť. Opustil knižnicu šťastne si nesúc päť kníh a rozhodol sa, že každý týždeň prečíta nejakú päticu kníh, takže by mal stihnúť počas svojho pobytu v Durmstrangu prečítať väčšinu knižnice.

Orion, Calypso, Viktor a Lezander práve prichádzali na poslednú hodinu dňa, Rituály krvi. Ako zvyčajne, Loki sedel ticho, sám a izolovaný od ostatných. Orion sa o chlapca zaujímal. Vyzeral, že je stále v zlej nálade a neznášal, keď sa s ním snažili hovoriť. Viktor a Lezander ho časom začali ignorovať, zatiaľ čo Calypso a Orion o ňom neustále špekulovali. Do triedy vošiel nízky, plešatý muž a poklopkal po stole prútikom, aby upútal ich pozornosť.

„Toto je Úvod do Rituálov krvi a ja som Majster Gudrun Helgard. Jedná sa o pokročilý magický predmet, ale pretože si nevyžaduje znalosti ostatných predmetov, vyučuje sa už v prvých ročníkoch, aby ste mali v nasledujúcich rokoch čas venovať sa ostatným predmetom. Ale uisťujem vás, že po tých dvoch ročníkoch budete mať kompletné vedomosti o najužitočnejších rituáloch krvi. Tieto rituály môžu byť použité k mnohým veciam, ako je napríklad väzba s druhou osobou; dovolia vám dočasne získať magické vlastnosti nejakého čarovného tvora; vytvárajú kúzla pre ochranu objektu alebo osoby; vytvárajú trvalú ochranu; transformujú telo a dokonca sa vďaka nim dajú získať magické schopnosti iného čarodejníka. Možno ich rozdeliť na zvratné a nezvratné. Tie sú obvykle najsilnejšie, avšak čarodejník musí byť pri ich prevádzaní veľmi opatrný, pretože dôsledky nemožno vrátiť späť. Popri učení, ako prevádzať isté rituály sa tiež dozviete, ako sa môžete ubrániť tomu, aby ste sa stali obeťou nejakého rituálu vy sami. Teraz si otvorte učebnice na strane...“

Keď skupina opustila triedu, všetci živo diskutovali o jej potenciáli. Orion musel pripustiť, že takéto rituály sú veľmi užitočné, že sa na tele dá urobiť akákoľvek zmena a čo je potrebné pre to urobiť... že je možné získať magické schopnosti čarovných tvorov a čarodejníkov; bolo to fascinujúce a už sa nevedel dočkať, kedy sa o tom dozvie viac.

Lezander sa k nemu naklonil a zašepkal mu do ucha, „myslím, že Calypso by dala hocičo za tvoje zelené oči.“

Orion sa zasmial a potľapkal Lezandera po hlave. „Blbec. Ty len jednoducho žiarliš, pretože netúži po tvojich vlasoch.“

Lezander sa zasmial. „Samozrejme že túži, ona len dáva prednosť celému baleniu,“ povedal a žmurkol.

Orion vybuchol smiechom. „Myslím, že si si ju pomýlil s Karou.“

„Ach, drahá Kara. Áno, je ku mne oveľa viac láskavejšia,“ odpovedal Lezander s úškrnom.

„Úplne si ju okúzlil,“ povedal Orion s prešibaným úškľabkom.

„Pravda, pravda. Stáva sa to často a nemôžem tomu zabrániť. Je to moja prirodzená charizma,“ odpovedal Lezander dívajúc sa Orionovi do očí.

Orion pretočil očami a zaškeril sa. „Áno, áno. Si skutočný sympaťák. Poďme Romeo, ide sa na večeru.“

Lezander naňho vrhol zvedavý pohľad. „Romeo?“

Orion sa zasmial. „Muklovská postava. Nevadí,“ povedal a mávol rukou.

„Nevedel som, že rád čítaš muklovské knihy. To je veľmi zvláštne. Ako si k nim prišiel?“ spýtal sa Lezander.

Orion by si najradšej dal facku. Nemohol si dovoliť prerieknutia, ako je toto. „Otec mi raz dal knihu. Bol som zvedavý a prečítal si ju. O nič nejde.“

Lezander si ho podozrievavo premeriaval pohľadom, no nič nepovedal.

***

Nasledujúci týždeň bol rovnaký, a až vo štvrtok po vyučovaní sa začali hodiny lietania. Všetkým bolo povedané, že záujemcovia o miesta v metlobalovom družstve sa majú hlásiť u vedúceho svojho Rádu. Viktor sa nadšene vydal za Vagnarovom, s tým, že chce vyskúšať miesto stíhača v prípade, že ten post je voľný a Orion bol tiež v pokušení skúsiť to. Ale po Calypsiných výpočtoch, koľko domácich úloh a povinného čítania ich čaká, nakoniec sa rozhodol sa, že to skúsi nasledujúci rok, keď bude štúdium jednoduchšie. Stále však chodieval lietať aspoň po obede, takže to nebolo až také zlé.

***

Bol piatok večer a konečne mali za sebou prvý týždeň školy. Orion ležal na chrbte vo svojej posteli a práve otvoril medailón, ktorý položil na svoju hruď. Hneď potom vrhol na svoje závesy Silencio. Od pondelka s Tomom nehovoril a tak sa cítil trochu previnilo.

„Ahoj Tom,“ povedal.

„Ale, ale. Pozrime sa, kto sa rozhodol poctiť ma svojou prítomnosťou,“ povedal Tom chladne.

Orion odpovedal, „mrzí ma to. Bol to bláznivý týždeň a učil som sa aj v noci. Sľubujem, že nabudúce to už nebude trvať tak dlho.“

Tom naňho bez slova hľadel s kamenným výrazom v tvári.

Orion si povzdychol. „No, len som ti chcel porozprávať o škole, ale môžeme to odložiť na inokedy, keď sa na to budeš cítiť,“ povedal a chystal sa medailón zatvoriť.

„Počkaj!“ povedal Tom a uprel naňho prenikavý pohľad. „Tak fajn, povedz mi o škole!“

Orion skryl úsmev, „no, bol som zaradený k Hydrám, vieš niečo o Rádoch?“ spýtal sa Toma, ktorý len pokrútil hlavou. „Dobre, tiež o nich veľa neviem, ale sú len tri a Rád Hydry je podľa Karkarova ten najmocnejší. Máme špeciálne hodiny len pre nás a všetko...“

Tom ho prerušil, „Kto je Karkarov?“

„Ach, je to riaditeľ, nepoznáš ho? Hmm, ale možno bol mladší, ako ty...“ odpovedal Orion.

„Prečo by som ho mal poznať? Chceš mi povedať, že je Smrťožrút?“ povedal Tom.

Orion prikývol, „Áno, je. Kedy si sa vlastne narodil?“ spýtal sa Orion zvedavo. Neprestal o tom premýšľať a bola to zaujímavá otázka, pretože by si tak mohol urobiť obraz o Voldemortovom veku a všetkých z dnešnej doby, ktorých Tom pozná.

„V roku 1927,“ odpovedal Tom a arogantne pritom zdvihol bradu.

Orion šokovane vydýchol, „ty si starý!“

Tom sa naňho zamračil, „pre čarodejníka to je nič.“

Orion užasnuto povedal, „teraz je koniec roka 1991, takže musíš mať 64!“

„Áno, viem, koľko to je,“ povedal Tom pokojne.

„Takže to znamená, že v roku 1944 si mal sedemnásť, takže si zažil vojnu s Grindelwaldom na vlastnej koži. Stretol si sa s ním niekedy?“ spýtal sa Orion so záujmom.

„Možno,“ povedal Tom s úškľabkom.

„A aký bol? Čo hovoril? Bol naozaj taký silný, ako sa o ňom hovorí? Neporaziteľný v dueli?“ vzrušene sa pýtal Orion. Tom bol plný informácií! Žiť v takej vzrušujúcej dobe!

Úškrn na Tomovej tvári sa rozšíril, „zaujímaš sa o všetkých Temných pánov?“

Orion sa zatváril urazene, „a čo keď áno? Nemám síce rád ich metódy, ale bol to mocný čarodejník a niektoré z jeho myšlienok boli podľa mňa dobré.“

Tom sa naňho zamračil, „čo je zlé s jeho metódami?“

Orion sa naňho zahľadel, „ale no tak, zničenie všetkých muklov? To je šialené!“

Ďalší zamračený pohľad od Toma, „nehovor mi, že si muklomil, chlapče.“

Orion sa zasmial, „tak k tomu mám ozaj ďaleko, ale nie som taký blbý, aby som proti nim viedol vojnu! A okrem toho, nezaslúžia si zomrieť!“

Tom sa začal škriepiť, „Sú to len špiny sveta, samozrejme, že si zaslúžia zomrieť. Čarodejníci by sa pred muklami nemali skrývať, mali by sme vládnuť svetu!“

„Súhlasím, že by sme sa nemali skrývať a že by sme mali mať nadvládu nad svetom, ale neverím, že vyvraždenie muklov je tá správna cesta, ako to dosiahnuť. Oni možno nemajú mágiu, ale majú zbrane! Žil si v priebehu muklovskej vojny, takže si si iste všimol, že sú silou, s ktorou treba počítať a ešte k tomu nás vysoko prevyšujú. Mohli by nás úplne ľahko zabiť!“

„Hmm, to možno áno, ale to neznamená, že by sme sa mali úplne vzdať. Mali by sme vybudovať armádu dostatočne silnú na to, aby sme ich porazili a vyvinuli kliatby, ktoré by ich dokázali hromadne zabíjať,“ pokojne odpovedal Tom.

Orion mu venoval zdesený pohľad. „Ale my by sme ich nemali zabíjať! Sú to ľudia ako my!“

Tom sa len posmieval, „sú to bezcenné bytosti, ktoré by sa pred nami mali strachom krčiť. Ohrozujú našu kultúru a spoločenstvo, ničia našu krv a sú nám na nič. Prečo by sme ich mali ušetriť?“

Orion smutne pokrútil hlavou, „nehovor mi, že Voldemort má na túto vec rovnaký názor.“

„Samozrejme, že má. Je to jeden z jeho cieľov,“ povedal Tom.

„Myslel som si, že je omnoho rozumnejší, že mu nejde len o mučenie muklov a že urobí niečo aj pre čarodejníkov, okrem toho 'športu'! Kvôli tomu tiež zabíjal humusákov?“ spýtal sa rozčúlený Orion.

Tom chladne odpovedal, „nemal by si sa do toho miešať, to čo urobil bolo najlepšie.“

Orion sa posadil a medailón si pritiahol bližšie k tvári. „To teda nebolo! Nevidíš, že mnoho neutrálnych čarodejníkov je proti nemu práve kvôli jeho krutým metódam a vraždeniu muklorodených. On len dáva temným čarodejníkom zlé meno! Muklorodení si nezaslúžia byť zabití,“ keď videl, že Tom sa chystá protestovať, pokračoval, „súhlasím s tým, že poškvrňujú našu kultúru a ich krv by sa nemala miešať s krvou temných rodín, pretože z dlhodobého hľadiska sa tak stratí naša moc, a že pre nás predstavujú aj bezpečnostný problém, ale môžeme nájsť iné riešenie! Narodili sa s mágiou, takže boli vybraní ju niesť a praktikovať. Môžu sa miešať so svetlými čarodejníkmi a pomôcť magickej rase rásť. Kým nás je tak málo, nikdy nebudeme schopní muklov kontrolovať. Ak necháme muklorodených na pokoji, naša populácia narastie a časom by to mohlo byť dosť na to, aby sme mohli prevziať vládu. Myslel som si, že Voldemort sa snažil nájsť umiernené riešenie.“

Tom naňho pokojne hľadel, „mal plán ako vyriešiť Muklovskú otázku raz a navždy. Ale nechystal sa im dať rovnaké práva ako čistokrvným. A rozhodne nemá v pláne muklov ušetriť.“

Orion si povzdychol, „ale keby im nedal rovnaké práva, znovu by stáli proti nemu s hrozbou protiútoku svetlých čarodejníkov. Najlepšie by bolo zjednotiť muklorodených a oddeliť naše spoločenstvo od muklov, až kým nebudeme dosť silní na to, aby sme sa im mohli brániť. A okrem toho, nemôžeš skutočne veriť tomu, že všetci čarodejníci bez čistej krvi by mali mať menšie práva. Veď ty sám si polovičný!“

Tom sa naňho zamračil, „možno, že som polovičnej krvi, no v tomto prípade záleží na moci. Ak je polovičný čarodejník dosť silný, mal by mať rovnaké práva ako čistokrvný. Okrem toho, v mojich žilách prúdi Gauntova krv, ktorá je veľmi silná a stará. V prípade ako je tento, by mohla byť udelená výnimka, ktorá by dovolila, aby došlo k premiešaniu krvi. Dokonca by ju to mohlo ešte posilniť.

„Súhlasím s tebou, čo sa týka očistenia temných krvných línií, ale nie s názorom a prístupom k muklom. Ak chceš ovládnuť svet, budeš musieť ustúpiť a svetlým čarodejníkom dať niečo, s čím budú aj oni spokojní. Ak začneš tým, že uprieš muklom všetky ich práva, svetlí čarodejníci sa nebudú len tak prizerať. Keď budeš diskriminovať, nikdy nebudeš mať pokoj. A to čo potrebujeme, je ustálená spoločnosť, kde sú všetci spokojní a nikto nemá dôvod povstať proti nám. Rovnaký problém nastáva pri mukloch. Nemôžeš ich všetkých zabiť, inak sa svetlí a neutrálni čarodejníci spoja proti nám, aby tomu zabránili. Našu spoločnosť by sme mali od muklov oddeliť a až príde správny čas, pokúsiť sa zdieľať náš svet spolu s nimi,“ rezolútne vyhlásil Orion.

Tom si odfrkol: „Hovoríš ako dieťa. Čo sa týka muklorodených máš možno pravdu, ale muklovia by mali byť odstránení. Čarodejníci s nimi nebudú v mieri žiť nikdy. Muklovia neakceptujú ľudí, ktorí sa od nich niečím líšia a keby sa o nás dozvedeli, zabili by nás. Sú príliš veľkým rizikom.“

„To je dôvod, prečo si myslím, že by sa to malo vykonať opatrne a vo chvíli, keď budeme dosť silný a dostatočne početní, na to, aby sme sa im ubránili. Nemôžeš len tak ísť a teraz pozabíjať muklov. Keď ten okamih príde, malo by byť preliatej čo najmenej muklovskej krvy. Mali by byť postupne informovaný o našej existencii a mali by pochopiť, že si môžeme navzájom pomáhať. V ranných dobách Merlina sme s nimi žili v mieri a boli sme rešpektovaní. Mali by sme sa pokúsiť tak urobiť znovu,“ povedal Orion.

Tom sa zlomyseľne zasmial, „áno a potom takmer spôsobili náš zánik. Muklom sa nedá veriť. Sú nestáli, zradní a zlí keď cítia, že niekto je mocnejší ako oni. Cítili by sa nami ohrození a aj keby sme využili tvoje diplomatické metódy, oni by sa buď pokúsili využiť vo svoj prospech našu mágiu alebo by nás zabili bez rozmýšľania.“

Orion si opatrne povzdychol, „myslím, že máš pravdu, ale musí existovať nejaká cesta. Musí existovať spôsob, ktorým sa môžeme dostať späť, ako to bolo kedysi, keď čarodejníci a muklovia žili voľne spolu a bezpečne.“

Tom pohŕdavo mávol rukou, „tvoj sen je nereálny. Mal by si sa viac starať o našu bezpečnosť namiesto toho, aby si sa pokúšal nás dať dokopy.“

„Ja to viem a temné rodiny tak nikdy neurobia. Chcem len pokojný svet ktorý uznáva oboch, ale udržiava naše temné pokrvné línie čisté. Necháme svetlých čarodejníkov miešať sa s muklami a stratiť ich moc,“ povedal Orion s úškrnom.

Tom sa uškrnul späť, „to by tých bastardov naučilo, čo je správne.“

Orion si povzdychol. Niekedy by mal o tejto záležitosti popremýšľať viac. Chápal Tomove obavy ohľadne muklov, ale musela tam byť nejaká cesta. Nechcel vraždiť muklov a hoci ich nemal nijako zvlášť v láske, smrť si nezaslúžia. Len by to spôsobilo viac problémov ako riešení. „Tak ako tak, povedz mi niečo o smrťožrútoch, ktorých si poznal, možno sú niektorí z nich ešte nažive,“ povedal, meniac tak tému.

„Samozrejme že sú nažive, nie som až taký starý!“ povedal rozhorčene Tom. „Poznal som napríklad Walburgu Blackovú, Cygnusa Blacka a Druellu Rosierovú.“

„To je moja stará mama a tetiny rodičia! Boli Smrťožrúti?“ so záujmom sa spýtal Orion.

„Walburga a Druella nie, oni len podporovali našu teóriu, ale Cygnus bol Smrťožrút. Tiež tam bol Abraxas Malfoy, ktorému sa práve narodilo dieťa, Elgus Rosier, Leopold Lestrange, Perseus Prince a mnoho ďalších. Sú ešte nažive?“ spýtal sa Tom.

Orion zavrtel hlavou, „o Princeovi neviem, ale Abraxas Malfoy zomrel, rovnako ako Rosier, Lestrange a starší Blackovci. Mnohé z ich detí sú však nažive a stali sa Smrťožrútmi. Poznal si ich?“

„Len niektorých ako deti, ostal som tu zatvorený od roku 1956. Povedz mi o nich, sú stále lojálny k Temnému pánovi?“ spýtal sa Tom.

„Áno, sú. No, pozrime sa - Abraxas Malfoy mal Luciusa Malfoya, ktorý sa stal členom vnútorného kruhu Smrťožrútov počas prvej vojny. Elgus Rosier mal Evana a Romulusa. Myslím, že Evan Rosier bol Voldemortovou pravou rukou, ale zavraždili ho Aurori. Jeho brat je stále nažive, ale počas vojny nebol Smrťožrútom, len priaznivcom. Leopold Lestrange mal Rodolphusa a Rabastana, obaja Smrťožrúti, ale boli zajatí a doteraz sú v Azkabane. Cygnus Black mal Bellatrix, Narcissu a Andromedu. Bellatrix bola taktiež súčasťou vnútorného kruhu a bola obľúbencom Temného pána. Vzala si Rodolphusa Lestranga, ale v súčasnej dobe je aj ona v Azkabane. Narcissa sa vydala za Luciusa Malfoya a patrí medzi priaznivcov. A Andromeda si vzala svetlého čarodejníka a podporuje svetlo,“ povedal Orion a Tom znechutene zamľaskal. „O línii Princeových toho veľa neviem a nepoznám ani žiadneho Princea v mojom veku. A Walburga Blacková mala Siriusa - môjho otca - a Regulusa. Regulus sa stal Smrťožrútom vo veľmi mladom veku ale taktiež bol v mladom veku zabitý.“

„A tvoj otec bol smrťožrút?“ spýtal sa Tom.

Orion sa na chvíľu odmlčal, „Hmm, nie. Ale teraz je priaznivcom,“ snažil sa presvedčivo povedať.

Tom naňho vrhol podozrievavý pohľad, „neznieš príliš isto.“

„Ale áno! Je to len tým, že predtým podporoval stranu svetla, než prišiel na ich manipulácie. Potom sa obrátil na temnú stranu,“ odpovedal Orion.

„Black na svetlej strane! Prečo to urobil?“ zhrozene sa pýtal Tom.

Orion sa cítil nesvoj, „No, on bol zaradený do Chrabromilu.“ Tom zamľaskal. „A tam mal priateľov, ktorí vo vojne podporovali svetlo. Ale potom bol hodený do Azkabanu a počas neho si uvedomil svoje chyby. Keď vyšiel von, prišiel po mňa a teraz podporuje temnú stranu.“

Tom ho pozorne sledoval, „prečo bol uväznený v Azkabane, a čo myslíš tým 'prišiel si po mňa', kde si žil?“

„Priatelil sa s Potterovcami a každý veril, že to on ich zradil, zabil ďalšieho ich kamaráta a zopár muklov,“ povedal Orion.

„A neurobil to?“ podozrievavo sa spýtal Tom.

Orion zaváhal. Mal by povedať pravdu. Mnohí doteraz nevedia, že Sirius bol nevinný. Ale v prípade, že Tom poznal Voldemorta, dozvedel by sa, že Sirius je nevinný. Tak ako tak, medailónik o tom nikomu hovoriť nebude. „Neurobil. Bol neprávom obvinený a Dumbledore ani len prstom nehol, aby mu zabezpečil poriadny súd. To je jeden z dôvodov, prečo teraz podporuje temnú stranu.“

Tom prikývol a zavrčal, „Dumbledore vždy ľudí využíval, len aby dostal to, čo chce. Potom, keď začnú predstavovať príliš veľký problém, zlikviduje ich.“

Orion sa naňho prenikavo pozrel, „Čo ti urobil?“

Tom odsekol, „Nič. Teraz mi povedz o tom, kde si žil predtým, než sa tvoj otec dostal z Azkabanu.“

„No, on nie je tak úplne von. Bol odsúdený na doživotie. Utiekol,“ povedal Orion s úškrnom.

Tom nadvihol obočie, „impozantné.“

„V skutočnosti áno. Tak či onak, moja matka zomrela, keď som bol veľmi malý a nemal som iných známych príbuzných vzhľadom na to, že môj otec bol odsúdený ešte pred mojim narodením a nevedel o mne. Tak som bol daný do muklovského sirotinca,“ povedal pokojne Orion.

Tom sa zatváril prekvapene a ticho povedal, „ty si žil v muklovskom sirotinci?“

Orion sa naňho prekvapene pozrel. Od Toma očakával veľký výbuch znechutenia a rozhorčenia, nie takú tichú otázku. „Áno,“ odpovedal.

Na okamih vyzeral Tom smutne, ale potom sa mu na tvári usadil tvrdý výraz, „a stále brániš muklov? Čo sa stalo, bol si miláčikom nejakej starej mukelky? Uveril si, že sa o teba dobre starajú?“ posmešne povedal.

Orion zlostne vyštekol, „nebol som ničiím miláčikom! Bili ma a on...“ Orion zaváhal a slabo sa zachvel.

Tom sa naňho intenzívne díval a tichým hlasom povedal, „čo ti urobili?“

Orion sa naňho pozrel. Tom mal akúsi schopnosť, ktorou takmer prinútil Oriona povedať mu o svojich tajomstvách, keď hovoril takým jemným, starostlivým hlasom. Ale Orion sa nechystal spadnúť do pasce. Zdalo sa, že Tom je taký len keď sa mu to hodí, keď sa chce dozvedieť viac. Bol naštvaný, pretože Tom tak ľahko dokáže predstierať starostlivosť, hoci on vedel, že to tak nie je. Orion vedel, že je jeho slabosťou, keď ľudia predstierajú starostlivosť oňho, pretože to potreboval. Potreboval cítiť sa milovaný, mohlo by mať preňho zlé následky, keby každému uveril. Naštvane odpovedal, „nič! Nič sa nestalo! Nenávidel som ich, jasné! Nenávidel som ich, a som šťastný, že som utiekol!“

Tom ticho pokračoval, „ale stále si myslíš, že si nezaslúžia zomrieť, a aj po tom, ako s tebou zachádzali ich chrániš. Nepokúšaš sa pomstiť?“

Orion zaváhal, „Ja... ja neviem. Už som o tom premýšľal. Pre Merlina, niekedy si želám aby som im mohol urobiť niečo na oplátku, vrátiť úder a nechať ich vidieť, že nie som netvor. Že som mocný spôsobom, akým oni nikdy nebudú a prinútiť ich cítiť sa malými a bezvýznamnými, tak ako oni nútili cítiť sa mňa. Ale nie všetci muklovia sú rovnakí, musia tam byť aj nejakí, ktorí nás akceptujú, ktorí by s nami jednali spravodlivo. A tí si nezaslúžia byť zabití.“

Tom sa mu posmieval, „takí nie sú. V okamihu, keď sa dozvedia o našej moci nás zdiskriminujú a pokúsia sa z nás tú nenormálnosť vytĺcť.“

Orion zašepkal, „Je to to, čo sa stalo tebe? To je ten dôvod, prečo ich nenávidíš a chceš ich zabiť?“

Tom vyzeral napäto a oči mu ochladli, „možno... nemá zmysel obzerať sa späť.“

Orion sa k nemu naštvane otočil, „ale ja som ti povedal! Povedal som ti o svojom detstve a ty sa so mnou o tvoj príbeh podeliť nechceš. Ak odo mňa očakávaš, že budem úprimný, musíš byť schopný to opätovať. Nebudem jediným, kto tu všetko len tak vyklopí!“

Tom sa uškrnul, „och, ale ty si mi to nepovedal, však? Najbolestivejšiu časť si vynechal. Ak mi povieš pravdu, celú a neskrátenú pravdu, poviem ti o svojom detstve. Poviem ti, prečo som sa naučiť nenávidieť ich už od skorého veku a prečo som presvedčený o tom, že jediným riešením je muklov pozabíjať, pokiaľ nie sú čarodejníkom podriadení.“

Orion si povzdychol. Tom mal pravdu. Nebol spravodlivý; chcel od Toma pravdu, bez toho aby to urobil aj on. „Fajn, raz ti to možno poviem. Nerád hovorím o svojej minulosti.“

Tom prikývol na znak pochopenia a zmenil tému, „tak, chystal si sa mi povedať o Durmstrangu a o predmetoch. Kto je riaditeľom?“

Orion sa usmial, vďačný za zmenu témy, „Och, Igor Karkarov. Bol Smrťožrútom, ale... hmm,“ nebol si istý, či je vhodné povedať Tomovi čo vie o Karkarovovej nedobrovoľnej zrade. Tom bol koniec koncov Voldemortovi blízky a nemyslel si, že by Karkarovovi dobrovoľne odpustil.

„Áno? Pokračuj,“ povedal Tom s povzbudivým úsmevom.

Orion sa v duchu naštval. Tom to opäť spravil, znova bol milý a prívetivý. Ten mladý muž bol jasným majstrom manipulácie, „dobre, poviem ti pravdu. Skúsime byť medzi sebou úprimní, OK?“ Tom prikývol a Orion pokračoval, „Karkarova zadržali Aurori asi rok pred Voldemortovým pádom a aby nemusel ísť do väzenia, prezradil mená mnohých Smrťožrútov, ktorí sú v súčasnej dobe v Azkabane.“

„Čo?!“ zreval Tom zúrivo. „Ten podrazácky bastard, prinútim ho želať si, aby sa nikdy nenarodil!“

Orion bol tak trochu v šoku. Bol to len výplod jeho fantázie, alebo sa sila medailónu zostrila, keď sa Tom nahneval? Čo je to vlastne za medailón? Je to príliš zvláštne. Medailón, ktorého moc je spojená s pocitmi portrétu vo vnútri? Ako je to možné, veď portréty nemajú pocity. Skutočne to bolo príliš mätúce.

„Upokoj sa, na všetko je vysvetlenie,“ povedal upokojujúco Orion. „Nikdy som ani na chvíľu neuveril, že to urobil dobrovoľne. Musíš vedieť, že keď bol prepustený, stal sa riaditeľom Durmstrangu a pomohol mnohým Smrťožrútom tak, že ich ukryl a zaistil im a ich rodinám ochranu vo vnútri Durmstrangu. Zdá sa ti to ako činy človeka, ktorý zradil?“ Tom sa upokojil, ale nezdalo sa, že dokáže len tak ľahko odpustiť. Orion pokračoval, „Mnohí z tých, ktorým pomohol ho podporujú a hovoria, že pred súdom bol mučený. Moja kamarátka Calypso, dcéra Romulusa Rosiera povedala, že počula svojho otca hovoriť nejakým čarodejníkom, že Karkarov trval na tom, že ho pomaly omámili Veritaserom v jedle. Rosier mu verí a ja som naklonený veriť mu tiež. Pokiaľ viem, je výborným riaditeľom a pomohol mnohým čarodejníkom.“

Tom prikývol, síce nie úplne presvedčený, a povedal, „uvidíme.“

Orion odpovedal, „nezaslúži si byť potrestaný a dúfam, že keď sa Voldemort vráti, dá mu šancu a nezabije ho skôr, než si ho vypočuje. Karkarov sa musí obávať o svoju bezpečnosť, keď sa Temný pán vráti a myslím, že už si vytrpel dosť,“ povedal ostro.

Tom nadvihol obočie, „si príliš súcitný. A to si vodca ku svojim nasledovníkom nemôže dovoliť. Musí vládnuť železnou rukou, inak ho nebudú počúvať a rešpektovať.“

„To je možné, ale vodca bude milovaný a ochotne nasledovaný aj keď preukáže zdravý úsudok a potrestá len tých, ktorý si to naozaj zaslúžia. Dobrý vodca by nemal vládnuť len strašením,“ odpovedal Orion presvedčene.

Tom sa uškrnul, „vodca nepotrebuje byť milovaný,“ akoby to posledné slovo len vypľul, „Počúvať ho musia bez otázok. Počas vojny nemôžeš dovoliť aby ti niekto radil čo robiť, lebo dohadovaním len strácaš čas.“

„Súhlasím, ale bezmyšlienkovitý stúpenci krčiaci sa v strachu tiež nie je nič moc. Mala by v tom byť rovnováha. Mali by sa riadiť aj nevyslovenými pokynmi, cítiť, že ich vodca sa o nich stará, zbytočne ich nenúti riskovať a že tresty sú len zaslúžené,“ odpovedal Orion.

Tom sa mu opäť len posmieval, „si príliš mladý na to, aby si rozumel takýmto veciam.“

„Nie som. O vojnách, stratégiách a o motivácii svojich vojakov som veľa čítal. Skúsme si predstaviť, aký typ vodcu by si bol ochotný nasledovať. Akému typu človeka by si sľúbil svoju neutíchajúcu vernosť? Ja by som len nerád zistil, že osoba, ktorú nasledujem a ktorú obdivujem ma len využíva a o moje blaho sa vôbec nestará. Že ten človek je bezdôvodne krutý a bezmyšlienkovito mučí ľudí. Vodca musí o svojich činoch premýšľať a ich vplyv na morálku svojej armády odhadnúť ešte predtým, než k činom samotným dôjde. Musí chápať, že jeho nasledovníci potrebujú byť motivovaní. A spokojnosť vojakov, ktorí naozaj veria v svojho vodcu, dokážu prenášať aj hory. Motivovaná armáda, ktorá má vodcu, ktorého obdivujú, je nezastaviteľná,“ povedal Orion. „Nehovorím, že to všetko musí byť založené na sentimentálnosti - akože lásky. Vodca by mal byť prísny a náročný, ale mal by ukázať dobrý úsudok a nechať svojich stúpencov uveriť, že na nich berie ohľad, že je o nich postarané.“

Tom vyzeral, že o tom všetkom premýšľa, „možno na tom niečo bude, ale veľa záleží aj na druhu vojny. V nebezpečných časoch musia byť prijaté prísne opatrenia.“

Orion mávol rukou, „neexistuje žiadne ospravedlnenie pre zneužívanie svojich stúpencov, čokoľvek sa chystáš povedať.“

Tom neodpovedal.

Orion sa rozhodol spýtať niečo, čo mu už dlho ležalo v mysli. Naklonil hlavu nabok a povedal, „nikdy si mi nepovedal, čím si vlastne bol. Čo si robil po skončení školy?“

„Čím som sa stal?“ povedal s úškrnom. „Stal som sa mocným.“

Orion sa zamračil, „ale nečítal som o tebe. Bol si slávny?“

Tomov úškrn sa rozšíril, „nie vo všeobecných kruhoch.“ Na Orionov zvedavý pohľad pokračoval. „Bol som nespokojný s tým, čo som sa naučil v škole. Naozaj dobrý som bol v Čiernej mágii a nejakú dobu som ju aj samostatne študoval. Takže keď som odišiel zo školy, strávil som veľa rokov cestovaním po zahraničí a učením sa o mágii. Bol som v Egypte, Rumunsku, Albánsku, Rusku... vo všetkých krajinách so starovekými čarodejníckymi koreňmi, ktoré stále používajú pravú, Čiernu mágiu. Všetko som sa to naučil, snažil som sa byť silným a uspel som.“

Orion bol uchvátený premýšľajúc o všetkých tých miestach, ktoré Tom navštívil, o všetkých vedomostiach, ktoré si musel osvojiť. „To je úžasné. Rád by som to urobil aj ja. Cestoval a učil sa všetky stratené umenia, všetky zakázané poznania. Musíš byť extrémne mocný čarodejník!“

Tom prikývol s nadradeným úškrnom.

„Kedy si sa pridal k Voldemortovi? Poznal si ho už predtým?“

„Sotva som ho poznal; bol môj vzdialený bratranec, nič iné. Ale keď som sa vrátil zo svojich ciest, počul som o ňom a pripojil sa k nemu,“ odpovedal Tom stručne.

Orion sa vzrušene spýtal, „áno, fajn, čo ďalej? Čo sa stalo?“

„Pamätaj si, že môj portrét je zo začiatku päťdesiatych rokov. Mám spomienky len do tej doby. Voldemort mal svojich stúpencov, ale dovtedy si veľmi dobre neviedol. Myslím, že aj on sám strávil tie roky vlastným štúdiom Čiernej mágie. Bol asi v mojom veku. Pamätám sa, že jeho plány boli pomaly vybudovať armádu, ktorá by prevzala čarodejnícky set a oslobodila temné rodiny z útlaku. Ale nič viac neviem. O tom čo sa stalo potom vieš viac ako ja,“ povedal Tom trpezlivo.

Orion sklamane povedal, „áno, zabudol som. No, nie je toho veľa, čo viem. Len že sa objavil okolo roku 1970 a zhromaždil Smrťožrútov. Predtým neboli známi. Ľudia začali miznúť a čarodejnícky svet sa začal báť a veriť povestiam o novom Temnom pánovi. Približne v polovici 70. rokov sa spojil s obrami a vojna naozaj začala. Mal obrovskú armádu, ale svetlých čarodejníkov bolo aj tak stále viac. Dumbledore založil Fénixov rád, ktorý proti Voldemortovi bojoval. Hovorí sa, že Dumbledore je jediný čarodejník, ktorého sa Voldemort naozaj bál.“

Tom ho nahnevane prerušil, „nikdy sa nebál Dumbledora! Dumbledore bol len starý hlupák, ktorý bol príliš slabý na to, aby pochopil skutočnú moc!“

Orion nadvihol obočie, „no, áno, možno. Ale tých zopár duelov medzi nimi bolo dosť vyrovnaných.“ Tom sa zaškľabil, ale Orion pokračoval, „každopádne, vojna sa stala strašnou a mnoho ľudí bolo zavraždených. Voldemort bol na vrchole svojej moci, keď sa rozhodol zaútočiť na Potterovcov 31. októra 1981. Boli členmi Fénixovho rádu a tiež boli jeho cieľmi už dlhšiu dobu. Ako som ti už predtým hovoril, niečo sa stalo a Harry Potter prežil. Z Voldemortovho tela ostala kôpka popola po tom, čo ho zasiahla vlastná smrtiaca kliatba... čo je mimochodom dosť zvláštne, kliatba zvyčajne necháva telo neporušené. Voldemort musel podstúpiť rituál niečoho...“ povedal zamyslene Orion.

Tom mohol vidieť, ako chlapcova myseľ pracuje na plné obrátky, a rozhodol sa ho vytrhnúť z jeho úvah. „Áno, dobre, bol mocný. Teraz mi povedz o tom Potterovom faganovi. Kde je? Kde študuje? Je silný? Je to Dumbledorov malý hrdina?“

Orion odpovedal, hneď ako si v duchu poznamenal, že musí zistiť, čo sa mohlo stať s Voldemortom. Potom sa uškrnul, „zmizol.“

Tom so zdvihnutým obočím nepovedal ani slovo, ale svojim mlčaním nútil Oriona pokračovať.

„Nik nevie kde alebo s kým žil, ale rozhodne nežil v čarodejníckej rodine,“ povedal Orion.

Tom ho s úškľabkom prerušil, „typický Dumbledore, som si istý, že v tom má prsty.“

Orion prikývol na Tomov postreh, „áno, máš pravdu. Dumbledore bol tým, kto ho vzal preč po tom, čo jeho rodičia zomreli a rozhodol, kde bude chlapec žiť. Začiatkom tohto roka sa dostalo na verejnosť, že chlapec utiekol zo svojho domova a tými hľadačov boli poslaní, aby ho našli. Podľa všetkého žije v Londýne a nemá ani najmenšie tušenie, kým je. Nechodí do Rokfortu.“

„Domnievajú sa, že je mŕtvy?“ spýtal sa Tom zamračene.

„Niektorí možno áno, ale som si istý, že Dumbledore sa tak ľahko nevzdá,“ odpovedal Orion skrývajúc úsmev. Bolo zábavné rozprávať sa o týchto veciach.

Tom si odfrkol, „samozrejme, že nie, Dumbledore sa nezastaví pred ničím, aby získal späť svojho hrdinu. Povedal si, že svetlí čarodejníci ho považovali za svojho Záchrancu a Dumbledore si nenechá ujsť možnosť mať ho pod palcom.“

Orion prikývol, „áno, tiež si to myslím. Skutočne toho chlapca ľutujem.“

Tom opäť zodvihol obočie, „Áno, možno by mal byť poľutovaný. Čoskoro sa stane ich nástrojom.“

„Ale možno sa mu podarí ujsť z ich pazúrov?“ spýtal sa Orion s úškrnom.

„No, o tom pochybujem. Keď sa mu dostane do rúk, tak mu Dumbledore vymyje mozog a on urobí všetko, čo mu povie. Ak žije s muklami, bude Dumbledorovi tak vďačný za to, že mu ukázal čarodejnícky svet, že sa stane jeho malým miláčikom. Nedozvie sa o Čiernej mágii alebo utláčaní temných rodín a uvidí len to, čo mu umožnia vidieť svetlí čarodejníci,“ povedal Tom.

„Áno, možno. Ale nemyslíš si, že by nám prospelo, keby bol na našej strane?“ spýtal sa Orion. Bola to veľmi dôležitá záležitosť. Tom vyzeral, že rozmýšľa ako Voldemort a ak by bol ochotný dať Harrymu Potterovi šancu, tak by to mohlo naznačovať, že možno jedného dňa by mohol povedať Voldemortovi pravdu bez toho, aby bol zabitý skôr, než im dokáže, že je na ich strane.

Tom sa zamyslene zamračil, „keby bol o tom presvedčený, potom áno. Bola by to veľká rana pre Svetlo, keby sa ich drahý Záchranca obrátil proti nim,“ povedal s nebezpečným úsmevom.

Orion sa naňho zamračil. Nepáčil sa mu ten tón. „Nepovedal som že by sa obrátil na našu stranu len preto, aby bol využitý. Mal by byť rešpektovaný a malo by mu byť dovolené zúčastniť sa vojny ako rovnému s rovným, nie len ako obyčajnému stúpencovi!“ naštval sa Orion.

Tom mu venoval ľahostajný pohľad, „a čo urobil, že by si to mal zaslúžiť? Spôsobil smrť Temného pána a poslal nás späť o desaťročia.“

„Ale to nebola jeho chyba! Bol len dieťaťom, ktoré prežilo. Voldemort by nemal chodiť len tak okolo a vraždiť pritom deti!“ povedal rozčúlený Orion.

Tom sa uškrnul, „musel mať na to dobrý dôvod. A ty by si mal preukázať nejaký rešpekt.“

Orion už videl červeno, „nezaujíma ma aké mal dôvody! Chlapec by kvôli tomu nemal trpieť! Voldemort zabil jeho rodičov! Zabil jeho matku! Zaslúži si aspoň šancu vybrať si vo vojne stranu a byť považovaný za rovného k ostatným! Nie byť manipulovaný! Nie byť využívaný!“

Tom sa s ním začal škriepiť, „chlapec bol Potter. Potterovci boli vždy svetlými čarodejníkmi ktorí Čiernou mágiou opovrhovali a radi by nás videli mŕtvych. Jeho rodičia dostali, čo im patrilo. Bola vojna, chlapče, vo vojne ľudia zomierajú. Potterovci boli súčasťou Fénixovho rádu a ako takí vedeli, do čoho idú.“

Orion musel zadržiavať slzy, „jeho otec bol Potter, ale jeho matka nie! Neurobila nič zlé! Bola liečiteľkou! A nebolo chlapcovou chybou, že je Potter. Odsúdil si ho len kvôli priezvisku? Nemal by si mu dať šancu?“ Nikdy predtým ho emócie takto nepremohli, keď hovoril o svojej matke. Smutne si pomyslel, že by ju rád spoznal, ale pre jej smrť nikdy neplakal. Cítil sa byť mimo toho všetkého. Až doteraz. Nikto predtým takto kruto a cynicky o jej smrti nehovoril. Nezdalo sa, že by Toma vyviedla z miery zbytočná smrť jeho matky, proste povedal, že to bola vojna a veci ako táto sa stávajú. A Orion vedel, že to bola pravda, vedel, že jeho matka bola vo Fénixovom ráde a že o tých rizikách vedela. Ale stále ho to bolelo; vediac, že jej smrť nebola potrebná, že Voldemort ju mohol ušetriť, ak by chcel, pretože jeho skutočným cieľom bol on.

Tom si ho chvíľu nedôverčivo premeriaval a spýtal sa, „prečo ťa to tak zožiera? Prečo sa vôbec staráš o to, čo sa tomu faganovi stane?“

Orion stuhol. Bol taký idiot. Počas toho emocionálneho výbuchu sa prezradil. Musel sa z toho nejako vykecať, „nestarám sa oňho! Ale cítim k nemu určité sympatie. Moja matka zomrela tiež a nikdy som ju nepoznal. Až donedávna som nepoznal ani svojho otca. Rozumiem, čím musí prechádzať. Proste som premýšľal o tom, čo by bolo pre temnú stranu najlepšie! Verím, že môže byť prínosom ak dostane šancu. Niektorí si myslia, že bude silný; je v našom záujme mať ho na svojej strane dobrovoľne. Voldemort by mal zvážiť možnosť spraviť z neho rovného,“ vyhlásil rezolútne.

Tom zodvihol obočie, „pokladať obyčajného chlapca za jemu rovného?“ zasmial sa zlomyseľne. „Zbláznil si sa?“

Orion odsekol, „vek s tým nemá nič spoločné. Ak má ten chlapec moc, tak prečo nie? Koniec koncov ho zabil, však?“ kruto sa uškrnul Orion. „Veľký Temný pán porazený dieťaťom. Stále si myslíš, že nie je hodný?“

Tom so zúženými očami zavrčal, „musela to byť magická nehoda. Temný pán by nikdy nebol tak ľahko porazený!“

Orionov úškrn sa ešte rozšíril, „súhlasím. Nebol. Ale nemal by dovoliť, aby sa niečo také stalo hoci len náhodou. Nemal by byť tak neopatrný. Nebol geniálny? Nebol neporaziteľný? A myslíš, že taký čarodejník by mal takto nedbalo chybovať? Nie, nie. Ja si to nemyslím. A pochybujem, že ty sám tomu veríš. Nevypytoval si sa ma náhodou na toho chlapca a jeho moc? Zdá sa mi, že máš podozrenie, že ten chlapec je zvláštny, ak nie, prečo ten záujem?“

Tom sa uškrnul, „možno, ale to neznamená, že by sa s ním malo zaobchádzať inak ako s ostatnými. Ak chlapec vezme do úvahy prechod na temnú stranu, čo je absurdné pre to, kým je, prečo by mu malo byť dané špeciálne miesto?“

Orion sa upokojil a ticho sa spýtal, „čo je preňho potrebné, aby bol považovaný za rovného? Nie za niekoho obyčajného, ale niekoho rešpektovaného?“

Tom mu venoval nedôverčivý pohľad, „zdá sa, že máš o chlapcovu budúcnosť záujem.“

Orion odmietavo mávol rukou a pokojne odpovedal, „Ako si predtým povedal, myslím, že by mohol byť užitočný. A okrem toho by som sám chcel vedieť odpovede na tieto otázky, pretože mám v pláne stať sa nasledovníkom Temného pána a nemám záujem plaziť sa mu pri nohách.“

Tom sa mu posmieval, „všetci jeho nasledovníci mu musia prejaviť náležitú úctu,“ povedal a potom sa zasmial, „A okrem toho, ty chceš byť jeho nasledovník? Si len malý chlapec!“

Orion sa uškrnul a povedal, „och, nie len nasledovníkom. Neklaniam sa nikomu. Budem mu rovnocenný.“

Tom sa začal rehotať, „rovnocenný! Nikto rovnocenný neexistuje,“ a potom zlomyseľne dodal, „a už vôbec to nie je malý chlapec ako ty!“

Orion sa nedal vyviesť z miery, veď uvidíme. Odpovedal, „Len odpovedz na moju otázku. Čo je treba, aby sa čarodejník stal jeho pravou rukou? Ak mu teda skutočne nikto nemôže byť rovnocenný.“

Tom zvážnel. Je ten chlapec skutočne tak ambiciózny? V takom mladom veku sa pripravovať na to, aby sa stal pravou rukou samotného Temného pána? Bolo to smiešne. Ale priznával, že chlapec bol silný, veľmi inteligentný a odhodlaný. A Čiernu mágiu sa učí od útleho veku. Pre Temného pána by mohol byť skutočným prínosom. Pravdivo odpovedal, „moc. Moc sa cení viac, ako čokoľvek iné. Aj tvoj vek sa dá prehliadnuť, pokiaľ dokážeš byť dostatočne silný, vynaliezavý a prefíkaný. Ak ovládaš tú najtemnejšiu mágiu, ak si dosť chladnokrvný ak treba, inteligentný a oboznámený s najtemnejšou mágiou, budeš ocenený.“

Orion prikývol a stručne odvetil, „veľmi dobre. Budem pripravený.“ S tým zaželal Tomovi dobrú noc a zvyšok noci strávil plánovaní všetkého, čo je potrebné urobiť.

Poznámka autorky - Snape sa v príbehu určite objaví, ale až v neskorších ročníkoch. Nemôžem príbeh napísať s hlavným párom Severus/Orion, pretože podľa HP a Relikvií smrti Snape vždy miloval Lily a keby som zmenila všetky jeho dôvody pre všetky jeho skutky, nedávalo by to zmysel. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude príbeh s pairingom Orion/LV, ale zopár čitateľov sa k tomu vyjadrilo záporne, tak o tom budem musieť ešte pouvažovať.

Poznámka prekladateľky - Tak, podľa vyššie uvedenej autorkinej poznámky, ste si určite domysleli, že aj toto je slashový príbeh. Sama som sa o tom dozvedela až pri preklade tejto kapitoly, inak by som vás na to upozornila už pri začiatku. Autorka poviedky dokonca ani pri popise a informáciách o poviedke nezmienila, že sa jedná o slash, a v prvých kapitolách tomu nič ani nenasvedčovalo... ale teraz to neriešme. Poviedku som prečítala v podstate celú a nájdu sa tam aj poriadne divoké sexuálne scény medzi dvoma mužmi, ALE! Je to úžasná poviedka, jedna z najlepších aké som čítala, preto radím aj vám aby ste sa jej len tak nevzdali. Určite budú všetky 'nevhodné' scény označené a vopred na ne budem upozorňovať, takže sa to bude dať zvládnuť. Ja osobne so slashom žiaden problém nemám a viem, že ani mnoho iných čitateľov. Poviedku sa oplatí čítať, prebehne tu všetko, čo aj v originále - Orion sa dostane do Rokfortu, budeme svedkami trojčarodejníckeho turnaja, otvoríme Tajomnú komnatu a bude aj scéna s Pettigrewom a dementormi. Samozrejme, že to neprebehne rovnako, ako u Rowlingovej, avšak dovoľujem si povedať, že niekedy to je ešte lepšie :) Hlavne Siriusov stret s dementormi bude neočakávaný. Ale o tom potom... pevne dúfam, že sa nenecháte odradiť ani vy, odporcovia slashu, a poviedke dáte šancu. Sľúbila som všetky intímne slash scény označiť a to aj urobím... to je asi všetko, čo by som k tomu povedala. V najbližších kapitolách sa ešte ničoho nemusíte aj tak obávať.

Dúfam, že kapitola sa vám páčila.

Weronika

24.10.2011 20:57:11
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one