Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Zdravím vás, milí moji,

možno ste si všimli, že som do shoutboardu písala, že aktualizácia bude miesto zajtrajška už dnes, pretože zajtra idem mimo mesta na pohreb a neviem, ako by som to stíhala.

V novej časti dediča sa dočítate o Orionovej momentálnej situáci; čo sa bude ďalej diať so Siriusom; ako na tom je a bude Orion vzhľadom na to, že je neplnoletý a stratil jediného rodiča, ktorý mu ostal; prečítate si aj o Voldemortovi a o Orionovej reakcii na Voldemortove rozhodnutie vypáliť mu Temné znamenie; ďalej sa opäť na chvíľu pozriete do Durmstrangu a zistíte, ako dopadol Turnaj duelantov a kto sa zúčastní Trojčarodejníckeho turnaja v Rokforte; tiež si užijete trochu Remusa a očarujúceho Toma a Lezandera :)

Dúfam, že kapitola sa vám bude páčiť a na jej konci mi necháte nejaký ten komentár :) 

Dnešnú kapitolu venujem Liliane, Lily, X, Ranklovi, Caire, Candy a Nade.

Kapitola je nebetovaná

Ešte jedna vec, na začiatku kapitoly je opäť autorkina poznámka. Rozhodla som sa, že budem prekladať aj tie. Predsa len v nich často krát upresňuje nejaké fakty alebo nejasnosti, na ktoré ju upozornili jej čitatelia. 

Užite si kapitolu a komentujte... :)


Poznámka autorky: Chápem, že mnohí chcete Siriusa živého, ale reálne je to nemožné. Dementori mali príkaz  pobozkať ho hneď pri prvej príležitosti (aj podľapôvodnej knihy) a nie je možné, aby sa ho podarilo Orionovi zachrániť včas. A prepadnutie ministerstva tiež nemohlo prebehnúť skôr, pretože Voldemort musel najprv uzavrieť svoje dohody s Dementormi. Orion žije v temných časoch, časoch vojny. Nemôžete očakávať, že jeho život bude prechádzkou ružovým sadom. Bude trpieť,rovnako ako všetci ľudia, ktorí vo vojnách trpia a milované osoby im zomierajú. Táto poviedka je kategorizovaná ako dráma. Nebudem to meniť, nebolo by to realistické.


Kapitola 18 - Následky

Objavili sa v komnate, kde sa konali stretnutia Smrťožrútov a Orion sa rýchlo vymanil z Voldemortovho držania; neviditeľná jazva na čele bolestivo pulzovala po celý čas, čo ho Voldemort držal tak blízko pri sebe. Poobzeral sa a videl, že tam je zvyšok Smrťožrútov, ktorí sa starali o zachránených a tiež niekoľko domácich škriatkov, ktorí nosili elixíry a pripravovali komnaty pre oslobodených a ranených.

Voldemort nechal Siriusovo telo ľahostajne spadnúť na zem a prvému Smrťožrútovi ktorého zbadal prikázal, „Zbav sa toho tela.“

Orion k nemu naštvane pristúpil a zreval, „NIKTO SA HO NEDOTKNE!“

Voldemort sa k nemu prudko obrátil a chladne povedal, „Je mŕtvy. Nedovolím, aby sa okolo mojej zvolávacej komnaty povaľovali telá.“

Orion klesol k otcovi, aby ho nikto nemohol vziať preč a zajačal, „ON NIE JE MŔTVY!“

Voldemort k nemu pristúpil, pevne ho schmatol za golier a zasyčal, „Hlúpy chlapec, tvoj otec je mŕtvy. Mal by si sa s tým zmieriť.“

Orion sa vytrhol z Voldemortovho zovretia a pozrel sa naňho s nenávisťou. Nahnevane zasyčal, „On nie je mŕtvy! Dostal Bozk! Jeho telo je stále nažive!“

Voldemort sa naňho nezaujato díval a chladne odpovedal, „Ešte horšie. Jeho duša nikdy nedosiahne duchovnú rovinu. Je skrytá v Dementorovi, nikdy nenájde pokoj. Najlepšie urobíš, ak jeho telo teraz zabiješ.“

Orionova zúrivosť vzrástla a vrhol sa na Voldemorta vrieskajúc, „JE TO VŠETKO TVOJA CHYBA! HOVORIL SOM, ŽE MUSÍME ÍSŤ SKÔR! MOHLI SME HO ZACHRÁNIŤ!“

Voldemort ho zastavil tak, že mu bolestivo zopäl ruky za chrbát a nahnevane zasyčal, dívajúc sa pri tom na chlapca, „Bola to chyba hlúposti tvojho otca! Nebol som to ja, kto ho vzal do Azkabanu!“

Orion bojoval proti stisku, pričom sa triasol od zúrivosti a smútku. V jazve mu opäť bolestivo šklbalo, dokonca bola tá bolesť zosilnená Voldemortovým hnevom. Z hrdla sa mu vydral vzlyk. Pozrel sa do Voldemortových červených očí a zasyčal, „Nikto sa ho nedotkne. Ostane so mnou. Budem udržiavať jeho telo nažive, až kým nenájdem spôsob... Za to zaplatia, všetci za to zaplatia...“ Potom šialene vykríkol, „DUMBLEDORE ZA TO ZAPLATÍ! JE MÔJ, POČUJEŠ? POMSTA BUDE MOJA!“

Voldemort ním hrubo zatriasol a vysmieval sa mu, „Úbohý malý chlapec ako ty nedokáže Dumbledorea poraziť. Je to môj súper. Ja sa ho zbavím.“

Orion zúrivo krútil hlavou, nevšímajúc si bolesť búšiacu mu do čela a povedal, „Nie! Ja-“ ale zrazu sa cítil veľmi zmätene a ospalo. Zakopol a cítil, ako sa mu myseľ vzďaľuje...

Náhle Orion bezvládne klesol do Voldemortovho zovretia a Voldemort sa zamračene díval na chlapca, ktorého držal v rukách. Chlapec stratil vedomie. Potom uvidel krv kvapkajúcu na podlahu. Rýchlo chlapca chytil jednou rukou a roztrhol mu habit. Uprostred jeho hrudníka bola hlboká zapálená rana a jeho košeľa bola premočená krvou. Voldemort ticho zaklial, rýchlo naňho vrhol liečivé kúzlo a uprene sledoval, ako sa Orionova rana začala zaceľovať.


Orion sa vrávoravo prebudil. Rozhliadol sa okolo seba a videl zopár prázdnych fľaštičiek od elixírov, ktoré boli položené na nočnom stolíku vedľa postele. Bol v spálni ladenej do tmavých odtieňov zelenej farby, sem tam v kombinácii so striebornou. Zamračil sa, keď nevedel zaradiť, kde vlastne je. Postavil sa, ale okamžite sa aj opäť posadil, keď v hrudi ucítil ostrú bolesť. Pozrel sa dole a zbadal, že nemá košeľu a okolo hrudníka má omotaný obväz. Ach, teraz si spomenul na rezaciu kliatbu, ktorá ho trafila. Znova sa pomaličky postavil, šiel smerom k skrini a obliekol si veľké, tmavozelené tričko. Nerozhodne sa okolo seba obzeral. Bol stále vo Voldemortovom sídle, alebo niekde inde? A čo sa stalo s telom jeho otca? Musel ho nájsť skôr než mu niekto niečo spraví!

 

Ticho sa vykradol z miestnosti s prútikom namiereným pred seba. Nikde v okolí nikoho nevidel. Začal kráčať po chodbe, keď začul nejaké hlasy vychádzajúce z miestnosti po jeho pravici. Opatrne otvoril dvere a vstúpil dovnútra, prútik stále mieril rovno.

Zastavil sa a sklonil prútik, keď zbadal Luciusa a Narcissu Malfoyových sedieť pri veľkej posteli, ktorú okupovali dvaja ľudia. Obaja sa otočili a pozreli sa naňho, na čo Narcissa rýchlo vstala zo svojho miesta a vykročila smerom k nemu.

„Moje úbohé dieťa,“ povedala jemne, keď ho objala, „Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo tvojmu otcovi.“

Orion prerušil objatie, prosebne sa na ňu zadíval a spýtal sa, „Kde je? Viete, čo s ním spravili?“

Narcissa sa naňho smutne pozrela a odpovedala, „Je v inej izbe. Temný pán nariadil, aby tam ostal a aby mu boli podávané podporné elixíry, ktoré udržia jeho telo nažive.“

Orion si úľavne povzdychol. Rozhliadol sa dookola a zbadal Luciusa stojaceho vedľa postele, ako sa naňho v tichosti díva. Obrátil sa späť k Narcisse a spýtal sa, „Kde to sme?“

Narcissa mu venovala malý úsmev a odpovedala, „V sídle Temného pána. Smrťožrúti, ktorí boli zachránení tu dostali izbu a liečia sa.“ Potom vzala Oriona za ruku a viedla ho k posteli, „Ja ostanem tu, aby som sa postarala o svoju sestru kým jej nebude dosť dobre na to, aby odišla.“

Orion sa pozrel na posteľ a videl hlboko spiacich Lestrangeovcov – Bellatrix a Rodolphusa. Vlasy mali ostrihané a učesané a tiež boli umytí a oblečení v čistých šatách, no stále vyzerali veľmi zle. Rodolpusovu tvár a nahý trup hyzdili jazvy, ktoré boli teraz natreté nejakou masťou. Bellatrix bola kompletne oblečená, ale Orion mohol vidieť rovnakú masť aplikovanú na časť jej tváre. Obaja boli veľmi bledí a extrémne vychudnutí, ano dalo sa povedať povedať, že Bellatrix bola kedysi veľmi krásna a Rodolphus mal stále tmavé, príťažlivé rysy.

Orion sa pozrel na Narcissu a spýtal sa, „Budú v poriadku?“

Narcissa vypustila malý povzdych a smutne odpovedala, „Fyzicky, áno, časom. Ale psychicky... to zatiaľ nemôžeme povedať. Obávam sa, že boli v Azkabane príliš dlho na to, aby ostali úplne pri zmysloch.“

Orion sa na ňu smutne pozrel, „Je mi to ľúto.“

Narcissa sa naňho usmiala a pohladila mu tvár, „Neľutuj. Predtým sme toho pre nich nemohli spraviť veľa, aby sme im pomohli, ale zistila som, že ty si bol ten, kto trval na skoršom vlámaní sa do Azkabanu, takže ti za to ďakujem.“

Orion prikývol a chystal sa odpovedať, keď Lucius prísne prehovoril, „Máme dosť vecí na prediskutovanie, Orion.“

Orion sa naňho spýtavo pozrel. Lucius ho prepichol pohľadom. Posunul sa dopredu ku svojej manželke a dôstojne povedal, „Spal si dva dni a za ten čas sa toho veľa udialo.“

Orion sa zamračil a pýtal sa, „Bolo všetko v poriadku? Čo písali v novinách o tom úteku?“

Lucius odmietavo mávol rukou, „Bolo to vykryté presne tak, ako sme chceli. Veria, že utiekli sami a že Dementori sú stále pod kontrolou Ministerstva. O návrate Temného pána nič netušia.“

„Dobre,“ odpovedal úprimne Orion.

„Áno, ale to nie je všetko,“ povedal Lucius a vážne sa naňho díval, „Novinky o Bozku tvojho otca boli zverejnené,“ Orion sa v hneve napäl, ale Lucius pokračoval, „Teraz si Hlavou rodu Blackovcov, ale ešte nie si plnoletý. Podľa zákona musíš žiť so svojimi opatrovníkmi.“

Otrion sa zamračil, „Ale ja nemám žiadnych opatrovníkov.“

Lucius krátko prikývol, „Ako zostávajúca príbuzná môže Narcissa požiadať o tvoju opateru.“

Orion sa otočil a prekvapene pozrel na Narcissu, „Vy by ste to urobili?“

Narcissa sa naňho jemne usmiala, „Samozrejme, Orion. Bola by som veľmi rada, keby si prišiel žiť k nám.“

Orion sa na ňu srdečne usmial, „Ďakujem vám.“ Potom sa však zamračil, „Ale aj napriek tomu by som sa chcel vrátiť na Black Manor. Chcem tam vziať svojho otca a najať nejaké čaromedičky aby sa oňho postarali.“

Narcissa ho jemne chytila za ruku, „Aj on môže ostať u nás. Keď bude mojej sestre lepšie, ona a jej manžel taktiež zostanú tam. Aurori sa zúfalo snažia nájsť ich a najlepšie schovaní budú pod ochranami sídla. Telo tvojho otca bude lepšie chránené tam.

Lucius ich prerušil, „Ale stále tu je problém, Orion. O tvoje zverenie do našej starostlivosti som už požiadal, ale zistil som, že tak urobila aj Andromeda Tonksová.“

Orion sa naňho zamračil, „Andromeda Tonksová?“ Potom sa obrátil k Narcisse a spýtal sa, „Vaša ďalšia sestra?“

Narcissa vydala znechutený zvuk, ale prikývla. Potom Orionovou mysľou preblysla myšlienka a zavrčal, „Dumbledore! To musí mať na svedomí Dumbledore! Prečo by sa inak odťažovala, keď ma ani nepozná?“

Lucius pokojne odpovecdal, „Áno, myslíme si, že to robí na Dumbledorov príkaz. Ešte nevieme, prečo sa o teba zaujíma on-“

Orion ho prerušil krátkym drsným smiechom, „Och, ja viem, prečo sa o mňa zaujíma. Ten manipulatívny starý hlupák si určite myslí, že a môže ovplyvniť a previesť na svoju stranu!“

Lucius povytiahol obočie, „Prečo by ťa chcel na svojej strane?“

„Skutočne, prečo vlastne?“ povedal chladný, afektovane pomalý hlas spoza nich.

Orion sa otočil a ocitol sa tvárou v tvár Voldemortovi. Jeho červené oči prepichovali tie jeho a Orion sa nepohodlne zavrtel. Nevedel, či sa má na Voldemorta hnevať, alebo mu byť vďačný za to, že počúvol jeho žiadosť a držal Siriusovo telo v bezpečí a nažive.

Orion ignoroval Voldemortov pohľad a podráždene odpovedal, „Videl ma používať veľmi pokročilú mágiu. Myslím si, že som v ňom mohol vzbudiť zvedavosť. A dokonca sa snažil ospravedlniť svoje správanie voči mne, akoby si myslel, že by som mohol byť presvedčený dívať na veci z jeho strany! A predstavte si aké veľké víťazstvo by to preňho bolo, mať na strane Svetla Blacka!“

Voldemort prižmúril oči a chladne sa spýtal, „Koľko toho o tebe vie?“

Orion sa zamračil. Voldemort mohol mať na mysli len jeho moc, ktorú videl v Azkabane. Možno bol znepokojený, že Dumbledore videl niečo podobné. Ale prečo sa Voldemort vôbec staral? Bol to jeho vlastný problém, že ho Dumbledore chcel.

Orion odpovedal, „Vie, že som Siriusov syn a vie, že Sirius bol Smrťožrút. Videl ma používať temné kúzla a neverbálne kúzla a-“ zaváhal. Mal by povedať niečo o svojich schopnostiach čarovať bez prútika? Dumbledore to videl, takže by nezískal nič tým, keby by o tom Voldemortovi klamal.

Voldemort kráčal vpred až kým nestál pred Orionom. Pozrel sa naňho a zasyčal, „A?“

Orion vzhliadol a ticho povedal, „A videl ma používať bezprútikovú mágiu“

Voldemort povytiahol obočie a spýtal sa, „Bezprútikovú mágiu?“

Orion sa uškrnul, „Áno.“

Voldemort sa naňho chladne díval a potom prehovoril, „Si plný prekvapení.“ Potom prižmúril oči a spýtal sa, „Videl ešte niečo iné?“

Orion pochopil, čo má na mysli a zavrtel hlavou, „Nie.“

Voldemort sa otočil k Luciusovi, ktorý pozorne sledoval ich interakciu a povedal mu, „Získaš Oriona do svojej opatery. Nesklam ma.“

Lucius sa zľahka uklonil a odpovedal, „Nesklamem, môj Pane.“

Voldemort vyzeral spokojne a rýchlo sa otočil k Otionovi. Silno schmatol jeho ľavú ruku a vyhrnul mu rukáv, zatiaľ čo vyťahoval svoj prútik.

Orion vytreštil oči a odtiahol sa, pričom vrieskal, „ČO TO ROBÍTE?“

Voldemort ho prebodol svojimi šarlátovo-červenými očami a pevnejšie zovrel Orionovo rameno, aby mu zabránil ujsť, „Si na temnej strane?“

Orion sa zamračil, ignorujúc začínajúcu bolesť v čele a odpovedal, „Áno, samozrejme.“

Voldemort sa zlomyseľne uškrnul a povedal, „Potom ťa označím. Chcem byť schopný ťa k sebe zavolať, keď ťa budem potrebovať.“

Orion vytrhol ruku z Voldemortovho zovretia, vytiahol prútik a zavrčal, „Nebudem označený!“

Voldemortove oči teraz vyzerali vražedne a zasyčal, „Ak si na našej strane, budeš mať Temné znamenie! Staneš sa mojim nasledovníkom!“

Orion kútikom oka zazrel Narcisu, ktorá sa naňho dívala s obavami, zatiaľ čo Lucius len pokojne stál. Ani sa len nepohol, aby Orionovi pomohol. Orions a pozrel Voldemortovi do očí a nízkym hlasom plným hnevu zašepkal, „Som na vašej strane. Chcem byť zapojený do vašich plánov,“ potom mierne zvýšil hlas a povedal, „Ale nebudem označený ako nejaký dobytok! Nebudem váš sluha! Ani nedovolím, aby sa tak ku mne niekto správal! Našej strane dokážem pomôcť viac, keď sa s vami spojím, ale nie ako obyčajný nasledovník. Nebudem nič menej, ako vám rovný!“

Orion začul Narcissu zalapať po dychu a Luciusov posmech.

Voldemort sa pobavene zasmial, potom si Oriona násilne pritiahol k hrudi a ostro mu zodvihol bradu, aby sa naňho pozrel. Zasyčal, „Nikto mi nie je rovný. A už vôbec nie úbohý malý chlapec ako ty.“

Orion na krátko od bolesti zavrel oči a sústreďoval sa, až kým sa mu nepodarilo zatlačiť bolesť do kúta svojej mysle pomocou svojich zručností Oklumencie. Trvalo mu to len pár sekúnd, kým otvoril oči a zahundral, „Keď som taký úbohý, čudujem sa, že ma chcete za nasledovníka.“ Potom uzamkol svoj pohľad s Voldemortovým a samoľúbo zašepkal, „Zrejme si myslíte, že som dosť silný, ak ma chcete označiť už takého mladého. Budem vašim nasledovníkom, ale nebudete sa ku mne správať ako k ostatným a nebudem označený. Pod týmito podmienkami vám sľúbim svoju lojalitu.“

Voldemort ho prudko odtiahol, zatiaľ čo rýchlo chytil Oriona za ruku. Namieril na ňu prútik a sotva počuteľne zašepkal, „...Morsmordre!“

Orionove oči sa rozšírili a zúfalo sa pozrel na svoju ruku. Videl, že jeho Blackovský dedičný prsteň, ktorý mu dal otec svieti v čiernej hmle. Mohol vidieť Temné znamenie vyryté do kameňa tesne predtým než zmizlo a kameň sa vrátil do pôvodného stavu.

Voldemort opäť hrubo zodvihol Orionovu bradu a nevľúdne povedal, „Keď si ťa zavolám, prsteň sa rozpáli. Poklopeš naňho prútikom a potom ťa prenesie ku mne ako prenášadlo. Možno je to pre teba teraz príliš riskantné, ale neskôr BUDEŠ označený.“

S posledným skúmavým pohľadom, ktorý vrhol na Oriona opustil miestnosť.


Orion kľačal vedľa postele, na ktorej ležal jeho otec. Plakal pri ňom tak dlho až mal pocit akoby mu vyschli všetky slzy, až kým sa necítil od svojich emócii plne vyčerpaný. Teraz ticho pozoroval otcovu tvár. Za taký krátky čas sa toho stalo tak veľa. Nemal čas premýšľať o všetkých zmenách v jeho živote a čo by mal v budúcnosti urobiť. Bol si takmer úplne istý, že Malfoyovci vyhrajú jeho opatrovníctvo. Lucius bol veľmi prefíkaný politik a na ministerstve mal vysoké kontakty. Na politickej scéne naňho nemal ani Dumbledore.

 

Dumbledore... keď na toho starého čarodejníka Orion pomyslel, naplnil ho intenzívny vražedný hnev. Sám sebe sľúbil, že on bude tým, kto ho zničí, nezáležalo mu na tom, čo povedal Voldemort. Ale musel byť šikovný. Ešte sa nemohol Dumbledorovi otvorene postaviť. Najprv by sa toho mal o starcovi dozvedieť viac. Možno tým, že by sa dostal do jeho priazne... zaujímalo ho, ako by to mohol dosiahnuť. Bolo tu niekoľko spôsobov, ale všetky boli riskantné. Najúčinnejším spôsobom by bolo nechať toho hlupáka zistiť, že on je Chlapec, ktorý prežil. Bol si istý, že by tým bol taký nadšený, že by mu mohol neopatrne odhaliť nejaké užitočné informácie, aby ho presvedčil, nech ostane na Strane svetla. Ale toto bolo tiež riskantné a on musel svoju úlohu hrať veľmi šikovne a opatrne. Musel to naplánovať lepšie, ak chcel vyjsť s týmto plánom. Ale čokoľvek sa stane, Dumbledore bude trpieť.

Ďalšou vecou, ktorá ho trápila bol Sirius. Nikomu nepovedal, prečo trval na tom, aby jeho telo udržali pri živote. Sám si nebol istý, bola to len nádej, ktorú mal, že raz možno dokáže urobiť niečo, čo zvráti Bozk. Nemal ani potuchy, ako by sa to talo dosiahnuť. Dementorov bozk bol považovaný za nezvratný, no on by hľadal odpovede, možnosti. Jednoducho tu musel byť nejaký spôsob. Nevzdá to.

A potom tu bol Voldemort. Nesúhlasil s jeho podmienkami, ale nakoniec ho ani neoznačil, hoci v budúcnosti to zrejme plánuje urobiť. Orionovi sa uľavilo, keď si Voldemort uvedomil, že on je na to, aby niesol Temné znamenie, ešte príliš mladý. Bolo to preňho aj veľmi riskantné, pretože bolo priveľa okolností, za ktorých by si ho niekto mohol všimnúť. Premýšľal, aké plány s ním má Voldemort. Prečo chce mať Voldemort nejaký spôsob, akým by ho mohol k sebe privolať? Z časti bol aj rád, pretože to znamenalo, že by sa mohol zúčastniť nejakého stretnutia, ale tiež ho to znepokojovalo. Voldemort videl jeho moc, o jeho sile vedel viac ako ktokoľvek iný a Orion videl, ako si ho Voldemort vypočítavo premeriaval. Zrejme s ním mal nejaké plány. Orion si povzdychol. No, nebolo toho veľa, čo by mohol teraz urobiť. Bude si musieť počkať a potom sa uvidí, čo sa bude diať.

Potom si na niečo spomenul. Spomenul si na Voldemortov hlas. Spomenul si na výkriky zo svojej pamäte, na ktoré si v skutočnosti nepamätal. Spomienky, ktoré mu na povrch vyniesli Dementori. Bol to Voldemortov hlas! A krik jeho matky, ktorá naňho kričala aby ušetril jej dieťa. Aby si namiesto neho vzal ju. No Voldemort jej dal šancu ustúpiť. Ale prečo? Prečo by dával Voldemort čancu zachrániť sa členovi Fénixovho rádu? Nedávalo to žiaden zmysel. Nikdy by to od Voldemorta nečakal. Iba ak... iba ak by tým niečo získal. Iba ak by sa ho niekto snažil prehovoriť, aby Lily nezabíjal výmenou za niečo... Snape! Snape musel byť ten, kto žiadal Voldemorta o túto láskavosť. Ale prečo by Voldemort súhlasil?... Informácie! Muselo to byť kvôli informáciám, ktoré mu Snape dal. Takže Voldemort súhlasil s tým, že Lily ušetrí ako Snapeovu odmenu. No, Voldemort sa svoju časť dohody snažil dodržať. A to bolo prekvapujúce. Orion by si nikdy nebol ani len pomyslel, že Voldemort je vo vnútri férový. Na rozdiel od jeho krutosti a zloby sa zdá, že Voldemort sa snažil zachovať fér voči svojim Smrťožrútom, keď ho potešia. Tom mal pravdu. Celkovo Voldemort nebol zlým vodcom. Bol len, no, extrémne agresívny a snáď aj trochu šialený. Ale po všetkom, čím si Voldemort prešiel to nebolo vôbec prekvapujúce. A možno s tým má niečo spoločné aj to jeho rozdelenie duše na dve časti.

Orion si povzdychol a obrátil svoju myseľ na poslednú ve, ktorá ho znepokojovala: Remus. Čo sa stalo Remusovi? Vie o Siriusovom osude? Musel si to prečítať v novinách. Orion sa s ním potreboval čím skôr spojiť a pozhovárať. Musel si na to nájsť príležitosť.

Z úvah ho vyrušil zvuk otvárajúcich sa dverí a zbadal Luciusa, ktorý práve vstúpil do miestnosi. Zastavil sa a ostal stáť na prahu. Pozrel sa na Oriona, následne na Siriusove telo a potom svoj pohľad stočil späť k Orionovi a chladne prehovoril, „Mal by si nosiť prsteň Hlavy Blackovcov. Teraz je tvoj,“ po týchto slovách sa otočil a zavrel za sebou dvere.

Orion sa zamračil a pozrel sa na Siriusa. Dotkol sa otcovej chladnej ruky a pohladil prst s prsteňom. Lucius mal pravdu, no on sa na to necítil, byť Hlavou rodu Blackovcov, nie teraz. Nemohol ho otcovi vziať. Nechal prsteň tam, kde mal podľa jeho názoru byť a povzdychol si.


Na druhý deň vzal Rosier Oriona späť do Durmstrangu. Do konca školy ostával už len jeden týždeň, ale Orion sa rozhodol, že už v sídle neostane. Proste sa potreboval vrátiť do Durmstrangu aby si pozbieral svoje veci a porozprával sa s priateľmi.

 

Hneď keď vstúpil do spoločenskej miestnosti, zbadal Lezandera a Caylpso sediacich na gauči, keď zrejme čakali na jeho príchod. Lezander okamžite vstal a vykročil dopredu až kým nezastal rovno pred Orionom.

Neisto sa na Oriona pozrel a ticho povedal, „Odpusť mi. Bola to chyba, keď som ťa žiadal, aby si nešiel do Azkabanu.“ Jemne ho chytil za ruku a zašepkal, „Tvojho otca mi je veľmi ľúto. Nemyslel som si-“

Bol prerušený, keď ho Orion pevne objal a zašepkal mu do ucha, „Ach, Lez. Nechcel som sa s tebou hádať. Ale chápem, že si mal o mňa strach, nemám ti čo odpúšťať,“ Potom sa snažil udusiť vzlyk a pokračoval, „ale aj tak bolo príliš neskoro. Všetko čo som urobil, bolo na nič. Nedokázal som ho zachrániť...“

Lezander Oriona jemne pohladkal po chrbte a potom prerušil objatie, aby sa mu pozrel do očí. Boli plné sĺz a Lezanderovi zovrelo srdce, keď v Orionových krásnych smaragdových očiach uvidel smútok a zúfalstvo. Jemne ho pohladil po tvári a povedal, „Urobil si všetko, čo si mohol. Nebola to tvoja chyba. Dementori ho museli pobozkať hneď, keď ho Aurori odviedli do Azkabanu.“

Orion prikývol a oprel sa do Lezanderovho dotyku. Lezander sa nad jeho reakciou pousmial a jemne Oriona pobozkal na pery. Oriona pohyb jeho teplých pier utešil a privrel oči, keď okolo neho Lezander obtočil paže a pritiahol si ho k sebe. Potom začul krátke, diskrétne zakašľanie a keď otvoril oči, zbadal Calypso dívajúcu sa na nich so zdvihnutým obočím. Orion sa vymanil z Lezanderovho objatia a obrátil sa k nej.

„Teší ma, že nie som tak ľahko odignorovateľná,“ povedala Calypso s úsmevom predtým, než ho pevne objala. Potom mu smutne povedala, „Aj mňa to mrzí. Kiežby som ti mohla viac pomôcť. Mohla som ísť s tebou-“

Orion si v jej hodvábnych čiernych vlasoch povzdychol a odpovedal, „Neexistuje nič, čo by si mohla urobiť. Bolo príliš neskoro. Nikto nemohol urobiť nič. Teraz si to už uvedomujem,“ prerušil objatie, zahľadel sa do jej čiernych očí a rozhodne prehovoril, „Jedinými vinníkmi sú Aurori a Dumbledore. A ja ich prinútim zaplatiť za to, čo urobili.“

Calypso prikývla, chytila ho za ruku a priviedla ho ku gauču, kde spolu sedeli. Potom sa k nemu otočila a spýtala sa, „Čo budeš robiť?“

Orion si povzdychol a svoj pohľad uprel len tak, do priestoru, „Neviem. Chcem sa pomstiť, ale musím to urobiť šikovne. Musím byť trpezlivý a starostlivo to naplánovať.“

Calypso ho vzala za ruku a povedala, „Ja ti pomôžem. Temný pán raz odhalí svoj návrat a potom sa k nemu môžeme pripojiť a bojovať s Aurormi a Dumbledorom.“

Orion sa na ňu pozrel a povedal, „Áno, ale stále nás budú vo veľkom prevyšovať. Aj so všetkými Smrťožrútmi, ktorí boli oslobodení z Azkabanu nás nie je dosť aby sme sa mohli postaviť Svetlu. Potrebujeme viac spojencov. Temný pán už má svorku vlkolakov pod vedením Greybacka, ale potrebujeme viac.“

Calypso sa zamslene zamračila a povedala, „Ale Temný pán už má podporu Dementorov a opäť rokuje s Obrami.“

„Áno, to je pravda, ale potrebujeme podporu od viacerých Temných bytostí. Potrebujeme lojalitu viacerých vlkolačích svoriek a možno kentaourov a škriatkov a-“ Orion zaváhal a pozrel sa na Lezandera. Potom odhodlane povedal, „A upírov. Potrebujeme aj vás.“

Lezander si opatrne povzdychol a odpovedal, „Už som ti povedal, že takmer určite ostaneme neutrálni, Orion.“

Orion sa naňho zamračil a naštvane prehovoril, „A zatiaľ čo bude zvyšok temného čarodejníckeho sveta bojovať za svoju slobodu, vy budete len stáť bokom a nerobiť nič? Aj keď budú ostatné temné bytosti tiež bojovať? Potrebujeme vás! Nevidíš, že ak nám tvoj ľud nepomôže, budete mať menšiu šancu získať práva, aby ste boli čarodejníkom rovnocenný? Budete sa navždy skrývať, ak temná strana prehrá proti svetlu?“

Lezander sa naňho smutne pozrel a odpovedal, „Rozumiem. Ale pokiaľ nám Temný pán nenavrhne nejakú dobrú dohodu, neprijmeme stranu. Nenecháme sa využiť bez toho, aby sme dostali niečo na oplátku a bez istoty, že nás potom nezradí. Temný pán by mohol sľúbiť veľa vecí, no po tom, až vyhrá, svoje sľuby splniť nemusí. Nikdy mu nebudeme plne dôverovať a preto neprijmeme jeho stranu.“

Orion sa zamyslene zamračil a potom sa spýtal, „Komu by ste dôverovali, keby vám dal férovú dohodu a potom sa neobrátil chrbtom?“

Lezander prebodol Oriona svojimi svetlomodrými očami a ticho povedal, „Niekomu, kto je dosť silný na to, aby viedol temných čarodejníkov a niekomu, o kom vieme, že má na srdci naše najlepšie záujmy. Niekomu, kto by mal byť tiež jedným z nás.“

Orion chápavo prikývol Calypso sa naňho so zamračením pozrela, „O kom to hovoríš-“

Lezander ju prerušil a spýtal sa, „Čo s tebou bude teraz, Orion? S kým budeš žiť?“

Orion sa naňho zadíval a odpovedal, „Malfoyovci požiadali o moje zverenie do starostlivosi, ale na Dumbledorov príkaz za to tiež bojuje Andromeda Tonksová. Zatiaľ ostanem v Temnom sídle. Keď ma do opatery dostanú Malfoyovci, budem žiť s nimi.“

Calypso zalapala po dychu a s vytreštenými očami povedala, „Ty teraz bývaš v Temnom sídle?“

Orion sa na ňu usmial a odpovedal, „Áno. Smrťožrúti, ktorých sme zachránili, sú tam tiež, rovnako ako niektorí ich príbuzní. Narcissa tam chvíľu ostane a budem tam s ňou, aby som jej pomohol.

Lezander Oriona pevne schmatol za ruku a zavrčal, „Nepáči sa mi to. Je to pre teba nebezpečné, byť v blízkosti Temného pána. Dovtedy by si mohol ostať so mnou.“

Calypso sa zamračila, „Prečo by to pre Oriona malo byť nebezpečné?“

Orion pochopil, že Lezander má na mysli jeho identitu ako Chlapca, ktorý prežil. Ale okrem toho, že mu jazva bolestivo pulzovala sa mu nestalo nič a aj to dokázal zvládnuť. Okrem toho, ak by sa Voldemort rozhodol použiť naňo Ligilimenciu, bol si celkom istý, že by dokázal svoje najdôležitejšie spomienky ochrániť. Selvans mu povedal, že umenie Oklumencie v priebehu jedného roka takmer zvládol a že len potreboval viac praxe.

Orion sa na Lezandera povzbudivo usmial a povedal, „Neboj sa. Budem v pohode. Okrem toho, dáva mi to skvelú príležitosť lepšie ho spoznať a možno sa aj zúčastniť na jeho zhromaždeniach.“

„Zúčastniť sa na jeho zhromaždeniach?“ spýtala sa Calypso a povytiahla obočie.

Orion pretočil prsteň, ktorý mal na prste a povedal, „Áno. Myslé, že to pre ňa znamená byť prítomný na niektorých z jeho stretnutí. Toto premenil na prenášadlo, keby ma chcel niekedy zavolať.“

Lezander prižmúril oči a prehovoril nahnevaným hlasom, „A ty si mu dovolil to spraviť? Mať nad tebou takú kontrolu?“

Orion sa k nemu otočil a pokojne  odpovedal, „Bolo to buď toto, alebo Temné znamenie. Myslým, že som si vybral lepšie riešenie.“

Lezanderova tvár potemnela, vyceril zuby a zavrčal, „On ťa chcel označiť?“

Orion prikývol a potom odmietavo mávol rukou, „Teraz na tom nezáleží. Som rád, že ma bude k sebe privolávať. Chcem sa podieľať na stretnutiach.“

Calypso vzrušene povedala, „To je úžasné! Kiežby som sa ich mohla zúčastňovať tiež! Budem si musieť pohovoriť s otcom. Chcem vedieť, kedy ma predstaví Temnému pánovi.“

Orion sa na ňu usmial, ale potom ho Lezander chytil za ruku a spýtal sa ho, „Pôjdeš so mnou a stretneš sa s mojimi rodičmi?“

Orion si povzdychol, „Neviem. Ešte som o tom Malfoyovcom nepovedal. Teraz som Hlavou rodu Blackovcov a myslím si, že cez prázdniny strávim veľa času učením sa, ako spravovať rodinné trezory a to všetko. Myslím, že kontrolu nad obchodnými dohodami a investíciami prenechám škriatkom, až kým sa to všetko nenaučím sám. Ale okrem toho, aj keď som Hlavou Blackovského rodu a mám finančnú nezávislosť, stále musím poslúchať svojich opatrovníkov, pretože nie som plnoletý. Som si celkom istý, že Malfoyovci získajú moju opateru a spýtam sa ich na povolenie ísť s tebou. Lucius mi už povedal, že stále budem chodiť do Durmstrangu a že budem môcť ísť na Black Manor kedykoľvek budem chcieť, ale na všetko ostatné musím požiadať o povolenie.“

Lezander sa zamračil a povedal, „Ak ti nedovolia so mnou ísť, mohol by som aspoň na niekoľko týždňov navštíviť ja teba ?“

Orion sa usmial, „Som si istý, že to nebude problém. Spýtam sa ich a napíšem ti.“

Calypso nadšene zvískla, „Och, Orion! Zabudli sme ti povedať niečo úžasné!“ Orion sa k nej otočil so zdvihnutým obočím a ona pokračovala, „Boli sme vybraní, takže v októbri ideme do Rokfortu!“

Orion sa zoširoka usmial a povedal, „Naozaj? Kto všetko ide?“

„No, my traja, samozrejme,“ povedala arogantne, „Ale Viktor neprešiel. Zvyšok sú staršie ročníky. Ide aj Viktor Krum. Bol na teba dosť naštvaný,“ dohovorila s úsmevom.

Orion prevrátil očami a odpovedal, „No, porazil som ho férovo a poctivo. Nie je to moja chyba, že je príliš pomalý.“

Calypso sa zachichotala a povedala, „Chodil dookola a hovoril, že nebolo fér, keď si mal dovolené používať parselské kúzla. Stále si pamätám jeho zdesenú tvár, keď ho tvoj had uštipol. Bolo to fantastické!“

Orion sa zasmial a nežne povedal, „Áno, to bolo.“

Po tom, čo sa rozlúčil s priateľmi a po jednom víšnivom bozku s Lezanderom, počas ktorého Calypso prevracala očami a niečo si pre seba hundrala, si Orion vzal svoj kufor a krbom sa premiestnil na Black Manor. Potreboval dať dohromady niektoré veci z panstva a musel tiež napísať Remusovi, aby za ním prišiel.


S pomocou Arcturusovho portrétu bol Orion schopný nastaviť krvné ochrany sídla na seba a teraz ich mohol cítiť vo svojej mysli a ovládať ich. Taktiež ich poupravil, aby povolili Remusovi vstúpiť, keď príde. Arcturus aj Phineas boli obaja zničení, keď om Orion povedal o Siriusovi. Orion sa rozhodol vziať portréty so sebou, keďže v sídle boli ešte ich ďalšie, menšie portréty a on by mohol ich pomoc v budúcnosti potrebovať, obzvlášť Phineasovu pomoc, ktorý teraz dychtivo Dumbledorea špehoval, po tom, čo zistil, aký podiel má ten starec na Siriusovom zatknutí.

 

Orion sedel v hlavnom salóne s niekoľkými kuframi plnými jeho majetku a dvoma starostlivo zabalenými portrétmi, keď sa pri ňom objavil škriatok a povedal, „Pane, Remus Lupin je pri vchode, žiada o povolenie vojsť dnu.“

Orion odpovedal, „Priveď ho, prosím.“

Domáci škriatok pokýval hlavou a s ďalším PUK! sa odmiestnil.

Chvíľu na to Remus vošiel do miestnosti. Orion sa postavil a bez slova si ho obzeral. Remus vyzeral hrozne. Pod očami mal tmavé kruhy a na tvári mal zopár rezných rán. Vyzeral, akoby už niekoľko dní nespal, jeho habit bol pokrčený a potrhaný, a jeho vlasy jednoducho strašné, akoby sa o seba viac nestaral. Vyzeral opustene a nešťastne.

Orion si povzdychol a vykročil smerom k nemu. O chvľu ho už Remus pevne objímal a roztraseným hlasom mu šepkal do ucha, „Šteniatko moje, je mi to tak ľúto. Nedokázal som pomôcť tebe a Siriusovi, ja – ja som sa premenil a – ach Merlin. Je mŕtvy a je to moja chyba. Zabudol som na elixír – Je mŕtvy-“ povedal a začal vzlykať.

Orion cítil, ako sa mu zviera hruď, ale svoje vzlyky potlačil. Potreboval byť silný. Prerušil objatie a zahľadel sa do Remusových jantárových očí, ktoré boli plné sĺz. Jemne prehovoril, „Nebola to tvoja chyba, Remus. Urobil si všetko, čo si mohol a nebolo odo mňa fér žiadať ťa, aby si zachránil môjho otca. Bola to moja povinnosť, nie tvoja. A elixír by si si vzal, keby si sa neznepokojoval o Siriusa, keď si odišiel zo svojej praceovne ešte predtým, než prišiel Snape s Protivlokačím elixírom.“

Remus zavrtel hlavou, ale Orion ho umlčal, jemno ho chytil za ruku a usadil ho. Orion si sadol do kresla oproti a spýtal sa ho, „Remus, koľko toho vieš o tom, čo sa v tú noc stalo?“

Remus sa naňho zachmúrene pozrel a ticho odpovedal, „Pamätám si len to, čo sa stalo pred tým, než som sa premenil. Keď som sa potom opäť prebudil, bol som už vo svojej ľudskej podobe uprostred Zakázaného lesa. Keď som dorazil do Rokfortu, Dumbledore mi s poľutovaním oznámil, že Aurori chytili Siriusa a odviedli ho do Azkabanu. Vysvetlil som mu, čo sa stalo s Pettigrewom a povedal som mu, že Sirius bol nevinný. Dumbledore mi zase povedal, že urobí čo sa bude dať, aby Siriusa zachránil. Ale o niekoľko dní neskôr bolo v Dennom prorokovi napísané, že Sirius dostal Bozk. Nebolo nič, čo by mohol Dumbledore dovtedy urobiť, aby ho zachránil.“

Orion sa neveselo zasmial a trochu uštipačným tónom povedal, „Takže drahý Dumbledore ti povedal, že sa bude snažiť Siriusovi pomôcť, však?“ Remus sa zamračil a Orion uzamkol sveje oči s tými jeho. Zúrivo vyprskol, „keď Aurori zajali môjho otca, bol som tam ja, aj Dumbledore so Snapeom! Snape mu už o Pettigrewovi povedal a Dumbledore nepohol ani prstom, aby Aurorov zastavil. Kričal som naňho že Sirius bol nevinný a Dumbledore len povedal, že bol Smrťožrútom a zaslúži si byť v Azkabane! Po celý ten čas vedel, že Sirius dostane Bozk hneď, keď vstúpi do Azkabanu a bolo mu to jedno! Klamal ti, Remus!“

Remus zavrtel hlavou a zmätene odpovedal, „Nie, to by Albus neurobil. Povedal, že tam bolo len málo, čo by mohol urobiť, ale že sa posnaží zabrániť Dementorom, aby ho pobozkali skôr, než dostane riadny súdny-“

Orion ho nahnevane prerušil, „Počúval si, o čom som hovoril? Bol som to ja, kto zabránil Dementorom aby ho pobozkali hneď v lese. Bol v bezvedomí a po tom, čo Dementori utiekli prišli Aurori na čele s Dumbledorom a Snapeom. Bol to Dumbledore, kto predal Siriusa Aurorom. Bol to Dumbledore, kto povedal, že Sirius si zaslúži ísť do Azkabanu. Nezaujímala ho jeho nevina, jediné o čo sa staral, bolo, že Sirius je Smrťožrút. JE TO DUMBLEDOROVA CHYBA, ŽE Z MȎJHO OTCA JE TERAZ LEN PRÁZDNA SCHRÁNKA! DUMBLEDORE NEĽUTUJE VȎBEC NIČ!“

Remus sa naňho pozrel s rozšírenými očmi a Orion vyskočil zo svojho kresla. Kľakol si pred Remusa, chytil ho za ruky a spýtl sa, „Neveríš mi? Potrebuješ vidieť moje spomienky?“ Orion urobil pohyb, aby vytiahol svoj prútik, ale Remus ho zastavil.

„Verím ti, Orion,“ zašepkal Remus, „Ale nechápem, prečo by niečo také Dumbledore urobil a prečo by mi povedal, že sa bude snažiť Siriusovi pomôcť.“

Orion sa zahľadel Remusovi do očí a prehovoril, „Aby tebou manipuloval, samozrejme. Po tom, čo videl, že vieš o Siriusovej nevine, musel zahrať znepokojenie a starostlivosť starého čarodejníka, aby ťa tak prinútil mu dôverovať. Chce ťa mať na svojej strane. Chce, aby si bol v Ráde, aby tak mohol využiť tvoju situáciu a získať lojalitu niekoľkých svoriek vlkolakov. Nechcel ťa stratiť kvôly tomu, čo sa stalo so Siriusom.“

Remus sa napäto spýtal, „Ale bola to pravda? Bol Sirius Smrťožrút?“

Orion vstal a nahnevane sa na Remusa pozrel, „Čo keď bol? Nezaslúžil si ísť do Azkabanu len kvôli tomu.Neurobil nič nezákonné alebo nesprávne. Nikomu neublížil.“

Remus sa naňho smutne pozrel a odpovedal, „Ale potom si Dumbledore myslel, že Sirius si zaslúžil ísť do Azkabanu pretože bol Smrťožrút-“

Orion zajačal, „SIRIUS SA STAL SMRŤOŽRÚTOM LEN KVȎLI MNE! ABY ZÍSKAL INFORMÁCIE, ABY MA CHRÁNIL PRED VOLDEMORTOM! NIKDY NÍM NECHCEL BYŤ! VŠETKO TO UROBIL PRE MŇA!“

Remus sa pomaly postavil pred Oriona a opatrne prehovoril, „Chápem, Orion. Viem, že to mohol byť jediný dôvod pre to, čo Sirius spravil. Ale Dumbledore si myslel že robí správnu vec v premene Siriusa, keďže bol Smrťožrútom-“

Orion schmatol Remusa za habit a naštvane vyprskol, „A čo Siriusova nevina? Dumbledore vedel o Pettigrewovi, vedel celú pravdu a bolo mu to jedno! Nechal Aurorov, aby ma držali! Len Merlin vie, čo mal so mnou v pláne po tom, čo ma videl používať temné kúzla. A napriek tomu stojíš za ním a ospravedjňuješ jeho činy? Po tom, čo sa on stal dôvodom, pre ktorý zomrel tvoj posledný priateľ? Pre ktorý si teraz v celom svete sám!“

Remusove telo sa zľahka otriaslo, ale Orion pokračoval, „Čo budeš teraz robiť, Remus? Pridáš sa na stranu Siriusovho vraha? Lebo presne to Dumbledore je, neklam sám seba. Pripojíš sa k Rádu a staneš sa mojim nepriateľom?“

Remusove oči sa rozšírili a neisto povedal, „Nemám kam ísť. Celá škola vie, že som vlkolak a rodičia študentov žiadali Dumbledora aby ma prepustil. Nemal inú možnosť, než ma vyhodiť, ale povedal, že by som sa mohol pridať k Rádu a žiť v hlavnom stane-“

Orion zlostne Remusom zatriasol a povedal, „Nevidíš, že tebou manipuluje?! Dumbledore má dosť politického vplyvu aby zariadil, žeby si mohol v Rokforte učiť aj naďalej, ak by to chcel. Podľa súčasných zákonov ministerstvo nemôže zasahovať do jeho osobných rozhodnutí! Pracoval si ako profesor Obrany proti Čiernej mágii a tiež si bol spôsobom, ktorý mal nalákať Siriusa do Rokfortu. Som si istý, že to bol Dumbledorov prvý zámer, keď si ťa najal, keďže vtedy ešte nevedel o Pettigrewovi.  A teraz ťa chce ako súčasť Rádu, aby ťa mohol poslať ako vyslanca za vlkolakmi! Opäť ťa využíva a ty mu to dovoľuješ! Ty ho nepotrebuješ! Môžeš ostať tu v Black Manor. Tak ako tak, toto miesto nepotrebujem a ak tu budeš žiť, budem ťa môcť často navštevovať, nikto to nebude vedieť. Ale musíš sa rozhodnúť teraz. Ak sa pripojíš k Rádu, neodpustím ti a nepochopím to. Dumbledore sa tú noc stal mojim nepriateľom. A každý člen Rádu je takisto môj nepriateľ. Ak sa k nim pridáš, tiež sa staneš mojim nepriateľom.“

Remus chytil Oriona za ramená a smutne povedal, „Nikdy nebudem tvojím nepriateľom, Orion. Ale nemôžem sa otočiť proti Svetlu. Som svetlý čarodejník.“

Orion frustrovane odpovedal, „Nežiadam ťa, aby si sa otočil proti Svetlu. Len sa nepridávaj k Rádu! Žiadam ťa, aby si otvoril oči a pripustil, že Dumbledore tebou manipuluje. Žiadam ťa, aby si ostal žiť na Black Manor a stál po mojom boku. Si jediný, kto mi ostal, Remus.“ Na chvíľu sa odmlčal a potom povedal, „Len mi odpovedz na túto otázku, budeš podporovať Dumbledora?“

Remus sa nepohodlne zavrtel a hlboko sa zamyslel. Po chvíli sa zadíval Orionovi do očí a rezolútne vyhlásil, „Nie.“ Po krátkej odmlke dodal, „Verím, že si mi povedal pravdu. Chápem tvoje podozrenia ohľadne Dumbledorových motívoch a hoci si nemôžem byť istý, že sa nemôžeš mýliť, nedokážem naozaj Dumbledora podporovať teraz keď viem, že nechal Siriusa aby bol pobozkaný Dementorom.“

Orion si od úľavy povzdychol a spýtal sa, „Ostaneš na Black Manor? Prosím, bol by som rád, keby som ťa mohol často navštevovať a toto je pre teba najlepšie miesto. Máš tu všetko, čo potrebuješ. Požiadam škriatkov, aby ti na každý mesiac kúpili Protivlkolačí elixír.“

Remus si povzdychol a odpovedal, „Dobre, ostanem tu. Ďakujem ti za tvoju ponuku, Orion.“

Orion prikývol a potom smutne povedal, „Prečo stále popieraš to, kým naozaj si, Remus?“ Remus sa naňho zmätene pozrel a Orion pokračoval, „Možno si bol vychovaný ako svetlý čarodejník, ale si temná bytosť, Remus. A to nie je žiaden dôvod, aby si sa za to hanbil. Odmietaš svoju prirodzenosť a škodíš tým len sám sebe. Mal by si to akceptovať a prijať svoju vlkolačiu podstatu; ak tak urobíš, budeš silnejší. Som smutný z toho, že sa celý život snažíš potláčať to. Mal by si bojovať za práva vlkolakov. Vieš, že Svetlo nikdy neuzná vášmu druhu rovnocenné práva a že sa vás svetlí čarodejníci budú vždy desiť a pohŕdať vami, ale ty ich stále podporuješ.“

Remus s povzdychom odpovedal, „A čo mám podľa teba robiť? Nemôžem si nájsť zamestnanie, nemám žiadne vlastné peniaze na kampaň za práva pre vlkolakov a naozaj tam nie je nikto, koho by to zaujímalo.“

Orion povytiahol obočie a odpovedal, „Temných čarodejníkov to zaujíma, Remus. V prvej vojne Temný pán rokoval s vlkolačími svorkami aby im raz zabezpečil rovnaké práva, aké majú čarodejníci.“

Remus sa naňho skepticky pozrel a povedal, „Temný pán nás len chcel využiť ako stroje na zabíjanie, vĺča. V skutočnosti sa o to nestaral. A veľmi pochybujem, že by svoje sľuby dodržal.“

Orion sa naňho uškrnul, „Ach, ale možno to teraz bude iné. Ak má svorka dobrého vodcu, ktorý pochopí, ako Temný pán pracuje, potom by mohli nájsť dobrú dohodu. Vodca, ktorý je dosť silný a ktorý by mohol Temného pána ohroziť tým, že by naňho a na jeho Smrťožrútov poštval svojich vlkolakov, ak by svoje sľuby nesplnil.“ Potom sa odmlčal a prebodol Remusa zeleným pohľadom, „Ty by si ním mohol byť, Remus. Mohol by si ich viesť. Nakoniec by si mohol pre svoj druh niečo urobiť. A ja by som urobil všetko, čo by bolo v mojich silách, aby som ti pomohol. Premýšľaj o tom, Remus. Vo svojich rukách máš mnoho času, tak prečo ho nevložiť do dobrej veci?“

Remusovo obočie mu vystrelilo do vlasov a zamrmlal, „No... možno by som mohol...ale nikdy som...“

Orion stisol Remusove ruky a jemne prehovoril, „Ty si ten najlepší, kto by ich mohol viesť. Ak prijmeš svoju vlkolačiu podstatu, budeš veľmi mocný. Si bystrý a tiež poznáš triky Temného pána. Bol by si dobrý vyjednávač.“ Na chvíľu sa odmlčal a rozhodol sa, „Je späť, Remus.“ Remus sa naňho zamračil a Orion pokračoval, „Temný pán je späť. Som si istý, že si čítal o úteku z Azkabanu?“ Remus zmätene prikývol a Orion pokračoval, „No, teraz má viac Smrťožrútov, ako predtým. Znova chystá obnovenie vojny. Odporúčam ti kontaktovať vlkolačie svorky čím skôr a začať preberať vedenie. Oni ťa potrebujú. Zatiaľ majú len Greybacka a mnohí z nich ho nepodporujú.“

Remus zalapal po dychu, „Ako to všetko vieš?“

Orion sa naňho šibalsky usmial, „Sám som Voldemorta videl. Mal som obrovské potešenie z mučenia toho, kto ťa premenil, Remus. Musím povedať, že nikdy som sa necítil tak šťastne, keď som bol som bol schopný niekoho mučiť. Myslím ale, že to bude prekonané, keď budem mať to potešenie zabiť Pettigrewa.“

Orion videl, že Remus sa mu chystá položiť mu mnoho otázok a rýchlo povedal, „Je jedno prečo a ako. Teraz vieš, že Voldemort je späť a že Greyback sa pokúša dostať pod kontrovu vlkolačie svorky, avšak pomerne neúspešne, musím dodať. Je príliš brutálny a šialený; nie je pre nich dobrý. Ak chceš urobiť niečo naozaj dôležité, potom choď za svorkami a pozri sa, kde žijú a čo môžeš urobiť, aby si im pomohol. Ja sa pridám k Voldemortovi, ale nikdy mu nedovolím označiť ma. Môžem ti pomôcť zvnútra. Môžeme dokázať veľké veci, ak budeme pracovať spoločne.“

Remus prikývol a potom sa ponoril do svojich myšlienok. Orion sa naňho spokojne usmial a  po tom, čo Remusa neučil ako upraviť ochrany, odišiel s prísľubom častých listov.


Hneď, keď Orion dorazil do svojej spálne v sídle Temného pána, vrhol na okolie izby silné ochrany a stišujúce kúzla a otvoril medailónik.

 

Tom sa naňho pozrel svojimi tmavomodrými očami a spýtal sa, „Ako to šlo?“

Orion si sadol na posteľ a unaveným hlasom odpovedal, „Bolo príliš neskoro, Tom. Môj otec už dostal Dementorov Bozk.“

Tom naňho vrhol znepokojený pohľad a jemným tónom odpovedal, „Je mi to ľúto, Orion. Muselo to byť pre teba strašné, vidieť tak svojho otca.“

Orion si povzdychol a natiahol sa na posteľ. Medailón si položil na hruď a ruky skrížil za hlavou. Zahľadel sa na Toma a bol prekvapený keď v očiach svojho priateľa videl úprimný záujem a ľútosť. Tom sa zmenil, uvedomil si náhle. A dialo sa to postupne. Tom vyzeral, že mu lepšie rozumie a viac sa zaujíma o jeho pocity. Čudoval sa tej zmene, ale hrialo ho to pri srdci. Orion s úsmevom odpovedal, „Ďakujem, Tom. Naozaj to bolo strašné, ale je to už niekoľko dní a ja som mal čas o tom premýšľať. Pripustil som, že som nemohol urobiť nič viac. Len som zvedavý, či existuje niečo, čím by som mohol priviesť späť jeho dušu...“

Tom sa naňho zamyslene zamračil a odpovedal, „No, nikdy predtým som nepočul zvrátení Bozku... ale možno by to mohol dokázať Nekromancer-“

Orion sa posadil, zovrel medailón, pritiahol si ho blízko k tvári a naliehavo sa spýtal, „Nekromancer? Si si istý?“

Tom povytiahol obočie a odpovedal, „Nie som si istý, ale ak by to niekto dokázal urobiť, tak by to bol Nekromancer. Len oni môžu vyvolávať duchov a duše. V prípade duše, ktorá bola z tela odobraná Dementorovým bozkom, by musel Nekromancer toho Dementora zachytiť a dušu z neho vytiahnuť. To je myslím si spôsob, akým by sa to dalo urobiť, ale ja som sa v umení Nekromancie nikdy nevŕtal, takže je to len odhad.“

Orion prikývol a hlavou mu vírili myšlienky. To by dávalo zmysel. Len Nekromancer by mohol mať takú moc. Ale bude Orion schopný jedným sa stať? Teraz na to mal oveľa viac dôvodov, ako predtým. Zaujímalo ho, či by mohol prinútiť Vagnarova aby ho učil. Ale vedel, že čarodejník by odmietol. Orion bude musieť čakať do šiesteho ročníka a dokázať, že má dostatočnú moc na štúdium Nekromancie. To bola jeho jediná nádej. Ale ak by boli Nekromanceri schopní zvrátiť Dementorov bozk, prečo to nebolo zmienené v nejakej knihe o Dementoroch? Určite by tam o tom bola aspoň krátka poznámka. Možno to však nie je také jednoduché, možno Nekromanceri potrebovali niečo iné, aby to dosiahli... Orion zalapal po dychu. Vedel o niečom, čo by mohlo určite pomôcť! Perfektný nástrol pre Nekromancera... Kameň vzkriesenia! Bol si istý, že Cadmus Peverell musel byť Nekromancer, aby bol schopný taký kameň vytvoriť. A použil ho na to, aby oživil svoju dlho stratenú lásku. Bolo by to ideálne na navrátenie Siriusovej duše späť z Dementora a jej umiestnenie do tela. A Siriusova duša nikdy neopustila smrteľnú rovinu; teda by nemusela trpieť, keby sa vrátila späť do života tak, ako trpela duša Cadmusovho dievčaťa. Áno! To bola odpoveď! Orion si povzdychol. No, proste treba počkať na šiestky ročník, dokázať, že má moc na to, stať sa Nekromancerom, študovať toto umenie dva roky a medzi tým nájsť Relikvie smrti. Nebola to zrovna hračka, ale malo by sa to dať zvládnuť. Plánoval sa k tomu dopracovať už predtým, teraz pre to má akurát ešte viac dôvodov.

Orion sa pozrel na Toma a s úsmevom povedal, „Ďakujem ti, Tom. Si naozaj génius.“

Tom povytiahol obočie a arogantne vyhlásil, „Ja som to vždy vedel a teší ma, že si si to konečne uvedomil aj ty. Ale môžem sa spýtať, ako som ti pomohol tentokrát?“

Orion sa uškrnul a povedal, „Povedal si mi, že potrebujem, aby sa zo mňa stal Nekromancer,“ Tom vytreštil oči a Orion pokračoval, „Hydry sú v šiestom ročníku testované a tak sa zisťuje, či majú moc na to, aby sa stali Nekromancermi. Ak prejdem testom, tak sa jedným stanem počas ďalších dvoch rokov štúdia. Je to moja jediná šanca priviesť otca späť.“

Tom sa opatrne spýtal, „A myslíš si, že tú moc máš?“

Orion si povzdychol, „To neviem, ale musím to vyskúšať. Vyhľadám si o nich viac informácií a na niečo sa spýtam svojho riaditeľa. On je totiž ten, kto učí Nekromanciu. Mohol by mi povedať, či je možné vyslobodiť dušu z Dementora a priviesť tak človeka späť k životu.“

Tom prikývol a potom sa spýtal, „S kým budeš teraz žiť?“

„Ešte neviem. Možno s Malfoyovcami, ak získajú moju opateru, pretože Narcissa je moja teta z druhého pokolenia. Práve teraz som v sídle Temného pána,“ odpovedal Orion.

„Čože?“ zalapal po dychu Tom. Potom naliehavo povedal, „Zabezpečil si izbu kúzlami, ktoré som ťa nauťčil? Veľmi riskuješ tým, že sa tu so mnou rozprávaš!“

Orion rýchlo odpovedal, „Áno, použil som tvoje temné kúzla. Neboj sa, Tom. Bol som opatrný a tvoj medailónik nebudem nosiť na krku. Nechám si ho v kufri poriadne chránený.“

Tom sa trochu uvoľnil a spýtal sa, „Ale prečo si tu?“

Orion pokojne odpovedal, „Z Azkabanu sme zachránili všetkých Smrťožrútov a tí sa v súšasnej dobe nachádzajú práve tu. Temný pán povedal Luciusovi, že tu musím ostať, kým ma nezíska do svojej opatery. Narcissa je tu tiež, stará sa o Bellatrix.“

Tom sa široko usmial, „Tak potom má Temný pán späť všetkých Smrťožrútov.“

Orion prikývol, „Áno. Myslím že má v pláne čoskoro niečo podniknúť. Dúfam, že neostane skrytý príliš dlho. Hoci stále potrebujeme viac spojencov...“

Tom sa naňho pozrel a ticho sa spýtal, „Ako sa k tebe Temný pán správa?“

„No, sotva som ho videl. Ale inak je to ako zvyčajne,“ odpovedal Orion, „Je násilný a hnusný. A myslím si, že má nejaký diabolský plán, aby ma využil pre svoje výhody-“

 „Ublížil ti?“ spýtalsa Tom znepokojene.

Orion povytiahol obočie a tónom plným irónie povedal, „Prečo, Tom? Nevedel som, že ťa to zaujíma. Nehovoril si, že Temný pán robí vždy len to, čo je najlepšie?“

Tom sa naňho zamračil a zavrčal, „Možno ma to trochu zaujíma. Po všetkom tom úsilí, ktoré som do teba vložil to z teba spravilo slušného Temného čarodejníka. Myslím, že je to len prirodzené-“

Orion ho s úsmevom prerušil a povedal, „Neboj sa, Tom. Je v poriadku priznať, že si si ma obľúbil.“

Tom zavrčal, „Ja nemám rád nikoho. Nikdy som nemal a nikdy nebudem.“

Orion sa naňho len usmial a jemným tónom hlasu povedal, „No, ja ťa mám rád, Tom a nebojím sa to povedať.“

Tomova tvár na okamih zmäkla, ale potom odsekol, „Povieš mi, či ti niečo urobil, alebo nie?“

Orion zvážnel a odpovedal, „Pokúsil ma označiť.“

Tom prekvapene povytiahol obočie a spýtal sa, „Prečo? Si prliš mladý. A čo myslíš tým pokúsil? Vari sa mu to nepodarilo?“

Orion pokojne odpovedal, „Vravel, že chce, aby som bol jeho nasledovníkom. On – on videl nejakú moju moc počas azkabanského útoku a myslím že vďaka tomu si uvedomil, že som cenný nasledovník, hoci som taký mladý.“

Tom sa zamračil a potom sa spýtal, „Akú tvojú moc videl?“

Orion si povzdychol, „Nie som si istý. Neurobil som to schválne. Ale keď som zbadal, že môj otec dostal Bozk, stratil som kontrolu a vyletela zo mňa moja moc. Bolo to naozaj zvláštne. Cela zhorela a moja mágia okolo mňa len vírila snažac sa všetko zničiť. Temný pán bol schopný vojsť dovnútra a dostať ma odtiaľ.“

Tom povedal zamyslene, „Znie to ako náhodná mágia vyvolaná emočným stresom. Tvoja sila je vždy zdá sa posilňovaná tvojimi emóciami,“ uzamkol svoje tmavomodré oči s Otionovými a povedal, „Ale nikdy som nepočul o takom silnom uvoľnení mágie... a povedal si, že všetko horelo?“ Orion prikvol a Tom sa spýtal, „Bol by si schopný to urobiť znova, ale vedome?“

Orion sa nad otázkou zamyslel a odpovedal, „Nie som si istý. Ale pamätám si, ako som sa cítil. Možno by som to dokázal urobiť, keby som to cvičil.“

Tom prikývol a povedal, „Mal by si, Orion. Pokús sa znova uvoľniť tú silu a skús ju kontrolovať. Použi ju a sformuj tak, ako budeš chcieť.“

Orion prikývol a Tom sa ho zvedavo opýtal, „Prečo si odmietol Temné znamenie?“

Orion sa naňho neveriacky pozrel, „Žartuješ?  Nikdy by som mu nedovolil, aby ma označil! Povedal som mu, že chcem aby sa ku mne správal ako rovný k rovnému a že nikdy neprijmem jeho znamenie.“

Tom zastonal, „Ty blázon, nemal si mu to povedať! Predpokladám, že ťa potom chvíľu mučil.“

Orion sa naňho uškrnul a odpovedal, „Neurobil to. Zúril, vidíš, a jasne mi povedal, že v budúcnosti ma označí. Ale už skôr som mu povedal, že sa stanem jeho nasledovníkom, takže možno ma nemučil práve kvôli tomu.“

Tom zodvihol obočie vyššie, „No, jeho reakcia je nečakaná. Myslím, že si naňho zapôsobil natoľko, že nechcel stratiť tvoju podporu. Ale daj si naňho pozor. Nemôžeš si ho tak otvorene znepriateľovať.“

Orion sa zamračil, „Neznepriateľoval som si ho. Len som odmietol byť označený! Nestanem sa jeho majetkom!“

Tom sa uškrnul, „Na tom nie je nič zlé, byť majetkom Temného pána. Môže to byť pôsobivé.“

Orion odfrkol, „Áno, samozrejme. Neexistuje nič po čom by som túžil viac ako stať sa jeho sluhom, ktorý sa za ním bude plaziť. Nikdy mu nedovolím zo mňa spraviť len ďalšieho svojho Smrťožrúta. Spôsob, akým sa mu klaňajú, by bol pre mňa neúnosný. Nikdy by som sa takto nesprával.“

Tomov úškrn sa rozšíril, „Ale možno teraz, keď sa o teba začal zaujímať, sa možno k tebe bude správať inak. Mohol by ťa považovať za výnimočného. Nepáčil by sa ti ten pocit, stať sa favoritom Temného pána? Pocit, keď ti ostatní závidia a byť zasypaný jeho pozornosťou celý čas? Temný pán dokáže byť dosť očarujúci a neodolateľný ak chce.“

Orionovi až zabehlo a zdesene sa spýtal, „Naznačuješ, že by o mňa mohol mať osobný záujem? Že by sa o mňa zaujímal takým – takým spôsobom?“

Tom sa zamračil a sucho poznamenal, „Čo je na tom také hrozné? Bola by to pre teba veľká česť, keby si ťa Temný pán vybral za svojho milenca.“

Orion prepadol záchvatu kašľa a potom vyprskol, „To si robíš srandu, však? Bolo by to strašné! Nikdy by som nemohol byť s niekým ako je on. Takým – takým –“

Tom naštvane odsekol, „Takým čo?“

Orion sa naňho zahľadel s očami doširoka a povedal, „Takým krutým! Zlým a násilníckym! Nechcem byť s niekým, kto by ma dokázal bez výčitiek svedomia mučiť zakaždým, keby mal zlú náladu! Nemyslím si, že on je vôbec schopný niekoho milovať! A ja nedokážem byť s niekým, kto by ma nemiloval.“

Tomova tvár potemnela a následne zavrčal, „Radšej by si bol s niekým, ako je ten tvoj malý upír, ako s nejakým skvelým, mocným, temným čarodejníkom, akým je Temný pán?“

Orion okamžite odpovedal, „Samozrejme! Viem, že Lezander ma miluje. Správa sa ku mne jemne a svoju lásku dáva najavo každým svojim činom. Je starostlivý a súcitný-“

Tom odsekol, „Je slabý a podradný! Pre Temného pána nie je žiadnym súperom!“

Orion zavrtel hlavou, „Možno nie je taký silný, ale nie je podradný. Je iný. A okrem toho, táto debata je smiešna. Temný pán sa o mňa nezaujíma týmto spôsobom a ja som príliš mladý na to, aby som mal milenca-“

Tom vyklenul obočie a prerušil ho, „Ty a tvoj malý upír ešte nie ste milencami?“

Orion sa naňho zamračil a ľadovým hlasom odpovedal, „Nie žeby to bola tvoja vec, ale nie, nie sme. Je to môj priateľ a ja mám v pláne s ním byť dlho, takže nemám kam sa ponáhľať. Chcem sa cítiť pripravený predtým, než urobíme niečo viac – viac – intímne.“

Tomova tvár sa rozjasnila a s úškrnom povedal, „Možno ťa nepriťahuje.“

Orion vyštekol, „Samozrejme, že priťahuje! Je úžasne pekný a –“

Tom ho opäť prerušil a uškrnul sa, „A Temný pán nie je? Necítiš k nemu príťažlivosť?“

Orion zaváhal a prižmúril oči, „Je mi jedno, čo je Temný pán atraktívny! Nie je to môj typ! Nepáči sa mi jeho osobnosť-“

„Neodpovedal si na otázku,“ prerušil ho Tom samoľúbo, „Priťahuje ťa alebo nie?“

Orion sa rozhorčene nafúkol a neochotne zašepkal, „Možno som cítil istý ´ťah´ k jeho mágii... ale nič viac!“

Tom sa vševediaco uškrnul, „To znie ako príťažlivosť.“

Orion sa zamračil a prudko prehovoril, „Je mi jedno ako to znie! Nie je to príťažlivosť! Ten muž ma desí. Je extrémne mocný, pripúšťam. A jeho moc je lákavá, ale aj tak je to posledný čarodejník, s ktorým by som bol niekedy romanticky spojený. Okrem toho, on ma len využíva a ja využívam jeho na dosiahnutie našich spoločných cieľov. Medzi nami nebude nič viac!“

Tom sa ho spýtal tichým hlasom, „Som podľa teba pekný?“

Orionovi poklesla čeľusť a neveriacky sa pozrel na Toma. Pozbieral sa a zahľadel ssa Tomovi do jeho hlbokých, modrých očí. Mohol v nich vidieť istú nervozitu a záblesk zraniteľnosti a to ho šokovalo až do špiku kostí. Odpovedal tichým, neistým šepotom, „Ja – myslím, že si veľmi pekný... Mám ťa veľmi rád...“

Tom mu venoval malý, vrelý úsmev a Orion cítil, ako mu poskočilo srdce. Zavrtel hlavou a rozrušene povedal, „To je šialenstvo! Si len portrét a čo to má spoločné s tým, či je Temný pán podľa mňa atraktívny, alebo nie? Idem spať!“

Orion zbadal Tomov víťazoslávny úškrn a zaklapol medailón. Potom sa konečne rozhodol ísť spať a popri tom si hundral niečo o šialených portrétoch, ktoré by sa mali starať o seba a nie otravovať slušných čarodejníkov hlúposťami.

16.02.2012 15:16:14
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one