Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

Kapitola 7. - Blízky kontakt

Tak, po dlhšej Vianočnej pauze, som tu späť s prekladmi :) Ako prvý preklad som si pre vás pripravil novú apitolu k čistokrvnému. Nasledovať bude kapitola k manipulátorovi. Príjemné čítanie vám prajem a zanechajte komentár. S pozdravom, Black

Draco pristúpil k čaro-medičke, ktorá im každé ráno menila krv, nervózne. Čo sa to s nim došľaka všera ialo? Ako to, že ho dokázala tak vyprovokovať? A tá hádka bola doslova o ničom. Mohol ju vidieť, ako čaká v izbe a vyzerá nedočkavo. Úžasné! Teraz ho zvozí za to, že prišiel neskoro. Jej prvé slová to potvrdili.

"Meškáš."

Draco sa rozhodol, že sa nenechá vtiahnuť do ďalšej hádky, tak sa rozhodol pristúpiť k tomu z iného uhla.

"Áno, ale stojím za to čakanie," zavtipkoval.

Hermionine oči sa na chvíľu stretli s jeho očami ale odignorovala to. Sadli si do svojej zvyčajnej polohy a boli ticho. Draco po pár minútach ale prehovoril.

"Myslel som si, že ju budeš chcieť späť," povedal Draco a podal Hermione knihu Pýcha a Predsudok späť. Vzala si ju od neho a pozrela na neho.

"Stavím sa, že sa ti to zdalo priliš romantické a hrozné. ALe si to dočítal aby si si bol istý, že ten príbeh nenávidíš."

"Občas si veľmi sarkastická," povedal Draco. "V skutočnosti sa mi to celkom páčilo."

Hermiona sa na neho otočila v prekvapení. Prekvapená nie z toho, že ho to zaujalo, ale že to priznal. Hermiona mala v rukách ďalšiu knihu, ktorú práve čítala.

"O čom je táto?"

"Je to thriller, dosť strašidelný. Asi by sa ti to nepáčilo." Hermiona nemohla odolať znova si do neho zavŕtať. "V skutočnosti, som prekvapená že som si nekričala svojimi 'krpatými' ústami."

Draco zamrkal pri narážke na včerajšok.

"Prečo sa ja dokážem nad včerajškom preniesť a ty nie?"

***

Hermiona ignorovala Draca počas celého vyučovacieho dňa, takže Draco kráčal na trest so Snapom v nie príliš dobrej nálade. Snape bol veľmi jasný v tom, čo očakával aby spravili. Ešte viac fliaš ako včera.

Hermiona začala štítkovať flaštičky a Draco ich začal katalogizovať a dávať späť na poličku. Obaja boli úplne potichu. Zahĺbil sa do svojich myšlienok, nevediac koľko minút prešlo, keď ho vyrušil Hermionin hlas.

"Prepáč, že som ťa nazvala zbabelcom."

Draco sa otočil v prekvapení. Pozerala sa na neho spoza stola. Jej tvár bola bez nejakého hnevu, skô tam bola ľútosť.

"Viem, že doma toho musíš vydržať hrozne veľa, ale si ma včera veľmi nahneval."

Teraz sa na neho pozerela trocha znepokojene, pravdepodobne očakávajúc, že sa prenesie cez celú tú vec.

"Viem, nemal som povedať, že nepotrebujem tvoju pomoc."

Draco sa na ňu pozrel a premeriaval si ju. Vyzerala tak veľmi zraniteľná, sediac za Snapovym veľkým stolom, nervózne čakajúc na jeho reakciu.

Prácu dokončili ešte predtým, než sa vrátil Snape. Profesr sa zúfalo snažil nájsť nejakú chybu v ich práci, ale Draco a Hermiona boli skutočne dobrým tímom, takže nakoniec ich Snape prepustil.

Kráčali spolu opustenou chodbou, ale Draco sa nechcel vrátiť do postele s týmto zvláštnym pocitom medzi nimi. Nechcel si to piznoať, ale po všetkom tom spoločnom čase, si začínal užívať Hermioninu spoločnosť. Vedel, že je to zlé, ale nemohol si pomôcť. Dotkol sa jej ramena, čím jej naznačil aby sa zastavila na chvíľu.

"Som rád, že mi pomáhaš," povedal.

"Samozrejme, že s. Ak by som to nerobila, bol by si veľmi chorý, tak je jasnéí, že si rád, nie?"

Napriek predchádzajúcemu ospravedlneniu, že ho nazvala zbabelcom, bola Hermiona stále nahnevaná trocha. Znova sa dala do chôdze ale znova ju zastavila Dracova ruka.

"Nie, nemyslel som to tak. Som rád, že si to TY, kto mi pomáha." Tento raz to Draco povedal inak, takže to už pochopila. Oči sa jej otvorili v úžase.

"Och."

Draco sa k nej priblížil. "Och? To je všetko čo povieš?"

Hermiona sa len usmiala ...

***

Nasledujúce ráno, pred prvou hodinou boli obaja zavolaní do pracovne profesorky McGonagallovej. Hermiona zúfalo dúfala, aby im povedala, že našli liek, ale mala nejaký vnútorný pocit, že nie. Nanešťastie mala pravdu.

"Neočakávam, že ste nad tým premýšľali, ale zajtra je výlet do Rokvillu," povedala im profesorka. "Chcela som sa s vami o o tom výlete porozprávať."

"Smieme ísť?" Opýtala sa Hermiona.

"Samozrejme, že áno. Len by som si chcela vyjasniť niekoľko vecí. Uvedomujem si, že vy dvaja ste veľmi rozdielni, ale oceňujem vašu snahu v posledných dňoch." Profesorka sa odmlčala a pozrela sa na nich spoza svojich okuliarí. "Počula som, že váš trest nebol ktovie ako úspešný, ale vyzerá to tak, že ste schopný spolupráce."

Ani Hermiona a ani Draco nechceli trest komentovať a ostali ticho.

Vzhľadom na zdravotný stav pána Malfoya, by som vám odporučila stráviť nejaký čas v dedine spolu a toho sa obávam. Vy dvaja ste sa možno cez vaše rozdiely preniesli, ale vaši priatelia najpravdepodobnejšie nie. Predsa len, vidieť vás spolu pri prechádzke v dedine by boo niečo iné ako spolu sedieť na hodinách.Nemôžem vám dovoliť navštíviť dedinu, ak máte pochybnosti, že by to mohlo spôsobiť nejakú roztržku medzi vašimi priateľmi."

Obaja veľmi dobre pochopil, čo tým myslela. Hermiona si mohla verne predstaviť Ronovu tvár, keby videla ako tvári pri tom ako ju vidí s Malfoyom zabávať sa alebo nakupovať.

Rozhodnutie nechávam na vás. Nemusíte ma informovať o vašom rozhodnutí ale ak sa dozviem o nejakých nepokojoch, budem sklamaná.

***

Draco nebol v ich spoločnej miestnosti keď prišla. Hermiona začala byť trocha znepokojená. Čo ak sa mu znova priťažilo? Sú to už takmer 2 a pol hodiny čo boli naposledy spolu, a to je zatiaľ maximum čo vie Draco zniesť aby sa necítil zle. V tej chvíli ale Draco otvoril dvere.

"Žačínala som sa diviť, kde si," povedala Hermiona.

"Kontroloval som kto plánuje ísť zajtra do Rokvillu." Vysvetlil Draco a sadol si na stoličku. Hermiona si automaticky sadla vedľa neho, vediac, že ju potrebuje mať blízko seba vždy po dlhšom odúčení.

"Jasne, tiež som to zisťovala. Každý tam plánuje ísť, takže musíme byť opatrný."

"Viem. Všetkým som vysvetlil, že musíme deň stráviť spolu. Nepáčilo sa im to veľmi, ale zas ani proti tomu nič nepovedali." Dohovoril Draco a hlavou sa oprel o operadlo stoličky. Vyzeral Bledo

"Bolo to dlhé odlúčenie, si v poriadku?" Opýtala sa Hermiona.

"Zachvíľu budem v poriadku, len tu ostaň," povedal Draco. Zatvoril oči a koncentroval sa na jej blízkosť. Ale nezlepšovalo sa to. Ani po minúte, ani po piatich minútach. V skutočnosti sa cítil horšie.

"Donesiem ti niečo na pitie." Ponúkla sa Hermiona a chcela vstať.

"Nie, zostaň kde si."

Hermiona sa začala báť. Zvyčajne sa už dávno cítil lepšie.

"Možno by sme mali ísť na ošetrovňu.

"Nie," Povedal draco a otvoril jedno oko, kotrým sa na ňu pozrel. "Teda, nie, ďakujem."

Hermiona sa pozrele na neho a rozhodla sa. Pomáha mu, keď je mu nablízku. čím bližšie, tým lepšie. Prisunula sa bližšie na gauči a jemne ho objala. Cítila jeho napätosť ale po pár okamihoch sa jeho telo uvoľnilo a chytil ju za ruky, aby ho objala úplne.

///

Vo chvíli, keď sa ho Hermiona dotkla, sa Draco cítil lepšie. Bola to ako uvoľúujúca vlna, ktorá čistila jeho telo.

"Pri Merlinovej brade, to je úžasný pocit," pomyslel si Draco.

Hermiona sa trocha pohla sa bál, že ho pustí, tak ju chytil za ruky aby to nespravila. Nakoniec ale cítil aj niečo iné ako liečivú silu. Cítil k nej ohromujúci pocit nehy. Uvoľnil krk, a dovolil sovjej hlave aby sa položila do jej vlasov.

"Je to lepšie?" Opýtala a bez toho aby sa čo i len pohla.

"Prestaneš s tým, ak poviem ano?" Opýtal sa Draco.

Hermiona zdvihla jeho hlavu a zadívala sa do nej. Vyzeral oveľa lepšie, keď sa mu ale pozrela do očí, jej žalúdok urobil kotrmelec.

"Vedel som, že nebudeš schopná odolať spraviť to. Už dlho s tým bojuješ, lebo som neodolateľný."

Áno, to je presne ten dôvod prečo som ťa objala!" Povedala Hermiona sarkasticky. "Pre nič iné, len preto lebo sineodolateľný!"

Draco sa na ňu usmial "Vidíš, vedel som to!"

"Kým sa spamätáš, idem nám po pitie." Hermiona sa na neho posledný krát pozrela a nechala ho na pohovke samého.

11.01.2012 10:28:28
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one