Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

Kapitola 6. - Skutočný priateľ

Ďakujem Vám všetkým za komentáre. Snáď sa Vám bude ďalšia kapitola páčiť :))) Opäť sa ospravedlňujem za chyby, snáď mi ich prepáčite. Prekladám väčšinou vnoci a vtedy ich už nevidím. Myslím ale, že sa dajú prehliadnuť. Hlavný je preklad. S pozdravom, Black

Bolo takmer 6 hodín večer, keď Harry opustil Deravý Kotlík a vydal sa do Londýna. Nikdy si pre seba nekupoval iné oblečenie ako čarodejníckeho. Cítil sa stratený. Prešiel niekoľko blokov a dostal sa to krajšej časti msta a pozeral sa do obchodov. Vybral si obchod, kde dúfal, že budú mať niečo pre niekoho v jeho veku a vošiel dnu.

"Možem vám pomocť?" Opýtala sa mladá žena ktorá prišla za ním. Harry si všimol, že si ho premeriavala a veľmi sa jej nepáčilo jeho oblečenie.

Harry sa na ňu milo usmial. Vyzerajúc zahambene povedal," Hm, áno, o všetko sme prišli pri požiari a naši susedia boli taký láskavý, že nám požičali nejaké staré oblečenie kým si nekúpime nové. Potrebujem celý noý šatník a ocenil by som vašu pomoc pri jeho vytváraní. Nemám veľmi vkus."

"Samozrejme, pane," povedala vľúdne a zamestnala ho na ďalšie 2 hodinky.

Ako vyšiel von, zmenil si výzor späť na Edwarda Evansa a šiel do hotela. Tam zničil staré Dudleyho veci a obliekol si nové. Na izbe sa rozhodol, že zavolá Hermione. Vedel, že Dursleyovský telefón bude odpočúvaný, ale nemyslel si, že by sa Dumbeldore obťažoval odpočúvať aj jej telefón. Bol potešený, keď zistil, že telefón zdvihla Hermiona.

"Haló?", počul ju povedať.

"Hermiona? To som ja, Harry!"

"Harry! Ako to že telefonuješ? Dostal si sa do problémov?"

"Počúvaj, nemôžem dlho rozprávať. Dnes ráno som stretol svojho bratranca Edwarda Evansa - zajtra ťa navštívi. Príde asi o deviatej ráno, v poriadku? Spomínaš ši, vtedy v Suffolku si ho stretla."

"Ach, áno," chytila sa hneď Hermiona a Harrymu odľahlo.

"Dúfam, že teba uvidím tiež čoskoro! Snád mi to DUmbledore dovolí."

"Maj sa Harry, dík za zavolanie."

"Ahoj."

Harry položil telefón a rozhodol sa spať. Zobudil sa o siedmej ráno. Všetky veci si poodkladal do kufra. Do svojho batohu si dal Hermionin batoh a jej kópiu knihy Dejín Rokfortu. Keď bol hotový, zišiel na prízemie hotela na raňajky.

Harry neskôr vyšiel na ulicu a hľadal nejakú kaviareň. Bol užasnutáý nad tým, aký by bol život keby ho nikto nepoznal a mal peniaze. Nikdy sa necítil tak dobre. Vďaka Griphookovmu tréningu dokonca necítil ani svoje spojenie s Voldemortom. S úsmevom dopil kávu, zaplatil, nechal sprepitné a vyšiel znova na ulicu.

Na ulici hľadal taxík. Po chvíli ho našiel a užíval si cestu k Hermione domov. Za hodinku neskôr sa taxík zastavil pred pekne vyzerajúcim domov v peknej štvrti mesta. Harry zaplatil za jazdu a svižným krokom zamieril k dverám a zazvonil.

Hermiona otvorila dvere a ppovedala, "bratranec Edward, poď ďalej!"

Schytila jeho rameno a vtiahla ho vnútra tak silno, že si Harry musel neskôr to rameno pošúchať. Vo chvíli, keď sa dvere zatvorili, zvedavo sa na neho pozrela a opýtala sa, "Harry, si to vážne ty?"

"Sú tu tvoji rodičia?" Opýtal sa nevinne.

Hermiona zakývala hlavou, Harry vyčaroval utišujúce kúzla a Hermiona ho odtiahla do salóna. Potom si s úsmevom zmenil späť svoj výzor a v tom okamihu sa ocitol v silnom srdečnom objatí.

"Harry, musíme toho toľko dohnať. Chýbal si na čítaní Siriusovej záveti, ale poviem ti o tom. A si musíme pohovorit o," Hermiona sa nervózne obzrela okolo miestnosti a pokračovala, "profesorovi Dumbledorovi a ostatných. Ale najprv mi povedz, kde si sa naučil tieto kúzla. Nebojíš sa Ministerstva?"

Harry sa zasmial. Slnko dopadávalo na Hermionina vlasy a Harry uvažoval nad tým,prečo si nikdy nevšimol aký krásny odtieň hnedej majú. Už nebola tým zubatým strapatým dievčatkom z prvého ročníka - bola naozaj čarovná. Pozeral sa jej do očí kým rozprávala a v jej očiach videl úplnu loajalitu k nemu a vzrastajúcu nedôveru k Dumbeldorovi a Ronovi.

Potom začal rozprávať on. V rýchlosti jej spomenul stretnutie s Griphookom. Hermione sa objavili slzy v očiach pri tom ako jej rozprával o záveti jeho rodičov a ako ho Dumbledore celé roky zrádzal. Vytiahol si zápisník, kde si písal Dumbeldorove skutky a pridala tam zopár vlastných.

"Tak veľmi som ti chcela pvoedať o Dumbledorovi, ale nemala som šancu ako. Dúfala som, že pochopíš miju narážku na Gobliniu vojnu v roku 1218," povedala smutne. "Viem, že ťa nepustil na čítanie Siriusovej závete, lebo som prepočula rozhovor medzi Lupinom a Tonksovou, vedel si, že existuje Siriusov portrét?"

Harry sa na ňu usmial a povedal, "ja som bol na tom čítaní, Hermiona."

"Ach, jasné," povedala, keď si dala dve a dve dohromady, "tvoj plášť!"

"Nie," usmial sa na ňu Harry. "Pomohol mi s tým Griphook. V skutočnosti som bol jeden z čarodejníkom na maľbe za vami. A neboj sa - teraz mám Siriusov portrét ja. Je na privátnej ceste."

Obaja potom strávili nejaký čas o rozprávaní o všeličom ale potom sa tému otočila na Ronove správanie na čítaní.

"Ehm, hermiona," povedal Harry a očervenel, "môžem sa ťa opýtať na Rona? Vieš, že sa ti už dlho páči, ale, som zvedavý..."

Hermiona sa pozrela na svoje ruky. Potom sa pozrela na Haryho a zbhlboka sa nadýchla.

"Sľúb mi, že si to necháš pre seba, Harry. Keď som pri ňom, nemôžem myslieť na nič iné, ale keď je preč, nemôžem ho vystáť. Už mu neverím - už dost dlhú dobu, ale som videla, že ste najlepší kamaráti, a nechecla som ťa stratiť ako priateľa. Neviem prečo mám tie pociy, keď je blízko mňa. Nie je ani výnimočne pekný, alebo múdry, alebo odvážny. Možno ma očaril, ale nie je na to dosť vynaliezavý."

"On nie, ale Dumbledore áno," zavrčal Harry.

Pošúchal prsteň a videl ako sa známa modrá žiara objavila okolo náhrdelníku ktorý nosila.

"Odkiaľ máš ten náhrdelník Hermiona? Je očarený - aby zvýšil tvoje pocity k Ronovi. Mne dal špiónskop keď bol v Egypte s rovnakým očarovaním."

Hermiona si náhrdelník strhla z krku.

"To je odporné," povedala. "Ron mi ho dal na Vianoce." Následne chcela aby Harry odstránil to kúzlo a potom si ho dala späť.

"Mala by si ho nosiť v škole aby si nevzbudila podozrenie. Musíme to zahrať veľmi presvedčivo. Chcem aby si dokončila školu. Ja možno neskončím, mám pred sebou kopu tréningu a najmenej dvoch čarodejníkov na porazenie. Dovoľ mi povedať ti o pravom proroctve, nie tými lžami, ktorými ma kŕmil Dumbledore." S týmito slovami vybral sklenenú guľu a Hermione prehral proroctvo.

"Počkaj, zapíšem si ho," povedala a vzadal si zápisník a pero. "Hmm, očividne si dieťaťom o ktorom sa tam hovorí.A zdá sa, že sa tam spomína Voldemort, Dumbledore a Fudge, nie? A čo tí traja priatelia?A to hovorili o štyroh zakladateľoch?"

"Nie som si istý, Hermiona," povedal Harry a oprel sa na sedačke. "Mne sa skôr zdá, že to hovorí o mne a troch ďalších. Ty si ďalšia podľa mňa a mám tušenie, že tí dvaja sú Neville a Luna. TO ale nzistím, kým ich nestretnem."

"Kto hovorí, že to musia byť ľudia, Harry?" Opýtala sa Hermiona s vážnosťou v očiach. "Možno to hovorí, že si to ty, Griphook a dvaja ďalší. Napríklad domáci škriatok a Hagrid."

"Podľa mňa o nich hovorí ďalšia časť proroctva, kedy sa čarodejníci s týmito štyrmi bytosťami spoja. Nateraz ale chcem svoj tréning a informácie o Dumbeldorovi skryť pred každým o kom si nie som istý. Ešte sa nemôžem postaviť Voldemortovi, ale budem museť čoskoro. A Griphookova pomoc mi dala veľkú výhodu. Viem, že môžem veriť tebe, Fredovi a Georgovi. Ale musím zistiť ako je na tom Remus a Tonksová."

Zhlboka sa nadýchol a pokračoval. "Ale to je jedno. Hermiona, veľmi by som sa ti chcel ospravedlniť. Veľmi ma mrzí, že si sa zranila na Ministerstve. Mal som ťa počúvnuť, mal som byť viac opatrný a nikdy svojich priateľov nevystaviť nebezpečenstvu."

Hermiona sa na neho pozrela.

"Harry, mal by si sa prestať za vetko viniť. Vedeli sme, že riskujeme. Všetci sme šli dobrovoľne. Som vyliečený a nie je tu nič, oč by som ti mala odpustiť. Skús sa za to prestať viniť."

S týmito slovami vzal Harry batoh.

"Tak, a je čas na narodeninové darčeky!" Povedal Harry a podal jej s úsmevom knohu dejín Rokfortu.

Hermiona zapišťala presne tak ako si to Harry predstavoval. Sledoval ako ukazovákom prechádzala po indexe knihy aby videla pridané časti knihy. Harry ju s potešením sledoval.

"A ešte niečo tu je," pvoedal Harry a podal jej batoh, ktorý jej kúpil.

Harry by bol veľmi rád, keby si mohli výjsť niekam na jedlo ale vedel, že by to pre ňu bolo nebezpečné. Vyčaroval teda dve jedlá a pokračovali ďalej v rozhovore.

"Čo teraz chystáš? Opýtala sa Hermiona po tom, ako Harry dojedol.

Harry očervenel. "Vieš, pomaly sa už budem musieť vrátiť. Sľúbil som Siriusovi, že sa dnes vrátim a nechcem aby sa o mňa strachoval. I keď je to len portét. Mám inak nápad, ktorý by sa ti mohol páčiť. Goblini mi povedali, že musím poraziť Voldemorta. Ale to je ešte ďaleko. Tak isto mi ale povedali, že musím zjednotiť čarodejnícky svet. Kontaktujem Dobbyho aby som zistil či je verný mne alebo Dumbledorovi. Ak mne, tak poprosím Dobbyho aby ma naučil všetko o domácich Elfoch a taktiež, či by ma nenaučil trocha ich mágie. Bolo by naozaj užitočné sa premiestňovať a čarovť na veľké vzdialenosti."

Hermiona sa usmiala od ucha k uchu.

"Harry, to je úžasné, Možno končne budú bojovať za svoju nezávislosť!"

Harry opäť očervenel a pozrel sa na svoje nohy.

"Nechecm ti ničiť sny, Hermiona. Ľudia chcú slbodu a nezávislosť, ale nemyslím si že aj Elfovi. Naozaj sa zdá, že žijú aby slúžili. ALe nikdy by sa nemali dostať do rúk zlým pánom alebo byť považovaný za otrokov. Mali by byť časťou rodiny. Zistím všetko o ich minulusti a potrebách. Stále slúžili? Majú tak isto vodcu a vládu? AKo sa stretávajú a ženia? Nič o nich nevieme. Vieme jedine to, že Dobby je veľmi silný. Mala si ho vidieť keď Luciusa Malfoya odhodil dole schodmi v druhom ročníku. A Malfoy sa ani nepokäšal bojovať s ním."

Hermiona sa pozrela na svoj priateľa. "Dobre, vzdám sa S.O.P.Ľ.O.Š-u (Spožús). Sľubujem. A máš pravdu - sú iný ako my. Ak môžem pomocť, rada ti nejak pomôžem. Len mi daj vedieť."

"Myslím, že je čas ísť," povedal Harry smutne. "Rád by som videl tvojich rodičov, ale čím menej ľudí vie, že som tu, tak tým lepšie."

Posledná vec, ktorú Harry spravil predtým než odieišl bolo, že pridal štvrtú ručičku na sovjich hodinkách.

Hermiona ho objala aHarry cítil, že sa necíti tentokrát v rozpakoch - bolo to príjemné. Jemne jej ho s úsmevom vrátil a bol odmenený tým, že videl ako mierne očervenela.

"Nemal by si si prinavrátiť sovj výzor Edwarda?" Opýtala sa Hermiona starostlivo.

"Nie, teraz, keď viem kde bývaš, mlžem sem kedykoľvek prísť. Kedy by mali byť tvoji rodičia preč aby tu nik nebol?"

"Pracujú od utorka do soboty, Harry. A si tu vítaný kedykoľvek. Budeš mi chýbať. A ďakujem za darčeky."

Harry sa na ňu usmial, zamával jej a odmiestnil sa späť na Privátnu cestu.

29.11.2011 01:58:13
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one