Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

Kapitola 7. - Potterovi Elfovia

Ďakujem všetkým za koméntáre. Človeka povzbudia písať ďalej. Prepáčte, že te na túto kapitolu museli čakať tak dlho, ale bola o niečo dlhšia a v jednej pasáži som sa trocha zasekol. A pár dní sa mi nechcelo prekladať :D Dúfam ale, že si ju užijete a prosím si komentáre :) Skúste si tipnúť ako bude príbeh pokračovať. S pozdravom, Black

Harry sa ráno zobudil s úsmeom a odpočinutý. Natiahol sa a začal sa rozpomínať na svoj sladký sen v ktorom bola jedna strapatá čarodejnica. S pomocou Oklumenie od Goblinov bol Harry schopný si Voldemorta držať mimo spojenia. Jediné čo niekedy cítil bolo jemný náraz, ktorý ale musel byť spôsobený extrémne silnou emóciou. Pozrel sa na obraz svojho krstného otca, ktorý sa na neho usmial a potom premenil na čierneho psa. Život začínal byť konečne dobrý.

Po ranných domácich prácach sa vrátil do izby a vyčaroval zábrany okolo svojej izby. Prvé čo spravil bolo, že vytiahol sovj kufor z batoha. Na prvý phľad sa zdalo, že je to obyčajný školský kufor. S odreninami a škrabancami. Keď ste ho otvorili, bol tak isto ako ktorýkoľvek iný kufor. Začarovaný aby sa do neho zmestilo 3krát viac vecí ako do muklovského kufra. Ale ak Harry dal svoje palce na západky a dvakrát stlačil, kufor neodhalil nič iné ako schody, ktoré smerovali dole.

Schádzajúc dole schodmi, Harry bol potešený, že objavil miestnosť veľkú asi 6x10 metra, osvetlenú pochodňami. Zavrel za sebou dvere, ktoré spôsobili, že veko kufru sa takisto zatvorilo. Mal tu miestnosť len pre seba. Seba a ľúdí, ktorým jedine on dovolí sa sem dostať.Vybral prútik a vyčaroval jednoduché svetelné kúzlo. Čakal asi 10 minút. Nechcel totiž dostať žiaden list z Ministerstva. Neprišlo však nič. Teraz vedel, že magická stopa je tu nezistiteľná.

Harry začaroval svoju izbu a vzal Siriusov portrét a batoh.

"No tak, Sirius, vstávaj," povedal Harry. "Potrebujem tovju pomoc pri zariaďvaní."

Späť v kufry, ktorý sa Harry rozhodol nazývať Godrikov Kufor, zavesil Siriusa na protiľahlej stene a obzrel sa okolo.

"Toto je skvelé, drobec," uznanlivo povedal Sirius.

Harry mal čo robiť. Pod schodmi vyčaroval miestnosť, ktorá bola na mieru pre Domáceho Elfa. Na stene naľavo, Harry vyčaroval veľké kno, ktoré ukazovalo prostredie, kde bol kufor. Na Privátnej Ceste toho nebolo veľa k videniu, ale pozorné oko si mohlo všimnúť členov rádu ako hliadkujú. Kúpeľňa a knižnica boli na druhej strane miestnosti. A stena oproti schodom,, kde bol zavesený Sirius, teraz mala v strede veľký krb s malou kuchynkou naľavo od nej. Steny začaroval aby vyzerali ako steny v Rokforte a takisto oddelil miestnosť pre spálne, kde boli štyri postele. Presne ako v rokforte. Stoly, pracovný stôl pre elixíry, knižnica, kožené kreslá a krb vytorili z tohoto miesta pohodlnú miestnosť, ktorá by sa dala nazvať domácou.

"Škoda, že musím spať hore," povedal si pre seba Harry. "Vydržal by som tu celé leto, ale teraz musím byť dostupný."

Rýchlo si vybalil svoje nové oblečenie a zavesil si ho do skrine. Nechcel si svoje oblečenie nechať hore v izbe, kde by ho mohli násť jeho príbuzný. Do knižnice dal svoje staré školské knihy spolu s novými, ktoré si kúpil nedávno. Nakoniec na steny zavesil rôzne fotky, ktoré pre neho znamenali veľa.

"Sirius," povedal Harry a otočil sa na neho. "Rád by som ťa tu nechal nad krbom, ale nemôžem tu stráviť toľko času ako by som chcel. Keď bude škola, budeš tu, ale teraz, potrebujem ťa hore v izbe.

Harry vyšiel po schodoch hore a ocitol sa vo sovjej izbe

"A čo teraz, drobec?" Opýtal sa ho Sirius, keď sa na neho otočil s otázkou v očiach.

"Uvidíš," povedal Harry s úsmevom. "Prichádza čas na krok dva v mojom pláne ovládnutí sveta. Alebo mojej sloby, ak preferuješ." Otočil sa na sovjej stoličke a zvolal: "DOBBY!"

S tichým prasknutím sa pred Harry objavila malá postava. Bola veľmi malá, asi meter vysoká s veľkými netopierimi učami a očami veľkými ako tenisové loptičky. Mal oblečené blečenie vo veľmi nezvyklej kombinácii. Hnedý sveter od Rona, niekoľko párov ponožiek, 5 klobúkov a vrch od čajovej kanvice. Najnezvyčajnešou vecou na ňom bol ale pohaľad, ktorým sa pozeral na Harryho.

"Harry Potter si praje vidieť Dobbyho?" Opýtal sa Elf. "Ako môže Dobby poslúžiť veľkému Harrymu Potterovi?"

Harry sa milo osmal na Elfa. Dobbyho oči sa rozšírili ešte viac ako ho pozoroval vyčarovať stôl a dve stoličky (Jednu zmenšenú na Dobbyho veľkosť), a ľahkými raňajkami pre oboch.

"Rád by som sa s tebou naraňajkoval a porozprával ak by si chcel," povedal Harry.

"Ako, ako ako je pán Hary Potter schopný používať mágiu Goblinov, pane?" Opýtal sa Dobby zvedavo. "Dooby vždy vedieť, že pán Harry Potter je veľký a mocný, ale Dobby envedieť, že pán byť majstrom v mágii Goblinov!" Povedal Dobby so slzami v očiach. "Veľký pán Harry Potter požiadať Dobbyho aby sa s ním najedol, akoby boli rovný! Ste veľmi milý!"

Harry pozoroval ako sa Dobby posadil na stoličku a videl na ňom spokojný výraz. Harry obom naložil na tanier raňajky. Potom s mávnutím ruky odčaroval tanier.

"Dobby, potreboval by som sa ťa opýtať niekoľko otázok, a chcem aby si ku mne bol úprimný. Ak by to bolo možné, chcel by som aby si mi prisahal, že tvoje odpovede sú pravdivé."

V tej chvíli Dobby vyskočil zo sovjej stoličky, položil si ruku na srdce a pokľakol pred Harrym.

"Dobby prisahá Elfskou prísahou, že všetko čo sa ho Harry Potter opýta Dobby odpovie pravdivo."

Harry cítil prúdenie mágie vo vzduchu. "Dobby, čo si to urobil? Čo mala znamenať tá prísaha?" Opýtal sa Harry znepokojene.

"Znamená to, že ak Dobby poruší sľub, v tej chvíli umrie."

"Ehm, och, Dobby. To nebolo potrebné. Tvoje slovo mi úplne postačuje," povedal Harry a cítil sa kus nervóznejšie ako predtým. Nadýchol sa a opäť sa opýtal Dobbyho, "Dobre, prvá otázka. Tvojim pánom je Dumbledore, Rokfort alebo si stále slobodným Elfom?"

Dobby sa usmial. "Professor Dumbeldore sa raz Dobbyho opýtať, či Dobby chcieť byť jeho Elf, ale Dobby povedať nie. Dooby byť stále slobodný elf. Väčšina Elfov nebyť nikoho vlastníkom, ale radi sa považovať za majetok súčasného riaditeľa."

"Takže, ak by si chcel, mohol by si opustiť Rokfort?"

"Pán Harry Potter chcieť Domáceho Elfa?" Povedal Dobby vysokým hlasom. "Pretože, pretože, to," povedal Dobby tichým hlasom, "byť Dobbyho sen."

Harry zdvihol obočie v prekvapení. "Radšej by si bol mojim elfom ako byť slobodným, Dobby?"

"Sloboda byť úžasná, pán Harry Potter. Je to tá najlepšia vec na svete po," povedal Dobby a znova stíšil hlas,"mojich posledných pánoch. Ale Domáci Elfovia radi slúžia. Chcú byť súčasťou rodiny viac, než čokoľvek iné."

"Dobby," povedal Harry vážnym hlasom, "potrebujem ťa. Ale možno sa rozhodneš odmietnuť po tom, čo ti poviem čo je vo veci. Sľúb mi, že všetko čo ti teraz poviem,neopustí túto izbu. A nechcem žiadnu ďalšiu prísahu."

"Dobby sľubovať, pane."

Harry sa postavil a rozhliadol sa po miestnosti.

"Dobby, počas tohoto leta som od Goblinov zistil, že profesor Dumbeldore nie je mojim praiteľom."

Na Dobbyho tvári sa objavil previnilý výraz.

"Zistil som, že ma usmiestnil do domu mojej tety proti vôli mojich rodičov, ukradol peknú kôpku peňazí, čítal mi poštu a pracoval na tom, aby ma držal slabého, nevytrénovaného a nepripraveného poraziť Voldemorta."

Elf vyzeraj nešťastne.

"Dobby očakával niečo takéto. vždy keď priľa téma na Harryho Pottera, riditeľ vykázať Dobbyho z miestnosti. Elfovia môžu cítiť veci, ak viete čo mám na mysli. Kým Dobby pracovať pre riaditeľa, on nemôcť prísť a hovoriť o podozreniach. Ale," Dobby sa pozrel na Harry s hrdosťou v očiach, "ak Dobby počuť o hrozbe proti Harrymu Potterovi, ak Dobby zistiť niečo, on prísť. Viete, že on prísť, pane!"

Harry si opäť sadol. Chytil Dobbyho ruku a stisol ju

"Dobby - chcem aby si bol mojim Elfom. Raz, budem žiť v jednom z domov ktoré vlastním a ty môžeš byť Elfom domu, ale na teraz by to znamenalo zostať v Rokforte a predstierať, že si stále soboný Elf a špehovať pre mňa."

Na Elfovej tváry sa objavili slzy. "Dobby byť poctený, Harry Potter, pane!"

"Dobby," začal Harry vážne, "vy, domáci elfovia, ste ušľachtilý a mocný. Videl som ako si zhodil Luciusa Malfoya dole schodmi len lusknutím prsa. Videl som ako sa Malfoy ani nepokúsil bojovať s tebou. Domáci elfovia boli ignorovaný a prehliadaný príliž dlho. Ak Voldemort vyhrá, jeho nenávisť k všetkému, čo nie je 100-percentne čísté zničí všetko, vrátane Goblinov, Pol-obrov a Domácich Elfov. Potrebujem sa naučiť všetko čo môžem od každého aby som ho dokázal poraziť. Potom potrebujem zistiť ako porazím Dumbeldora. Využíval ľudí pridlho. Teraz, ťa preúšťam z našej dohody, musíš ju dodržať"

Dobby znova vyskočil zo stoličky a kľakol si pred Harryho.

"Dobby, domáci elf týmto prisahá slúžiť Harrymu Potterovi kým nezomrieť alebo mu nedať oblečenie. Dobby nikdy nezklamať pánovu dôveru a neprezradiť jeho tajomstvá. Dobby upratovať, variť, slúžiť Harrymu Potterovi, jeho rodine a priateľom. Priania Harryho Pottera sú Dobbyho prianím." Potom sa postavil, vzal Harryho ruku a položil ju na svoju hlavu.

Harry mohol cítiť mágiu v miestnosti opäť. A vedel, že bola spísaná magická zmluva.

"Ja, Harry Potter, prisahám byť dobrým a spravodlivým pánom Dobbyho. Dobbyho potreby sú moje potreby. Budem ohraňovať a držať Dobbyho v bezpečí kým môk život nepominie."

Na Elfovej tváry sa opäť objavili slzy.

"Dobby naučiť Harryho Pottera všetko o mágii domácich elfov a používať ju. Nie je zložitá ako mágia Goblinov. Sme veľmi dobrý v premiestňovaní - tak ako zanedlho aj Harry Potter bude!"

"Takže," ozval sa Sirius z portrétu, "predstavíčš ma alebo prejdeme rovno k bozkom?"

Harry sa zasmial a povedal, "Dobby, predstavujem ti portrét svojho krstného otca, Siriusa. Sirius, predstavujem ti Dobyho."

"Môže sa Dobby opýtať pána niečo?" Opýtal sa Dobby bojazlivo.

"Poprvé Dobby, volaj ma tak ako predtým prosím! A niečo si vyjasnime. Ty sa ma môžeš VŽDY pýtať čokoľvek. Ak by som ti niekedy náhodou dal oblečenie, opýtaj sa - nechcem ťa nikdy prepustiť! Žiadne trestanie sa! Ak ťa požiadam o ničo komplikované, ako špehovanie, dopraj si čas na spánok a jedlo - to je príkaz!"

"Harry Potter je milý a vznešený" zasmrkal Dobby. Veľkými rukami si pošúchal oči a pozrel na Harryho. "Ale ja byť zneprázdnený špehovaním. Vy potrebovať ďalšieho domáceho elfa. S ďalším elfon vedľa seba po celý čas by ste mohli odosielať a prijímať správy premistňovaním - riaditeľ ich nemôcť čítať."

"Vážne Dobby? To je úžasné! Nebude ti ale ďalší elf vadiť? Nebudeš žiarliť alebo také niečo?" Opýtal sa Harry.

"Dobby byť stále prvý elf Harryho Pottera. Harry Potter potrebovať veľa elfov aby sa cítiť pohodlne."

"Ako sa darí Winky, Dobby? Je mi jej ľúto - Crouch sa k nech choval veľmi zle."

Harryho myšlienky sa vrátili do štvrtého ročníka a k tomu ako Crouch v lese vyhodil Winkey.

Elf sa usmial na Harryho.

"Je jej o ničo lepšie, Harry Potter, pane. Už prestala piť, ale je stále smutná. Myslím, že je to dobrá voľba, pane."

S úsmevom Harry zvolal, "Winky!"

S tichým puknutím sa pred Harrym zjavila Winky. Vyzerala lepšie ako keď ju Harry naposledy videl. Aj keď stále nosila tie isté modré šaty, neboli deravé a neboli na nich už škrvy po ďateľinovom pive (máslový ležák). Nevyzerala nijak zle, ale vyžarovala z nej aura smútku a pokory.

"Harry Potter, pane!" Povedala Winky svojim vysokým hlasom "Ako vám môže Winky poslúžiť?" Pozrela sa na Dobbyho s otázkou v očiach.

"Winkey?! Opýtal sa Harry a kľakol is k nej. "Si stále slobodný elf?"

Veľká slza sa objavila v očiach malého elfa.

"K mojej hambe ano, pane."

Harry sa na ňu povzbudivo pozrel. "Winky, tvoj bývalí pán sa k tebe choval škaredo. Viem, že o ňom nebudeš hovoriť zle a musím oceniť tvoju loajalitu. Pán Crouch nemal žiadne právo očakávať, že udržíš také tajomstvo a potom ťa vyhodiť bez toho aby si urobila niečo zlé."

"Sklamala som pána!" Vykríkla Winky. "Winky je zlý domáci elf!"

"Nie," prerušil Harry plačúceho elfa. "Bola si vhodená do situácie z ktorej nie je východiska. Winky, ak by si ostala v stane počas Svetového Pohára v Metlobale a nesledovala Bartyho, čo myslíš, že bys a stalo?"

"Pán Barty bol z-z-zlý chapec!" Povedala Winky slabým hlasom. "Pán Crouch mohol Winky vyhodiť za to, že ho nenasledovala."

"Winky, ukázala si Bartymu, že mi z vrecka trčí prútik?" Opýtal sa Harry.

"Nie, pán Potter, pane!"

"Samozrejme že nie. Nechápeš to Winky? Pán Crouch by ťa prepustil v ten deň tak či tak. Neurobila si nič zlé. Bola to jeho chyba, že stratil kontrolu na ním. Oblečenie by ti dal v ten deň tak či tak. Si dobrý a verný domáci elf, nezaslúžil si ťa."

"Ste priveľmi milý, pán Potter, pane." Povedala Winky a prestala sa brániť emóciám.

"Winky, chcela by si byť mojim elfom? Dobby mi práve zložil sľub vernosti, a potrebujem ešte jedného elfa. Niekoho ako si ty - plná lásky a túžby pomáhať."

Harry nikdy nezabudne na ten výraz radosti a nádeje ktorý sa zjavil na Winkynej tváry. Bolo to ako keby niekto roztiahol závesy jej mysle a nechal slnko preniknúť sovjimi lúčmi ďalej. Niekoľko krát preglgla a pozerala sa na Dobbyho či to myslí výžne. Dobby jej len prikývol.

"Winky bude ten najšťastnejší domáci elf na svete, pán Potter, pane!" Zvolala Winky.

"Winky nebude!" Zasmial sa Dobby, "to už je Dobby."

Harry, stále kľačiac pred Winky povedal svoju prísahu, ktorú tak isto povedala aj ona.

"Winky, potrebujeme si dohodnúť zopár pravidiel. Dobby ich už počul. Môžeš sa mi kedykoľvek pýtať na to, čo chceš. Ak ti niekedy náhodou hodím oblečenie alebo ti ho podám, neznamená to, že ťa prepúšťam. Nesmieš sa trestať. Ak ťa požiadám o niečo komplikované, vezmeš si čas na jedlo a spánok, lebo chcem aby si bola zdravá. Ak bys te ochoreli, alebo niečo porebovali, musíte mi to povedať. Nebudem vás nikdy trestať za to, že potrebujete odpočinok alebo čas pre seba."

Elfovia sa len pozreli na seba a potom na Harryho neveriacky pozreli. "Pán je príliš milý a vznešený! Budem dobrým elfom dobrého a veľkého pána Pottera."

"Kým som v Rokforte," pokračoval Harry, "potrebujem aby ste predstierali, že ste stále pracujete pre školu. Nechcem aby o vás dvoch nikto okrem mojich priateľov vedel. Nie je to ale preto, že by som sa za vám hambil," dodal Harry, keď videl na Winkynej tváry výraz hamby, "ale pre vašu a moju ochranu. Winky, ako ti Dobby povie, zistil som, že Dumbledore, Ron a Ginny Weasleyovci nie sú mojimi priateľmi. Chceli mi uškodiť a spravili veľa zlých vecí. Nepracujú pre Voldemorta, ale chcem aby bolo v tajnosti to, že som ich odhalil, ažkým neporazím Voldyho. Viem používať mágiu Goblinov a prial by som si naučiť sa históriu domácich elfov a vašu mágiu. Od vás dvoch. Nesmú to zistiť."

Winky prikývla.

"Keď skončím školu, z vás dvoch budú skutočný domáci elfovia. Mám niekoľko nehnuteľností a nemám ani potuchy čo ma tam bude čakať. Samozrejme, v jednom dome budem bývať. Takže sa nebojte, táto vec s tajnosťami nebude naždy." Povedal Harry hlavne pre Winky ktorá sa na neho láskyplne pozrela.

"Dobby sa nebude veľmi zdržiavať pri mne, má špecialnú sledovaciu úlohu a len občas mi bude dávať správy. Potrebujem ťa Winky pre svoje osobné potreby a chcem aby si doručovala listy bez toho aby ich Dumbeldore čítal."

"Bude mi sťou, pane," povedala hrdo Winky.

"Skvelé!" Povedal Harry. "Teraz mi dovoľte vziať vás na prízemie do vašich mistností. Môžete tam byť kedykoľvek, keď nie ste v Rokforte, alebo potrebujete pauzu."

Dali bys a povedať že výraz na Dobbyho a Winkynej tváry bol výrazom storočia. Ako pozerali na zariadenie izbičiek, ktoré im pripravil Harry, plakali. Hlavne keď sa pozreli na na zariadenie a posteľ, ktoré boli prisposobené ich výške.

"Teraz, keď už sme tu boli, sa sem vieme kedykoľvek premiestniť, pane," povedal Dobby s prikývnutím.

"Skvelé," usmial sa Harry. "teraz sa poď em ale porozprávať o histórii elfov v priebehu dejín."

Domáci elfovia boli jedinečný. Tak veľmi prehliadaný a popritom taký mocný. Taký mocný a taký skromný. Vyčaroval čas-spomaľujúce kúzlo na miestnosť, takže Dobby a Winky nebudú chýbať v Rokforte a dali sa na učenie. Prekvapujúce bolo, že elfovia nemali žiadnu napísanú históriu o sebe, ale históriu si predávali ústne pomocou zvláštneho šiesteho zmyslu.

Zišlo najavo, že elfovia sa trénovali vo svojej mágií počas dlhých storočí aby mohli komunikovať s ostatnými elfami telepaticky. Alebo aby vedeli vycítiť volanie sovjho pána. Nemali schopnosti ako Oklumenciu a Legilimenciu, ale mohli komunikovať s ostatnými eflami, keď to bolo potrebné. Taktiež posielať súkromné správy.

Napríklad, ako Harry zistil, ak si čarodejník prial usporiadať oslavu alebo nejakú slávnosť. Táto úloha by bola priveľká pre jedného albo dvoch elfov, takže si zavolali pomoc. Všetci elfovia z neobývaných domov alebo nezamestnaný elfovia príjdu pomôcť a pracujú v kuchyni nevidený a neznámy. Elfovia v tejto situácii sú pod sľubom súkromia.

Elfovia boli skutočne a jedine šťastný vtedy, keď boli vlastnený čarodejníkom ktorý ich chcel a ochraňoval ich. Nezáležalo na tom ako sa k nim choval. Vždy to bolo lepšie ako byť nezamestatným škriatkom. Dobby bol vo svete elfov považovaný za nechutnosť. Jeho adopciou do Haryrho rodiny si napravil reputáciu.

Elfovia sa mohli oženiž len so súhlasom svojho majiteľa, ktorý málokedy odmietol. Tieto deti sa nestávali majetkom čarodejníkov, ale keď dosiahli vek, mohli byť čarodejníkom kúpené. Tieto peniaze šli do účtu v Gringottbanke. Tieto peniaze (ktorých množstvo muselo byť podľa Harryho obrovské), mohli byť použité pre elfov v stave núdze - ich, alebo ich pána. Kým boli deti mladé, matka vychovávala dieťa a jej miesto nahradil elf bez práce.

Nik nevie kde sa domáci elfovia vzali a kedy začali slúžiť čarodejníkom. Najstaršie záznamy, datované ešte pred Merlinom, ich spomínali len občas. Ale kto bol prvým čarodejníkom, ktorý vlastnil domáceho elfa, a prečo sa mu elf rozhodol slúžiť je záhadou, ktorá bude navždy zatajená. Vždy to tak bolo a všetci sú s tým zmierený.

Elfovia považovali za neodpustiteľné ak zradili svojho pána. V prípade obrovskej zrady sa o elfa postarali sami elfovia a udelili mu trest.

Harryho obočie sa zdvihlo. "Čo potom Kreacher?" Opýtal sa horko. "Nemyslím, že je väčej zrady akej sa dopustil na Siriusovi."

Prepáčte, Harry Potter, pane?" Opýtal sa Dobby a pozrel sa zvedavo na Winky.

Harry bol zmätený. Nevedeli o Kreacherovej zrade. Ako oklamal Harryho a tým vlákal Siriusa na Ministerstvo, kde prišiel o život. Ale potom si Harry uvedomil, ako by mohli vedieť? A tak im teda povedal celý príbeh.

"Tak aspon vidíte prečo nechcem navštíviť Grimmauldovo námestie," povedal im Harry. "Tie spomienky sú prihorké. A bojím sa, že by som kreachera zabil ak by som ho uvidel.

"Prečo mu pán nedal oblečenie?" Opýtala sa Winky.

"Remus nemôže, Winky." povedal Harry. "Vie, že Grimmauldovo námestie je sídlom Fénixovho rádu. Vie priveľa. AK by ho Remus prepustil, šiel by za Bellatrix a všetko by jej povedal!"

Elfovia zatvorili svoje oči na okamih. o krátkom čase ich otvorili a pozrli sa na Harryho.

"Odpusťte nám, Harry Potter, pane. My elfovia sme vedeli, že Kreacher to nemá v hlave v poriadku, ale nevedeli sme že je z-z-zradcom."

Na to sa elfovia chytili a Dobby zašepkal, "postaráme sa oňho," a s týmito slovami za odmiestnili s izby.

Harry sa užasnuto pozeral na miesto, kde ešte pred sekundou stáli dvaja elfovia.

Prešiel len okamih a elfovia sa znova objavili v miestnosti. Dobby a Winky sa poklonili Harrymu a Dobby povedal, "postarali sme sa o zradcu, ktorý už nebude nikdy robiť problém Harrymy Potterovi alebo jeho priateľom. Pán Lupin bude potrebovať elfa na Grimmauldovo námestie."

"Čo ste s ním spravili?" Opýtal sa Harry tušiac odpoveď.

"Opýtali sme sa ho, či nekonal pod kliatbou čarodejníka. Nekonal - Konal z vlastnej vôle. Jeho hlava teraz visí spolu s hlavami jeho predkov."

"Teraz, Harry Potter, pane," začala Winky, "pán Lupin bude potrebovať elfa na udržiavanie domu. Potrebuje elfa ktorý je dobrý a diskrétny, správne?"

Harry prikývol v sphlase a sledoval elfov ako znova zatvorili oči. Uvedomil si, že komunikú v šlskej sieti.

Po chvíli opäť otvorili oči a pozreli sa na seba. Po krátkom okamžiku sa WInky obrátila na Harryho.

"Pane, je to manželský pár, ktorý hľadá prácu. Dom ich pánov bol nedávano zničený Tým-Koho-netreba-Menovať. Ale nie sú voľný, a elfovia sú veľmi drahý. Osobne oboch poznám. Nodding je môj bratranec a pomáhal som im, kým Blinky, jeho žena bola s dieťaťom.

Harry sa usmial. "To znie skvelo. Ak mi ich odporúčas, tak ich beriem. Koľko stoja? Toto môže byť tajný Vianočný darček pre Námesačníka."

Dobby sa zasmial. "60,000 Galeónov za oboch. Môžem previeš peniaze v Gringottbanke."

"Platí," ozval sa Sirius.

Elfovia sa poklonili Siriusovi, zatvorili oči a dvaja starší elfovia sa zjavili v miestnosti. Ich tváre boli viac zvráskavené ako Dobbyho. S príjemným výrazom v očiach sa pozreli na Harryho a krátko sa poklonili.

"Nodding, Blinky?" Opýtal sa Harry. "Chceli by ste preacovať pre mňa a mojich priateľov? Povedali vám Dobby a WInky o tejto práci?"

"Áno, pane," povedal Nodding. "Chápame, ýe chcete održiavať nemilovaný dom čistý. Je používaný tajnou organizáciou svetla a má stále nejakých hostí o ktorých sa treba starať. Professor DUmbledore nie je dôverihodný naďalej. Ak sa ktokoľvek bude pýtať, povieme im, že sme vystriedali bývalého domáceho škriatka za jeho nepriateľné chovanie a sme verný domu."

"Úžasné," pvoedal užasnuto Harry. O dve prísahy neskôr ukončil Harry tento svoj deň a Remus Lupin našiel ešte v ten večer v kuchyni dvoch nových elfov.

06.12.2011 21:54:23
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one