Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

Kapitola 9. - Druhé detstvo

Takže, nová kapitola je na svete, bola o niečo ťažšia na prekladanie, preto to ľoko trvalo, a bolo aj pred sviatkami a všetko, takže pomenej času na prekladanie bolo :) Ďakujem všetkýmz a komentáre, a túto kapitolu špeciálne venujem Lily, ktorá uhádla fungovanie Mysľomisy. S pozdravom, Black

Obyvatelia domu sa nasledujúci deň zobudili dosť neskoro. Všetci vyzivujúc pri tom ako im Molly servírovala raňajky.

Harry samozrejme predstieral ze drieme pri tom, ako sa Ron obliekal a opustil mistnosť so škaredým pohľadom na Harryho. Harry si sadol a rozhliadol sa okolo seba. Rýchlo si strhol retiazku, ktorú mu dala Ginny a dal ju do bielizníka vedľa mysľomysi od Dumbledora. Pošúchal Potterovským prsteňom a rozhliadol sa po izbe. Retiazka zažiarila známou modrou farbou, ktorá signalizovala loajalitu.

"Nič prekvapivé," povedal si Harry.

Mysľomysa ale zažiarila zvláštným odtieňom zelenej.

Čo to má znamenať?" Opýtal sa Harry samého seba. "Zelená značí stratu súkromia... ale ako?"

Okolo retiazky vyčarovaj malú bublinový štít a dal si ho späť, aby sa vyhol podozrniu. Bol rád, že tá včerajšia náklonnosť k nej už pominula. Obliekol sa a zišiel dole na raňajky.

"Všetko najlepšie, Harry, zlatko," popriala mu znova Molly. "Najedz sa. Si úple vychudnutý."

Harry sa na ňu usmial. Napriek tomu, že strávil tri roky tréningom a dobrou stravou a teda nebol vôbec vychudnutý, hádať sa o tejto téme s Molly bola úplna strata času. Mohol by vyzerať ako Dudley a stále by bol vychudnutý.

Harry dojedol raňajky a obzrel sa po miestnosti. Domáci Elfovia pomáhali Molly, ktorá bola s nimi veľmi spokojná. Hermiona niešo hovorila Ronovi o skúškach V.Č.Ú (NKÚ). Dvojčatá boli zrejme v obchode a po Námesačníkovi a Tonskovej nevedel nič. Rozhodol sa teda prejsť do haly. Pozeral sa na hlavy elfov, ktoré boli useknuté. Úplne na konci bola Kreacherova hlava. Harry sa usmial. Rozhodol sa vrátiť sa do kuchyne, keď sa potkol o dáždnik z trollej nohy, o ktorý sa stále potkýnala aj Tonsková. Zrazu sa roztiahli závesy na portréte pani Blackovej.

Bláznivá pani Blacková bola Siriusovou matkou. Najzapamätatelnejšou vecou o Grimmauldovom námestí bolo, že každý bol privítaný bláznivým krikom ženy, ktorá neznášala nečistokrvných, humusákov, krížencov a ľudí, ktorí neboli v jej pomeroch (čo podľa Harryho nebol nikto). Zavrel oči a čakal obrovský krik. Nič sa ale netalo. Otvoril teda pomaly jedno oko a videl ako sa na neho pozerá majiteľka portrétu.

"Môj pane," povedala milo, "ako vám môžem poslúžiť?"

Harry cítil, že jeho Blackovský prsteň začal vibrovať. Ehm, ako sa dnes máte, pani Blacková?"

Neatraktívna žena sa začervenala. "Ďakujem za opýanie, môj pane. Celkom to ujde. A ďakujem za zrušenie kliatby na mojom portréte. Nepáčilo sa mi byť taká nezdvorilá."

"Ehm, ako som to spravil" Opýtal sa Harry zvedavo.

"Keď Pán domu vstúpi do domu, zruší sa kliatba nepríčetnosti. Nanešťastie, môj syn nebol nikdy menovaný Lordom, keďže bol hľadaný. A teda som nemala kontrolu nad svojim jazykom. S touto kliatbou, ktorá ma kontrolovala som ho toľkokrát urazila. Nikdy si to neodpustím."

"Ach, jaj," povzdychol si Harry. "Teraz s vami ale už bude príjemnejšie žiť. Ale proím vás, nepovedze nikomu o tom, že som získal tento titul - nechcel aby o tom ktokoľvek vedel momentálne." Pani Blacková nevyzerala potešenie. "Nie je to preto, že by som sa hanbil, ale preto, lebo nepriatelia sú blízku a tí to nesmú vedieť. Prečo si nespravíte malý výlet? Portrét vášho syna je na poschodí v mojom kufri - som s istý, že sa poteší normálnej konverzácii s vami."

"Sirius má portrét?" Opýtala sa nveriacky. "Je tu?".

"Áno, na spochodí." Povedal Harry. Na to sa pani blacková postavila a odišla zo svojho obrazu.

Harry zakrútil havou. Na toto leto nikdynezabudne. Rozhodol sa, že sa prejde trocha po dome. Bol potešený, keď videl, že Nodding a Bliny z tohotot domu naozaj spravili miesto, kde sa dá žiť. Okná žiarili čistotou, tapety boli opravené, koberce vymenené. Nebola tu ani stopa po temnej rodine. Harry vošiel do salóna a uvidel tam Lupina ako sedí v koženom kresle a číta Denného Proroka.

"Námesačník - ako sa darí?" Opýtal sa Harry.

Šedivejúci muž položil noviny a pozrel sa na Harryho s unavenými očami. Harry si sadol do vedľajšieho kresla a mohol cítiť smútok vyžarujúci z neho.

"Len tak sa motám, Harry. Máš nejaký nápad čo robiť?" Opýtal sa vlkolak.

Harry sa smutne usmial. "Chcel by som s tebou hovoriť na nejakom bežpečnom mieste. Najprv som sa vidin, a bál som sa, že ma budeš viniť tieť..."

Nemal šancu dokončiť vetu. Slzy sa mu vydrali na povrch a začali mu stekať po líci. Lupin hneď vyskočil z rkesla a prikľakol k Harrymu.

"Nemysli na to, Harry. Neviním ťa. Všetci robíme chyby, ale za všetky môže Voldemort. On je ten,koho máme vinič. Sirius konal unáhlene a vedel, že beží do pasce. Chcel tam byt pre teba."

Lupin objal Harryho. Objatie pomohlo obom.

"Nevieš kde je Hagrid? Som sa sivil, že som od neho nedostal jeho kamennú tortu," opýtal sa Harry po chvíľke.

Povinnosti Rádu, Harry. Keď som o ňom ale počul naposledy bol v poriadku."

Po chviľke rozprávania sa, sa Harry ospravednil a vyšiel z izby.

"Kiežby som mohol teraz navštíviť Siriusa ebz toho aby ma niekto hľadal," pomyslel si Harry. "A tiež Griphookovi poslať list."

V tej chvíli do kuchyne vošla Molly Weasleyová nasledovaná Ronom.

"Harry, zlatíčko," začala rozprávať. "Prepáč, že sme ti o tom ešte nemali čas povedat, alebo tvoj krstný otec nám zanechal nejaké peniaze na presťahovanie. Som si istá, že budeš súhlasiť, že Brloh (Doupě) už nie je viac bezpečným miestom."

"Predali ste Brloh?" Opýtal sa Harry s ťažkým srdvom. Brloh bol pre Harryho ako domov, napriek tomu, že Rona Ginny neboli v zozname jeho 10 najobľúbenejších ľudí.

"Nie, srdiečko," pokračovala, "ale sme kúpili nový dom. Beriem si so sebou svoju rodinu s Noddingom a Blinky aby ám pomohli so sťahovaním. Kiežny som mohla vziať aj teba a Hermionu, ale Dumbledore povedal, že čím menej ľudí vie teraz žijeme, tým lepšie. Pokús sa ale necítiť opustený alebo unudený. Ostáva tu Remus a nejaký šlenovia Rádu sa tu určite zastavia tieť. A nezneužívaj, že môžeš v tomto dome čarovať."

S týmito slovami Molly a Ron prešli ku krbu, vhodili doň prášok a odišli.

V tej cvhílu zpoza rohu vyšla Hermiona, chytila Harryho a ťahala ho do jeho spálne. Harry zavrel dvere a začaroval miestnosť zvyčajnými kúzlami.

"Čo sa deje?" Opýtal sa Hermiony.

"Vieš, chcela som ti dať skutočný narodeninový darček, ale môžem ti ho dať len keď sme sami."

Harry očervenel a začal myslieť na rôzne veci. Hermiona si to všimla a päsťou mu vrazila do ramena.

"Harry, na čo to myslíš? Tu!" Povedala Hermiona a zpod svetra vytiahla malý balíček. Harry si ale všimol ako trocha očervenela tiež.

Roztrhol papier a našiel tam plánovač.

Super, dalšia pooc pri domácich úlohách, pomyslel si Harry.

Hermiona ale zpod svetra vybrala další plánovač.

"Teraz si asi myslíš, že je to ďalšia vec na domáce úlohy, ale pozri, keď v plánovači prejdeš na stránku s dennými úlohami a napíšeš tam niečo, zobrazí sa to aj v mojom plánovači a naopak."

"Fíha, to je úžasné, Hermiona. Teraz mi ale dovoľ niečo ti ukázať."

Harry prešiel k truhlici a otvoril veko. Hermiona uvidela schodisko.

"Kam vedú tie schody?" Opýtala sa Hermiona bojazlivo.

"No poď," povedal Harry, chytil ju za ruku a ťahal dole schodmi. "Vitaj v Godrikovom kufry!"

Hermiona v úžase zabudla zatvoriť ústa.

"Harry, to je úžasné!"

Prešla po miestnosti prezerajúc každý detail, keď sa ozval niekoho hlas.

"Ahoj, kráska," ozval sa Sirius zponad krbu.

"Ahoj Sirius, ako sa ti darí?" Opýtala sa Hermiona. Potom si ale všimla pani Blackovú, ktorá sedela v portréte so svojim synom, plne pri zmysloch a potichu. "Ehm, zdravím pani Blacková."

"Ahoj srdiečko," povedala milo žena v obraze. "Odpusť mi tie komentáre k tvojmu pôvodu. Nebola som pri zmysloch a moje slová boli riadené. Vôbec sa nezaujímam o pôvod, pre mňa je dôležitý talent. Zdravím vás opäť, Lord," presunula pozornosť k Harrymu.

"Ako sa vám darí, Lady?" Opýtal sa Harry milo.

Sirius sa široko usmial. "Krpec, hádaj kto to spravil mojej mame?"

Harry sa na neho pozrel. "No, tipujem, že pomaly za všetko v tomto svetemôže Dumbledore. Vrátane štátneho dlhu Británie, ale aký bol tento raz jeho motív?"

Dvaja členovia Blackovskej rodiny sa zamračili.

"To je dobrá otázka," zavrčal Sirius. "Ten ********** použil kúzlo nepríčetnosti na moju mamu predtým než umrela len preto aby medzi nás vrazil klin. Zaťahal za mnoho nitiek aby ma dostal od teba, Harry. Pokúsil sa mi vziať domov, uväznil ma na 12 rokov bez procesu a potom použil Imperius na Bellu aby ma prehodila cez záves. Začínam si priať aby si ho zrazil do kolien!"

"Ale prečo?" Opýtal sa zmätene Harry. "Prečo by ma chcel od teba držať?"

"Vieš, ja som mu nikdy skutočne neveril," vzdycho Sirius. "To James a Remus boli chytený tým 'najmocnejší mág na svete', ale nikdy som sa necítil pohodlne pri ňom. Možno mal Slizolina vo svojej rodine. Po tom čo si sa narodil a Lily s Jamesom ma určili krstným otcom, DUmbledore sa chcel uistiť, že budeš jediným hrdinom vo svojich očiach. Pravdepodobne si zmyslel, že bude môcť získať prístup aj k Blackovskému rodinnému dedičstvu."

Harry smutne zatriasol hlavou. Pomaly začne mať viac nočných môr o Dumbledorovi ako o Voldemortovi.

Winky sa primiestnila do miestnosti.

"Pane!" Zvolala Elfka. "Winky má pre vás Vianočný darček."

Rýchlo prešla do svojej izby a niesla 2 veľké krabice. Dobby sa primiestnil vedľa nej a tiež mal jednu krabicu spolu s veľkou tortou.

"Všetko najlepšie, Harry Potter, pane!" zaželali Harrymu Elfovia.

"Ale no tak, to ste nemusli," povedal Harry po tom ako mu vnútili svoju tortu a musel ju začať jesť.

"Nie, pane, nemuseli, ale chceli sme!" Povedal Dobby s hrdosťou.

"Môj prvý, pane," povedala Winky s veľkou krabicou, korú dala Harrymu do rúk.

Harry sa zasmial a strhol dole papier. Bol veľmi prekvapený, keď uvidel obrovského plyšového medvedíka, akého mávajú muklovské deti, ale väčšieho. Bol veľmi jemný a huňatý.

"Dakujem," povedal s úsmevom. Ale trocha aj s obavami. Nebol si istý ako Hermiona zareaguje na Chlapca-ktorý-prežil s medvedíkom.

Winky prišla bližšieho k Harrymu a pozrela sa na neho svojimi starostlivými očami.

"Keď Winky videla pánove spomienky, bolo jej smutno, že taký dobrý a milý pán nemal nikdy hračky. Žiadne hračky, žiadne detsto! Winky sa rozhodla, že nie je nikdy neskoro na to mať dobré detstvo."

Harry sa pousmial a vzal si medvedíka späť od Hermiony,ktorá si ho tajne vzala k sebe, a objal ho. Potom ho položili na stôl. Harry sa ho rozhodol pomenovať "Hagrid", keďže bol hnedý, vlasatý a veľmi veľký.

Harry vzal do ruky druhý darček od Winky. Bol oveľa ťažší ako prvý a vydával divný zvuk. Keď ho rozbalil, uvidel obrovskú krabicu LEGO.

"LEGO!" zvolala Hermiona. "Otvor to! Hneď!" povedala Hermiona a pozrela na Harryho. "Harry, všk ty envieš čo je to LEGO?"

"Hm, nie, " povedal Harry a vzal do ruky malé bloky, ktoré boli pre auto. "Ale vyzerá to skvelo."

"Bože, Harry. Tipovala som, že Dudley mal LEGO, je to nekonečná zábava! Poď hrať!"

"Dudley chcel len akčné hračky alebo počítačové hry.Všetko, čo vyžadovalo myslenie alebo kreativitu bolo zakázané," povedal Harry a začal otvárať pomôcke na stavanie auta.

"Nie, Harry Potter, pane - teraz otvorte môj," povedal Dobby a povadal mu krabicu ktorá nebola až tak ťažká alebo veľká ako krabica s LEGO-m, ale tiež obrovská.

Harry sa usmail a roztrhol papier. VO vnútri boli tucty akčných figúrok, ktoré sa pohybovali. Čarodejníci, kentauri, elfovia, goblini a rôzne magické zvery.

"Wau!, To je úžasné," povedali Harry a Hermiona naraz.

"To sú kúzelnícke hračky Harry Potter, pane."

"Ďakujem, obom. Dobby, Winky, ste úžasný," pvoedal Harry a objal škriatkov.

Po tom ako dojedli tortu, škriatkovia ipratali stôl. Harry sa zahľadel na plyšového medveďa a pomyslel si, že kto by zaplatil viac za to aby ho videl. Draco alebo Rita Skeeterová.

Po niekoľkých hodinách hrania sa s LEGO-m a kúzelnými figúrkami si Harry dal pauzu aby napísal list Griphookovi.

Vážený učiteľ,

dnes som zažil úžasné narodeniny, za ktoré vďačím Vám. Kvôli vašej pomoci som získal prístup k svojim peniazom a mal som teda možnosť získať tento kufor a súkromie v Godrikovom Kufri. Mám dvoch úžasných elfov, ktorý mi pomáhajú a starajú sa o mňa.

Je tu ale jedna vec, ktorá ma trápi. Dumbeldore mi dal mysľomisu ako darček k narodeninám a jej aura svieti na zeleno. Je tam teda strata súkromia, enviete v čom konkrétne? Keď sa jeden z mojich profesorov nahnevane pozrel na Dumbledora kvôli tej mysľomise, Dumbledore jej pozmenil pamäť. Takže to musí byť dôležité. Ešte som ju nepoužil.

Poviem Winky aby u vás počkala, kým odpíšete, alebo sa sem môžete primiestniť ak chcete. Som v kufry s mojou kamarátkou Hermionou a miestnosť je začarovaná proti vyrušeniu a je tu čas- spomaľujúce kúzlo.

S pozdravm, Harry

"Winky, mohla by si to odniesť Griphookovi do Gringottbanky? A počkaj prosím na odpoveď."

Winky hrdo prikývla a odmiestnila sa.

Po niekoľkých minátach sa Winky a Griphook primiestnili. Najväčšie bolo ale Griphookove prekvapenie, ked v dobre zariadenej miestnosti vo vnútri kufru uvidel na bruchu ležať Lorda Pottera- Blacka, chlapca ktorý prežil, vyvoleného, plne vytrénovaného Goblinieho bojovníka, ako sa hrá s umelohmotnými kockami a akčnými figúrkami. Goblin si ale všimol, že jeho študent vyzerá šťastný a spokojný, tak sa len usmial na privítanie.

"Griphook!" Zvolal Harry šťastne, stávajúc na nohy. "Winky a Dobby sa rozhodli mi dať šťastné detstvo na moje narodeniny," povedal Harry a ukázal na hračky na podlahe. "Skvelá zábava, že?"

"Ach, áno, pán Potter," prikývol Goblin. "Domáci Elfovia sú vskutku múdre bytosti."

Harry sa smutne rozlúčil so Siriusom a Elfami, a vyšil hore do svojej izby na Grimmauldovom námestí spolu s Hermionou a Griphookom, aby Goblinoi ukázal mysľomisu.Gobblin sa nad ňu postavil a zložito začal mávať rukami. Po niekoľkých minútach sa zastavil a Harrymu rikývol.

"Mali ste pravdu, pán Potter. Všetky stopy na nej vedú k pánovi Dumbledorovi. Zdá sa, že čokoľvek, čo sa rozhodnene uchovať v mysľomise sa skopíruje do ďalšej, pravdepodobne do mysľomise pána Dumbledora."

"To je také odporné," ozvala sa Hermiona a priložila si ruku k ústam.

Harry temne prikývol hlaovu. "No," začal rozprávať, "ak chce vidieť, čo mám v hlave, dovolím mu to."

Griphook sa na neho so záujmom pozrel a chcel niečo povedať, ale Hermiona ho predbehla.

"Harry, to nemôžeš. Nemôžeš mu dovoliť aby ich videl. Nerob to!"

Harry lan zdvihol ruku aby umlčil svoju kamarátku. "Hermiona, neboj sa. Povedla mi, že mysľomisa je užitočná pri stresujúcich myšlienkach. Jednoducho do nej umiestnim všetky svoje zlé spomienky, ktorými som trpel. Od Dursleyovcoch a Snapa. Nech si ich užije. Možno dokonca spravím tak, že sa nebude môcť z myšlienky dostať, kým neskončí." Dokončil so zlovestným úsmevom na perách.

Griphook vydal zvuk podobný smiechu. "Vyzerá to ako plán, môj študent. Nezabudnite na pohyb prsta pre to kúzlo. Bodnúť a zakrúžiť. Nechávam vás tu teraz s vašou odplatou." Dopovedla a poklonil sa

Harry sa poklonil tiež a povedal, "čoskoro budem musieť navštíviť Šikmú Uličku, môžem vás potom pozvať na obed?"

"Bude mi cťou, pán Potter," povedal Goblin s úsmevom a odmiestnil sa.

"Hermiona, ak chceš, tak tu ostaň, ale vloženie tých myšlienok mi bude trvať asi hodinky. Miestnosť je zabezpečená proti vyrušeniu, je tu utišujúce kúzlo a tiez čas-spomaľujúce, takže si kľudne vezmi nejakú knihu z kufru a cíť sa pohodlne."

Harry si vzal prútik a ľahol si na posteľ. Hermiona sa na neho usmiala s radosťou a šla do kufru, odkiaľ sa zachvíľu vrátila s niekoľkými knihami, ktorí si položila na Ronovu posteľ a začala čítať. Harry sa presunul sovju pozornosť k mysľomise.

... Štekajúci a zlovestný buldog pohrýzol Harryho a donútil ho vyliezť na strom, kde musel ostať celú noc. Strýko Vernon sa len na tom zabával...

... Tete Marge sedela za stolom v dome na Privátnej ceste číslo 4, a hovorila o jeho matke a otcovi. Spomenula, že Harryho mali utratiť ako psa...

... Vernon, kričiaci v nepríčetnosti, lebo Harry ako 6 ročný nepokosil trávnik rovno. Niekoľko krát ho udrel do tváre...

... Petunia, bijúc Harryho opaskom, lebo spálil toast keď mal 7...

... Harry ležiac na podlahe vyhladovený, čakajúc na misku studenej polievky, ktorú mu dajú do izby cez dvierka pre mačku...

Dudley a jeho partia bijúc a kopúc Harryho na prednej terase. Petúnia kričala na Harryho aby prestal krvácať na jej kvety...

... Snape púšťajúc dobre vyrobený elixír po tom, čo si Harry vyčistil kotlík, pozerajúc na neho čakajúc či povie niečo...

... Snapovo brutálne správanie počas hodín oklumenie...

Harry si vytiahol tieto spomeniky z hlavy a vložil ich do mysľomisy. Nebolo teraz pochýb, že Dumbledore bude vedieť ako sa k nemu správali Dursleyovci a Snape. Harry ešte pridal lúzlo, ktoré mu vysvetlil Griphook.

"Ale musím Dumbledorovi aj poďakovať," povedal si Harry sám pre seba. "moja hlava sa cíti oveľa lepšie,keď všetky tie spomienky nemám vpredu, ale utlačené do pozadia."

"Hermiona?" Opýtal sa Harry, čím ju vyrušil z čítania. "Rád by som si pozrel aj zvyšok domu, a tiež navštívil Hrdozobca (Klofan) - chceš sa pridať?"

Hermiona prikývla a knihy zaniesla späť do kufru, so smútkom v očiach.

"Ale no, zober si tú ktorú si si čítala."

Hermiona sa vrátila do kufru a vrátila sa späť s knihou a vyzerala šťastnejšia.

Prechádzali sa po dome cestou k dverám, za ktorými bola spálňa pani Blackovej. To, že Sirius dovolil aby obrovský napol kôň/napol orol býval v jej izbe hovorilo veľa o vzťahu medzi Siriusom a jeho matkou. Harry pomali otvoril dvere a obaja sa mu poklonili. Hrdozobec nevyzeral veľmi dobre.

"Nevyzeráš veľmi šťastný, že?" Opýal sa Harry hyppogriffa. Zviera sa na neho pozrelo svojimi žltými smutnými očami.

"Hermiona, musíme ho pustiť, pozri na to berie ktoré púšťa. Pomaly ho to tu zabíja."

"Ale čo Ministerstvo Mágie?" Opýtala sa smutne Herimona. Hrdozobec totiž bol na úteku ped smrťou.

"To nie je problém, choď sa pozrieť dole, či Moony spí. O takomto čase si zvykne dať popoľudňajší spánok."

S prikývnutím Hermiona zišla po schodoch.

"A teraz ty, kamarát," prihovoril sa mu Harry. Zatvoril oči a začal mávať rukami nad chrbtom zvieraťa. Výsledok bol presne taký aký očakával, namiesto strieborného gipogrifa tu stál hipogrif, ktorý bol úplne čierny.

Hermiona sa po chvíly vrátila a keď sa pozrela na Hrdozobca len zdvihla obočie.

"Ako dlho sa tá farba udrží?"

"Je to trvalé, pozmenil som jeho DNA. Teraz dočasné splývajúce zaklínadlo a môžme ho pustiť na slobodu cez predné dvere. Po chvíli Harry a Heriomna stáli pred otvorenými prednými dverami a sledovali ako sa Hrdozobcova nejasná silueta (je to splývajúce, nie miznúce zaklínadlo) vznáša na oblohe nad Londýnom.

"Dúfam, že splývajúce zaklínadlo pôsobí aj na radar," zasmial sa Harry.

Hermiona sa zasmiala a pozrela na Harryho. "A čo teraz? strávili sme hodiny hraním sa s LEGO-m, oslobodili sme Hrdozobca, hovorili sme so Sirusom a jeho matkom, hovoril si s Griphookom a mysľomise a potom si ešte do nej vložil svoje spomienky. A to stále je len 11 hodín ráno!"

"Aha, " usmial sa Harry. "Vitaj v mojom svete. Čo kebyže začarujeme moju izbu čas-spomaľujúcim lúzlom a začneme pracovať na Oklumencii?"

Nasledujúcich 14 hodín/10 minút prešlo veľmi rýchlo. Prestávku si urobili len aby zjedli to, čo im uvarila Winky. Hermiona sa do toho pohrúžila a veľmi rýchlo sa učila, tak ako vždy. Najťažšou vecou pre oboch bolo ale zdielanie intímnych myšlienok a tiež najhorších spomienok. Ale ako si Hermiona pomyslela, bolo lepšie ich zdieľať s Harrym ako s profesorom Snapom.

Harry sa cítil veľmi nesvoj, keď videl jej myšlienky. Bolo veľmi ťakže jej udržovať očný kontakt pri predstavách o ronovy, a najnovšie aj o ňom samotnom. Vzťah medzi nimi už nikdy nebude taký ako predtým.

"Tak, čo ťa vlastne ušil Profesor Snape?" Opýtala sa Hermiona Harryho počas prestávky na jedlo.

"Chceš to vidieť?" Opýtal sa jej Harry. Hermiona súhlasila.

"Och, Harry, je mi to tak ľúto, že som vôbec pochybovala," pvoedala Hermiona po krátkej ukážke Snapovho učenia Oklumencie. "To bolo príšerné. Neprirpavil ťa ako sa brániť a dokonca ani nevysvetlil! To je nehumánne!"

"Aspoň chápeš, prečo je pre mňa také ťažké dôverovať mu," povedal Harry. "A tak isto učí aj elixíry, tu je zoznam prísad, zistite si ako to funguje a ak vás to náhodou zabije, je to vaša chyba."

Na konci týždňa Harry a Hermiona strávili v kufri po použití kúzla dovedna niekoľko mesiacov. Po nich bola vďaka Harrymu, Hermiona takmer tak dobrá v Oklumencii ako on sám. Vedela si ju uzavrieť tak dôkladne, že ani Voldemort, ani Dumbledore a dokonca ani Snape sa do nej nevedeli dostať.

25.12.2011 19:29:57
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one