Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Ospravedlňujem sa, že kapitolu pridávam tak neskoro, no ozaj som nemala čas. Oslavy osemnástin, autoškola, škola a dnes som musela ísť s rodičmi okopávať zemiaky :-/ ... Dúfam, že mi toto oneskorenie odpustíte a s radosťou sa vrhnete na túto kapitolu :)))
Kapitolu venujem všetkým, ktorí mi tu nechali nejaký komentár: Michlík, Misa, Alisa, Anfulka, Adka, Entita a tiež jednému človeku, ktorý sa zabudol podpísať :) ... taktiež venovanie patrí všetkým, ktorá moju poviedku čítajú :))

Lord Voldemort sa zdržal v Rokforte ešte jeden celý deň, ktorý strávil so svojím synom a dcérou. Chris bol prepustený z nemocničného krídla, keďže fyzicky bol v poriadku a aj pamäť sa mu vrátila. Tak sa život v škole vrátil späť do starých koľají. Bolo tu však pár zmien v správaní študentov. Nikto na Chrisa neútočil, nevyhrážal sa mu ani inak nereagoval na jeho prítomnosť. Pravdaže sa neodvážili- stačil im minulý výstup Temného pána a Luciusa Malfoya.

V nasledujúcich týždňoch sa nič zvláštne neudialo a každý si zvykol na ten stereotyp. To sa však malo zmeniť, pretože o týždeň sa mal hrať dôležitý metlobalový zápas- Chrabromil proti Slizolinu samozrejme. Chris sa dozvedel, že na miesto chrabromilského stíhača nastúpila Ginny, hoci ona mala záujem skôr o post triafačky. Nikto lepší tam však nebol a preto musela chtiac-nechtiac nastúpiť. Chris vedel, že Ginny je dobrá, no slizolinský stíhač David Lavine mal rýchlejšiu metlu a tiež bol obratnejší a skúsenejší. Čo sa týkalo zvyšku slizolinského týmu, Chrabromil nemal šancu. Draco s Arielle boli neprekonateľní, a strážca – mohutný no rýchly Mike Jones bol skoro neprestreliteľný. Odrážači síce nemali takú tvrdú strelu ako Weasleyovské dvojčatá, no zato mierili presne. Takže to vyzeralo vo víťazstvo Slizolinu. Hlavne teraz, keď Chrabromil stratil svojho stíhača Harryho Pottera, ktorý by bol ich jedinou šancou na víťazstvo a to tak, že by chytil strelu pred náskokom Slizolinu o viac ako 140 bodov.

Všetko sa však skomplikovalo, keď dva dni pred zápasom niekto napadol na chodbe cestou do klubovne Davida Lavina. Po celom tele mu vyrašili strašné bolestivé pľuzgiere a miesto pravej ruky mal krídlo. Niekto sa ho zrejme snažil transfigurovať a ten niekto môže byť rád, že sa mu to nepodarilo, pretože keby ho premenili na zviera, mohli by mu poškodiť telo či mozog. Našťastie sa to však nestalo a učitelia pátrali po vinníkovi. Zatiaľ neúspešne.

Tak teraz slizolinčania smútili, pretože náhradného stíhača nemali a bez neho hrať nemohli. Museli by sa vzdať zápasu v prospech Chrabromilu. Chrisovi to bolo celkom ľúto lebo sa na ten zápas tešil.

Večer za ním prišla Arielle s Dracom a zatiahli ho do kúta v klubovni.

„Musíš nastúpiť miesto Davida,“ povedal Draco a jeho tvár vyžarovala zúfalstvo. Len ťažko niesol pomyslenie na to, že by sa mali vzdať bez boja a len tak pripísať víťazstvo Chrabromilu.

„Čože? Ja nemôžem hrať za Slizolin,“ krútil hlavou Chris.

„Prosím Chris, si naša posledná nádej. Vieme aký si dobrý a keď nám nepomôžeš, Slizolin príde o možnosť získať pohár. Prosím Chris, sprav to pre mňa,“ prosíkala Arielle brata a hádzala naňho smutný pohľad.

„Nemôžem Arielle. Vždy som hrával za Chrabromil a ani som nerozmýšľal nad tým, že by som hral za inú fakultu,“ odporoval Chris. „Dokonca ani nie som členom vášho týmu, nemohol by som hrať a vlastne aj pochybujem že by to kapitán dovolil.“

„Jasné že by to dovolil, každá možnosť je lepšia ako sa vzdať bez boja. No tak, nenechaj nás v tom.“ Pohľad smutného šteniatka vyzeral v Dracovom prevedení ozaj pôsobivo. Chris sa zahľadel na svoju sestru a bratranca a začal uvažovať. Oni mu predsa pomáhajú s tou Slizolinovou vecou, tak najmenšie čo pre nich môže urobiť, je raz im v tejto žiadosti vyhovieť, a súhlasiť. Keď si tí dvaja všimli že Chris stíchol a premýšľa, v napätí bez jediného slova čakali na jeho konečné rozhodnutie.

„Dobre, ale je to len pre tento krát. Jasné?“ povedal nakoniec a Arielle sa naňho s výsknutím vrhla.

„Paráda, si ten najlepší chlapec na svete,“ skoro sa preriekla a povedala 'brat' no stihla si pripomenúť, že sa nachádzajú v klubovni plnej zvedavých uší a  tu je len Chrisova priateľka. Draco sa tiež smial, vedel totiž, že Chris je ako stíhač neporaziteľný. Nejaká Weasleyová naňho nemá šancu. Po chvíľke vstali a šli nájsť Mikea Jonesa, strážcu a kapitána v jednej osobe aby mu oznámili túto správu. Našli ho sedieť v opačnom kúte spoločenskej miestnosti ako strnulo sedí a smutne listuje v nejakej učebnici.

„Ahoj Mike,“ pozdravila Arielle a žiarivo sa naňho usmiala.

„Ahojte, potrebujete niečo?“ meravo odpovedal vysoký, hnedovlasý chlapec a presunul pohľad z knihy v ruke na trojicu priateľov.

„Máme pre teba skvelú správu. Našli sme stíhača na zápas,“ odpovedala a úsmev jej z tváre nezmizol.

„To myslíte vážne?“ neveriacky sa na nich díval Mike pohľadom zastavil na Chrisovi.

„Áno myslíme. A to nie je všetko. Videli sme Chrisa lietať a Weasleyová proti nemu nemá ani najmenšiu šancu,“ ubezpečoval slizolinského siedmaka Draco, a Arielle oduševnene prikyvovala hlavou na znak súhlasu.

„No tak to je fajn. Už som si myslel, že nenastúpime a Snape by ma potom zabil. Prisahal som mu totiž, že tento rok je pohár náš,“ povedal im a dosť nedôverčivo si premeriaval Chrisa. Neveril, že je taký dobrý, dokonca lepší ako David, no teraz nebol v situácii, kedy by si mohol vyberať. Nakoniec súhlasil a potom sa s touto novinkou podelili aj so zvyškom týmu.

***

 V sobotu ráno sa Chris zobudil veľmi skoro a všimol si, že nie je jediný. Draco sedel na parapete okna a díval sa na rozľahlé školské pozemky. Ani si nevšimol druhého chlapca, ktorý sa zaňho postavil a prihovoril sa mu.

„Ani ty nemôžeš spať noc pred zápasom?“ spýtal sa Chris stojac tesne pri Dracovom uchu. Opýtaný nadskočil a otočil sa ku Chrisovi.

„Pre Merlina, toto mi už nerob. Nečakal som že budeš tak skoro hore... Máš pravdu, nemôžem spať. A čo ty?“

„Ja som na tom rovnako,“ pokrčil plecami Chris a zahľadel sa z okna. Počasie bolo prijateľné- Slnko nesvietilo príliš prudko avšak nebolo ani zamračené. Vietor nefúkal,  hoci bol chladný November.

„Dnes vyhrajeme,“ po chvíľke povedal Draco a znelo to skôr akoby o tom presviedčal sám seba a nie len ako konštatovanie ako to pôvodne malo vyznieť.

„Určite,“ zasmial sa Chris a pocítil vzrušenie ako pred každým zápasom. Vedel, že dnes hrá proti svojmu bývalému týmu, no ten ho odmietol a preto ich nebude šetriť. Pomôže Slizolinu vyhrať aj keby ho Ron mal od závisti a nenávisti hneď po zápase prekliať. Chcel mu dokázať, o čo prišiel, keď ho neprijal.

O desiatej sa obliekli a v klubovni sa stretli s ostatnými členmi družstva a spolu šli na raňajky. Sieňou sa rozľahol potlesk slizolinčanov, keď vstúpili. Chris si všimol Ronov naštvaný pohľad a odvrátil sa. Ešte stále si nezvykol na to, že jeho kedysi najlepší priateľ ho nenávidí. Hneď po raňajkách odišli hráči do šatní aby sa prezliekli do habitov na metlobal a na Chrisove prekvapenie sa tam zastavil Severus, aby svojich študentov povzbudil.

Presne o jedenástej sa v okolí metlobalového ihriska niesol zvuk gongu, ktorý oznamoval, že tribúny sú plné a zápas sa mohol začať. Za mohutného potlesku prišli doprostred ihriska chrabromilčania odetí v šarlátových habitoch, ktorých ako vždy povzbudzovali aj bystrohlavská a bifľomorská fakulta. O niečo menší potlesk zaznel na privítanie slizolinského mužstva, ktoré vypochodovalo na ihrisko hneď po chrabromilčanoch. Ron s Mikeom si podali ruky a Chris si všimol, ako Ron zavrčal niečo smerom ku Mikeovi, ktorý na jeho poznámku nijak nereagoval. Zaznel zvuk píšťalky a lopty boli vo vzduchu. Zápas, ktorý sa skoro nekonal práve začal.

Lopty sa okamžite ujal Draco a vyštartoval smerom k chrabromilskému bránkovisku. Arielle letela tesne pod ním a keď z dvoch strán leteli na blonďáka dvaja triafači z Chrabromilu s úmyslom vzať mu prehadzovačku, pustil ju z rúk kolmo dole a Arielle ju zachytila. Teraz mala prehadzovačku v rukách malá blondínka a na svojom rýchlom Blesku vyrazila smerom k Ronovi a vystrelila. Slizolin viedol 10:0. To slizolinčanov povzbudilo a hra sa rozbehla.

Po dvadsiatich minútach bol stav 70:20 pre Slizolin a chrabromilčania strácali koncentráciu a snažili sa strieľať zo všetkých možných aj nemožných pozícií. Draco a Arielle predviedli perfektnú spoluprácu a strieľali jeden gól za druhým. Chris prelietaval okolo ihriska a snažil sa nájsť strelu. Bola mu už dosť zima a rád by zápas skončil. Práve ho minula Ginny a usmiala sa naňho. Úsmev jej oplatil a ďalej sa rozhliadal. Zdalo sa mu, že pri Ronovej nohe sa mihlo niečo drobné a zlaté a preto rýchlo otočil Blesk a vystrelil smerom k obručiam. Ginny si to všetko všimla až po upozornení komentátora na to, že Christopher Riddle zrejme zbadal strelu, a taktiež zamierila k chrabromilským obručiam. Nemala však najmenšiu šancu dobehnúť ho. Chris bol od strely zlatej strely vzdialený len pár metrov, keď k nemu leteli hneď dve dorážačky vypálené Fredom a Georgom. Mal jedno šťastie, že ho napadlo prudko zabrzdiť a tak sa dve tmavé lopty zrazili a všetci blízko letiaci počuli kovový zvuk nárazu. Zlatá strela sa samozrejme stratila a Chris sa už namrzene otočil a rozhliadal sa po drobnej loptičke znova.

O hodinu stále nič neobjavil a ľutoval, že vôbec šiel hrať. Bola mu zima a tenký habit nebol vôbec teplý. Ani ohrievacie kúzlo už veľmi nepôsobilo. Bodový stav bol 190:70 pre Slizolin, no tiež zásahy a hra triafačov už neboli také dobré ako na začiatku hry. Zrejme by tiež už boli radi na zemi a hriali sa pri ohni vo svojej klubovni.

Chris lietal z jednej strany ihriska na druhú, keď zrazu videl, ako Draca zasiahla do hlavy dorážačka. Nebola však vystrelené pálkou jedným z Weasleyovských, ale prútikom chrabromilského triafača, ktorého meno Chris nepoznal. Draco zjavne stratil vedomie, pretože okamžite po náraze lopty do jeho hlavy skĺzol z metly a asi zo šesťdesiatmetrovej výšky padal dole na zem. Chris zdesene sledoval ten pád akoby v spomalenom zábere a nemohol sa ani pohnúť. Neuveriteľne mu odľahlo keď videl, že tesne nad zemou niekto jeho pád spomalil a on dopadol rovno na vyčarované nosidlá. Prekvapene zažmurkal, keď uvidel pri Dracovi stáť jeho otca s vytiahnutým prútikom. Zrejme to bol Lucius, kto zmiernil pád svojho syna. Práve teraz sa hádal s madam Hoochovou a zrejme požadoval potrestanie chrabromilského triafača. Po chvíľke sa rozzúrene otočil a odišiel smerom k hradu. Mal namierené do nemocničného krídla.

Hra pokračovala bez potrestania Chrabromilu, pretože madam Hoochová tvrdila, že ona vôbec nevidela, žeby bola dorážačka vypálená triafačom. Slizolin bol teraz v nevýhode, lebo bez Draca boli oslabení a aj vytočení tou nespravodlivosťou. Chrabromilčania však naopak povzbudení začali s novými silami útočiť na slizolinského brankára a postupne znižovali bodový rozdiel. Chris už začal panikáriť- mal totiž v pláne zápas pre Slizolin vyhrať, no akosi to nevychádzalo.

Už sa ho pomaly zmocňovalo zúfalstvo, keď badal zlatú strelu vznášať sa len pár metrov od neho. Natešene si to k nej namieril a natiahol ruku. Cítil ako ho drobné krídelká šteklia na dlani, no zrazu pocítil obrovskú bolesť v pravom boku a všetko pred ním sčernalo. Stihol si akurát pomyslieť- Oou, zase bude problém. Sekundu nato už aj on padal na trávnik. Zápas bol prerušený, pretože nikto nevedel, čo sa to deje.

Severus Snape pribehol k bezvládnemu Chrisovi ležiacemu na zemi a rýchlo mával prútikom pri kúzlení diagnostického kúzla aby zistil, čo sa jeho študentovi stalo. Z pravého boku sa mu valila krv- zrejme bol zasiahnutý kliatbou. Viac sa mu zistiť nepodarilo, pretože sa ho ujala madam Pomfreyová a rýchlo prevádzala kúzla na zastavenie krvácania a podávala mu nejaké elixíry.

Profesor elixírov sa rozhliadol a namieril svoj pohľad najprv na tým jeho fakulty, kde všetci členovia so strachom v očiach hľadeli na svojho stíhača. Potom sa jeho pohľad presunul na členov chrabromilského týmu, z ktorých sa niektorí škodoradostne usmievali a iní- napríklad Ginny a Dean ustarostene sledovali Chrisa. Pozornosť však upriamil na jedného z triafačov- Dennisa Gibbonsa, na tvári ktorého hral víťazoslavný úškľabok. Severus ani chvíľu neváhal a vošiel mu do hlavy. V tom momente mu bolo jedno že je to nezákonné a keď videl, že to on zaútočil aj na Chrisa aj na Draca- na JEHO dvoch študentov- neuveriteľne sa naštval a náhlil sa smerom k o chvíľu zrejme mŕtvemu študentovi. Jeho pozornosť sa upriamila len na jeho tvár a trochu sa zarazil, keď sa jeho úškľabok zmenil na číre zdesenie. Severus sa otočil a hľadal niečo, čo by tak toho chlapca mohlo vystrašiť. Prúser- pomyslel si keď sa otočil a videl ako sa k nim z hradu blíži rozzúrený Lord Voldemort tesne nasledovaný Luciusom Malofoyom.

 

A/N: V prvom rade dúfam že kapitola sa Vám páčila :) Musím sa priznať, že metlobalové scény ma v knihách zvyčajne nudia a tak si myslím, že môj opis priebehu zápasu nie je Boh-vie-čo.

Tiež sa Vám možno bude zdať divné, ako sa mohol Voldemort tak rýchlo objaviť v Rokforte- to sa dozviete v ďalšej kapitole, rovnako ako sa dozviete aj výsledok zápasu. Viac k tomu nebudem písať, keby ste mali nejaké otázky- napíšte komentár :))

05.06.2011 01:13:09
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one