Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Nech sa páči moji milí, kapitolka len a len pre vás :)) Je to opäť len taká milá oddychovka no pomaly sa to začne rozbiehať :))

„Chris, si v poriadku?“ zvolala Arielle a vrhla sa naňho. „Čudovali sme sa, kde si sa zdržal tak dlho, keď zrazu otec zistil, že si v nebezpečenstve. Zvolal pár smrťožrútov a ponáhľali sa za tebou. Ako ti je?“

„Pár smrťožrútov? Veď ich tam bolo aspoň päťdesiat.“

Kristabell a Jared svojho brata tiež objali. Neskôr sa Chris dozvedel, že aj oni za ním chceli ísť spolu s otcom, no ten to nedovolil. Najviac ho však potešilo objatie od mami. Adrienne sa postavila a jemne objala svojho syna. Ucítil jej príjemnú kvetinovú vôňu a cítil sa byť v bezpečí- taký pocit zažíval prvý krát. Nakoniec ho objal aj otec a chcel vedieť, čo mu tí dvaja spravili. Skoro sa neovládol a vyhodil do vzduchu takmer polovicu obývačky, keď sa dozvedel o elixíre pravdy, ktorý bol nútený jeho syn vypiť. Tiež ho veľmi prekvapilo, keď mu Chris povedal, že dokázal silou mysle premôcť Veritaserum a neodpovedať. Napadlo ich, že Slizolin musel byť riadne mocný, keď ten zlomok jeho sily, ktorú zdedil Chris dokáže prekonať najsilnejší elixír pravdy.

Všetky debaty však museli prerušiť, keď sa v obývačke zjavil škriatok a oznámil, že večera je pripravená. Neváhali ani chvíľu a odišli do obrovskej jedálne, kde by sa pokojne najedla aj menšia základná škola a vychutnali si skvelú ľahkú večeru, ktorú tvorila pečená ryba s plátkom citróna, zemiaky a zeleninový šalát. Po večeri Arielle rozprávala súrodencom svoje zážitky z Rokfortu a opisovala činnosti ich malej partie. Draca samozrejme poznali no na Hermionu boli zvedaví. Zazreli ju len raz, keď tu bola po tom čo Chris otvoril Slizolinov zvitok. Rozhodli sa, že ju pozvú na návštevu dva dni pred návratom do školy s tým, že už ostane tu a do Rokfortu sa vrátia všetci spolu.

Po večeri Voldemort odišiel za Severusom a Luciusom- chcel vedieť, ako pochodili s tými dvoma idiotmi z ministerstva. Chris len ticho sedel vo svojej izbe pred krbom a premýšľal. Nad Ronom, Dumbledorom, všetkými študentmi z Rokfortu, ktorí ho nenávidia; nad Dracom, nad Hermionou a v podstate o všetkom možnom. Zrazu sa strhol, keď pocítil na svojom pleci teplú dlaň. Otočil sa a zbadal pri sebe stáť svoju mamu.

„Mami,,“ zašepkal tíško a Adrienne si k nemu prisadla a zľahka si ho položila do náručia.

„O čím premýšľaš?“

„Vlastne o všetkom. Vždy som si myslel, že nikdy nezažijem pocity aké prežívam keď som s vami doma. Je pre mňa úplne nové tešiť sa na prázdniny a môcť povedať, že mám ozajstný domov s úžasnou rodinou. Vždy som to Ronovi tak trošku závidel a teraz viem, že oprávnene,“ priznal sa Chris a Adrienne sa len usmievala.

„Chri, povedz mi pravdu, pretože tvoj otec so mnou o tom odmieta hovoriť. Ako sa k tebe správali Liliina sestra s manželom?“

„No vieš, nebolo to ideálne ale snažili sa. Neboli veľmi šťastný keď ma našli pred dverami svojho domu a jediné vysvetlenie, ktoré teta dostala bol list,“ odpovedal vyhýbavo Chris a snažil sa z tejto témy nenápadne vycúvať.

„Viem že to nie je všetko, Chris. Ubližovali ti?“ so starosťou v očiach sa ho pýtala a bolo vidno, že ju naozaj trápi že ho nemohla mať pri sebe od začiatku a vychovať ho s láskou apolu s ostatnými súrodencami.

„Niekedy. Ale naozaj nič vážne...pár krát ma nechali bez večere a bitku som dostal, len keď som nestihol dokončiť prácu, ktorú mi udelila teta,“ dopovedal a oči mal pri tom zabodnuté do zeme. Nerád hovoril o Dursleyovcoch.

„No tak, poď sem ku mne,“ povedala jeho matka a ešte silnejšie ho objala. „Už nikdy ti neublížia, sľubujem. Aspoň už chápem, prečo Tom tak zúril keď som minule spomenula tvoju tetu.“

„Však im nič nespravil?“

„Nie Chris, nespravil pretože nemal čas, ale ja sama by som ich najradšej prizabila,  keby som mohla.“ Chris už na to nič nepovedal a Adrienne radšej zmenila tému.

„Ako sa ti darí v Rokforte?“

„Je to super, ako vždy. Som rád že tam je Sirius. Konečne s ním môžem stráviť viac času.“

„Áno, Sirius je fajn, nečudujem sa, že ho máš tak rád. Len je mi ľúto, že musel stráviť toľko času v Azkabane. No to, že to zvládol ukazuje, akým silným človekom je.“

„Máš pravdu mami...“ začal Chris ale nedopovedal, pretože dvere do jeho izby sa otvorili a dnu sa vovalila Arielle, Jared, Draco a Kristabell. Trochu sa zarazili, keď uvideli v prednej izbe pri kozube sedieť svojho brata s mamou. Pomysleli si, že nebudú rušiť a chceli odísť, no Adrienne ich zavolala dnu. Aj tak musela ísť niečo prebrať s Luciusom a Narcissou a Chrisovi sa spoločnosť určite zíde.

„Ahoj Draco, kedy ste prišli?“ vyzvedal Chris, keď sa Draco usadil na vedľajšiu pohovku vedľa Jareda.

„Práve teraz... Čo máš dnes večer v pláne?“

„Nič extra, prečo?“

„No, myslel som že by sme mohli...“

„Tak si urobíme pyžamovú párty,“ zvískla Arielle a Kristabell s Haredom prikyvovali hlavou, ako že je to dobrý nápad.

„Výborne, o hodinu sa tu stretneme. Ja prinesiem jedlo; Bell- ty oznámiš rodičom, že dnes s nimi nebudeme večerať a ostaneme tu. Jared môže priniesť nejaké spoločenské hry a ty Draco- ty si tu hosť, tak si len obleč svoje úžasné sexi pyžamko a dostav sa tu presne o hodinu.“

„A čo ja?“ Chris len užasnuto sledoval Arielle ako dáva inštrukcie všetkým okolo a každý ju bez reptania počúva.

„Ty nič. Daj si na seba pyžamo a trošku to tu môžeš upraviť aby to tu vyzeralo útulnejšie.“

Chris sa spamätal až keď sa ocitol sám v izbe. Všetci totiž plnili úlohy, ktoré im zadala Arielle a on sa radšej tiež pustil do práce. Úplne zhasol všetko svetlo a potom vyčaroval nové, svetielkujúce gule rôznych farieb. Nábytok spred krbu presunul ku stenám a na zem vyčaroval huňatý, zelený koberec a obrovské vankúše na sedenie. Vyzeralo to ozaj pohodlne a útulne. Nikdy síce nebol na žiadnom pyžamovom večierku (teda ak nepočíta noci v chrabromilskej spálni, ktoré on a jeho spolubývajúci trávili rozprávaním sa o blbostiach), ale takto nejako si to vždy predstavoval. Pyžamá, vankúše, jedlo a zábava. Keď bolo všetko pripravené, v spálni sa prezliekol do fialového pyžama, ktoré dostal minulé Vianoce od pani Weasleyovej, privrel dvere do spálne a vrátil sa do svojej obývačky. Stihol to akurát- dvere sa otvorili a ako prvá prišla Kristabell s Jaredom. Obaja mali na sebe pyžamá a Jared niesol v rukách zopár krabíc. Chris predpoklada, že to budú nejaké spoločenské hry, aj keď si tým nebol istý; okrem Rachotiacej sedmy, čarodejníckych šachov a pľuvadlíkov sa nestretol so žiadnou inou hrou, ktorou si krátili čas mladí kúzelníci. Hneď za nimi prišla Arielle tesne nasledovaná Dracom. Všetci si izbu prezreli a obdivne prikývli.

„No teda Chris, vyzerá to tu ozaj krásne,“ rozplývala sa jeho mladšia sestra. Chris sa usmial a pokynul im aby sa usadili. Iniciatívu prebral Draco keď si začal uťahovať z Chrisovho pyžama. Odkedy sa spolu priatelia, je Draco úplne iný, avšak niekedy sa v ňom Malfoy predsa len nezaprie a všetko, čo nie je dokonalé musí ohundrať.

„Pre Merlina, čo za handry to máš na sebe?“

„To nie sú žiadne handry, v tomto pyžame je mi dobre- teplo a pohodlne. Nehovor mi, že to čo máš na sebe ty je pyžamo,“ nedal sa Chris a s pozdvihnutým obočím sledoval Dracove belasé, hodvábne nohavice a k nim ladiaci vrchný diel niečoho, čo by sa s prižmúreným okom dalo nazvať pyžamovou blúzou.

„Náhodou je to veľmi príjemné na...“ na čo sa nedozvedeli, pretože spoza privretých dverí do Chrisovej spálne vyletelo niečo malé a čierne a začalo to liezť Chrisovi po ruke. Ostatní štyria prítomní šokovane hľadeli na niečo, čo trochu pripomínalo mláďa mačky.

„Chris, ty máš pantera?“ vydýchla Kristabelle a čierne mačiatko sa jej začalo driapať na nohy.

„Nie je môj, chcem ho dať na Vianoce Siriusovi. Myslím, že sa k nemu hodí, čo poviete?“ smial sa Chris z ich prekvapených výrazov.

„Fuj, hlavne si to zviera drž pri sebe,“ hundral Draco a prekvapene zjojkol, keď mu malý panter zaboril pazúriky do tenkého, hodvábneho pyžama.

„Volá sa Shade a zdá sa, že si ťa obľúbil Draco,“ smial sa Chris zo zdeseného Draca, ktorý sa snažil zbaviť malej šelmy. Shade sa však nechystal opustiť blonďákove teplé telo a uvelebil sa mu v lone. Po chvíľke sa prestal vrtieť a zaspal, a Draco si s hrôzou uvedomil, že to malé mačiatko hladká po mäkkej hlavičke a dokonca si ten dotyk jemnej a hladkej srsti na svojej dlani užíva.

Tak Shade strávil celú noc s nimi- bláznil sa s Jaredom, naháňal vyčarovaných motýľov a s upretým pohľadom sledoval figúrky na hracej ploche rozloženej medzi vankúšmi. Chris sa naučil hrať zopár zaujímavých kúzelníckych spoločenských hier. Najviac sa mu páčila hra s podobná muklovskému Človeče, no táto verzia sa hrala so samopohybujúcimi sa figúrkami a kartami.  Okolo polnoci si decká dali teplé kakao so sušienkami a chvíľu na to sa strhla v izbe zúrivá vankúšová vojna. Jedno šťastie, že existuje kúzlo na tlmenie zvuku, pomyslel si Chris keď si uvedomil, že tým hlukom, ktorý sa rozľahol izbou by zobudili celé sídlo. Boli tri hodiny ráno, keď všetci od únavy zaspali jeden po druhom. Ani sa neobťažovali vrátiť sa do svojich izieb, len si vyčarovali spacie vaky a uložili sa pri kozube.

Na druhý deň ráno ich tak našli rodičia- Adrienne, Tom, Lucius a Narcissa. Chceli vedieť, prečo decká neprišli na raňajky a tak sa ich vybrali hľadať. Spokojne sa na seba usmiali, keď sa im pred očami zjavil obraz piatich teenagerov ležiacich v kope na zemi pred krbom. Luciusa prekvapil Draco, ktorý ležal s rukou ochranne položenou na malom panterovi. S otázkou v očiach sa otočil na svoju sestru, no tá tiež videla Shadea prvý krát. Nakoniec to nechali tak a ticho opustili miestnosť. Z neporiadku, ktorý panoval v izbe im bolo jasné, že prežili úžasnú pyžamovú párty a potrebujú prebdenú noc dospať.

***

Keď sa ako tak prebrali a dali do poriadku, čakal ich na stole obed a škriatok s odkazom, že o druhej hodine hneď poobede očakáva Lucius Draca, Arielle a Chrisa v šermiarskej miestnosti. Chris nevedel, čo môže od hodín šermu očakávať, no nemyslel si, že by ho to bavilo. Teraz však nemal na výber a preto sa nechal Arielle doviesť až k miestnosti, kde budú cvičiť. Otvorili dvere a vošli dovnútra, kde už čakal Lucius oblečený len v sivom,  priliehavom tielku a voľných bielych nohaviciach. Pokynul im aby sa aj oni obliekli a začali.

Najprv sa hodnú chvíľu rozcvičovali a až potom vzali do ruky meč. Lucius im ukázal viacero mečov- od európskych šablí po samurajské bojové meče- a povedal im o všetkých rozdieloch medzi nimi, výhodách či nevýhodách a podobne. Začali trénovať s obyčajným kordom s úzkou a pružnou čepeľou určenou výhradne na bodanie, nie na sekanie. Vraj sú tieto druhy mečov najľahšie na ovládanie  a pre ne aj najvhodnejšie. Keď zvládnu tento druh meča, prejdú na katzbalgeri a nakoniec na bojové japonské katany. Postupne sa so svojimi mečmi spoznávali a učili sa základné postoje.

O šiestej večer sa im prvá lekcia konečne skončila a Chris nechápal ako ho z toho v podstate nič nerobenia môže bolieť celé telo. S trpkosťou si pomyslel, že toto je ešte len začiatok. Dotackal sa do sprchy a rozmýšľal nad tým, aké by to bolo žiť normálny život- bez toho aby musel stále zachraňovať celý kúzelnícky svet. Najprv pred Voldemortom (až nedávno pochopil, že pravda, ktorú o údajnom masovom vrahovi Lordovi Voldemortovi rozširoval Dumbledore nie je pravdou ani z polovice) a teraz pred šialeným potomkom Richarda Chrabromila.

Život je jednoducho skvelý.

10.06.2011 19:45:36
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one