Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Nová kapitola je venovaná čitateľom, ktorí komentovali minulú kapitolu- Anfulka, Alisa a Eimi.
Dúfam, že sa Vám bude páčiť a ak mi necháte nejaký komentárik, budem veeeľmi rada.


Weronika

„Uznávate svoju prehru?“ spýtal sa Chris zadýchane a meč držal stále pri krku svojho protivníka.

„Pokojne ma zabi,“ zasyčal DeTroille.

„Nie, nezabijem Vás, pretože to by som nedostal to, prečo som prišiel. Vyhral som a je vašou povinnosťou dať mi to,“ nedal sa Chris a keď Jacques a Lucius potvrdili Chrisove víťazstvo, konečne mohol skloniť meč. Pribehli k nemu Sirius s Voldemortom a držali ho na nohách, pretože on už nevládal. Severus s Luciusom pohľadom sledovali Alexandra DeTroilla, aby sa náhodou o niečo nepokúsil a dal im popis tvorenia tej kliatby. Tváriac sa dosť neochotne a naštvane vytiahol svoj prútik a preniesol pár zaklínadiel, ktoré Chrisovi nič nehovorili. Zrazu za pred nimi objavil starý pergamen, ktorý prevzal Lucius.

„Ďakujem,“ pousmial sa a on aj ostatní jeho spoločníci sa otočili na odchod.

Keď už takmer prešli dverami, začuli rýchly pohyb muža a hlas, ktorým na nich vyslal pútaciu a odzbrojovaciu kliatbu. Možno by mu jeho zámer aj vyšiel, keby členmi ich malej skupinky neboli štyria najmocnejší čarodejníci v Británii. Severus Snape v okamihu vyčaroval nepriepustný štít, Lord Voldemort ho odzbrojil, Lucius Malfoy a Sirius Black sa postavili každý na jednu z mužových strán a držali mu pri krku svoje meče.

„Je neprípustné útočiť takto od chrbta. Môj krstný syn právom vyhral a tak mu môžete byť akurát zaviazaný, že vás nezabil, hoci je to pri súbojoch bežné,“ vrčal Sirius a úbohému mužovi behali oči z Luciusa na Siriusa a na Chrisa.

„Ja- ja som...“ začal koktať a jeho oči sa zastavili na otvorených dverách. Ako keby mal nejakú šancu na útek.

„Je mi jedno čo ste tým sledovali. Za porušenie a zneváženie šermiarov mám právo na to, potrestať vás,“ povedal nemilosrdne Lucius a bez prejavu akejkoľvek emócie odťal mužovi prsty na pravej ruke. Chris musel odvrátiť pohľad a pomyslel si, že sa musí naučiť všetky pravidlá platné pre šermiarov, keď nechce hoci aj nevedomky jedno porušiť a prísť tak o prsty. Bez nich by už totižto nemohol bojovať.

„Dobre si zapamätjte, že nikto, opakujem NIKTO si nedovolí napadnúť mňa, Lorda Voldemorta,“ ozval sa Voldemort a prútikom zamieril na mužovu hruď. Ten od hrôzy vytreštil oči- netušil, že tento mladý čarodejník je sám Temný pán. Ten spomínaný Temný pán začal prednášať nejaké dlhé latinské zaklínadlo a zložito pritom mával prútikom. Po prvých slovách vyletel z jeho prútika zlatistý lúč a namieril si to rovno na miesto, kde mal Alexander DeTroille srdce. Snažil sa vzpierať a jačať, aby Voldemorta zastavil. Bez šance. Ostatní traja dospelí sa tiež dívali dosť prekvapene a šokovane.

„Som zvedavý, koľko krát ešte budem musieť opakovať, že na môjho syna a priateľov útočiť nikto nebude. Rozmýšľam, že nechám v Dennom Prorokovi uverejniť oficiálne vyhlásenie,“ akoby nič poznamenal Voldemort keď dokončenil kúzlo a stále spútaný muž upadol do bezvedomia.

„Nezabil si ho ocko, však nie?“ pýtal sa Chris s obavami. Nechcel, aby jeho otec znova vraždil.

„Samozrejme že nie, hoci som od toho nemal ďaleko.“

„Aké kúzlo si teda vlastne použil?“ chcel vedieť Chris, no odpovede sa ujal Sirius.

„O tomto zaklínadle som čítal, no nikdy som nevidel nikoho, kto by ho použil. Toto kúzlo Chris, zbavilo nášho hostiteľa jeho mágie. Ostalo mu jej len malé množstvo, asi také, akým disponujú šmuklovia.“

„Chceš povedať, že odteraz už ten muž nemôže čarovať?“ pýtal sa ohromene Chris, otáčajúc sa späť k otcovi.

„Áno, presne tak. Ale myslím, že je na čase odísť odtiaľto. Máme predsa nejakú prácu,“ ukázal na pergamen, ktorý držal v ruke.

„Máte pravdu, poďme,“ zahlásil Severus a ako náhle sa dostali za protipremiestňovacie bariéry domu, s puknutím sa premiestnili do Luciusovho domu. Odtiaľ sa kozubom dostali až do pracovne profesora elixírov v Rokforte.

„Konečne ste tu!“ vykríkli Hermiona, Draco a Arielle hneď, ako vyliezli z krbu.

„Si celý, takže ste to zvládli,“ uškrnul sa Draco na Chrisa a dievčatá ich oboch vtiahli do objatia.

Keď sa konečne od seba odlepili, Draco s Arielle chceli vedieť, ako prebiehal súboj a Hermiona by sa najradšej vrhla na tvorenie novej kliatby. Dlhú hodinu trval Siriusov opis súboja s jeho vlastnými komentármi a aj názornými ukážkami Chrisových útočných výpadov a úskokov. Chudák Chris sa každú chvíľu červenal, keď o ňom krstný otec rozprával, ako keby porazil sedemhlavého draka so zatvorenými očami. Dokonca aj Voldemort s Luciusom a Severusom ho vychvaľovali do nebies, ako skvelo si počínal.

Po ďalšej pol hodine bezpredmetného prekrikovania sa, chcel Severus vedieť, či niekto neprišiel na Chrisov odchod zo školy. Hermiona s Dracom a Arielle si vymenili zamračený pohľad a slova sa ujal Draco.

„No, Blaise sa dnes celý deň vypytoval, kde je Christopher, vraj on o tom vie, že nie je v škole. Snažil som sa ho vyviesť z toho omylu, no on sa nedal odbiť.“

„Tak šiel za profesorom Snapeom, aby mu o tom povedal a zistil, že ani on nie je prítomný. Myslel si, že jeho odchod zo školy len potvrdzuje to, že vzal Chrisa zo školy,“ pokračovala Arielle.

„Nakoniec s úmyslom čím viac uškodiť Chrisovi šiel so svojou teóriou za Dumbledorom. Vedeli sme to vďaka mape, ktorú nám tu nechal Chris a tak sme mali čas na pripravenie odpútavacieho manévra,“ povedala Hermiona a podala Záškodnícku mapu späť Chrisovi.

„Ehm, Severus... dúfam, že sa nenahneváš, keď zistíš, že z tvojich zásob zmizla jedna dávka Všehodžúsu,“ so sklopenými ušami prehodil Draco a Severusovi v tom momente zabehol dúšok jeho obľúbeného vína.

„Zmiznutá čo...?“ prskal na troch previnilcov.

„Ale no tak Severus, povedali by sme ti o tom, ale až dnes ráno nás napadlo pripraviť nejaký plán, keby niekto prišiel na to, že Chris tu nie je, a aby sme ho tak mohli kryť,“ hneď vysvetľovala Arielle, ktorá sa na rozdiel od Draca netvárila ani trochu previnilo.

„A zistili sme, že sme vlastne urobili dobre. No, ale teraz by sme už radi pokračovali tam, kde sme skončili. Takže na mape sme videli ako Blaise odišiel do Dumbledorovej kancelárie a tak sme pre istotu spustili náš plán. Bolo to len tak-tak, pretože sotva sa Hermiona stihla prezliecť do Chrisového oblečenia, prišiel do klubovne Dumbledore s víťazoslávne sa tváriacim Blaisom. Tomu však úsmev pohasol, keď zbadal Hermionu, teda vlastne Chrisa sediaceho pri nás,“ usmievala sa Arielle.

„ČOŽE? Hermiona! Ty si bola mnou? Ale, ale...?“ začal koktať červený Chris.

„Neboj sa Chris, nijako som tvoje telo nezneuctila a tiež som si ho neprezerala,“ odvetila Hermiona, tiež celá červená od rozpakov.

„Ale prečo Hermiona? To to nemohol urobiť Draco?“ chcel vedieť Chris.

„Nie, pretože Draco a ja sme museli ostať sami sebou a byť v klubovni. Keby tu jedného z nás Dumbledore nenašiel, bolo by to podozrivé. Na druhej strane nebolo žiadnym prekvapením, že Hermiona tu nebola, pretože ako chrabromilčanka by nemala mať do našej klubovne prístup,“ objasnil Draco a konečne bolo všetko uvedené na správnu mieru.

„A čo sa dialo potom?“ spýtal sa Severus.

„Nič zvláštne, Dumbledore samozrejme naletel a Blaise si za klamstvo odpykáva trest u McGonagallovej. Jednoducho krásny deň,“ povedala Arielle s úsmevom.

„Nejako sa mi ten Zabini nepozdáva. Jeho otec je jedným z najvernejších smrťožrútov, preto nechápem, čo do toho chlapca vošlo. Ísť žalovať tomu starcovi. Asi sa porozprávam s jeho otcom,“ povedal Voldemort a Lucius súhlasne prikývol.

„Dobre, ak je to všetko, mohli by sme konečne prejsť k tej kliatbe. Neviem ako vy, ale rád by som už na dnes so všetkým skončil a šiel sa vyspať,“ povedal Sirius a sťažka sa posadil do jedného z kresiel.

„Áno, výnimočne má Black pravdu,“ potvrdil Severus a tiež sa usadil.

„Nemám námietky,“ povedal Voldemort a keď si aj on sadol, vytiahol z vrecka habitu staro vyzerajúci pergamen.

Všetci sa nad neho naklonili a zbadali tam nejaké znaky s divnými slovami. Severus s Voldemortom a Luciusom sa na tú sústredene dívali a snažili sa rozlúštiť tie staré texty. Nakoniec po dvadsiatich minútach prehovoril Voldemort.

„No, bude to nejaký čas trvať, kým správne vytvoríme našu kliatbu, hoci tento pergamen nám dosť pomôže.“

„Prečo je to také ťažké? Vymyslieť novú kliatbu. Viem o tom, že ty si už viacero kliatob vytvoril, tak by to nemal byť taký veľký problém,“ obrátil sa Chris k otcovi.

„Áno, ale moje kliatby majú väčšinou len jeden cieľ. Napríklad spôsobiť bolesť v určitej časti tela alebo tak podobne. Teraz ide o kliatbu, kde budeme musieť vziať do úvahy upírske prekliatie. To znamená neschopnosť vychádzať na Slnko, ich chuť na krv, a tiež zmeny v celom organizme- dlhovekosť, príťažlivé rysy tváre a nadmieru dobré reflexy.“

„Aha, už chápem. A ako vlastne takú kliatbu vytvoríš?“ pýtal sa Chris a odpovede sa ujala Hermiona.

„Ak chceš vytvoriť nejaké kúzlo či kliatbu, musíš výborne ovládať Staroveké runy a latinčinu. Vhodný výber rún, ktoré znázorňujú pohyby prútika, musíš potom doplniť správnou formulkou, aby ti kúzlo fungovalo. Jednoducho sa to dá vysvetliť na kúzle Protego. Je vytvorené ochrannou runou, ktorá má tvar kruhu s bodkou uprostred a ako iste vieš, presne takýto je aj pohyb prútika, keď chceš vyčarovať štít. Kruh s bodkou. Potom k tomu patrí aj samotné zaklínadlo- Protego. Je to samozrejme z latinčiny od slova proteg, čo znamená chrániť. Ak spojíš správny pohyb prútika so správnou formulkou, kúzlo je na svete.“

„No teda slečna Grangerová, prekvapila ste ma svojimi znalosťami. Samozrejme ste to vystihla úplne presne,“ udelil jej pochvalu Voldemort a Lucius jej venoval obdivný pohľad.

„Ako už slečna Grangerová spomenula, nie je to jednoduché. A v našom prípade tobôž nie, pretože budeme musieť skombinovať viacero rún so správnymi latinskými zaklínadlami,“ dopovedal Severus a šúchal si spánky. „Myslím, že na dnes toho bolo dosť. Iste ste všetci unavení, tak sa nebudeme viac zdržiavať. Predpokladám, že tvorenia kliatby sa ujmete vy pane, Lucius a ja.“

„Áno Severus, máš pravdu, pretože všetci traja už máme skúsenosti s tvorbou nových kúzel a kliatob. Navrhujem, aby sme sa do toho pustili zajtra po obede. Ste pozvaný aj na obed, samozrejme,“ povedal Voldemort a pomaly vstával z kresla. Rozlúčil sa so svojimi deťmi a ešte raz pochválil Chrisa za dnešok. Bol naňho úprimne hrdý.

Potom sa zodvihol aj Lucius, ktorý sa tiež so všetkými rozlúčil a povedal Dracovi, aby ho niekedy cez týždeň očakával. Vraj spolu majú nevybavený ešte jeden rozhovor. Draco prikývol navonok tváriac sa ľahostajne, no v skutočnosti sa toho rozhovoru obával. Vedel, že jeho otec s ním chce hovoriť o Hermione.

Decká opustili kabinet profesora elixírov spolu so Siriusom, no ešte predtým sa Chris prezliekol. Bol rád, že sa konečne zbavil toho tesného oblečenia a že môže byť znova v pohodlnom habite. Síce ho na sebe nemal veľmi dlho, pretože hneď po príchode do svojej spálne si obliekol pyžamo a padol do postele. Hermiona, Arielle a Draco sa posadili na Dracovu posteľ a šepotom sa rozprávali, aby nezobudili už spiaceho Chrisa.

„Hermiona, už si skúšala vytvoriť nejaké kúzlo?“ spýtala sa so záujmom Arielle kamarátky.

„Noo, vlastne áno. Skúšala som to, ale samozrejme že sa mi to nepodarilo. Je to veľmi náročné a nedokážem si poradiť s latinčinou, keďže som sa ju nikdy neučila,“ neisto povedala hnedovlasá čarodejnica a Draco jej venoval obdivný pohľad.

„A aké kúzlo si sa snažila vymyslieť?“

„Je to smiešne, len taká hlúposť. Chcela som vymyslieť kúzlo na farbenie vlasov. Skúšala som to pomocou predlohy kúzla na prefarbovanie objektov, ale stále, keď som to kúzlo skúšala, vlasy sa mi úplne zničili. Spotrebovala som neuveriteľné množstvo obnovovacích elixírov,“ priznala Hermiona a pokrčila plecami.

„Páni, obdivujem, že si sa do toho vôbec pustila. Ja by som na niečo také nemala trpezlivosť. A tiež by som asi ani nevedela, aké nové kúzlo vymyslieť. Inak, s tou latinčinou ti môže pomôcť Draco. Obaja sme ju od piatich rokov študovali, no on je v nej oveľa lepší než ja. Som si istá, že to pre teba rád urobí, však Draco?“ spýtala sa ho Arielle nevinným hlasom a spiklenecky naňho žmurkla.

„Samozrejme, že ti pomôžem,“ povedal Draco a venoval Hermione okúzľujúci úsmev, po ktorom sa mierne začervenala.

„Pre Merlina, buďte ticho. Draco, pre mňa za mňa Hermionu pozvi aj na rande ale teraz by som ocenil, keby ste stíchli. Snažím sa tu totiž spať,“ po tomto vyhlásení, ktoré vychádzalo z vedľajšej postele sčervenel okrem Hermiony aj Draco, a vyletel zo spálne ako neriadená strela. Chichotajúca sa Arielle a Hermiona  ho nasledovali dole do klubovne.

29.06.2011 19:49:50
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one