Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Novú kapitolu venujem všetkým komentujúcim, ktorý mi zanechali komentár pri minulej kapitole- Eimi, Adka, Alisa, Black, Rankl, Anfulka a Liz. Veľmi pekne za ne ďakujem a som rada, že sa vám moja poviedka páči. Dúfam, že aj táto kapitola sa vám všetkým bude páčiť.
Je to kapitola prevažne venovaná Dracovi a Hermione, no na konci prichádza prekvapenie a šok :D
Upozorňujem, že kapitola je nebetovaná a ani neskontrolovaná kvôli nedostatku času :) Takže za prípadné chyby a preklepy sa ospravedlňujem

V nasledujúcich dňoch nabehli dni v Rokforte na ten istý stereotyp- učenie, domáce úlohy, spánok a jedlo. Ešte sa nezačali ani metlobalové tréningy, pretože bol január a počasie bolo príšerné. Tak našej štvorici priateľov neostávalo nič iné, len tráviť čas vo vnútri  hradu. Hermiona a Draco mali pocit, že najlepšie miesto na využietie voľného času je knižnica a čítanie. Chris mal pocit, že keď bude musieť ešte raz tento týždeň vkročiť do knižnice, trafí ho šľak. Preto vždy, keď mal zvyšok namierené práve tam, odpojil sa od nich a šiel k Siriusovi. Rád s ním trávil čas, vždy si mali čo povedať a Sirius ho zakaždým dokázal pobaviť veselými historkami z čias Záškodníkov. Arielle začala dokonca uvažovať nad tým, že by bolo celkom zábavné niektorú z tých srandičiek uskutočniť.

Totižto, vždy keď Chris povedal, že s do žiadnej knižnice nejde, Arielle sa takisto odpojila a odišla s ním. Neskôr mu vysvetlila, že chce aspoň na chvíľu nechať Draca a Hermionu osamote. Vraj keď sa k prvému kroku neodhodlá nikto z nich, je treba zasiahnuť. Tak to bolo aj teraz. Chris s Arielle šli otravovať Severusa, a Draco s Hermionou do knižnice.

Hermiona ešte stále neverila tomu, čo sa deje. Že Draco Malfoy by o ňu mohol mať záujem. Bol to práve on, kto ju už od prvého ročníka urážal a posmieval sa jej. A teraz? Úplný opak. Môže sa s ním o čomkoľvek rozprávať a keď je s ním, cíti sa veľmi príjemne a bezpečne. Zatiaľ však to, čo medzi nimi bolo, respektíve nebolo, brala s rezervou. Nevedela si predstaviť, že by ich prípadný vzťah všetci prešli bez pripomienok. Hlavne sa bála názoru Luciusa Malfoya. Každý vie, aký má názor na muklov a tiež čarodejníkov, ktorý pochádzajú z muklovskej rodiny. Opovrhoval nimi a považoval ich za menejcenných. A určite by nedovolil, aby si jeho jediný syn a dedič začal niečo s Hermionou, ktorej obaja rodičia boli muklovia. 

Draco mal rovnaké pocity ako Hermiona. Nemyslel si, že by mu dala šancu a preto sa vlastne ešte ani nevyjadril. Na jednej strane by ju rád niekam pozval, no na druhej strane sa bál, že by ho odmietla. Mala by na to dostatočný dôvod po tom, ako sa k nej predchádzajúcich päť rokov správal. A tiež tu boli jeho rodičia. Narcissa by sa dala presvedčiť, sama si Hermionu celkom obľúbila, čo bolo síce dosť nezvyčajné, ale jednoznačne to bolo dobré znamenie. No na Luciusa radšej ani nemyslel. Doteraz mal v pamäti nedávny rozhovor.

„Tak, čo je medzi tebou a Grangerovou?“ chladne sa spýtal Lucius svojho syna, keď prišiel na pravidelnú schôdzku Rady školy.

„Nič otec, prečo si myslíš, že medzi nami niečo je?“

„Všimol som si, ako sa na ňu pozeráš a ako sa k nej správaš. Dopredu ti hovorím- NIE!“ neúprosne hovoril Lucius a tón jeho hlasu vyjadroval, že námietky neprijíma.

„Nepotrebujem tvoj súhlas. Môžem chodiť s kým chcem.“ Draco sa už začínal hnevať. Jeho otec čakal, že sa ožení s nejakou čistokrvnou blondýnou, ktorá má miesto mozgu prievan.

„Nie, to teda nemôžeš. Si Malfoy a je tvojou povinnosťou oženiť sa s čistokrvným dievčaťom. Chápem, že Grangerová je múdra a aj dosť príťažlivá, ale jej rodičia sú muklovia. Neprichádza do úvahy aby si si s ňou niečo začal. Pamätaj, môžem ťa vydediť.“

„Pch, vieš rovnako dobre ako ja, že to neurobíš. Nemáš iného dediča a mať už ani nebudeš. A teraz ti hovorím, že mi nezabrániš dať sa dokopy s Hermionou. Vôbec ju nepoznáš. Je tisíckrát lepšia, krajšia a inteligentnejšia ako všetky čistokrvné čarodejnice dohromady. A mimochodom, mama mi ju už schválila,“ stál si za svojim Draco. Trochu ho mrzelo, že musel použiť poznámku o Narcisse, ktorá po rizikovom tehotenstve, počas ktorého čakala Draca, nemohla mať viac detí. Ale ako svojho jediného syna ho milovala a preto sa dokázala zmieriť s jeho potenciálnou priateľkou. Ona si nikdy príliš nepotrpela na tie reči s čistou krvou, hoci je Blacková. Podobne ako Sirius, aj ona by najradšej od rodiny utiekla, ale keď sa dozvedela, že ju chcú vydať za Luciusa, rozmyslela si to, pretože on sa jej už dlhé roky veľmi páčil.

„Draco, nepokúšaj  moju trpezlivosť. Zakazujem ti sa so slečnou Grangerovou stretávať. Je to jasné?“ výhražne hovoril Lucius a mračil sa na svojho syna.

„Je mi to úplne jedno. Mám Hermionu rád a pokiaľ aj ona mňa, neostáva ti nič iné, len sa s ňou zmieriť. To je moje posledné slovo,“ drzo povedal Draco a bez ďalšieho slova opustil miestnosť.

Ten rozhovor nebol dvakrát príjemný, ale vedel, že skôr či neskôr ho bude musieť podstúpiť. Na svojom rozhodnutí trval a dúfal, že otec tento fakt skoro prijme. Netúžil totiž po tom, aby na Hermionu vrhal vražedné pohľady, či nebodaj na ňu slovne útočil. Draco jeho správanie chápal, veď aj on bol vychovávaný v teórii, že humusáci a muklovia sú len podradná rasa. Ale v praxi zistil, že to vôbec nie je pravda. Bol si istý, že Lucius sa s tým všetkým tiež zmieri, koniec koncov, nemá na výber.

Práve Draco spolu s Hermionou kráčali do knižnice. Už si zvykol, že v poslednom čase ich tam Arielle s Chrisom nechávajú samých. Doteraz to však ani jeden z nich nijako nevyužil. Len sa spolu učili, čítali a pár krát aj rozprávali o takých normálnych veciach. Ale dnes sa Draco rozhodol, že je načase spraviť krok vpred. Plánoval pozvať Hermionu na prechádzku do Rokvillu. Boli už šiestaci a tak tam mohli ísť kedykoľvek chceli. Chcel ju pozvať na večeru a potom sa ešte ísť nikam prejsť.

Mlčky dorazili pred knižnicu a vstúpili. Hermiona sa na Draca placho usmiala a šla si sadnúť na svoje zvyčajné miesto. Draco jej úsmev opätoval a tiež sa posadil. Chvíľku si len v tichosti čítali každý svoju knihu, keď Draco nabral odvahu a s pohľadom upretým na Hermionu prehovoril.

„Hermiona, ja... máš už na zajtra nejaké plány? Samozrejme myslím po škole.“

Hermiona zdvihla nesústredený pohľad od hrubej knihy, ktorú držala v rukách. „Čo? Zajtra, och... nie, myslím, že nemám žiadne plány, prečo?“

„Len, chcel som sa ťa spýtať, či by si so mnou nešla večer do Rokvillu,“ ticho povedal Draco a modlil sa, aby bola odpoveď kladná.

„Do Rokvillu? Samozrejme, pôjdem veľmi rada,“ pousmiala sa a Draco jej úsmev opätoval. Potom sa obaja znovu začítali do svojich kníh, aj keď mysľou boli obaja už na zajtrajšej schôdzke.

***

Rovnako v ten večer sa istý Ronald Weasley v pracovni riaditeľa školy sťažoval práve tomu dotyčnému riaditeľovi školy- Albusovi Dumbledorovi: „Čo budeme robiť pán profesor? Je príliš nebezpečné nechať ich len tak chodiť po škole,“ hovoril.

„Nebojte sa pán Weasley, zatiaľ nám od nich nič nehrozí, ale musím uznať, že aj mňa znepokojuje podozrivý pokoj okolo nich. Ale nebojte sa, mám nový plán ako zistiť, čo majú za lubom. Oni a s nimi aj ten úbohý Tom,“ odpovedal Dumbledore a v očiach mu nebezpečne zaiskrilo.

„Čo chcete urobiť, pane?“ zvedavý bol Ron. Chcel byť o všetkom informovaný. V poslednom čase chodil za riaditeľom často, aby mu referoval o správaní Arielle a Draca Malfoyových, Christophera Riddla a tiež Hermiony Grangerovej. Ľúto mu bolo len to, že sa s ním Hermiona nerozpráva. Aj keď je pravda, že to on ju od seba odohnal. Vždy sa mu páčila a počítal s tým, že ona o tom vie a preto sa dlho hnevať nebude. A tiež že mu dá prednosť pred nimi. Preto mal v pláne urobiť niečo, aby sa k nemu Hermiona vrátila. Ich priateľstvo je predsa dlhšie ako s tým slizkým Malfoyom a jeho partičkou.

„Nechajte sa prekvapiť pán Weasley. Dozviete sa to už pri večeri. Poviem vám len, že sa mi podarilo nájsť jednu osobu, ktorá by nám mohla vydolovať všetky dôležité informácie z mladého pána Riddla a jeho priateľov.“

„Výborne, konečne dostanem na spoluprácu niekoho inteligentného,“ potešil sa Ron, že už nebude musieť len tak okolo svojich nepriateľov prechádzať. Sám si totiž netrúfa na ich napadnutie alebo zaútočenie.

„Nie, pán Weasley. Osoba, ktorú dnes večer vo Veľkej sieni predstavím, sa musí votrieť do priazne všetkým štyrom členom ich partie a preto nesmie byť videná s vami. Ideálne by bolo, keby ste sa aspoň naoko urážali a nenávideli. Inak by jej nikto z nich neuveril a neprezradili by jej nič,“ vysvetľoval Dumbledore.

„Ale pane, aj keď sa nejaké informácie dozvie, nebude nám predsa schopná niečo z nich prezradiť,“ povedal Ron usudzujúc podľa seba. Dumbledore totiž ešte stále neprišiel na to, ako z Ronovej mysle dostať potrebné informácie. Musel uznať, že Voldemort to zabezpečil dobre.

„Nie, to nie je pravda, pán Weasley. Pokiaľ si spomínam, vašu myseľ zablokoval Voldemort. Ale teraz tu Voldemort nebude a ani sa tak skoro nedozvie, že jeho milovaný chlapec prezradil všetky svoje tajomstvá niekomu ďalšiemu, tým pádom jej spomienky nebudú zablokované. Aspoň nie hneď,“ vysvetlil Dumbledore a už začínal byť Ronaldovou prítomnosťou otrávený.

„Aha, no to dáva zmysel,“ pokrčil plecami Ron a ani jeden z nich si neuvedomil, že Christophera Riddla a jeho priateľov príliš podceňujú.

„No, ak je to všetko pán Weasley, mali by ste sa ísť pripraviť na večeru,“ povedal mu riaditeľ školy a on našťastie pochopil, že je čas odísť.

„Rozumiem, pán profesor. Zastavím sa za vami, keď sa dozviem niečo nové.“ S týmito slovami Ron odišiel. Cestou do klubovne rozmýšľal, kto by mohol byť tou novou, Dumbledorovou posilou, keď si všimol dve známe postavy. Vzkypel v ňom hnev.

„Odkedy sa vláčiš s Malfoyom, Hermiona? Vari si zabudla na to, ako sa k tebe posledné roky správal? Hádam mi nechceš povedať, že zmenil svoj názor na humusákov,“ opovržlivo prskal Ron. Hermiona s Dracom sa pomaly otočili a Ron mal čo robiť, aby krok necúvol pred pohľadom, ktorý mu venovala Hermiona.

„Čo je teba do toho? Draco sa mi ospravedlnil a ja som mu odpustila. Ani prinajmenšom ťa nemá čo trápiť, s kým, kam a čo idem robiť. Skončil si so mnou a mne to koniec koncov úplne vyhovuje, tak mi láskavo daj pokoj,“ syčala naňho rozčúlene a musela chytiť Dracovu trasúcu ruku, pretože to vyzeralo, že vytiahne prútik a poctí Rona nejakou peknou kliatbičkou.

„Takže odteraz je z teba milovníčka čarodejníckych aristokratov? Zapáčilo sa ti bohatstvo a moc, však?“

„Ty... ako sa opovažuješ niečo také povedať. Myslela som si, že máš v sebe aspoň trochu ľudskosti, ale vidím, že som sa mýlila. Nechápem, ako to, že som sa s tebou priatelila a nevidela, že si len obyčajný závistlivý idiot Ronald,“ už kričala Hermiona a teraz pre zmenu Draco držal ju.

„Weasley, radím ti aby si zavrel tú svoju hnusnú papuľu. Nevidíš, že ani jeden z nás nemá záujem baviť sa s tebou? Tak si daj odpich,“ povedal Draco a vytiahol prútik. Ron po nich oboch vrhol pohľad plný zlosti a odporu, a odpochodoval z chodby.

„Čo to doňho vošlo? Nikdy predtým sa tak nesprával,“ povzdychla si Hermiona, keď s Dracom kráčali pred Veľkú sieň, kde sa mali stretnúť s Arielle a Chrisom.

„To vieš, nenávisť robí s človekom divy,“ zašepkak Draco a ďalej sa tým nezaoberali.

***

„No konečne, mysleli sme že tu čakaním na vás strávime mladosť,“ hundrala Arielle, keď sa k nej a Chrisovi pripojili Draco s Hermionou.

„Zdržal nás Ron,“ povedala Hermiona a Chris spozornel.

„Čo chcel? Hádam na vás len nezaútočil,“ povedal.

„Ale nie, len mal potrebu navážať sa do nás, hlavne do Hermiony. Mimochodom, myslím, že šiel z riaditeľovej pracovne,“ povedal Draco, keď sa usadili ako vždy k slizolinskému stolu.

„Vážne? Takže Ron ešte vždy otročí pre Dumbledora. Zaujímalo by ma, čo riešili,“ zamyslel sa Chris.

„Mám taký neblahý pocit, že skôr či neskôr sa to dozvieme,“ pokrčil plecami Draco a v žalúdku mu hlasno zaškvŕkalo. „No tak, nech si s tou večerou pohnú, lebo inak umriem od hladu.“ Chris mu na jeho poznámku nič nepovedal, pretože si všimol dievča stojace s Dumbledorom pri vchode do siene.

„Hej decká, kto je to dievča? Myslím, že v Rokforte som ju ešte nevidel,“ naťahoval krk, aby dovidel na to dievča, lenže k nim bolo otočené chrbtom a tak mohli vidieť len jej dlhé, čierne vlasy.

„Na to, aby som ti povedal kto to je, by sa musela otočiť tvárou k nám a nerozprávať sa s tým starcom,“ otrávene poznamenal Draco a viac ako neznáme dievča ho trápil hlad. Riaditeľ konečne podišiel dopredu a oni zazreli tvár dievčaťa. Chris, Draco a Arielle si boli istý, že to dievča v živote nevideli, hoci im jej tvár trochu niekoho pripomínala. Pozreli sa na Hermionu, ktorá na dievča civela s otvorenými ústami. To sa jej nepodobalo.

„To je snáď nejaký vtip,“ povedala, ale všetky ďalšie slová a otázky museli počkať, pretože riaditeľ začal hovoriť.

„Milí študenti, dovoľte mi predstaviť vám novú študentku, ktorá k nám prestúpila z New Yorskej výcvikovej školy pre čarodejníkov. Múdry klobúk ju zaradil do Chrabromilu a očakávam, že so zaradením vašej novej spolužiačky do kolektívu nebude žiaden problém,“ na chvíľu sa odmlčal a pohľadom spoza polmesiačikovitých okuliarov prebehol všetkých študentov.

„Predstavujem vám teda Zoey Grangerovú.“

A/N: Ak sa Vám kapitola páčila, kľudne mi nechajte komentár :)

04.07.2011 12:20:10
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one