Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Konečne po dlhých dvoch týždňoch pridávam ďalšiu kapitolu k poviedke HP a sila krvi. Som rada, že ste tak trpezlivo čakali :) určite chápete, že cez prázdniny, a hlavne keď ste niekde na návšteve, sú možnosti na písanie či prekladanie poviedok obmedzené. Avšak teraz som na pár dní doma, tak sa môžem obom činnostiam venovať v plnom nasadení.
Kapitolu venujem všetkým čitateľom, ktorým sa poviedka páči a zvlášť komentujúcim predošlej kapitoly: Michlík, Rankl, Anfulka, Nade a Storan. Všetkým vám krásne ďakujem za komentáriky a dúfam, že nejaké mi necháte aj za touto kapitolou
(nebetovaná kapitola)

Po tomto Dumbledorovom vyhlásení vypukol v Sieni potlesk na privítanie novej študentky, ktorá práve kráčala k chrabromilskému stolu, s kamenným výrazom v tvári. Mnoho chrabromilčanov sa zvedavo otáčalo na Hermionu, ktorá len ticho sedela neschopná vydať jediného slova a civela na novú študentku. Nereagovala ani na Chrisove, Dracove a Arielline otázky. Z tranzu ju vytrhol až štuchanec pod rebrá, ktorý jej neľútostne uštedril Chris.

„Haló Hermiona, rozprávame sa s tebou! Kto to je? Z tvojho výrazu usudzujem, že ju poznáš,“ hovoril Chris a triasol sa netrpezlivosťou.

„To... to je moja sesternica,“ povedala Hermiona, ešte stále akoby bola myšlienkami inde.

„Sesternica? Nevedel som, že máš sesternicu. Prečo nechodila s tebou na Rokfort?“ pýtal sa zmätený Chris.

„Keď sme mali jedenásť, odsťahovala sa s otcom do Ameriky. Po tom, čo jej mama zomrela. Boli sme si veľmi blízke, preto ma dosť vzalo, keď tak odišla. Videli sme sa pred dvoma rokmi, keď ma rodičia vzali na návštevu k strýkovi Johnovi a Zoey. Strýko je otcov brat. Úplne zúril, keď sme sa tam objavili, ale pravdupovediac sa ani nečudujem, keďže sme sa vopred neohlásili. Akoby niečo skrýval a nechcel, aby sme to zistili. Zoey sa strašne zmenila. Z kedysi veselého a spoločenského dievčatka sa stalo utiahnuté dievča bez priateľov. Neviem, prečo ani čo vlastne sa stalo, nechcela mi nič povedať. Pokiaľ sa pamätám, strýko ju stále držal doma, nikam ju nepúšťal a tak ma prekvapuje, že je tu,“ ukončila svoje rozprávanie Hermiona a veľkými očami sledovala svoju sesternicu, ktorá sedela na konci chrabromilského stola a pozerala do taniera. Zrejme nemala rada, keď bola stredobodom pozornosti a teraz na ňu upierali oči všetci študenti vo Veľkej sieni.

„A to si nevedela že je čarodejnica?“ spýtala sa prekvapene Arielle a dívala sa na Hermionu.

„Nie, vôbec som to netušila. Ako som povedala, odsťahovali sa ešte keď mala jedenásť rokov a pochybujem, že ona sama vedela, kým je. Ani ja som to netušila, až kým mi neprišiel list z Rokfortu. A keď sme sa stretli naposledy, o ničom takom nepadla medzi nami ani slovo. Ona tiež nevie, že som čarodejnica, rovnako, ako som to ja nevedela až doteraz. Teda, to bude pre ňu šok!“ Hermiona sa zamyslela a neprestala sa dívať na Zoey.

Draco zatiaľ nič nehovoril, len sledoval Hermionu. Bola šokovaná, potešená a tiež podozrievavá. Trochu ho to prekvapilo.

„Hermiona,“ oslovil ju a ona sa k nemu otočila. „Čo sa deje?“

„Nič...neviem... teda, ja len rozmýšľam, prečo je zrazu tu. Videli ste, ako jej Dumbledore na začiatku niečo šepkal? Myslíte, žeby v tom mal prsty? Čo keď ju sem poslal za nejakým konkrétnym účelom? Síce sa mi nechce veriť, žeby Zo spravila niečo zlé...“ rozhovorila sa Hermiona a zvyšní traja priatelia sa zamračili. Ani im nezišlo na um niečo také, ale poznali Dumbledora a tak si pomysleli, že to treba overiť.

Arielle pozrela na Hermionin plný tanier a vedela, že večera sa pre nich asi skončila. Pozrela na svojho brata a bratranca, ktorí prikývli a postavili sa. Hermiona sa v tej chvíli strhla a odvrátila pohľad od Zoey.

„Kam idete?“

„Myslíš, kam ideme, nie? No tak, večera nie je teraz dôležitá, máš tu sesternicu a iste sa s ňou chceš stretnúť. Pozri sa, už odchádza a ide úplne sama. Nenechajme ju zablúdiť,“ povedala Arielle a vykročila smerom zo Siene, kde práve mizla čiernovlasá postava. Hermiona sa nakoniec usmiala a nasledovala Arielle spolu s dvoma chlapcami, kráčajúcimi po oboch jej stranách, ako nejaký bodyguardi.

Zoey dostihli na vrchu schodiska, z ktorého sa dalo ísť presne tromi smermi. Dievčina tam stála a bezradne sa obzerala na všetky strany. Ani si nevšimla štyroch študentov, ktorý sa postavili za ňu.

„Ahoj Zo,“ povedala ticho Hermiona a oslovená čarodejnica zamrzla uprostred pohybu. Pomaly sa otočila, a keď zbadala Hermionu, oči sa jej od prekvapenia rozšírili.

„Mia? Čo tu robíš? Si to naozaj ty? Akoto že...“ stíchla, keď si uvedomila ďalších troch ľudí, ktorí ich s očakávaním sledovali. Zo a Mia boli mená, ktorými sa oslovovali od detstva len oni dve. Ani rodičia ich tak nevolali.

„To by som sa mala spýtať aj ja teba,“ usmiala sa Hermiona a objala svoju sesternicu, ktorá sa pri tom dotyku trochu mykla, ale snažila sa zamaskovať to opätovaním objatia. Hermione to však neuniklo a premýšľala, čo sa tu deje. Keď sa po chvíli od seba konečne odtiahli, Hermiona sa otočila k svojim priateľom. „Decká, toto je Zoey, moja jediná sesternica. Zo, toto je Christopher Riddle, Arielle a Draco Malfoyovci.“

Všetci traja ju veselo pozdravili a usmiali sa. Zoey tam však len stála a nepatrne kývla hlavou. Oči uprela na Chrisa a so zvláštnym výrazom si ho premeriavala. Hermiona nevedela, čo má teraz robiť. Nie veľmi príjemné mlčanie napokon prerušil prekvapivo Draco.

„Ideme dole do klubovne Hermiona. Ty choď so Zoey a poukazuj jej hrad, určite sa máte o čom porozprávať,“ pousmial sa na Hermionu, ktorá mu úsmev vrátila a spolu so svojou sesternicou odišla.

***

„Čo si o tom myslíte?“ pýtal sa Chris Draca a Arielle, keď o pár minút sedeli ako obyčajne v chlapčenskej spálni.

„Nie som si istý, ale mám taký pocit, že tu niečo nesedí. Nemyslím konkrétne Zoey, ale ten jej príchod. Po tom, čo Hermiona povedala o jej otcovi, ako ju drží stále doma sa mi nezdá, aby ju len tak pustil do školy na druhý koniec sveta. A prestup na Rokfort sa povoľuje len málokedy,“ povedal Draco.

„Ako to myslíš?“ nechápal Chris.

„Noo, niektorí rodičia chcú, aby ich deti študovali na Rokforte, hoci im neprišli v jedenástich rokoch listy. Vieš, Rokfort je najprestížnejšia a najlepšia čarodejnícka škola v Európe a študovať tu nemôžu všetci. Preto takí rodičia dajú svoje deti na inú školu a dúfajú, že po prvom ročníku budú ich deti môcť prestúpiť sem. Dumbledore to však skoro nikdy nedovolí. Nepýtaj sa ma prečo,“ pokrčil plecami Draco.

„Odkiaľ to všetko vieš?“ pýtala sa Arielle.

„Otec,“ odvetil jednoducho.

„Tak, čo budeme robiť? Predpokladám, že ak ju Hermiona prehovorí, začne sa pohybovať v našej spoločnosti. Pochybujem, žeby ju Hermiona nechala samú, hoci mám taký pocit, že Zoey samota vyhovuje. Nezdá sa mi to však prirodzené, chcieť byť stále sám... ale to je teraz jedno, hlavne si musíme dávať pozor na to, čo v jej prítomnosti povieme. Nevieme, či ju tu predsa len nepritiahol Dumbledore, aby sa vďaka tomu, že je Hermionina sesternica, dostala medzi nás a donášala mu. Jej myseľ nie je chránená kúzlom, ako Ronova, takže o všetkom, čo vie, či bude vedieť, môže pokojne hovoriť s kýmkoľvek,“ znepokojene poznamenal Chris.

„Áno a to by mohlo byť veľmi nebezpečné. Nevieme, koľko o celej tej veci s Knihou a Veľkým bojom vie Dumbledore, no rozhodne by sa k nemu od nás nemalo nič dostať. Neskôr by sme sa mali porozprávať s Hermionou. Myslíte si, že jej Zoey povie pravdu? O tom, prečo a ako sa sem dostala?“ chcela vedieť Arielle.

„Netuším. Mám však taký pocit, že sa toho Hermiona veľa nedozvie. Teraz určite nie, možno časom, keď sa opäť zblížia, ako v detstve. Teraz musíme byť opatrní, presne ako povedal Chris,“ uzavrel túto tému Draco. Nemalo zmysel ďalej to rozoberať, pokiaľ tu nie je Hermiona.

„Chris, nepísal ti náhodou otec, ako sú na tom s tou kliatbou? Ten môj je momentálne príliš zaneprázdnený, takže ani nemá čas mi napísať. A so Severusom sa mimo vyučovania nedá stretnúť, lebo tu nikdy nie je,“ pýtal sa Draco a tváril sa dosť naštvane. Nielen, že nemá žiadne nové informácie, ale ani vlastný otec si naňho nenájde čas.

„Napísal. Vraj im to ide hrozne pomaly, pretože Lucius a Severus majú čas len pár hodín denne. Aj to nie každý deň. Otec tiež nemá čas len na tú kliatbu, ale má veľa iných povinností, o ktorých radšej ani nechcem rozmýšľať... Najskôr by to mohlo byť hotové o mesiac - dva. Teda, pokiaľ si na to všetci traja nájdu viac času,“ povedal Chris a zachmúril sa, ako vždy keď si spomenul na tú kliatbu, upírov, či Knihu.

„Výborne, aspoň sa môžeme pokojne venovať škole a matlobalu,“ povedala Arielle a usmiala sa.

„O týždeň sa znova začína trénovať a prvý zápas sa hrá už o tri týždne. Hráme s Bifľomorom, takže to by sme mali zvládnuť v pohode,“ mávol rukou Draco.

„Aj tak by som ich nepodceňoval. Majú výborného strážcu,“ namietol Chris a znova prišla na pretras téma metlobal.

***

„Zo, povedz mi pravdu prosím. Čo sa stalo?“ naliehala Hermiona na svoju sesternicu, keď ju zaviedla do Astronomickej veže, aby jej ukázala Rokfortské pozemky, hoci len z hradu. Odtiaľ bol na ne najkrajší výhľad.

„Nič sa nestalo. Minulý týždeň za mnou prišla riaditeľka mojej školy s oznamom, že prišiel list od profesora Dumbledora, v ktorom písal, že prijíma moju žiadosť o prestup. Celé je to čudné, pretože ja som nikdy žiadnu žiadosť neposielala, ale riaditeľka ma ubezpečila, že to je v poriadku, vraj to posiela škola v mene desiatich najlepších študentov školy, aby im tak umožnili lepšie vzdelanie,“ povedala Zoey a dívala sa na pokojnú hladinu jazera.

„Zvláštne... a ako na to zareagoval tvoj otec?“ chcela vedieť Hermiona a prekvapene hľadela na Zoey, ktorej sa v očiach objavili slzy.

„On... strašne zúril, vraj ma tam nepustí ani keby som mala odísť zo školy úplne. Potom- potom sa tam objavil profesor Dumbledore, a keď odišiel, otec bol ako vymenený. So všetkým súhlasil. Vôbec to nechápem...,“ vzlykala Zoey a nechala sa objať. „Ja- ja už sa tam nechcem vrátiť.“

„Neplač Zo, teraz je všetko fajn. Kam sa nechceš vrátiť? Do školy? Alebo domov? Čo sa deje?“

„Nemôžem o tom hovoriť Mia, nie teraz,“ vzlykala ďalej.

„Upokoj sa... tu máš vreckovku. Poď, ukážem ti našu spálňu. Neboj sa, všetko bude v poriadku,“ tíšila ju Hermiona a spolu sa vydali smerom k chrabromilskej klubovni. Hermiona uložila dievča do postele a počkala kým nezaspí. Potom vybehla z klubovne a mierila k ostatným do slizolinskej klubovne. Cestou premýšľala o tom, čo sa s jej sesternicou deje. Prečo sa tak strašne zmenila, čo s tým má jej otec a hlavne, akú úlohu v celom jej príchode zohráva Albus Dumbledore.

***

Zoey počkala, kým Hermiona neodíde, a privolala si škriatka, o ktorom hovoril Dumbledore. Vraj ho má večer zavolať, aby ju premiestnil k nemu do pracovne. Netušila, čo od nej riaditeľ môže chcieť, no ona mala hneď niekoľko otázok. Keby bola vedela, že od nej bude toto Dumbledore chcieť... nie, aj tak by odišla. Ale musí mu povedať, že nesúhlasí s tým, o čo ju žiada. Domov sa nevráti. Nie k nemu...

S tichým puknutím sa primiestnil jeden z mnohých rokfortských škriatkov. Podľa mena ´Poly´ Zoey usúdila, že je to dievča. Povedala jej, aby ju vzala do Dumbledorovej pracovne a Poly prikývla. Zrejme jej už Dumbledore dal inštrukcie. Natiahla drobnú rúčku a Zoey ju chytila. Vzápätí sa objavili v riaditeľovej kruhovej pracovni. Poly sa uklonila a zmizla.

„Á, Zoey, už som ťa očakával. Ako sa ti páči hrad?“ pýtal sa zvesela riaditeľ.

„Hrad je krásny, ale o tom by teraz nechcela hovoriť. Ako ste mi mohli niečo také zamlčať?“ pýtala sa Zoey odvážnym hlasom, aj keď sa odvážne vôbec necítila. Práve naopak.

„Neviem, o čom to hovoríš,“ pokojne povedal Dumbledore a vytiahol zo šuflíka dózičku s cukríkmi. „Citrónový drops?“

Zoey sa naňho šokovane pozrela, či to myslí vážne. Keď ďalej držal ruku s krabičkou natiahnutú, usúdila, že to vážne myslí a pokrútila hlavou.

„Veľmi dobre viete, o čom hovorím. Prečo ste mi nepovedali, že Hermiona je čarodejnica? Že tu dokonca študuje? Hádam si len nemyslíte, že budem ju a jej priateľov, ktorý mimochodom vyzerajú veľmi milo, špehovať. Videla som aj toho Christophera. Nevyzeral ako násilník a budúci vrah. Zabudnite na to. Nezradím Miu,“ trvala na svojom Zoey. Tvár jej však úplne zbledla, keď si všimla, že z riaditeľových očí zmizli milo vyzerajúce iskričky a namiesto nich tam plápolá oheň hnevu.

„Tak si to vyjasnime. Urobíš všetko, čo ti len poviem, pretože inak ťa pošlem späť do Ameriky. A zariadim, aby ťa zo školy vyhodili a ty by si musela ostať doma s otcom,“ ako náhle to vyriekol, Zoey sa roztriasla a srdce sa jej rozbúchalo.

„Nie, to nie prosím... ja- ja urobím to, o čo ma žiadate,“ povedala s hrôzou v hlase. „Len ma tam znova neposielajte.“

„No vidíš, tak predsa sa dohodneme. Pamätaj, musíš sa k nim dostať blízko a zaistiť, aby ti dôverovali. Keď ti budú veriť, prezradia ti všetko, úplne všetky tajomstvá a dôležité informácie. Ale daj si pozor, nesmú ťa odhaliť a môžu byť veľmi nebezpeční,“ do jeho hlasu sa vrátilo niečo z predošlej veselosti a spokojnosti. Nečudo, veď mal vystrašenú Zoey v hrsti a tá urobí všetko, o čo ju požiada, len aby ju neposlal späť k jej násilníckemu otcovi.

Keď si všetko ujasnili, Dumbledore zavolal Poly, aby vzala Zoey späť do chrabromilskej dievčenskej spálne. Tesne predtým, než sa premiestnili, stihol ešte Dumbledore povedať, aby sa mu Zoey prihlásila presne o týždeň.

Neostávalo jej nič iné, tak prikývla a za okamih už sedela na svojej posteli. Oprela si hlavu o stĺpik postele a trblietavé slzy jej stekali po tvári.

A/N: Dúfam, že kapitola sa vám páčila :) Mám na vás ešte jednu otázočku. Zaujíma ma, či ste videli, a čo si myslíte o poslednom HP filme... budem rada, ak mi svoje názory na kapitolu aj na film napíšete do komentára (robím taký menší prieskum). Ďakujem kráásne

17.07.2011 20:50:54
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one