Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Kapitola dopísaná trošku neskôr, ako som mala pôvodne v pláne, ale čo už... neznášam zmenu plánov na poslednú chvíľu.

Viem, že v poslednom čase som nestíhala písať, tobôž nie prekladať, ale snáď sa to už zmení. zajtra sa púšťam do prekladu ďalšej kapitoly k poviedke všetko to začalo návštevou Gringottbanky, takže by už nemali byť časové rozostupy medzi pridanými kapitolami také veľké, ako posledné týždne. Ďakujem vám všetkým za trpezlivosť a všetky komentáre, ktoré ste mi nechali pri minulej kapitolke. Ako vždy, venovanie patrí všetkým komentujúcim- Leegy, Lily, Ajka13, Anfulka, Nade, Kik, Rankl, Michlík a Storan :) - a všetkým ostatným čitateľom.

Užite si kapitolku a pokojne nechajte odkaz, ako sa vám páčila :)


A ešte sa vopred ospravedlňujem za prípadné chyby- z opätovného čítania a kontrolovania práve napísanej kapitoly (ktoré je častokrát aj tak nanič) mi začína rôsolovatieť mozog :/

„No? Ako si dopadla?“ pýtal sa Chris Zoey, keď dobehla za nimi do knižnice.

Zadychčane sa posadila a odpovedala: „Dobre, dnes som z toho vyviazla bez všetkého, akurát mám trochu strach o Severusa. Dumbledore si ho dal zavlať a môžem povedať, že nebol príliš nadšený z toho, že mu Severus zatajil pravú Jaredovu identitu.“

„O Severusa sa neboj, ten sa o seba vie postarať,“ usmiala sa Arielle a objala Zoey.

„Jasné, a okrem toho má už pripravenú výhovorku,“ pridal sa aj Draco, ktorý držal okolo pliec svoju novú, oficiálnu priateľku. Hermiona sa na Zoey tiež usmievala. Len Chris nič nepovedal. Ten bol myšlienkami niekde úplne inde. Trápil ho nasledujúci deň- Severus mu povedal, že už zajtra príde do školy Bellatrix, aby sa pozrela na ten problém so Zoeyiným otcom. Chris nevedel, ako má na ňu zareagovať. Nevedel, čo by na to povedal Sirius, ale nemal odvahu mu niečo spomenúť. Na jednej strane by ju najradšej preklial za to, čo urobila Siriusovi, no na druhej strane si ju nechcel pohnevať, aby sa na Zoey nevykašľala.

„Stalo sa niečo Chris?“ spýtala sa starostlivo Hermiona a aj ostatný naňho upreli pohľad.

„Nie Herm, len rozmýšľam o zajtrajšku. Nie som si istý, či s ňou zvládnem byť v jednej miestnosti. Myslím, že by to mohla vybaviť Arielle s Dracom.“

„Jasné, v pohode,“ povedal Draco.

„Žiaden problém, braček,“ usmiala sa Arielle. Potom sa zarazila, rovnako ako Hermiona, Draco a Chris- Zoey nevie o tom, že Arielle je v skutočnosti Chrisova sestra. Našťastie to Zoey buď nepočula, alebo tomu neprikladala žiaden význam. Po chvíli sa všetci začítali do svojich kníh a nasledujúcu hodinu nebolo počuť nič iné, len tichý šuchot stránok.

 Keď sa potom úplne vyšťavení vracali do svojich klubovní, zbadali, ako sa z opačného smeru rúti víťazoslávne sa tváriaci Majster elixírov. Našej malej skupinke, ktorá naňho zvedavo zírala, nevenoval ani jediný pohľad.

„Čo to bolo?“ chcel vedieť Chris.

„Asi zabrala jeho výhovorka, ako si z neho otec robí poskoka a ani mu nepovie, koho vlastne v elixíroch vyškoľuje. A z jeho výrazu usudzujem, že ten starý vôl mu nakoniec fakt uveril, že Sev ani len netušil, že Jared je tvoj brat,“ povedala Arielle a tentokrát si už dala pozor aby sa nepreriekla a nepovedala ´náš brat´. Chris sa nečudoval, že vie o všetkom čo sa deje. Neustále navštevovala buď Severusa, alebo Siriusa, a taktiež písala desiatky listov rodičom aj súrodencom, aby ju o všetkom informovali.

„Teda, Severus si tú scénku musel užiť, keď mu to uveril a ešte odchádzal s ´úsmevom´ na tvári,“ priznal, a vedel si živo predstaviť, ako sa ich obľúbený profesor vložil do stvárnenia využitého Majstra elixírov, ktorého si dovolil oklamať jeho pán. Koniec koncov mu to aj pomohlo, aby nemal Dumbledore pochybnosti ohľadne vernosti svojho špeha.

„Nechce sa mi veriť, že by Snape priznal, že ho niekto oklamal,“ zahundrala Hermiona.

„Ale tu šlo o viac, než len o to, že sa nechal oklamať. Dumbledore mu musí veriť, neviem prečo otec stále potrebuje špeha tu v Rokforte,“ odpovedal Chris a Zoey sa pri zmienke o Voldemortovi otriasla. Ešte stále si akosi nezvykla na fakt, že otcom jedného (resp. dvoch priateľov) je Veď-Viete-Kto.

„To je jedno, hlavne, že je to tak, ako to má byť. Aj keď Dumbledore vie, kto je Jared, nič s tým nemôže urobiť,“ povedal Draco a tým uzavrel tému. Pred schodmi vedúcimi do Chrabromilskej klubovne sa rozdelili a popriali si navzájom dobrú noc.

Chris si ľahol do postele a zatiahol závesy okolo. Nemal chuť na žiadne rozhovory, stále ho mátala vyhliadka na stretnutie s Bellatrix Lestrangeovou. Po dvoch minútach si však uvedomil, že on tam vlastne ani nemusí byť, ako ho ubezpečili jeho priatelia. Aj tak ho však ťažil fakt, žeby nechal svojich priateľov napospas krutej bosorky.

Tak o všetkom dookola premýšľal, až kým niekedy tesne po polnoci nezaspal s rozhodnutím, že v tom priateľov nenechá a povznesie sa nad svoju nenávisť k nej.

***

„Ach, ako dobre, že na dnes končíme,“ poznamenala prekvapivo Hermiona a usadila sa vedľa Draca pri Slizolinskom stole vo Veľkej sieni.

„Ale, ale, čo sa stalo s našou Hermionou, ktorá sa nevedela dočkať každej jednej hodiny, na ktorej by predviedla svoju úžasnú inteligenciu a mozog génia,“ pobavene sa pýtal Chris. „Žeby v tom bol nejaký blonďavý slizolinčan?“

Draco objal červenajúcu sa Hermionu okolo ramien a ostatní sa zasmiali. Chris si pri pohľade na Zoey pomyslel, že sa mu páči vidieť modrookú čarodejnicu s úsmevom na tvári. Keď si Zoey všimla, že na ňu Chris upiera pohľad, slabo sa usmiala a sklonila hlavu. To Chrisa prebralo- ani si neuvedomil, že ešte vždy na ňu zíza- a úsmev opätoval.

Arielle si ako jediná všimla túto malú výmenu pohľadov. Plánovala sa potom so svojim bračekom porozprávať.

Obed samotný prebehol normálne a pomerne v tichu, pretože všetci boli po dopoludňajšom vyučovaní poriadne hladní. Konečne sa odlepili od stola,  vybrali sa k Severusovi- tam mali počkať na Luciusa a Bellatrix.

Už sa pomaly blížili k dverám kabinetu, keď sa práve tie dvere rozleteli, a z nich vyšli dve smejúce sa postavy. Prvou bola mladá žena s čiernymi vlasmi zopnutými v chvoste a hnedými očami, odetá v svetlomodrom habite. Chris si nespomínal, žeby tú ženu niekedy videl, hoci sa mu zdala povedomá, ale keď si všimol jej spoločníka, uvedomil si kto to je a zostal stáť s otvorenými ústami. Vo vysokom čarodejníkovi s blond vlasmi Chris totiž spoznal Luciusa Malfoya, a keďže ten mal dnes prísť spolu s... nie, to nemohla byť pravda. Táto usmievavá čarodejnica nemôže byť Bellatrix Lestrangeová. Otočil hlavu smerom k ostatným; Hermiona pravdepodobne prišla k rovnakému záveru ako on, ohľadne totožnosti prichádzajúcej čarodejnice, keďže sa tvárila úplne ako on; Zoey sa netvárila nijako, nepoznala ani Luciusa ani Bellatrix; Arielle a Draco sa však rozbehli dopredu a objali oboch návštevníkov.

„Čau Bella – Ahoj oci, ahoj teta,“ prekrikovali sa tí dvaja navzájom a Chris s Hermionou to celé užasnuto sledovali.

„Koľko krát ti mám povedať aby si ma nevolal teta, znie to strašne staro“ prehovorila Bellatrix Lestrangeová zvonivým hlasom, ktorý sa ani trochu nepodobal na ušitrhajúci škrekot, ktorý mali možnosť počuť pri viacerých súbojoch.

Keď sa všetci štyria dostatočne privítali, pohli sa smerom k ešte stále stojacim a dívajúcim sa osobám.

„Čauko decká, viem že s vami dvoma som už mala tú česť,“ povedala a mrkla na Chrisa s Hermionou (ešte stále neschopnú slova). „Oficiálne nás však nepredstavili. Ja som Bellatrix Blacková, teraz známa ako Lestrangeová,“ usmiala sa na nich a čakala.

Keď nikto neprehovoril, postavil sa Draco a oficiálne predstavil svoju tetu trom priateľom.

„Toto je moja teta- Bellatrix Lestrangeová,“ úplne zbytočne ukázal na vysokú čarodejnicu, „a toto sú moji priatelia Hermiona Grangerová, Zoey Grangerová a Christopher Riddle.“

„Teší ma, že vás spoznávam,“ povedala a jej úsmev vyzeral byť úprimný. Hermiona so Zoey sa len nesmelo usmiali, pretože obe vedeli, že Bellatrix nemá v obľube muklorodených čarodejníkov. „Hlavne mi nehovorte teta,“ dodala a naoko urazene sa otočila k Dracovi, „som Bella.“

Potom sa otočila ku Chrisovi, ktorý zatiaľ neprehovoril a dokonca sa ani nepohol. „Viem, že je odo mňa asi priveľa žiadať niečo takéto, ale ešte predtým, než sa pustíme do tej veci s tyranským otcom, chcela by som s tebou osamote hovoriť. Nepotrvá to dlho.“

Chris si najprv myslel, že dobre nepočul. Hádam si len nemyslela, že s ňou dobrovoľne niekam pôjde, a ešte k tomu sám. Než stihol odpovedať, znova prehovorila, akoby čítala jeho myšlienky. „Prútik nechám Luciusovi. Viem, že nemáš ani najmenší dôvod mi veriť, ale naozaj by som s tebou chcela hovoriť. Rada by som ti vysvetlila pár vecí.“

Chrisovo rozhodnutie ostať a nikam ne ísť tieto slová nezmenili, avšak Draco, Lucius a Arielle ho ubezpečili, že je to absolútne bezpečné a že by si ju mal vypočuť. Tak nakoniec prikývol a nasledoval ju do prázdnej učebne elixírov, ktorú im dal Severus k dispozícii pre dnešné rozhovory.

Vstúpil do miestnosti hneď za Bellatrix a vo vrecku zvieral v ruke prútik. Sadol si na jednu zo stoličiek a Bella si sadla oproti nemu, aby si navzájom videli do tváre.

„Viem, že si o mne myslíš to najhoršie, ale uisťujem ťa, že nie som taká, ako si myslíš,“ začala trochu nesmelo, ale neodvrátila pohľad. Dívala sa mu rovno do očí.

„Prečo by som mal veriť niečomu inému, ako tomu, čo som videl na vlastné oči?“ pýtal sa Chris a jeho hlas neznel vôbec ustrašene. Strach začínal striedať hnev.

„Videl si ma len v jednej situácii. A je pravda, že keď s niekým bojujem, som tvrdá a neprehrávam. Ale mal by si vedieť pravý dôvod toho, prečo to robím. Chránim svoju rodinu a priateľov. Už som prišla o mnoho blízkych a nehodlám ich počet zvyšovať. Ako by si sa zachoval ty, keby ti Aurori a členovia Rádu vyvraždili polovicu rodiny?“

„Chránil by som ich za každú cenu, ale nikoho by som nezabil.“

„Nemal by si na výber. Keby si ich nechal tak, vrátili by sa aj s posilami a ty by si už nemusel vyhrať.“

„Áno, Longbottomovci sa určite vrátia,“ ironicky poznamenal Chris a v jeho hlase bolo počuť čím ďalej tým viac hnevu. Pri zmienke Nevillových rodičov sebou Bellatrix trhla a do očí jej vstúpil záblesk šialenosti, akú u nej vídaval pri smrťožrútskych akciách a pevnejšie zovrel prútik v ruke. „Mučila si ich až kým neprišli o rozum. Keď tak rozprávaš o ochrane rodiny, ako si mohla zobrať rodičov malému chlapcovi a nechať ho žiť len s babičkou?“

„Rovnako, ako oni nechali žiť mňa a Narcissu bez našich rodičov. Oni tiež nebrali ohľad na to, že sme boli len deťmi, ktoré rodičov potrebujú, keď sa vlámali do nášho domu a mučili moju matku, až kým neprišla o rozum. Otca sme už nemali a ja som potom svoju matku zabila, aby som jej ušetrila trápenie. Ona si neležala pokojne u Munga, kde sa o ňu starali špičkoví liečitelia a chodili navštevovať bývalí priatelia. Ona ostala doma a ubližovala si. Viem, že neuveriteľne trpela a ja som to už nemohla zniesť. Zabila som vlastnú matku, aby som ju ušetrila trápenia, do ktorého ju uvrhli dvaja svetom ospevovaní, neomylní a zbožňovaní Aurori. Nikdy nezabudnem na jej tvár, keď z nej vyprchal život,“ hovorila Bellatrix rýchlo, a z jej slov bolo cítiť bolesť a zúfalstvo zo straty, a hnev. „Pomstila som svoju matku. Neľutujem to. My sme nemali babičku, ktorá by sa o nás postarala. S Cissou sme sa o seba museli postarať sami, ja som mala 15 a ona 17 rokov. Andromeda sa rodiny zriekla, ešte keď matka žila,“ ukončila svoj monológ a Chrisovi sa zazdalo, že zazrel v jej očiach slzy, keď spomínala na svoju matku. Všetok hnev zrazu z neho akoby zmizol. Nechcel si to priznať, ale Bellatrix mu prišlo ľúto. On tiež vyrastal bez matky, ale teraz, keď svojich pravých rodičov našiel, mal možnosť si spomienky vytvoriť. Jej ostali len spomienky.

Toto priznanie však nezmazalo jeho city a názor na jej osobu. „Musím priznať, že ja by som sa zachoval asi rovnako. Ale ak si tak ochraňuješ rodinu, ako si mohla chcieť zabiť svojho vlastného bratranca?“ spýtal sa jej na Siriusa, lebo toto bol hlavný dôvod, prečo ju nenávidel.

Do jej očí sa náhle vkradlo niečo, čo mu pripomínalo smútok a ľútosť. „Áno, rodinu si chránim. Preto som Siriusa nechcela zabiť. Nikdy by som nezabila niekoho ďalšieho z rodiny. Ja... vyslala som len omračujúce zaklínadlo (pozn. aut.: myslím, že aj v originály naňho Bella vrhla omračujúce zaklínadlo, popisujú tam červený lúč, ktorý ho trafil do hrude). Ale nedávala som pozor a skoro spadol cez oblúk. Neodpustila by som si to, keby zomrel,“ priznala potichu a Chris jej uveril. Vedel, že hovorí pravdu, lebo tam bol. Z jej prútika vyletel červený lúč omračujúceho zaklínadla, nie jedovato zelená Avada. Teraz mu prišlo na um, že sa o tom so Siriusom ani nerozprával. Chcel sa dozvedieť viac o tejto čarodejnici.

„A čo všetci tí muklovia, ktorých si spolu so svojimi priateľmi mučila? Aj oni vás nejako ohrozovali?“ nedal sa ovládnuť emóciami Chris.

„Len tých muklov, ktorí nejako ublížili čarodejníkom boli potrestaní.“

Chris sa rozhodol ďalej nevypytovať. Stačilo mu to, čo počul doteraz a vedel, že asi zmení názor na Bellatrix Lestrangeovú. Samozrejme, že nechcel byť jej najlepším priateľom alebo niečo podobné, chápal však jej konanie. Nemohol ju viac nenávidieť keď videl, že naozaj len bojuje za to, čo je dobré pre ňu a pre jej najbližších.

„Ďakujem, že si mi to všetko povedala. Nehovorím, že odteraz sa budeme tváriť ako super kamoši a posielať si darčeky, ale už si nemyslím, že si šialená beštia vraždiaca ľudí,“ uškrnul sa Chris aby trochu odľahčil pochmúrnu atmosféru z predchádzajúceho rozhovoru.

„Ďakujem Harry,“ usmiala sa, ale bol to smutný úsmev. Zrejme rozhovor o jej mŕtvej matke nebol ideálnym na zdvihnutie nálady. Ani výčitky zo Siriusovej takmer smrti nepomohli...

Vtedy si uvedomil, ako ho vlastne oslovila. „Harry? Ale, ale... odkiaľ to vieš?“ podozrievavo sa spýtal.

„Povedal mi to tvoj otec. A skôr ako sa spýtaš, nie, nevedia o tom všetci smrťožrúti. Že si Harry Potter viem len ja, Lucius a Severus,“ povedala, keď zbadala že Chris už otvára ústa. „Mimochodom, mrzí ma predošlé správanie k Harrymu, ale bojovali sme na opačných stranách...“ povedala.

„Viem, ja som tiež  nebol najpriateľskejší,“ poznamenal, a touto poznámkou vzniklo medzi nimi dvoma prímerie, ktoré by Chris ešte pred hodinou považoval za absurdné a nepredstaviteľné.

„Myslím, že by sme ich mali zavolať, čakajú už dosť dlho a nemáme veľa času,“ povedala po chvíľke čiernovlasá čarodejnica a Chris prikývol. Vstal a zavolal svojich priateľov vrátane Luciusa.

 

A/N: Dúfam, že mojou Bellou nie ste príliš sklamaní. Ja som s ňou veľmi spokojná a páči sa mi :) Potešia ma vaše názory a komentáre :)

K tomu Severusovi na začiatku- nechcelo sa mi rozpisovať scénu s Dumbym, preto som to napísala takto. Je to dosť chaoticky vysvetlené, ale snáď ste pochopili o čo mi išlo :)

Ešte k vám mám jednu prosbu- nepoznáte náhodou nejaké poviedky (v českom alebo slovenskom jazyku), kde Harry chodí do Rokfortu, ale poviedka opisuje všetky ročníky od prvého? Je jedno, či verzie s Harrym ako Slizolinčanom alebo Chrabromilčanom (napr. Harryho nový domov); alebo niečo na štýl poviedky HP a Nočné mory minulej prítomnosti... ak o niečom takom viete, prosím nechajte mi link :)) Ďakujeeem :-*

21.08.2011 21:07:22
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one