Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
A na svete je nová kapitola, verím, že sa tešíte :)

Veľké poďakovanie patrí Althede, za to že mi ju skontrolovala a opravila chybičky :-*

Kapitolu chcem venovať Blackovi, ktorý mal včera narodeniny- ešte raz všetko najlepšie :)

Tiež ďakujem Ranklovi, ktorého vetu som použila v tejto kapitole, len trošku pozmenenú :D Dobrý nápad, som rada, že si mi napísal a poradil. Takéto e-maily privítam hocikedy :)

Ďalej chcem poďakovať všetkým, ktorí komentovali minulú kapitolu (Michlík, Storan, Nade, Rankl, Anfulka, Altheda, Ajka13 a Leegy) a dúfam, že aj k tejto kapitole mi niečo napíšete... dúfam, že kapitola sa vám bude páčiť.

Celkovo je tam len rozhovor medzi Bellou a ostatnými a ja osobne si myslím, že nie je bohvie ako svetaborný... niekedy v ďalších kapitolách sa na scénu dostane opäť Voldemort a aj Sirius.
Tak a dosť bolo rečí, poďme na to


Chris išiel otvoriť dvere, aby zavolal dnu svojich priateľov, ale ako náhle stlačil kľučku, dvere sa rozleteli a dovnútra sa vovalili Draco, Hermiona a Arielle, ktorí vstávali z pletenca rúk a nôh ležiacom pred už otvorenými dverami. Chris sa nad ich rozpakmi len uškŕňal- to by neboli oni, keby sa nesnažili počúvať za zatvorenými – samozrejme aj pred odpočúvaním chránenými – dverami.

„Prepáč, Chris, my sme len...“ koktala Hermiona.

„Boli sme zvedaví, či odtiaľ obaja vyjdete živí,“ doplnila zahanbenú Hermionu Arielle.

„A keď ste tam už boli príliš dlho, snažili sme sa zistiť, o čom sa tak dlho dokážete rozprávať bez použitia násilia,“ uškrnul sa Draco. „Ale samozrejme, to by nebol Severus, keby nemal každé dvere začarované proti narušeniu súkromia.“

Chris sa len zasmial a pokrútil hlavou. Tí aby sa nesnažili všetko vedieť. Potom sa obrátil k chodbe a zbadal Luciusa a Severusa, ako pobavene sledujú troch vinníkov, ešte stále vstávajúcich zo zeme. Zoey stála obďaleč a vyzerala, že sa nevie rozhodnúť, či sa smiať z odhalených ´špehov´, alebo desiť sa nadchádzajúceho rozhovoru.

Chris už ďalej neotáľal a všetkých ich zavolal dovnútra, kde na nich čakala škeriaca sa Bellatrix.

Prichádzajúci si posadali na voľné stoličky a ich pohľady preskakovali z pokojného Chrisa na veselú Bellu. Tí si len ticho vymenili pohľady, no na zlosť ostatných nič nepovedali.

Narastajúce ticho ako prvá prerušila Bella. „Zoey, ak som to dobre pochopila, tvoj otec – mukel, predpokladám ...„ povedala Bella a na počudovanie všetkých v jej hlase neboli žiadne stopy odporu či nenávisti, „ – ti už dlhší čas fyzicky ubližuje, obmedzuje tvoju slobodu, zanedbáva výchovu a svoje rodičovské povinnosti si ani zďaleka neplní. Vlastne ti odopiera základné ľudské práva.“

Zoey nič nepovedala, len so sklonenou hlavou prikývla.

„Fajn, potrebujem, aby si mi o tom všetko povedala. A tým „všetko“ myslím všetky podrobnosti,“ na chvíľu sa odmlčala. „Viem, že je to pre teba veľmi ťažké o tom hovoriť, ale musíš mi to povedať, ak ti mám pomôcť. Ak nechceš, aby pri tom boli ostatní, len povedz, som si istá, že to pochopia.“

„Ja, nie... môžu tu ostať,“ slabo pípla Zoey a pohľad stále upierala na svoje topánky. Ešte chvíľu bolo ticho a potom sa čiernovlasé dievča rozhovorilo.

V priebehu dvoch hodín im rozpovedala všetko. O matkinej smrti, o sťahovaní do Ameriky, o tom, ako začal jej otec piť a ako to všetko neskôr došlo až k zákazom, urážkam, fackám, bitkám a kopancom. Niekde v polovici rozprávania sa jej po tvári začali kotúľať slzy. Hermiona a Arielle ju objali z oboch strán a Chris s Dracom si vymenili rozzúrené pohľady. Obaja mysleli na to isté-  pomstiť sa za kamarátku človeku, ktorý jej tak dlho ubližoval. Severus sa tváril zamyslene a na čele mal vrásku, ktorá značila znepokojenie. Lucius s Bellatrix vyzerali, že by najradšej spáchali vraždu. Samozrejme už počuli o týraní detí rodičmi, ale u čarodejníkov to bolo veľmi zriedkavé. O to viac ich to vzalo, keď zistili, že sa to stalo Dracovej a Ariellinej kamarátke a hoci ju zatiaľ príliš nepoznali, bolo im ľúto milého, tichého, skromného a sympatického dievčaťa. Lucius si všimol Dracov a Chrisov vražedný výraz a domyslel si, že im na Zoey musí veľmi záležať.

V Bellinej hlave sa tiež pretekali rôzne myšlienky. Nevedela si predstaviť, že by niekto dokázal takto ubližovať vlastnému dieťaťu. Spomenula si na svoju mamu, ako ju stále uspávala, čítala jej rozprávky, s láskou počúvala jej sťažnosti a radovala sa spolu s ňou pri každom úspechu. Rozhodla sa Zoey pomôcť a dostať ju preč z pazúrov toho netvora, ktorý si hovorí otec. Zhlboka sa nadýchla a upokojila sa.

„Bella, čo sa s tým dá robiť?“ spýtal sa po chvíli Lucius. Aj ostatní upriamili pozornosť na Bellatrix, ktorá sa na chvíľku zamyslela.

„Najprv sa musíme dohodnúť, či chceme, aby to šlo na súd,“ začala, no ani poriadne nedohovorila, keď sa ozval Severus.

„Nemôžeme s tým vyjsť na verejnosť, ak nechceme, aby sa o tom dozvedel Dumbledore. Ten by sa všemožne snažil nájsť spôsob, akým by nám prekazil plány,“ poznamenal a všetci prikývli.

„To je pravda,“ privolil Chris. „Ale nemôžeme predsa tomu bastardovi dovoliť, aby mu to prešlo.“

„Neprejde,“ povedala Bella. „A nad jednou malou, zblúdilou Avadou ste neuvažovali? Ušetrili by sme si tak kopu problémov,“ snažila sa svojou poznámkou odľahčiť atmosféru, no vyslúžila si akurát šokované pohľady Hermiony a Chrisa, a Zoey sebou prudko trhla. Keď Bella videla, čo jej poznámka spôsobila, okamžite sa ospravedlnila. „To bol len žart. Samozrejme, že ho nezabijeme...“

Hermiona a Chris sa však stále netvárili, akoby boli presvedčený tou samozrejmosťou.

„Musíme vymyslieť teda niečo, čím by sme zrušili jeho rodičovské práva a aby Zoey nešla niekam do decáku, musíme tiež zariadiť opatrovníctvo. A potrebujeme, aby o tom vedelo čo najmenej ľudí,“ konštatovala Bellatrix, teraz už vážne.

„Zoey môže ostať u nás,“ nesmelo povedala Hermiona a silnejšie objala svoju sesternicu. „Môj ocko je Zoeyin strýko a keď sa naši dozvedia pravdu o tom, čo robil Zoey, určite ju vezmú k nám.“

„To ale nebude také jednoduché. Hlavne musíme zaistiť, aby sa o našich plánoch nedozvedel Dumbledore.“

„No, tak to som zvedavý, ako sa nám to podarí. Ten starec vie o všetkom, čo sa tu deje. Hneď pri prvom stretnutí so Zoey sa o našich plánoch dozvie, keďže ona si nevie ochrániť svoju myseľ Oklumenciou,“ hundral Draco.

„A s Dumbledorom sa má stretnúť už zajtra. Bude chcieť nejaké nové informácie. Čo urobíme? Do zajtra nestihneme urobiť nič,“ zbledla Hermiona a horúčkovito premýšľala.

„Upokojte sa, mám plán. Dnešný rozhovor v jej mysli ochránime tak, ako viete čo (pozn. aut.: Zoey ešte nevie nič o Slizolinovom zvitku), a on tak nebude mať zatiaľ ani najmenšie podozrenie, že niečo chystáme. Horšie to bude s tými informáciami,“ zamyslela sa Bellatrix a po chvíli sa opäť otočila k dlhovlasej čarodejnici, sediacej na opačnej strane stola. „Čo presne chce Dumbledore, aby si zistila?“

„Neviem, nakázal mi, aby som sa s Chrisom spriatelila a získala si jeho dôveru, až kým by sa mi nezveril so všetkými svojimi tajomstvami. Jeho vzťah s otcom, plány Veď-Viete-Koho a podobne. Nič konkrétne mi nepovedal,“ povedala Zoey.

„No, to nie je také strašné. Dáme mu pravdu, len trošku upravenú. Povieš mu, že Chris dostal od otca list, v ktorom spomínal nejaký Slizolinov zvitok, ale nič konkrétne o jeho obsahu že nenapísal. Ďalej mu povieš, že na najbližšej návšteve Rokvillu sa bude Chris chcieť s otcom stretnúť, aby mu o tom povedal viac. Myslím, že na začiatok to bude stačiť,“ uškrnula sa Bellatrix. „Ale teraz prejdime k tomu hlavnému, prečo sme sem prišli.“

„Bella, dá sa nejako zaistiť, aby sa Zoey nemusela k svojmu takzvanému otcovi už nikdy vrátiť?“ spýtal sa Lucius.

„Myslím, že áno. Veľa čarodejníkov tento zákon nepozná, koniec koncov väčšina čarodejníkov pozná len základné zákony o utajení nášho sveta, pretože prípady, v ktorých došlo k jeho porušeniu je pramálo,“ začala vysvetľovať. „Rodinné právo aj tak skoro nikoho nezaujíma,“ odfrkla si.

„Tak aký je to zákon?“ netrpezlivo sa pýtal Chris.

„No, ten zákon hovorí o tom, že mukel, ktorý vychováva čarodejnícke dieťa, mu nesmie fyzicky ani psychicky ubližovať, pretože by to mohlo mať nepriaznivý dopad na vývoj jeho mágie. Ak sa tak stane, dieťa bude muklom odobrané a buď adoptované čarodejníckou rodinou, alebo až do svojej plnoletosti bývať v akomsi domove pre osirelé čarodejnícke deti,“ na chvíľu sa odmlčala a prezerala si tváre ostatných prítomných, ktorí sa tvárili vo veľkej miere šokovane. „Nie, nejedná sa o podobné napodobeniny decákov, aké majú muklovia. Je to v podstate niečo ako internát, kde trávia deti prázdniny, kým sa nevrátia do školy. V Británii je takýto domov len jeden, lebo takých detí je veľmi málo, no aj tie si žijú v pohodlných, pomerne prepychovo zariadených izbách a dostávajú aj slušné vreckové. So svojimi rodičmi sa môžu stretávať – hoci väčšina to nerobí, po tom tyranskom správaní – ale len v doprovode vychovávateľa čarodejníka,“ doplnila, keď zbadala zhrozené výrazy na Chrisovej, Hermioniney a Zoeyinej tvári. Oni poznali muklovské sirotince, ktoré boli väčšinou bez dostatku finančných prostriedkov, a deti tak žili často krát v neľudských podmienkach.

„Výborne, tak sa odvoláme na tento zákon,“ potešil sa Draco, ale ani jemu sa nechcelo veriť, že by to šlo len tak ľahko.

„No, najprv budeme potrebovať dôkazy o tom, že ju jej otec týral,“ zaváhala Bella. „A to bude ťažké, dosť ťažké.“

„Prečo? Nestačí, keď bude Zoey vypovedať?“ spýtala sa Hermiona.

„Nie, bolo by to len jej tvrdenie, proti tvrdeniu jej otca. A hneď ako podáme sťažnosť, budú potrebovať výpoveď Zoeyinho otca. A vtedy sa to dozvie Dumbledore a všetko pokazí.“

„A čo tak výpoveď po Veritaserom?“ napadlo Chrisovi a odpovede sa tento krát ujal Lucius.

„Na neplnoletých čarodejníkov je použitie Veritasera zakázané.“

Chris sklamane zvesil hlavu a nenapadlo mu nič ďalšie, čím by potvrdili Zoeyine tvrdenia. Už chápal, prečo Bella tvrdila, že to nebude jednoduché. A navyše ich tlačil čas.

Chvíľu všetci mlčali a premýšľali. Muklovské fotografie zranení boli okamžite zavrhnuté, pretože všetky modriny už zmizli a nové sa už nechystali nechať urobiť. Keď sa už zdalo, že nič nevymyslia, ozval sa Severus.

„A čo tak Legilimencia?“

„Čo máš na mysli? Nerozumiem,“ nechápavo sa zatváril Lucius a Bella nevyzerala o nič múdrejšie.

„Zo Zoeyinej mysli sa dajú vytiahnuť do mysľomisy spomienky. Akékoľvek, aj tie, v ktorých jej otec ubližuje,“ vysvetlil Severus. „Tak by do nich mohol hocikto nahliadnuť a presvedčiť sa o tom, že hovoríme pravdu.“

„Áno, ale spomienky sa dajú upraviť,“ protestovala Bella.

„Nie keď bude dospelý odborník na Legilimenciu vypovedať pod Veritaserom a potvrdí pravosť spomienok. V tomto prípade to budem zrejme ja,“ pokrčil plecami Majster elixírov.

„A čo keď tvoju výpoveď využijú k zisteniu niečoho, čo by malo ostať utajené?“ ďalej sa pýtala Bellatrix, pretože nechcela, aby tí blbci z ministerstva skočili po možnosti vyspovedať Severusa Snapea pod elixírom pravdy.

„Neboj sa, poviem im len to, čo budem chcieť,“ uškrnul sa Severus a na Belline námietky, že Veritaserum sa nedá oklamať len mávol rukou. „Nikto z nich netuší o tomto,“ povedal a z vnútorného vrecka habitu vytiahol fľaštičku so strieborným elixírom.

„Čo to je?“ spýtali sa všetci naraz, pretože taký elixír ešte nikdy predtým nevideli.

„Antiveritaserum,“ pokojne odpovedal a užíval si ich šokované a užasnuté výrazy. „Podarilo sa mi ho úspešne dokončiť ešte len pred pár dňami. Dúfam, že je vám jasné, že sa o tomto nesmie nikto dozvedieť,“ blysol po nich pohľadom a všetci okamžite prikývli. Severus sa rozhodol, že túto informáciu v ich mozgu ochráni tak, že sa k nej nebude môcť dostať nikto, ani keby bol neviem aký dobrý v Legilimencii. Tiež o nej samozrejme nebudú môcť hovoriť- len preventívne opatrenie.

Nasledujúce minúty boli strávené vo vzájomnom prekrikovaní sa. Bellatrix premýšľala, ako naformuluje sťažnosť, ktorú predloží ministerstvu s tým, aby sa do toho zapojilo čo najmenej ľudí.

Lucius a Hermiona zaujato počúvali aspoň to málo informácii, čo im bol Severus o výrobe nového elixíru ochotný poskytnúť. Draco a Chris ubezpečovali Zoey, že všetko bude v poriadku, a ona im verila.

Keď už bolo naozaj veľmi neskoro a mladí študenti začali zívať, stretnutie sa rozpustilo. Tesne pred odchodom sa ešte Hermiona spýtala Bellatrix, ako sa sem dostala, a ako to, že Dumbledore to dovolil. Bella sa len usmiala.

„Kozubom. Do Rokfortu sa môže voľne dostať každý absolvent Rokfortu. Dumbledore o tých návštevách vie, lebo mu to hlási očarovaný pergamen návštev, ktorý má v pracovni. Fígeľ je v tom, že meno prichádzajúceho zotrvá na pergamene len minútu a potom zmizne. A práve dnes musel riaditeľ náhle odísť na ministerstvo,“ uškrnula sa a všetkým bolo jasné, že na ministerstve budú všetci riadne vyvalení, keď sa tam Dumbledore objaví.

Nakoniec si popriali dobrú noc a dohodli sa, že o novom vývoji udalostí sa budú informovať. Už ich nezaujímalo nič iné, len teplá posteľ, čakajúca na všetkých v ich izbách.

08.09.2011 20:48:19
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one