Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

S menším meškaním vám sem dávam konečné novú kapitolu k Sile, tak dúfam že sa vám bude páčiť. Veľmi pekne ďakujem za minulé komentáre a preto venovanie patrí opäť mojim stálym komentujúcim. Ďakujem za vaše názory, pripomienky a milé odkazy.

V tejto kapitole nové nebude nič, ale už sa to pomaličky opäť rozbehne. Za dverami čakajú upíri a Zoeyno vypočúvanie. Takže toto je taký predskokanský mostík :)

Veľké ďakujem patrí Althede za opravu kapitoly :-*


 

„Tak čo, ideme do toho Rokvillu?“spýtala sa Arielle hneď po raňajkách, keď už bola väčšina študentov na ceste do dediny.

„Jasné. Konečne, akosi prirýchlo sa mi míňajú zásoby čokoládových žabiek,“ smial sa Chris a vrhol na Arielle vyzvedajúci pohľad. Tá sa len začervenala a nič nepovedala. Ani nemusela, všetci o jej závislosti na čokoládových žabkách dávno vedeli.

„No tak si to užite,“ usmiala sa Zoey a všetci ostatní akoby zamrzli.

„Ako to, užite? Neznamená to snáď,že nejdeš?“ vyzvedala Arielle.

„Otec mi nepodpísal povolenie. Vlastne, ja som mu ho ani neposlala, nechcem ho o nič prosiť,“ odpovedala čiernovláska a v očiach sa jej zablesklo. Aspoň to už nebol ten ustrašený pohľad ako predtým, keď prišla reč na jej otca.

„Tak choďte za McGonagallovou.“

„To je zbytočné, bez povolenia ju nepustí,“ smutne namietol Chris. Vedel to podľa vlastnej skúsenosti. Vyzeralo to beznádejne, keď tu zrazu...

„Čauko decká, na čo čakáte?“spoza nich sa ozval Siriusov veselý hlas.

„Ahoj Sirius,“ ozvalo sa zborovo. Mimo vyučovania si už zvykli svojho profesora OPČM volať krstným menom.

„No, myslím, že nejdeme nikam,“povedal Draco a ostatní prikývli.

„Ale, nie to...“ začala protestovať Arielle, ale nebolo jej dovolené dohovoriť.

„Zoey nemá povolenie a tak nejdeme ani my,“ dokončil Draco a Sirius sa zamyslel.

„No, vlastne by mohla ísť... teda ak vám nebude vadiť prítomnosť streleného profesora Obrany,“ uškrnul sa nakoniec. Chris si zrazu spomenul na Remusa. To on nazýval Siriusa streleným.Čo asi teraz Remus robí? Určite nejakú prácu pre Dumbledora. Ach, keby len vedel, komu pomáha...

Chrisove myšlienky prerušila opäťArielle. „To vážne?“

„Áno, aj študent bez podpísaného povolenia môže navštíviť Rokfort, ale len v prítomnosti jedného z profesorov.“

„To je super, tak ideme,“ rozhodla za všetkých Hermiona a ťahala prekvapenú Zoey za ruku smerom k hlavnej bráne, kde stál Filch a kontroloval povolenia. Na Zoey sa len zastavil pohľadom, ale nijak nekomentoval jej doprovod v podobe profesora Blacka. Tomu tiež venoval škaredý pohľad a zamračenie, ktoré mu Sirius oplatil žiarivým úsmevom hodným filmovej hviezdy. Zdalo sa, že Filch doteraz nezabudol na záškodnícke bláznovstvá, ktoré boli za čias štúdia Siriusa, Jamesa a Remusa na dennom poriadku.

„Kam ideme najprv?“

„Myslím, že prejdeme postupne celú dedinu. Zoey je tu prvý krát a preto jej musíme najprv všetko poukazovať.Začneme Škriekajúcou búdou a skončíme u Troch metiel. Čo vy na to?“pýtal sa Chris a od všetkých sa mu dostalo súhlasného prikývnutia.

„Tak fajn, poďme na to,“ súhlasil aj Sirius a odbočil na cestičku, vedúcu k najstrašidelnejšiemu sídlu v celej Británii. Cestou im opäť rozprával o vylomeninách z čias Záškodníkov.

Deň ubiehal veľmi príjemne a o dve hodiny neskôr sa prehliadka Rokvillu pomaly blížila ku koncu. Stihli navštíviť Zonkov obchod, kde si chlapci kúpili zopár drobností na naštvanie Filcha; kníhkupectvo, v ktorom sa zasa zdržali dievčatá; čarodejnícku poštu s miliónmi sov; minuli Kančiu hlavu a na pretras prišli minuloročné stretnutia Dumledorovej armády. Hermione a Chrisovi sa zdalo, akoby to bolo už veľmi dávno a zaspomínali si na zábavné zážitky práve z obdobia vlády Umbridgeovej.

Akurát mierili k Medovým labkám, najobľúbenejšiemu obchodu všetkých študentov. Už zďaleka bolo cítiťvôňu sladkostí všetkých možných aj nemožných druhov. Chris so Siriusom sa držali vzadu a zhovárali sa. Konečne mal Chris možnosť si pokojne so svojim krstným otcom pohovoriť.

„Ako sa má Remus? Nebol si s ním niekedy v poslednom čase?“

„Práve je na ďalšej nezmyselnej misii. Dumbledore ho opäť poslal nikam do Holandska. Neviem na čo, ale Remus sa netváril dvakrát nadšene, keď mi o tom rozprával,“ odpovedal Sirius a pri zmienke o svojom dobrom priateľovi sa smutne usmial. Bolo muľúto, že mu nemôže povedať pravdu o všetkom, čo sa teraz deje s Dumbledorom a jeho plánmi. Avšak nemohol a tak musel ďalej hrať hru poslušného profesora.

„Myslíš, že by sme mu mali niečo povedať? Vieš, možno by nám mohol pomôcť,“ navrhol Chris, no Sirius len pokrútil hlavou.

„Teraz nemôžeme riskovať. Možno potom, keď budeme mať Knihu.“

„Myslel som si,“ zahundral Chris. Vadilo mu, že všetci členovia Fénixovho rádu stoja na zlej strane. Poznal ich ako dobrých ľudí a nezaslúžili si byť využívaní ani Dumbledorom, ani nikým iným. Ale zase na druhej strane musel uznať, že väčšina z tých ľudí by mu neverila, aj keby im povedal celú pravdu, pretože celý svoj život bojujú proti Lordovi Voldemortovi a jeho Smrťožrútom, a teraz by mali zmeniťstrany.

„A čo ty a tvoji priatelia. Už dávno ste sa neukázali,“ povedal Sirius, v jeho hlase však nebolo počuť žiadnu výčitku. „Počul som, že toho máte veľa a nemyslím len školu a učenie.“

„Áno, je mi to ľúto Sirius,“ospravedlňoval sa Chris, no jeho krstný otec len mávol rukou. „Odkiaľ to vlastne vieš?“

„Hovoril som s Cissou. Minulú sobotu sme boli na čaj,“ uškrnul sa a Chris sa zasmial. Sirius Black na poobedňajšej šálke čaju s Narcissou Malfoyovou. „Lucius jej o Zoey všetko porozprával a tak to potom povedala mne. Mal si ju vidieť, ako vyvádzala, keď zistila, čo jej robil jej otec. Hoci ju osobne nepozná, vie, že Zoey je dobré dievča. Vraj sa nedalo čakať nič iné, keď je to Hermionina príbuzná. V tomto ma Cissi tiež prekvapila, že si tak rýchlo obľúbila Hermionu.“

„Mňa to zas až tak neprekvapilo, Herm si každý rýchlo obľúbi. Je to skvelé dievča a k Dracovi sa hodí,“ povedal Chris. „A Zoey jej je naozaj veľmi podobná, aj keď menej otvorená a nedôverčivá. Najradšej by som sám skočil na návštevu za tým netvorom, ktorý si hovorí otec.“

„Verím ti. Ako to vlastne pokračuje? Nemáš od Bellatrix nejaké novinky?“

„Nie, zatiaľ nie,“ odpovedal Chris a na chvíľku stíchol. „Hmm, Sirius, čo si myslíš o Bellatrix?“

„Bellatrix je skutočne zaujímavýčlovek. Odmalička sme spolu vyrastali, ja, Reg, Bella, Narcissa a Andromeda. Andromeda však bola o niečo staršia a tak s nami netrávila až toľko času. Ja som najlepšie vychádzal práve s Bellatrix, vždy sme si rozumeli, ale keď som bol starší, spriatelil som sa s Jamesom a Remusom, čo bolo pre moju rodinu úplne nežiaduce. Tak sme sa pomaly odcudzili a skončili na opačných stranách vojny,“ skrátil svoj životopis Sirius. „Bella nebola nikdy zlá, ale pamätám si ju, keď jej zabili mamu. Určite vieš čo mám na mysli. Vtedy som mal pocit, že zošalela, no v skutočnosti sa len bránila.“

„Áno, Bellatrix Lestrangeová je skutočne zaujímavý človek. Spomenula ti Narcissa aj jej rozhovor so mnou?“

„Nie úplne, len povedala, že Bella sa ti snažila všetko vysvetliť a uzavreli ste akési prímerie,“s podvihnutým obočím sa pýtal Sirius.

„Vlastne áno. Ale chcel som sa ťa spýtať na tvoj názor, či jej môžeme veriť. Ty si bol tiež jej rodina a na ministerstve na teba zaútočila,“ dostal sa konečne Chris k veci, ktorá ho trápila. Nevedel, či jeho krstný otec dokáže s Bellaou pracovať na jednej strane. A hoci sa mu zdala jej výpoveď vierohodná, viac veril Siriusovi.

„Viem, čo si myslíš, ale je to tak, ako ti povedala Bellatrix. Stáli sme na opačných stranách boja a obaja sme reagovali rovnako. Cissa mi o povedala o jej starosti, keď som takmer...“ nemusel ani dokončiť, Chris tomu rozumel.

„Ale prečo si sa nerozprával priamo s Bellatrix, len s Narcissou?“

„Vlastne som o tom doteraz ani nepremýšľal, ale myslím, že by nebolo také zlé, zaspomínať si s ňou na staré časy,“ usmial sa Sirius a tým ich debata aspoň nateraz skončila, pretože dorazili k Medovým labkám.

„No taaak, kde ste vy dvaja?“odnikadiaľ sa zjavila Arielle a s úsmevom na tvári ich vtiahla do vnútra obchodu, kde vládol totálny chaos.

Ďalších pár desiatok minút trvalo, kým si všetci naplnili vrecká sladkosťami od výmyslu sveta. Keď to zvládli a konečne sa presunuli do konečného cieľa, unavene klesli na stoličky pri okrúhlom stole v kúte u Troch metlách. Mali tak dostatok súkromia na rozhovory. Ešte si ani nezobliekli bundy, už pri nich stála Madam Rosmerta a búrlivo sa so Siriusom vítali.

Ani nie o minútu už na stole stálo šesť ďatelinových pív a každý si pochvaľoval dnešný výlet. Zoey sa ospravedlnila, že si potrebuje odskočiť a tak sa vzdialila od stola. Ako tak vrava plynula, vstupné dvere sa otvorili a dnu vstúpil na pohľad mladýčarodejník oblečený v drahom, čiernom plášti. Nikto okrem Chrisa si ho nevšimol, až kým nedošiel rovno k ich stolu.

„Oci?“ ako prvá sa spamätala Arielle a vrhla sa prichádzajúcemu okolo krku.

„Ahoj Arielle, som rád, že ťa konečne opäť vidím. Ahoj Chris,“ prihovoril sa Lord Voldemort svojmu najmladšiemu synovi a ten ho po chvíľke, počas ktorej sa spamätával zošoku, konečne objal.

„Dobrý deň pane,“ pozdravil aj Draco s Hermionou „Dobrý deň Hermiona, Draco,“ odzdravil späť a pohľad obrátil k Siriusovi.

„Á Sirius, som rád, že ťa opäťvidím,“ usmial sa na Siriusa, ktorý mu úsmev opätoval a ukázal na voľné miesto pri stole. Chrisa táto výmena úsmevov prekvapila, mal pocit, že Sirius a jeho otec sa nemajú príliš v láske. No, zrejme sa mýlil.

Vtom sa vrátila Zoey a chvíľu sa tvárila zmätene, keď si všimla nového prísediaceho. Všetky pohľady sa obrátili k nej.

„Vy musíte byť slečna Grangerová. Ja som Tom Riddle, Chrisov otec. Teší ma,“ predstavil sa a žmurkol na Arielle, ktorá sa len usmiala- Zoey ešte stále nevie, že Arielle je vlastne Chrisova sestra. Vtom jej docvaklo, o koho ide a smrteľne zbledla . Veď TEN čarodejník je sám Temný pán. Jeho vzhľad ju úplne odzbrojil, čakala strach naháňajúce vraždiace monštrum a nie sympatického mladíka srdečne sa vítajúceho so svojimi deťmi.

„Áno, ja som Zoey, aj mňa teší pane,“ vyjachtala a sadla si na opačný koniec stola.

„Čo ťa sem dnes privádza, oci?“spýtal sa Chris a snažil sa tak zmierniť napätú atmosféru, ktorá vznikla príchodom Zoey. Samozrejme bude chvíľu trvať, kým si poopraví chybný názor na Voldemorta.

„Len som chcel vedieť, ako sa ti darí v škole a tiež mám správy od Belly,“ povedal a pozornosť mu teraz venovali všetci.

„V škole je všetko v pohode. Veď keby nie, dozvieš sa to ako prvý,“ vrhol Chris na veselého Siriusa skúmavý pohľad, no ten sa tváril úplne nezaujato. „A čo hovorí Bellatrix?“

„No, odkazuje, že sťažnosťa návrh na odobranie dieťaťa zo starostlivosti otca boli predložené, už čakáme len na dátum výsluchu. Ak vyjde Severusov plán- a jeho plány nevyjdú ozaj len zriedka- nebudú to ani prešetrovať. Dúfam, že Dumbledore sa o tom ani nedozvie. Pochopiteľne, aj on má na Ministerstve svojich ľudí, ktorí by mu ten prípad určite nahlásili, koniec koncov ide o jehoštudentku, ale ten je teraz príliš zamestnaný hľadaním informácií o istom Slizolinovom zvitku,“ dopovedal a svoj pohľad uprel na ešte vždy bledú Zoey. „K svojmu otcovi sa už nikdy nevrátite, o to sa postarám.“ Jeho hlas znel výhražne a Chrisovi prebehli po chrbte zimomriavky.

„Ďakujem, že to pre mňa robíte,“zamrmlala Zoey a vrhla naňho krátky vďačný pohľad. Muselo to byť ozaj zlé, pomyslel si Temný pán a prikývol.

„To je samozrejmé, žiadne dieťa by nemalo byť týrané vlastnými rodičmi,“ povedal ešte. „Takže počítame s tým, že vypočúvanie by mohlo byť už v piatok.“

Zoey prikývla a konečne sa usmiala.

Znova sa všetci rozhovorili a Tom pokynul Chrisovi, aby sa k nemu vonku pripojil. So slovami, že musí odísť za povinnosťami, sa s ostatnými rozlúčil a obaja s Chrisom odišli von pred podnik.

„Chris, myslel som, že o dva týždne by sme mohli ísť po Knihu. Kliatba je úplne dokončená a tak nemáme prečo čakať. Čo si o tom myslíš?“

Chrisa tieto slová trošku prekvapili. Akosi na kliatbu a výpravu za upírmi pozabudol. „Jasné, súhlasím. Nemáme času nazvyš. Ako to urobíme so školou? Budú ma Hermiona, Arielle a Draco opäť kryť?“

„Vlastne sme mysleli, že by mohli ísť s nami. Nehrozí žiadne nebezpečenstvo a upíry sú skutočne zaujímaví. Myslím, že hlavne tvoja kamarátka Hermiona by ocenila túto cestu,“usmial sa Voldemort a Chris natešene prikývol. „So školou nebude problém, každý rodič má právo si svoje dieťa jeden víkend v roku vziať domov.“

„Dobre, potom je to výborné. Naozaj už musíš ísť?“ spýtal sa Chris a nechcel, aby jeho otec už odišiel. Nevidel ho dlhý čas a aj keď sa to môže zdať nemožné- doteraz otca nemal, a už vôbec nie svojho bývalého úhlavného nepriateľa- rád s ním trávilčas.

„Je mi to ľúto, ale áno. Mám vás pozdraviť od Belly, vraj sa niekedy zastaví,“ pousmial sa, ešte raz objal Chrisa a s puknutím sa odmiestnil. 

18.09.2011 12:32:58
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one