Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black
Taká oddychová, prechodná kapitola :) Konečne sa začína niečo diať, dnes sa tu aj prvý krát objaví Remus... cesta za upírmi sa začína :)

Ďakujem Althede za opravu a kontrolu :D Na niektorých svojich chybičkách som sa sama zasmiala, keď som si to potom prečítala :D

A nakoniec venujem kapitolu všetkým komentujúcim minulej kapitoly- Rankl, Leegy, Anfulka, Nade, Kik, Storan,
kikinka400, Dexi (som rada, že sa ti poviedka tak páči :) ... viem, že na Voldyho v roli dobrého otecka sa nedá zvyknúť len tak, ale v tu je možné všetko :D )

„Pamätajte, pred Zoey ani muk. Ešte to nie je bezpečné,“ povedal Chris svojim priateľom, keď kráčali spolu z metlobalového ihriska. Práve sa skončil zápas Slizolin proti Bifľomoru, kde Slizolin vyhral s rozdielom 470 bodov. Bol to pomerne krátky zápas, pretože bifľomorskí hráči jednoducho nestačili na perfektne zohratých slizolinských triafačov a bleskového stíhača.

Zoey na zápase nebola, pretože musela so Severusom a Bellatrix prebrať nejaké veci ohľadne zajtrajšieho výsluchu. Chris si bol istý, že sa im podarí dostať Zoey z pazúrov jej otca a Dumbledora. Potom jej konečne budú môcť povedať všetko. Aj keď vedeli, že Zoey tuší, že pred ňou niečo taja, mal Chris z toho celého blbý pocit. Bola ich priateľkou a tak sa nemohol dočkať, až jej všetko povedia. Mohlo by tak byť už zajtra, po tom výsluchu, hneď keď sa oni vrátia z Rumunska.

A to bola ďalšia vec, vďaka ktorej si nemohol poriadne vychutnať zápas. Zajtra ráno odchádza Chris, jeho otec, Lucius, Hermiona, Arielle a Draco. Už si nebol istý, že je až taký dobrý nápad vziať aj svojich priateľov. Nevedeli, čo ich tam čaká a stať sa mohlo hocičo. Snažil sa s nimi o tom porozprávať, ale ešte ani nestihol dohovoriť, zosypala sa naňho spŕška protestov. Nenechali sa ničím presvedčiť a tak mu neostávalo nič iné, len neochotne súhlasiť.

„Jasné, Chris, vieme. Nemusíš nás stále poučovať. Človek by povedal, že sa z teba stáva druhá Hermiona,“ povedala Arielle a s úsmevom sa vyhla šťuchancu, prichádzajúcemu od zamračenej strapatej čarodejnice. „No tak Herm, nehnevaj sa.“

Hermiona neodpovedala, ale aspoň už nemala na tvári nasupený výraz. Miesto toho sa otočila k Dracovi: „Kedy príde tvoj otec?“

„Asi o hodinu,“ odpovedal svetlovlasý čarodejník a zahľadel sa smerom k vstupným dverám do hradu, odkiaľ práve vyšli dve postavy. V jednej spoznal Siriusa Blacka, ktorý objímal stredne vysokého muža. „Nevedel som, že tvoj krstný otec je na chlapov. A to som si myslel, že je fajn.“

Chris sa ho už chcel opýtať o čom to hovorí, keď si aj on všimol dvoch prichádzajúcich.

„Remus,“ zvolal a rozbehol sa smerom k nim.

„Och ahoj Harry, si to naozaj ty? Akosi si neviem zvyknúť na tvoj nový vzhľad,“ povedal Remus Lupin a zľahka postrapatil Chrisovi vlasy.

„Áno, som to ja, ale už nie som Harry,“ usmial sa Chris. „Dlho som ťa nevidel, čo tu vlastne robíš?“

„Mám teraz takpovediac voľno a prišiel som vás navštíviť,“ odvetil s úsmevom Remus.

„Voľno? Nie si na žiadnej misii? Ako je to možné?“ pýtal sa Chris, lebo vedel, že Dumbledore ho stále niekam posiela, aby nemal čas byť s ním a Siriusom, ktorý by ho mohli zviesť na zlú cestu.

„Tiež sa čudujem, ale nesťažujem. Dumbledore akoby sa vykašľal na celý Rád aj školu. Už pár týždňov neustále pátra po akomsi zvitku, no vôbec neviem, o aký zvitok ide,“ povedal a keď si všimol pohľady, ktoré si medzi sebou vymenili Chris so Siriusom, dodal, „prečo mám taký pocit, že o tom niečo viete?“

„Noo, vlastne možno aj áno, ale teraz ti o tom nemôžeme povedať. Kto všetko z Rádu vie, že Harry je Chris?“

„Myslím že len Dumbledore, ty, Severus, ja, Tonksová a Weasleyovci,“ povedal Remus a vôbec netušil, kam tým jeho priateľ mieri.

„Vedia, kto je jeho skutočným otcom, však?“ pýtal sa Sirius a po Remusovom prikývnutí pokračoval. „Zajtra večer nás čaká dôležitá úloha. Viem, že o ničom ani len netušíš, ale ak to vyjde, tebe, Tonksovej aj Weasleyovcom všetko povieme. Potrebujeme, aby ste nám uverili, ale ešte ti to nemôžem povedať.“

„O čom to dočerta hovoríš Sirius?“ pýtal sa ešte zmätenejší vlkolak.

„Veríš nám, Remus?“ položil len jednu otázku Chris.

„Samozrejme že áno, ale už mi konečne povedzte o čo tu ide,“ nespokojne sa dožadoval odpovede, keď ich vyrušil príchod ďalších troch osôb.

„Ahoj, Remus,“ pozdravila s úprimným úsmevom Hermiona a čarodejníka objala.

„Ahoj, Hermiona, Draco,“ pozdravil Remus a Draco len pokývol hlavou. Ešte stále mal problém pozrieť svojmu bývalému profesorovi do očí. Hanbil sa, že mu kedysi tak nadával a že sa tešil z jeho vyhazdovu spred troch rokov.

Potom Remusov pohľad padol na tretiu osobu, zatiaľ len ticho stojacu, ktorá si ho celého premeriavala pohľadom. „Myslím, že teba ešte nepoznám,“ začal, ale Arielle mu skočila do reči.

„Vy musíte byť Remus Lupin, som rada, že vás konečne spoznávam. Sirius mi o vás toľko rozprával,“ povedala a vrelo objala zaskočeného Remusa. „Ja som Arielle Riddlová, v škole však používam meno Malfoyová. To je dlhý príbeh,“ povedala, keď sa Remus zatváril ešte nechápavejšie.

„Ver mi, Remus, zajtra ti všetko povieme,“ prosil ho Sirius a Remus sa nakoniec podvolil.

„Tak fajn, prídem zase zajtra. Ozaj, neviete, kde je Dumbledore? Nikto ho nevidel už dva týždne.“

„V škole nie je,“ pokrčil plecami Sirius a v duchu sa tešil, že ich Dumbledore neotravuje a trávi čas nezmyselným pátraním po zvitku, o ktorom sa aj tak nikdy nič nedozvie. Plán im vyšiel, Dumbledore nemá ani najmenšie tušenie, že sa tu v Rokforte niečo deje, konkrétne že jedna z jeho študentiek má zajtra na Ministerstve vypočúvanie, podobné normálnemu súdnemu procesu.

„Fajn, dnes sa tu aj tak nič nedozviem,“ povzdychol si vlkolak. „Vidíme sa zajtra,“ povedal a odišiel.

„Myslíš, že nám uverí?“ pýtal sa Chris.

„Musíme dúfať, že nám uveria všetci štyria,“ odpovedal jeho krstný otec a všimol si, že na tvárach jeho obľúbených študentov sa zrkadlí zmätok. „Remus, Tonksová a Weasleyovci. Potrebujeme na našej strane viac ľudí. Vojna sa blíži a oni už aj tak vedia, že Chris a Harry Potter je jedna a tá istá osoba. Harrymu určite uveria,“ hovoril presvedčivo Sirius, hoci Chrisovi sa to nezdalo také jednoduché.

„Myslím, že prichádza otec,“ poznamenal Draco, keď sa pred hlavnú rokfortskú bránu primiestnil Lucius Malfoy. „Poďte, povie nám plán na zajtra.“

***

„Slečna Grangerová spolu so Severusom, Siriusom, Narcissou a Bellatrix sa zúčastnia výsluchu...“ hovoril Lucius o pol hodinu neskôr v prázdnej učebni elixírov.

„Bellatrix? Ale veď je ešte stále hľadaná za útek z Azkabanu. Nemôže len tak napochodovať na Ministerstvo mágie,“ začala protestovať Hermiona, ale Draco ju pohľadom umlčal. Potom naznačil otcovi, že môže pokračovať.

„Áno, to je pravda, preto sme vymysleli plán. Hermiona, potrebujem zopár vašich vlasov a váš prútik,“ povedal pokojným hlasom a Hermiona len vyvalila oči.

„Čože? To nemyslíte vážne,“ začala protestovať, ale tento krát bola prerušená ona.

„Všehodžús s vašimi vlasmi jej umožní zúčastniť sa vypočúvania v tvojej podobe a bude tak môcť priebežne konzultovať situáciu so Siriusom, Zoeyiným obhajcom. Najprv sme pochybovali, že mu vôbec dovolia ním byť, keďže bol sám v Azkabane, ale nemali dôvod byť proti, keďže sa zistilo, že Sirius Black nikdy nič zlé neurobil. Takže potrebujeme vlasy osoby, ktorá je slečne Grangerovej blízka a najideálnejšia osoba na to ste vy. Mimochodom, vaši rodičia, ktorí sa taktiež zúčastnia výsluchu, už o všetkom vedia.“

„Moji rodičia?“ šokovane sa pýtala Hermiona.

„Áno, musia tam byť, keďže prijmú Zoey za svoju, keď nám plán vyjde. Bellatrix s nimi už hovorila a o všetkom im povedala. Boli zhrození, no súhlasili s tým, že sa o vašu sesternicu postarajú,“ vysvetlil Lucius a Hermiona už vypálila ďalšiu otázku.

„A načo vám bude môj prútik? Nie som s istá, či ho chcem zveriť práve Bellatrix Lestrangeovej.“

„Kvôli identifikácii na Ministerstve. Určite viete, že pri vstupe sa kontroluje prútik každého návštevníka, práve kvôli tomu, aby mohli byť odhalení podvodníci, ktorí sa vydávajú za niekoho iného,“ uškrnul sa vysoký blondiak a Hermiona nakoniec súhlasila pod podmienkou, že jej dajú nejaký náhradný prútik, s ktorým bude môcť ísť na výpravu za upírmi.

Nasledujúcich pár minút sa ešte dohadovali na detailoch ich odchodu a potom sa rozišli rovno do spální. Na oslavu v Slizolinskej klubovni nemali náladu a radšej sa rozhodli pred ťažkým dňom poriadne vyspať.

***

„Dobré ráno, ako ste sa vyspali?“ pýtal sa Lucius na druhý deň ráno, keď všetci štyria vyliezli z krbu rovno do obývačky Malfoyovcov, kde ich už čakal aj Tom Riddle.

„Výborne,“ odpovedala Arielle a vrhla sa otcovi okolo krku. Ten sa jemne usmial a objatie opätoval. Chris si pomyslel, že im to naozaj pristane. Jeho otec dnes vyzeral ozaj veľmi dobre. Čierne tmavé kožené nohavice a pohodlne vyzerajúca čierna bunda na zips mu dodávali ešte mladší vzhľad akéhosi rockového rebela. Arielle bola oblečená podobne, len miesto tmavých nohavíc mala oblečené fialové elastické nohavice s kožušinkou navrchu.


Vlastne všetci zvolili na dnešný deň pohodlné, no teplé oblečenie, pretože nevedeli, aké počasie je teraz v Rumunsku.


Chris tých dvoch pobavene sledoval, až kým neprišla Arielle a s mľasknutím ho chytila za ruku a vtiahla do spoločného objatia.

„Ahoj Chris, ako sa cítiš?“ starostlivo sa ho spýtal otec.

„Prekvapivo dobre,“ odpovedal Chris a uvedomil si, že jeho otec vyzerá takmer ako jeho starší brat.
„Chcem to mať čo najskôr za sebou,“ dodal a jeho otec chápavo prikývol.

„Dobre to dopadne. Zaklínadlo si sa naučil?“ Chris prikývol- zložité latinské zaklínadlo sa učil od včera, keď mu ho Lucius dal prepísané na kúsku pergamenu. Väčšine z neho nerozumel, ale Hermiona mu neskôr povedala, že je podobné zaklínadlám, aké používajú kliatborušitelia. Vraj jej Bill raz ukazoval svoje poznámky, keď pracoval na niečom pre Gringottbanku.

„Výborne, myslím, že môžeme ísť,“ uzavreli rozhovory a po trojiciach sa obrovským krbom presunuli do ďalšieho z Luciusových domov v Maďarsku. Tam ich mala čakať Lilith, Chrisova upírska priateľka a zaviesť ich až k Princovi všetkých upírov. Bez nej by sa tam nikdy nedostali, pretože čarodejník bez sprievodu dospelého upíra sa do prísne chráneného upírskeho impéria nedostane.

Najprv odišli Lucius s Hermionou a Dracom. Lucius sa už zmieril s Hermionou a prijal ju ako súčasť rodiny Malfoyovcov. Síce to trvalo dosť dlhý čas, ale nakoniec Dracov výber dokonca odobril. Páčila sa mu Hermionina osobnosť a inteligencia.

Tom, Arielle a Chris sa po pár minútach točenia v teplom krbe taktiež vynorili v krbe Malfoyovského domu. Chris mal pocit, že ak si okamžite nesadne, celé jeho bohaté raňajky skončia na drahom, bielom koberci. Na polceste k najbližšiemu kreslu, keď sa silou vôle snažil udržať toasty, slaninu, vajíčka a tekvicový džús na mieste, skočila mu okolo krku Lilith.

„Ahoj, konečne si tu. Už som sa ťa nemohla dočkať. Hmm, si nejaký bledý,“ skonštatovala veselá upírka, keď si Chrisa poriadne prehliadla.

„To bude asi tým, Lilith, že Chrisovi nerobí cestovanie krbom dobre,“ zasmiala sa Arielle a podala bratovi pohár vody. Ten jej venoval vďačný pohľad a zosunul sa do kresla, ktoré pred neho pritiahla Hermiona. Po chvíľke mu už bolo dobre a jeho tvár už mala aj zdravšiu farbu. Konečne sa mohol s Lilith zvítať ako po starom. Lucius a Tom sa len čudovali, ako môže pri vzájomnom skákaní si do reči dôjsť k výmene informácií medzi nimi. Nakoniec sa konečne mohli vydať ďalej.

Lilith im ukázala obrázok lesa spolu s jeho súradnicami, aby sa mohli premiestniť. Začiatok lesa predstavoval hranicu upírskeho územia a premiestnenie nebolo možné. Opäť sa po trojiciach odmiestnili a o chvíľu už stáli vo veľkej tráve, vysokej po kolená, na začiatku lesa z obrázka. Chris taký les ešte nikdy v živote nevidel- tmavý lesisko s vysokánskymi stromami na ktorého začiatok či koniec nebolo možné dovidieť. Lilith, akoby čítala jeho myšlienky, poznamenala, „Toto je najrozľahlejší les na svete. Kto v ňom raz zablúdi, nemá šancu dostať sa späť.“

„Výborne, a pocit zdesenia sa vrátil,“ zašomrala Hermiona a Draco sa len zachichotal.

„Neboj sa, my sme čarodejníci, nezablúdime. A okrem toho, sprevádza nás jeden z domácich,“ chlácholil ju slovami, no ani jemu nebolo všetko jedno.

„Draco má pravdu, len sa držte mňa a nič sa vám nestane,“ ozvala sa Lilith a pokynula im, aby ju nasledovali. Tesne pred vstupom do lesa sa zastavili a malá upírka priložila obe dlane na kmeň prvého stromu. Hranica začiatku lesa akoby zasvietila na červeno, ten záblesk však hneď zmizol. „Teraz priložte na ten kmeň ruku aj vy. Po jednom... tak budete môcť vstúpiť do lesa.“

Všetci spravili tak, ako im povedala, a o chvíľku u kráčali pomedzi stromy. Chris si uvedomil, že nejdú po žiadnej ceste, len tak, krížom cez les.

„Lilith, kto je to vlastne Princ upírov?“ spýtala sa Hermiona

„Je to najmocnejší a najstarší upír na svete. Ak raz príde o život – zomrieť nemôže, preto ho môže len niekto zabiť, hoci je to nepravdepodobné, pretože je zo všetkých najmocnejší – stane sa novým Princom jeho potomok. V prípade, že nemá potomka, sa zvolí za princa jeden z piatich najstarších upírov sveta. Zvolí ho naša Rada upírov, ktorú tvorí päťdesiat upírov. Sú to vodcovia všetkých klanov. Aj keď voľby či výmena nášho vládcu sa neuskutočnila už niekoľko tisícročí,“ pokrčila ramenami Lilith a všetkým deckám prebehli po chrbte zimomriavky. Práve sa idú stretnúť s nikým, kto žije viac ako tisíc rokov a je považovaný za fyzicky a magicky najmocnejšiu bytosť sveta. „Ale nemáte sa čoho báť, je naozaj milý a na počudovanie aj veľmi komunikatívny.“

„Super, neviem sa dočkať až si s ním pokecám o najnovšej móde,“ hundral Draco, keď ho už kráčanie lesom začínalo unavovať a nudiť.

Po chvíľke ďalšieho chodenia a mlčania Lilith zrazu zastala a povedala, „Toto je náš zámok, žije tu náš vládca a spolu s ním aj zopár vysoko postavených upírov, plus služobníctvo.“

Všetci sa už-už chceli spýtať, o čom to vlastne hovorí, no odpoveď dostali hneď keď  prešli okolo najväčších stromov pred sebou. Ten obraz, ktorý sa im naskytol, bol desivo nádherný. Pred nimi sa rozprestierala rozľahlá lúka, uprostred ktorej stál ten najväčší a najkrajší zámok, aký kedy videli. Hlavnú časť lemovali stovky malých vežičiek, z ktorých mala každá jedna čiernu striešku. Celkovo bol ten zámok tmavý, ale aj tak svojim zjavom vyrážal dych.

„Vitajte v Zámku upírov,“ povedala Lilith a vykročila vpred.

07.10.2011 21:09:53
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one