Pokec - Miesto, kde mi môžete napísať čokoľvek, vrátane dlhých príspevkov (vaše odkazy, návrhy, pripomienky), na ktoré je možné okamžite odpovedať. 

Veronika:
ICQ: 417156473
E-mail: nikafu93@azet.sk
Twitter:
Skype: veronika.fufalova 
Tumblr: Weronika3

Black:
ICQ: 471695655
E-mail: nicolasblack@azet.sk
FB:
Skype: npc.black

Kapitola 3. - Krv

Tak, máte tu ďalšiu kapitolu, snáď sa Vám to bude páčiť. Sám neviem kam táto poviedka bude smerovať, preto píšem len vlastne svoju predstavu HP príbehu, ktorý bude mať všetko, čo som kedy od FanFiction HP príbehu chcel. :) S pozdravom, Black. Neurazím sa za komentáre.

Na okraji mesta Surry v Anglicku žila jedna veľmi normálna rodina v jednom veľmi normálnom dome na Privátnej ceste číslo 4. Vernon Dursley a Petunia Dursleyová boli hrdými rodičmi veľkého 2-ročného chlapac. Boli taktiež opatrovateľmi iného chlapca v rovnakom veku. Jeho meno bolo Harry. Napriek ich príbuzenstvu z Harryho matkinej strany, sa Dursleyovci stále obávali, že niekto zistí, že chlapec existuje

Malého Harryho našli pred pár mesiacmi pri svojich dverách s odkazom, ktorý vysvetľoval, čo sa stalo Harryho rodičom, ako sa nechali zabiť a že je teraz ich povinnosť postarať sa o sirotu. V to ráno Vernon Dursley nešiel do práce, ale celé ráno sa rozprával so svojou ženou o tom, ako chce Harryho umiestniť do sirotinca. Nestalo sa tak. Petunia Dursleyová bola proti tomu. Napriek tomu, že Harry sa už v tom veku u nich cítil nevítaný, bol na svoj vek veľmi rozumné dieťa. Už vo svojich 2 rokoch vedel použiť WC, mal veľkú slovnú zásobu a vedel bez problémov chodiť. Bol úplnym opakom svojho bratranca, ktorého by väčšina psychologov nazvala dieťaťom, ktoré sa vyvíja síce pomalšie, ale nakoniec svojich rovesníkov dostihne. Aj toto bolo dôvodom, prečo harryho tak nemali radi a nerobili teda nič pre to, aby tento harryho talent vyvýjali alebo mu aspoň trocha spríjemnili život. Nikto si toto rozdielne správanie k týmto dvom malým chlapcom nevšimol. Nikto okrem niekoľkých ľuďoch v obchode, keď malému Dudleymu Petunia kúpila všetko, zatiaľ čo Harrymu nič. Nikto okrem niektorých učiteľov, ktorí ale radšej boli ticho. Nikto okrem jednej vdovy, ktorá bývala pár domov od ich domu.

Arabella Figgová s radosťou prijala svoju úlohu, ktorú jej Dumbledore zveril len 2 dni po páde Temného pána. Bola šmukolom a to znamenalo, že napriek tomu, že sa narodila v čarodejníckej rodine, nezdedila tento talent. jej rodičia a brat to brali ako normálnu vec, počas vojny sa ale Arabella cítila zbytočná. Dumbledore a jej brat Sebastian, že úlohy, ktoré spĺňala počas vojny, boli tak isto potrebné ako úlohy ostatných. Vo vojne neexistuje ja, ale len my.

Preto, keď sa jej opýtali, či by nechcela dohliadať nad mladým záchrancom sveta, chytila sa svojej šance. Pani Figgová sa presťahovala s pomocou Rádu zo svojho domu, ktorý mala spolu so svojim bratom vo Vydrom Sv. Drábe (Vydrník svatého Drába) do malého domčeka, ktorý bol v blízkosti domova mladého Harryho Pottera. Dva bloky bola dostatočná vzdialenosť na to, aby mohla byť v jeho blízkosti ale aj na to aby na ňu Vernon a ani Petunia nemali žiaden vplyv.

Jej jediná starosť okrem toho, že dávala na Harryho pozor, bolo staranie sa o svojich knézlov. Knézl je magický ekvivalent v čarodejníckych domov. Môže dorásť do váhy až 15 kilogramov. Pôvodne choval iba v Británii, no v súčasnosti sa vyváža do celého sveta. Je to malý mačkovitý tvor s fľakatou, prskanou a škvrnitou kožušinou, veľkými ušami a chvostom ako lev, je inteligentný, samostatný a občas agresívny, hoci ak si nejakého čarodejníka alebo čarodejnicu obľúbi, je z neho vynikajúce domáce zvieratko. Knézl má záhadnú schopnosť odhaliť odporné a podozrivé existencie a možno sa naňho spoľahnúť, že svojho pána bezpečne dovedie domov, keď zablúdi. Samice knézla mávajú až osem mačiatok v jednom vrhu a môžu sa krížiť s mačkami. Mnoho ľudí si myslelo, že sú to len mainské mývalie mačky.

Arabella sa rýchlo začlenila do miestnej komunity. Napriek tomu, že ju považovali za bláznivú, ju všetci tolerovali kvôli jej ochote starať sa o deti, keď rodičia nemohli za veľmi rozumnú cenu. Všetci vedeli, že jej manžel zomrel pri leteckom nešťastí, čo bola vlastne aj pravda. Nikto okrem detí, ktoré strážila ju vlastne nenavštevoval. V skutočnosti, pani Figgová dúfala, že jedného dňa jej Dursleyovci dovolia stážiť Harryho aby si našiel cestu do jej domu a mohla na neho dávať lepší pozor. Napriek tomu, že sa snažila Dumbledora presvedčiť aby jej s tým pomohol, pomoce sa nedočkala.

Preto bolo pre šedivú vdovu rpekvapením, keď jedného dňa zazvonil zvonček, otvorila dvere a videla ako pred dverami stojí petunia Dursleyová, ktorá má na rukách vystrašeného Harryho Pottera.

“Vy ste Figgova?” Opýtala sa Petunia.

“Áno, môžem vám pomôcť s niečim?” Odpovedala okamžite pani Figgová. nebola si totiž istá, kam táto konverzácia smeruje.

“Áno, náš malý Duduško musí isť dnes na očkovanie. Dúfala som, že by ste mohli dať pozor na tento postrach, kým budeme preč. Včera som hovorila s Mallorie a povedala, že ste dobrá.”

“Rada by som sa o neho postarala ak vám to vyhovuje teda. Snáď nie je veľký výmysleník,” povedala stará žena prívetivo. Počula totiž príbehy o chlapcovom otcovi a jeho priateľoch, keď ešte chodili do Rokfortu a predstava, že chlapec by bol čo i len trocha ako on... Jej myšlienky boli ale prerušené hlasom Petunie.

“Viete, nechcela by som ho nechať samého v dome, ale ak by ste ho len zavreli do nejakej izby. len predtýms chovajte jedlo a svoj denník.”

“Viete, ja...,” začala pani Figgová, ale opäť bola prerušená.

“V poriadku, zaplatím vám dvojnásobok toho, čo bežne beriete!” Zvolala petunia.

“Nie, nie... 5 libier na hodinu úplne stačí, pani Dursleyová. Som si istá, že malý...” Arabella sa odmlčala. Nechcela aby Petunia vedela, že pozná Harryho meno.

"Harry"

“Áno, som si istá, že malý Harry nebude problémom. Nie je alergický namačky? Mám ich totiž niekoľko?”

“Nie je na ne alergický. Síce si istá nie som, keďže žiadnu nemáme ale nemal by byť. Večer si ho vyzdvihneme.”

S týmito slovami nechala Petunia vojsť Harryho do domu Arabelly Figgovej a jej mačiek. hne´d ako zavrela dvere, niekoľko chlpatých zvierat podišlo k novému návtevníkovi a začali ho skúmať svojimi zvedavými očami.

Zaujímavosťou na Knézloch bolo, že mohli cítiť magické jadro človeka tak, ako psy mohli cítiť rôzne vône. Knézli mohli cítiť magický podpis čarodejníka a sledovať ho. Pani Figgová sledovala ako knézly, jeden po jednom, prichádzali k novému návtevníkovi. Ako prvý v Harrymu prišiel a dotkol sa ho otec a teda vodca svorky spolu s niekoľkými staršími synmi aby zistili, že či je Harry hrozbou pre ich svorku.

Arabella sa na nich jemne usmiala. Vždy to robili. Schopnosť Knézlov ju vždy uchvacovala. Keď sa odsťahovala, cítila, že sú nespokojný, keďže museli opustiť miesto, kde sa narodili. Po čase si ale zvykli a Surrey brali ako svoj domov.

Pani Figgová bola veľmi prekvapená, keď k Harrymu so svojimi mlá´datami po chvíli prišla aj matka. Za ten takmer rok, čo tam žila, ešte sa enstalo aby matka svorky prišla s malými privítať nejaké dieťa.

Keďže sa Arabella celý život starala o knézly, dalo by sa povedať, že sa v nich vyznala tak ako málokto. Knézli boli od prírody spoločenské stvorenia, nie ako psy a ľudia, ktorých si museli ľudia zdomácniť. Aj ke´d mnoho ľudí knézlov porovnávalo s mačkami, Arabella by ich skôr prirovnala k vlkom. Žili 30 a viac rokov a len vodca a vodkyňa svorky mali malé. Mlá´datá si teda chránili. Preto bolo prevkapením, že matka svorky prišla za Harrym aj s mláďatami.

Harry sa so záujmom pozeral na veľké mačky ktoré ho obklopili a po chvíli neistotuy jednu, ktorá k nemu prišla ako prvá, pohladkal. Po krátkej chíľke sa Harry hral s knézlami na schovávačku. Veľmi sa mu páčilo ako ho ich srsť šteklí. Hodiny postupovali a Harry, bez toho aby to vedel, zaspal na pohovke. Po chvíli ho ale zobudil veľký hluk.

Harry videl robustnú psotavu svojho strýka vo dverách a Harrym prebehol strach.

“Chlapče!” Zvolal hlasno jeho strýko. “Po´d sem! Ideme domov.”

“Prečo?” Harry si zaželal, nie prvý krát počas dneška, aby mohol v tomto dome zostať naveky. Napriek tomu divnému zápachu mačiek bol toto jeho najlepší deň, ktorý si pamätal.

“Chlapče! Poď sem!”

Keďže Harry sa k nemu ani nepohol, Vernon prekročil prah izby a prišiel k Harrymu, ktorého zozadu chytil silno za krk. Bolo počuť zamňaučanie a knézly utiekli do pivnice aby sa im nič nestalo. Vernon ho dovliekol takto k dverom a vyhodil ho na ulicu, kde Harry dopadol na brucho.

“Ak by vám to nevadilo, tak by sme ho priviedli aj budúci týždeň, keď bude mať Dudley svoje 2. narodeniny. robíme mu totiž oslavu a nechceme aby mu ju NIEČO pokazilo.”

“V poriadku, môžme sa dohodnúť,” ozvala sa pani Figgová, ktorá stále so smútkom v očiach pozerala na Harryho, ktorá pomaly vstával zo zeme s rukami odretými až do krvi.

V tú noc Harry spal vo svojej izbe oveľa skôr ako zvyčajne. V skutočnosti to nebola izba, ale len komora pod schodmi. Jeho strýko mu ju ale prestaval tak, aby sa v nej dalo žiť.

Harrymu vyšli do očí slzy. Dnes znova nedostal nič na večeru. V skutočnosti, ani nemal chuť. Stále bol v bolesti. Po príchode domov ho totiž strýko kvôli jeho neposlušnosti prehol cez koleno, dal dole nohavice a remeňom mu dal na zadok. 20 krát. Harry to vedel presne, vedel už trocha počítať. jeho strýko ale nebol spokojný. Keď videl, že má zadok už celý červený, dal mu dole tričko a remeňom ho bil aj po chrbte. 15 krát.

Harry cítil na celom tele krv a malé otvorené ranky, do ktorých sa mu dostával pot a teda štípali ešte viac. Cítil ako krv presakuje do jeho oblečenia. Mal v hlave len jednu otázku.

“Prečo? Čo také hrozné urobil, že sú k nemu strýko a teta taký zlý?,” pomyslel si Harry.

Harry znova vyronil slzy a prial si, aby už zaspal a prestal cítiť bolesť. Po chvíli ale Harry upadol do bezvedomia a teda necítil ako jeho izbou prešla vlna náhodnej mágie, ktorá mu všetky rany vyliečila.

Nevedel ale o tom, že o pár domov ďalej, vo chvíli, keď Vernon vzal Harryho do ich domu, Arabella hodila Letaxový prášok do krbu a zavolala Albusa Dumbledora, ktorý napriek tomu, že mu povedala aký je Harry vychudnutý, ako ho jeho strýko a teta volajú, ako ho pred jej očami zhodil na zem, odmietol vziať z ich domu kvôli Lilynej krvnej ochrane.

31.01.2012 11:09:26
nikafu93
Všetky postavy v poviedkach sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy sú majetkom autorky. Vyhlasujem, že táto stránka nebola vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one